Rozsudok ,
Potvrdzujúce Judgement was issued on

Decision was made at the court Krajský súd Trenčín

Judgement was issued by JUDr. Oľga Lichnerová

Judgement form – Rozsudok

Judgement nature – Potvrdzujúce

Source – original document (the link may not work anymore)

Súd: Krajský súd Trenčín
Spisová značka: 4Co/85/2019

Identifikačné číslo súdneho spisu: 3117203382
Dátum vydania rozhodnutia: 31. 10. 2019
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Oľga Lichnerová

ECLI: ECLI:SK:KSTN:2019:3117203382.2

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Trenčíne v senáte zloženom z predsedníčky JUDr. Oľgy Lichnerovej a sudkýň JUDr. Alice

Beňovej a JUDr. Ivety Anderlovej v spore žalobcu F. L., s. r. o., so sídlom A., C. XX, L. XX XXX XXX,
zastúpeného JUDr. A. T., advokátom so sídlom H., N. XXX/X, proti žalovaným 1/ V. C., nar. XX.XX.XXXX,
bytom D. W., H. XXX/XX, 2/ V. C., nar. XX.XX.XXXX, bytom D. W., H. XXX/XX, obaja zastúpení O.. I. F.,
advokátkou so sídlom W. nad S., O. XXXX/XX, o určenie vlastníckeho práva, o odvolaní žalobcu proti
rozsudku Okresného súdu Trenčín zo dňa 05. septembra 2018, č.k. 23C/9/2017-65, takto

r o z h o d o l :

Napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie p o t v r d z u j e.

Žalovaní 1/, 2/ m a j ú nárok na náhradu trov odvolacieho konania v plnom rozsahu.

o d ô v o d n e n i e :

1. Napadnutým rozsudkom súd prvej inštancie výrokom I. zamietol žalobu o určenie vlastníckeho
práva. Výrokom II. žalovaným priznal nárok na náhradu trov konania proti žalobcovi v rozsahu 100
%. V odôvodnení uviedol, že žalobca sa žalobou doručenou súdu dňa 17.02.2017 domáhal, aby súd
určil, že je výlučným vlastníkom nehnuteľností zapísaných na Liste vlastníctva č. XXX, k.ú. W. nad
S. a to rodinného domu s.č. XXXX a parciel reg. „C“ parc. č. XXXX/X a parc. č. XXXX (ďalej tiež
„predmetné nehnuteľnosti“). Z vykonaného dokazovania súd prvej inštancie zistil nasledovný skutkový
stav: Z listu vlastníctva č. XXX zistil, že žalovaní sú bezpodielovými spoluvlastníkmi stavby rodinného

domu s. č. XXXX a pozemkov parciel reg. „C“ parc. č. XXXX/X a XXXX v k.ú. W. nad S.. H.
nadobudnutia predstavuje kúpna zmluva zavkladovaná pod č. V 2835/2013. Z kúpnej zmluvy zo dňa
XX.XX.XXXX súd zistil, že ňou predávajúci - žalobca odpredával žalovaným ako kupujúcim predmetné
nehnuteľnosti do ich bezpodielového spoluvlastníctva za kúpnu cenu 60000 eur a kupujúci ich do svojho
bezpodielového spoluvlastníctva kupujú. V bode V.2 a V.3 kúpnej zmluvy bolo dojednané, že prvú
časť kúpnej ceny v sume 25 380 eur uhradí kupujúci predávajúcemu pri podpise zmluvy hotovostným
vkladom na účet predávajúceho č. XXXXXXXXXX/XXXX v X. N. Z., a.s. a druhú časť kúpnej ceny v

sume 34 620 eur uhradí kupujúci padávajúcemu prostredníctvom úveru čerpaného v A. N., a.s. na
účet predávajúceho č. XXXXXXXXXX/XXXX v X. N. Z., a.s. do troch dni od právoplatného povolenia
zápisu vlastníckych práv do katastra nehnuteľností. V bode VIII.5 Zmluvy bolo dojednané, že predávajúci
splnomocňujú kupujúceho v prípade potreby k podpísaniu a podaniu Návrhu na vklad vlastníckeho
práva v mene predávajúceho. Rozhodnutím Okresného úradu Ilava, katastrálneho odboru bol povolený
vklad vlastníckeho práva k predmetným nehnuteľnostiam na základe vyššie uvedenej kúpnej zmluvy
v prospech žalovaných. Návrh podala žalovaná 2/ dňa 04.12.2013 a právne účinky vkladu nastali

16.12.2013. Číslo vkladu je S V liste „odstúpenie od kúpnej zmluvy, výzva na zaplatenie žalobca“ zo
dňa 20.01.2014 adresovanom žalovanej 2/, ktorá bola aj ako jediná uvedená v záhlaví tohto listu,
žalobca uviedol, že kupujúci 1/, 2/ uhradili predávajúcemu cenu len v sume 34 620 eur a stále sú
povinní uhradiť predávajúcemu časť kúpnej ceny v sume 25 380 eur. V liste „odstúpenie od kúpnejzmluvy, výzva na zaplatenie žalobca“ zo dňa 20.01.2014 adresovanom žalovanému 1/, ktorý bol aj ako
jediný uvedený v záhlaví tohto listu, žalobca uviedol, že kupujúci 1/, 2/ uhradili predávajúcemu cenu
len v sume 34 620 eur a stále sú povinní uhradiť predávajúcemu časť kúpnej ceny v sume 25 380

eur. Nakoľko kupujúci 1/, 2/kúpnu cenu v celej výške riadne a včas neuhradili predávajúci odstupuje
od kúpnej zmluvy v celom rozsahu. Právne vec súd prvej inštancie posúdil podľa § 34, § 43c ods. 1,
2, § 44 ods. 1, § 45 ods. 1, § 46 ods. 2, § 48 ods. 1, 2, § 133 ods. 2, § 489, § 498, § 517 ods.
1, § 588 Občianskeho zákonníka; § 30 ods. 2 zákona č. 162/1995 Z.z. Súd ďalej uviedol, že dňa
12.06.2013došlomedzižalobcomažalovanýmikuzavretiukúpnejzmluvytým,žedošlokjejpísomnému

návrhu a prijatiu medzi žalobcom a žalovanými (§ 43c ods. 1 OZ, § 43c ods. 2 OZ,§ 44 ods. 1 OZ,
§ 46 ods. 2 OZ). Na jej základe vznikol žalobcovi záväzok, t.j. povinnosť predmetné nehnuteľnosti
žalovaným predať a žalovaným vznikol záväzok ich kúpiť (§489 OZ, § 494 OZ, § 588 OZ). Rozhodnutím
o povolení vkladu nadobudli vlastnícke právo k predmetným nehnuteľnostiam žalovaní. Na uvedenom
závere nič nemení to, že návrh na vklad podala iba žalovaná 2/ nakoľko v zmysle § 30 ods. 2 zákona
č. 162/1995 Z.z. postačí, ak návrh podá účastník právneho úkonu, a je nerozhodné, či ho podajú všetci

účastníci zmluvy alebo iba jeden z nich. Navyše sa jedná o správnoprávne rozhodnutie, pri ktorom
sa uplatňuje prezumpcia jeho správnosti, ktorým je súd viazaný, pokiaľ nebolo zrušené v správnom
konaní, či v rámci správneho súdnictva. tvrdeniu žalobcu, že vklad bol dosiahnutý podvodným konaním,
ktoré malo spočívať v tom, že kupujúci vylákali predmetnú kúpnu zmluvu z banky, a tá nikdy nemala
slúžiť k nadobudnutiu vlastníckeho práva súd uvádza, že v danej veci bolo preukázané a nesporné

medzi stranami, že žalovaní si kúpnu zmluvu z banky skutočne vyžiadali, aby ju následne použili za
účelom podania návrhu na vklad. Avšak v žiadnom prípade v tomto konaní nemožno vidieť podvodné
nadobudnutie vlastníckeho práva. K námietke žalobcu, že nemal vôľu previesť nehnuteľnosti pred
zaplatením kúpnej ceny, súd uvádza, že z vykonaného dokazovanie vyplýva, že kúpna cena zaplatená
bola pred podaním návrhu na vklad, teda táto námietka bola nedôvodná. Navyše bolo v rozpore s

písomným vyhotovením zmluvy, kde sa uvádzalo, že druhá časť kúpnej ceny mala byť zaplatená až
po vykonaní vkladu. V danom prípade bolo tak potrebné chrániť vôľu žalovaných, nakoľko nebolo
preukázané, že by tí mali o neexistencii vôle žalobcu previesť vlastnícke právo kúpnou zmluvu pred
uhradením kúpnej ceny vedomosť a dôverovali tak vôli prejavenej v kúpnej zmluve. Predpokladmi, ktoré
museli byť kumulatívne splnené nato, aby odstúpenie od zmluvy vyvolalo právne účinky, a tým pádom by

došlo k určeniu, že žalobca je vlastníkom predmetných nehnuteľností (§ 48 ods. 1, ods. 2 Občianskeho
zákonníka),bolivzmysle§517ods.1Občianskehozákonníkajednaknezaplateniekúpnejcenyajednak
poskytnutie dodatočnej primeranej lehoty žalovaným na jej zaplatenie pred odstúpením od zmluvy zo
strany žalobcu (rozhodnutie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 5 Cdo 49/2002). Poskytnutie
dodatočnej primeranej lehoty predstavuje výzvu veriteľa, aby dlžník, ktorý je vo omeškaní zaplatil svoj

dlh. Jej účelom je ozrejmiť dlžníkovi, že omeškania môže mať preňho nepriaznivé následky, a tým spĺňa
varovnú funkciu. Z výsledkov vykonaného dokazovania bolo preukázané, že kúpna cena v sume 60.000
eur zaplatená žalobcovi bola. Uvedené preukazovalo najmä prehlásenie žalobcu, výpis z účtu ako i
výsluch svedka, z ktorých, ako súd uviedol v predchádzajúcej časti rozsudku, mal súd za preukázané
zaplatenie kúpnej ceny. Nakoľko tak žalovaní neboli v omeškaní s úhradou kúpnej ceny, odstúpenie od

zmluvy nebolo spôsobilé vyvolať zrušenie zmluvy a nadobudnutie vlastníckeho práva žalobcu. Dôkazné
bremeno, povinnosť preukázať poskytnutie dodatočnej primeranej lehoty na zaplatenie kúpnej ceny
zaťažovalo žalobcu, ktorý uvedenú skutočnosť tvrdil, pričom žalovaní ju rozporovali. Súd konštatoval,
že žalobca toto nepreukázal. V danej veci svoje tvrdenia o vyzývaní žalovaných na zaplatenie kúpnej
ceny ničím nepreukázal. Žalobca tak ohľadne toho neuniesol svoje dôkazné bremeno a teda žiadna

predchádzajúca výzva na zaplatenie nebola vykonaná resp. dodatočná primeraná lehota na zaplatenie,
ktorú je v zmysle § 517 ods. 1 OZ potrebné pred odstúpením od zmluvy poskytnúť, poskytnutá nebola.
Nakoľkotakžalovanímnebolaposkytnutádodatočnálehotanaodstúpenieodzmluvy,odstúpenienebolo
spôsobilé vyvolať zrušenie zmluvy a nadobudnutie vlastníckeho práva žalobcu. Ďalším dôvodom pre
ktorý odstúpenie nemohlo vyvolať účinky bolo jeho nedoručenie žalovanému 1/. Z uvedených dôvodov

(absencia predchádzajúcich výziev na zaplatenie, absencia dôvodu na odstúpenie od kúpnej zmluvy,
nakoľko cena bola uhradená a nedoručenie odstúpenia jednému z kupujúcich) tak nedošlo k platnému
odstúpeniu od kúpnej zmluvy s účinkami jej zrušenia a zmluvu je naďalej platná. Teda žalovaní sú
naďalej vlastníkmi predmetných nehnuteľností, a preto súd žalobu zamietol. K námietke žalovaných, že
odstúpenie je neurčitý právny úkon, nakoľko na jeenej strane žalobca vyhlasuje, že odstupuje od zmluvy

a na strane druhej vyzýva na zaplatenie súd uvádza, že uvedené nespôsobuje neurčitosť odstúpenia,
nakoľkoprejavvôležalobcu,žeodstupujeodzmluvyjenepochybný.To,žezároveňvyzývanadoplatenie
kúpnej ceny, t.j. ceny pre ktorej nezaplatenie odstupuje na jeho prejave vôle odstúpiť od zmluvy nič
nemení.Vprípade,akbybolodostúpenieúčinnéadošlobyajkzaplatenienedoplatku,bysažalobcastalvlastníkom predmetných nehnuteľností a zároveň by sa bezdôvodne obohatil. Teda by vznikol záväzok
z bezdôvodného obohatenia, avšak na odstúpenie od zmluvy by vznik tohto záväzku nemal vplyv.
Žalovaný mali vo veci plný úspech, keď súd žalobu žalobcu zamietol, a preto im súd priznal právo na

plnú náhradu trov konania voči žalobcovi.

2. Proti tomuto rozsudku podal v zákonnej lehote odvolanie žalobca. Rozsudok súdu prvej inštancie
považoval za nesprávny, nakoľko podľa žalobcu súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných
dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam. Žalobca namietal, že mu nikdy nebola zo strany

žalovaných uhradená časť kúpnej ceny vo výške 25.380.- eur. Vyhodnotenie dôkazov vykonaných
súdom prvej inštancie, ako bola výpoveď žalovanej 2/ a výpoveď svedka F. O. bolo podľa žalobcu
nesprávne, účelové a nepravdivé. Svedok F. O. je synom žalovanej 2/, teda blízkou osobou a jeho
výpoveď bola vykonaná len pre účely tohto súdneho konania s úmyslom poškodiť žalobcu. V prehlásení
zo dňa 20.05.2013 žalobca vyhlásil, že prijal úhradu prvej časti kúpnej ceny vo výške 25.380,- eur, a
to pripísaním finančných prostriedkov na bankový účet žalobcu, pričom k pripísaniu tejto sumy na účet

žalobcu zo strany žalovaných nikdy nedošlo. V súdnom konaní predložené listiny ako Kúpna zmluva
zo dňa 10.06.2013 a Prehlásenie zo dňa 20.05.2013 sú listiny podpísané zo strany žalobcu, slúžiace
výlučne pre účely banky ako prílohy k čerpaniu hypotekárneho úveru zo strany žalovaných. Tieto listiny
v žiadnom prípade nemali slúžiť k prevodu vlastníckeho práva k nehnuteľnosti ako prílohy k návrhu na
vklad do príslušného katastra nehnuteľností. Listiny Kúpna zmluva zo dňa 10.06.2013 a Prehlásenie

zo dňa 20.05.2013 boli vyhotovené každá len v jednom origináli, pričom tieto boli odovzdané banke.
Katastrálnemu úradu boli následne bez vedomia žalobcu k návrhu na vklad do katastra nehnuteľnosti,
zo strany žalovaných predložené notársky overené kópie, vyhotovené z originálu Kúpnej zmluvy zo dňa
10.06.2013 predloženej banke. Žiadna zo zmluvných strán a ani kataster nehnuteľností nedisponuje
originálmi predmetných listín, keďže originál bol vyhotovený len jeden a ten je súčasťou spisu k

hypotekárnemu úveru v banke. Žalobca nemal vedomosť o podaní návrhu na vklad do katastra
nehnuteľností žalovanými, pričom žalobca nikdy nebol so žalovanými na takomto postupe ani len ústne
dohodnutý a žalobca nikdy nemal vôľu previesť vlastnícke právo k nehnuteľnosti na žalovaných bez
riadneho uhradenia celej kúpnej ceny. Žalobca sa domnieval, že zamestnanec banky, sprostredkúvajúci
hypotekárny úver pre žalovaných, vydal žalovaným originál Kúpnej zmluvy zo dňa 10.06.2013, z ktorého

si žalovaní vyhotovili notárky overené kópie, ktoré neskôr použili v katastrálnom konaní k prevodu
vlastníckeho práva k nehnuteľnosti. Taktiež písomné Prehlásenie potvrdzujúce úhradu 1. Časti kúpnej
ceny je datované zo dňa 20.05.2013 a Kúpna zmluva je datovaná zo dňa 12.06.2013, pričom v zmysle
článku I. odsek 2 Prehlásenia, malo dôjsť k úhrade 1. časti kúpnej ceny vo výške 25.380,- eur ku dňu
podpisu Kúpnej zmluvy, teda nie je reálne možné, aby žalobca už ku dňu 20.05.2013 Prehlásením

potvrdil úhradu 1. Časti kúpnej ceny ku ktorej malo dôjsť až dňa 12.06.2013 pri podpise Kúpnej zmluvy.
Žalobca sa domnieva, že nebolo pre súdom prvej inštancie dostatočne preukázané, že skutočne došlo
zo strany žalovaných k úhrade časti kúpnej ceny vo výške 25.380,- eur, a teda, že táto skutočnosť je
objektívnym dôvodom odstúpenia od zmluvy s následkom zmeny vlastníka predmetnej nehnuteľnosti.
Žalobca sa ďalej domnieval, že odstúpenie od Kúpnej zmluvy zo dňa 10.06.2013 adresované žalovaným

bolo žalovaným riadne zo strany žalobcu doručené, a teda malo za následok odstúpenie od zmluvy
a jej neplatnosť. V tejto súvislosti poukázal na súdnu prax (Stanoviská a rozhodnutia vo veciach
občianskoprávnych - Zbierka stanovísk NS a súdov SR 3/2011) z ktorého vyplýva, že dôjdením do
sféry dispozície možno rozumieť dôjdenie prejavu vôle do takej sféry, v rámci ktorej možno rozumne
očakávať, že sa adresát s obsahom danej písomnosti oboznámi (môže objektívne oboznámiť). Súdna

prax za rozhodujúce považuje objektívne hľadisko - ak sa preukáže, že adresát mal reálnu možnosť
oboznámiť sa s prejavom vôle, nastávajú právne účinky jednostranného právneho úkonu obsahujúceho
takýto prejav bez ohľadu na to, či sa s ním adresát skutočne oboznámil. Vzhľadom na uvedené mal
žalobca za to, že odstúpenie od Kúpnej zmluvy zo dňa 10.06.2013 doručené len jednému z manželov má
za následok doručenia takejto zásielky i druhému manželovi, nakoľko sa táto dostala do sféry dispozície

druhého manžela, a teda že žalovaný 1/ mal objektívne možnosť sa s obsahom doručenej zásielky
oboznámiť, zvlášť v prípade, keď zásielka bola doručená na spoločnú adresu žalovaných 1/, 2/. Žalobca
navrhoval, aby odvolací súd napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie v celom rozsahu zrušil a vec vrátil
súdu prvej inštancie na ďalšie konanie.

3. Žalovaní 1/, 2/ v písomnom vyjadrení k odvolaniu žalobcu uviedli, že rozsudok súdu prvej inštancie
považujú za vecne správny a navrhujú ho potvrdiť v celom rozsahu. Skutočnosti uvádzané žalobcom
v odvolaní opakovane poukazujú na skutočnosti uvedené na súde prvej inštancie. Žalovaní zastávajú
názor, že súd prvej inštancie vec správne právne posúdil, keď na základe výsledkov vykonanéhodokazovania rozhodol tak, že žalobu, ktorou sa žalobca domáhal určenia, že je výlučným vlastníkom
nehnuteľností zapísaných na Okresnom úrade Ilava, katastrálny odbor, zamietol. Žalovaní majú za
to, že kúpna cena bola uhradená v plnom rozsahu, ktorá skutočnosť bola pred súdom prvej inštancie

jednoznačne preukázaná listinnými dôkazmi - prehlásením žalobcu, výpisom z účtu ako i výsluchom
svedka. Preto dôvod odstúpenia od zmluvy tvrdený žalobcom nie je daný, a teda žalobca nemohol
platne od kúpnej zmluvy odstúpiť s účinkami jej zrušenia. Žalovaní 1/, 2/ tiež namietali, že odstúpenie
od zmluvy si žalovaný 1/ nemal možnosť prevziať, zásielka nebola v jeho dispozičnej sfére, nakoľko
sa v čase jej doručovania nachádzal v zahraničí, ktorá skutočnosť bola preukázaná listinným dôkazom.

Podľa žalovaných zároveň odstúpenie od kúpnej zmluvy nemohlo vyvolať zrušenie zmluvy ani z dôvodu,
že žalovaným nebola poskytnutá dodatočná primeraná lehota na zaplatenie kúpnej ceny, ktorú je v
zmysle § 517 ods. 1 Občianskeho zákonníka pred odstúpením od zmluvy potrebné poskytnúť. Podľa
žalovaných, žalobca svoje tvrdenie o údajnom vyzývaní žalovaných na zaplatenie kúpnej ceny ničím
nepreukázal, teda neuniesol dôkazné bremeno. Vzhľadom na uvedené žalovaní žiadali, aby odvolací
súd napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie v celom rozsahu potvrdil a žalovaným priznal nárok na

náhradu trov odvolacieho konania proti žalobcovi v rozsahu 100 %.

4. Krajský súd ako odvolací súd preskúmal vec v zmysle § 379 a § 380 ods. 1 zákona č. 160/2015 Z. z.
Civilný sporový poriadok (ďalej len „CSP“), bez nariadenia odvolacieho pojednávania podľa § 385 CSP,
keď nebolo potrebné zopakovať ani doplniť dokazovanie a nevyžadoval to ani dôležitý verejný záujem v

spojení s § 219 ods. 3 CSP a dospel k záveru, že napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie je potrebné
podľa § 387 ods. 1 CSP ako vecne správny potvrdiť z nasledovných dôvodov:

5. Súd prvej inštancie založil svoje rozhodnutie na tom právnom závere, že kúpna cena v sume
60.000 eur zaplatená žalobcovi bola. Dospel tiež k záveru, že odstúpenie od kúpnej zmluvy žalobcom

nevyvolalo právne účinky, keďže kúpna cena bola vyplatená, žalobca neuniesol dôkazné bremeno a tiež
nepreukázal poskytnutie dodatočnej primeranej lehoty na zaplatenie kúpnej ceny. Zároveň konštatoval,
že odstúpenie od kúpnej zmluvy ako adresovaný právny úkon nebolo žalovanému 1/ doručené, čo bolo
ďalším dôvodom, pre ktorý odstúpenie nemohlo vyvolať zamýšľané účinky. Z týchto dôvodov (absencia
predchádzajúcej výzvy na zaplatenie, absencia dôvodu na odstúpenie od kúpnej zmluvy, nakoľko kúpna

cena bola zaplatená a nedoručenie odstúpenia jednému z kupujúcich), keďže nedošlo k platnému
odstúpeniu od kúpnej zmluvy s účinkami jej zrušenia, súd žalobu zamietol.

6. Odvolací súd má predovšetkým za potrebné uviesť, že odvolacie námietky, ktoré uvádzal vo svojom
odvolaní žalobca boli totožné s tvrdeniami, ktoré uplatnil žalobca už v konaní pred súdom prvej inštancie,

a s ktorými sa súd prvej inštancie podľa názoru odvolacieho súdu podrobne zaoberal a na ktoré v zmysle
§ 387 ods. 2 CSP odvolací súd v celom rozsahu poukazuje. Na zdôraznenie správnosti rozhodnutia
súdu prvej inštancie odvolací súd uvádza:

7. Odstúpenie od zmluvy je jednostranný, adresovaný právny úkon, ktorý sa stáva účinným tým, že dôjde

do dispozičnej sféry adresáta. V zmysle § 48 ods. 1 Občianskeho zákonníka možno odstúpiť od zmluvy,
len ak je to v zákone (v Občianskom zákonníku alebo v inom zákone) pre konkrétny prípad stanovené,
alebo ak bolo odstúpenie dohodnuté medzi účastníkmi zmluvy. V prípade kúpnej zmluvy, predávajúci je
oprávnený odstúpiť od kúpnej zmluvy aj pre nezaplatenie kúpnej ceny, avšak iba za podmienok podľa
§ 517 Občianskeho zákonníka, t. j. potom, čo kupujúcemu poskytol dodatočnú primeranú lehotu na

zaplatenie kúpnej ceny.

8. Zo súdneho spisu vyplýva, že žalobca ako predávajúci uzatvoril dňa 10.06.2013 so žalovanými 1/, 2/
ako kupujúcimi kúpnu zmluvu (ďalej len „kúpna zmluva“), predmetom ktorej boli nehnuteľnosti zapísané
naLVč.XXX,k.ú.W.nadS.,atorodinnýdoms.č.XXXXaparc.reg.„C“parc.č.XXXX/Xaparc.č.XXXX

(ďalej len „predmetné nehnuteľnosti“). Podľa dojednania v kúpnej zmluve, malo dôjsť k odovzdaniu k
zaplateniu prvej časti kúpnej ceny vo výške 25.380,- eur pri podpise zmluvy (t. j. dňa 10.06.2013) a
druhej časti kúpnej ceny vo výške 34.620,- eur prostredníctvom úveru čerpanom v A. banke, a.s.. V
bode 5. kúpnej zmluvy predávajúci splnomocnil kupujúceho v prípade potreby k podpísaniu a podaniu
návrhu na vklad vlastníckeho práva do príslušného katastra nehnuteľností v mene predávajúceho ako

aj k vykonaniu opráv prípadných chýb v písaní, počítaní a iných zrejmých nesprávnosti vo vyhotovení
návrhu na vklad a kúpnej zmluvy.9. V konaní bola sporná otázka vyplatenia kúpnej ceny, pri absencií vyplatenia ktorej by za podmienok
podľa § 517 Občianskeho zákonníka, žalobca ako predávajúci mohol od kúpnej zmluvy odstúpiť z
účinkami, ktoré by kúpnu zmluvu zrušovali. Vykonaním dokazovaním bolo preukázané že druhá časť

kúpnej ceny, t. j. suma 34.620,- eur bola na účet žalobcu vyplatená. Túto skutočnosť preukázal výpis z
účtu žalovaného 1/, z ktorého vyplýva, že táto suma bola dňa 17.06.2013 pripísaná žalobcovi. Odvolací
súd tiež dospel k záveru, že žalobcovi bola vyplatená aj prvá časť kúpnej zmluvy, t.j. suma 25.380 eur.
Túto skutočnosť preukázalo samotné prehlásenie žalobcu zo dňa 20.05.2013. Tieto skutočnosti potvrdil
aj svedok F. O.. Zároveň je potrebné poukázať na to, že v konaní nevyšli najavo skutočnosti, ktoré

by spochybňovali vierohodnosť svedeckej výpovede, ako namietal žalobca. Odvolací súd poukazuje
na nález Ústavného súdu SR z 9. júna 2015, sp. zn. III. ÚS 276/2014-29, z ktorého vyplýva, že
spochybňovanie objektívnosti výpovedí svedkov a účastníkov konania iba na základe ich kolegiálneho
alebo iného rodinného či spoločenského vzťahu bez toho, aby vierohodnosť výpovedí spochybňovali aj
iné,objektívnezadokumentovanéskutočnostiadôkazy,byviedloknemožnostiuniesťdôkaznébremeno
a zároveň by viedlo k vytvoreniu neakceptovateľnej „prezumpcie nepravdivosti“ svedeckých výpovedí

či tvrdení účastníkov konania. Pokiaľ žalobca namietal, že došlo k vyplateniu prvej časti kúpnej zmluvy
ešte pred podpisom samotnej kúpnej zmluvy, túto skutočnosť súd prvej inštancie vo svojom rozhodnutí
dostatočne vysvetlil, a teda, že ku skoršiemu odovzdaniu kúpnej ceny došlo v dôsledku toho, že pôvodný
návrh kúpnej zmluvy, ktorý mal byť podpísaný dňa 20.05.2013 vykazoval vady, v dôsledku čoho bol tento
návrhkúpnejzmluvybankouvrátení,apretonedošlokpodpistejtokúpnejzmluvyvrovnakomčaseakok

odovzdaniu prvej časti kúpnej ceny. Táto skutočnosť však nepredstavuje dôvod na odstúpenie od kúpnej
zmluvy žalobcom a nemá vplyv ani na platnosť samotnej kúpnej zmluvy. Nakoľko k vyplateniu celej
kúpnej ceny žalovanými žalobcovi došlo, žalobcovi nevznikol dôvod na odstúpenie od kúpnej zmluvy.

10. Pokiaľ žalobca namietal, že kúpna zmluva zo dňa 10.06.2013 a prehlásenie zo dňa 20.05.2013

mali slúžiť výlučne pre účely banky ako prílohy k čerpaniu hypotekárneho úveru zo strany žalovaných
a v žiadnom prípade nemali slúžiť k prevodu vlastníckeho práva k nehnuteľnosti ako prílohy k návrhu
na vklad do príslušného katastra nehnuteľností, odvolací súd túto námietku nepovažoval za dôvodnú.
Žalovaní boli zmluvnými stranami kúpnej zmluvy, a preto majú právo s listinou kúpnej zmluvy disponovať
a rovnako tak s listinami týkajúcimi sa kúpnej zmluvy a preukazujúcimi, že došlo k vyplateniu prvej časti

kúpnej ceny. Odvolací súd nevidí dôvod, pre ktorí by tieto listiny nemohli byť aj podkladom pre správne
konanie o povolení vkladu do katastra nehnuteľností. Zo samotnej kúpnej zmluvy vyplýva, že žalobca
za účelom vkladového konania splnomocnil žalovaných (bod 5. kúpnej zmluvy) v prípade potreby k
podpísaniu a podaniu návrhu na vklad vlastníckeho práva do príslušného katastra nehnuteľností.

11. Súd prvej inštancie ďalej správne uviedol, že k odstúpeniu do kúpnej zmluvy nemohlo dôjsť ani z
dôvodu, že žalobca neuniesol dôkazné bremeno o tom, že by žalovaným poskytol dodatočnú primeranú
lehotu na zaplatenie kúpnej ceny. Pokiaľ žalobca tvrdil, že mu nebola zaplatená kúpna cena v zmysle
zmluvy, bolo jeho povinnosťou postupovať podľa § 517 Občianskeho zákonníka a žalovaným poskytnúť
dodatočnú lehotu na splnenie si ich povinnosti, a to riadne vyplatenie kúpnej ceny. Ani prípadná samotná

skutočnosť, že nedošlo k zaplateniu kúpnej ceny nie je dôvodom na odstúpenie od kúpnej zmluvy podľa
Občianskeho zákonníka.

12. Dôvodom, pre ktorý by ani za stavu, že by žalobcovi nebola kúpna cena vyplatená a tento
poskytol žalovaným dodatočnú lehotu na zaplatenie kúpnej ceny v rámci ktorej k jej zaplateniu nedošlo,

odstúpenie od kúpnej zmluvy nevyvolalo účinky zrušenia kúpnej zmluvy, by bola ja tá skutočnosť, že
žalobca žalovaným odstúpenie od kúpne zmluvy riadne nedoručil. Žalobca síce argumentuje v tejto
súvislosti teóriou dôjdenia prejavu vôle do dispozície jej adresáta, opomína však skutočnosť, že v danej
veci išlo o právny úkon, ktorý je adresovaný. Ani prípadné dôjdenie prejavu vôle do dispozičnej sféry
osoby, ktorej sa takýto prejav vôle podľa jeho obsahu môže týkať (napr. na spoločnú adresu manželov)

nie je možné považovať za jej riadne doručenie, keďže tento tejto osobe nebol adresovaný. Na uvedenej
skutočnosti nič nemení ani to, že bol adresovaný inej osobe (v danom prípade tiež žalovanému 2/) ako
manželke žalovaného 1/. Žalobca síce zasielal odstúpenie od kúpnej zmluvy adresované aj žalovanému
1/, avšak toto nebolo žalovanému 1/ doručené. Súd prvej inštancie preto správne vyhodnotil, že aj toto
by bol dôvod pre ktorý by odstúpenie od kúpnej zmluvy žalobcom nemohlo vyvolať jeho účinky vo vzťahu

k predmetnej kúpnej zmluve.

13. Vzhľadom na uvedené, nakoľko boli odvolacie námietky žalobcu nedôvodné, odvolací súd
napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie ako vecne správny podľa § 387 ods. 1 a 2 CSP potvrdil.14. O náhrade trov odvolacieho konania bolo rozhodnuté podľa § 396 ods. 1CSP v spojení s § 255
ods.1, § 262 ods. 1CSP. V odvolacom konaní boli úspešný žalovaní 1/, 2/. Odvolací súd preto žalovaným

1/, 2/ priznal nárok na náhradu trov odvolacieho konania v plnom rozsahu.

15. Toto rozhodnutie prijal senát Krajského súdu v Trenčíne jednomyseľne.

Poučenie:

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP) v lehote
dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý

rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia
opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy ( § 427 ods. 1 CSP).
Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).
V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v

akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).

Information regarding the judgement were obtained from the original document, which was most recently updated on . Link to the original document may not work anymore, because the portal of the Ministry of Justice may have published the document under this link for only a certain period of time.