Uznesenie ,
Potvrdené Judgement was issued on Thursday, October 30, 2013

Súd: Krajský súd Banská Bystrica
Spisová značka: 3To/105/2013
Identifikačné číslo súdneho spisu: 6912010671
Dátum vydania rozhodnutia: 30. 10. 2013
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Jozef Ryant
ECLI: ECLI:SK:KSBB:2013:6912010671.1

Uznesenie
Krajský súd v Banskej Bystrici, v trestnej veci proti obžalovanému I. Y., pre prečin usmrtenia podľa
§ 149 ods. 1,2 písm. a) Tr. zák., na verejnom zasadnutí dňa 30. októbra 2013, v senáte zloženom z
predsedu senátu JUDr. Jozefa Ryanta a sudcov JUDr. Slavoja Sendeckého a JUDr. Jána Deáka, o
odvolaní okresného prokurátora, proti rozsudku Okresného súdu Rimavská Sobota z 21.05.2013, sp.zn.
2T 207/2012 takto

r o z h o d o l :

Podľa § 319 Tr. por. odvolanie okresného prokurátora z a m i e t a.

o d ô v o d n e n i e :

Okresný súd Rimavská Sobota uznal obžalovaného I. Y. označeným rozsudkom zo dňa 21.05.2013
vinným zo spáchania prečinu usmrtenia podľa § 149 ods. 1,2 písm. a) Tr. zák. s poukazom na obsah
ust. § 138 písm. h) Tr. zák. na tom skutkovom základe, že
dňa 16.05.2011 v čase asi okolo 18.38 h viedol osobné motorové vozidlo Mercedes Benz SLK 200,
evidenčného čísla O. XXX J. modrej farby, ktorého plášte pneumatík boli značne opotrebované,
pre jazdu nevyhovujúce, v obci Rimavské Janovce po štátnej ceste 11/531 v smere na obec Rimavská
Sobota, rýchlosťou vyššou ako bola povolená, v intervale od 87,54 do 96,51 km/h, kde na suchej zjazdnej
vozovke, nevenoval sa plne vedeniu vozidla, nesledoval situáciu v cestnej premávke, neprispôsobil
rýchlosť jazdy svojim schopnostiam, vlastnostiam vozidla, stavu a povahe vozovky a iným okolnostiam,
ktoré možno predvídať, začal ešte v obci predchádzať a predišiel pred ním idúce nákladné motorové
vozidlo zn. Volvo FH 12, evidenčného čísla E. XXX S. s návesom Schmitz S01, evidenčného čísla E. XXX
H., zaradil sa späť do pravého jazdného pruhu a napriek tomu, že mohol spozorovať už zo vzdialenosti
minimálne 108,2 metra, keď sa nachádzal v lavom jazdnom pruhu pri pravej krajnici za obcou odstavené
osobné motorové vozidlo nezistenej značky, začal na toto vozidlo reagovať vyhýbacím manévrom iba
zo vzdialenosti 34,7 metra, zvolil však nesprávnu techniku jazdy, bočné premiestnenie vozidla vykonal
rýchlejším natáčaním volantu než by zodpovedalo rýchlosti vozidla v momente reakcie, ktorá bola v
intervale 86,66 - 95,55 km/h, dostal sa s vozidlom do šmyku, zišiel do pravej priekopy, kde narazil do
svahu, vozidlo sa prevrátilo na strechu a ostalo stáť takto prevrátené na vozovke v pravom jazdnom
pruhu, spolujazdec v osobnom motorovom vozidle E. M., nar.XX.XX.XXXX utrpel zranenia, ktorým počas
prevozu do nemocnice v Rimavskej Sobote podľahol, čím porušil ustanovenie § 4 ods. l písm. a), písm.
c), § 15 ods.5 písm. a), písm. b), § 16 ods. l, ods.4 Zákona č. 8/2009 Z. z. o cestnej premávke a o zmene
a doplnení niektorých zákonov.
Za to obžalovanému uložil podľa § § 149 ods. 2 Tr. zák., § 36 písm. l) Tr. zák., § 38 ods.2,3 Tr. zák. trest
odňatia slobody výmere troch rokov. Podľa § 51 ods.1,2 Tr. zák. obžalovanému výkon takto uloženého
trestu odňatia slobody podmienečne odložil na skúšobnú dobu päť rokov spolu s probačným dohľadom
počas celej skúšobnej doby. Podľa § 51 ods. 4 písm. c) Tr. zák. okresný súd obžalovanému zároveň uložil
povinnosť spočívajúcu v príkaze počas skúšobnej doby nahradiť poškodenému E. M., nar. XX.XX.XXXX,
trvale bytom I., M. XXX/XX, škodu v sume 1.168,00 Eur. Podľa § 61 ods.1,2 Tr. zák. ďalej obžalovanému
uložil aj trest zákazu činnosti viesť motorové vozidlá na dobu osem rokov. Nakoniec o uplatnenom nároku

na náhradu škody rozhodol podľa § 287 ods.1 Tr. por. tak, že obžalovanému uložil povinnosť nahradiť
poškodenému E. M., nar.XX.XX.XXXX, trvale bytom I., M. XXX/XX, škodu v sume 1.168,00 Eur.
Proti tomuto rozsudku okresného súdu podal v zákonom stanovenej lehote odvolanie okresný prokurátor,
a to ihneď po jeho vyhlásení do zápisnice o hlavnom pojednávaní dňa 21.05.2013, ktoré odvolanie
zdôvodnil písomným podaním z 22.07.2013. Argumentoval najmä tým, že súd prvého stupňa pri ukladaní
trestu nedostatočne prihliadol na mieru zavinenia obžalovaného, neodstrániteľný smrteľný následok,
spôsob, akým došlo k dopravnej nehode, neprihliadol ani na charakter a význam porušenia dôležitých
povinností vodiča zo strany obžalovaného. Na druhej strane precenil jeho osobu, v tejto súvislosti
poukázal odvolateľ na výpis z jeho evidenčnej karty vodiča, ktorý má dva záznamy o priestupkoch
na úseku dopravy, ktoré spáchal tesne pred dopravnou nehodou. Vodičské oprávnenie vlastnil pritom
iba od dňa 29.11.2010. Hrubým spôsobom porušil viaceré dôležité povinnosti v zmysle zák. č. 8/2009
Z.z., ktoré sú obsahom skutkovej vete napadnutého rozsudku. Ďalej zvýraznil rýchlosť jeho vozidla
v čase dopravnej nehody, obžalovaný sa dostatočne nevenoval situácii pred vozidlom, vyhýbací
manéver vykonal tak, že si zvolil nesprávnu techniku jazdy, ktorá spočívala v tom, že v dôsledku
oneskoreného spozorovania prekážky vykonal bočné premiestnenie rýchlejším natáčaním volantu, než
by to zodpovedalo rýchlosti jeho vozidla. Keby bol tento manéver vykonal primeraným spôsobom, vozidlo
by sa do šmyku nedostalo. Naviac na jeho aute boli plášte pneumatík značne opotrebované. I táto
skutočnosť má nepochybne vplyv na vzniku šmyku. Jazdnú súpravu idúcu pred ním začal predbiehať
ešte v obci nepovolenou rýchlosťou. Podľa názoru odvolateľa nebolo namieste v prospech obžalovaného
uznať poľahčujúcu okolnosť v zmysle § 36 písm. l) Tr. zák., počas celého prípravného konania trestnú
činnosť popieral, ani ju neľutoval a až pod ťarchou dôkazov sa k jej spáchaniu doznal v konaní pred
súdom. Záverom odvolania navrhol krajskému súdu zrušenie napadnutého rozsudku vo výroku o treste
s tým, aby vo veci rozhodol sám a obžalovanému uložil trest odňatia slobody nepodmienečný v prvej
polovici trestnej sadzby, ustanovenej v § 149 ods. 2 Tr. zák. s tým, aby obžalovaného zaradil na výkon
takto uloženého trestu do ústavu na výkon trestu s minimálnym stupňom stráženia a ďalej navrhol uložiť
mu aj primeraný trest zákazu činnosti vedenia motorových vozidiel.
Krajský súd v Banskej Bystrici z podnetu odvolania okresného prokurátora podľa § 317 ods. 1/ Tr.
por. preskúmal zákonnosť a odôvodnenosť napadnutých výrokov rozsudku, proti ktorým odvolateľ podal
odvolanie a preskúmal tiež správnosť postupu konania, ktoré im predchádzalo a v tejto súvislosti zistil,
že odvolanie okresného prokurátora nebolo dôvodne podané.
Najskôr je nutné pripomenúť, že krajský súd o odvolaní okresného prokurátora vykonal verejné
zasadnutie v neprítomnosti obžalovaného, a to aj na návrh zástupcu krajského prokurátora, obžalovaný
I. Y. prostredníctvom svojho obhajcu výslovne požiadal, aby sa verejné zasadnutie krajského súdu dňa
30.10.2013 o odvolaní okresného prokurátora vykonalo v jeho neprítomnosti (§ 293 ods. 6,7 Tr. por.)
Z pohľadu krajského súdu je nutné primárne konštatovať, že skutkový stav ustálený prvostupňovým
súdom v napadnutom rozsudku má oporu vo vykonaných dôkazoch, ktoré okresný súd vyhodnotil v
súlade s požiadavkami § 2 ods. 12/ Tr. por. V odôvodnení svojho rozhodnutia v súlade s požiadavkami
ustanovenia § 168 ods. 1 Tr. por. stručne uviedol, ktoré skutočnosti vzal za dokázané, o ktoré dôkazy
svoje skutkové zistenia oprel a akými úvahami sa spravoval pri hodnotení vykonaných dôkazov. Z
tohto odôvodnenia je tiež zistiteľné, akými právnymi úvahami sa spravoval, keď posudzoval dokázané
skutočnosti podľa príslušných ustanovení zákona v otázke viny, trestu a náhrady škody. Krajský súd
zdôrazňuje, že súd prvého stupňa prejednávanému prípadu venoval náležitú pozornosť. Žiada sa
pripomenúť, že obžalovaný na hlavnom pojednávaní okresného súdu na položené otázky v zmysle § 333
ods. 3 písm. c), d), f), g), h) Tr. por. odpovedal kladne, v dôsledku čoho prvostupňový súd v zmysle § 257
ods. 6 Tr. por. prijal vyhlásenie obžalovaného, že je vinný a v zmysle § 257 ods. 7 Tr. por. okresný súd
vyhlásil, že dokazovanie v rozsahu, v akom obžalovaný priznal spáchanie stíhaného skutku sa nevykoná
a budú vykonané iba dôkazy, súvisiace s výrokom o treste a dôkazy týkajúce sa uplatneného nároku
na náhradu škody.
Podľa § 34 ods. 1 Tr. zák. trest má zabezpečiť ochranu spoločnosti pred páchateľom tým, že mu zabráni
v páchaní ďalšej trestnej činnosti a vytvorí podmienky na jeho výchovu k tomu, aby viedol riadny
život a súčasne iných odradí od páchania trestných činov; trest zároveň vyjadruje morálne odsúdenie
páchateľa spoločnosťou. Podľa ods. 4 citovaného ustanovenia pri určovaní druhu trestu a jeho výmery
súd prihliadne najmä na spôsob spáchania činu a jeho následok, zavinenie, pohnútku, priťažujúce
okolnosti, poľahčujúce okolnosti a na osobu páchateľa, jeho pomery a možnosť jeho nápravy.
V reakcii na odvolacie námietky okresného prokurátora krajský súd zhodne ako súd prvého stupňa
konštatuje, že obžalovaný I. Y. v mieste bydliska je hodnotený všeobecne, nie negatívne. Z evidenčnej
karty vodiča je zistiteľné, že skutočne má dva záznamy o priestupkoch na úseku dopravy, 27.04.2011 mu
bola uložená poriadková pokuta 30,- Eur za porušenie povinnosti vodiča a dňa 08.05.2011 poriadková

pokuta 70,- Eur za rýchlosť jazdy motorovým vozidlom. Zo záznamu o priestupkoch z miesta bydliska
je zistiteľné, že administratívne riešený nebol. Z obsahu odpisu z registra trestov aj krajský súd zistil, že
obžalovaný bol doposiaľ síce jedenkrát potrestaný súdom, a to rozsudkom Okresného súdu Rimavská
Sobota sp. zn. 2T/237/2007 zo dňa 10.11.2009, právoplatného dňa 26.11.2009 za zločin lúpeže podľa
§ 188 ods. 1,2 písm. d) Tr. zák. a iné a bol mu uložený trest odňatia slobody vo výmere 2 rokov s
podmienečným odkladom na skúšobnú dobu dvoch rokov do 26.11.2011. Na uvedený podmienečný trest
sa však vzťahovala amnestia prezidenta Slovenskej republiky z 02.01.2013, o účasti obžalovaného na
nej rozhodol okresný súd 02.07.2013 s účinkom, že sa na neho hľadí, akoby nebol odsúdený. Neobstála
odvolacia námietka prokurátora v tom smere, že na strane obžalovaného neobstojí poľahčujúca okolnosť
v zmysle § 36 písm. l) Tr. zák., rozhodujúce v tejto súvislosti bolo, že v konaní pred súdom sa k spáchaniu
stíhaného trestného činu v plnom rozsahu doznal a jeho spáchanie aj úprimne oľutoval. Správne okresný
súd nezistil u obžalovaného žiadnu okolnosť, ktorá by mu v zmysle § 37 Tr. zák. priťažovala. Krajský súd
ďalej nemohol bez povšimnutia ponechať argumentáciu obhajcu obžalovaného na verejnom zasadnutí
v tom smere, že riadne pracuje v Spolkovej republike Nemecko, je otcom maloletého dieťaťa, ktoré
matka opustila a výlučne sa o jeho výchovu stará sám. Trestný zákon v sankcii ust. § 149 ods. 2 Tr.
zák. umožňuje jeho páchateľovi uloženie trestu odňatia slobody od dvoch do piatich rokov. Vzhľadom
na skôr naznačené skutočnosti dospel krajský súd zhodne ako súd prvého stupňa k záveru, že okrem
už uvedených argumentov by prípadný nepodmienečný trest odňatia slobody mal skutočne negatívny
vplyv na výchovu jeho 2,5 ročnej dcéry. Významnou je i skutočnosť, že sa na neho hľadí, akoby
doteraz súdom potrestaný nebol, ide v jeho osobe o mladého človeka, v čase spáchania skutku mal 19
rokov. Preto v tejto súvislosti postupoval okresný súd správne, keď pri ukladaní trestu obžalovanému
rešpektoval základné zásady pre ukladanie trestov a obžalovanému na prevýchovu a nápravu uložil
trest odňatia slobody vo výmere 3 rokov, tento mu podmienečne odložil na skúšobnú dobu 5 rokov s
probačným dohľadom počas celej skúšobnej doby a zároveň mu uložil povinnosť spočívajúcu v príkaze
počas skúšobnej doby nahradiť poškodenému škodu vo výške 1.168,00 Eur. V súlade so stavom veci a
zákonom mu podľa § 61 ods.1,2 Tr. zák. uložil aj primeraný vysoký trest zákazu činnosti viesť motorové
vozidlá na dobu 8 rokov. Krajský súd sa nakoniec stotožnil so záverom okresného súdu spočívajúceho v
tom, že prísny podmienečný trest odňatia slobody spolu s probačným dohľadom počas celej skúšobnej
doby, povinnosťou spočívajúcou v príkaze počas skúšobnej doby nahradiť poškodenému spôsobenú
škodu a prísnym trestom zákazu činnosti viesť motorové vozidlá dávajú dostatočnú záruku, že poslúžia
dôsledne jeho prevýchove a náprave lepšie ako nepodmienečný trest odňatia slobody, ktorého uloženia
sa domáhal vo svojom odvolaní okresný prokurátor.
Keďže okresný súd nepochybil ani vo výroku o náhrade škody vo vzťahu k poškodenému E. M., ktorý
si svoj nárok včas a zákonným spôsobom uplatnil, rozhodol krajský súd o odvolaní podanom okresným
prokurátorom, považujúc ho za nedôvodné tak, ako je to uvedené vo výrokovej časti tohto uznesenia.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu ďalší riadny opravný prostriedok nie je prípustný.