Rozsudok ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Judgement was issued on Monday, June 18, 2018

Súd: Okresný súd Nitra
Spisová značka: 14C/20/2017

Identifikačné číslo súdneho spisu: 4117204557
Dátum vydania rozhodnutia: 18. 06. 2018
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Dana Bartová

ECLI: ECLI:SK:OSNR:2018:4117204557.4

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Nitra sudkyňou JUDr. Danou Bartovou v spore žalobcu: Mgr. K. V., narodený XX.XX.XXXX,

U. XX, XXX XX W., zastúpený R.. Janou Kubáňovou, advokátkou, Štúrova 13, 949 01 Nitra, proti
žalovanému: 1/ Slovenská republika, Generálna prokuratúra Slovenskej republiky, Štúrova 2, 812
85 Bratislava, IČO: 00 166 481, 2/ JUDr. Janka Pravdová, prokurátorka Okresnej prokuratúry Nitra,
Damborského 1, 949 01 Nitra, o náhradu nemajetkovej ujmy 1.000 eur, takto

r o z h o d o l :

I. Súd konanie voči žalovanej v 2. rade z a s t a v u j e .

II. Súd žalobu z a mi e t a .

III. Žalovanej v 1. a v 2. rade p r i z n á v a náhradu trov konania v rozsahu 100%.

o d ô v o d n e n i e :

1. Žalobou doručenou tunajšiemu súdu dňa 20.02.2017 sa žalobca domáhal voči žalovaným priznania
náhrady nemajetkovej ujmy vo výške 1.000 eur v zmysle § 16 ods. 4 zákona č. 514/2003 Z.z..
Žalobu odôvodnil tým, že v trestnej veci vedenej na Okresnom súde Nitra pod sp. zn. 33T/66/2013
proti obž. Mgr. K. V. a spol. intervenujúca Okresná prokuratúra Nitra, konkrétne žalovaná v 2.rade,
postupovala nesprávne a nezákonne, čím došlo k spôsobeniu škody, nemajetkovej ujmy voči žalobcovi.
Nahliadnutím do spisu sp. zn. 33T/66/2013 žalobca dňa 13.06.2014 zistil, že na č.l. 500 - 501 sa

nachádza uznesenie OR PZ Nitra ČVS: ORP-530/3-VYS-NR-2014 o začatí trestného stíhania vo veci,
ktoré s vecou 33T/66/2013 vôbec nesúvisí. Predmetné uznesenie bolo doručené žalovanou v 2.rade
na hlavnom pojednávaní dňa 15.05.2014, kde žalobca nebol prítomný, na uznesení nie je pečiatka
podateľne súdu a nikto iný uznesením nemohol disponovať. Z upovedomenia KP Nitra o vybavení
podnetu zo dňa 05.09.2014 vyplýva, že žalovaná v 2.rade si listinu zabezpečila sama z vlastnej
iniciatívy a so súhlasom dozorujúceho prokurátora. V spise 33T/66/2013 je založené uznesenie o začatí
trestného stíhania zo dňa 03.04.2014 s opakovanou formuláciou skutkov č.1 a 2 v znení: „doposiaľ

neznámy páchateľ vystupujúci pod menom Mgr. IU.., AK, W., Štúrova 11“. GP na opakovaný podnet
vo vyrozumení zo dňa 22.10.2014 konštatovala nesprávny postup prokurátorky, konaním prokurátorky
bola prelomená zásada prezumpcie neviny. GP SR prijala záver, že prokurátorka konala nad rámec
oprávnení vymedzených Trestným poriadkom. V príčinnej súvislosti s opísaným nesprávnym postupom
prokurátorky vznikla žalobcovi nemajetková ujma a došlo k zníženiu dôstojnosti, cti a vážnosti z hľadiska
jeho vzťahu k spoluobčanom a ohrozeniu jeho postavenia a uplatnenia v spoločnosti, a to vzhľadom k
tomu, že od roku 2003 doteraz vykonáva povolanie advokáta. GP SR v rozhodnutí o žiadosti žalobcu

o predbežné prerokovanie návrhu poškodeného konštatovala nesprávny úradný postup, žiadosť však
považovala za nedôvodnú pre neexistencie vzniku nemajetkovej ujmy a priamej príčinnej súvislosti
medzi postupom prokurátorky a vznikom nemajetkovej ujmy, pretože listina sa nestala verejnou. S
týmto záverom žalobca nesúhlasí, poukázal na § 2 ods. 17 a § 277 ods. 5 Trestného poriadku,nakoľko skutočnosť, že do spisu má možnosť nahliadnuť len obmedzený počet osôb, neznamená, že
listina sa nemôže stať verejnou. Listina bola predložená na hlavnom pojednávaní, ktoré je verejné,
bola predkladaná ako dôkazný prostriedok, ktorým mala byť preukázaná žalobcova recidíva, pričom

listinné dôkazy sa vykonávajú na verejnom pojednávaní ich prečítaním. Ďalej poukázal na to, že po
odročení pojednávania sa oboznamuje doterajší obsah pojednávania. Napokon uviedol, že pre úspešné
uplatnenie práva na ochranu osobnosti sa vyžaduje len zistenie, že zásah bol objektívne spôsobilý
narušiť alebo ohroziť práva chránené ustanovením § 11 OZ.

2. Žalovaná v 1.rade vo vyjadrení k žalobe uviedla, že považuje žalobu za nedôvodnú. Súhlasila so
žalobcom, že žalovaná v 2.rade predložením uznesenia o začatí trestného stíhania v inej trestnej veci
postupovala neprávne. Má však za to, že žalobca nepreukázal vznik nemajetkovej ujmy. Skutočnosti
uvádzané žalobcom, že došlo k zníženiu jeho dôstojnosti v spoločnosti a poškodeniu jeho povesti
advokáta, sú jeho subjektívne pocity, a nie v zmysle zákona preukázaná majetková ujma. Podotkla,
že uznesenie o začatí trestného stíhania sa doručuje len prokurátorovi. Trestný spis je možné v

zmysle spravovacieho poriadku sprístupniť iba pre presne špecifikovaný okruh osôb, uznesenie nebol
na hlavnom pojednávaní oboznámené a ani nemôže byť prečítané ak dôkaz. Nie je zrejmé, prečo
by predložením uznesenia, ktoré predtým nikomu s výnimkou prokuratúry doručované, bola žalobcovi
spôsobená nemajetková ujma. Uviedla, že skutočnosť, že sa voči žalobcovi vedie trestné stíhanie, kde
má žalobca postavenie obžalovaného, je skôr spôsobilá ohroziť jeho česť a povesť advokáta. Podotkla,

že zo samotného znenia uznesenia „doposiaľ neznámy páchateľ vystupujúci pod menom Mgr. K. V.,
AK W., U. č. XX...“ nie je možné stotožniť osobu páchateľa so žalobcom. Ďalej uviedla, že medzi
namietaným postupom prokuratúry a nemajetkovou ujmou, ktorej vznik a výšku žalobca nepreukázal,
neexistuje žiadna príčinná súvislosť. Vzťah medzi nesprávnym úradným postupom a vznikom škody
musí byť bezprostredný, nie sprostredkovaný, nemôže vychádzať len z predpokladu a pravdepodobnosti

uvádzanej žalobcom.

3. Žalovaná v 2.rade vo vyjadrení k žalobe namietala, že podľa zákona č. 514/2003 Z.z. nie je možné
žalovať fyzickú osobu, pretože sa nejedná o súkromnoprávny vzťah medzi stranami sporu. Ďalej uviedla,
že predloženie unesenia o začatí trestného stíhania č. ORP-530/3-VYS-NR-2014 z 03.04.2014 malo

iba informatívny charakter pre senát (nakoľko skutok uvedený v bode 1. tohto uznesenia mal časovú
súvislosť so žalovanou trestnou vecou 33T/66/2013. Predsedníčka senátu žalobcovi sama oznámila,
že nejde o dôkaz, že toto uznesenie ako dôkaz na hlavnom pojednávaní ani oboznamovať nebude.
Uznesenie bolo následne zo súdneho spisu vyňaté a vrátené okresnej prokuratúre. Uznesenie sa na
hlavnom pojednávaní neoboznamovalo, ani sa oboznamovať nebude.

4. Žalobca v replike uviedol, že predloženie uznesenia o začatí trestného stíhania každej ďalšej osobe je
nutné považovať za zverejnenie predmetného uznesenia, za ďalšiu osobu je možné považovať aj súd.
Mal za to, že neobstojí argument o formulácii „ neznámy páchateľ vystupujúci pod menom ...“, tento
argument je vyvrátený už samotným postupom prokuratúry, nakoľko okrem spojitosti s osobou žalobcu

neexistuje žiaden iný súvis medzi predmetným uznesením a konaním 33T/66/2013. Žalobca poukázal
na rozsudok ESĽP vo veci Y. c/a SR, č. 4479/03, v ktorom za zverejnenie bolo považované predloženie
uznesenia o zastavení trestného stíhania tretej osobe, konkrétne poisťovni. V uvedenom rozsudku súd
konštatoval, že za škodu je nutné považovať už samotnú hrozbu , ktorá môže byť spôsobená na reputácii
osoby, taktiež ESĽP považoval za rozhodné právo aj ustanovenia § 11, 13 a 16 OZ. Za príčinnú súvislosť

je nutné považovať predloženie tretej osobe listiny, ktorá je spôsobilá ohroziť reputáciu.

5. Žalovaná v 1.rade v duplike uviedla k rozsudku ESĽP vo veci Y.U.á proti SR, že tento rieši
odlišnú situáciu, keď polícia poskytla tretej osobe - zdravotnej poisťovni, spôsobilé ohroziť česť fyzickej
osoby, pričom súd konštatoval, že poskytnutie informácií nebolo v rozpore so zákonom, rozhodnutie

však bolo formulované takým spôsobom, že vyjadrovalo fakt a nie podozrenie a predstavovalo jasný
náznak, že polícia považovala sťažovateľku za vinnú. K predmetnému uzneseniu uviedla, že toto súd
prokuratúre vrátil a v súdnom spise č. 33T/66/2013 sa nenachádza. Hlavné pojednávanie bolo otvorené
až12.05.2015,kedybolaprečítanáobžalobaaaž12.05.2012sazačalodokazovanievýsluchomžalobcu
ako obžalovaného.

6. Žalovaná v 2.rade v duplike zotrvala na svojich tvrdeniach.7. Súd prejednal vec na pojednávaní za účasti strán sporu. Žalobca na pojednávaní uviedol, že
uznesenie bolo predložené na pojednávaní konanom dňa 15.05.2014, kde nebol prítomný, v júni
nahliadol do spisu a aj v tom čase sa uznesenie nachádzalo v spise, nie je zrejmé, že by sa iné osoby

k tejto listine nedostali, okrem tých, ktoré sú oprávnené disponovať so spisom.

8.Vzáverečnejrečižalobcauviedol,že mázato,žepostupzostranyžalovanýchnielenžebolspôsobilý
privodiť zásah do žalobcových osobnostných práv, ale aj spôsobil zásah do osobnostných práv, čo nie
je sporné v konaní, čo bolo konštatované aj GP SR. V zápisnici z pojednávania z 15.05.2014 nebolo

uvedené predmetné uznesenie, resp., že došlo k jeho predloženiu. Skutok v bode 1 uznesenia sa mal
stať v r. 2008 a uznesenie má súvisieť s osobou obžalovaného Mgr. V.. Mám za to, že sa jednalo o zlý
úmysel v snahe mi priťažiť v trestnom konaní, podľa názoru GP SR bola prelomená prezumpcia neviny,
GP SR konštatovala, že prokurátorka konala nad rámec svojich oprávnení. Čo sa týka predložených
uznesení z civilných konaní, v týchto bolo preukázané, že malo ísť o snahu použiť a využiť uznesenie
v týchto konaniach. V uzneseniach Krajského súdu v Trnave sa opakovane vyskytuje v odôvodnení

formulácia citujem: "preverovanie trestného oznámenia z trest. činu podvodu, ktorého sa mal dopustiť
Mgr. V. t.j. právny zástupca tým, že sfalšoval plnú moc a konateľa spoločnosti.". Táto skutočnosť sa
nezakladá na pravde, konanie, ktoré sa týka skutku č. 1 predmetného uznesenia, bolo zastavené.
Konanie o skutku č. 2 bolo postúpené na príslušný orgán do Galanty, predpokladá, že je to skončené.
Dostatočne toto preukazuje účelovosť znenia uznesenia, ktoré Generálna prokuratúra SR označila za

nesprávne. Skutok č. 1 a č. 2 ako keby mali súvisieť s jeho osobnou, má za to, že zo strany prokurátorky
bola snaha priťažiť mu aj s poukazom na to jej vyjadrenie, že sa skutok mal stať v rovnakom období ako
bola podaná žaloba. Je dostatočne preukázané, že k tomu zásahu do osobnostných práv došlo.

9. Žalovaná v 1. rade v záverečnej reči žiadala žalobu zamietnuť, nerozporovala, že Generálna

prokuratúra SR vyhodnotila postup prokurátorky za nesprávny, ale žalobca neuniesol dôkazné bremeno
v preukázaní škody, nepreukázal príčinnú súvislosť medzi nesprávnym postupom a výškou škody, ktorú
si ustálil on. Má za to, že nebol preukázaný zásah do osobnostných práv žalobcu.

10. Podaním doručeným súdu dňa 30.05. 2018 vzal žalobca žalobu voči žalovanej späť a navrhol, aby

súd konanie voči nej zastavil. Späťvzatie žaloby neodôvodnil žiadnymi skutočnosťami. So späťvzatím
žaloby voči žalovanej v 2.rade vyjadrili súhlas žalovaná v 1. aj 2. rade.

11. Súd vykonal dokazovanie listinnými dôkazmi, a uznesením č. ORP-530/3-VYS-NR-2014 zo dňa
03.04.2014, uznesením č. ORP-530/3-VYS-NR-2014 zo dňa 09.02.2015, upovedomením Krajskej

prokuratúry Nitra o vybavení podnetu, upovedomením GP SR o opakovanom podnete, žiadosťou o
predbežné prerokovanie návrhu, oznámením GP SR vybavením žiadosti o predbežné prerokovanie
nároku, uzneseniami Okresného súdu Galanta a Krajského súdu v Trnave, fotokópiou spisového
prehľadu a zistil tento skutkový stav:

12. Uznesením Okresného riaditeľstva PZ Nitra, ČVS: ORP-530/3-VYS-NR-2014 zo dňa 03.04.2014
bolo začaté trestné stíhanie pre zločin podvodu a prečin poškodzovania cudzích práv, lebo zistené
skutočnosti nasvedčujú tomu, že
Skutok č. 1: doposiaľ neznámy páchateľ vystupujúci pod menom Mgr. Ivan Košťál, AK, Nitra, Štúrova
11, sa pokúsil obohatiť na škodu cudzieho majetku tým spôsobom, že dňa 18.09.2008 na presne

nezistenom mieste, bez vedomia a súhlasu štatutárneho zástupcu spoločnosti HP COMPLET s.r.o....
-Jószefa Bagiho... sfalšoval plnomocenstvo aj s podpisom konateľa spoločnosti HP COMPLET s.r.o.,
ktorým splnomocnil osobu Mgr. Ivana Košťála na vymáhanie neexistujúcich pohľadávok do spoločnosti
A-DEMO s.r.o. ...., kde neznámy páchateľ vypracoval a doručil na Okresný súd Galanta ..... návrh na
vydanie platobného rozkazu ...., pričom týmto konaním sa pokúsil neznámy páchateľ spôsobiť škodu

spoločnosti A-DEMO vo výške 68.246,69 eura,
Skutok č. 2: doposiaľ neznámy páchateľ vystupujúci pod menom Mgr. K. AK, Nitra, U. XX, sa pokúsil
obohatiť na škodu cudzieho majetku tým spôsobom, že dňa 14.03.2012 na presne nezistenom mieste,
bez vedomia a súhlasu štatutárneho zástupcu spoločnosti HP COMPLET s.r.o.... -Jószefa Bagiho...
sfalšoval plnomocenstvo aj s podpisom konateľa spoločnosti HP COMPLET s.r.o., ktorým splnomocnil

osobu Mgr. Ivana V. na vymáhanie neexistujúcich pohľadávok do spoločnosti A-DEMO s.r.o. ...., kde
neznámy páchateľ vypracoval a doručil na Okresný súd Galanta ..... návrhy na vydanie platobného
rozkazu ...., pričom týmto konaním sa pokúsil neznámy páchateľ spôsobiť škodu spoločnosti A-DEMO
vo výške 86.743,68 eura.13. Uznesením Okresného riaditeľstva PZ Nitra, ČVS: ORP-530/3-VYS-NR-2014 zo dňa 09.02.2015
bolo trestné stíhanie v skutku č. 1 zastavené, nakoľko je nepochybné, že sa nestal skutok, pre ktorý sa

vedie trestné stíhanie.

14. Z fotokópie spisového prehľadu súdneho spisu sp. zn. 33T/66/2013 vyplýva, že na č.l. 500-501 bolo
založené uznesenie vyšetrovateľa, ktoré bolo vyňaté a vrátené OP Nitra.

15. Krajská prokuratúra Nitra v upovedomení o spôsobe vybavenia podnetu zo dňa 05.09.2014
žalobcovi oznámila, že skutočnosť, že intervenujúca prokurátorka v danom konaní (po podaní obžaloby)
predložila súdu kópiu ním namietaného uznesenia ako listinný dôkaz v zmysle ustanovenia § 153 ods.
1 Trestného poriadku, nemožno považovať za nezákonný postup. Predložená listina bude oboznámená
pri oboznamovaní všetkých listinných dôkazov, pričom mu bude umožnené sa k tomuto dôkazu vyjadriť.
Podnet žalobcu bol ako nedôvodný odložený.

16. Generálna prokuratúra SR vo vyjadrení k opakovanému podnetu zo dňa 22.10.2014 uviedla,
že uznesenie o začatí trestného stíhania malo byť súdu predložené krátkou cestou intervenujúcou
prokurátorkou na hlavnom pojednávaní dňa 15.05.2014, zápisnica o hlavnom pojednávaní uvedenú
skutočnosť neobsahuje. K dôvodnosti predloženia uznesenia príslušná prokuratúra uviedla, že skutok

1 uznesenia sa mal stať v roku 2008 a uznesenie má súvisieť s osobou obžalovaného Mgr. Ivana V..
Generálna prokuratúra SR konštatovala, že uvedeným konaním bola prelomená zásada prezumpcie
neviny zakotvená v § 2 ods. 4 Trestného poriadku. Bez ohľadu na subjektívne presvedčenie o ďalšej
vineobžalovanéhomusíprokurátorvočiobžalovanému(obvinenému)postupovaťnestranne.Uznesenie
predložené súdu nemá relevantnú spojitosť s pojednávanou vecou, a preto v ďalšom konaní nie je

možné naň prihliadnuť ako na dôkaz.

17. Žalobca žiadosťou o predbežné prerokovanie návrhu zo dňa 27.01.2015 žiadal Generálnu
prokuratúru SR o priznanie nároku na náhradu škody - nemajetkovej ujmy spôsobenej nesprávnym
úradným postupom OP Nitra - predložením uznesenia ORP-530/3-VYS-NR-2014 o začatí trestného

stíhania vo veci, ktorá sa s trestnou vecou vedenou na OS Nitra sp. zn. 33T/66/2013 vôbec nesúvisí.
Uvedenýpostupbolvyhodnotenýakonesprávny.Vpríčinnejsúvislostisnesprávnymúradnýmpostupom
vznikla žalobcovi nemajetková ujma vzhľadom na to, že od roku 2003 až dodnes vykonáva povolanie
advokáta, predložením uznesenia bolo na neho poukázané minimálne ako na podozrivého zo spáchania
viacerých trestných činov, aj keď tomu tak nie je. Takýto nesprávny postup predstavoval a predstavuje

významný zásah do jeho spoločenského postavenia, pracovného a súkromného života, znižuje jeho
vážnosť, ohrozuje česť a zhoršuje povesť advokáta pri výkone povolania.

18. Generálna prokuratúra SR v oznámení o vybavení žiadosti o predbežné prerokovanie nároku
na náhradu škody konštatovala, že nie sú splnené všetky zákonné podmienky na priznanie nároku,

žiadosť považovala za nedôvodnú a odmietla ju. Odmietnutie žiadosti odôvodnila tým, že neprávnym
úradným postupom je splnená prvá hmotnoprávna podmienka na priznanie nároku. S poukazom na
§ 69 Trestného poriadku uviedla, že je nesporné, že listina, ktorá bola založená prokurátorkou do
súdneho spisu, sa nestala verejnou a k predmetnej listine sa môže dostať len obmedzené množstvo
ľudí, ktoré však napriek znalosti obsahu nie je oprávnené ďalej poskytovať informácie z nej plynúce.

Prezentované tvrdenie o významnom zásahu do spoločenského postavenia, pracovného a súkromného
života,ozníženívážnosť,ohrozenícti azhoršenípovesťadvokátajenutnépovažovaťzanepreukázané,
nehovoriac o tom, že neexistuje priama príčinná súvislosť medzi konaním prokurátora a prezentovanými
následkami.

19. Z predložených Okresného súdu Galanta sp.zn. 12Cb/187/2008, sp.zn. 23Cb/35/2012, sp.zn.
5Cb/15/2012, sp.zn. 5Cb/16/2012 a uznesení Krajského súdu v Trnave sp.zn. 21Cob/250/2014,
sp.zn. 31Cob/106/2014, sp.zn. 21Cob/265/2014, sp.zn. 31Cob/113/2014 vyplýva, že v uvedených
obchodnoprávnych konaniach vystupoval žalobca ako zástupca navrhovateľa a súdy sa v predmetných
konaniach zaoberali návrhom na prerušenie konania z dôvodu prebiehajúceho trestného stíhania

začatého na základe uznesenia č. ORP-530/3-VYS-NR-2014.

20. Podľa § 9 ods. 1 zákona č. 314/2003 Z.z. o zodpovednosti za škodu spôsobenú pri výkone verejnej
moci a o zmene niektorých zákonov (ďalej len zákon č. 514/2003 Z.z.), veta pred bodkočiarkou, štátzodpovedá za škodu spôsobenú nesprávnym úradným postupom. Za nesprávny úradný postup sa
považuje aj porušenie povinnosti orgánu verejnej moci urobiť úkon alebo vydať rozhodnutie v zákonom
ustanovenejlehote,nečinnosťorgánuverejnejmociprivýkoneverejnejmoci,zbytočnéprieťahyvkonaní

alebo iný nezákonný zásah do práv, právom chránených záujmov fyzických osôb a právnických osôb.

21. Podľa § 15 ods. 1 zákon č. 514/2003 Z.z. nárok na náhradu škody spôsobenej nezákonným
rozhodnutím, nezákonným zatknutím, zadržaním alebo iným pozbavením osobnej slobody, rozhodnutím
o treste, o ochrannom opatrení alebo rozhodnutím o väzbe, ako aj nárok na náhradu škody spôsobenej

nesprávnym úradným postupom je potrebné vopred predbežne prerokovať na základe písomnej žiadosti
poškodeného o predbežné prerokovanie nároku (ďalej len „žiadosť“) s príslušným orgánom podľa §
4 a 11 .

22. Podľa § 16 ods. 4 veta prvá a druhá zákon č. 514/2003 Z.z. ak príslušný orgán neuspokojí nárok

na náhradu škody alebo uspokojí iba jeho časť do šiestich mesiacov odo dňa prijatia žiadosti alebo ak
príslušný orgán písomne oznámi poškodenému, že neuspokojí jeho nárok na náhradu škody, môže sa
poškodený domáhať uspokojenia nároku alebo jeho neuspokojenej časti na súde. Pri uplatnení nároku
na súde môže poškodený požadovať úhradu len v rozsahu nároku, ktorý bol predbežne prerokovaný,
a z titulu, ktorý bol predbežne prerokovaný.

23. Podľa § 17 ods. 1 zákon č. 514/2003 Z.z. uhrádza sa skutočná škoda a ušlý zisk, ak osobitný predpis
neustanovuje inak.

24. Podľa § 17 ods. 2 zákon č. 514/2003 Z.z. v prípade, ak iba samotné konštatovanie porušenia

práva nie je dostatočným zadosťučinením vzhľadom na ujmu spôsobenú nezákonným rozhodnutím
alebo nesprávnym úradným postupom, uhrádza sa aj nemajetková ujma v peniazoch, ak nie je možné
uspokojiť ju inak.

25. Podľa § 17 ods. 3 zákon č. 514/2003 Z.z. výška nemajetkovej ujmy v peniazoch podľa odseku 2 sa

určuje s prihliadnutím najmä na a) osobu poškodeného, jeho doterajší život a prostredie, v ktorom žije
a pracuje, b) závažnosť vzniknutej ujmy a na okolnosti, za ktorých k nej došlo, c) závažnosť následkov,
ktoré vznikli poškodenému v súkromnom živote, d) závažnosť následkov, ktoré vznikli poškodenému v
spoločenskom uplatnení.

26. Podľa § 11 Občianskeho zákonníka fyzická osoba má právo na ochranu svojej osobnosti, najmä
života a zdravia, občianskej cti a ľudskej dôstojnosti, ako aj súkromia, svojho mena a prejavov osobnej
povahy.

27. Podľa § 13 ods. 1 Občianskeho zákonníka fyzická osoba má právo najmä sa domáhať, aby sa

upustilo od neoprávnených zásahov do práva na ochranu jeho osobnosti, aby sa odstránili následky
týchto zásahov a aby mu bolo dané primerané zadosťučinenie. Podľa ods. 2 pokiaľ by sa nezdalo
postačujúce zadosťučinenie podľa odseku 1 najmä preto, že bola v značnej miere znížená dôstojnosť
fyzickej osoby alebo jeho vážnosť v spoločnosti, má fyzická osoba tiež právo na náhradu nemajetkovej
ujmy v peniazoch.

28. Podľa § 2 ods. 4 Trestného poriadku každý, proti komu sa vedie trestné konanie, považuje sa za
nevinného, kým súd nevysloví právoplatným odsudzujúcim rozsudkom jeho vinu.

29. Podľa § 69 ods. 1 Trestného poriadku obvinený, obhajca, poškodený a zúčastnená osoba,

splnomocnenec, ustanovený opatrovník a v konaní pred súdom prokurátor, probačný a mediačný
úradník, vyšší súdny úradník, súdny tajomník a asistent prokurátora majú právo nazerať do spisov
s výnimkou zápisnice o hlasovaní a časti spisu obsahujúcej údaje o totožnosti chráneného svedka,
ohrozeného svedka alebo svedka, ktorého totožnosť je utajená, a krycie údaje o totožnosti agenta, robiť
si z nich výpisky a poznámky a obstarávať si na svoje trovy kópie spisov a ich častí; také trovy neuhrádza

prokurátor, probačný a mediačný úradník, vyšší súdny úradník, súdny tajomník a asistent prokurátora.
Také isté právo má zákonný zástupca obvineného, poškodeného a zúčastnenej osoby, ak tieto osoby
sú pozbavené spôsobilosti na právne úkony alebo ich spôsobilosť na právne úkony je obmedzená.Iné osoby tak môžu urobiť so súhlasom predsedu senátu a v prípravnom konaní so súhlasom orgánu
činného v trestnom konaní, len ak je to potrebné na uplatnenie ich práv.

30. Podľa § 144 zákona č. 160/2015 Z.z. Civilný sporový poriadok (ďalej len „CSP“) žalobca môže vziať
žalobu späť. Podľa § 145 ods. 1 CSP ak je žaloba vzatá späť celkom, súd konanie zastaví.

31. Keďže žalobca využil svoje dispozitívne oprávnenie a vzal žalobu voči žalovanej v 2.rade späť, súd
konanie voči nej zastavil, keď žalovaná v 2.rade so späťvzatím žaloby voči nej vyjadrila súhlas (súhlas

s uvedeným späťvzatím žaloby vyjadrila aj žalovaná v 1.rade).

32. Súd následne pristúpil k preskúmaniu žaloby z vecnej stránky. Žalobca si uplatňuje nárok
na náhradu nemajetkovej ujmy v zmysle zákona č. 514/2003 Z.z. titulom zodpovednosti štátu za
nesprávny úradný postup. Žalobca v súvislosti s uplatneným nárokom poukazoval aj na ustanovenia
Občianskeho zákonníka týkajúce sa ochrany osobnosti (§ 11 a nasl.). Podľa názoru súdu pri

uplatňovaní nemajetkovej ujmy nie je možné kumulovať nároky na jej náhradu podľa zákona č.
514/2003 Z.z. a ustanovení o ochrane osobnosti v zmysle Občianskeho zákonníka. Právna úprava
v § 17 zákona č. 514/2003 Z.z. predstavuje samostatný, komplexný a od Občianskeho zákonníka
oddelený režim. Tento názor podporuje uznesenie Ústavného súdu SR, sp. zn. II ÚS 516/2016-11,
v ktorom ÚS SR konštatoval: „Za ústavne akceptovateľný považuje ústavný súd aj názor krajského

súdu vyjadrený v napadnutom rozsudku, podľa ktorého náhradu nemajetkovej ujmy možno priznať
len v súlade so zákonom o zodpovednosti za škodu (vo vzťahu k druhej námietke, pozn.). V
súlade so zákonom o zodpovednosti za škodu náhrada nemajetkovej ujmy v dôsledku nezákonného
rozhodnutia alebo nesprávneho úradného postupu prichádza do úvahy len v prípade, ak samotné
konštatovanie porušenia práva nie je dostatočným zadosťučinením vzhľadom na ujmu spôsobenú

poškodenému subjektu. Náhrada nemajetkovej ujmy v peniazoch by pritom mala sledovať kompenzáciu
ujmy spôsobenej najmä poškodením dobrej povesti, občianskej cti, prípadne kompenzáciu morálneho
utrpenia.Uplatnenienáhradynemajetkovejujmyjeobdobneakojetovprípadenáhradymajetkovejujmy
vecne previazané s kumulatívnym splnením zákonom ustanovených podmienok, ktoré sa posudzujú
podľa zákona o zodpovednosti za škodu. Preto je vylúčené, aby bola v rámci konania o náhrade škody

náhrada nemajetkovej ujmy všeobecným súdom posudzovaná výlučne podľa ustanovení Občianskeho
zákonníka vzťahujúcich sa na posúdenie nemajetkovej ujmy v rámci konania o ochranu osobnosti.
Sťažovateľ sa návrhom proti Slovenskej republike, zastúpenej Ministerstvom spravodlivosti Slovenskej
republiky, nedomáhal ochrany osobnosti podľa príslušných ustanovení Občianskeho zákonníka, aj keď
úspešnosť žaloby, ktorou by sa v občianskom súdnom konaní domáhala ochrany osobnosti fyzická

osoba, ktorá bola v odôvodnení rozhodnutia orgánu verejnej moci opísaná takým spôsobom, ktorý
prekročil medze tzv. zákonnej licencie a nadobudol znaky neoprávneného zásahu do osobnostných
práv, nemožno vylúčiť.“ Z uvedené vyplýva záver, že hoci sa žalobca prípadne môže domáhať nároku na
nemajetkovú ujmu podľa § 13 Občianskeho zákonníka, takýto postup by musel uplatniť v samostatnom
konaní. Súd preto podmienky na priznanie nároku požadovaného žalobcom skúmal v zmysle § 17

zákona č. 514/2003 Z.z..

33. V prvom rade súd konštatuje, že je splnený predpoklad na súdne prejednanie nároku stanovený v
§ 16 ods. 3 zákona č. 514/2003 Z.z., teda žalobca ako poškodený požiadal o predbežné prerokovanie
nároku príslušný orgán, ktorý mu písomne oznámil, že neuspokojí jeho nárok. Žalobca si následne

uplatnil nárok na súde voči štátu, za ktorý koná Generálna prokuratúra ako príslušný orgán v zmysle
§ 4 ods. 1 písm. f) zákona č. 514/2003 Z.z. (žaloba voči žalovanej v 2.rade ako fyzickej osobe bola
vzatá späť).

34. Súd skúmal základné predpoklady vzniku objektívnej zodpovednosti štátu za škodu spôsobenú

jeho orgánmi v konaní v zmysle zákona č. 514/2003 Z.z., podľa ktorého musia byť súčasne splnené
tri podmienky, a to: 1. nezákonné rozhodnutie alebo nesprávny úradný postup orgánu štátu; 2.
existencia škody ako majetkovej ujmy vyjadriteľná v peniazoch, resp. nemajetkovej ujmy vzniknutej
na osobnostných právach poškodeného; 3. príčinná súvislosť medzi škodou (nemajetkovou ujmou) a
nezákonným rozhodnutím alebo nesprávnym úradným postupom. Podmienky zodpovednosti za škodu

spôsobenú nezákonným rozhodnutím orgánu štátu alebo jeho nesprávnym úradným postupom sú
stanovené kumulatívne, a v prípade neslnenia čo i len jednej z nich, nie je daná táto zodpovednosť,
pričom v právnej náuke a súdnej praxi sa uvádza, resp. zdôrazňuje , že je to žalobca, kto musí preukázať
v občianskom konaní existenciu podmienok zodpovednosti žalovaného za škodu. Za nesprávny úradnýpostup sa považuje aj porušenie povinnosti orgánu verejnej moci urobiť úkon alebo vydať rozhodnutie
zákonom ustanovenej lehote, nečinnosť orgánu verejnej moci pri výkone verejnej moci, zbytočné
prieťahy v konaní alebo iný nezákonný zásah do práv, právom chránených záujmov fyzických osôb a

právnických osôb.

35. Žalobca tvrdil, že ujma mu bola spôsobená postupom prokurátorky (žalovanej v 2.rade), ktorá
predložila v súdnom konaní vedenom voči nemu ako obžalovanému na hlavnom pojednávaní
nesúvisiace uznesenie o začatí trestného stíhania č. ORP-530/3-VYS-NR-2014 s formuláciou „neznámy

páchateľ vystupujúci pod menom...“ Skutkové tvrdenia ohľadom predloženia uvedeného uznesenia na
hlavnom pojednávaní, založenie uznesenia do spisu, ani jeho následné vyňatie a vrátenie prokuratúre
sporné neboli, založenie uznesenia do spisu sp. zn. 33T/66/2013, aj jeho vyňatie vyplýva z predloženého
spisového prehľadu (č.l. 79 spisu). Samotná Generálna prokuratúra SR vo svojom vyjadrení zo
dňa 22.10.2014 konštatovala, že postup prokurátorky bol nesprávny, prokurátor je povinný voči
obžalovanému povinný postupovať nestranne, predložené uznesenie nemalo relevantnú spojitosť s

prejednávanou vecou, a preto nie je naň možné prihliadať ako na dôkaz. Ďalej konštatovala, že
intervenujúca prokurátorka konala nad rámec oprávnení, pričom ignorovala ustanovenie § 2 ods. 4
Trestného poriadku.

36. Podľa záverov vyslovených v rozsudku Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp.zn. 4 Cdo

60/2013, nesprávnym úradným postupom môže byť akákoľvek činnosť spojená s výkonom právomoci
určitého štátneho orgánu, ak pri tomto výkone alebo v súvislosti s ním dôjde k porušeniu pravidiel
ustanovených právnymi normami a správnosť úradného postupu treba posudzovať aj z hľadiska účelu
k dosiahnutiu ktorého postup štátneho orgánu smeruje. Na základe uvedeného možno konštatovať, že
je splnená jedna z podmienok na priznanie nemajetkovej ujmy, a to nesprávny úradný postup štátneho

orgánu, prokurátora, ktorý v rámci svojho konania porušil zásadu prezumpcie neviny.

37. Súd však dospel k záveru, že nie súd plnené ďalšie dve podmienky na priznanie nároku, a to
existencia nemajetkovej ujmy a príčinná súvislosť medzi nemajetkovou ujmou a nesprávnym úradným
postupom. Žalobca v žiadosti o predbežné prerokovanie nároku a v žalobe tvrdil, že nesprávny postup

predstavuje významný zásah do jeho spoločenského postavenia, pracovného a súkromného života,
znižuje jeho vážnosť, ohrozuje česť a zhoršuje povesť advokáta pri výkone povolania, pričom tieto
tvrdenia žiadnym spôsobom nepreukázal. Ďalej uviedol, že za škodu je nutné považovať aj hrozbu,
ktorá môže byť spôsobená na reputácii osoby. S takýmto tvrdením žalobcu sa súd nestotožňuje. Podľa
názoru súdu ustanovenie § 17 ods. 2 zákona č. 514/2003 Z.z. vyžaduje, aby k samotnej ujme aj

došlo, nestačí len hrozba ujmy, resp. existencia zásahu, ktorý by bol spôsobilý ohroziť práva chránené
zákonom (na rozdiel od náhrady nemajetkovej ujmy podľa § 13 Občianskeho zákonníka, podľa ktorého
však uplatnený nárok ako bolo vyššie uvedené posúdiť nemožno), preto na žalobcovi leží dôkazné
bremeno na preukázaní vzniku ujmy. Nepostačuje len tvrdenie, že s predmetným uznesením sa mohli
oboznámiť aj iné osoby, keď bolo predložené na hlavnom pojednávaní (nebolo preukázané, že by na

pojednávaní dňa 15.05.2014 boli účastné aj iné osoby okrem členov senátu, zapisovateľky, prokurátorky,
resp. iných súdnych osôb), prípadne keď bolo založené v súdnom spise (rovnako nebolo preukázané,
že do spisu mali prístup v čase, keď v ňom bolo založené uznesenie, aj iné ako zákonom povolené
osoby). Súd sa nestotožňuje s tvrdením žalobcu, že uznesenie sa stalo verejným, resp. že predloženie
uznesenia tretej osobe - súdu je nutné považovať za zverejnenie. Za verejnosť nemožno považovať

súd, resp. osoby, ktoré sú oprávnené do spisu nahliadať (§ 69 Trestného poriadku), rovnako nemožno
považovať za zverejnenie uznesenia jeho predloženie na hlavnom pojednávaní dňa 15.05.2014, ktoré
nebolo otvorené, keď nebolo preukázané, že sa na ňom zúčastnili aj iné ako súdne osoby. Po otvorení
hlavného pojednávania dňa 12.05.2015 nebolo uznesenie oboznamované (opak ani nebol tvrdený), z
predložených dôkazov nevyplýva, či v tomto čase bolo ešte súčasťou spisu. Na priznanie nároku podľa

17 ods. 2 zákona č. 514/2003 Z.z. je teda potrebné, aby konkrétna ujma vznikla a bola preukázaná,
rovnako aby bola preukázaná jej závažnosť ako aj závažnosť následkov, ktoré vznikli v súkromnom
živote a spoločenskom uplatnení, pretože práve toto sú kritériá pre určenie výšky nemajetkovej ujmy v
peniazoch v zmysle § 17 ods. 3 zákona č. 514/2003 Z.z..

38. Ďalej súd konštatuje, že uznesenie o začatí trestného stíhania nie je formulované ako fakt, resp.
tvrdenie, že žalobca sa dopustil skutkov uvedených v uznesení, keď bolo uvedené „doposiaľ neznámy
páchateľ vystupujúci pod menom Mgr. Ivan Košťál...“. Žalobca sa predložením uznesení Okresného
súdu Galanta a Krajského súdu v Trnave snažil preukázať, že aj takto formulovaná veta vedie u osôb,ktoré sa mali možnosť s uznesením oboznámiť, k záveru, že sa vedie trestné stíhanie pre trestný
čin podvodu, ktorého sa mal dopustiť žalobca, pretože takto to bolo konštatované v predložených
uzneseniach (napr. uznesenie 12Cb/187/2008 - „Trestné stíhanie vedené na OR PZ v Nitre sa týka

zločinu podvodu, ktorého sa mal dopustiť Mgr. Ivan Košťál, t.j. právny zástupca navrhovateľa ....). Ak
by aj mohlo byť predmetné uznesenie vnímané tretími osobami v naznačenom smere, nič to nemení
na situácii, že ide len o hypotetickú ujmu, pretože v konaní nebolo preukázané, že uznesenie bolo
zverejnené tretím osobám a že tieto ho chápali vo vzťahu k žalobcovi difamačne.

39. Žalobca v súvislosti s uplatneným nárokom poukázal na rozsudok ESĽP Mikolajová proti SR,
č. 4479/03. Podľa názoru súdu však závery prijaté v uvedenom rozhodnutí nemožno vzťahovať
na predmetné konanie. V danej veci vydala polícia na základe trestného oznámenia manžela
sťažovateľky uznesenie o odložení veci, keďže manžel nedal súhlas na trestné stíhanie. V uznesení
bolo konštatované, že aj keď sa policajným „šetrením“ zistilo, že sťažovateľka spáchala trestný čin,
trestnému stíhaniu bránila prekážka. Následne zdravotná poisťovňa na základe uznesenia polície

vyzvalasťažovateľkunaúhradunákladovnazdravotnústarostlivosťposkytnutújejmanželovivsúvislosti
s poraneniami, ktoré utrpel. Sťažnosť bola v časti porušenia práva na prezumpciu neviny vyhlásená za
neprijateľnú, v časti práva na rešpektovanie súkromného života a na ochranu cti súd rozhodol, že došlo
k zásahu do práv sťažovateľky, a to vzhľadom na závažnosť záveru obsiahnutého v rozhodnutí polície,
konkrétne že sťažovateľka bola vinná z násilného trestného činu, spolu s nesporným sprístupnením

napadnutéhorozhodnutiatretejstrane.Súdskonštatoval,žerozhodnutiepolícieboloformulovanétakým
spôsobom,ževyjadrovalofaktanieibapúhepodozrenieapredstavovalojasnýnáznaktoho,žepolicajné
oddelenie považovalo sťažovateľku za vinnú. Súd konštatoval absenciu akéhokoľvek dostupného
prostriedku, vďaka ktorému by sťažovateľka mohla dosiahnuť následné zrušenie alebo vysvetlenie vo
vzťahu ku zneniu rozhodnutia polície. Vzhľadom na uvedené je zrejmé, že ide o rozdielne skutkové

okolnosti, keď polícia formulovala vinu sťažovateľky ako fakt, toto rozhodnutie nebolo možné z dôvodu
absencie akéhokoľvek prostriedku zrušiť a na základe tohto rozhodnutia si tretia osoba (poisťovňa)
uplatnilanárok,naprotitomuvpredmetnomkonaníbolaformuláciauzneseniaozačatítrestnéhostíhania
„štandardná“, trestné stíhanie bolo pre skutok č. 1 zastavené, uznesenie bolo predložené súdu a nie
tretej osobe.

40. Argument žalobcu, že aj ESĽP považoval za rozhodné právo aj ustanovenia § 11, 13 a 16
Občianskeho zákonníka, je irelevantný, pretože ESĽP sa v rozhodnutí zaoberal týmito ustanoveniami
z dôvodu, že vláda Slovenskej republiky argumentovala možnosťou sťažovateľky brániť sa vzniknutým
následkom práve žalobou na ochranu osobnosti, ktorú sťažovateľka nevyužila, ESĽP neposudzoval

nárok žalobkyne vo vzťahu k zodpovednosti štátu za škodu spôsobenú pri výkone verejnej moci, súd sa
vôbec nezaoberal uplatnením nároku podľa zákona č. 514/2003 Z.z.. Rovnako je nesprávne tvrdenie
žalobcu, že ESĽP dospela k iným záverom o vzniku škody a príčinnej súvislosti, pretože ako to už bolo
uvedené, súd sa nezaoberal podmienkami vzniku škody spôsobenej štátnym orgánom, ale posudzoval,
či došlo k porušeniu článku 8 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd.

41. Napokon rozpor v tvrdeniach strán sporu, z akého dôvodu bolo predmetné uznesenie do konania
preložené, je v zásade k uplatnenému nároku irelevantný. Žalovaná v 2. rade tvrdila, že uznesenie bolo
predložené iba informatívne, z vyjadrenia Generálnej prokuratúry SR vyplýva, že uznesenie malo byť
použité ako dôkaz v konaní. Žalobca tvrdil, že za predložením uznesenia zo strany prokurátorky bola

snaha priťažiť mu v trestnom konaní 33T/66/2013. Preukázanie ktoréhokoľvek dôvodu na predloženie
uznesenia do konania nie je spôsobilé ovplyvniť dôvodnosť nároku, resp. naplnenie podmienok na vznik
nároku podľa § 17 ods. 2 zákona č. 514/2003 Z.z..

42. Súd tak záverom konštatuje, že hoci došlo k porušeniu práva žalobcu na prezumpciu neviny

(ktoré je širšou súčasťou práva na súdnu ochranu), žalobca nepreukázal, že tento zásah vyvolal ním
tvrdenú nemajetkovú ujmu, ktorá mala spočívať v zásahu do osobnostných práv (do jednotlivých zložiek
ako pracovný a súkromný život, vážnosť, česť, povesť advokáta, spoločenské postavenie). Keďže
nebol preukázaný vznik ujmy, absentuje aj príčinná súvislosť medzi nesprávnym úradným postupom a
nemajetkovou ujmou.

43. O náhrade trov konania súd rozhodol podľa § 255 ods. 1 Civilného sporového poriadku, v zmysle
ktorého súd prizná strane náhradu trov podľa pomeru jej úspechu vo veci, tak, že súd žalovanej v 1.rade,
ktorá mala úspech v konaní, priznal plnú náhradu trov konania, teda v rozsahu 100 %.44. O trovách konania v zastavujúcej časti (voči žalovanej v 2. rade) súd rozhodol v zmysle § 256
ods. 1 CSP, podľa ktorého ak strana procesne zavinila zastavenie konania, súd prizná náhradu trov

konania protistrane. Ak dôjde k zastaveniu sporového konania v dôsledku späťvzatia žaloby, potom
je povinnosťou súdu pri rozhodovaní o trovách konania skúmať procesnú zodpovednosť pri zastavení
konania na oboch procesných stranách, teda aj na strane žalobcu, aj na strane žalovaného. Pokiaľ
žalobca vzal žalobu späť voči žalovanej v 2. rade bez udania dôvodu, možno mu pričítať zavinenie za
zastavenie konania, a preto má voči žalovaná v 2. rade nárok na náhradu trov konania, ktorú jej súd

priznal v rozsahu 100%.

45. V zmysle § 262 ods. 2 CSP o výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie po
právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny
úradník.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia na Okresný súd Nitra.
O odvolaní rozhodne Krajský súd v Nitre.

V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania (ktorému súdu je podanie určené, kto ho robí,
ktorejvecisatýka,čosanímsleduje,podpis)uvedie,protiktorémurozhodnutiusmeruje,vakomrozsahu

sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa
odvolateľ domáha (odvolací návrh) (§ 363 CSP).

Odvolanie možno odôvodniť len tým, že: a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym
procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere,

že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne
obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo

ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie
vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci (§ 365 ods. 1 CSP).

Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej
inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada

mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej (§ 365 ods. 2 CSP).

Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na
podanie odvolania (§ 365 ods. 3 CSP).

Ak žalovaný nesplní povinnosť uloženú týmto rozsudkom, môže žalobca podať návrh na vykonanie
exekúcie podľa Exekučného poriadku.