Rozsudok ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Judgement was issued on Wednesday, March 15, 2018

Súd: Okresný súd Žilina
Spisová značka: 41Csp/151/2017

Identifikačné číslo súdneho spisu: 5117218053
Dátum vydania rozhodnutia: 15. 03. 2018

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Lenka Augustínová
ECLI: ECLI:SK:OSZA:2018:5117218053.3

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Žilina v konaní pred sudkyňou JUDr. Lenkou Augustínovou v právnej veci žalobcu:
BENCONT COLLECTION, a.s., so sídlom Vajnorská 100/A, 831 04 Bratislava, IČO: 47 967 692,
zastúpeného právnym zástupcom: Advokátska kancelária JUDr. Veronika Kubriková, PhD., s.r.o, so
sídlom Martinčekova 13, 821 01 Bratislava, IČO: 50 361 368, proti žalovanému: P. O., nar. 22.06.XXXX,
bytom D. XXXX/XX, XXX XX T. L. Mesto, štátny občan SR, v konaní o zaplatenie 1 000 eur s

príslušenstvom, takto

r o z h o d o l :

Žalovaný j e p o v i n n ý zaplatiť žalobcovi sumu vo výške 1 000 eur spolu s úrokom vo výške
25,50 % ročne zo sumy 1 000 eur od 26.06.2013 do 05.06.2014 a úrokom z omeškania vo výške
5,25 % ročne zo sumy 1 000 eur od 16.5.2017 do zaplatenia s tým, že súd povoľuje dlh žalovanému
splácať,atovmesačnýchsplátkachpo100eur,splatnýchvždyk25.dňukalendárnehomesiaca,počnúc
prvou splátkou splatnou do troch dní od právoplatnosti tohto rozhodnutia, až do úplného zaplatenia pod
následkom straty výhody splátok.

Vo zvyšnej časti žalobu žalobcu z a m i e t a .

Žalobca m á voči žalovanému nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100% trov konania.

o d ô v o d n e n i e :

1. Žalobným návrhom doručeným Okresnému súdu Žilina dňa 12.06.2017 sa žalobca domáhal voči
žalovanému zaplatenia sumy 1 000 eur, úrokov vo výške 847,94 eur, úrokov vo výške 228,34 eur, úrokov

zo zostatku nesplatenej istiny 1000 eur vo výške 25,50 % ročne zo sumy 1 000 eur od 16.05.2017 do
zaplatenia a úrokov z omeškania vo výške 5,25% ročne zo sumy 1 000 eur od 16.05.2017 do zaplatenia
a náhrady trov konania.

2. Žalobu odôvodnil tým, že dňa 26.06.2013 právny predchodca žalobcu ako veriteľ a žalovaný ako
dlžník uzavreli zmluvu o úvere č. XXXXXXXXXX, súčasťou ktorej boli VOP a OP. Na základe zmluvy
žalobca poskytol žalovanému úver podľa zmluvy, a to vo výške 1 000 eur. Žalovaný sa zaviazal vrátiť

žalobcovi poskytnuté peňažné prostriedky v splátkach s lehotou splatnosti dohodnutej v zmluve. V
dobe uzatvorenia zmluvy po vyhlásenie predčasnej splatnosti úveru žalovaný splatil svoj záväzok len
čiastočne, pričom jednotlivé platby a spôsob ich započítania sú v listine aktuálny stav úveru. Žalobca si v
konaní voči žalovanému uplatňuje istinu nesplateného úveru, zmluvné úroky vo výške 25,50 % ročne a
zákonné úroky z omeškania vo výške 5,25 % ročne. Dátum začatia úročenia percentom z dlžnej istiny od
16.05.2017 je daný dňom nasledujúcim po dni vystavenia listiny Aktuálny stav úveru zo dňa 15.05.2017,

nakoľko do času 15.05.2017 sú zmluvné aj sankčné úroky vyčíslené za obdobie od uzavretia zmluvy do
vyhlásenia predčasnej splatnosti úveru ako položka Aktuálneho stavu úveru Pohľadávkový účet úroky a
za obdobie od vyhlásenia predčasnej splatnosti úveru do vyhotovenia listiny aktuálny stav úveru zo dňa15.05.2017 ako položka aktuálneho stavu úveru úroky na účte čerpanej rezervy. Nárok na zmluvné úroky
a úroky z omeškania vznikol žalobcovi už skôr, nie až 15.05.2017. Tento dátum je výlučne dňom, od
ktorého si žalobca uplatňuje nárok na úroky percentom, a nie vyčíslením úrokov. Žalovaný k dnešnému

dňu svoj dlh nevyrovnal.

3. Žalovaný sa k podanej žalobe v súdom stanovenej lehote 10 dní od doručenia písomne nevyjadril.

4. Vo veci súd nariadil na deň 15.03.2018 pojednávanie, ktorého sa zúčastnil len žalovaný.

5. Žalovaný pred súdom uviedol, že skutkové tvrdenia v žalobe považuje za nesporné. Nerozporporoval
ani základ, ani výšku uplatneného nároku. Vzhľadom však na jeho finančné možnosti uviedol, že nie je
možné zaplatiť uplatnenú istinu vcelku. Žiadal o povolenie splátok vo výške 100 eur mesačne. Poukázal,
že od 01.04.2016 je povinný prispievať na výživu maloletého syna P. sumou 50 eur, maloletého syna K.
sumou 50 eur a na maloletú dcéru I. sumou 50 eur mesačne. Zároveň bol zaviazaný uhradiť nedoplatok

na zročnom výživnom na maloletého syna P. v sume 150 eur, na maloletého syna K. v sume 150 eur
a na maloletú dcéru I. v sume 150 eur. Uviedol tiež, že má dlh voči spoločnosti Intrum Slovakia s.r.o. s
mesačnou splátkou 50 eur, ktorú bude poukazovať ešte 6 -7 mesiacov. Ďalej uviedol, že je voči nemu
vedená exekúcia zo strany súdneho exekútora JUDr. T. B. s mesačnou platbou 30 eur, ktorý dlh za 2
mesiace splatí. Tvrdil, že jeho čistý mesačný príjem je cca 700 eur, pričom výplatný termín má 10. dňa

v mesiaci.

Podľa ust. § 497 Obchodného zákonníka zmluvou o úvere sa zaväzuje veriteľ, že na požiadanie dlžníka
poskytne v jeho prospech peňažné prostriedky do určitej sumy, a dlžník sa zaväzuje poskytnuté peňažné
prostriedky vrátiť a zaplatiť úroky.

Podľa ust. § 499 Obchodného zákonníka za dojednanie záväzku veriteľa poskytnúť na požiadanie
peňažné prostriedky možno dojednať odplatu, ak poskytovanie úveru je predmetom podnikania veriteľa.

Podľa ust. § 502 ods. 1 Obchodného zákonníka od doby poskytnutia peňažných prostriedkov je dlžník

povinný platiť z nich úroky v dojednanej výške, inak v najvyššej prípustnej výške ustanovenej zákonom
alebonazákladezákona.Akúrokyniesútaktourčené,jedlžníkpovinnýplatiťobvykléúrokypožadované
zaúvery,ktoréposkytujúbankyvmiestesídladlžníkavčaseuzavretiazmluvy.Akstranydojednajúúroky
vyššie než prípustné podľa zákona alebo na základe zákona, je dlžník povinný platiť úroky v najvyššie
prípustnej výške.

Podľa § 52 ods. 1, 3, 4 Občianskeho zákonníka spotrebiteľskou zmluvou je každá zmluva bez ohľadu
na právnu formu, ktorú uzatvára dodávateľ so spotrebiteľom. Dodávateľ je osoba, ktorá pri uzatváraní a
plnení spotrebiteľskej zmluvy koná v rámci predmetu svojej obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti.
Spotrebiteľom je osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy nekoná v rámci predmetu

svojej obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti.

Podľa § 53 ods. 1 a 2 Občianskeho zákonníka spotrebiteľské zmluvy nesmú obsahovať ustanovenia,
ktoré spôsobujú značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech
spotrebiteľa (ďalej len "neprijateľná podmienka"). To neplatí, ak ide o zmluvné podmienky, ktoré sa

týkajú hlavného predmetu plnenia a primeranosti ceny, ak tieto zmluvné podmienky sú vyjadrené určito,
jasne a zrozumiteľne alebo ak boli neprijateľné podmienky individuálne dojednané. Za individuálne
dojednané zmluvné ustanovenia sa nepovažujú také, s ktorými mal spotrebiteľ možnosť oboznámiť sa
pred podpisom zmluvy, ak nemohol ovplyvniť ich obsah.

Podľa § 54 ods. 1, 2 Občianskeho zákonníka zmluvné podmienky upravené spotrebiteľskou zmluvou
sa nemôžu odchýliť od tohto zákona v neprospech spotrebiteľa. Spotrebiteľ sa najmä nemôže vopred
vzdať svojich práv, ktoré mu tento zákon priznáva, alebo si inak zhoršiť svoje zmluvné postavenie. V
pochybnostiach o obsahu spotrebiteľských zmlúv platí výklad, ktorý je pre spotrebiteľa priaznivejší.

Podľa § 1 ods. 2 zákona č. 129/2010 Z.z. o spotrebiteľských úveroch a o iných úveroch a pôžičkách pre
spotrebiteľov (ďalej len "zákon"), spotrebiteľským úverom na účely tohto zákona je dočasné poskytnutie
peňažných prostriedkov na základe zmluvy o spotrebiteľskom úvere vo forme pôžičky, úveru, odloženej
platby alebo obdobnej finančnej pomoci poskytnutej veriteľom spotrebiteľovi.Podľa § 2 písm. a) a b) zákona, na účely tohto zákona sa rozumie spotrebiteľom fyzická osoba, ktorá
nekoná v rámci predmetu svojho podnikania alebo povolania, veriteľom fyzická osoba alebo právnická

osoba, ktorá ponúka alebo poskytuje spotrebiteľský úver v rámci svojej podnikateľskej činnosti.

Podľa § 517 ods. 2 Občianskeho zákonníka, ak ide o omeškanie s plnením peňažného dlhu, má veriteľ
právo požadovať od dlžníka popri plnení úroky z omeškania, ak nie je podľa tohto zákona povinný
platiť poplatok z omeškania; výšku úrokov z omeškania a poplatku z omeškania ustanovuje vykonávací

predpis.
Podľa§3nariadeniaVládySRč.87/1995Z.z.,ktorýmsavykonávajúniektoréustanoveniaObčianskeho
zákonníka v znení nariadenia Vlády SR č. 20/2013 Z. z. účinnom od 01.01.2015, ak záväzkový vzťah
vznikol po 01.02.2013, výška úrokov z omeškania je o 5 percentuálnych bodov vyššia ako základná
úroková sadzba Európskej centrálnej banky platná k prvému dňu omeškania s plnením peňažného dlhu.
Podľa§191ods.1Civilnéhosporovéhoporiadku(ďalejlenCSP)dôkazysúdhodnotípodľasvojejúvahy,

a to každý dôkaz jednotlivo a všetky dôkazy v ich vzájomnej súvislosti; pritom starostlivo prihliada na
všetko, čo vyšlo počas konania najavo.

6. Súd vykonal dokazovanie oboznámením listinných dôkazov, a to zmluvou o úvere č.XXXXXXXXXXX
zo dňa 26.06.2013 (č.l. 5-7 spisu), obchodnými podmienkami pre úver s účinnosťou od 10.06.2013

(č.l. 8-10 spisu), všeobecnými obchodnými podmienkami s účinnosťou od 01.06.2013 (č.l. 11-18 spisu),
aktuálnym stavom úveru ku dňu 15.05.2017 (č.l. 18 rub - 19 spisu), výzvou na úhradu dlžnej sumy
zo dňa 05.06.2014 (č.l. 19 rub spisu), podacím hárkom č. EPH002437249 (č.l. 20 spisu), výzvou na
splatenie dlžnej časti úveru zo dňa 19.05.2014 (č.l. 21 spisu), podacím hárkom č. EPH002437249 (č.l.
21 rub - 22 spisu), predpisom splátok k zmluve o úvere č. XXXXXXXXXX (č.l. 22 spisu), sadzobníkom

poplatkov od 10.06.2013 (č.l. 23-24 spisu), rozsudkom Okresného súdu Žilina č.k. 37P/11/2016-64
zo dňa 09.06.2016 právoplatný dňa 05.07.2016 a vykonateľný dňa 21.06.2016, podacím lístkom s
adresátom Intrum Slovakia s.r.o. na sumu 50 eur, podacím lístkom s adresátom JUDr. T.S., súdny
exekútor na sumu 30 eur.

7. Dňa 26.06.2013 strany sporu uzavreli úverovú zmluvu č. XXXXXXXXXX. V rámci tejto zmluvy sa
žalobca zaviazal poskytnúť žalovanému úver vo výške 1 000 eur. Žalovaný bol podľa zmluvy zaviazaný
vrátiť žalobcovi poskytnuté peňažné prostriedky v splátkach vo výške 42,62 eur. Žalovaný porušil svoj
zmluvný záväzok, poskytnutý úver splatil len čiastočne. Uvedené skutočnosti považoval okresný súd
za nesporné.

8. Súd právny vzťah medzi žalobcom a žalovaným právne posúdil ako zmluvu o úvere § 479
Obchodného zákonníka. Aj keď súd posúdil zmluvný vzťah medzi žalobcom a žalovaným ako zmluvu
o úvere, teda absolútny obchod v zmysle § 261 ods. 3 Obchodného zákonníka, zároveň predmetnú
zmluvu vyhodnotil ako spotrebiteľskú zmluvu v súlade s ustanoveniami Občianskeho zákonníka, keď

žalobca je osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení zmluvy konala v rámci predmetu svojej obchodnej
alebo inej podnikateľskej činnosti, pri uzatvorení predmetnej zmluvy vystupoval v pozícii dodávateľa
v zmysle § 52 ods. 2 Občianskeho zákonníka v znení účinnom v čase uzavretia zmluvy. Žalovaný
pri uzatváraní a plnení predmetnej zmluvy nekonal v rámci predmetu svojej obchodnej činnosti alebo
inej podnikateľskej činnosti, a teda je potrebné ho v zmysle § 52 ods. 3 Občianskeho zákonníka v

uvedenomznenípovažovaťzaspotrebiteľa.Predmetnúzmluvusúdvyhodnocovalajzaaplikáciezákona
č. 129/2010 Z.z. o spotrebiteľských úveroch. Žalobca je veriteľom a žalovaného možno považovať za
spotrebiteľa v zmysle zákona o spotrebiteľských úveroch. Vzhľadom na to, že predmetnou zmluvou sa
zaviazal poskytnúť žalobca ako dodávateľ žalovanému ako spotrebiteľovi dočasné peňažné prostriedky
a žalovaný ako spotrebiteľ sa zaviazal poskytnuté peňažné prostriedky vrátiť a uhradiť celkové náklady

spojené s úverom, okresný súd má za to, že zmluva uzavretá medzi nimi spĺňa základné náležitosti
spotrebiteľského úveru v zmysle zákona o spotrebiteľských úveroch. Keďže súd ustálil, že zmluva
uzatvorená so žalovaným je zmluvou o spotrebiteľskom úvere a vzťahuje sa na ňu zákon č. 129/2010
Z.z., súd najskôr ex offo zisťoval, či predmetná zmluva má všetky povinné náležitosti v zmysle § 9 ods.
2 zákona č. 129/2010 Z.z.. Dospel k záveru, že predmetná zmluva o úvere obsahuje všetky obligatórne

náležitosti vyžadované zákonom č. 129/2010 Z.z..9. Súd nemal pochybnosti o tom, že po neúspešných pokusoch žalobcu o vrátenie poskytnutého úveru,
stal sa dňa 05.06.2014 celý úver splatný a žalobca žalovaného vyzval na bezodkladné zaplatenie celého
dlhu.

10. Rovnako súd nemal pochybnosti o výške uplatnenej istiny 1 000 eur ako objemu požičaných
finančných prostriedkov žalobcom žalovanému. Uvedená istina 1 000 eur vyplýva tak z predmetnej
zmluvy o úvere, ako aj z aktuálneho stavu úveru ku dňu 15.05.2017. Žalovaný istinu poskytnutú
žalobcom nevrátil. Samotný žalovaný v konaní nerozporoval základ a výšku uplatneného nároku. Súd

preto uplatnenú istinu 1 000 eur žalobcovi ako dôvodnú priznal.
11. Zároveň súd žalobcovi ako dôvodný priznal zmluvný úrok z úveru vo výške 25,50 % ročne zo sumy 1
000 eur od 26.06.2013, t.j. od uzatvorenia zmluvy do 05.06.2014, t.j. do vyhlásenia predčasnej splatnosti
úveru.
12. Žalobcovi však súd nepriznal uplatnený zmluvný úrok vo výške 25,50 % ročne zo sumy 1 000
eur od 05.06.2014 do zaplatenia, resp. nepriznal žalobcovi zmluvný úrok vo výške 25,50 % ročne po

dátume splatnosti, t.j. po dátume 05.06.2014. Okresný súd mal za to, že zmluvný úrok ako odplata
(cena) za poskytnuté peňažné prostriedky prislúcha veriteľovi len za dojednanú dobu poskytnutia úveru.
Úroky predstavujú osobitnú peňažnú náhradu, súvisiacu s poskytnutím finančných prostriedkov, pričom
sú splatné spolu so záväzkom vrátiť použité peňažné prostriedky. Preto úrok po splatnosti úveru, t.j.
po 05.06.2014, žalobcovi neprislúcha. Zosplatnením úveru, ako už zo samotného pomenovania danej

právnej skutočnosti vyplýva, nastáva predčasne splatnosť úveru, dochádza teda k zmene pôvodných
podmienok, za ktorých bol úver poskytnutý. Po zosplatnení úveru sa dlžník, pokiaľ v určenej lehote
neuhradí dlh, dostáva do omeškania a nastupuje režim platenia úrokov z omeškania. Opačný výklad
by znamenal dvojnásobné úrokové zaťaženie spotrebiteľa/dlžníka (rozsudok Krajského súdu v Žiline
sp. zn. 10Co/301/2015 zo dňa 29.05.2015). Okresný súd zároveň v tomto smere upriamuje pozornosť

na závery rozhodnutia Ústavného súdu SR sp. zn. IV.ÚS 476/2012, týkajúceho sa skutkovo a právne
obdobnej veci. Ústavný súd SR v danej veci odmietol sťažnosť smerujúcu proti záverom všeobecných
súdov, v zmysle ktorých má veriteľ nárok na zaplatenie dohodnutého úroku z úveru iba do dňa, kedy
prehlásil úver za predčasne splatný s tým, že po tomto termíne žalobcovi nevzniká právo na zaplatenie
dohodnutého úroku z úveru, ale iba úroku z omeškania v súlade s ust. § 369 Obchodného zákonníka.

V tomto smere súd poukazuje aj na rozhodnutie R 59/1998, z právnej vety ktorého vyplýva, že veriteľovi
patria dohodnuté zmluvné úroky z poskytnutých prostriedkov iba do splatnosti dlhu, následne sa dlžník
dostáva do omeškania a je povinný platiť už iba úroky z omeškania. Okresný súd tak žalobcovi priznal
len zmluvný úrok 25,50 % do dňa 05.06.2014.
13. Žalobca si popri istine uplatnil i úroky z omeškania vo výške 5,25 % ročne zo sumy 1 000 eur

od 16.05.2017 do zaplatenia. Okresný súd konštatuje, že nárok na úroky z omeškania s plnením
peňažného dlhu vzniká bez ohľadu na to, čo spôsobilo omeškanie. Úroky z omeškania možno priznať
iba od toho času, keď sa dlžník dostal do omeškania. Základným predpokladom vzniku nároku na
úroky z omeškania je teda existencia omeškania s plnením peňažného dlhu a základným predpokladom
takéhoto omeškania je existencia pohľadávky, t.j. práva na peňažné plnenie a jej zročnosť. Žalobcovi

tak vzniklo právo na úroky z omeškania vo výške stanovenej zákonom, teda podľa vyššie uvedených
ustanovení§517ods.2 Občianskehozákonníkavspojenísustanovením§3ods.1nariadeniaVládySR
č. 87/1995 Z. z.. Súd pri posudzovaní tohto nároku mal za to, že žalovaný sa dostal do omeškania prvým
dňom po zosplatnení úveru 05.06.2014, t.j. dňom 06.06.2014. Avšak súd viazaný rozsahom žaloby,
priznal žalobcovi nárok na úrok z omeškania od dňa 16.05.2017, tak ako si žalobca v podanej žalobe

uplatnil. V rozhodnom čase pre určenie výšky úroku z omeškania bola výška základnej úrokovej sadzby
ECB vo výške 0,25 % ročne (súd má o tomto vedomosť zo svojej činnosti, § 186 CSP). Žalobcovi tak
vznikol nárok na zaplatenie úrokov z omeškania vo výške 5,25 % ročne z priznanej sumy 1 000 eur, tak
ako žiadal žalobca, od 16.05.2017 do zaplatenia, preto mu súd tento nárok priznal.

14.Okresnýsúdvzhľadomnaosobnéamajetkovépomeryžalovaného,najmäsprihliadnutímnaplnenie
si troch vyživovacích povinností k maloletým deťom, k nedoplatkom na zročnom výživnom a k výške
čistého mesačného príjmu žalovaného (700 eur), povolil žalovanému uhradiť svoj dlh s príslušenstvom
v splátkach vo výške 100 eur mesačne, s prvou splátkou splatnou do 3 dní od právoplatnosti tohto
rozsudku a s každou ďalšou splátkou splatnou vždy k 25. dňu kalendárneho mesiaca, až do úplného

zaplatenia, pod stratou výhody splátok. Súd okrem pomerov žalovaného prihliadal aj na skutočnosť, že
žalobca je akciová spoločnosť, okrem iného poskytujúca spotrebiteľské úvery, ktorá je na ekonomickom
trhu niekoľko rokov, má stabilné postavenie a uhradenie dlhu vo forme splátok ho nijakým výrazným
spôsobom neovplyvní.Podľa § 255 ods. 1 CSP súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci.
Podľa § 262 ods. 1 CSP o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí,

ktorým sa konanie končí.

15. O trovách konania súd rozhodol na základe ustanovenia § 255 ods. 1 CSP v spojení s §
262 ods. 1, 2 CSP tak, že žalobca má voči žalovanému ako plne úspešný účastník nárok na náhradu
trov konania v rozsahu 100 % trov konania. Okresný súd pri posudzovaní úspechu a rozhodovaní o

nároku na náhradu trov konania vychádzal z uplatnenej istiny 1 000 eur (z ktorej istiny bol hradený aj
samotný súdny poplatok).

Podľa § 262 ods. 2 CSP o výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti
rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.

16. Okresný súd v závere tohto rozhodnutia považuje za potrebné uviesť, že podanie žalobcu zo dňa
14.03.2018 (č.l. 60-64 spisu) sa do dispozičnej sféry sudcu, tak ako vyplýva zo samotného súdneho
registra, dostalo až dňa 15.03.2018 o 13:06 hod., t.j. po vyhlásení rozhodnutia vo veci samej.