Rozsudok ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Judgement was issued on Wednesday, November 7, 2019

Súd: Okresný súd Prešov
Spisová značka: 2Cbi/27/2018

Identifikačné číslo súdneho spisu: 8118209462
Dátum vydania rozhodnutia: 07. 11. 2019
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Tomáš Novák

ECLI: ECLI:SK:OSPO:2019:8118209462.4

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Prešov sudcom JUDr. Tomášom Novákom v právnej veci žalobcu: JUDr. Jozef Beňo, PhD.,

so sídlom Nám. sv. Egídia 40/93, 058 01 Poprad, správca konkurznej podstaty úpadcu R.A.S., s. r. o.,
Sveržov, IČO: 31 679 897, so sídlom Priemyselná 3005/1, 085 01 Bardejov, právne zastúpený: Beňo &
partners advokátska kancelária, s. r. o., Námestie sv. Egídia 40/93, 058 01 Poprad, proti žalovanému:
DANEA EAST, s. r. o., IČO: 46 939 911, Partizánska 44, 085 01 Bardejov, právne zastúpený JUDr.
Jaroslavom Bódišom, advokátom so sídlom Humenská 18, 040 11 Košice, IČO: 31 310 753, v konaní o
určenie neúčinnosti právneho úkonu bez primeraného protiplnenia, alternatívne ukracujúceho právneho
úkonu, takto

r o z h o d o l :

I. Žalobu zamieta.

II. Žalovaný má voči žalobcovi nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100 %, o výške tejto rozhodne
súd prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením,
ktoré vydá súdny úradník.

o d ô v o d n e n i e :

1. Žalobou doručenou tunajšiemu súdu dňa XX.XX.XXXX sa žalobca domáhal, aby súd rozhodol, že
kúpna zmluva o prevode súboru hnuteľných vecí (vybavenie kuchyne), uzavretá medzi R.A.S., s. r.
o., Sveržov, IČO: 31 679 897, so sídlom Priemyselná 3005/1, 085 01 Bardejov ako predávajúcim a

žalovaným ako kupujúcim, je neúčinná voči konkurzným veriteľom v konkurznej veci úpadcu R.A.S., s. r.
o., Sveržov, v konkurze, IČO: 31 679 897, so sídlom Priemyselná 3005/1, 085 01 Bardejov a zároveň aby
súd uložil žalovanému povinnosť poskytnúť do všeobecnej podstaty úpadcu náhradu v sume 8.800 €.

2. Podanú žalobu žalobca odôvodnil tým, že uznesením Okresného súdu Prešov č. k. XR/X/XXXX-
XX zo dňa XX.XX.XXXX bol dňa XX.XX.XXXX vyhlásený konkurz na majetok úpadcu. Predmetným
uznesením bolo zároveň zastavené dovtedy prebiehajúce reštrukturalizačné konanie. Žalobca pri

výkone správcovskej činnosti v predmetnej konkurznej veci zistil, že úpadca odplatne previedol na
žalovaného majetok - súbor hnuteľných vecí, a to vybavenie kuchyne. Úpadca vystavil dňa XX.XX.XXXX
faktúru č. I., so splatnosťou dňa XX.XX.XXXX. Spoločníkmi v obchodnej spoločnosti, ktorá je úpadcom,
sú U. B., V. F. XX a C.. C. E., V. V. XX, V. V.. Jediným konateľom je U. B.. Tento stav platil aj v čase
prevodu majetku úpadcu na žalovaného, ktorým je U. B.. Spoločníkom v obchodnej spoločnosti, ktorá je
žalovaným,jeY.B.,V.F.XX.JedinýmkonateľomjeY.B.,bytomtamtiež.Y.B.jemanželkouU.B.(konateľ
a spoločník Úpadcu), Y. B. je ich synom. S poukazom na ustanovenie § 9 ods. 1 zákona č. 7/2005 Z. z.

o konkurze a reštrukturalizácii a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov
(„ZKR“) uviedol, že je zrejmé, že uvedený majetok úpadcu bol prevedený na spriaznenú osobu úpadcu
- a to na žalovaného, v ktorom je spoločníkom a jediným konateľom blízka osoba konateľa a spoločníka
úpadcu. Z uvedeného jednoznačne vyplýva, že žalovaný je spriaznenou osobu úpadcu. Poukázalna to, že v prípade právneho úkonu, ktorým došlo k prevodu majetku úpadcu na žalovaného, ide o
odporovateľný právny úkon, a to buď o právny úkon bez primeraného protiplnenia podľa § 58 ZKR alebo
alternatívne o právny úkon ukracujúci podľa § 60 ZKR. V danej veci sú naplnené osobitné predpoklady

preodporovateľnosťkúpnejzmluvy,nakoľkonamajetokúpadcu(predávajúceho)bolvyhlásenýkonkurz,
kúpnou zmluvou bol prevedený majetok z vlastníctva úpadcu na iný subjekt - žalovaného, je dané aj
ukrátenie pohľadávky veriteľa prihlásenej pohľadávky (úpadca už v čase prevodu majetku mal viacerých
veriteľov, ktorí si svoje pohľadávky prihlásili najprv do reštrukturalizačného konania a následne do
predmetného konkurzného konania) a bola naplnená aj lehota na podanie odporovacej žaloby.

3. Žalobca poukázal na to, že úpadca týmto úkonom poskytol plnenie, ktorého obvyklá cena by bola
podstatne vyššia, ako cena plnenia vyplývajúca z faktúry v spojení v spojení so zoznamom majetku.
Dohodnutá cena prevedených hnuteľných vecí predstavovala 16.200 €. Nadobúdacia hodnota majetku
podľa zoznamu majetku mala činiť 49.022,17 €. Aj pri zohľadnení opotrebenia zariadenia kuchyne by
však skutočná trhová cena v rozhodnom čase bola vyššia ako cena kúpna. Podľa žalobcu v danom

čase a mieste by bolo možné za uvedený majetok získať hodnotu rovnajúcu sa sume 25.000 €. Je
teda zrejmé, že rozdiel týchto súm vo výške 8.800 € predstavuje hodnotu, o ktorú boli veritelia Úpadcu
ukrátení na uspokojení svojich pohľadávok. V prípade právnych úkonov medzi spriaznenými osobami
sa pritom úpadok dlžníka v čase urobenia dotknutého právneho úkonu predpokladá. Vzhľadom na túto
skutočnosť v spojení s vyššie uvedeným má žalobca za to, že v predmetnom právnom úkone ide o úkon

bez primeraného protiplnenia. Taktiež mal žalobca za to, že v danom odporovateľnom právnom úkone
ide i o ukracujúci právny úkon podľa § 60 ZKR, nakoľko v jeho dôsledku došlo k ukráteniu uspokojenia
pohľadávok veriteľov úpadcu. Prevod sa uskutočnil medzi spriaznenými osobami, a preto platí zákonná
fikcia, v zmysle ktorej úmysel úpadcu ukrátiť svojich veriteľov ako aj vedomosť žalovaného o tomto
úmysle úpadcu sa predpokladajú.

4. Žalovaný so žalobou nesúhlasil a navrhol ju zamietnuť. Vo svojich prednesoch nespochybnil
tvrdenie žalobcu o príbuzenskom vzťahu štatutárneho zástupcu úpadcu so žalovaným, spochybnil však
uplatnený nárok týkajúci sa uplatnenej sumy z dôvodu, že nadobúdacia hodnota jednotlivých hnuteľných
vecí, so zohľadnením ich opotrebovanosti, bola oproti cene, aká bola fakturovaná zo strany úpadcu

vo vzťahu k žalovanému, adekvátna, čo preukazoval odborným vyjadrením C.. L. M., znalca z odboru
strojárenstvo a cestná doprava.

5. Súd vykonal dokazovanie výsluchom zástupcov sporových strán, oboznámením žaloby, faktúry č.
XXXXXXXX zo dňa XX.XX.XXXX, výpisov úpadcu a žalovaného z obchodného registra Okresného súdu

Prešov, odborného vyjadrenia C.. L. M., ostatného spisového materiálu a zistil tento skutkový stav:

6.VspoločnostiúpadcusúspoločníkmiU.B.,ktorýjezároveňjedinýmkonateľomaC..C.E..Vžalovanej
spoločnosti DANEA EAST, s. r. o. je spoločníkom Y. B. (syn U. B.) a Y. B. (manželka U. B.) je jej jediným
konateľom.

7.Podľapredloženýchlistinnýchdôkazovsúborhnuteľnýchvecíbolúpadcomprevedenýnažalovaného,
čo úpadca fakturoval faktúrou č. I. so splatnosťou dňa XX.XX.XXXX na sumu 16.200 €.

8. Vzhľadom na namietanie primeranosti hodnoty plnenia zo strany správcu zabezpečil žalovaný v

konaní odborné vyjadrenie vypracované C.. L. M., znalcom z odboru strojárenstvo a cestná doprava
č. XX/XXXX zo dňa XX.XX.XXXX, v ktorom bola okrem iného objektivizovaná všeobecná hodnota
hnuteľných vecí fakturovaných faktúrou č. I. na sumu 9.915,60 € vrátane DPH.

9. Žalobca vo svojom stanovisku k odbornému vyjadreniu poukázal na vplyv odstupu času od prevodu

hnuteľných vecí (február 2018) k ich ohodnoteniu, v dôsledku čoho je určená hodnota nižšia.

10. Podľa § 57 ods. 1 zákona č. 7/2005 Z. z. o konkurze a reštrukturalizácii a o zmene a doplnení
niektorých zákonov (ďalej len ZKR), právne úkony týkajúce sa majetku dlžníka sú v konkurze voči
veriteľom dlžníka neúčinné, ak im správca alebo veriteľ prihlásenej pohľadávky podľa tohto zákona

odporuje. Veriteľ môže odporovať právnemu úkonu týkajúcemu sa majetku dlžníka, len ak správca v
primerane lehote jeho podnetu na odporovanie nevyhovel.11. Podľa § 57 ods. 2 ZKR, právo odporovať právnemu úkonu zanikne, ak sa neuplatní u povinnej osoby
alebo na súde do jedného roka od vyhlásenia konkurzu; právo odporovať právnemu úkonu sa považuje
za uplatnené u povinnej osoby, len ak povinná osoba toto právo písomne uznala.

12. Podľa § 57 ods. 5 ZKR, ak pred vyhlásením konkurzu prebiehalo reštrukturalizačné konanie, počas
ktorého bol vyhlásený konkurz, pre určenie doby, v ktorej mal byť urobený právny úkon, ktorému možno
odporovať podľa tohto zákona, je rozhodujúce začatie reštrukturalizačného konania.

13. Podľa § 58 ods. 1 ZKR, právnym úkonom bez primeraného protiplnenia na účely tohto zákona je
bezodplatný právny úkon dlžníka alebo odplatný právny úkon dlžníka, na ktorého základe dlžník poskytol
alebo sa zaviazal poskytnúť plnenie, ktorého obvyklá cena je podstatne vyššia ako obvyklá cena plnenia,
ktoré na jeho základe získal alebo má získať.

14. Podľa § 62 ods. 2 písm. a) ZKR, právo odporovať právnemu úkonu možno uplatniť aj proti tomu,

pre koho na základe práva z odporovateľného právneho úkonu bolo zriadené ďalšie právo, ak v čase
nadobudnutia tohto práva mu boli alebo museli byť známe okolnosti odôvodňujúce odporovateľnosť
právneho úkonu proti zriaďovateľovi tohto práva.

15. Podľa § 149 ods. 1 Civilného sporového poriadku (ďalej len CSP), prostriedkami procesného útoku

a prostriedkami procesnej obrany sú najmä skutkové tvrdenia, popretie skutkových tvrdení protistrany,
návrhy na vykonanie dôkazov, námietky k návrhom protistrany na vykonanie dôkazov a hmotnoprávne
námietky.

16. Podľa § 150 ods. 1 CSP, strany majú povinnosť pravdivo a úplne uvádzať podstatné a rozhodujúce

skutkové tvrdenia týkajúce sa sporu.

17. Podľa § 151 ods. 1 CSP, skutkové tvrdenia strany, ktoré protistrana výslovne nepoprela, sa považujú
za nesporné.

18. Žalobca doručil žalobný návrh do podateľne Okresného súdu Prešov dňa XX.XX.XXXX elektronicky.
Lehota vyplývajúca z citovaného ustanovenia § 57 ods. 2 ZKR je lehotou hmotnoprávnou. Z obsahu
spisu je zrejmé, že zásielka obsahujúca originál podanej žaloby bola súdu doručená včas, v súlade s
ustanovením § 57 ods. 2 ZKR, a teda do jedného roka od vyhlásenia konkurzu.

19. Odporovateľnosť právnych úkonov je osobitným právnym inštitútom slúžiacim na ochranu
konkurzných veriteľov. Odporovateľnosť, ktorej právnym dôsledkom je neúčinnosť právneho úkonu, je v
zásadesankciouzaprávnedôsledkyúkonudlžníka,ktorýmsazmenšilmajetoktak,žespôsobíukrátenie
uspokojenia pohľadávky veriteľa (veriteľov). Ide o prísne kontradiktórne konanie s koncentračnou
zásadou, kde základnými právnymi predpokladmi úspešnej odporovateľnosti v konkurznom konaní,

ktoré musí preukázať žalobca, je existencia platného a účinného právneho úkonu dlžníka bez
primeraného protiplnenia, príčinná súvislosť medzi právnym úkonom dlžníka a vzniknutým úpadkom,
alebo vykonanie takéhoto právneho úkonu počas už existujúceho úpadku a ukrátenie pohľadávky
veriteľa, ktorý si prihlásil svoju pohľadávku.

20. Právo správcu odporovať právnemu úkonu žalobou na súde sa musí uplatniť v lehote uvedenej
v ustanovení § 57 ods. 2 ZKR, pričom sporové strany sú povinné opísať rozhodujúce skutočnosti o
veci samej a označiť dôkazy na preukázanie svojich tvrdení. Zákon o konkurze a reštrukturalizácii
(ZKR) stanovuje, že všeobecne možno odporovať iba tomu právnemu úkonu, ktorý ukrátil niektorého
z veriteľov, teda ide o základný predpoklad odporovateľnosti. Právny úkon, ktorý nespĺňa uvedený

predpoklad, nie je možné napadnúť odporovateľnosťou. Veriteľské právo z odporovateľnosti, bez ohľadu
na to, či návrh podá veriteľ alebo správca úpadcu, je možné uplatniť na súde jedným návrhom alebo
dvojstupňovo. Aktívne legitimovaný subjekt môže podať len odporovaciu žalobu na súde a domáhať sa
určenia právnej neúčinnosti konkrétneho úkonu dlžníka. V prípade úspešnosti návrhu bude výsledkom
určovací výrok o tom, že určitý právny úkon je právne neúčinný, ktorý je materiálne nevykonateľný.

Určovacie rozhodnutie súdu však v konkurznom konaní oprávňuje správcu zapísať do súpisu majetok,
ktorý bol nadobudnutý na základe odporovateľného právneho úkonu. Zapísaný majetok je správca
potom oprávnený speňažovať, pretože súpis majetku podstaty je listinou oprávňujúcou správcu speňažiť
majetok. Úspešnosť odporovateľnosti je okrem preukázania ukrátenia nároku konkrétneho veriteľazávislá aj od toho, či sa majetok dlžníka jeho právnym úkonom zmenšil, v akom rozsahu a aký majetok
mu zostane na uspokojenie pohľadávky. Aktívne vecne legitimovaným na podanie odporovacej žaloby
je aj správca konkurznej podstaty. ZKR ukladá správcovi povinnosť preskúmať všetky právne úkony

úpadcu s odbornou starostlivosťou a uplatniť odporovateľnosť proti tým právnym úkonom, pri ktorých
možno odôvodnene predpokladať ich odporovateľnosť (§ 86 ods. 2 ZKR). Týmto postupom správcu sa
má zabezpečiť také uspokojenie pohľadávok veriteľov, aké by veritelia mali, keby odporovateľný právny
úkon nebol urobený.

21. V prípade odporovania právnemu úkonu bez primeraného protiplnenia (§ 58 ZKR) sa za takéto
právne úkony považujú predovšetkým bezodplatné právne úkony (napr. darovacia zmluva, zmluva
o výpožičke atď.), ako aj odplatný právny úkon dlžníka, na ktorého základe dlžník poskytol alebo
sa zaviazal poskytnúť plnenie, ktorého obvyklá cena je podstatne vyššia ako obvyklá cena plnenia,
ktoré na jeho základe získal alebo má získať. Pre úspešne odporovanie takémuto právnemu úkonu
sa súčasne vyžaduje preukázanie, že tento úkon spôsobil úpadok dlžníka alebo bol urobený počas

úpadku dlžníka. Ak ide o právny úkon urobený v prospech osoby spriaznenej s dlžníkom, úpadok
dlžníka v čase urobenia právneho úkonu sa predpokladá, ak sa nepreukáže opak. Odporovať možno
len tým právnym úkonom bez primeraného protiplnenia, ktoré boli urobené počas jedného roka
pred začatím konkurzného konania, pričom ak ide o právny úkon bez primeraného protiplnenia
urobený v prospech osoby spriaznenej s dlžníkom, možno odporovať tiež tým právnym úkonom,

ktoré boli urobené počas troch rokov pred začatím konkurzného konania. Predpokladom úspešnej
odporovateľnosti (neúčinnosti) právneho úkonu je naplnenie tak všeobecných, ako aj osobitných
predpokladov, teda najmä preukázanie, že príslušným právnym úkonom došlo k ukráteniu uspokojenia
pohľadávky konkrétneho veriteľa a súčasne sa majetok dlžníka jeho právnym úkonom zmenšil v
takom rozsahu, že mu nezostal iný majetok na uspokojenie prihlásenej pohľadávky. Z citovaných

ustanovení ZKR je zrejmé, že pre úspešné odporovanie právneho úkonu je nevyhnutné preukázanie
ukrátenia uspokojenia pohľadávky konkrétneho veriteľa, najmä z hľadiska toho, či sa majetok dlžníka
napadnutým právnym úkonom v čase jeho uskutočnenia zmenšil, v akom rozsahu a aký majetok mu
ostal na uspokojenie pohľadávky. Stav majetku dlžníka pre potreby posúdenia, či konkrétnym právnym
úkonom došlo k ukráteniu uspokojenia pohľadávok jeho veriteľov, je pritom potrebné skúmať k momentu

účinnosti odporovaného právneho úkonu, nakoľko len v kontexte zistených majetkových pomerov
dlžníka (úpadcu) k uvedenému momentu možno hovoriť o tom, že právny úkon ukracuje uspokojenie
(prihlásenej) pohľadávky niektorého z veriteľov dlžníka.

22. V rámci rozhodujúcich skutočností vo vzťahu k uplatnenému nároku, ktoré je žalobca v incidenčnom

konaní povinný uviesť, sú tvrdenia smerujúce k preukázaniu skutočností, že v žalobe označenými
právnymi úkonmi uzatvorenými medzi úpadcom a žalovaným došlo k takému zmenšeniu majetku
úpadcu, že pohľadávky iných veriteľov, ktoré existovali v čase účinnosti zmluvy a ktoré zároveň boli
prihlásené v konkurze na majetok úpadcu, nemohli byť z majetku úpadcu v uvedenom čase uspokojené,
a to najmä v situácii, ak žalovaný odporovateľnosť napadnutého právneho úkonu učinil spornou. V

tejto súvislosti súd konštatuje, že žalobca svoje tvrdenia o neprimeranosti hodnoty plnenia neosvedčil
žiadnymi dôkazmi, najmä z hľadiska preukázania zmenšenia majetku úpadcu v takom rozsahu, že
pohľadávky veriteľov prihlásené v konkurze na majetok úpadcu nemohli byť z majetku úpadcu v
uvedenom čase uspokojené, a teda nepreukázal splnenie základnej podmienky odporovateľnosti podľa
§ 57 ods. 4 ZKR, t. j. ukrátenie uspokojenia prihlásenej pohľadávky niektorého z veriteľov dlžníka.

23. Odplatnými úkonmi dochádza k zmene stavu aktív a pasív dlžníka a pokiaľ na majetok úpadcu
bol vyhlásený konkurz s účinkami dňa XX.XX.XXXX, uvedená skutočnosť svedčí o tom, že úpadca
bol v rozhodnom čase v úpadku, t. j. v platobnej neschopnosti alebo v predĺžení, čo však nezbavuje
žalobcu ako správcu dôkazného bremena preukázať kvalifikovaný ekonomický dopad konkrétneho

odporovanéhoprávnehoúkonunamajetokúpadcu.To,abyprávnyúkonukracovaluspokojenieniektorej
z prihlásených pohľadávok, je pritom základnou a všeobecnou podmienkou každej skutkovej podstaty
odporovateľného právneho úkonu, bez ktorej právo odporovať právnemu úkonu vôbec nevznikne. Ide o
všeobecnú podmienku, ktorá pristupuje k jednotlivým skutkovým podstatám odporovateľných právnych
úkonov a ktorá musí byť v každom jednotlivom prípade a pri každej skutkovej podstate splnená.

Teda predpokladom odporovateľnosti je objektívny ekonomický dôsledok vykonaných právnych úkonov.
Skutočnosť, či napadnutým právnym úkonom došlo k ukráteniu veriteľa, je vecou dokazovania a
dôkaznej povinnosti žalobu, ktorý takýmto právnym úkonom odporuje. Vzhľadom na pluralitu veriteľov v
konkurznomkonaníjeirelevantné,pohľadávkaktoréhoakoľkýchveriteľovbolaukrátená.Musívšakísťopohľadávku proti dlžníkovi v čase vykonania právneho úkonu dlžníka, resp. v momente, keď právny úkon
nadobudne účinnosť. Žalobca, ktorý v konaní nepreukázal ukrátenie veriteľov v dôsledku napadnutých
právnych úkonov dlžníka, nemôže byť v konaní o odporovacej žalobe úspešný.

24. Tvrdenie žalobcu o neprimeranosti plnenia je zrejme v rozpore so zistenými skutočnosťami, na
základe dôkazov produkovaných žalovaným, najmä predloženého odborného vyjadrenia, v zmysle
ktorého vyplynula vyššie všeobecná hodnota veci spolu s DPH, v dôsledku čoho nie je možné
prijať záver o uskutočnení právneho úkonu bez primeraného protiplnenia. Zástupcovia strán v konaní

pritom mali zákonnú povinnosť pravdivo a úplne uvádzať podstatné a rozhodujúce skutkové tvrdenia
týkajúce sa sporu (§ 150 CSP). Preto len samotné tvrdenie žalobcu, bez ďalšieho, nemá za následok
zistenie dôvodných pochybnosti o pravdivosti tvrdení protistrany. Žalobca teda nepreukázal, že sa
majetok dlžníka napadnutým právnym úkonom v jeho vtedajšej bonite zmenšil v takom rozsahu,
že mu nezostal iný majetok (v hodnote rozhodujúcej v čase uskutočnenia napadnutého úkonu) na
uspokojenie pohľadávok vtedy známych veriteľov (vo výške aktuálnej v tom čase), a teda skutkové

tvrdenia protistrany týkajúce sa sporu (§ 150 CSP) výslovne nepoprel, žiadne relevantné dôkazy na ich
vyvrátenie neoznačil, preto sa tieto považujú za nesporné (§ 151 CSP).

25. Z hodnotenia vykonaných dôkazov jednotlivo, ako aj vo vzájomných súvislostiach, dospel súd k
záveru, že nárok žalobcu na určenie neúčinnosti právneho úkonu z dôvodu, že je právnym úkonom bez

primeraného protiplnenia, je nedôvodný. Žalobca v konaní nepreukázal splnenie základnej podmienky
odporovateľnosti právnych úkonov, a síce či dotknutým právnym úkonom došlo k reálnemu zmenšeniu
majetku dlžníka s dôsledkom ukrátenia uspokojenia jeho v tom čase existujúcich veriteľov. Ani z
právnych domnienok vzťahujúcich sa k predpokladu úpadku a právnej domnienky úmyslu ukrátiť
veriteľov, vzhľadom na spriaznenosť osôb podľa ustanovení § 9 ZKR, nemožno založiť predpoklad

ukracujúceho právneho úkonu.

26. Vychádzajúc z vykonaného dokazovania preto súd žalobu ako nedôvodnú zamietol.

27. O trovách konania rozhodol súd v zmysle ustanovenia § 255 ods. 1 CSP. Žalovaný bol v konaní

úspešný, preto mu súd priznal voči žalobcovi náhradu trov konania v rozsahu 100 %. O výške priznaných
trov rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným
uznesením, ktoré vydá súdny úradník.

Poučenie:

Protitomutorozsudkumožnopodaťodvolanievlehote15dníododňajehodoručenianaOkresnomsúde

Prešov písomne v 2 vyhotoveniach. V odvolaní sa uvedie ktorému súdu je určené, kto ho robí, v ktorej
veci sa týka, čo sa ním sleduje, uvedie sa spisová značka. Ďalej sa uvedie proti ktorému rozhodnutiu
smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie
dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh). Odvolanie musí byť podpísané. Rozsah v akom
sa rozhodnutie napáda môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.

Podľa § 364 CSP, rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty
na podanie odvolania.

Podľa § 365 ods. 1 CSP, odvolanie možno odôvodniť len tým, že

a) neboli splnené procesné podmienky,
b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,
c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,
d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,

e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie
prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo
h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.Podľa § 365 ods. 2 CSP, odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že
právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu
uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.

Podľa § 365 ods. 3 CSP, odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do
uplynutia lehoty na podanie odvolania.

Ak nebude povinnosť uložená týmto rozsudkom splnená v stanovenej lehote, možno sa jej plnenia

domáhať návrhom na výkon exekúcie podľa osobitného právneho predpisu.