Uznesenie ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Judgement was issued on Monday, December 2, 2019

Súd: Okresný súd Senica
Spisová značka: 9C/41/2019

Identifikačné číslo súdneho spisu: 2619202362
Dátum vydania rozhodnutia: 02. 12. 2019

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Katarína Škrovanová
ECLI: ECLI:SK:OSSE:2019:2619202362.1

Uznesenie

Okresný súd Senica o návrhu žalobkyne: S. J., nar. XX.XX.XXXX, bytom I. XXX, zastúpená advokátom:
JUDr. Peter Vachan, AK Žilina, Pavla Mudroňa 1191/5 proti žalovanému: J. Q., a.s., J., E. XXX/A, IČO:
XX XXX XXX na nariadenie neodkladného opatrenia takto

r o z h o d o l :

Žalovaný je povinný zdržať sa použitia zmluvného ustanovenia o dohode o zrážkach zo mzdy a z iných
príjmov uvedeného v článku 3. bod 4 zmluvy o úvere č. XXXXXXXXXX zo dňa 24.10.2007 a vykonať

oznámenie zamestnávateľovi žalobkyne - L., s.r.o., mzdová učtáreň, XXX XX Q. XXX, aby upustil od
vykonávania zrážok zo mzdy.

Súd poučuje žalovaného, že na Okresný súd Senica môže podať proti žalobkyni žalobu o zaplatenie
dlžných splátok úveru zo zmluvy o úvere č. XXXXXXXXXX zo dňa 24.10.2007.

Žalovaný je povinný nahradiť žalobcovi trovy konania v rozsahu 100 %, pričom o výške trov konania
bude rozhodnuté samostatným uznesením po právoplatnosti rozhodnutia vo veci samej.

o d ô v o d n e n i e :

1. Dňa 6.11.2019 bol tunajšiemu súdu doručený návrh žalobkyne na nariadenie neodkladného
opatrenia,ktorýmsažalobkyňadomáhalauloženiapovinnostižalovanémuzdržaťsapoužitiaustanovení
úverovej zmluvy týkajúcich sa dohody o zrážkach zo mzdy a zároveň uloženia povinnosti žalovanému

oznámiť zamestnávateľovi žalobkyne, aby upustil od vykonávania zrážok zo mzdy. Zároveň navrhla, aby
súd žalovaného poučil o možnosti podať proti žalobkyni žalobu o zaplatenie dlžných splátok úveru zo
zmluvy o úvere č. XXXXXXXXXX zo dňa 24.10.2007.

2. V návrhu uviedla, že medzi ňou ako dlžníkom a právnym predchodcom žalovaného Poštovou bankou
a.s. ako veriteľom došlo dňa 24.10.2007 k uzavretiu zmluvy o úvere č. XXXXXXXXXX, na základe

ktorej jej bol poskytnutý úver vo výške 3319,39 € (pôvodne 100 000 Sk). Tento sa zaviazala splácať
v pravidelných 60-tich mesačných splátkach s výškou mesačnej splátky 92,45 €. Súčasťou zmluvy
o úvere je v čl. 3 bod 4 dohoda o zrážkach zo mzdy a iných príjmov, ktorú žalobkyňa považuje ako
neprijateľnúzmluvnúpodmienkuzaneplatnú.Uviedla,žetátopodmienkanebolaindividuálnedojednaná
a spôsobuje hrubú nerovnováhu vo vzájomných právach a povinnostiach zmluvných strán.

Žalobkyňa uviedla, že spotrebiteľovi je nevyhnutné poskytnúť ochranu, najmä ak existuje
nebezpečenstvo, že sa v euronekonformnom procese zrážok zo mzdy, na základe dohody o zrážkach
zo mzdy, zabezpečuje a umožňuje uhradiť plnenie z neprijateľných zmluvných podmienok bez súdnej
kontroly, na ktorú skutočnosť musí brať súd ohľad (rozsudok C-106/77 Simmenthal). Formulácia dohody
o zrážkach zo mzdy sa dostala objektívne do rozporu s požiadavkou na poctivý obchodný styk a čestnú
obchodnú prax; zákonodarca priznal takémuto konaniu nielen rozpor s imperatívom dobrých mravov,

ale priamo so zákonom; nič nebráni judikovať dohodu ako neplatnú (§ 53 ods.5 OZ), hoci má základ
v znení zákona. Poukázala na znenie písomných pripomienok Európskej komisie vo veci C-30/12,Valéria Marcinová/POHOTOVOSŤ, s.r.o.: „Článok 6 smernice Rady 93/13/E(S z 5.4.1993 o nekalých
podmienkach v spotrebiteľských zmluvách sa má vo svetle efektivity vykladať v tom zmysle, že bráni
uplatňovaniu takej vnútroštátnej právnej úpravy, ktorá neumožňuje vnútroštátnemu súdu preskúmať aj

bez návrhu nekalosť zmluvných podmienok v zmluve o spotrebiteľskom úvere zabezpečenej dohodou o
zrážkach zo mzdy, alebo neumožňuje v tejto súvislosti vnútroštátneho súdu vydať predbežné opatrenie
za účelom pozastavenia vykonávania zrážok z dlžníkovej mzdy.“

Napokon žalobkyňa poukázala i na závery Komisie na posudzovanie podmienok v spotrebiteľských

zmluvách a nekalých obchodných praktík predávajúcich zriadenej pri Ministerstve spravodlivosti
Slovenskej republiky, zo dňa 21.1.2011 pod č. 8636/2010 - 110.98,113,179, ktorými v bode 9 Komisia
dospela k záveru, že dohoda o zrážkach zo mzdy uzatvorená podľa § 551 Občianskeho zákonníka
je zmluvnou podmienkou spôsobujúcou hrubú nerovnováhu v právach a povinnostiach v neprospech
spotrebiteľa a je v rozpore s ust. § 53 Občianskeho zákonníka, keďže spotrebiteľ je už v čase
vzniku právneho vzťahu nútený uzatvoriť dohodu o zrážkach zo mzdy. Výkon zrážok zo mzdy je

pritom súkromným procesom, ktorý nepodlieha nijakej autorizácií a verifikácii primeranosti a spotrebiteľ
môže byť vystavený neprimeranému konaniu zo strany dodávateľa. Z uvedeného dôvodu ide preto o
neprijateľnú zmluvnú podmienku.

Žalovaný pristúpil k vykonávaniu zrážok zo mzdy listom zo dňa 11.9.2019, žalobkyni sú v súčasnosti

vykonávané zrážky zo mzdy vo výške 79,48 €.

Uvedený stav umožňuje žalovanému siahnuť na majetok žalobkyne prostredníctvom zamestnávateľa
žalobkyne na základe neprijateľnej zmluvnej podmienky, resp. neplatného právneho úkonu. Z
priložených listín podľa názoru žalobkyne vyplýva nebezpečenstvo bezprostredne hroziacej ujmy ako

jeden z predpokladov nariadenia neodkladného opatrenia.

3. Žalobkyňa uviedla, že nariadením neodkladného opatrenia, ktorým súd žalovanému uloží povinnosť
zdržaťsavýkonuprávanazrážkyzomzdyžalobkyne,sapodľanázoružalobkynedosiahnetrvaláúprava
pomerov medzi stranami vo vzťahu k výkonu zrážok na základe špecifikovanej dohody. Súd preto podľa

názoru žalobkyne nemusí uložiť žalobcovi povinnosť podať žalobu vo veci samej (§ 336 ods. 1 CSP).
Nová právna úprava upúšťa od doterajšej koncepcie predbežnosti poskytovanej ochrany, pretože po
nariadení navrhovaných opatrení nemusí nevyhnutne nasledovať konanie vo veci samej. Dočasným
nevykonávaním zrážok zo mzdy sa zároveň nevytvorí nenávratný a nenapraviteľný stav vo vzťahu k
stranám sporu a žalovanému ako oprávnenej osobe z danej zmluvy nevznikne nenapraviteľná ujma,

keďže táto spoločnosť má (v prípade, že žalobkyňa sama neuspokojí jej zákonné nároky) možnosť
uplatňovať svoje nároky súdnou cestou, o čom ju prvoinštančný súd vo výroku svojho rozhodnutia poučí.
Uvedený právny názor potvrdil Krajský súd Trnava vo svojom rozhodnutí 25Co/165/2017 zo dňa 20.
09.2017.

4. Žalobkyňa k návrhu doložila zmluvu o úvere zo dňa 24.10.2007, predloženie dohody o zrážkach zo
mzdy platiteľovi mzdy spoločnosti Nádej, s.r.o., Cerová 208 a výplatnú pásku za 9/2019, z ktorej je
zrejmé, že žalobkyni bola za tento mesiac vykonaná zrážka zo mzdy vo výške 79,48 €.

5. Podľa § 324 ods. 1 CSP pred začatím konania, počas konania a po jeho skončení súd môže na návrh

nariadiť neodkladné opatrenie.

6. Podľa § 325 ods. 1 a ods. 2 písm. d) CSP neodkladné opatrenie môže súd nariadiť, ak je potrebné
bezodkladne upraviť pomery alebo ak je obava, že exekúcia bude ohrozená. Neodkladným opatrením
možno strane uložiť najmä, aby niečo vykonala, niečoho sa zdržala alebo niečo znášala

7. Podľa § 329 ods. 1, 2 CSP súd môže rozhodnúť o návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia aj
bez výsluchu a vyjadrenia strán a bez nariadenia pojednávania. Ak rozhoduje odvolací súd o odvolaní
proti uzneseniu o zamietnutí neodkladného opatrenia, umožní sa protistrane vyjadriť k odvolaniu a k
návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia. Pre neodkladné opatrenie je rozhodujúci stav v čase

vydania uznesenia súdu prvej inštancie.

8. Podľa § 336 ods. 1 CSP ak súd nariadi neodkladné opatrenie pred začatím konania, môže vo
výroku uznesenia uložiť navrhovateľovi povinnosť podať v určitej lehote žalobu vo veci samej. Súd tútopovinnosť neuloží najmä vtedy, ak je predpoklad, že neodkladným opatrením možno dosiahnuť trvalú
úpravu pomerov medzi stranami.

9. Podľa § 337 ods. 1 CSP ak súd nariadi neodkladné opatrenie pred začatím konania a ak
navrhovateľovi povinnosť podľa § 336 ods. 1 neuloží, poučí strany, ktorým sa neodkladným opatrením
ukladá určitá povinnosť, že môžu podať žalobu vo veci samej a o právnych následkoch s tým spojených.
Lehotu na podanie žaloby súd neurčuje.

10. Podľa § 39 OZ v znení účinnom ku dňu uzavretia úverovej zmluvy neplatný je právny úkon, ktorý
svojím obsahom alebo účelom odporuje zákonu alebo ho obchádza alebo sa prieči dobrým mravom.

11.Podľa§52ods.1až4OZvzneníúčinnomkudňuuzavretiaúverovejzmluvyspotrebiteľskouzmluvou
je každá zmluva bez ohľadu na právnu formu, ktorú uzatvára dodávateľ so spotrebiteľom. Ustanovenia o
spotrebiteľských zmluvách,ako aj všetky iné ustanovenia upravujúce právne vzťahy, ktorých účastníkom

je spotrebiteľ, použijú sa vždy, ak je to na prospech zmluvnej strany, ktorá je spotrebiteľom. Odlišné
zmluvné dojednania alebo dohody, ktorých obsahom alebo účelom je obchádzanie tohto ustanovenia,
sú neplatné. Na všetky právne vzťahy, ktorých účastníkom je spotrebiteľ, sa vždy prednostne použijú
ustanovenia Občianskeho zákonníka, aj keď by sa inak mali použiť normy obchodného práva.
Dodávateľ je osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy koná v rámci predmetu svojej

obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti. Spotrebiteľ je fyzická osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení
spotrebiteľskej zmluvy nekoná v rámci predmetu svojej obchodnej činnosti alebo inej podnikateľskej
činnosti.

12. Podľa § 53 ods. 1, 2, 3 a 5 OZ v znení účinnom ku dňu uzavretia úverovej zmluvy spotrebiteľské

zmluvy nesmú obsahovať ustanovenia, ktoré spôsobujú značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach
zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa (ďalej len "neprijateľná podmienka"). To neplatí, ak ide
o zmluvné podmienky, ktoré sa týkajú hlavného predmetu plnenia a primeranosti ceny, ak tieto
zmluvné podmienky sú vyjadrené určito, jasne a zrozumiteľne alebo ak boli neprijateľné podmienky
individuálne dojednané. Za individuálne dojednané zmluvné ustanovenia sa nepovažujú také, s ktorými

mal spotrebiteľ možnosť oboznámiť sa pred podpisom zmluvy, ak nemohol ovplyvniť ich obsah. Ak
dodávateľ nepreukáže opak, zmluvné ustanovenia dohodnuté medzi dodávateľom a spotrebiteľom sa
nepovažujú za individuálne dojednané. Neprijateľné podmienky upravené v spotrebiteľských zmluvách
sú neplatné.

13. Podľa § 551 ods. 1, 2 OZ v znení účinnom ku dňu uzavretia úverovej zmluvy uspokojenie pohľadávky
možno zabezpečiť písomnou dohodou medzi veriteľom a dlžníkom o zrážkach zo mzdy; zrážky zo mzdy
nesmú byť väčšie, než by boli zrážky pri výkone rozhodnutia. Proti platiteľovi mzdy nadobúda veriteľ
právo na výplatu zrážok okamihom, keď sa platiteľovi dohoda predložila.

14. Súd dospel k záveru, že návrh na nariadenie neodkladného opatrenia je dôvodný.

15. Inštitút neodkladného opatrenia v zmysle citovaných ustanovení zákona je použiteľný v situáciách,
ktoré si vyžadujú okamžitý zásah súdu a potrebu bezodkladne upraviť pomery účastníkov konania. Je
spravidla opodstatnené tam, kde žalobcovi okrem iného hrozí vznik alebo rozširovanie škody či inej

ujmy. O jeho nariadení či zamietnutí súd rozhoduje spravidla bez výsluchu a vyjadrenia účastníkov
konania a bez nariadenia pojednávania, podľa stavu v čase vydania uznesenia. Pre úspešnosť návrhu
na nariadenie neodkladného opatrenia je nevyhnutné, aby boli aspoň osvedčené základné skutočnosti,
potrebné pre záver o pravdepodobnosti nároku, ktorému sa má poskytnúť predbežná ochrana, ale i
potreba nutnosti bezodkladnej úpravy pomerov

16. Dokladmi priloženými k návrhu bola osvedčená existencia právneho vzťahu medzi sporovými
stranami, kedy žalobkyňa je dlžníčkou zo zmluvy o úvere zo dňa 24.10.2007 a žalovaný je právnym
nástupcom pôvodného veriteľa. V čl. 3. bod 4 zmluvy je obsiahnutý súhlas žalobkyne so zrážkami zo
mzdy, realizovanými v súlade s príslušnými ustanoveniami obchodných podmienok pre úver. Z listu

žalovanéhoadresovaného zamestnávateľovižalobkynezodňa11.9.2019vyplýva,žežalovanýpožiadal
zamestnávateľa žalobkyne, aby začal vykonávať zrážky zo mzdy žalobkyne, nakoľko žalovaný má voči
nemu pohľadávku vo výške 4608,39 €. Z predloženej výplatnej pásky za mesiac 9/2019 vyplýva, že zo
mzdy žalobkyne bola vykonaná zrážka vo výške 79,48 € v prospech žalovaného.17. Súd preskúmal predmetnú zmluvu o úvere vrátane do zmluvy zakomponovanej dohody o zrážkach
zo mzdy, ktorá vzhľadom na charakter a postavenie zmluvných strán je zmluvou spotrebiteľskou, a zistil,

že ide o právny úkon, ktorý mal formulárový charakter. Žalobkyňa nemala možnosť text zmluvy ovplyvniť,
nakoľko text bol vopred predtlačený. Doplniť bolo možné údaje o dlžníkovi a o úvere. Dohoda o zrážkach
zo mzdy bez súdnej kontroly, kedy spotrebiteľ nemá možnosť tieto zrážky zrušiť, je neprijateľnou
podmienkou spôsobujúcou výraznú nerovnováhu v postavení zmluvných strán, čo konštatovala i
Komisia na posudzovanie podmienok v spotrebiteľských zmluvách a nekalých obchodných praktík

predávajúcich zriadená pri MS SR. Existenciu ujmy bezprostredne hroziacej žalobkyni spočíva v tom,
že pohľadávka vyčíslená v predložení dohody adresovanej zamestnávateľovi žalobkyne nepodliehala
súdnej kontrole, určil ju teda sám žalovaný a žalobkyňa je napriek tomu nútená kedykoľvek počas
platnosti zmluvy strpieť vykonávanie zrážok zo mzdy bez toho, aby mala možnosť výkonu zrážok
zamedziť. V prípade, ak by boli zrážky vykonávané nad rámec dlžnej sumy, čo nie je vylúčené, žalobkyni
reálne hrozí neoprávnené zníženie jej majetku. A aj v prípade, ak by žalovaný v rámci zrážok zo mzdy

uplatnil len právne opodstatnenú výšku pohľadávky, i tak vykonávaním zrážok zo mzdy na základe
dohody ako neprijateľnej zmluvnej podmienky dochádza každý mesiac k neoprávneným zásahom do
majetku žalobkyne, kým sa žalovaný sám nerozhodne výkon takýchto zrážok ukončiť.

18. Súd má za to, že povinnosťou zdržať sa použitia zmluvného ustanovenia o dohode o zrážkach zo

mzdy uloženej žalovanému na základe tohto neodkladného opatrenia sa nevytvorí nenávratný alebo v
budúcnosti nenapraviteľný stav v právnych vzťahoch strán a žalovanému nevznikne neprimeraná ujma,
nakoľko žalovaný má možnosť uplatňovať svoje nároky súdnou cestou.

19. Na základe uvedených skutočností súd nariadil neodkladné opatrenie tak, ako je uvedené vo výroku

tohto uznesenia, pričom dobu jeho trvania neobmedzil a súčasne poučil žalovaného v zmysle § 337
CSP o možnosti podať na súd žalobu vo veci samej, a to konkrétne žalobu o zaplatenie dlžných splátok
úveru zo zmluvy o poskytnutí spotrebiteľského úveru.

20. Súd zároveň neuložil žalobkyni povinnosť podať v určitej lehote žalobu vo veci samej, nakoľko má

za to, že nariadením neodkladného opatrenia v znení uvedenom vo výrokovej časti tohto uznesenia
možno dosiahnuť trvalú úpravu pomerov medzi stranami vo vzťahu k výkonu zrážok zo mzdy na základe
predmetnej dohody a samotné nariadenie neodkladného opatrenia bude teda postačovať na poskytnutie
plnohodnotnej súdnej ochrany.

21. O trovách konania rozhodol súd v súlade s § 255 ods. 1 CSP, v zmysle ktorého súd prizná strane
náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci. Nakoľko žalobca bol vo veci plne úspešný, súd
mu priznal náhradu trov konania v plnom rozsahu, teda v rozsahu 100%. O výške náhrady trov konania
rozhodne súd prvej inštancie samostatným uznesením po právoplatnosti rozsudku.

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa
jeho doručenia prostredníctvom podpísaného súdu ku Krajskému
súdu v Trnave, v dvoch vyhotoveniach.

Z odvolania musí byť zjavné, ktorému súdu je určené, kto ho robí,

ktorej veci sa týka a čo sleduje, a musí byť podpísané a datované.
V odvolaní sa má ďalej uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje,
v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie
považuje
za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha

(odvolací návrh).

Odvolanie možno odôvodniť len tým, že:
a) neboli splnené procesné podmienky,
b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby

uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo kporušeniu práva na spravodlivý proces,
c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,
d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne

rozhodnutie vo veci,
e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na
zistenie rozhodujúcich skutočností,
f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov
k nesprávnym skutkovým zisteniam,

g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie
prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného
útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo
h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho
právneho posúdenia veci.

Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým,
že
právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo
rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto
vada

mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.

Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a
dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.