Rozsudok ,
Zmenené Judgement was issued on Monday, May 13, 2019

Súd: Okresný súd Senica
Spisová značka: 9Csp/76/2018

Identifikačné číslo súdneho spisu: 2618202515
Dátum vydania rozhodnutia: 13. 05. 2019
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Katarína Škrovanová

ECLI: ECLI:SK:OSSE:2019:2618202515.3

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Senica samosudkyňou Mgr. Katarínou Škrovanovou v právnej veci žalobcu: W. B. B., a.s.,

A., A. XX, IČO: XX XXX XXX proti žalovaným v 1. rade: V. M., nar. XX.X.XXXX, v 2. rade: A. M., nar.
XX.X.XXXX, obaja trvale bytom Q., Q.. K. XXX o zaplatenie sumy 14 273,40 € s príslušenstvom takto

r o z h o d o l :

Žalovaní v 1. a 2. rade sú povinní zaplatiť žalobcovi spoločne a nerozdielne sumu 12 469,28 € spolu
s úrokom z omeškania vo výške 5 % ročne zo sumy 12110,27 € od 14.04.2017 do zaplatenia, pričom
súd povoľuje žalovaným splácať dlžnú sumu v splátkach po 260 € mesačne a to vždy do 20. dňa toho
ktorého mesiaca, pričom prvá splátka je zročná v mesiaci nasledujúcom po právoplatnosti rozsudku s
tým, že omeškanie s plnením jednej splátky má za následok splatnosť celého plnenia.

Vo zvyšnej časti súd žalobu zamieta.

Žalovaní v 1. a 2. rade sú povinní nahradiť žalobcovi trovy konania v rozsahu 74,72 %, pričom o výške
trov konania bude rozhodnuté samostatným uznesením po právoplatnosti rozhodnutia vo veci samej.

o d ô v o d n e n i e :

1. Žalobca sa žalobou doručenou tunajšiemu súdu dňa 10.10.2018 voči žalovaným v 1. a 2. rade
domáhal zaplatenia sumy 14 273,40 € spolu so zmluvným úrokom vo výške 6,59% ročne zo sumy 12
037,77 € od 1.6.2018 do zaplatenia a úrokom z omeškania vo výške 5% ročne zo sumy 12 469,28

€ od 1.6.2018 do zaplatenia a náhrady trov konania. V žalobe uviedol, že dňa 4.7.2013 uzavrel so
žalovanými na základe Zmluvy o stavebnom sporení č. 0192019 3 03 Zmluvu o stavebnom úvere č.
XXXXXXX X XX, na základe ktorej poskytol žalovaným medziúver vo výške 15 000 €. Dňa 10.7.2013
bola vyplatená suma 3309,27 €, suma 1767,04 €, suma 4629,88 €, dňa 26.8.2013 suma 2293,81 € a
dňa 10.12.2013 sumy 2820 €. V súlade s čl. VIII bod 8.1 zmluvy o úvere, sa poplatok za spracovanie
medziúveru vo výške 180 € zúčtoval pri prvom čerpaní peňažných prostriedkov úveru, takže celková
suma poukazovaných finančných prostriedkov bola znížená o výšku poplatku. Vyplatené čiastky sa

úročili odo dňa ich vyplatenia 6,59% p.a. úrokom z medziúveru (čl. I a čl V bod 5.1 zmluvy). Žalovaní
sa zaviazali do pridelenia cieľovej sumy splácať úroky medziúveru mesačnou splátkou vo výške 82,38
€ splatnou do 15. dňa v mesiaci, ktorá bola započítaná na dohodnuté 6,59% p.a. úroky medziúveru, a
to najprv na najstaršie splatné úroky (čl. V bod 5.3 a 5.6 zmluvy). Do pridelenia cieľovej sumy sa ďalej
žalovaní zaviazali vkladať na účet stavebného sporenia pravidelné mesačné vklady vo výške 51,14 €
(čl. I a čl. V bod 5.3 zmluvy). Zároveň sa žalovaní zaviazali platiť poplatok za poistenie pravidelnými
mesačnými platbami vo výške 7,50 € (čl. V bod 5.3 zmluvy). Žalovaní porušili zmluvné podmienky,

medziúver prestali riadne a včas splácať. Listom zo dňa 14.3.2017 žalobca vyzval žalovaných na
doplatenie omeškaných splátok, pričom ich zároveň upozornil, že v prípade nedoplatenia omeškaných
splátok bude žalobca požadovať splatenie celého zostatku úveru s príslušenstvom pred dohodnutou
lehotou splatnosti. Žalovaní boli v omeškaní so splátkami vkladov na konto sporenia, splátkami úrokovz medziúveru a poplatkov za poistenie viac ako tri mesiace a omeškané splátky neboli doplatené.
Žalobca preto vyhlásil dňa 13.4.2017 mimoriadnu splatnosť zostatku úveru s príslušenstvom v súlade
so zmluvou (čl. IX bod 9.3 zmluvy). Ku dňu vyhlásenia mimoriadnej splatnosti žalobca prišlo ku spojeniu

účtu medziúveru a účtu stavebného sporenia, prostriedky na účte sporenia boli započítané na úhradu
nesplatenej časti medziúveru, pričom sa jednalo o sumu 112,11 €. Neplatená časť medziúveru vo výške
15000€satedaznížilanasumu14887,89€.Účetstavebnéhosporeniaakosporiaciúčetniejevylúčený
z exekúcie, pričom na základe exekučného príkazu súdneho exekútora JUDr. Kamila R. bola časť
nasporenej sumy blokovaná a dňa 21.12.2016 bola na účet súdneho exekútora vyplatená suma 1122,58

€. Ku dnu vyhlásenia mimoriadnej splatnosti úveru predstavovala dlžná suma 15 319,40 €, pričom táto
pozostávala z istiny vo výške 14 887,89 € (rozdiel poskytnutej sumy 15 000 € a nasporenej sumy
112,11 €), nezaplatených 6,59p.a. úrokov z medziúveru vo výške 359,01 €, nezaplateného poistného
za mesiac 8/2016 až 4/2017 vo výške 67,50 €, nezaplateného poplatku vo výške 5 € (naúčtovaný na
základe Potvrdenia z Registra obyvateľov SR - správny poplatok podľa položky 8 sadzobníka správnych
poplatkov z.č. 145/1995 Z.z.). Žalobca pôvodne od žalovaných požadoval aj poplatky za upomienky,

tieto však žalobou nežiada a od ich vymáhania trvalo upustil. Požadovaním predčasného splatenia
úveru zmluva nezanikla, preto žalobca naďalej úročí aktuálnu istinu dohodnutým úrokom. Po vyhlásení
mimoriadnej splatnosti úveru žalobca eviduje úhrady v prospech účtu zosplatneného medziúveru spolu
vo výške 2850,12 € predstavujúce vklady vo výške 2702,04 € a započítanie pohľadávok vo výške 141,02
€ zo dňa 18.4.2017 a 7,06 € zo dňa 20.3.2018. Ku dňu 31.5.2018 tak výška žalobcovej pohľadávky

predstavuje sumu 14 273,40 € a pozostáva z pozostáva z istiny vo výške 12 037,77 €, nezaplateného
6,59% p..a. úroku za úver ku dňu vyhlásenia mimoriadnej splatnosti vo výške 359,01 €, nezaplateného
poistného ku dňu vyhlásenia mimoriadnej splatnosti vo výške 67,50 €, nezaplatených poplatkov vo
výške 5 €, nezaplateného 6,59% p.a. úroku za úver od 14.4.2017 do 31.5.2018 vo výške 1011,94 € a
nezaplateného 5% p.a. úroku z omeškania od 14.4.2017 do 31.5.2018 vo výške 792,18 €.

2. Žalobca sa na pojednávanie nedostavil, svoju neúčasť na pojednávaní ospravedlnil s poukazom
na pracovnú vyťaženosť a žiadal, aby súd konal v jeho neprítomnosti. Vzhľadom na uvedené súd
pojednával v neprítomnosti žalobcu.

3. Súd vykonal dokazovanie výsluchmi a vyjadreniami strán, zmluvou o úvere a všeobecnými
podmienkami, tarifami sporenia a sadzobníkom poplatkov, amortizačnou tabuľkou, súhlasom s prijatím
do poistenia, upozornením na vyhlásenie mimoriadnej splatnosti úveru spolu s kópiami obálok,
oznámenímovyhlásenímimoriadnejsplatnostiúveruspoluskópiamiobálok,výpisomzúčtustavebného
sporenia,exekučnýmpríkazomapotvrdeniamiopríjmochavýdavkochžalovanýchazistiltentoskutkový

stav veci:

4. Dňa 4.7.2013 bola medzi žalobcom ako veriteľom na jednej strane a žalovanou v 1. rade ako
dlžníkom a žalovaným v druhom rade ako spoludlžníkom uzavretá úverová zmluva č. XXXXXXX X XX,
na základe ktorej bol žalovaným poskytnutý medziúver vo výške 15 000 €. V zmluve bola dohodnutá

úroková sadzba medziúveru vo výške 6,59% ročne, výška mesačnej splátky úrokov z medziúveru
vrátane poistenia 89,88 € splatná 15.deň v mesiaci s celkovým počtom splátok (do pridelenia cieľovej
sumy) 105. Ďalej bola dohodnutá výška mesačného vkladu na účet stavebného sporenia vo výške 51,14
€ so splatnosťou takisto 15.deň v mesiaci, vklady boli úročené sadzbou 1,75% ročne. Celková výška
mesačnej platby teda predstavovala 141,02 €. RPMN pri medziúvere predstavovala 7,68%, priemerná

hodnota RPMN 19,25%. V zmluve bolo zakotvené právo veriteľa požadovať zaplatenie celého zostatku
dlhu pred dohodnutou lehotou splatnosti, ak je dlžník v omeškaní s platením viac ako dvoch splátok
alebo jednou splátkou po dobu dlhšiu ako tri mesiace. Zmluvné strany sa dohodli, že v takom prípade je
veriteľ oprávnený uspokojovať zostatok dlhu v poradí: istina, úroky, úroky z omeškania, poplatky. Listom
zo dňa 14.3.2017 boli žalovaní upozornení na vyhlásenie mimoriadnej splatnosti úveru, ak nepríde k

úhrade omeškaných splátok do 31.3.2017. Oznámením o vyhlásení mimoriadnej splatnosti úveru zo dňa
13.4.2017 dal žalobca žalovaným na vedomie, že mimoriadna splatnosť celého úveru s príslušenstvom
nastala ku dňu 13.4.2017, pričom dlžná suma vrátane príslušenstva k tomuto dňu predstavovala 15
499,40 €. Ako upozornenie, tak oznámenie bolo žalovaným doručené riadne za i použitia čl. XXI bod
5 všeobecných podmienok. Z výpisu z účtu stavebného sporenia je zrejmé, že k dátumu vyhlásenia

mimoriadnejsplatnostiúverubolanatomtoúčtenasporenásuma112,11€,pričomdňa21.12.2016bolaz
účtu stavebného sporenia vyplatená suma 1122,58 € na účet exekútora z dôvodu exekúcie vedenej proti
žalovanej v 1. rade. Výpisom z účtu zosplatneného medziúveru (výpis ku dňu 31.5.2018) je zrejmé, že
celková dlžná suma ku dňu vyhlásenia mimoriadnej splatnosti úveru vo výške 14 273,40 € pozostávalaz istiny 12 037,77 €, z neuhradeného poistného 67,50 €, z neuhradeného poplatku 5 €, z neuhradeného
úroku za úver do vyhlásenia mimoriadnej splatnosti úveru 359,01 €, z neuhradeného úroku za úver po
dátume vyhlásenia mimoriadnej splatnosti úveru 1011,94 € a z neuhradeného úroku z omeškania po

dátume vyhlásenia mimoriadnej splatnosti úveru 792,18 €.

5. Žalobca v písomnom vyjadrení doručeným súdu dňa 27.2.2019 doplnil, že pasívna solidarita dlžníkov,
teda žalovaných založená zmluvou o úvere nezanikla ani rozvodom ich manželstva ani na základe
dohody o vyporiadaní manželstva.

6. Žalovaná v 1. rade pri výsluchu na súde uviedla, že nárok uplatnený žalobou nespochybňuje. Úver
spočiatku splácala, neskôr nemala z čoho splácať, tak prestala platiť. Prejavila záujem dlžnú sumu
uhradiť, avšak nakoľko nemá dostatok financií, požiadala o možnosť splácať dlžnú sumu v splátkach po
80 - 100 € mesačne. Uviedla, že je zamestnaná v D. v Trnave, kde zarobí okolo 600 € mesačne netto,
stará sa 15 ročného syna, býva u rodiny, vlastné bývanie nemá, tam platí elektrinu a vodu. Spláca úver

vo VÚB po 60 € mesačne Uviedla, že sa s bývalým manželom, teda žalovaným v 2. rade dohodli, že
predmetný úver bude splácať ona, nakoľko si úvery podelili. Následne doložila súdu doklad o príjme vo
výške cca 697,59 € mesačne a ústrižky poštových poukážok preukazujúcich výšku platieb za elektrinu
22 €, splátky VÚB 31,75 € a 38,94 € mesačne, k tomu platba Cetelem 18 € v mesiaci 3/2019.

7. Žalovaný v 2. rade uviedol, že so žalovanou v 1. rade boli manželia, asi pred troma rokmi sa rozviedli.
Mali ešte úver od Slovenskej sporiteľne, ten spláca výlučne on. V minulosti bol asi tri roky vo výkone
restu odňatia slobody, nemal teda prehľad, či sa úver predmetný úver spláca, po návrate z výkonu trestu
komunikoval zo Slovenskou sporiteľnou, kde mu umožnil splátky po 30 € mesačn. Celkovo je tam ešte
dlh okolo 15 000 €. Je plným invalidným dôchodcom s dôchodkom okolo 270 € mesačne. Žije s dvoma

plnoletými synmi. Jeden z nich je momentálne nezamestnaný. Platí výživné na maloletého syna, podľa
možností, cca 50 € mesačne. Predložil doklad o výške svojho invalidného dôchodku 282,10 €, ústrižok
poštovej poukážky preukazujúci platby za elektrinu vo výške 22 € mesačne, doklad preukazujúci výšku
splátky pôžičky Slovenskej sporiteľni 25 €. Uviedol, že okrem toho platí exekúciu 20 € mesačne a výživné
na syna okolo 50 - 70 € mesačne.

8. Žalobca sa k žiadosti o splátky vyjadril, uviedol, že od podania žaloby neeviduje žiadne čiastkové
úhrady zo strany žalovaných. Súhlasil so splátkami, avšak v minimálnej výške 260 € mesačne, splátky
navrhované žalovanou v 1. rade vo výške 80 - 100 € mesačne považuje, za nedostatočné, nakoľko len
samotné splatenie istiny by pri splátkach 100 € mesačne trvalo cca 10 rokov.

9. Podľa § 497 ObZ v znení účinnom ku dňu uzavretia zmluvy zmluvou o úvere sa zaväzuje veriteľ, že na
požiadanie dlžníka poskytne v jeho prospech peňažné prostriedky do určitej sumy, a dlžník sa zaväzuje
poskytnuté peňažné prostriedky vrátiť a zaplatiť úroky.

10. Podľa § 502 ods. 1 ObZ v znení účinnom ku dňu uzavretia zmluvy od doby poskytnutia peňažných
prostriedkov je dlžník povinný platiť z nich úroky v dojednanej výške, inak v najvyššej prípustnej výške
ustanovenej zákonom alebo na základe zákona. Ak úroky nie sú takto určené, je dlžník povinný platiť
obvyklé úroky požadované za úvery, ktoré poskytujú banky v mieste sídla dlžníka v čase uzavretia
zmluvy. Ak strany dojednajú úroky vyššie než prípustné podľa zákona alebo na základe zákona, je dlžník

povinný platiť úroky v najvyššie prípustnej výške.

11. Podľa § 504 ObZ v znení účinnom ku dňu uzavretia zmluvy dlžník je povinný vrátiť poskytnuté
peňažné prostriedky v dojednanej lehote, inak do jedného mesiaca odo dňa, keď ho o ich vrátenie veriteľ
požiadal.

12. Podľa § 365 ods. 1 ObZ v znení účinnom ku dňu uzavretia zmluvy dlžník je v omeškaní, ak nesplní
riadne a včas svoj záväzok, a to až do doby poskytnutia riadneho plnenia alebo do doby, keď záväzok
zanikne iným spôsobom.

13. Podľa § 369 ods. 1, 2, 3 ObZ v znení účinnom ku dňu uzavretia zmluvy ak je dlžník v omeškaní so
splnením peňažného záväzku alebo jeho časti, vzniká veriteľovi, ktorý si splnil svoje zákonné a zmluvné
povinnosti, právo požadovať z nezaplatenej sumy úroky z omeškania vo výške dohodnutej v zmluve, a to
bez potreby osobitného upozornenia. Ak výška úrokov z omeškania nebola dohodnutá, dlžník je povinnýplatiť úroky z omeškania v sadzbe, ktorú ustanoví vláda Slovenskej republiky nariadením. Ak záväzok
vznikol zo spotrebiteľskej zmluvy a dlžníkom je spotrebiteľ, možno dohodnúť úroky z omeškania najviac
do výšky ustanovenej podľa predpisov občianskeho práva.

14. Podľa § 261 ods. 6 písm. d) ObZ v znení účinnom ku dňu uzavretia zmluvy touto časťou zákona
sa spravujú bez ohľadu na povahu účastníkov záväzkové vzťahy: zo zmluvy o predaji podniku alebo
jeho častí ( § 476), zmluvy o úvere ( § 497), zmluvy o kontrolnej činnosti ( § 591), zasielateľskej zmluvy
( § 601), zmluvy o prevádzke dopravného prostriedku ( § 638), zmluvy o tichom spoločenstve ( § 673),

zmluvy o otvorení akreditívu ( § 682), zmluvy o inkase ( § 692), zmluvy o bankovom uložení veci ( §
700), zmluvy o bežnom účte ( § 708) a zmluvy o vkladovom účte ( § 716).

15. Podľa § 52 ods. 1 až 4 OZ v znení účinnom ku dňu uzavretia zmluvy spotrebiteľskou zmluvou je
každá zmluva bez ohľadu na právnu formu, ktorú uzatvára dodávateľ so spotrebiteľom. Ustanovenia o
spotrebiteľských zmluvách,ako aj všetky iné ustanovenia upravujúce právne vzťahy, ktorých účastníkom

je spotrebiteľ, použijú sa vždy, ak je to na prospech zmluvnej strany, ktorá je spotrebiteľom. Odlišné
zmluvné dojednania alebo dohody, ktorých obsahom alebo účelom je obchádzanie tohto ustanovenia,
sú neplatné. Dodávateľ je osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy koná v rámci
predmetu svojej obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti. Spotrebiteľ je fyzická osoba, ktorá pri
uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy nekoná v rámci predmetu svojej obchodnej činnosti alebo

inej podnikateľskej činnosti.

16. Podľa § 53 ods. 1 OZ v znení účinnom ku dňu uzavretia zmluvy spotrebiteľské zmluvy nesmú
obsahovať ustanovenia, ktoré spôsobujú značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných
strán v neprospech spotrebiteľa (ďalej len "neprijateľná podmienka"). To neplatí, ak ide o zmluvné

podmienky, ktoré sa týkajú hlavného predmetu plnenia a primeranosti ceny, ak tieto zmluvné podmienky
sú vyjadrené určito, jasne a zrozumiteľne alebo ak boli neprijateľné podmienky individuálne dojednané.

17. Podľa § 53b v znení účinnom ku dňu uzavretia zmluvy ak je predmetom spotrebiteľskej zmluvy
poskytnutie peňažných prostriedkov spotrebiteľovi za odplatu, sankcie za omeškanie s plnením záväzku

spotrebiteľa spolu nesmú byť vyššie, ako ustanoví vykonávací predpis.

18. Podľa § 3 nariadenia vlády SR č. 87/1995 Z. z. v príslušnom znení výška úrokov z omeškania je
o päť percentuálnych bodov vyššia ako základná úroková sadzba Európskej centrálnej banky platná k
prvému dňu omeškania s plnením peňažného dlhu.

19. Z vykonaného dokazovania vyvodil súd ten právny záver, že žaloba bola podaná dôvodne len
sčasti. Medzi žalobcom ako veriteľom na jednej strane a žalovanými v 1. a 2. rade ako dlžníkom a
spoludlžníkom na strane druhej bola platne uzavretá zmluva o úvere, na základe ktorej bol žalovaným
poskytnutý medziúver vo výške 15 000 € s dohodnutým spôsobom splácania. V zmluve bol dohodnutý

úrok ako aj poistenie. Nakoľko žalovaní nedodržali svoje záväzky, nesplácali dlžnú sumu riadne a
včas v zmysle zmluvných dojednaní, pristúpil žalobca po predchádzajúcom písomnom upozornení k
zosplatneniu celého úveru pred dohodnutou lehotou splatnosti v súlade so zmluvou. Keďže žalovaní
nesplatili svoje záväzky ani následne, pristúpil žalobca k vymáhaniu svojej pohľadávky súdnou cestou.
Žalovaní nárok uplatnený žalobou nespochybňovali, voči jeho výške nemali námietky. Uviedli, že po

rozvode si dlhy na základe ústnej dohody podelili, pričom predmetný dlh mala splácať žalovaný v 1.
rade. Uvedené však nemá žiaden dopad na právo žalobcu požadovať zaplatenie dlžnej sumy od oboch
žalovaných, nakoľko ich vzájomná dohoda ohľadom platenia dlhov nie je záväzná pre tretie strany.
Nakoľko sa v danom prípade jedná i zmluvu spotrebiteľskú, keďže v zmysle ust. § 1 - 4 PZ žalobca
pri uzatváraní úverovej zmluvy vystupoval ako dodávateľ a žalovaní ako spotrebitelia, súd z úradnej

povinnosti podrobil predmetnú zmluvu kontrole a zistil, že žalobcovi nemožno priznať celý uplatnený
nárok. Pokiaľ ide o požadovanú istinu vo výške 12 037,77 €, neuhradené poistné vo výške 67,50 €,
neuhradený poplatok vo výške 5 € a neuhradený zmluvný úrok za úver vyčíslený pevnou sumou do
vyhlásenia mimoriadnej splatnosti úveru vo výške 359,01 €, na tieto žalobca nepochybne nárok má a
uvedené nenamietala ani protistrana. Preto suma 12 469,28 € bola žalobcovi rozsudkom priznaná.

20. Čo sa týka neuhradeného zmluvného úroku za úver po dátume vyhlásenia mimoriadnej splatnosti
úveru vyčísleného pevnou sumou ku dňu 31.5.2018 a následne zmluvného úroku požadovaného za
obdobie od 1.6.2018 do zaplatenia, na tento žalobca nárok nemá. V tejto otázke sa súd stotožňujes právnym záverom Krajského súdu v Prešove vysloveným v rozsudku z 30. júna 2015 sp. zn. 6Co
190/2004,vsúladesktorýmvtejtootázkerozhodujeajtunajšiemusúdunadriadenýKrajskýsúdvTrnave
(napr. vo svojom rozhodnutí sp.zn. 23Co 351/2017 zo dňa 25.6.2018), v zmysle ktorého: „Splácanie

úveru v splátkach na strane veriteľa vyvoláva stav absencie požičanej sumy istiny, ktorá sa iba postupne
(v splátkach) vracia a spláca a za tento stav nedostatku a úverovania patrí veriteľovi úrok. Úrok preto
predstavuje jednoducho povedané cenu peňazí v zmysle ceny obetovanej príležitosti veriteľa, ktorý tým,
že nemá istinu úveru k dispozícii, nemôže s touto nakladať a produkovať zisk. Absentujúci zisk pokrýva
veriteľovi práve úrok splácaný spolu v rámci splátky úveru v režime dojednaného záväzku. Tento stav

tzv. výhody splátok je obvyklý a od nepamäti justifikuje nárok dodávateľa na úroky ako cenu dočasne
obetovaných peňazí, ktorých dispozície sa veriteľ zbavuje v záujme získania budúcich úžitkov v podobe
kapitalizovanej odplaty získanej za celé obdobie postupného splácania úveru, a teda výhody splátok. Iný
stav je však príznačný pre predčasné a mimoriadne zosplatnenie úveru, kde veriteľovi vzniká nárok na
jednorazové vrátenie požičanej istiny úveru, vrátane úrokov kapitalizovaných ku dňu zosplatnenia úveru.
V tomto prípade svojím právnym úkonom veriteľ navodzuje stav, v ktorom má právo získať okamžite späť

celú sumu požičaných peňažných prostriedkov, v dôsledku čoho na jeho strane odpadá obmedzenie
jeho práva na dispozíciu s istinou úveru, a tým obmedzenie obchodovania s peniazmi, ktoré už dlžník
nemá právo vrátiť v režime výhody splátok. Práve v tomto kruciálnom rozdiele spočíva ekonomická
podstata straty nároku veriteľa na úroky za požičanie peňažných prostriedkov spotrebiteľa. Logicky
tak nastupuje stav, v ktorom by mal mať veriteľ záujem a vyvinúť úsilie smerujúce k skorému vráteniu

peňažných prostriedkov a právny poriadok mu po mimoriadnom zosplatnení úveru poskytuje viaceré
právne prostriedky vymoženia jednorazovo zosplatnenej pohľadávky (úveru). Ak teda nastal stav, kedy
spotrebiteľ už nemá právny titul mať peňažné prostriedky u seba a tieto užívať, niet dôvodu ani na
to, aby veriteľ inkasoval úroky, ktoré by mu patrili výhradne za stavu oprávnenej držby prostriedkov
spotrebiteľom. V opačnom prípade by bol založený krajne nespravodlivý a ústavne nekomformný stav,

kde spotrebiteľ by bol vystavený všetkým sankčným mechanizmom vynútenia povinnosti a plnenia a
veriteľ by naďalej pohodlne inkasoval úroky zo sumy, ktorú by mu spotrebiteľ na výzvu nevrátil. De
facto by išlo o právny stav, podľa ktorého by sa popreli účinky veriteľom vyvolanej zmeny obsahu
záväzku a veriteľ by úroky inkasoval ako keby k zmene záväzku nedošlo, zatiaľ čo však spotrebiteľovi
by neboli garantované nijaké práva, ktoré mu plynuli zo zmluvy pred veriteľom vyvolanou zmenou

záväzku. Súd takýto stav v žiadnom prípade nemôže pripustiť, lebo by toleroval založenie hrubej
nadvlády dodávateľa voči spotrebiteľovi, a to navyše za stavu, že veriteľ si môže nárokovať a môže sa
domôcť jednorazového vrátenia peňažných prostriedkov z majetku spotrebiteľa a nemusí trpieť nijaké
obmedzenia užívania svojho majetku podľa uzavretej zmluvy o spotrebiteľskom úvere. Ak by navyše
odvolací súd takúto zmenu justifikoval, podporil by nielen hrubú nadvládu veriteľa, ale zároveň by

podporoval aj stav v ktorom veriteľ nie je nútený vymáhať svoju pohľadávku a odplatné úroky mu majú
nahradiť stav jeho potenciálnej nečinnosti, resp. stav nespôsobilosti spotrebiteľa vrátiť požičanú istinu
jednorazovo. Takéto konanie veriteľa však neponíma v slovenskom právnom poriadku nijakú právnu
ochranu a ani preto niet titulu na inkasovanie odplatných úrokov. Uvedenou úvahou sa odvolací súd
prirodzene dostáva aj v poradí k ďalšiemu zásadnému záveru, spočívajúcemu v skutočnosti, že keďže

jednorazovým zosplatnením vzniká spotrebiteľovi povinnosť jednorazovo vrátiť sumu požičaného úveru,
navýšenú o kapitalizované úroky ku dňu zosplatnenia a počnúc prvým dňom omeškania spotrebiteľa ide
o protiprávny stav založený sankčným jednostranným predčasným zosplatnením úveru. S protiprávnym
stavom sa prirodzene spájajú výhradne sankcie, keďže spotrebiteľ je v omeškaní s vrátením uvedenej
sumy. Naopak s protiprávnym stavom sa nikdy nebudú spájať odplatné plnenia, ktoré sa spájajú len

so stavom lege artis, a teda stavom oprávneného držania peňažných prostriedkov podľa podmienok
spotrebiteľskej zmluvy.“

21. V uvedenom rozhodnutí sa ďalej uvádza, že ak by napriek tomu existovala zmluvná úprava, ktorá s
protiprávnym stavom stotožňuje aj odplatné nároky patriace len v právne súladnom stave, bola by táto

právna úprava na škodu spotrebiteľa neprijateľne odchylná od zákona, čo zmluvnú podmienku podľa §
52 ods. 2 Občianskeho zákonníka, resp. podľa § 53 ods. 1 a 5 Občianskeho zákonníka robí absolútne
neplatnou (pozri ďalej). Povedané inak v protiprávnom stave patria zmluvným stranám len sankcie a
na tento účel je kogentným určujúcim pravidlom § 517 ods. 2 Občianskeho zákonníka v spojení s § 3
a § 3a nar. vl. 87/1995 Z. z. Ak by sa žalobca odplatných plnení napriek vyššie uvedenému výkladu

neplatnosti dojednania dovolával aj v čase po jednostrannom mimoriadnom zosplatnení úveru, neprešli
by tieto nároky testom citovaných ustanovení Občianskeho zákonníka a nar. vl. alternatívne (podľa
povahy zmluvnej úpravy) subsidiárne ani testom § 53 ods. 4 písm. k) Občianskeho zákonníka. Pretosúd žalobcovi priznal nárok na zaplatenie zmluvného úroku len do momentu zosplatnenia predmetného
úveru.

22. Žalobca ďalej požadoval zaplatenie úroku z omeškania vyčíslený jednak pevnou sumou vo výške
792,18 € za čas od vyhlásenia mimoriadnej splatnosti úveru do 31.5.2018 a následne vo výške 5%
ročne zo sumy 12 469,28 € od 1.6.2018 do zaplatenia. Pokiaľ ide o sadzu úroku, táto je v súlade s
vyššie uvedenou vyhláškou. Pokiaľ ide o úrok z omeškania z istiny, na tento žalobca nárok nepochybne
má. Pokiaľ ale ide o úrok z omeškania z nezaplateného zmluvného úroku, právo požadovať od dlžníka

príslušenstvo z príslušenstva (t.j. úroky z omeškania z dohodnutých úrokov) veriteľ nemá, pretože OZ
(ale ani ObZ) neupravuje majetkové sankcie pre prípad omeškania s platením príslušenstva pohľadávky
(viď. komentár k § 517 OZ, C.H.Beck). Preto bol žalobcovi úrok z omeškania priznaný len z neuhradenej
istiny, dlžného poistného a poplatku v celkovej výške 12110,27 €, a to odo dňa nasledujúceho po
vyhlásení mimoriadnej splatnosti úveru.

23. Pokiaľ ide o požadované splátky, výška splátok navrhovaná žalovanou v 1. rade je veľmi nízka,
nakoľko ako uviedol, aj sám žalobca, len ku splateniu dlžnej istiny bez príslušenstva by prišlo až po
viac než 10 rokoch, čo je neprimerane dlhá doba. Žalobca má nárok na zaplatenie svojej pohľadávky v
primeranej lehote, pričom súdy za takúto dobu považujú maximálne tri roky nasledujúce po rozhodnutí
súdu. V tomto prípade žalobca súhlasil so splátkami v minimálnej výške, kde ku zaplateniu istiny by v

prípade riadneho platenia prišlo do 3,8 roka. Nakoľko žalovaní dokladmi predloženými súdu preukázali
svoju nepriaznivé majetkové pomery, kedy jediným príjmom žalovaného v 2. rade je len invalidný
dôchodok vo výške 282 €, žalovaná v 1. rade síce zarába okolo 700 €, avšak spláca ešte viaceré ďalšie
dlhy, navyše sa sama stará o 15 ročného syna, súd žiadosti o splátky v súlade s § 232 ods. 3 CSP
vyhovel, avšak vzhľadom k vyššie uvedenému nie v požadovanej výške, ale vo výške odsúhlasenej

protistranou, nakoľko inak by prišlo k neprimeranému zvýhodneniu žalovaných a o postup výrazne sa
odkláňajúci od zaužívanej súdnej praxe.

24. Na základe uvedeného súd rozhodol tak, ako je uvedené vo výroku rozsudku.

25. O trovách konania rozhodol súd v súlade s § 255 ods. 1 CSP, v zmysle ktorého súd prizná strane
náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci. Nakoľko žalobca bol vo veci úspešný v časti
87,36%, žalovaní potom v časti 12,64%, čistý úspech žalobcu predstavuje sumu 74,72%. O výške
náhradytrovkonaniarozhodnesúdprvejinštanciesamostatnýmuznesenímpoprávoplatnostirozsudku.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa
jeho doručenia prostredníctvom podpísaného súdu ku Krajskému
súdu v Trnave, v dvoch vyhotoveniach.

Z odvolania musí byť zjavné, ktorému súdu je určené, kto ho robí,

ktorej veci sa týka a čo sleduje, a musí byť podpísané a datované.
V odvolaní sa má ďalej uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje,
v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie
považuje
za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha

(odvolací návrh).

Odvolanie možno odôvodniť len tým, že:
a) neboli splnené procesné podmienky,
b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby

uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k
porušeniu práva na spravodlivý proces,
c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,
d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne
rozhodnutie vo veci,

e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné nazistenie rozhodujúcich skutočností,
f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov
k nesprávnym skutkovým zisteniam,

g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie
prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného
útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo
h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho
právneho posúdenia veci.

Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým,
že
právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo
rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto
vada

mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné
rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie
podľa zákona č. 233/1995 Z.z. v znení neskorších predpisov.