Rozsudok ,
Potvrdzujúce Judgement was issued on Tuesday, October 29, 2019

Súd: Krajský súd Prešov
Spisová značka: 20Co/134/2018

Identifikačné číslo súdneho spisu: 8312200231
Dátum vydania rozhodnutia: 29. 10. 2019
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Michal Boroň

ECLI: ECLI:SK:KSPO:2019:8312200231.2

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Prešove v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Michala Boroňa a členov senátu

JUDr. Branislava Brezu a JUDr. Viery Kandrikovej v právnej veci žalobcu: Firma Produkcyjno-Handlowo-
Uslugowa ,,Korzeniowski", Rober Korzniowski, ul. Pužaka I8B, 38-400 Krosno, NIP PL 6841378697,
REGON 370494923, zast. JUDr. Petrom Gdovinom, advokátom, AK Starinská 2272, 066 01 Humenné,
proti žalovanej: J. P., F. XX, XXX XX L., o zaplatenie sumy 5 244,-- eura s príslušenstvom, o odvolaní
žalovanej proti rozsudku Okresného súdu Humenné zo dňa 04.04.2018, sp.zn.: 11C/49/2012-299 takto

r o z h o d o l :

I. Potvrdzuje sa rozsudok s výnimkou výroku o zamietnutí žaloby v prevyšujúcej časti.
II. Stranám sporu sa náhrada trov odvolacieho konania nepriznáva.

o d ô v o d n e n i e :

1. Súd prvej inštancie napadnutým rozsudkom rozhodol tak:

„Žalovaná je povinná zaplatiť žalobcovi sumu 2 391,35 eura spolu s úrokom z omeškania vo výške 9
% ročne zo sumy 2 391,35 eura od 10.01.2012 do zaplatenia, a to všetko v pravidelných mesačných
splátkach vo výške 100,00 eur splatných vždy do 20. dňa príslušného kalendárneho mesiaca k rukám
žalobcu počnúc mesiacom nasledujúcim po právoplatnosti tohto rozsudku s tým, že nesplnenie čo i len
jednej splátky má za následok splatnosť celého plnenia.
Žalobu vo zvyšnej časti zamieta.
Žiadna zo strán sporu nemá právo na náhradu trov konania“.

Svoje rozhodnutie, okrem iného, odôvodnil tým, že súd mal na základe vykonaného dokazovania
za preukázané, že medzi stranami sporu konania bola písomnou formou dňa 27.03.2011 uzatvorená
zmluva o dielo a dňa 17.08.2011 bol k tejto zmluve písomnou formou uzatvorený aj dodatok. Cena diela
bola medzi stranami sporu dojednaná odhadom v sume
13 744,00 eur. Žalovaná v prospech žalobcu cenu diela čiastočne uhradila formou zálohových platieb
v celkovej výške 8 500,00 eur. Zvyšnú sumu vo výške 5 244,00 eur vyúčtovanú faktúrou č. 42/2011/KR
zo dňa 07.12.2011 neuhradila. Tieto skutočnosti neboli v konaní sporné.

Žalovaná s podanou žalobou nesúhlasila a žiadala ju v celom rozsahu zamietnuť. V prvom rade
namietala, že faktúra č. 42/2011/KR je nebola doručená, nikdy ju neprevzala.
V tomto smere mal súd za preukázané, že zo strany žalobcu faktúra č. 42/2011/KR bola žalobkyni
zaslaná. Žalobkyňa bez uvedenia dôvodu však predmetnú zásielku neprevzala a faktúra bola žalobcovi
vrátená späť. Danú skutočnosť vo svojej výpovedi potvrdila sama žalovaná.
Pokiaľ sa jedná o čas plnenia, v zmysle uzatvorenej zmluvy o dielo medzi stranami sporu pokiaľ sa
jedná o čas zaplatenia ceny diela bolo dohodnuté, že žalovaná zaplatí cenu diela do 3 dní o vystavenia

faktúry žalobcom. Vzhľadom na vykonané dokazovanie je nesporné, že žalovaná bola uzrozumená o
tom, že zo strany žalobcu bola na zvyšnú časť nezaplatenej ceny diela vystavená faktúra, teda že jej
vznikol záväzok zvyšnú časť ceny diela uhradiť. Faktúra sa dostala do jej dispozičnej sféry, ona ju všakbezdôvodne odmietla prevziať. Vzhľadom na uvedené súd je toho názoru, že obrana žalovanej v konaní
v tomto smere nie je dôvodná.
V ďalšom žalovaná namietala, že dielo vykazuje vady a tieto v priebehu vykonávania diela u žalobcu

namietala.Žalobcaoprotitomutvrdil,ževadydielanebolivočinemuzostranyžalovanejvôbecuplatnené
a že prvýkrát sa o vadách diela dozvedel až z odporu, ktorý mu bol zaslaný v danej právnej veci.
V tomto smere súd v prvom rade vychádzal zo samotnej zmluvy o dielo uzatvorenej medzi stranami
sporu, kde v súvislosti s dielom bola medzi nimi dojednaná záručná doba 24 mesiacov. Zo strany
žalovanej nebolo preukázané, žeby počas vykonávania diela si žalovaná voči žalovanému uplatnila

nároky z vád diela. V priebehu súdneho konania však podľa názoru súdu žalovaná voči žalobcovi v
rámci reklamačnej doby si uplatnila riadne nárok z vád diela a to v dopore, ktorý bol žalobcovi doručený.
V tomto smere súd len poukazuje, že sám žalobca na základe doručeného odporu ohľadom vád diela
vykonal šetrenie priamo u žalovanej a zistil, že ním vykonané dielo vykazuje vady. Navrhol žalovanej
zľavu z ceny diela vo výške 500,- eur, pričom žalovaná tento jeho návrh neakceptovala.
V priebehu tohto súdneho konania na návrh žalobcu bolo dokonca vykonané aj znalecké dokazovanie

za účelom stanovenia ceny diela a rozsahu vád diela, pričom súdny znalec po šetrení na mieste samom
stanovil cenu skutočne vykonaných prác pri vyhovujúcej kvalite by bola
11 623,221 eur bez DPH a podľa neho so zohľadnením vád je hodnota skutočne zrealizovaných prác v
zmysle zmluvy o dielo č. 24/2011 a dodatku 8 854,759 eura bez DPH.
Súd vzhľadom na uvedené skutočnosti dospel k záveru, že žalovaná si v rámci reklamačnej doby

uplatnila u žalobcu nároky z vád diela a v zmysle vykonaného znaleckého dokazovania bola súdnym
znalcom určená aj hodnota skutočne zrealizovaných prác v zmysle medzi stranami sporu uzatvorenej
zmluvy o dielo a jej dodatku po zohľadnení vád diela vo výške 8 854,759 eur bez DPH, pričom s DPH vo
výške 23 % je cena vykonaného diela po zohľadnení jeho vád v sume 10 891,35 eur. Vzhľadom na výšku
úhrad zo strany žalovanej v sume 8 500,00 eur, je výška nezaplateného zostatku ceny diela vykonaného

žalobcom v sume 2 391,35 eura. Súd je toho názoru, že v časti súdnym znalcom určeného rozsahu vád
diela vo výške 2 768,46 eura bez DPH, v tejto časti vznikol žalovanej nárok na zľavu z ceny diela, pričom
ako už súd vyššie uviedol, sám žalobca takýto spôsob vybavenia nárokov z vád diela navrhol.
Súdny znalec tiež potvrdil, že dielo v rozsahu ako bolo dojednané v zmysle zmluvy a dodatku, bolo
zo strany žalobcu aj vykonané a v tomto smere súd pre úplnosť poukazuje, že preto nebola dôvodná

žalobcova námietka vo vzťahu k znaleckému posudku, že súdny znalec sa danou otázkou nezaoberal.
Pokiaľ sa jedná o žalobcom namietanú skutočnosť, že medzi stranami sporu bola cena diela dohodnutá
vo výške 13 744,00 eur, tak súd uvádza, že cena diela bola v zmysle zmluvy určená odhadom a to
vzhľadom na predbežnú kalkuláciu žalobcu. Ani daná skutočnosť nemení nič na tom, že ak objednávateľ
u zhotoviteľa úspešne uplatní nároky z vád diela, je možné nároky z vád diela vyriešiť spôsobom

poskytnutia zľavy z ceny diela.
Pokiaľ sa jedná o žalovanou namietanú skutočnosť, že medzi ňou a žalovaným bola ústna dohoda o
tom, že mu za účelom vykonania diela poskytne časť materiálu a o jeho cenu bude následne ponížená
celková cena vykonaného diela, tak žalobca uzatvorenie takejto dohody poprel a takisto poprel, žeby zo
strany žalobkyne mu bol poskytnutý materiál na vykonanie diela.

V tomto smere žalovaná na preukázanie ňou tvrdených skutočností súdu nepredložila žiaden dôkaz a
ani nenavrhla vykonanie žiadneho dôkazu. Teda z jej strany nedošlo k uneseniu dôkazného bremena.
Dôkazným bremenom sa rozumie procesná zodpovednosť strany sporu za to, že počas konania neboli
preukázané jeho tvrdenia a že z tohto dôvodu muselo byť rozhodnuté vo veci samej v jeho neprospech.
Zmyslomdôkaznéhobremenajeumožniťsúdurozhodnúťvovecisamejivtakýchprípadoch,kedyurčitá

skutočnosť, významná podľa hmotného práva pre rozhodnutie vo veci, nebola pre nečinnosť strany
sporu, alebo vôbec nemohla byť preukázaná a keď teda výsledky zhodnotenia dôkazov neumožňujú
súdu prijať záver ani o pravdivosti tejto skutočnosti, ani o tom, že táto skutočnosť bola nepravdivá (viď
napr. rozsudok NS ČR sp. zn. 21 Cdo/762/2001 zo dňa 28.02.2002). Dôkazné bremeno ohľadne určitých
skutočností leží na tej strane sporu, ktorá z existencie týchto skutočností vyvodzuje pre seba priaznivé

právne dôsledky; ide o toho účastníka, ktorý existenciu týchto skutočností tvrdí.
Okruh rozhodujúcich skutočností, ktorých sa týkajú povinnosti tvrdenia a označenia dôkazov na
preukázanie tvrdení, je daný hypotézou hmotnoprávnej normy, ktorá upravuje sporný právny pomer
účastníkov konania. Táto norma zásadne určuje tak rozsah dôkazného bremena (okruh skutočností,
ktoré musia byť preukázané), ako aj nositeľa dôkazného bremena. Tak napríklad v konaní o zaplatenie

dlhu z určitej zmluvy má žalobca (veriteľ) povinnosť bremeno tvrdenia v tom, že so žalovaným (dlžníkom)
uzavrel zmluvu, že na jej základe poskytol žalovanému určité plnenie a že žalovaný za toto plnenie
neposkytol riadne a včas dohodnutú náhradu (odplatu). Na povinnosť tvrdenia nadväzuje povinnosť
označiť dôkazy preukazujúce tvrdené skutočnosti; žalobcu zaťažuje dôkazné bremeno preukázaťuzavretie zmluvy a poskytnutie plnenia podľa nej. Pokiaľ sú tieto skutočnosti preukázané, žalobca
uniesol tak bremeno tvrdenia, ako aj bremeno dôkazu. Žalovaný (dlžník) nie je procesným subjektom,
ktorého by sa vyššie spomenuté procesné povinnosti netýkali; pokiaľ sa chce v konaní úspešne brániť,

musí tvrdiť, že za poskytnuté plnenie zaplatil a na svoje tvrdenie musí označiť dôkazy. Teória v tejto
súvislostihovoríotzv.presúvanídôkaznéhobremena.Idetuorozdeleniebremenatvrdeniaadôkazného
bremena medzi účastníkov konania v závislosti na aktuálnom stave (priebehu) konania a na tom, ako
právna norma vymedzuje práva a povinnosti účastníkov hmotnoprávneho vzťahu ( rozsudok NS SR sp.
zn. 3MCdo 6/2010 z 22.09.2010).

Vzhľadom na uvedené preto súdu obranu žalovanej v konaní ohľadom uvedených skutkových tvrdení
považoval za neopodstatnenú a ničím nepreukázanú.
V ďalšom žalovaná namietala, že žalobcovi okrem sumy 8 500,00 eur uhradila aj sumu 100,00 eur a
sumu 346,61 eura. Ani v tomto smere súd obranu žalovanej nepovažoval za dôvodnú.
Pokiaľ sa jedná o doklad o zaplatení sumy 100,00 eur, tak sa nejedná o doklad preukazujúci zaplatenia
tejtosumyžalobcovi.Zuvedenéhodokladuvyplýva,žedňa10.05.2011bolizmennéfinančnéprostriedky

vo výške 100,00 eur na poľské zloté, pričom z tohto dokladu nevyplýva, že boli vyplatené žalobcovi, resp.
žeby mali byť predmetom vyporiadania medzi stranami sporu titulom zaplatenia ceny diela v zmysle
medzi nimi uzatvorenej zmluvy.
Pokiaľ sa jedná o sumu 346,61 eura, tak z príjmového dokladu vystaveného žalobcom, ktorý v konaní
predložila žalovaná vyplýva, že žalobca od nej prijal finančné prostriedky síce vo výške 346,61 eura,

ale nejednalo sa o eurá ale poľské zlote. Táto úhrada mala byť vykonaná za účelom zaplatenia ceny
parapetných dosiek. Doklad je bez uvedenia dátumu vystavenia a nevyplýva z neho, žeby sa jednalo o
zálohu, ktorá mala byť vyplatená žalobcovi, resp. žeby išlo o plnenie ceny diela v zmysle medzi stranami
sporu uzatvorenej zmluvy o dielo.
Vzhľadom na vyššie uvedené skutočnosti a vykonané dokazovanie súd dospel k záveru, že uplatnený

nárok žalobcu je čiastočne dôvodný čo do výšky 2 391,35 eura, a preto žalovanú zaviazal na zaplatenie
tejto sumy.
Žalovaná sa splnením peňažného záväzku dostala do omeškania a žalobcovi vznikol nárok aj na
zaplatenie úroku z omeškania. Žalovaná sa do omeškania dostala dňom uplynutia lehoty na plnenie
dojednanej medzi stranami sporu v zmluve o diele - uplynutím 3 dní od dátumu vystavenia faktúry

(faktúra vystavená dňa 07.12.2011), t.j. dňom 10.01.2012 súd ju preto zaviazal aj na zaplatenie úroku
z omeškania vo výške 9 % ročne, t.j. v zákonnej výške ku dňu omeškania, zo sumy 2 391,35 eura od
10.01.2012 do zaplatenia.
Vzhľadom na majetkové a osobné pomery žalovanej, ktorá je dôchodkyňou a jej jediný príjem pozostáva
zo starobného dôchodku vo výške 340,00 eur, súd povolil žalovanej splatiť priznaný nárok žalobcovi

formou pravidelných mesačných splátok vo výške 100,00 eur, pod hrozbou straty výhody splátok pri
vynechaní čo i len jednej splátky, ktoré je povinná platiť vždy do 20. dňa príslušného kalendárneho
mesiaca k rukám žalobcu.
O trovách konania súd prvej inštancie rozhodol podľa ust. § 255 ods. 2 CSP.
2. Proti tomuto rozsudku podala odvolanie žalovaná, ktorá navrhla odvolaciemu súdu podľa obsahu

odvolania, aby odvolací súd zmenil rozsudok súdu prvej inštancie vo vyhovujúcom výroku tak, že žalobu
v celom rozsahu zamietne.
3. Poukázala na to, že súdu prvej inštancie bol predložený ako dôkaz znalecký posudok znalca I.. Y., z
obsahu ktorého vyplýva, že hodnota skutočne zrealizovaných prác nezodpovedá vyfaktúrovanej sume
13 744,00 eur, pričom boli skutočne vykonané vo vyhovujúcej kvalite len prácou vo výške 11 622,21

eura. Poukázal aj na skutočnosť, že pre nízku kvalitu prác je potrebné uvažovať o znížení hodnoty prác
o zistené vady. Podľa názoru znalca neboli vykonané všetky práce, najmä drenážne práce, otázny je
tzv. chrlič, neboli použité 3 kusy okien PVC podľa objednávky, ale iné druhy okien a rozmerov. Znalec
vyhodnotil, že cena skutočne vykonaných prác na diele pri zhotovení vady iba 8 854,759 eura. Podľa
názoru odvolateľky znalecký posudok nebol v rámci dokazovania na súde vyvrátený. Taktiež nie je

pravdou, že by žalovaná prvýkrát namietala vady až v podanom odpore proti platobnému rozkazu,
pričom táto skutočnosť vyplýva už z vyjadrenia k žalobe, že vady boli žalovanou namietané už skôr a
boli žalobcom uznané iba čiastočne s návrhom na zníženie odmeny o 500,00 eur. Nie je rozhodnuté či
námietkyareklamovanievykonanýchprácbolovykonanéústnealebopísomne,nakoľkotátoskutočnosť
je fakticky priznaná samotným žalobcom. Žalovaná ako objednávateľ uplatnila včas a riadne, opakovane

a zákonným spôsobom reklamáciu, ktorú bol povinný žalobca ako zodpovedný to vybaviť, odstrániť vady
vykonaných prác (diela), čo však neurobil a vady neodstránil. Odvolateľka má za to, že s uvedenými
skutočnosťami sa súd nevysporiadal zákonným spôsobom, pričom v danom prípade nemá vôbec
žiadny právny význam skutočnosť, že žalovaná odmietla prevziať faktúru, nakoľko uplatnila opakovanereklamáciuaodmietlaprevziaťdielo.Podľajejnázorusúdnesprávnevyhodnotildôkazykeďkonštatoval,
že neuniesla dôkazné bremeno, že údajne nereklamovala vykonané práce.
4. K odvolaniu žalovanej sa vyjadril žalobca, ktorý navrhol odvolaciemu súdu, aby napadnutý rozsudok

potvrdil ako vecne správny. Poukázal na to, že súd sa dostatočne vysporiadal s námietkami žalovanej.
Podľa znaleckého posudku hodnota skutočne a riadne vykonaných prác predstavovala sumu 10 891,35
eura a vzhľadom na to, že žalovaná zaplatila žalobcovi čiastku 8 500,00 eur má žalobca nárok na
doplatenie ceny diela vo výške 2 391,35 eura. Pokiaľ ide o tvrdenie žalovanej, že neboli použité 3 kusy
okien PVC uviedol, že ide o špecifikáciu okien zo dňa 05.10.2011 rovnako podpísanú a odsúhlasenú

žalovanou, nakoľko v zmluve bolo dohodnuté len dodanie 3 PVC okien s rozmermi 1200x1200 mm.
Okrem toho bola zmenená tiež farba okien z bielej na zlatý dub, čo sa pochopiteľne premietlo na zvýšení
ceny. Žalovaná podľa názoru žalobcu prvýkrát namietala vady diela až 16.02.2012 v podanom odpore
proti platobnému rozkazu.
5. K vyjadreniu žalobcu sa vyjadrila žalovaná, ktorá poukázala na znalecký posudok a jeho závery, z
ktoréhojezrejmé,žezníženácenazrealizovanéhodielavyčíslenásúdnymznalcomnačiastku8854,759

eura sa po pribratí znalca zníži o hodnotu vykonaných prác a cenu použitého materiálu potrebného na
odstránenie vád, ktoré narušujú statiku diela. Ďalej poukázala na to, že dielo malo byť zrealizované do
15.09.2011, pričom práce prebiehali aj v mesiaci november 2011. Podľa názoru žalovanej súd nepribral
procesným úkonom znalca v odbore statika stavieb, prípadne iných doposiaľ nestotožnených svedkov,
zamestnancov žalobcu a iných možných očitých svedkov a následne vydal nezákonne rozhodnutie.

6. K vyjadreniu žalovanej sa vyjadril žalobca, ktorý poukázal na to, že žalovaná počas konania nenavrhla
vypočuť žiadnych svedkov, vykonať ďalšie znalecké dokazovania, ani neoznačila a nepredložila žiadne
inédôkazynapreukázanieneutvrdenýchskutočností.Vostatnomzotrvalnapredchádzajúcomvyjadrení
k odvolaniu a poukázal, že žalovaná vo svojom vyjadrení neuviedla odpoveď znalca na poslednú 5.
otázku, kde sa znalec jednoznačne vyjadril, že dielo je v zmysle zmluvy ukončené, je však zrealizované

s vadami a nekvalitne. Túto nekvalitu prác a vady diela znalec zohľadnil pri určení hodnoty skutočne
realizovaných prác v zmysle zmluvy a jej dodatku na sumu 8 854,759 eura bez DPH. Spolu so
započítaním DPH vo výške 23 % podľa vtedy platných právnych predpisov predstavovala hodnota
skutočne a riadne vykonaných prác podľa znaleckého posudku sumu 10 891,35 eura. Vzhľadom na
to, že žalovaná zaplatila žalobcovi čiastku 8 500,00 eur, má žalobca nárok na doplatenie ceny diela vo

výške 2 391,35 eura spolu so zákonom stanoveným úrokom z omeškania.
7. Odvolací súd preskúmal rozsudok v napadnutej časti spolu s konaním, ktoré mu predchádzalo podľa
zásad upravených v ust. § 379 a nasl. CSP a zistil, že rozsudok s výnimkou výroku o zamietnutí žaloby
v prevyšujúcej časti je vecne správny a odvolanie žalovanej je neopodstatnené.
8. Súd prvej inštancie zistil správne skutkový stav, správne z neho vyvodil právne závery, vo veci samej

aj správne rozhodol, pričom odvolací súd sa v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením súdu prvej
inštancie vo výroku vo veci samej.
9. Odvolací súd v odvolacom konaní posúdil relevantnosť konkrétnych odvolacích dôvodov v kontexte
s namietaným nesprávnym právnym posúdením, to, či súd prvej inštancie na zistený skutkový stav
správne, v úplnosti, aplikoval príslušné právne predpisy, či riadne svoje rozhodnutie odôvodnil, to všetko

s prihliadnutím na to, že v odôvodnení rozhodnutia nemusí byť daná odpoveď na každú námietku alebo
argument v opravnom prostriedku, ale iba na tie, ktoré majú rozhodujúci význam pre rozhodnutie o
odvolaní (Ústavný súd Slovenskej republiky II. ÚS 78/05).
10. Daná právna vec je nepochybne vec sporová, v ktorej sa uplatňuje prejednacia zásada. Strana sporu
má jednak povinnosť tvrdenia a dôkaznú povinnosť. Následky spojené s ich nesplnením v podobe vecne

nepriaznivého rozhodnutia nesie ten účastník konania, ktorý tieto povinnosti nesplnil. Medzi povinnosťou
tvrdenia a povinnosť označiť dôkazy na preukázanie tvrdení je vzájomná väzba. Pokiaľ strana sporu
nesplní povinnosť tvrdenia, nemôže splniť ani povinnosť označiť na svoje tvrdenia dôkazy. Dôkazným
bremenom sa rozumie procesná zodpovednosť strany sporu za to, že v konaní neboli preukázané
jeho tvrdenia, a že z toho dôvodu muselo byť rozhodnutie vo veci samej v jeho neprospech. Zmyslom

dôkazného bremena je umožniť súdu rozhodnúť vo veci samej aj v takých prípadoch, kedy neboli
preukázané určité skutočnosti významné podľa hmotného práva pre rozhodnutie o veci, či už z dôvodu
nečinnosti strany sporu, ktorá nesplnila povinnosť označiť dôkazy na preukázanie svojich tvrdení, alebo
preto, že takáto skutočnosť nemohla byť preukázaná vôbec.
11. Okruh rozhodujúcich skutočností, ktorých sa týkajú povinnosti tvrdenia a označenia dôkazov na

preukázanietvrdení,jedanýhypotézouhmotnoprávnejnormy,ktoráupravujespornýprávnypomerstrán
sporu. Táto norma zásadne určuje tak rozsah dôkazného bremena (okruh skutočností, ktoré museli byť
preukázané), ako aj nositeľa dôkazného bremena. Tak napríklad v konaní o zaplatenie dlhu z určitej
zmluvy má žalobca (veriteľ) povinnosť bremeno tvrdenia o tom, že s žalovaným (dlžníkom) uzavrelzmluvu, že na jej základe poskytol žalovanému určité plnenie a že žalovaný za toto plnenie neposkytol
riadne a včas dohodnutú náhradu (odplatu). Na povinnosť tvrdenia nadväzuje povinnosť označiť dôkazy
preukázujúce tvrdené skutočnosti žalobcu zaťažuje dôkazné bremeno preukázať, uzavrieť zmluvy a

poskytnutie plnenia podľa nej. Pokiaľ sú tieto skutočnosti preukázané, žalobca uniesol tak bremeno
tvrdenia, ako aj bremeno dôkazu.
12. Dôkazy hodnotí súd podľa svojej úvahy, a to každý dôkaz jednotlivo a všetky dôkazy v ich vzájomnej
súvislosti; pritom starostlivo prihliada na všetko, čo vyšlo za konania najavo, včítane toho, čo uviedli
účastníci (§ 132 O.s.p.). Hodnotením dôkazov je činnosť súdu, pri ktorej vykonané procesné dôkazy

hodnotí z hľadiska ich pravdivosti a dôležitosti pre rozhodnutie. Súd pri hodnotení dôkazov v zásade nie
je obmedzovaný právnymi predpismi v tom, ako a s akým výsledkom má z hľadiska pravdivosti ten-ktorý
dôkaz hodnotiť. Uplatňuje sa tu zásada voľného hodnotenia dôkazov. (uznesenie Najvyššieho súdu SR
zo 14. 9. 2011, sp. zn. 3 Cdo204/2009.
13. Za skutkové zistenia, ktoré nemajú oporu vo vykonanom dokazovaní, je potrebné rozumieť výsledok
hodnotenia dôkazov súdom, ktorý nezodpovedá postupu vyplývajúcemu z ust. § 132 O.s.p. (§ 191

ods. 1 CSP), pretože súd vzal do úvahy skutočnosti, ktoré z vykonaných dôkazov alebo z prednesov
nevyplynuli ani inak v konaní nevyšli najavo, pretože súd opomenul rozhodné skutočnosti, ktoré boli
vykonanými dôkazmi preukázané, alebo vyšli za konania najavo, alebo pretože v hodnotení dôkazov,
popr.poznatkov,ktorévyplynulizprednesovúčastníkovkonania,aleboktorévyšlinajavoinak,zhľadiska
závažnosti (dôležitosti), zákonnosti, pravdivosti, eventuálne vierohodnosti, je logický rozpor alebo ak

hodnotenie dôkazov odporuje ust. § 133 až 135 O.s.p. (porov. rozsudok Najvyššieho súdu Českej
republiky vo veci 21Cdo65/2000).

14. Odvolací súd vo vzťahu k hodnoteniu dôkazov (§ 132 O.s.p., resp. § 191 ods. 1CSP) poukazuje
na to, že hodnotenie dôkazov môže robiť len súd, ktorý ich vykonal. Základom hodnotiaceho postupu

sudcu by okrem ľudských a odborných skúseností mali byť pravidlá logického myslenia, ktoré tradičná
logika formuluje do základných logických zásad. Ide o zásadu totožnosti, ktorá vyžaduje, aby sa v určitej
úvahe zachovával rovnaký význam použitých výrazov, zásadu vylúčeného sporu, ktorá vyžaduje, že
v tom istom čase a za tých istých podmienok nemôže zároveň platiť nejaké tvrdenie a jeho protiklad,
zásadu vylúčenia tretieho, podľa ktorej z dvoch protikladných tvrdení musí byť jedno pravdivé, a zásadu

dostatočného dôvodu, ktorá vyžaduje, aby každé pravdivé tvrdenie bolo dostatočne odôvodnené (porov.
rozsudok Najvyššieho súdu Slovenskej republiky vo veci 6MCdo 1/2010).

15. Podľa § 153 CSP ods. 1, 2, 3, strany sú povinné uplatniť prostriedky procesného útoku a prostriedky
procesnej obrany včas. Prostriedky procesného útoku a prostriedky procesnej obrany nie sú uplatnené

včas, ak ich strana mohla predložiť už skôr, ak by konala starostlivo so zreteľom na rýchlosť a
hospodárnosť konania.
Na prostriedky procesného útoku a prostriedky procesnej obrany, ktoré strana nepredložila včas, nemusí
súd prihliadnuť, najmä ak by to vyžadovalo nariadenie ďalšieho pojednávania alebo vykonanie ďalších
úkonov súdu.

Ak súd na prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany neprihliadne, uvedie to v
odôvodnení rozhodnutia vo veci samej.

16. Podľa § 154 CSP, prostriedky procesného útoku a prostriedky procesnej obrany možno uplatniť
najneskôr do vyhlásenia uznesenia, ktorým sa dokazovanie končí.

17. Koncentrácia konania má podľa zákonodarcu predstavovať efektívny nástroj racionálneho
a odôvodneného zrýchlenia sporového konania. Sudca so znalosťou konkrétnej veci vie podľa
zákonodarcu najlepšie posúdiť adekvátnosť a včasnosť uplatnenia prostriedkov procesného útoku a
prostriedkov procesnej obrany, preto je nóvum spočívajúce v zavedení inštitútu sudcovskej koncentrácie
podľa neho plne odôvodnené a žiadúce. Prostriedky procesného útoku a prostriedky procesnej obrany

sú uplatnené včas aj vtedy, ak ich strana predložila ako reakciu na skutočnosti, o ktorých nevedela
ani ich nemohla predvídať a ktoré vyšli najavo až potom, ako mala strana povinnosť označiť a
predložiť skutočnosti a dôkazy. Zákonná koncentrácia konania predstavuje objektívnu časovú hranicu
pre uplatnenie prostriedkov procesného útoku a prostriedkov procesnej obrany, ktorá môže byť ešte
sprísnená uplatnením sudcovskej koncentrácie. Uvedená objektívna časová hranica má veľký význam

pre moment viazanosti súdu. Za stavu, ak žalobca neoznačil žiadne dôkazy - prostriedky procesného
útoku do vyhlásenia uznesenia, ktorým sa dokazovanie na súde prvej inštancie skončilo, tak potom ani
odvolací súd na tieto skutočnosti uplatnené v odvolacom konaní už prihliadať nemohol.18. V prejednávanom prípade žalovaná bola v priebehu prvostupňového konania zastúpená advokátom
a súd prvej inštancie dal v čl. 26 odpoveď žalovanej, že cit. „V priebehu súdneho konania však podľa
názoru súdu žalovaná voči žalobcovi v rámci reklamačnej doby si uplatnila riadne nárok z vád diela, a to

v odpore, ktorý bol žalobcovi doručený. V tomto smere súd len poukazuje, že sám žalobca na základe
doručeného odporu ohľadom vád diela vykonal šetrenie priamo u žalovanej a zistil, že ním vykonané
dielo vykazuje vady. Navrhol žalovanej zľavu z ceny diela vo výške 500,00 eur, pričom žalovaná tento
jeho návrh neakceptovala. Teda súd prvej inštancie sa náležitým spôsobom zaoberal namietanými
vadami diela zo strany žalovanej“.

19. Žalovaná v odvolaní neberie zreteľ na to, že suma určená znalcom (skutočne vykonaných prác pri
vyhovujúcej kvalite po jej zníženia o vady diela) 8 854,759 eura je bez DPH (23 %), a preto jej námietky
sú neopodstatnené.

20. Za stavu, ak súd prvej inštancie pri svojom rozhodovaní vychádzal zo záveru znaleckého posudku

a sumu 2 391,35 eura vypočítal v zmysle jeho záverov a žalovaná nenavrhla žiadne iné dôkazy, ktoré
by boli spôsobilé závery znalca zrelativizovať, potom rozhodnutiu súdu prvej inštancie nie je čo vyčítať.

21. Za stavu, ak súd prvej inštancie v napadnutom rozsudku poskytol odpoveď odvolateľke na všetky
jej namietané okolnosti, tak napadnutý rozsudok spĺňa aj požiadavku presvedčivosti podľa ust. § 220

ods. 2 CSP a odvolací súd konštatuje správnosť dôvodov napadnutého rozsudku, na ktoré v ostatnom
odkazuje (§ 387 ods. 1, 2 CSP).

22. So zreteľom na uvedené odvolací súd postupom podľa § 387 ods. 1, 2 CSP napadnutý rozsudok s
výnimkou výroku o zamietnutí žaloby v prevyšujúcej časti potvrdil.

23. O trovách odvolacieho konania bolo rozhodnuté podľa § 396 CSP s poukazom na ust. § 255 CSP a
s prihliadnutím na ust. § 257 CSP, pričom odvolací súd považoval za dôvody hodné osobitného zreteľa
dôvody na strane žalovanej súvisiace s jej sociálno-ekonomickou situáciou. Žalovaná je dôchodkyňa,
ktorej v tomto konaní napokon bolo aj priznané oslobodenie od platenia súdnych poplatkov, čo je

dôvodom hodným osobitného zreteľa v zmysle ust. § 27 CSP a tomu zodpovedá aj výrok odvolacieho
súdu o náhrade trov odvolacieho konania.

24. Rozhodnutie bolo prijaté senátom Krajského súdu v Prešove v pomere hlasov 3 : 0.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku odvolanie nie je prípustné.
Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP) v lehote
dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý
rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia
opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP).

Dovolateľ musí byť s výnimkou prípadov podľa § 429 ods.2 v dovolacom konaní zastúpený advokátom.
Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).
V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).