Uznesenie ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Judgement was issued on Monday, January 14, 2019

Súd: Okresný súd Košice I
Spisová značka: 38C/101/2007

Identifikačné číslo súdneho spisu: 7107213458
Dátum vydania rozhodnutia: 14. 01. 2019

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Jarmila Centková
ECLI: ECLI:SK:OSKE1:2019:7107213458.11

Uznesenie

Okresný súd Košice I v spore žalobcu: KATYS s.r.o., so sídlom Škultétyho 1, 040 01 Košice, IČO: 36
213 110, zastúpeného JUDr. Richardom Kovalčíkom, advokátom so sídlom v Košiciach, Rázusova 1,
proti žalovanému: I.H..B.. S., J.,. J..S..Z.., so sídlom E. XX, XXX XX P., O.: XX XXX XXX, zastúpeného
Advokátskou kanceláriou KORABOVA & LOVICH s.r.o., so sídlom v Bratislave, Záborského 42, IČO:
50 131 931 Z. R. F.

r o z h o d o l :

I. Konanie z a s t a v u j e.

II. Žalobcovi p r i z n á v a nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100 %, ktoré žalovaný zaplatí na
účet právneho zástupcu žalobcu do 3 dní od právoplatnosti uznesenia, ktorým súd I. inštancie rozhodne
o výške tejto náhrady.

o d ô v o d n e n i e :

1. Žalobca žalobou doručenou súdu dňa 11.6.2007 sa voči žalovanému domáha vypratania
nehnuteľnosti špecifikovanej v žalobnom návrhu. Súčasne požadoval náhradu trov konania.
2. V podaní doručenom konajúcemu súdu dňa 17.12.2018, po prvom pojednávaní o veci samej, žalobca
vzal žalobu späť v celom rozsahu. Žalobca svoje späťvzatie odôvodnil skutočnosťou, že dňa 24.10.2018
žalobca ako prenajímateľ a žalovaný ako nájomca uzavreli nájomnú zmluvu, predmetom ktorej sú
nehnuteľnosti, ktorých vypratanie je predmetom konania, čím došlo k odpadnutiu predmetu súdneho

konania. Žalobca tiež uviedol, že nakoľko žaloba bola podaná dôvodne a žalovaný procesne zavinil
zastavenie konania, žalobca má za to, že mu prináleží náhrada trov konania v celom rozsahu.
3. Žalovaný vo svojom vyjadrení doručenom súdu dňa 27.12.2018 uviedol, že súhlasí so späťvzatím
žaloby, avšak nesúhlasí s návrhom žalobcu, aby súd priznal žalobcovi voči žalovanému nárok na
náhradu trov konania. Podľa vyjadrenia žalobcu z doterajšieho priebehu konania a z obsahu súdneho
spisu vyplýva, že žaloba nebola podaná dôvodne, keď žalobca do momentu späťvzatia žaloby neoznačil

hnuteľné veci, ktoré by žalovaný mal vypratať, pričom žalobca sa snažil docieliť, aby žalovaný prestal
užívať administratívnu budou, ktorá patrí osobe odlišnej od žalobcu.

Z á k o n n é ustanovenia :
4. Podľa § 144 Civilného sporového poriadku (ďalej len „CSP“) žalobca môže vziať žalobu späť.
5. Podľa § 145 ods. 1 ak je žaloba vzatá späť celkom, súd konanie zastaví.

6. Podľa § 146 ods. 1 súd konanie nezastaví, ak žalovaný so späťvzatím z vážnych dôvodov nesúhlasí.
Na nesúhlas žalovaného so späťvzatím žaloby sa neprihliada, ak dôjde k späťvzatiu žaloby skôr, než
sa začalo predbežné prejednanie sporu podľa § 168 alebo pojednávanie.
7. Podľa ustanovenia § 251 CSP trovy konania sú všetky preukázané, odôvodnené a účelne vynaložené
výdavky, ktoré vzniknú v konaní v súvislosti s uplatňovaním alebo bránením práva.
8. Podľa § 262 ods.1 CSP o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí,

ktorým sa konanie končí.9. Podľa § 255 ods. 1 CSP ak strana procesne zavinila zastavenie konania, súd prizná náhradu trov
konania protistrane.

P r á v n y záver :
10. Vzhľadom na dispozitívny úkon žalobcu, ktorý urobil po prvom pojednávaní o veci samej, súd
rozhodol tak, ako je uvedené v prvom výroku tohto rozhodnutia a konanie zastavil.
11. Podľa právnej úpravy v Civilnom sporovom poriadku pri náhrade trov zastaveného konania sa
vychádza zo zásady procesného zavinenia (ust. § 256 ods. 1 CSP). Ak dôjde k zastaveniu sporového

konania v dôsledku späťvzatia žaloby, potom je povinnosťou súdu pri rozhodovaní o trovách konania
skúmať procesnú zodpovednosť pri zastavení konania na oboch procesných stranách, teda na strane
žalobcu, ako aj na strane žalovaného. Pokiaľ žalobca žalobu musel zobrať späť pre správanie
žalovaného, potom je potrebné konštatovať, že žalovaný procesne zavinil zastavenie konania. Ak by
žalobca žalobu vzal späť bez udania dôvodu alebo bez toho, aby išlo o reakciu na správanie žalovaného,
a teda ak nemožno pričítať procesné zavinenie žalovanému, v takom prípade by musel znášať (nahradiť)

trovy žalovaného žalobca.
12.Právnateóriaasúdnapraxsúzajednovtom,žeprocesnézavineniezazastaveniekonaniapodľaust.
§ 256 ods. 1 CSP (rovnako ako pojem zavinenie za zastavenie konania podľa § 146 ods. 2 Občianskeho
súdneho poriadku, platného do 30.6.2016) je potrebné hodnotiť výlučne z procesného hľadiska, čo
znamená, že rozhodujúcimi skutočnosťami pre posúdenie zodpovednosti za zastavenie konania sú tie,

ktoré vznikli po začatí konania. Zároveň platí, že zavinenie nie je možné interpretovať v doslovnom
jazykovom zmysle, ale vo vzťahu príčinnej súvislosti, v ktorom príčinou je správanie sa strany sporu, a
zároveň tiež komplexne a extenzívne v tom smere, že za osobu, ktorá zavinila zastavenie konania je
treba považovať aj žalovaného, ktorý svoj dlh splní po začatí sporu a tým vyvolá u žalobcu nevyhnutnosť
späťvzatia dôvodne podanej žaloby. Pritom i na dôvodnosť žaloby je potrebné nazerať procesne, teda

bez ohľadu na to, aký by bol výsledok konania, keby k späťvzatiu nedošlo, nakoľko o veci nemôže
byť rozhodnuté meritórne a tým zistené, či bola žaloba podaná dôvodne. Rozhodujúcou z hľadiska
procesného zavinenia zastavenia konania pre späťvzatie žaloby je preto len skutočnosť, že žalovaný
plnil to, čoho sa žalobca domáhal, a že len z toho dôvodu vzal žalobca žalobu späť (.13. Žalobca sa
v spore domáhal vypratania nehnuteľnosti žalovaným po skončení nájmu dňa 11.5.2007. Žalovaný vo

svojom vyjadrení zo dňa 22.9.2008 uviedol, že v predmetnom spore nie je daná pasívna legitimácia
žalovaného a žaloba je podaná predčasne, nakoľko otázka vlastníctva nehnuteľnosti špecifikovanej
v žalobnom návrhu je predmetom súdneho konania sp.zn. 12C/103/2005. V predmetnom konaní súd
žalobu zamietol z dôvodu, že žalobca ( J. predal predmetnú nehnuteľnosť, a teda nebol aktívne
legitimovaný na podanie žaloby. Podaním zo dňa 18.10.2017 žalobca súdu oznámil, že na základe

geometrického plánu č.. vyhotoveného dňa 24.8.2017 došlo k rozdeleniu predmetnej parcely ( ktorá
je predmetom tohto konania) na parcelu registra B. a parcelu registra B. pričom obe uvedené parcely
zostali vo výlučnom vlastníctve žalobcu a sú naďalej zapísané na A.
14. So zreteľom na uvedené súd pri zohľadnení námietok žalovaného uvedených vo vyjadrení k
späťvzatiu žaloby zo dňa 27.12.2018 a vo vzťahu k otázke procesného zavinenia strán sporu na

zastavení konania dôsledne skúmal procesnú zodpovednosť strán za zastavenie konania a má za to, že
žalovaný svojím konaním procesne zavinil zastavenie konania tým, že uzavretím nájomnej zmluvy so
žalobcom, keď predmetom nájmu sú nehnuteľnosti, ktorých vypratanie žiadal žalobca, odpadol predmet
sporu, žalobca má v zmysle § 255 ods. 1 CSP nárok na náhradu trov konania.
15. Priznanie náhrady trov konania žalobcovi súd odôvodňuje zásadou procesnej zodpovednosti za

zavinenie. Pojem „procesné zavinenie“ použitý v ustanovení § 256 CSP sa posudzuje výlučne z
procesného hľadiska. Zásada zodpovednosti za zavinenie je inštitútom procesného práva, a preto
rozhodujúcimi skutočnosťami na posúdenie tejto zodpovednosti sú tie, ktoré vznikli po začatí konania.
Zavinenie je potrebné interpretovať vo vzťahu príčinnej súvislosti, v ktorom príčinou je správanie
sa strany sporu ( teda aj prejav vôle spočívajúci napr. v späťvzatí žaloby) a dôsledkom je vznik

trov protistrany, pretože nie je možné pripočítať na ťarchu toho, kto sa iba bránil. Naopak, pokiaľ
jedna procesná strana zaviní, že konanie muselo byť zastavené, pričom o veci nemôže byť meritórne
rozhodnuté, vzniká jej zásadne povinnosť nahradiť druhej procesnej strane trovy konania. Kritérium
procesného zavinenia je potrebné posudzovať z objektívneho hľadiska, a to vo vzťahu medzi tým, čoho
sa žalujúca strana v konaní domáhala a skutočnosťou, pre ktorú žalujúca strana vzala žalobu späť.

Pri posudzovaní nároku na náhradu trov konania v spojení s ustanovením § 256 ods. 1 CSP je súd
povinný skúmať, či niektorá zo strán sporu zavinila, že sa konanie muselo zastaviť. Súd poukazuje aj
na skutočnosť, že aj náhrada trov konania priznaných podľa § 256 ods. 1 CSP sa vzťahuje na účelnevynaložené trovy. Ide o vyjadrenie všeobecného princípu, že nárok na náhradu trov konania je úzko
spätý s účelnosťou ich vynakladania pri uplatňovaní práva na súdnu ochranu.
16. V prejednávanom spore sa žalujúca strana domáhala vypratania nehnuteľnosti po skončení nájmu

a skutočnosťou, pre ktorú žalujúca strana vzala žalobu späť bola tá skutočnosť, že uzavretím nájomnej
zmluvy vzniklo žalovanému právo na užívanie prenajatých nehnuteľností, a teda z procesného hľadiska
odpadol predmet sporu. Skutočnosti uvedené žalovaným v podaní zo dňa 27.12.2018 sú skutočnosťami
hmotnoprávnymi, pričom súd v zmysle ust. § 256 CSP posudzuje zavinenie výlučne z procesného
hľadiska a na základe skutočností, ktoré nastali po začatí konania. Súd mal za preukázané, že

späťvzatie žaloby bolo odôvodnené neskorším správaním žalovaného (uzavretie nájomnej zmluvy so
žalobcom), ktorý sa celkom či v relevantnom rozsahu zachoval v zmysle žalobnej požiadavky, a teda je
možné nachádzať súvislosť, a teda aj procesné zavinenie medzi jeho správaním vo vzťahu k žalobnej
požiadavke (petitu); v takomto prípade nesie zodpovednosť na zastavení konania žalovaný v dôsledku
príčinnej súvislosti, ktorou je správanie účastníka konania, teda jeho prejav vôle spočívajúci v späťvzatí
návrhu, čo zodpovedá aj ustálenej judikatúre (viď R 49/1993, tiež bod 15 nálezu ÚS SR sp.zn. I. ÚS

196/09).
17. V danej veci žalobca vzal žalobu späť z dôvodu, že žalovaný si prenajal od žalobcu nehnuteľnosť,
ktorej vypratanie bolo predmetom sporu. Žalovaný sa tak podľa názoru súdu zachoval v zmysle žalobnej
požiadavky, z dôvodu ktorého odpadol predmet sporu a žalobca nemal inú možnosť, než žalobu zobrať
späť. Žalobca v čase podania vypratávacej žaloby nemal inú právnu možnosť domôcť sa ochrany svojich

práv,apretotrebazprocesnéhoaspektuurobiťzáver,žežalobabolapodanádôvodne(tosasamozrejme
môže, ale nemusí vzťahovať na hmotnoprávnu dôvodnosť žaloby, ktorá sa však v takomto prípade
neskúma a neposudzuje).
18. Pokiaľ ide o hmotnoprávnu dôvodnosť žaloby (hoci sa táto v tomto prípade neskúma), odvolací súd
poukazuje na to, že ustanovenie § 256 ods. 1 Civilného sporového poriadku je z obsahového hľadiska

v podstate zhodné so skorším § 146 ods. 2 Občianskeho súdneho poriadku, ktorý stratil účinnosť 30.
júna 2016. Niet preto dôvodu neaplikovať ustálenú judikatúru všeobecných súdov, ktorá sa týka § 146
ods. 2 Občianskeho súdneho poriadku. Ak potom došlo k zastaveniu konania v dôsledku späťvzatia
žaloby, možno žalovanému uložiť povinnosť nahradiť trovy zastaveného konania v prípade, ak pre jeho
správaniebolavzatáspäťžaloba,ktorábolapodanádôvodne(viďnálezÚstavnéhosúduSRz20.marca

2018, sp. zn. II. ÚS 569/2017).
19. Právna úprava trov konania obsiahnutá v Civilnom sporovom poriadku stanovuje, že rozhodovanie
o trovách konania má dve samostatné fázy, a to rozhodovanie o nároku na náhradu trov konania a
rozhodovanie o výške náhrady trov konania. Uvedené predpokladá, že súd prvej inštancie rozhodne
najprv o nároku na náhradu trov konania, a to tak, aby bolo zrejmé, ktorá strana má proti ktorej strane

nárok na náhradu trov konania a v akom rozsahu a až následne rozhodne (prostredníctvom súdneho
úradníka) o výške priznanej náhrady trov konania.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu je prípustné odvolanie v lehote 15 dní odo dňa jeho doručenia na Okresný súd
Košice I.

V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 127 CSP) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu
smeruje, v akom rozsahu sa napadá, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).
Podľa § 365 ods.. 1 odvolanie možno odôvodniť len tým, že
a) neboli splnené procesné podmienky

b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces
c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd
d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci
e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné pre zistenie rozhodujúcich skutočností

f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym
skutkovým zisteniam,
g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie
prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené
h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veciPodľa § 365 ods. 2 odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné
uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v
odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.

Podľa §365 ods. 3 dovolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do
uplynutia lehoty na podanie odvolania.