Rozsudok ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Judgement was issued on Monday, April 15, 2019

Súd: Okresný súd Pezinok
Spisová značka: 39C/202/2016

Identifikačné číslo súdneho spisu: 1716204111
Dátum vydania rozhodnutia: 15. 04. 2019
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Jana Ocelková

ECLI: ECLI:SK:OSPK:2019:1716204111.3

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Pezinok, v konaní pred sudkyňou JUDr. Janou Ocelkovou v právnej veci žalobcu:

mBank SPÓLKA AKCYJNA, so sídlom Senatorska 18, Warszawa, Poľská republika, identifikačné číslo:
001254524, podnikajúca na území Slovenskej republiky prostredníctvom organizačnej zložky mBank
S.A., pobočka zahraničnej banky, so sídlom organizačnej zložky Pribinova 10, Bratislava, IČO: 36
819 638, zast: Bartošík Šváby s.r.o., so sídlom Plynárenská 7/A, Bratislava, IČO: 35 929 049, proti
žalovanému R. X., U. Š. XXXX/X, Y. H., o zaplatenie 4 086,21 Eur s príslušenstvom, takto

r o z h o d o l :

I. Žalovaný je povinný zaplatiť žalobcovi sumu 4.086,21 Eur, kapitalizované príslušenstvo vo výške
715,92Eur, úrokzomeškaniavovýške8,25%ročnezosumy4.802,13Eurod27.02.2014dozaplatenia,

a to do 3 dní od právoplatnosti rozsudku.

II. Vo zvyšku žalobu zamieta.

III. Žalobca má voči žalovanému nárok na náhradu trov konania v plnom rozsahu, o výške náhrady bude
rozhodnuté samostatným uznesením.

o d ô v o d n e n i e :

1. Žalobca sa žalobou doručenou súdu dňa 28. júna 2016 domáhal od žalovaného zaplatenia: istiny vo
výške 4.086,21 €; kapitalizovaného príslušenstva vo výške 715,92 €; zmluvného úroku vo výške 17,99%

ročne zo sumy 4.086,21 € od 27.2.2014 do zaplatenia; úroku z omeškania vo výške 9,25 % ročne zo
sumy 4.802,13 € od 27.2.2014 do zaplatenia; ako aj náhrady trov konania, titulom úveru. Procesne
zaútočil skutkovým tvrdením, že so žalovaným uzatvoril zmluvu o používaní kreditnej karty, registračné
číslo zmluvy F., XXXXXX- XXXXXXXXXX/XXXX (ďalej len „zmluva o úvere“), na základe ktorej žalobca
poskytol žalovanému úver, ku ktorého čerpaniu dochádzalo prostredníctvom používania kreditnej karty.
Úver bol úročený dohodnutou úrokovou sadzbou vo výške 17,99 % ročne. Úverový limit bol poskytnutý
maximálne do sumy 4.000,- € a žalovaný sa zaviazal uhrádzať dlžnú sumu podľa mesačného výpisu

z úverového účtu najmenej vo výške minimálnej splátky. V zmysle bodu 2.17.5 a 2.8.14 obchodných
podmienok je nesplácanie úveru dôvodom pre odstúpenie od zmluvy. Žalovaný splátky v dohodnutej
výške a termíne ich splatnosti neuhradil, čím sa dostal do omeškania so splácaním úveru podľa zmluvy
o úvere. Žalobca žalovaného viackrát vyzýval na zaplatenie dlhu. Z dôvodu omeškania žalovaného
žalobca v zmysle zmluvy o úvere od zmluvy odstúpil. Z výpisu úverového účtu žalovaného, ktorý odráža
celú platobnú históriu, vyplýva, že žalovaný začal úver čerpať dňa 25.6.2013. Podľa výpisu je žalovaný
ku dňu 26.2.2014 v omeškaní so zaplatením dlžnej sumy celkom vo výške 4.802,13 €. Istina dlžnej

sumy predstavuje sumu 4.086,21 €. Nesplatené príslušenstvo (nesplatené úroky a poplatky) predstavuje
ku dňu 26.2.2014 sumu 715,92 €. Nakoľko zmluva o úvere je tzv. absolútnym obchodom, uplatňuje
si žalobca od žalovaného nárok na zaplatenie dlžnej istiny i dlžného zmluvného úroku z úveru podľa
ustanovení Obchodného zákonníka. Žalobca od zmluvy o úvere odstúpil dňa 20.12.2013. Žalovaný sizásielku neprevzal v odbernej lehote. Podľa bodu 4.5.5 všeobecných obchodných podmienok sa pri
doručovaní písomností poštou považuje za deň doručenia tretí deň po odoslaní písomnosti, na základe
čoho je odstúpenie považované za doručené dňom 23.12.2013, kedy sa odstúpenie stalo účinným.

Nakoľko žalobca v odstúpení poskytol žalovanému dodatočnú 7-dennú lehotu (odo dňa doručenia) na
úhradu dlžnej sumy, má mať žalobca nárok na zaplatenie úroku z omeškania odo dňa nasledujúceho
po uplynutí uvedenej lehoty, ktorý je odo dňa 31.12.2013. Žalobca sa však za účelom sprehľadnenia
požadovaného nároku rozhodol uplatniť si nárok na zaplatenie zákonného úroku z omeškania z celej
sumy v omeškaní až od 27. 2. 2014.

2. Žalovaný sa k doručenej žalobe nevyjadril.

3. Rozsudkom súd prvej inštancie 39C/202/2016-64 zo dňa 20.06.2017 žalobu zamietol, žalovanému
priznal nárok na náhradu trov konania, voči danému rozsudku podal žalobca odvolanie. Uznesením
súd druhej inštancie napadnutý rozsudkom zrušil a vrátil súdu na ďalšie konanie. Úlohou súdu prvej

inštancie bolo vykonať dôkazy so zameraním na odstúpenie od zmluvy a z toho vzniknuté práva a
povinnosti, ako aj na posúdenie náležitosti zmluvy o úvere ako spotrebiteľskej zmluvy a súčasne zmluvy
o spotrebiteľskom úvere.

4. Súd vo veci nariadil pojednávanie, na ktorom vykonal dokazovanie prostredníctvom žalobcom

predložených listinných dôkazov, a to: č.l. 2-4 - žaloba, č.l. 5-6 - zmluva o používaní kreditnej karty
mBank č. F., č.l. 7 - posledná výzva k uhradeniu dlžnej čiastky/odstúpenie od zmluvy, č.l. 8-9 - výpis z
kreditnej karty, č.l. 10 - doručenka, č.l. 11-15 - všeobecné obchodné podmienky vydávania a používania
kreditných kariet v mBank, č.l. 16-17 - rozhodnutie NS ČR sp. zn. 32Cdo 3337/2010 zo dňa 24. 7. 2012,
č.l. 20-22 - sadzobník poplatkov, č.l. 23-26 - uznesenie NS SR sp. zn. 6MCdo 4/2012 zo dňa 27. 3. 2013,

č.l. 29-30 - výpis z obchodného registra, č.l. 31-32 - mechanizmus poskytovania úveru prostredníctvom
kreditnej karty, č.l. 33 - výpis z počítačového systému, z ktorých zistil skutkový stav v zhode s procesným
útokom žalobcu.

5. Na zistený skutkový stav súd aplikoval nasledovné právne normy:

Podľa § 52 ods. 1 Občianskeho zákonníka, spotrebiteľskou zmluvou je každá zmluva bez ohľadu na
právnu formu, ktorú uzatvára dodávateľ so spotrebiteľom.

Podľa § 52 ods. 2 Občianskeho zákonníka, ustanovenia o spotrebiteľských zmluvách, ako aj všetky iné
ustanovenia upravujúce právne vzťahy, ktorých účastníkom je spotrebiteľ, použijú sa vždy, ak je to na
prospech zmluvnej strany, ktorá je spotrebiteľom. Odlišné zmluvné dojednania alebo dohody, ktorých
obsahom alebo účelom je obchádzanie tohto ustanovenia, sú neplatné.

Podľa § 52 ods. 3 Občianskeho zákonníka, dodávateľ je osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení
spotrebiteľskej zmluvy koná v rámci predmetu svojej obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti.

Podľa § 52 ods. 4 Občianskeho zákonníka, spotrebiteľ je fyzická osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení
spotrebiteľskej zmluvy nekoná v rámci predmetu svojej obchodnej činnosti alebo inej podnikateľskej

činnosti.

Podľa § 53 ods. 1 Občianskeho zákonníka, spotrebiteľské zmluvy nesmú obsahovať ustanovenia, ktoré
spôsobujú značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa
(ďalej len "neprijateľná podmienka"). To neplatí, ak ide o zmluvné podmienky, ktoré sa týkajú hlavného

predmetu plnenia a primeranosti ceny, ak tieto zmluvné podmienky sú vyjadrené určito, jasne a
zrozumiteľne alebo ak boli neprijateľné podmienky individuálne dojednané.

Podľa § 54 ods. 1 a 2 Občianskeho zákonníka, zmluvné podmienky upravené spotrebiteľskou zmluvou
sa nemôžu odchýliť od tohto zákona v neprospech spotrebiteľa. Spotrebiteľ sa najmä nemôže vopred

vzdať svojich práv, ktoré mu tento zákon priznáva, alebo si inak zhoršiť svoje zmluvné postavenie. V
pochybnostiach o obsahu spotrebiteľských zmlúv platí výklad, ktorý je pre spotrebiteľa priaznivejší.Podľa § 48 ods. 1 Občianskeho zákonníka, od zmluvy môže účastník odstúpiť, len ak je to v tomto alebo
v inom zákone ustanovené alebo účastníkmi dohodnuté.

Podľa § 48 ods. 2 Občianskeho zákonníka, odstúpením od zmluvy sa zmluva od začiatku zrušuje, ak
nie je právnym predpisom ustanovené alebo účastníkmi dohodnuté inak.

Podľa§457Občianskehozákonníka,akjezmluvaneplatnáaleboakbolazrušená,jekaždýzúčastníkov
povinný vrátiť druhému všetko, čo podľa nej dostal

Podľa § 497 zákona č. 513/1991 Zb. Obchodného zákonníka (ďalej len „Obchodný zákonník“),zmluvou
o úvere sa zaväzuje veriteľ, že na požiadanie dlžníka poskytne v jeho prospech peňažné prostriedky do
určitej sumy, a dlžník sa zaväzuje poskytnuté peňažné prostriedky vrátiť a zaplatiť úroky.

Podľa ustanovenia § 517 ods. 2 Občianskeho zákonníka, ak ide o omeškanie s plnením peňažného dlhu,

má veriteľ právo požadovať od dlžníka popri plnení úroky z omeškania, ak nie je podľa tohto zákona
povinný platiť poplatok z omeškania, výšku úrokov z omeškania a poplatku z omeškania ustanovuje
vykonávací predpis.

Podľa ustanovenia § 3 nariadenia vlády č. 87/1995 Z.z., výška úrokov z omeškania je o 8 percentuálnych

bodov vyššia ako základná úroková sadzba Európskej centrálnej banky platná k prvému dňu omeškania
s plnením peňažného dlhu

6. Žalobca ospravedlnil svoju neprítomnosť na pojednávaní a žiadal, aby súd konal v jeho neprítomnosti,
žalovaný svoju neprítomnosť neospravedlnil a ani požiadal o odročenie, súd konal v neprítomnosti strán

sporu.

7. Súd mal za preukázané a nesporné, že medzi stranami sporu došlo dňa 16.06.2013 k uzavretiu
zmluvy o používaní kreditnej karty mBank číslo F., na základe ktorej žalobca poskytol žalovanému
úver, ku ktorému čerpaniu došlo prostredníctvom používania kreditnej karty žalovaným v zmysle

zmluvných podmienok. Zmluvné strany sa dohodli, že žalovaný a osoby, ktoré žalovaný určí môžu
prostredníctvom hlavnej karty a prípadných dodatkových kariet nakladať s prostriedkami nachádzajúcimi
sa na úverom účte, maximálne do výšky sumy 4000 eur, a to v rozsahu maximálnych autorizačných
limitov stanovených mBank. Zmluva bola uzatvorená na dobu určitú do uplynutia lehoty splatnosti úveru.
Lehota splatnosti úveru je 12 mesiacov počnúc dňom poskytnutia úveru majiteľovi a uplynie dňom,

ktorého dátum zodpovedá dátumu poskytnutia úveru majiteľovi. Platnosť zmluvy a lehota splatnosti
úveru sa automaticky predlžuje na ďalších 12 mesiacov s dodržaním úverového limitu platného v
posledný deň aktuálnej doby platnosti pod podmienkou, že majiteľ riadne plnil záväzky vyplývajúce zo
zmluvy a Obchodných podmienok.

8. Ročná percentuálna miera nákladov (RPMN) na úver v deň uzavretia zmluvy predstavovala 20,50
% ročne. Podľa čl. 5 bodu 5.7 zmluvy, skutočná ročná percentuálna miera nákladov sa môže líšiť od
miery uvedenej v ods. 5.3 a jej výška závisí od skutočnej sumy a doby čerpania úveru, počtu vydaných
kariet, počtu, sumy a termínov transakcií na úverovom účte a od platných úrokových sadzieb, provízií,
poplatkov a iných nákladov počas doby čerpania úveru. V zmysle bodu 5.8 celkové náklady majiteľa

spojené s úverom vypočítané na základe údajov platných v čase uzatvorenia zmluvy a za predpokladu
splnenia predpokladov uvedených v odseku 5.6 predstavujú čiastku 4404 eur. Definitívna výška
nákladov, ktoré je majiteľ povinný uhrádzať a povinnosť ich úhrady majiteľom, závisia od skutočnej sumy
a doby čerpania úveru, počtu vydaných kariet a termínov transakcií vykonaných na úverovom účte a
platných úrokových sadzieb, provízií, poplatkov a iných nákladov počas doby čerpania úveru.

9. Napriek tomu, že úverová zmluva je absolútnym obchodno-záväzkovým vzťahom v zmysle
Obchodnéhozákonníka(ust.§261ods.6písm.d)a§497anasl.Obchodnéhozákonníka),mácharakter
spotrebiteľskej zmluvy, nakoľko podľa ust. § 52 ods. 1 Občianskeho zákonníka spotrebiteľskou zmluvou
je každá zmluva bez ohľadu na právnu formu, ktorú uzatvára dodávateľ so spotrebiteľom. V danom

prípade sa jedná o právny vzťah zmluvných strán na základe spotrebiteľskej zmluvy, pri uzatváraní
ktorej bol žalovaný v postavení spotrebiteľa, keďže z činnosti súdu je známe, že žalobca mal a má v
predmete svojej činnosti aj poskytovanie úverov. Je zrejmé, že v danom prípade sa jedná o žalobcom
vopred pripravenú formulárovú (typovú) úverovú zmluvu, ktorej obsah žalovaný nemal možnosť reálneovplyvniť. Zmluva o spotrebiteľskom úvere je zmluvným typom s osobitnou právnou úpravou v zákone
o spotrebiteľských úveroch, ktorý je k ustanoveniam Občianskeho zákonníka, s podrobnou úpravou
spotrebiteľských zmlúv od 01.04.2004, predpisom lex specialis. Ani tento osobitný predpis neustanovuje

spotrebiteľský úver ako jeden zmluvný typ, ale ho charakterizuje ako dočasné poskytnutie peňažných
prostriedkov na základe zmluvy o spotrebiteľskom úvere vo forme pôžičky, úveru, odloženej platby alebo
obdobnej finančnej pomoci poskytnutej veriteľom spotrebiteľovi.

10. Pre úplnosť súd dodáva, tak ako v mnohých iných rozhodnutiach týkajúcich sa toho istého žalobcu,

že odstúpenie od zmluvy o spotrebiteľskom úvere je potrebné posúdiť podľa Občianskeho zákonníka,
keďže nepochybne ide o spotrebiteľskú zmluvu podľa ust. § 52 ods. 1 Občianskeho zákonníka.

11. Súd zastáva názor, že spotrebiteľské zmluvy majú občianskoprávny charakter, čo napokon
možno vyvodiť aj z ich zaradenia do Občianskeho zákonníka. Akékoľvek pochybnosti v tomto smere
zákonodarca odstránil zákonom č. 102/2014 Z. z., ktorý doplnil ust. § 52 ods. 2 o nasledovnú vetu:

„Na všetky právne vzťahy, ktorých účastníkom je spotrebiteľ, sa vždy prednostne použijú ustanovenia
Občianskeho zákonníka, aj keď by sa inak mali použiť normy obchodného práva“. V tejto súvislosti
možno poukázať na právny záver vyslovený v rozsudku Najvyššieho súdu SR 3Mcdo 12/2014 zo
dňa21.04.2015. V zmysle neho vzhľadom na absenciu prechodných ustanovení právneho predpisu,
ktorého sú súčasťou, od účinnosti tohto právneho predpisu t.j. 01.05.2014 sa tieto novelizované

ustanovenia vzťahujú aj na právne vzťahy založené pred týmto dňom.

12. Navyše súd poukazuje na vyššie citované ustanovenie § 54 ods. 1 Občianskeho zákonníka a
v súvislosti s ním aj na vyslovený názor o nutnosti aplikácie Občianskeho zákonníka aj vo veciach
posúdenia odstúpenia od zmluvy pri spotrebiteľských zmluvách, ktorý bol vyslovený už vo viacerých

súdnych rozhodnutiach.

13. Ďalším argumentom pre aplikáciu Občianskeho zákonníka je skutočnosť, že právny vzťah medzi
stranami je potrebné posúdiť zákona o spotrebiteľských úveroch.

14.Vprejednávanejvecibolamožnosťodstúpeniaodzmluvydohodnutávčl.2.8bod2.8.14Obchodných
podmienok vydávania a používania kreditných kariet mBank, ktoré tvoria neoddeliteľnú súčasť zmluvy
v zmysle bodu 8.1 čl. 8 zmluvy, a to pre prípad neuhradenia minimálnej splátky v lehote stanovenej
na výpise. Keďže žalobca účinne odstúpil od zmluvy (bol daný dôvod na odstúpenie a odstúpenie bolo
žalovanému doručené), došlo k jej zrušeniu. S poukazom na ust. § 48 ods. 2Občianskeho zákonníka sa

zmluva o úvere zrušila od začiatku (ex tunc), a preto účastníci sa majú vyporiadať podľa zásad o vydaní
bezdôvodného obohatenia, a to konkrétne podľa § 457 Občianskeho zákonníka.

15. Z vykonaného dokazovania dospel súd prvej inštancie viazaný názorom odvolacieho súdu k záveru,
že žaloba bola podaná čiastočne dôvodne. Žalobca preukázal, že žalovaný začal čerpať úver dňa

25.06.2013. Podľa výpisu mal súd za preukázané, že žalovaný ku dňu 26.02.2014 je v omeškaní so
zaplatenímdlžnejsumycelkomvovýške4802,13Eur.Istinadlžnejsumypredstavujesumu4086,21Eur.
Nesplatené príslušenstvo - nesplatené úroky a poplatky predstavujú ku dňu 26.02.2014 sumu 715,92
Eur. Žalovaný je preto povinný titulom bezdôvodného obohatenia žalobcovi vydať sumu 4086,21 eur, a
to spolu s úrokom z omeškania od účinnosti zosplatnenia úveru (odstúpenia od zmluvy).

16. Pokiaľ ide o uplatnený nárok na zaplatenie zmluvného úroku vo výške 17,99 % ročne z dlžnej sumy
za obdobie odo dňa nasledujúceho po vyhlásení splatnosti úveru do zaplatenia súd dospel k záveru,
že žalobca má nárok na zmluvný úrok len do času účinkov vyhlásenia predčasnej splatnosti úveru
(ktorej zmysel spočíva v predčasnom zosplatnení záväzku dlžníka z dôvodu porušovania zmluvných

povinností dlžníkom), pretože týmto jednostranným právnym úkonom sa pohľadávka veriteľa predčasne
stáva splatnou v celom rozsahu. Vzhľadom aj na účel zmluvného úroku, ktorým je odplata za poskytnuté
peňažné prostriedky, vyhlásením splatnosti úveru poskytnutého na základe zmluvy o spotrebiteľskom
úvere, ktorá je spotrebiteľskou zmluvou, stratil žalobca právo uplatňovať si zmluvné úroky aj naďalej.
Podľa názoru súdu dohodnuté zmluvné úroky z poskytnutých prostriedkov platia len do splatnosti dlhu

a od splatnosti úveru je dlžník v omeškaní a musí platiť úroky z omeškania. V opačnom prípade by na
ťarchu spotrebiteľa dochádzalo k dvojnásobnému zaťaženiu a to jednak v podobe úrokov z úveru, ako aj
z úrokov z omeškania, čo by spôsobovalo značnú nerovnováhu vo vzťahoch medzi účastníkmi. V danej
veci žalobca pristúpil k vyhláseniu splatnosti úveru a tým treba považovať celý dlh za splatný a nastupujerežim platenia úrokov z omeškania. V tejto súvislosti súd poukazuje i na ustanovenie § 54 ods.1
Občianskeho zákonníka, v zmysle ktorého sa zmluvné dojednanie, ktoré by zaväzovalo žalovaného
k plateniu zmluvných úrokov aj po vyhlásení predčasnej splatnosti úveru odchyľovalo od zákona v

neprospech spotrebiteľa, pretože by zhoršilo jeho postavenie. S poukazom na uvedené súd žalobu
v časti uplatneného zmluvného úroku za obdobie odo dňa nasledujúceho po vyhlásení predčasnej
splatnosti úveru do zaplatenia zamietol. Súd dopĺňa, že v žiadnom prípade nejde o poskytovanie
nepatričnejochranynepoctivýmdlžníkom,alejehozávervyplývazvýkladuvyššiecitovanýchustanovení
právnych predpisov a na podporu svojej právnej argumentácie súd poukazuje i na uznesenie Ústavného

súdu Slovenskej republiky zo dňa 18.09.2012, sp. zn. IV. ÚS 476/2012-14, kde ústavný súd považuje za
ústavne akceptovateľný výklad rozhodnutia krajského súdu, keď po zosplatnení úveru nastupuje režim
platenia úrokov z omeškania a nie úrokov z úveru. Súd taktiež poukazuje aj na stanovisko č. 1/2019
občianskoprávneho kolégia Krajského súdu v Bratislave „V prípade plnenia zo spotrebiteľského úveru,
zmluvný úrok odo dňa účinkov zosplatnenia úveru veriteľovi nepatrí. Veriteľ má právo na zaplatenie
zmluvných úrokov len do vyhlásenia predčasnej splatnosti s tým, že následne už právo na dohodnutý

úrok z úveru nevzniká, vzniká iba právo na úrok z omeškania. V opačnom prípade by na ťarchu
spotrebiteľa dochádzalo k dvojnásobnému zaťažovaniu v podobe úrokov z úveru, ako i úrokov z
omeškania, čo spôsobuje značnú nerovnováhu vo vzťahoch medzi účastníkmi“. (Rozsudok Krajského
súdu v Bratislave sp. zn. 6Co 56/2018 z 28.marca 2018)

17. Dlžník, ktorý svoj dlh riadne a včas nesplní, dostane sa do omeškania, čo mu zakladá povinnosť
zaplatiťžalobcovipopriplneníúrokyzomeškania.Úrokzomeškaniajezákonnýmdôsledkomomeškania
so splnením peňažného dlhu alebo jeho časti a nárok na úroky z omeškania pri omeškaní s plnením
peňažného dlhu vzniká bez ohľadu na to, čo spôsobilo omeškanie. Úroky z omeškania môže veriteľ
požadovať od dlžníka aj vtedy, ak neboli medzi ním a dlžníkom dohodnuté. Žalovaný sa dostal do

omeškania s plnením peňažného dlhu v celkovej výške 4 802,13 Eur, čo mu zakladá povinnosť zaplatiť
žalobcovi zákonný ročný úrok z omeškania z dlžnej sumy od 27.02.2014. Výška úrokov z omeškania je o
8 % bodov vyššia ako základná úroková sadzba Európskej centrálnej banky Slovenska platnej k prvému
dňu omeškania s plnením peňažného dlhu, podľa § 3 ods. 1 Nariadenia vlády č. 87/1995 Z. z. v znení
neskorších predpisov v spojení s § 10 c/ prechodných ustanovení nariadenia vlády k úprave účinnej

od 01.02.2013, podľa ktorého ak záväzkový vzťah vznikol pred 01.02.2013 výška úrokov z omeškania
sa riadi podľa predpisov účinných k 31.01.2013 aj za dobu omeškania po 31.01.2013. Výška úrokov z
omeškania tak v období od 13.11.2013 do 10.6.2014 predstavovala 8,25 % p.a. Žalovanému bola preto
uložená povinnosť zaplatiť aj úroky z omeškania z dlžnej sumy v nariadením stanovenej výške, a to odo
dňa nasledujúceho po splatnosti do zaplatenia, keďže omeškanie s plnením peňažného dlhu doposiaľ

trvá. Súd preto žalobcovi priznal k sume 4 802,13 Eur aj úrok z omeškania, a to vo výške 8,25 % ročne
zo sumy 4 802,13Eur počnúc dňom 27.02.2014 až do zaplatenia. Vo zvyšnej časti uplatneného úroku
z omeškania súd žalobu ako nedôvodnú zamietol.

18.Otrováchkonaniažalobcubolorozhodnutépodľa§255zákonač.160/2015Civilnýsporovýporiadok

(ďalej len "CSP"), podľa ktorého v konaní úspešnému žalobcovi patrí proti žalovanému náhrada trov
konania v celom rozsahu. S ohľadom zamietnutie žaloby v časti ide o úspech čiastočný, zjavne nepatrný
a aj s prihliadnutím na to priznal žalobcovi náhradu trov konania v plnom rozsahu.

19. Podľa § 262 ods. 2 CSP, o výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie po

právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny
úradník.