Rozsudok ,
Potvrdené Judgement was issued on Tuesday, November 12, 2019

Súd: Krajský súd Prešov
Spisová značka: 4Co/87/2019

Identifikačné číslo súdneho spisu: 8716204042
Dátum vydania rozhodnutia: 12. 11. 2019
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Gabriela Klenková, PhD.

ECLI: ECLI:SK:KSPO:2019:8716204042.2

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Prešove v senáte zloženom z JUDr. Gabriely Klenkovej, PhD. predsedníčky senátu a

sudkýň JUDr. Moniky Juskovej a JUDr. Jany Burešovej v spore žalobcu N. H. F. N.O. J. Š., D. XXXX/
XX Q. F., X. Š., D. XXXX/XX, XXX XX F., G.: XX XXX XXX, právne zastúpený Mgr. Marekom Tauberom,
advokátom so sídlom Hviezdoslavova 11, 052 01 Spišská Nová Ves, IČO: 42 321 808, proti žalovanému
CestovnákanceláriaTančIn,s.r.o.,Družstevná734,08501Bardejov,IČO:36504025,právnezastúpený
JUDr. Michalom Feciľakom, advokátom so sídlom Jesenná 8, 080 01 Prešov, o zaplatenie 8.000,- eur
s prísl., o odvolaní žalovaného proti rozsudku Okresného súdu Poprad č.k. 11C/86/2016-261 zo dňa
27.02.2018 takto

r o z h o d o l :

Potvrdzuje rozsudok.

Žalobcovi priznáva nárok na náhradu trov odvolacieho konania voči žalovanému v plnom rozsahu s tým,
žeovýškenáhradyrozhodnesúdprvejinštanciesamostatnýmuznesenímpoprávoplatnostirozhodnutia
vo veci samej.

o d ô v o d n e n i e :

1. Napadnutým rozsudkom súd prvej inštancie uložil žalovanému povinnosť zaplatiť žalobcovi 8.000,-
eur s 5,05 % ročným úrokom z omeškania zo sumy 8.000,- eur od 21.03.2016 do zaplatenia do troch dní
od právoplatnosti rozsudku. Žalobcovi priznal právo na náhradu trov konania voči žalovanému v rozsahu

100 %, o výške ktorej bude rozhodnuté súdom samostatným uznesením.

V odôvodnení poukázal na dôvody žaloby, stanovisko žalovaného, výsledky vykonaného dokazovania,
najmä obsah pripojených listinných dôkazov, ktoré špecifikoval, výsluch svedkyne P. L. a uviedol, že
právny vzťah medzi stranami sporu vznikol z titulu objednávky poznávacieho zájazdu J. F.A. P. - W.
v termíne od 15.10.-21.10.2015, na základe objednávky žalobcu zo dňa 23.06.2015. Žalovaný zaslal
žalobcovi zálohovú faktúru a potvrdenie objednávky dňa 23.06.2015 s tým, že dátum splatnosti bol

stanovený ihneď. Zálohová faktúra obsahovala údaje, z ktorých vyplýva, že sa potvrdila objednávka
žalobcu na 6-dňový poznávací zájazd J. F. P. - W., ktorý sa mal konať v termíne od 15.10.-21.10.2015 a
faktúra ako záloha bola určená na sumu 10.996,- eur. Žalovaný zaslal žalobcovi dňa 26.01.2016 návrh
zmluvy o obstaraní zájazdu s tým, že žalobca listom zo dňa 04.02.2016 oznámil žalovanému, že zmluvu
neakceptuje a zároveň požiadal o vrátenie preddavkovej sumy 8.000,- eur z dôvodu, že k uzatvoreniu
zmluvy o obstaraní zájazdu nedošlo. Žalovaný oznámil žalobcovi dňa 15.02.2016, že poznávací zájazd
sa mal konať v októbri v roku 2015 s tým, že následne bol riaditeľkou školy presunutý na termín na

10.03.2016-15.03.2016, a preto žiadosť o vrátenie preddavku zamietol z dôvodu, že žalovaný stornoval
zájazd k 05.02.2016 a zároveň oznámil, že bude postupovať v zmysle všeobecných podmienok, kde
výška storno poplatku vzhľadom na oneskorené stornovanie je 100 %.Následne súd prvej inštancie citoval ust. § 741a, § 741b ods. 1, 2, 3, § 53 ods. 1 Občianskeho zákonníka,
ďalej citoval ust. § 6, § 8 ods. 1 písm. f), ods. 3 zákona č. 281/2001 Z.z. o zájazdoch (ďalej len
zákon č. 281/2001 Z.z.) a uviedol, že z listinných dôkazov, a to e-mailovej komunikácie medzi stranami

sporu, považoval súd prvej inštancie za preukázané, že zo strany žalobcu bola žalovanému doručená
objednávka a zo strany žalovaného zálohová faktúra a potvrdenie objednávky a následne listom zo dňa
26.01.2016 bol žalobcovi zaslaný návrh zmluvy o obstaraní zájazdu, čo žalobca neakceptoval a uvedenú
zmluvu neuzatvoril, tzn., že nedošlo k platnému uzatvoreniu zmluvy o obstaraní zájazdu tak, ako to
ustanovuje § 741 písm. a) a nasl. Občianskeho zákonníka. Súd prvej inštancie poukázal aj na právnu

úpravuanormyvyplývajúcezoSmerniceč.90/314EHSobalíkucestovných,dovolenkovýchavýletných
služieb. Zmluva o obstaraní zájazdu musí mať písomnú formu a musí obsahovať podstatné náležitosti
zmluvy tak, ako to vyplýva z ust. § 741 písm. b) ods. 1 Občianskeho zákonníka, pretože sa jedná o
podstatné náležitosti zmluvy, absencia ktorých spôsobuje absolútnu neplatnosť. Zmluva o obstaraní
zájazdu je zmluvou spotrebiteľskou v zmysle ust. § 52 ods. 1 Občianskeho zákonníka. Z listinných
dôkazov a predmetu sporu vyplýva, že silnejšou stranou v spore je cestovná kancelária - žalovaný,

ktorý aj vzhľadom k tomu, že vykonáva podnikateľskú činnosť, musí dodržiavať ust. zákona č. 281/2001
Z.z. a súvisiace právne predpisy. Žiadna zmluva o obstaraní zájazdu medzi stranami sporu nebola
uzatvorená. Objednávka nespĺňa podmienky vyplývajúce z ust. § 741 a nasl. Občianskeho zákonníka,
taktiež emailová komunikácia medzi stranami sporu nenahrádza zmluvu o obstaraní zájazdu, a preto zo
strany žalovaného došlo k bezdôvodnému obohateniu tým, že má bezdôvodne vo svojej držbe finančné

prostriedky v hodnote 8.000,- eur ako preddavok poskytnutý na základe vystavenej faktúry žalovaným,
čo znamená, že žalovaný je povinný bezdôvodné obohatenie vydať (§ 451 a nasl. Občianskeho
zákonníka). Zo strany žalovaného došlo k bezdôvodnému obohateniu z titulu plnenia bez právneho
dôvodu, nakoľko zmluva o obstaraní zájazdu nebola medzi zmluvnými stranami uzavretá, ani sa nejedná
o neplatný právny úkon, nakoľko nebol uzavretý. Z výsluchu svedkov, a to P. L., zamestnankyne

žalovaného, vyplývajú okolnosti týkajúce sa objednávky, ako aj doručenia žiadosti o vrátenie preddavku.
Navyše právny zástupca žalovaného uviedol, že nedodržaním podmienok nastúpenia na zájazd,
bezdôvodným odmietnutím, žalobca založil právny dôvod na storno poplatok, ktorý predstavuje 100 %.
Doplatok sumy 2.600,- eur považoval za obranu, tzn., že okrem sumy 8.000,- eur, ktorú zadržiava, má
žalobca doplatiť ešte 2.776,- eur. Súd prvej inštancie na základe výsledkov vykonaného dokazovania a

zhodnotenia jednotlivých dôkazov uložil žalovanému zaplatiť žalobcovi 8.000,- eur z dôvodu, že nárok
žalobcu považoval za dôvodný. Zo strany žalovaného došlo k bezdôvodnému obohateniu, a preto je
povinný bezdôvodné obohatenie vrátiť, nakoľko k uzatvoreniu zmluvy o obstaraní zájazdu nedošlo.
Objednávka nie je zmluvou o obstaraní zájazdu tak, ako to vyplýva z ust. § 741 a nasl. Občianskeho
zákonníka. V prípade, ak by bola zmluva riadne uzavretá, tak by mal žalovaný právo len na 30 % storno

pokuty z vopred stanovenej ceny zájazdu, teda žalobcovi by musela byť vrátená suma 7.697,20 eura.

Následne súd prvej inštancie citoval ust. § 517 ods. 1, 2 Občianskeho zákonníka, § 3 Nariadenia vlády
č. 87/1995 Z.z., ktorým sa vykonávajú niektoré ustanovenia Občianskeho zákonníka v znení účinnom
od 01.01.2009 a uviedol, že zároveň žalobcovi priznal aj úrok z omeškania od 21.03.2016 vo výške 5,05

% z dôvodu, že výzva žalovanému na zaplatenie peňažného dlhu bola doručená 10.03.2016 a lehota
10 dní uplynula tým, že žalovaný sa dostal do omeškania od 21.03.2016.

O nároku na náhradu trov konania rozhodol podľa § 262 ods. 1 v spojení s § 255 ods. 1 Civilného
sporového poriadku tak, že žalobcovi, ktorý bol v spore úspešný, priznal nárok na náhradu trov konania

v rozsahu 100 %.

2. V zákonom stanovenej lehote podal proti rozsudku odvolanie právny zástupca žalovaného. Namietal,
že súd prvej inštancie na základe vykonaných dôkazov dospel k nesprávnym skutkovým zisteniam,
ako aj napadnuté rozhodnutie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia. Nesúhlasil so záverom

súdu, že medzi stranami sporu nebola uzatvorená zmluva o obstaraní zájazdu. Uviedol, že zmluva
v zmysle ust. 741b ods. 1 Občianskeho zákonníka má obsahovať náležitosti ako každá zmluva o
obstaraní zájazdu s tým, že vzniká konsenzom zmluvných strán o podstatných náležitostiach zmluvy.
Samotnú rezerváciu zájazdu zo strany objednávateľa ešte nemožno považovať za uzavretie zmluvy. Z
vykonaného dokazovania je zrejmé, že žalobca už 11.01.2015 požiadal žalovaného o vypracovanie

návrhu na poznávací zájazd plenér P. a okolie. Strany sporu sa dohodli, že zájazd sa uskutoční v
termíne od 14.05.2015-19.05.2015 s tým, že tento termín žalobca zrušil a nový termín bol naplánovaný
na november 2015. Dňa 23.06.2015 žalobca e-mailom u žalovaného objednal poznávací zájazd v P.
v termíne 15.10.-20.10.2015 s tým, že 24.06.2015 žalovaný zaslal e-mailom žalobcovi predfaktúru zodňa 23.06.2015 na cenu zájazdu 10.660,- eur + poistenie pre 40 osôb v sume 396,- eur, t.j. spolu
10.996,- eur. Dňa 25.06.2015 žalobca uhradil žalovanému zálohovú platbu 4.000,- eur. Listom zo dňa
17.09.2015 zaslaný e-mailom žalovanému žalobca opätovne požiadal o preloženie termínu zájazdu

Pléner 2015, ktorý sa mal uskutočniť v termíne od 15.10.2015-20.10.2015 na iný termín, a to v jarnom
termíne 2016. Následne žalovaný po prejednaní zmeny termínu ubytovania v A. na termín jar 2016
ubytovacími zariadeniami H., e-mailom zo dňa 19.09.2015 oznámil žalobcovi, že ubytovanie, teda
zájazd je možné presunúť na jar 2016, ale iba do polovice marca - do veľkonočných sviatkov. Dňa
17.09.2015 žalobca žalovanému oznámil nový termín zájazdu, ktorý by sa mohol uskutočniť v dňoch

od 10.03.-15.03.2016. Dňa 26.10.2015 žalobca uhradil žalovanému druhú zálohovú platbu 4.000,- eur.
Listom zo dňa 04.02.2016 žalobca oznámil žalovanému, že neakceptuje návrh zmluvy o obstaraní
zájazdu a že zmluvu o uzavretí zájazdu so žalovaným, že ju neuzavrie s tým, že požiadal o vrátenie
zaplateného preddavku vo výške 8.000,- eur. V danom prípade, podľa názoru právneho zástupcu
žalovaného, je nesporné, že žalobca si predmetný zájazd skutočne u žalovaného objednal, na účet
žalovaného uhradil zálohovú platbu 8.000,- eur, listom zo dňa 04.02.2016 požiadal o vrátenie zálohovej

platby, ktoré je možné vyhodnotiť ako odstúpenie od zmluvy v zmysle článku VII. ods. 2 všeobecných
zmluvných podmienok cestovnej kancelárie - žalovaného. Odstúpením od zmluvy o obstaraní zájazdu
zo strany žalobcu vzniklo v zmysle ust. § 741h ods. 1 Občianskeho zákonníka a článku VII. ods. 4
všeobecnýchzmluvnýchpodmienokžalovaného,žalobcoviprávonabezodkladnévráteniecenyzájazdu
po odpočítaní dohodnutej zmluvnej pokuty. Zmluvná pokuta bola vo výške základného režijného storno

poplatku 17,- eur za každú prihlásenú osobu a 44 až 30 dní pred odchodom 30 % z vopred stanovenej
sumy. Žalovaný mal právo odpočítať zo zaplatenej ceny zájazdu 8.000,- eur a vrátiť žalobcovi zostatok
uhradenej sumy, teda žalovanému vznikol nárok na zmluvnú pokutu vo výške 3.978,80 eura + 3.298,80
eura (30 % zo sumy 10.996,- eur). Zvyšok zo zaplatenej zálohy 8.000,- eur, a to sumu vo výške 4.021,20
eura je povinný žalovaný vrátiť žalobcovi. Žalovaný poukázal na ustálenú judikatúru všeobecných súdov,

ktoré rozhodnutia špecifikoval s tým, že navrhol zrušiť napadnutý rozsudok a vec vrátiť súdu prvej
inštancie na ďalšie konanie. Súčasťou podaného odvolania sú aj listinné dôkazy, na ktorých obsah v
podanom odvolaní poukázal.

3. Právny zástupca žalobcu v písomnom vyjadrení k odvolaniu uviedol, že uplatnené odvolacie dôvody

žalovaného nie sú spôsobilé na zrušenie napadnutého rozhodnutia a vrátenie veci na ďalšie konanie. V
prvom rade uviedol, že je potrebné písomný prejav žalovaného uvedený v bode 14 odvolania považovať
za uznanie nároku uplatneného žalobcom v časti 4.021,20 eura. Poukázal na skutkové okolnosti danej
veci s tým, že bol toho názoru, že k písomnému uzavretiu zmluvy o obstaraní zájazdu medzi stranami
sporu pred 14.05.2017, ani následne nedošlo. Ak žalovaný e-mailovú komunikáciu do 14.05.2015

nepovažoval za vhodnú na uzavretie zmluvy, tak potom implicitne nemôže ani e-mailová komunikácia
medzi stranami sporu po 14.05.2015, byť dôkazom, že došlo k uzatvoreniu zmluvy. Všetka komunikácia
medzi stranami sporu prostredníctvom mailu bola len kontraktačným procesom. Poukázal na to, že
štatutárnym zástupcom žalobcu v období roku 2015 bola G.. P. W. a jedine ona mala právomoc a
kompetenciu vykonávať všetky právne úkony za žalobcu. Mail, na ktorý poukázal žalovaný a to zo

dňa 30.11.2015 o zrušení zájazdu J.P. F. P.I. - W. bol zaslaný od pána F., ktorý je fyzickou osobou,
na základe súkromnej iniciatívy, pričom on nemal žiadne oprávnenie konať za žalobcu a rovnako
žalovaný zasielal odpoveď pánovi F. a teda nie žalobcovi. Právny zástupca žalobcu poprel tvrdenie
žalovaného, že by žalovaný zaslal žalobcovi dňa 24.06.2015 zmluvu o obstaraní zájazdu so všetkými
obligatórnymi zákonnými náležitosťami v písomnej forme spolu so všetkými obchodnými podmienkami

cestovnej kancelárie. Takýto návrh zmluvy žalobca zaslal žalobcovi až 26.01.2016, ktorý však žalobca
neakceptoval. Trval na tom, že zmluva o obstaraní zájazdu musí byť v písomnej forme a musí mať všetky
zákonné náležitosti. V danom prípade žalobca nepoprel, že plánoval uskutočniť zájazd J.P. F. P. - W..
Vzhľadom k tomu, že sa jedná o zájazd „šitý na mieru“, nie katalógový zájazd bolo nutné prostredníctvom
e-mailovej komunikácie doladiť a vyšpecifikovať jednotlivé zmluvné podmienky v súlade so zákonom.

Finálny návrh zmluvy o obstaraní zájazdu v písomnej forme s požadovanými obligatórnymi zákonnými
náležitosťami zaslal žalovaný žalobcovi až 26.01.2016 a nie 24.06.2015. Poukázal na § 40 ods. 1
Občianskeho zákonníka, v zmysle ktorého nedodržanie písomnej formy pre zmluvu o zájazde Občiansky
zákonník sankcionuje právny úkon neplatnosťou. List žalobcu zo dňa 04.02.2016, v žiadnom prípade nie
je odstúpením od zmluvy, lebo žiadna zmluva uzatvorená nebola. Žalobca ako spotrebiteľ o zmluvných

pokutách nemal žiadnu vedomosť, keďže zmluva o obstarávaní zájazdu platne uzavretá nebola, ani
v potvrdení žalovaného zo dňa 23.06.2015 nie je zo strany žalovaného žiadna zmienka o zmluvných
pokutách. Uvedenie výšky zmluvnej pokuty je obligatórnou náležitosťou zmluvy o obstaraní zájazdu
(§ 741b ods. 1 písm. e) Občianskeho zákonníka). Za nedôvodný považoval aj režijný storno poplatokvo výške 680,- eur (17 eur za každú prihlásenú osobu x 40 osôb) podľa žalovaného, keďže žalovaný
nepredložil menný zoznam s údajne 40 prihlásenými osobami. Navyše žalovaný vypočítal zmluvnú
pokutu vo výške 30% z celkovej ceny zájazdu, čo by bolo aj správne, avšak túto sumu nesprávne

odpočítal zo sumy 8.000,- eur, čo je logicky nesprávne. V prípade, ak by bola zmluva riadne uzavretá, tak
výpočet zmluvnej pokuty má byť správne prevedený tak, ako je v podaní žalobcu zo dňa 03.04.2017. Vo
vzťahu k iným rozhodnutiam v obdobnej veci, na ktoré poukázal právny zástupca žalovaného, uviedol,
že uvedené rozhodnutia sa nevzťahujú na prejednávanú vec. Podotkol, že žalobca vystupoval v danom
prípade ako spotrebiteľ, ktorý požíva ochranu pri procese, kde druhou zmluvnou stranou je subjekt, ktorý

vystupoval ako podnikateľ a takéto zmluvy bežne uzatvára v rámci podnikania. Napadnuté rozhodnutie
považoval za vecne správne, a preto ho navrhol potvrdiť. Uplatnil si nárok na náhradu trov odvolacieho
konania.

4. Právny zástupca žalovaného sa v rámci odvolacej repliky k doručenému vyjadreniu právneho
zástupcu žalobcu k odvolaniu písomne nevyjadril.

5. Opravným uznesením č.k. 11C/86/2016-313 zo dňa 4.6.2019 súd prvej inštancie opravil záhlavie
napadnutého rozhodnutia v súlade s ust. § 224 Civilného sporového poriadku s právoplatnosťou od
28.6.2019.

6. Krajský súd v Prešove (ďalej len odvolací súd) príslušný na rozhodnutie o odvolaní (§ 34 zákona
č. 160/2015 Z.z. Civilného sporového poriadku účinného od 01.07.2016 v znení neskorších predpisov,
ďalej len CSP) v spojení s § 470 ods. 1, 2 veta prvá CSP vzhľadom na včas podané odvolanie osobou
oprávnenou (§ 359 v spojení s § 362 ods. 1 CSP) preskúmal napadnuté rozhodnutie, ako aj konanie mu
predchádzajúce v zmysle zásad vyplývajúcich z ust. § 379 a 380 CSP, bez nariadenia pojednávania s

nariadením termínu verejného vyhlásenia rozhodnutia, ktorý bol oznámený na úradnej tabuli súdu, ako
aj webovej stránke dňa 14.10.2019 (§ 378 ods. 1 v spojení s § 219 ods. 1, 3 CSP) a dospel k záveru,
že odvolanie žalovaného nie je dôvodné.

Úlohou odvolacieho súdu v odvolaní namietanom nesprávne právne posúdenie bolo zistiť, či súd prvej

inštancie na základe vykonaného dokazovania dospel k správnym skutkovým zisteniam, ako aj vec
správne právne posúdil. Nesprávnym právnym posúdením veci sa rozumie omyl súdu pri aplikácii práva.
O omyl v aplikácii práva ide vtedy, ak súd použil iný právny predpis, než ktorý mal použiť, alebo ak použil
síce správny právny predpis, ale ho nesprávne vyložil.

Oboznámením sa s obsahom spisu, výsledkami vykonaného dokazovania, zisteným skutkovým stavom,
ako aj právnym posúdením odvolací súd konštatuje, že súd prvej inštancie správne zistil skutkový stav
veci, ako aj správne právne vec posúdil. Odvolací súd sa stotožňuje s odôvodnením uvedeným súdom
prvej inštancie.

7. K odvolaniu žalovaného uvádza, že uplatnené námietky týkajúce sa nesprávnych skutkových zistení,
vrátane nesprávneho právneho posúdenia neboli dôvodné. Súd prvej inštancie na základe vykonaného
dokazovania, vyhodnotenia jednotlivých dôkazov jednotlivo a v ich vzájomnej súvislosti v súlade so
zásadou voľného hodnotenia dôkazov vyplývajúcou z ust. § 191 CSP, dospel k správnym skutkovým
zisteniam, ako aj k správnemu právnemu posúdeniu veci.

Je nesporné, že k vzniku právneho vzťahu medzi stranami sporu nedošlo. Zo strany žalobcu, a
to štatutárnej zástupkyne G.. W. listom zo dňa 23.6.2015 (č.l. 5 spisu) síce došlo k objednaniu
poznávacieho zájazdu J. F. P. - W. v termíne 15.10.-21.10.2015, zrejme elektronicky bez zaručeného
elektronického podpisu, resp. vlastnoručného podpisu štatutárnej zástupkyne žalobcu. Na základe

takejto písomnej objednávky žalovaný vystavil zálohovú faktúru spojenú s potvrdením objednávky podľa
rezervačného čísla XXXXXXX (č.l. 6 spisu), a to dňa 23.6.2015, na základe ktorej žalobca poskytol
preddavok na objednávku celkom vo výške 8.000,- eur.

8. Podľa názoru odvolacieho súdu, k uzatvoreniu právneho vzťahu nedošlo ani inou vhodnou formou,

na ktorú poukázal právny zástupca žalovaného z dôvodu, že aj podľa všeobecných podmienok
pre účasť na zájazdoch cestovnej kancelárie - žalovaného (č.l. 41 spisu) sa vyžaduje podľa čl. I.
bodu 1 pre vznik zmluvného vzťahu medzi objednávateľom a cestovnou kanceláriou pre kolektívy,
potvrdenie písomnej objednávky, ktorá je podpísaná oprávneným zástupcom. I napriek zaplateniuzálohovej faktúry ako preddavku žalobcom, pre záver o vzniku zmluvného vzťahu medzi stranami
sporu chýba písomné potvrdenie objednávky podpísané oprávneným zástupcom právnickej osoby. Súd
prvej inštancie správne na túto skutočnosť poukázal pokiaľ uviedol, že objednávka zájazdu nespĺňa

podmienky vyplývajúce z ust. § 741a a nasl. Občianskeho zákonníka, lebo písomná forma uzavretia
zmluva nebola zachovaná, ani k uzavretiu zmluvy nedošlo inou vhodnou formou. Z predloženého
potvrdenia žalobcom vyplýva, že jediným štatutárnym zástupcom žalobcu bola predsedníčka N. H.
F. N. J. Š., D. XXXX/XX Q. F. G.. P. W.W.A. v zmysle platných stanov a zápisnice z rodičovskej
rady združenia z 26.11.2015 (č.l. 242 spisu). Správne preto súd prvej inštancie poukázal aj na ust. §

741b Občianskeho zákonníka, a to obligatórne náležitosti zmluvy o obstaraní zájazdu s tým, že okrem
podstatných náležitostí zmluvy sa vyžaduje aj písomná forma alebo iná vhodná forma. Zákon však
expresis verbis neupravuje, čo treba považovať za inú vhodnú formu uzavretia zmluvy.

Podľa názoru odvolacieho súdu, uzavretie zmluvy prostredníctvom e-mailovej komunikácie by bolo
možné iba vtedy, ak by návrh zmluvy a jeho akceptácia boli opatrené zaručeným elektronickým

podpisom. Právny vzťah medzi stranami sporu nevznikol, a preto žalovaný je povinný vydať bezdôvodné
obohatenie žalobcovi vo výške 8.000,- eur, ktorú sumu žalobca zaplatil na základe zálohovej faktúry za
objednávku zájazdu v termíne od 15.10.-21.10.2015. Tvrdenie právneho zástupcu žalovaného, že zo
strany žalobcu došlo k odstúpeniu od zmluvy, odvolací súd nepovažoval za relevantné, lebo v sporovom
konaní nebolo preukázané, že by zmluvný vzťah medzi stranami sporu vznikol.

Z týchto dôvodov odvolací súd potvrdil napadnutý rozsudok ako vecne správny v zmysle ust. § 387 ods.
1, 2 CSP vrátane súvisiaceho výroku o trovách konania.

9. O nároku na náhradu trov odvolacieho konania odvolací súd rozhodol v zmysle ust. § 396 ods. 1

v spojení s § 262 ods. 1 CSP a zásadou úspechu žalobcu v odvolacom konaní (§ 255 ods. 1 CSP),
ktorému priznal nárok na náhradu trov odvolacieho konania voči žalovanému v plnom rozsahu s tým, že
o výške náhrady rozhodne súd prvej inštancie samostatným uznesením po právoplatnosti rozhodnutia
vo veci samej (§ 262 ods. 2 CSP).

Rozhodnutie bolo prijaté senátom odvolacieho súdu v pomere hlasov 3:0 (§ 393 ods. 2 CSP).

Poučenie:

Proti rozhodnutiu odvolanie nie je prípustné.

Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa

konanie končí, ak a) sa rozhodlo vo veci. ktorá nepatrí do právomoci súdov, b) ten, kto v konaní
vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu, c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať
pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d) v tej istej
veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie, e) rozhodoval vylúčený
sudca alebo nesprávne obsadený súd alebo f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane,

aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý
proces.
Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo
rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej
otázky, a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu.

b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo c) je dovolacím súdom
rozhodovaná rozdielne.
Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu
oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie,
lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy. Dovolanie je

podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde.
V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh).
Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa

musia byť spísané advokátom. Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je a) dovolateľom fyzická osoba,ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b) dovolateľom právnická osoba a jej
zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, c)
dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený

osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa
predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a
akichzamestnanecalebočlen,ktorýzanekonámávysokoškolsképrávnickévzdelaniedruhéhostupňa.