Rozsudok ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Judgement was issued on Wednesday, September 6, 2018

Súd: Okresný súd Košice I
Spisová značka: 40Ca/1/2017

Identifikačné číslo súdneho spisu: 7117205287
Dátum vydania rozhodnutia: 06. 09. 2018
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Sandra Veľká

ECLI: ECLI:SK:OSKE1:2018:7117205287.4

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Košice I sudkyňou JUDr. Sandrou Veľkou, v právnom spore žalobcu: LITA, autorská

spoločnosť, Mozartova 9, Bratislava, IČO: 00 420 166, zast. JUDr. Dagmar Kubovičová, advokátka,
Nám. Biely kríž 3, Bratislava, proti žalovanému: Chemosvit, a.s., Štúrova 101, Svit, IČO: 31 671 047,
zast. Berník & partneri, s.r.o., Štúrova 101, Svit, IČO 47 256 451, o zaplatenie 2.080 EUR s prísl. takto

r o z h o d o l :

I. Žalovaný je povinný zaplatiť žalobcovi 2.080 EUR s 5% ročným úrokom z omeškania od 17.2.2017
do zaplatenia do 3 dní od právoplatnosti rozsudku.

II. V prevyšujúcej časti žalobu z a m i e t a .

III. Priznáva žalobcovi voči žalovanému právo na náhradu trov konania v rozsahu 100%.

o d ô v o d n e n i e :

1. Žalobca sa žalobou doručenou súdu dňa 3.3.2017 domáhal, aby súd zaviazal žalovaného zaplatiť
žalobcovi 2.080 EUR s 5,05% úrokom z omeškania ročne od 1.1.2016 do zaplatenia. Žalobca
nadobudol oprávnením na výkon kolektívnej správy práv č. 2/2004 vydaným Ministerstvom kultúry SR
zo dňa 11.5.2010 pod č.k. MK-663/2010-70/6165 postavenie organizácie kolektívnej správy v zmysle
zákona č. 618/2003 Z.z. o autorskom práve a právach súvisiacich s autorským právom. Žalobca
ako organizácia kolektívnej správy vykonával kolektívnu správu majetkových práv autorov a iných

nositeľov práv k literárnym, dramatickým, hudobnodramatickým, choreografickým, audiovizuálnym,
fotografickým dielam, dielam výtvarného umenia, architektonickým dielam úžitkového umenia. Podľa
ods. II písm. b/ uvedeného oprávnenia vykonával žalobca dobrovoľnú kolektívnu správu okrem iného aj
v odbore verejného prenosu akýmikoľvek technickými prostriedkami. Postavenie organizácie kolektívnej
správy má žalobca aj v zmysle novej právnej úpravy platnej od 1.1.2016 t.j. v zmysle zákona č.
185/2015 Z.z. a to na základe oprávnenia Ministerstva kultúry SR č.k. MK-1587/2016-232/10421
vydaného dňa 18.8.2016. Žalovaný je prevádzkovateľom ubytovacieho zariadenia Hotel Spolcentrum

na adrese SNP 142, Svit, pričom sa jedná o zariadenie zaradené podľa § 3 vyhlášky Ministerstva
hospodárstva SR č. 277/2008 Z.z. do kategórie hotel 3*. Žalobca má za to, že žalovaný v roku 2015
realizoval v ním prevádzkovanom ubytovaco m zariadení ďalší verejný prenos a to prostredníctvom
40 kusov zvukovoobrazových zariadení umiestnených v izbách ubytovacieho zariadenia. Žalobca
má tiež za to, že zo strany žalovaného došlo k zásahu do výhradných autorských práv autorov
zastúpených žalobcom a to neoprávneným vykonávaním ďalšieho verejného prenosu, keď žalovaný
realizoval ďalší verejný prenos bez súhlasu autorov. Na základe uvedeného vznikol žalobcovi voči

žalovanému nárok na vydanie bezdôvodného obohatenia. Žalovaný ako prevádzkovateľ ubytovacieho
zariadenia poskytuje svojim zákazníkom ubytovacie služby, kedy v izbách určených pre hostí poskytuje
zákazníkom v rámci vybavenia ubytovacích jednotiek aj zvukovoobrazové zariadenie (TV). Žalobca
v roku 2015 zastupoval na základe zmlúv o zastupovaní 2933 slovenských nositeľov práv. Žalobcauzatvára so všetkými nositeľmi práv rovnaké typizované zmluvy o zastupovaní. Žalovaný bol povinný
mať uzatvorenú hromadnú licenčnú zmluvu so žalobcom na používanie predmetov ochrany ďalším
verejným prenosom, ktorú však neuzatvoril. Žalovaný pred začatím používania predmetov ochrany

verejným prenosom nezískal súhlas nositeľov práv zastupovaných žalobcom. Žalovaný nezískal súhlas
ani len jediného z autorov diel literárnych, dramatických, hudobnodramatických, choreografických,
audiovizuálnych, fotografických, výtvarných, architektonických a diel úžitkového umenia, napriek tomu
s týmito dielami nakladal formou verejného prenosu diel. Žalovaný sa tak dopúšťal neoprávneného
používania autorských diel, keďže zasahoval do práv autorov bez súhlasu autorov alebo nositeľov práv,

resp. žalobcu ako ich zástupcu. S touto skutočnosťou je priamo spojená povinnosť vydať bezdôvodné
obohatenie. Jeho výška sa odvíja od obvyklej odmeny, súd preto má skúmať, za akú odmenu obvykle v
čase, keď došlo zo strany žalovaného k neoprávnenému zásahu do žalobcom kolektívne spravovaných
práv, žalobca poskytoval licencie iným používateľom. Žalobca uzatvoril 218 hromadných licenčných
zmlúv, kedy pri všetkých zmluvách bola odmena dohodnutá podľa Sadzobníka žalobcu, čo ju robí
odmenou obvyklou. Sadzobník licenčných odmien za 1 rok: izby: zvukovoobrazové zariadenie hotel 5* -

34 EUR, hotel 4* - 29,50 EUR, hotel 3* - 26 EUR, hotel 2* - 22 EUR, hotel 1* - 18 EUR, penzión - 17 EUR,
ubytovňa - 9 EUR, iné priestory: zvukovoobrazové zariadenie 68 EUR, veľkoplošná obrazovka 135 EUR.
Názov prevádzky: Hotel Spolcentrum, kategória hotel 3*, zariadenie: izby, zvukovoobrazové zariadenie,
počet 40, obvyklá licenčná odmena za 1 rok 1.040 EUR, zvukovoobrazové zariadenie 0, veľkoplošná
obrazovka 0, obvyklá licenčná odmena spolu za 1 rok 1.040 EUR, bezdôvodné obohatenie od 1.1. do

31.12.2015 2.080 EUR. Žalobca pred podaním žaloby vyzýval žalovaného k vydaniu bezdôvodného
obohatenia, a to aj prostredníctvom svojho právneho zástupcu, avšak žalovaný dobrovoľne nevydal
žalobcovi bezdôvodné obohatenie.

2. Ako prostriedok procesného útoku predložil listinné dôkazy: oprávnenie na výkon kolektívnej správy,

informácie z www stránky žalovaného, výzva generálneho sekretariátu zo dňa 18.10.2005, zoznam
nositeľov práv zastupovaných žalobcom, zoznam zahraničných organizácií, zmluvy o zastupovaní
nositeľov práv, recipročná zmluva so zahraničným partnerom, prehlásenie žalobcu o zastupovaní
nositeľov práv, zoznamy predmetov ochrany, sadzobník žalobcu.

3. Žalovaný žiadal žalobu zamietnuť s odôvodnením, že žalovaný má a aj v období, za ktoré si
žalobca uplatňuje nárok na vydanie bezdôvodného obohatenia, mal uzavretú hromadnú licenčnú zmluvu
s organizáciou kolektívnej správy práv vyplývajúcich z Autorského zákona a každoročne platí za
používanie autorských diel dohodnutú odmenu. Vzhľadom k tomu, že medzi žalobcom a žalovaným
nebola uzavretá licenčná zmluva ani hromadná licenčná zmluva, nemožno nároky žalobcu posudzovať

podľa právnych predpisov, ktoré žalobca uviedol v žalobe a teda nárok uplatnený žalobcom neexistuje
s tým, že žiadna organizácia nemá právo jednostranne určovať obsah zmluvného vzťahu a jeho výšku,
obsah zmluvy by mal určiť súd po podaní žaloby žalobcom, čo žalobca do dnešného dňa neurobil,
žaloba je predčasná a súd by vôbec nemal rozhodovať o výške odmeny. Rozhodujúcim kritériom pri
určení výšky odmeny by mala byť obsadenosť hotela, obsah, rozsah a spôsob šírenia diel, kedy, koľko,

akým spôsobom a v akom rozsahu bolo rozširované a mala byť poskytnutá primeraná odmena, pričom
je rozdiel, koľko hostí bolo ubytovaných za rok a koľkým osobám bol verejný prístup sprístupnený a
koľkým naraz.

4. Ako prostriedok procesnej obrany predložil faktúru vystavenú Slovenským ochranným zväzom

autorským pre práva k hudobným dielam, mesačné štatistiky hotela Spolcentrum za rok 2015 a ročnú
štatistiku obsadenosti za rok 2015.

5. Súd vykonal dokazovanie prostriedkami procesného útoku a procesnej obrany označenými a
predloženými stranami sporu a zistil tento skutkový stav:

6. Z vykonaného dokazovania mal súd za nesporné, že žalobcovi bolo rozhodnutím Ministerstva kultúry
Slovenskej republiky dňa 11.5.2010 vydané oprávnenie na výkon kolektívnej správy práv podľa zák.
č. 618/2003 Z.z. o autorskom práve a právach súvisiacich s autorským právom (autorský zákon) v
znení neskorších predpisov na území Slovenskej republiky, na výkon kolektívnej správy majetkových

práv autorov a iných nositeľov práv k literárnym, dramatickým, hudobnodramatickým, choreografickým,
audiovizuálnym, fotografickým dielam, dielam výtvarného umenia, architektonickým dielam alebo dielam
úžitkového umenia, je ďalej špecifikované takto: I. povinná kolektívna správa podľa § 78 ods. 3 zák.
č. 618/2003 Z.z. o autorskom práve a právach súvisiacich s autorským právom (autorský zákon)v znení neskorších predpisov v odboroch, II. dobrovoľná kolektívna správa práv podľa autorského
zákona v odboroch. Oprávnenie sa vydáva na dobu neurčitú. Dňa 18.8.2016 vydalo Ministerstvo
kultúry Slovenskej republiky oprávnenie na výkon kolektívnej správy práv podľa zák. č. 185/2015 Z.z.

autorský zákon v znení zák. č. 125/2016 Z.z. na území Slovenskej republiky, na výkon kolektívnej
správy práv k literárnemu, dramatickému, hudobnodramatickému, choreografickému, audiovizuálnemu
a fotografickému dielu, dielu výtvarného umenia, architektonickému dielu a dielu úžitkového umenia
v odboroch kolektívnej správy práv: Oprávnenie je udelené na dobu neurčitú. Ďalej nebolo sporné
ani stranami sporu rozporované, že žalovaný je prevádzkovateľom ubytovacieho zariadenia Hotel

Spolcentrum na adrese SNP 142, Svit, ubytovacie zariadenie je zaradené do kategórie hotela 3*, kde
poskytuje ubytovanie v 40 apartmánoch vybavených LCD TV so satelitným príjmom. Ďalej mal súd
za nesporné, že v zmysle sadzobníka licenčných odmien žalobcu výška obvyklej odmeny za 1 izbu
3* hotela činí 26 EUR. Žalobca vyzval žalovaného výzvou zo dňa 27.1.2017 k vydaniu bezdôvodného
obohatenia za používanie predmetov ochrany v roku 2015 vo výške 2.080 EUR. Žalovaný listom zo
dňa 17.2.2017 oznámil žalobcovi uzatvorenie hromadnej licenčnej zmluvy s organizáciou kolektívnej

správy práv vyplývajúcich z autorského zákona s tým, že každoročne platí za používanie autorských diel
dohodnutú odmenu. Žalovaný uzavrel hromadnú licenčnú zmluvu so Slovenským ochranným zväzom
autorským pre práva k hudobným dielam, na základe ktorej žalovaný zaplatil žalobcovi, na základe ktorej
SOZA vystavila žalovanému faktúru vo výške 518 EUR ako autorskú odmenu za licenciu na verejné
použitie hudobných diel podľa účinného sadzobníka SOZA na základe platnej hromadnej licenčnej

zmluvy, faktúra splatná dňa 3.3.2016 a faktúru vo výške 518,40 EUR splatnú 18.9.2015.

7. Podľa ust. § 190 ods. 1 zák. č. 185/2015 Z.z. autorský zákon v znení neskorších predpisov
ustanoveniami tohto zákona sa spravujú aj právne vzťahy, ktoré vznikli pred 1. januárom 2016, pričom
vznik týchto vzťahov vrátane nárokov z nich vyplývajúcich, ako aj práva zo zodpovednosti za porušenie

záväzkov z nich vyplývajúcich sa posudzujú podľa predpisu účinného do 31. decembra 2015.

8. Podľa ust. § 18 ods. 2 písm. h/ zák. č. 618/2013 Z.z. autorský zákon (ďalej autorský zákon) v znení
neskorších predpisov, v znení účinnom do 31.12.2015 autor má právo udeľovať súhlas na každé použitie
diela, najmä na verejný prenos diela.

9. Podľa ust. § 56 ods. 1 písm. g/ autorského zákona, autor, do ktorého práva sa neoprávnene
zasiahloaleboktoréhoprávuhrozíneoprávnenýzásah,môžesadomáhaťnajmävydaniabezdôvodného
obohatenia vo výške dvojnásobku odmeny, ktorá je obvyklá za získanie licencie pri obdobných
zmluvných podmienkach v čase neoprávneného zásahu do tohto práva.

10. Podľa ust. § 57 ods. 1 autorského zákona, nárokov podľa § 56 sa okrem autora môže domáhať aj
nadobúdateľ výhradnej licencie alebo osoba, ktorá má majetkové právo k dielu alebo jej bol zverený
výkon majetkových práv autora.

11. Podľa ust. § 81 ods. 1 písm. i/ autorského zákona organizácia kolektívnej správy je povinná riadne,
s náležitou odbornou starostlivosťou a v rozsahu udeleného oprávnenia domáhať sa vo vlastnom mene
v prospech nositeľov práv nároku na vydanie bezdôvodného obohatenia z neoprávneného výkonu
kolektívne spravovaného práva.

12. Podľa ust. § 81 ods. 1 písm. j/ autorského zákona organizácia kolektívnej správy je povinná vyberať
v súlade s týmto zákonom a zmluvami podľa písmena h) pre nositeľa práv odmeny, primerané odmeny,
náhrady odmien a prípadné príjmy z vydania bezdôvodného obohatenia, rozdeľovať ich a vyplácať v
súlade so svojím vyúčtovacím poriadkom.

13. Podľa ust. § 81 ods. 1 písm. k/ autorského zákona organizácia kolektívnej správy je povinná riadne,
s náležitou odbornou starostlivosťou a v rozsahu udeleného oprávnenia viesť evidenciu vybraných
odmien, primeraných odmien, náhrad odmien a príjmov z vydaného bezdôvodného obohatenia a
umožniť nositeľovi práv na požiadanie kontrolu správnosti jemu uhradenej odmeny, primeranej odmeny,
náhrady odmeny či prípadného príjmu z bezdôvodného obohatenia.

14. Podľa ust. § 84 ods. 1 autorského zákona, ak používateľ nepreukáže, že nositeľ práv výslovne vylúčil
kolektívnu správu svojich práv, a ak bolo v odbore použitia predmetov ochrany udelené oprávnenie
podľa § 80, používateľ je povinný plniť svoje povinnosti vyplývajúce z použitia predmetu ochranyprostredníctvom organizácie kolektívnej správy, ktorej bolo udelené oprávnenie na výkon kolektívnej
správy vo vymedzenom odbore použitia predmetov ochrany.

15. Podľa ust. § 451 ods. 1 zák. č. 40/1964 Zb. v znení neskorších predpisov, kto sa na úkor iného
bezdôvodne obohatí, musí obohatenie vydať.

16. Podľa ust. § 451 ods. 2 OZ bezdôvodným obohatením je majetkový prospech získaný plnením
bez právneho dôvodu, plnením z neplatného právneho úkonu alebo plnením z právneho dôvodu, ktorý

odpadol, ako aj majetkový prospech získaný z nepoctivých zdrojov.

17. Súd vyhodnotil výsledky vykonaného dokazovania v súlade s citovanými zákonnými ustanoveniami
a dospel k záveru, že žaloba je čo do istiny dôvodná.

18. Vykonaným dokazovaním mal súd za preukázané, že žalobca je organizáciou kolektívnej správy,

ktorej bolo udelené oprávnenie na výkon kolektívnej správy práv rozhodnutím Ministerstva kultúry
Slovenskej republiky zo dňa 11.5.2010, oprávnenie bolo žalobcovi udelené na výkon kolektívnej správy
majetkových práv autorov a iných nositeľov práv k literárnym, dramatickým, hudobnodramatickým,
choreografickým, audiovizuálnym, fotografickým dielam, dielam výtvarného umenia, architektonickým
dielam a dielam úžitkového umenia. Žalovaný je prevádzkovateľom ubytovacieho zariadenia kategórie

3* s kapacitou ubytovacích jednotiek 40, kde v izbách poskytoval aj televízory so satelitným príjmom,
čím im umožnil sledovanie televíznych programov. Samotné umiestnenie zvukoobrazových zariadení v
izbách ako také síce nepredstavuje verejný prenos, avšak poskytovanie signálu hotelovým zariadením
prostredníctvom televíznych prijímačov klientom ubytovaným v zariadení predstavuje nezávisle od
používanej techniky prenosu signálu, verejný prenos v zmysle článku 3, ods. 1 smernice Európskeho

parlamentu a Rady 2001/29 ES z 22.5.2001 o zosúladení niektorých aspektov autorských práv a s
nimi súvisiacich práv v informačnej spoločnosti (rozsudok Súdneho dvora EÚ sp.zn. C-306/2005 zo dňa
7.12.2006, rozsudok Súdneho dvora EÚ sp.zn. C-126/10 zo dňa 12.3.2012) uvádza, že prevádzkovateľ
hotelového zariadenia, ktorý poskytuje v izbách pre svojich hostí televízne a rozhlasové prijímače, do
ktorých prenáša signál, je používateľom, ktorý uskutočňuje verejný prenos. Nakoľko žalovaný mal v

hotelovom zariadení preukázateľne umiestnené zvukovoobrazové zariadenia vybavené príjmom, ktorý
umožňuje príjem zvukov o obrazových diel autorov, dochádzalo k ďalšiemu verejnému prenosu.

19. Žalovaný namietal, že uzavrel zmluvu s inými organizáciami kolektívnej správy a to ZOSA. Uzavretie
takejto zmluvy mal súd za preukázanú, jej predmetom však bol súhlas výkonných umelcov, výrobcov

zvukových záznamov a to verejné použitie hudobných diel, pričom predmetom takejto zmluvy nebol
súhlas autorov, ktorých zastupuje žalobca a ktorý na používanie diel súhlas nedali a to k literárnym,
dramatickým, hudobnodramatickým, choreografickým, audiovizuálnym, fotografickým dielam, dielam
výtvarného umenia, architektonickým dielam a dielam úžitkového umenia aj k verejnému prenosu.

20. Keďže žalovaný používal predmety ochrany kolektívnej správy spravovanej žalobcom bez
uzatvorenia hromadnej licenčnej zmluvy, dopustil sa neoprávneného zásahu do práva autorov a
nositeľov práv zastúpených žalobcom, preto vznikol žalobcovi nárok na vydanie bezdôvodného
obohatenia s poukazom na ust. § 57 ods. 1 a § 81 ods. 1 písm. i/,j/,k/ a § 84 ods. 1 autorského zákona.

21. Vzhľadom na námietky žalovaného sa súd zaoberal výškou uplatnenej sumy. Ustanovenie § 56 ods.
1 písm. g/ autorského zákona upravuje právo domáhať sa nároku na vydanie bezdôvodného obohatenia
až do výšky dvojnásobku obvyklej odmeny. Žalobca si uplatnil nárok na vydanie bezdôvodného
obohatenia od 1.1.2015 do 21.12.2015 vo výške 2.080 EUR. Pri určení výšky bezdôvodného obohatenia
súd vychádzal zo sadzobníka licenčných odmien uverejneného žalobcom na webovej stránke, v zmysle

ktorého bola pevne stanovená výška obvyklej odmeny za jednu izbu ubytovacieho zariadenia kategórie
3*, ktorá činila 26 EUR a táto výška zodpovedá hromadným licenčným zmluvám uzatvoreným na
rovnaký predmet ochrany s 218 subjektami prevádzkovateľmi ubytovacích zariadení uzatvorených v
roku2015.Súdpovažovaltaktourčenúodmenuzaobvyklú,keďže218subjektovboloochotnýchzaplatiť
v zmluvách uvedenú čiastku podľa sadzobníka, čím došlo k zmluvnému konsenzu ohľadom ceny za

používanie autorských diel a teda aj k trhom vytvorenej obvyklej odmene.

22. S poukazom na vyššie uvedené súd ustálil výšku bezdôvodného obohatenia ako dvojnásobok
odmeny, ktorá je obvyklá za získanie licencie pri obdobných zmluvných podmienkach v danom prípade40 izieb x 26 EUR, čo činí 1.040 EUR, dvojnásobok v zmysle ust. § 56 ods. 1 písm. g/ autorského zákona
činí 2.080 EUR.

23. Preto súd na základe zisteného skutkového stavu v súlade s citovanými zákonnými ustanoveniami
zaviazal žalovaného zaplatiť žalobcovi bezdôvodné obohatenie vo výške 2.080 EUR.

24. Žalobca sa domáhal okrem istiny aj príslušenstva úrokov z omeškania vo výške 5,05% ročne z
uplatnenej sumy od 1.1.2016 do zaplatenia.

25. Podľa ust. § 559 ods. 1,2 OZ splnením dlh zanikne. Dlh musí byť splnený riadne a včas.

26. Podľa ust. § 563 OZ ak čas splnenia nie je dohodnutý, ustanovený právnym predpisom alebo určený
v rozhodnutí, je dlžník povinný splniť dlh prvého dňa po tom, čo ho o plnenie veriteľ požiadal.

27. Podľa ust. § 517 ods. 1 veta prvá a ods. 2 OZ dlžník, ktorý svoj dlh riadne a včas nesplní, je v
omeškaní. Ak ide o omeškanie s plnením peňažného dlhu, má veriteľ právo požadovať od dlžníka popri
plnení úroky z omeškania, ak nie je podľa tohto zákona povinný platiť poplatok z omeškania; výšku
úrokov z omeškania a poplatku z omeškania ustanovuje vykonávací predpis.

28. Podľa ust. § 10c nar. vl. SR č 87/1995 Zb. v platnom znení ak záväzkový vzťah vznikol pred 1.
februárom 2013, výška úrokov z omeškania sa riadi podľa predpisov účinných k 31. januáru 2013 aj za
dobu omeškania po 31. januári 2013.

29. Podľa ust. § 3 nar. vl. SR č 87/1995 Zb. v platnom znení výška úrokov z omeškania je o päť

percentuálnych bodov vyššia ako základná úroková sadzba Európskej centrálnej banky platná k prvému
dňu omeškania s plnením peňažného dlhu.

30. Občiansky zákonník pri vydaní bezdôvodného obohatenia nestanoví čas plnenia, preto sa
bezdôvodné obohatenie stáva splatným nasledujúci deň po doručení výzvy na vydanie bezdôvodného

obohatenia v súlade s ust. § 563 OZ nasledujúci deň potom, čo veriteľ o splnenie požiadal. Keďže
žalobca doručil žalovanému výzvu na vydanie bezdôvodného obohatenia listom zo dňa 27.1.2017,
doručenie tejto výzvy preukázať nevedel, súd mal za preukázané, že žalovaný reagoval na výzvu
na vydanie bezdôvodného obohatenia listom zo dňa 17.2.2017, ktorým oznámil žalobcovi, že nárok
považuje za neopodstatnený ku dňu 17.2.2017, teda už žalovaný mal vedomosť o svojej povinnosti,

preto mal súd za to, že ku dňu 17.2.2017 už bol žalovaný s plnením v omeškaní a zaviazal žalovaného
zaplatiť úrok z omeškania odo dňa 17.2.2017 do zaplatenia. V prevyšujúcej časti úrokov z omeškania
t.j. od 1.1.2016 do 16.2.2017 žalobu ako nedôvodnú zamietol.

31. Žalobca si uplatnil úrok z omeškania vo výške 5,05%. K prvému dňu omeškania činila výška úrokovej

sadzby Európskej centrálnej banky navýšenej o 5 percentuálnych bodov v súlade s nariadením vlády
SR č. 87/1995 Z.z. 5%. Keďže žalobca si uplatnil úrok z omeškania vo výške 5,05%, v časti prevyšujúcej
5% je nárok nedôvodný, preto súd v súlade s citovanými zákonnými ustanoveniami zamietol.

32. O trovách konania súd rozhodol podľa ust. § 255 ods. 1 CSP a priznal žalobcovi, ktorý mal v konaní

plný úspech, náhradu trov konania v rozsahu 100%.

33. O výške trov konania rozhodne súd samostatným uznesením po právoplatnosti rozhodnutia vo veci
samej uznesením, ktoré vydá vyšší súdny úradník v súlade s ust. § 262 ods. 2 CSP.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho
doručenia na Okresný súd Košice I v dvoch písomných vyhotoveniach.

V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti
ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov

sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľdomáha (odvolací návrh).

Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do

uplynutia lehoty na podanie odvolania.

Odvolanie možno odôvodniť len tým, že a) neboli splnené procesné
podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby
uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu

práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne
obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok
nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté
dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie
dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky

procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli
uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho
právneho posúdenia veci.

Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že

právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu
vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na
rozhodnutie vo veci samej.

Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len

do uplynutia lehoty na podanie odvolania.

Prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré
neboli uplatnené v konaní pred súdom prvej inštancie, možno v odvolaní
použiť len vtedy, ak a) sa týkajú procesných podmienok, b) sa týkajú

vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu, c) má byť nimi
preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok
nesprávne rozhodnutie vo veci alebo d) ich odvolateľ bez svojej viny
nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie.

Oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa tohto zákona, ak
povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie. § 38
exekučného poriadku.