Rozsudok ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Judgement was issued on Tuesday, April 16, 2019

Súd: Okresný súd Nitra
Spisová značka: 17C/273/2016

Identifikačné číslo súdneho spisu: 1115232472
Dátum vydania rozhodnutia: 16. 04. 2019
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Denisa Mesárošová

ECLI: ECLI:SK:OSNR:2019:1115232472.7

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Nitra, sudkyňou Mgr. Denisou Mesárošovou, v spore žalobcu: N. N., nar. XX.XX.XXXX,

bytom D. 2, XXX XX N., proti žalovanému: M.B.P., s.r.o., IČO: 43865704, Líščie údolie 31, Bratislava,
v zastúpení Advokátska kancelária, LawService, s.r.o., so sídlom Zvolen, Stráž 3/223, IČO:36 861 723,
o určenie vlastníckeho práva k nehnuteľnostiam, takto

r o z h o d o l :

I. Súd žalobu v celom rozsahu zamieta.

II. Žalovanému sa priznáva náhrada trov konania v rozsahu 100 %, ktoré je povinný zaplatiť žalobca.

III. O výške náhrady trov bude rozhodnuté po právoplatnosti rozsudku samostatným rozhodnutím.

o d ô v o d n e n i e :

1./ Žalobca sa žalobným návrhom domáhal, aby súd určil, že je výlučným vlastníkom nehnuteľností
nachádzajúcich sa v katastrálnom území N., obec A., okres R., zapísaných Okresným úradom R.,
katastrálny odbor, na LV č. XXXX, parcely registra ,,E“ evidované na mape určeného operátu, parc.
č. XXXX, druh pozemku trvalý trávnatý porast o výmere 6701m2, parcely registra ,,E“ evidované na
určeného operátu, parc. č. XXXX/X druh pozemku: orná pôda o výmere 15m2, LV č. XXXX, parcely
registra,,E“evidovanénamapeurčenéhooperátuč.XXX,druhpozemku:trvalýtrávnatýporastovýmere
7710 m2, parcely registra ,,E“ evidované na mape určeného operátu parc. č. XXXX druh pozemku: orná

pôda o výmere 801 m2.
Žalobca svoj nárok odôvodňoval tým, že dňa 07.07.2015 bola uzavretá kúpna zmluva medzi ním ako
kupujúcim a žalovaným ako predávajúcim .
Žalovaný listom zo dňa 15.12.2015 odstúpil od zmluvy, pričom svoje odstúpenie od zmluvy žiadnym
spôsobom nezdôvodnil .
Žalobca vo svojom žalobnom návrhu uviedol, že má naliehavý právny záujem na určení , že odstúpenie
od zmluvy nie je platné a teda, že žalobca je vlastníkom nehnuteľností.

Žalobca svoj naliehavý právny záujem odôvodňuje tým, že jeho právne postavenie v návrhu je bez tohto
určenia neisté a jeho práva sú bez tohto určenia ohrozené.

2./ Žalobca ako dôkazy na preukázanie svojich tvrdení v žalobe označil kúpnu zmluvu, návrh na vklad,
odstúpenie od zmluvy avšak k zmluve neboli pripojené.

3./ Žalovaný sa k žalobe písomne nevyjadril .

4./ Podľa § 470 ods. 1 zákona č. 160/2015 Z.z. Civilný sporový poriadok , ak nie je ustanovené inak,
platí tento zákon aj na konania začaté predo dňom nadobudnutia jeho účinnosti.Podľa § 470 ods. 2 veta prvá CSP, právne účinky úkonov, ktoré v konaní nastali predo dňom
nadobudnutia účinnosti tohto zákona, zostávajú zachované.

5./ Strany sporu žiadali, aby súd pojednávanie odročil za účelom uzavretia možnej mimosúdnej dohody,
avšak ani do vytýčenia nového termínu pojednávania medzi stranami sporu nedošlo k uzavretiu
mimosúdnej dohody, pričom súd pojednávanie sa účelom vyriešenia sporu mimosúdne odročil 2 krát.
Vzhľadom na skutočnosť, že žalobca sa na pojednávanie nedostavil, doručenie predvolania mal riadne
vykázané, svoju neúčasť na pojednávaní neospravedlnil, bol riadne poučený o sudcovskej koncentrácií,

súd predmetnú vec v zmysle § 180 CSP pojednával a rozhodol v jeho neprítomnosti.

6./ Právny zástupca žalovaného na pojednávaní uviedol, že navrhuje žalobu zamietnuť z dôvodu,
že žalobca neuniesol dôkazné bremeno a tiež neosvedčil naliehavý právny záujem na určení svojho
vlastníckeho práva.
Právny zástupca žalovaného nemal žiadne návrhy na doplnenie odkazovania a v záverečnej reči žiadal,

aby súd žalobu zamietol.

7./ Súd v predmetnej veci oboznámil obsah spisu a dospel k nasledovným skutkovým a právnym
zisteniam.

8./ Žalobca v žalobe síce označil listinné dôkazy ako je kúpna zmluva, odstúpenie od zmluvy a návrh na
vklad, avšak k žalobe neboli pripojené a žalobca, ktorý bol riadne poučený o sudcovskej koncentrácií
žiadne listinné doklady, o ktoré svoj žalobný návrh opieral do spisu nedoložil.
Podľa žalobného návrhu predmetom sporu malo byť určenie vlastníctva a to, aby súd určil, že žalobca je
že je výlučným vlastníkom nehnuteľností nachádzajúcich sa v katastrálnom území A., obec A., okres R.,

zapísaných Okresným úradom R., katastrálny odbor, na LV č. XXXX, parcely registra ,,E“ evidované na
mape určeného operátu, parc. č. XXXX, druh pozemku trvalý trávnatý porast o výmere 6701m2, parcely
registra ,,E“ evidované na určeného operátu, parc. č. XXXX/X druh pozemku: orná pôda o výmere 15m2,
LV č. XXXX, parcely registra ,,E“ evidované na mape určeného operátu č. XXX, druh pozemku: trvalý
trávnatý porast o výmere 7710 m2, parcely registra ,,E“ evidované na mape určeného operátu parc. č.

XXXX druh pozemku: orná pôda o výmere 801 m2.
Žalobca sa domáhal určenia vlastníctva z dôvodu, že zo strany žalovaného došlo k odstúpeniu od kúpnej
zmluvy ,pričom žalovaný pri uzatváraní kúpnej zmluvy vystupoval ako predávajúci.

9./ Podľa § 137 písm. d) CSP, žalobou možno požadovať, aby sa rozhodlo najmä o určení právnej

skutočnosti, ak to vyplýva z osobitného predpisu.

10./ Podľa § 132 ods. 1 Občianskeho zákonníka, vlastníctvo veci možno nadobudnúť kúpnou, darovacou
alebo inou zmluvou, dedením, rozhodnutím štátneho orgánu alebo na základe iných skutočností
ustanovených zákonom.

11./ Podľa § 48 ods. 1 Občianskeho zákonníka, od zmluvy môže účastník odstúpiť, len ak je to v tomto
alebo v inom zákone ustanovené alebo účastníkmi dohodnuté.

12./ Podľa § 49 Občianskeho zákonníka. účastník, ktorý uzavrel zmluvu v tiesni za nápadne

nevýhodných podmienok, má právo od zmluvy odstúpiť.

13./ Podľa § 154 CSP, prostriedky procesného útoku a prostriedky procesnej obrany možno uplatniť
najneskôr do vyhlásenia uznesenia, ktorým sa dokazovanie končí.

14./ Súd na základe vykonaného dokazovania mal za preukázané, že žaloba podaná žalobcom nebola
dôvodná.

15./ Žalobca sa predmetnou žalobou domáhal určenia vlastníctva a to z dôvodu, že so žalovaným
uzavrel kúpnu zmluvu, kde on vystupoval ako kupujúci a žalovaný predávajúci, pričom žalovaný od

predmetnej zmluvy odstúpil.
Súd uvádza, že dôkazné bremeno je inštitútom procesného práva a má tiež jedine procesný účel.
V sporovom konaní, ako je aj toto konanie, sa uplatňuje prejednacia zásada, podľa ktorej je
zásadne vecou strán sporu tvrdiť rozhodujúce skutočnosti (povinnosť tvrdenia) a označiť (navrhovať)dôkazy na preukázanie svojich tvrdení (dôkazná povinnosť, dôkazné bremeno). Zákon ukladá strane
povinnosť tvrdiť všetky potrebné skutočnosti. Okruh rozhodujúcich skutočností, je určovaný hypotézou
hmotnoprávnej normy, ktorá upravuje sporný právny pomer strán. Táto právna norma zásadne určuje

rozsah dôkazného bremena, t.j. okruh skutočností, ktoré musia byť ako rozhodujúce preukázané, a
súčasne určuje aj nositeľa dôkazného bremena. V závislosti na hypotéze právnej normy má každá zo
strán sporového konania samostatnú (vlastnú) povinnosť tvrdenia a dôkaznú povinnosť, a teda aj z toho
vyplývajúce odlišné a samostatné bremeno tvrdenia a dôkazné bremeno.
Dôkazné bremeno ohľadne určitých skutočností leží na tej strane sporu, ktorá z ich existencie vyvodzuje

pre seba priaznivé právne dôsledky; ide o tú stranu sporu, ktorá existenciu týchto skutočností tiež tvrdí.
Nie je úlohou súdu vyzývať strany sporu na predloženie alebo označenie takých dôkazov, aby jej
zabezpečil úspech v spore. Ak neboli preukázané tvrdenia strany sporu, táto dôkazné bremeno
neuniesla, čoho logickým následkom je rozhodnutie súdu v neprospech takejto strany.
Skutočnosti navodzujúce žalované právo musí tvrdiť žalobca, zatiaľ čo okolnosti toto právo vylučujúce
sú záležitosťou žalovaného. Žalovaný je povinný tvrdiť a preukazovať skutočnosti, ktoré právo žalobcu

vylučujú, zatiaľ čo žalobca je v zásade povinný tvrdiť a preukazovať skutočnosti, ktoré opodstatňujú jeho
tvrdené alebo porušené právo, resp. právom chránený záujem.

Žalobca v predmetnom konaní neprodukoval žiadne dôkazy preukazujúce opodstatnenosť uplatneného
návrhu, nepredložil súdu žiadne relevantné dôkazy na preukázanie jeho tvrdenia a to z akého dôvodu je

odstúpenie žalovaného od zmluvy neplatné, ani na základe čoho má byť určené vlastníctvo k sporným
nehnuteľnostiam v jeho prospech. Tým, že v konaní neboli produkované žiadne tvrdenia zo strany
žalobcu, žalovaný nemohol použiť ani obranu.
Súd na základe vykonaného dokazovania mal jednoznačne za preukázané, že tvrdenie strany sporu
žalobcu a to neplatnosť odstúpenia od zmluvy, na základe čoho si odvodzuje svoje vlastnícke právo

nebolo preukázané a to ani len na základe označených dôkazov v žalobe, ktoré žalobca súdu nepredložil
a taktiež neboli navrhnuté žiadne iné dôkazy v rámci sudcovskej koncentrácie, preukazujúce žalobcovu
opodstatnenosť a odôvodnenosť uplatneného nároku v konaní, čiže z dôvodu nečinnosti strany sporu a
to žalobcu, ktorý si nesplnil povinnosť označiť dôkazy na preukázanie svojich tvrdení stanovenú v zmysle
§ 157 a § 132 ods. 1 CSP, sa tým dostal do situácie dôkaznej núdze, pričom neunesenie dôkazného

bremena je sankcionované stratou sporu a preto súd žalobu z dôvodu neunesenia dôkazného bremena
zo strany žalobcu v celom rozsahu ako nedôvodnú zamietol.

16./ Podľa ust. § 262 ods. 1 CSP o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v
rozhodnutí , ktorým sa konanie končí.

Podľaust.§262ods.2CSPovýškenáhradytrovkonaniarozhodnesúdprvejinštanciepoprávoplatnosti
rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.
Podľa ust. § 255 ods. 1 CSP súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci.
Vzhľadom na skutočnosť, že žalovaná bola v konaní úspešná, súd jej priznal plnú náhradu trov konania.

17./ Podľa § 232 ods. 3 CSP, lehota na plnenie je tri dni a plynie od právoplatnosti rozsudku. Súd môže
v odôvodnených prípadoch určiť dlhšiu lehotu.

Poučenie:

Proti rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní od jeho doručenia na Okresný súd Nitra v dvoch
vyhotoveniach.

V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie (§ 127 CSP) , proti ktorému rozhodnutiu
smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie
dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).
Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť len
tým, že ( § 365 ods. 1 CSP)

a) neboli splnené procesné podmienky,
b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,
c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,
d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,

e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie
prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo

h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej
inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada
mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej ( § 365 ods. 2 CSP).
Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na

podanie odvolania (§ 365 ods. 3 CSP) .
Ak žalovaný dobrovoľne nesplní, čo jej ukladá vykonateľné rozhodnutie, žalobca môže podať návrh na
vykonanie exekúcie.