Uznesenie ,
Zrušujúce Judgement was issued on Wednesday, August 22, 2019

Súd: Krajský súd Nitra
Spisová značka: 9Co/134/2019

Identifikačné číslo súdneho spisu: 4415220124
Dátum vydania rozhodnutia: 22. 08. 2019

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Andrea Szombathová-Poláková
ECLI: ECLI:SK:KSNR:2019:4415220124.1

Uznesenie

Krajský súd v Nitre v senáte zloženom z predsedníčky senátu Mgr. Andrey Szombathovej-Polákovej a
sudkýň Mgr. Ingrid Radošickej Vallovej a JUDr. Kataríny Marčekovej, v právnej veci žalobcu: W.. O. O.,
nar. XX. XX. XXXX, bytom I., M. XX, zast. Advokátskou kanceláriou STOKLASA & STOKLASOVÁ s. r. o.,
so sídlom Nitra, Farská 25, IČO: 36 856 282, proti žalovanému: R.. J. W., nar. XX. XX. XXXX, bytom I. E.,
B. Y. XX, zast. Advokátskou kanceláriou JUDr. Ema Zacharová, advokát s. r. o., so sídlom Nové Zámky,

Forgáchova bašta 7, IČO: 47 237 023, o zaplatenie 36.000 eur s príslušenstvom, o odvolaní žalobcu
proti uzneseniu Okresného súdu Nové Zámky zo dňa 15. apríla 2019 č. k. 13C/674/2015-145 takto

r o z h o d o l :

Odvolací súd uznesenie súdu prvej inštancie v jeho napadnutom výroku týkajúcom sa trov konania z
r u š u j e a vec mu vracia na ďalšie konanie a nové rozhodnutie.

o d ô v o d n e n i e :

1. Napadnutým uznesením súd prvej inštancie konanie zastavil, žalobcovi vrátil súdny poplatok 2.160

eur prostredníctvom Slovenskej pošty, a. s. - prevádzkovateľ systému, Partizánska cesta 9, 975 99
Banská Bystrica, IČO: 36 631 124 po právoplatnosti uznesenia a o trovách konania rozhodol tak, že
žiadnej zo strán nárok na náhradu trov konania nepriznal. Rozhodnutie po právnej stránke odôvodnil
ustanoveniami § 144, § 145, § 257 CSP a § 11 ods. 1, 3, 4, 8 zákona č. 71/1992 Zb. (nesprávne uviedol
61/92 Zb.) o súdnych poplatkoch. Uviedol, že žalobca sa svojou žalobou voči žalovanému domáhal
zaplatenia vyššie uvedenej sumy s príslušenstvom ako vrátenia nesplatenej pôžičky, ktorú mu poskytol

dňa 08. 04. 2015 a 14. 04. 2015 v celkovej výške 50.000 eur a tiež zaplatenia úroku z omeškania,
nakoľko žalovaný pôžičku vrátil iba čiastočne, a to sumu 14.000 eur. Z uznesenia Okresného súdu Nitra
31NcKR/7/2016-6 zo 14. 03. 2019 súd zistil, že ním bol žalovaný oddlžený. Podaním zo dňa 11. 04. 2019
žalobca svoju žalobu zobral späť, vzhľadom na uznesenie o oddlžení žalovaného. Súd konanie zastavil
podľa § 145 ods. 1 CSP na základe späťvzatia žaloby žalobcom a to aj bez súhlasu žalovaného, nakoľko
ku späťvzatiu došlo pred prvým pojednávaním, resp. predbežným prejednaním sporu. Podľa § 11 ods.

1, 3, 4, 8 zákona č. 71/92 Zb. o súdnych poplatkoch v platnom znení súd rozhodol o vrátení súdneho
poplatku žalobcovi. O trovách konania súd rozhodol podľa § 257 CSP a to z dôvodu, že žaloba bola vzatá
späť v dôsledku oddlženia žalovaného, teda síce žalobca späťvzatím žaloby zavinil zastavenie konania,
avšak vzhľadom k rozhodnutiu súdu o oddlžení žalovaného musel tento procesný úkon učiniť (preto súd
nepriznal trovy konania žalovanému) a zároveň nie je možné mu trovy konania priznať, nakoľko súd v
merite veci rozhodnúť nemohol a nemôže preto konštatovať, že žaloba bola podaná dôvodne.

2. Uznesenie súdu prvej inštancie, v jeho výroku o trovách konania, napadol včas podaným odvolaním
žalobca, domáhajúc sa ním jeho zmeny tak, že súd mu prizná náhradu trov konania v rozsahu 100%.
Vytkol súdu prvej inštancie, že na základe vykonaných dôkazov dospel k nesprávnym skutkovým
zisteniam a jeho rozhodnutie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. S právnym posúdením
veci z hľadiska aplikácie ustanovenia § 257 CSP sa nestotožňuje. Navyše, súd je v prípade použitia

§ 257 CSP povinný vytvoriť procesný priestor umožňujúci stranám sporu vyjadriť svoje stanovisko
k prípadnému použitiu tohto ustanovenia. Strana má teda právo byť explicitne vyzvaná, aby včas kprípadnej aplikácii § 257 vyjadrila svoje stanovisko. Má za to, že dôvody hodné osobitného zreteľa
v zmysle nepriznania náhrady trov konania žiadnej zo strán nie sú v predmetnom súdnom spore
dané. Súd mal v časti rozhodovania o náhrade trov konania postupovať podľa § 256 ods. 1 CSP,

v zmysle ktorého, ak strana procesne zavinila zastavenie konania, súd prizná náhradu trov konania
protistrane. Je presvedčený, že žalobu podal oprávnene a ak by na majetok žalovaného nebol vyhlásený
konkurz a ak by žalovaný nebol oddlžený, bol by v spore úspešný a bola by mu priznaná náhrada
trov konania v celom rozsahu. Žalovaný svoje oddlženie inicioval sám, a teda, pokiaľ dlžník iniciuje
konanie o oddlžení, najčastejšie formou konkurzu podľa § 167 ods. 1 ZKR, tým samým v prípade

vyhlásenia konkurzu spôsobuje aj procesný následok vo forme zastavenia sporového konania, v ktorom
sa uplatňuje voči nemu pohľadávka, ktorá môže byť uspokojená v konkurze. Súdy v takýchto prípadoch
výrokom rozhodujú, že žalobca má voči žalovanému (voči majetku ktorého je konkurz vyhlásený) nárok
na plnú náhradu trov konania.

3. Žalovaný v písomnom vyjadrení k odvolaniu žalobcu uviedol, že žalobca zavinil zastavenie

konania tým, že žalobu vzal v celom rozsahu späť. Poukázal pritom na rozhodnutie NS SR sp. zn.
5MCdo/12/2008, nález ÚS SR I ÚS 196/09. Použitie ustanovenia § 257 CSP o nepriznaní náhrady trov
konania je na úvahe súdu. Žalobca si odporuje, keď tvrdí, že súd by mal posudzovať dôvody hodné
osobitného zreteľa aj na jeho strane, a na druhej strane tvrdí, že dôvody hodné osobitného zreteľa
nie sú v predmetnom súdnom spore dané. Popiera tvrdenie žalobcu, že ak by neprišlo k zastaveniu

konania, on by bol stranou, ktorá by trovy získala, to nebolo žiadnym spôsobom preukázané, keďže
súd prvej inštancie vo veci samej nerozhodoval, a preto ani nemohol konštatovať, že by žaloba bola
podaná dôvodne. Požiadavka žalobcu, aby súd posúdil dôvodnosť podanej žaloby a aj bez ďalšieho
dokazovania určil, že žaloba bola dôvodná, je v rozpore so zásadami a princípmi sporového konania.
Popiera tvrdenie žalobcu, že tým, že sám inicioval oddlženie, procesne zavinil zastavenie sporového

konania. On nevykonal žiadny procesný úkon, konanie bolo prerušené zo zákona a zastavené bolo
na základe procesného úkonu žalobcu. Navrhol rozhodnutie súdu prvej inštancie v jeho napadnutom
rozsahu potvrdiť.

4. Krajský súd v Nitre ako súd odvolací v zmysle ustanovenia § 34 CSP preskúmal vec bez nariadenia

odvolacieho pojednávania a dospel k záveru, že uznesenie súdu prvej inštancie v napadnutom výroku
týkajúcom sa trov konania je potrebné podľa § 389 ods. 1 písm. b) CSP zrušiť a vec mu v rozsahu
zrušenia podľa § 391 ods. 1 CSP vrátiť na ďalšie konanie a nové rozhodnutie.

5. V prejednávanej veci sa žalobca podanou žalobou zo dňa 21. 10. 2015 domáhal voči žalovanému

zaplatenia sumy 36.000 eur spolu s úrokom z omeškania vo výške 5,05% ročne zo sumy 50.000 eur od
01. 05. 2015 do 29. 09. 2015, zo sumy 42.000 eur od 30. 09. 2015 do 06. 10. 2015 a zo sumy 36.000
eur od 07. 10. 2015 do zaplatenia. Zároveň sa domáhal i náhrady trov konania. V priebehu konania pred
súdom prvej inštancie bol na majetok žalovaného vyhlásený konkurz, a to uznesením Okresného súdu
Nitra zo dňa 08. 03. 2016 č. k. 31K/7/2016-143. Uznesením Okresného súdu Nitra zo dňa 18. 10. 2018 č.

k. 31K/7/2016-271 súd konkurz vyhlásený na majetok úpadcu, po splnení konečného rozvrhu výťažku,
zrušil. Následne uznesením Okresného súdu Nitra zo dňa 14. 03. 2019 č. k. 31NcKR/7/2016-6 bolo
rozhodnuté o oddlžení žalovaného. Žalobca podaním doručeným súdu prvej inštancie dňa 11. 04. 2019
oznámil, že žalobu berie späť v celom rozsahu, pričom dôvodom späťvzatia žaloby je vydanie uznesenia
Okresného súdu Nitra zo dňa 14. 03. 2019 č. k. 31NcKR/7/2016-6, ktorým súd oddlžil žalovaného.

Právnym dôsledkom rozhodnutia o oddlžení je nevymožiteľnosť pohľadávok, ktoré po zrušení konkurzu
ostali neuspokojené, a preto je žalobca nútený vziať podanú žalobu späť. Súčasne si uplatnil nárok
na náhradu trov konania v plnom rozsahu. Následne súd prvej inštancie vo veci rozhodol napadnutým
uznesením, ktoré je predmetom preskúmania odvolacím súdom v rozsahu jeho výroku o náhrade trov
konania.

6. Podľa § 470 ods. 1 CSP, ak nie je ustanovené inak, platí tento zákona aj na konania začaté predo
dňom nadobudnutia jeho účinnosti.

7. Podľa § 256 ods. 1 CSP, ak strana procesne zavinila zastavenie konania, súd prizná náhradu trov

konania protistrane.

8. Podľa § 257 CSP výnimočne súd neprizná náhradu trov konania, ak existujú dôvody hodné
osobitného zreteľa.9. Ustanovenie § 256 ods. 1 CSP vychádza pri náhrade trov konania zo zásady procesného zavinenia.
Ak dôjde k zastaveniu sporového konania v dôsledku späťvzatia žaloby, potom je povinnosťou súdu

pri rozhodovaní o trovách konania skúmať procesnú zodpovednosť pri zastavení konania na oboch
procesných stranách, teda aj na strane žalobcu, aj na strane žalovaného. Pokiaľ žalobca žalobu musel
zobrať späť pre správanie žalovaného, potom je potrebné konštatovať, že žalovaný procesne zavinil
zastavenie konania. Ak by žalobca žalobu zobral späť bez udania dôvodu alebo bez toho, aby išlo
o reakciu na správanie žalovaného, a teda nemožno pričítať procesné zavinenie žalovanému, znáša

trovy žalovaného žalobca. Aj v prípade, ak sú naplnené všetky predpoklady na priznanie náhrady trov
konania, ak súd dospeje k záveru, že sú tu dôvody hodné osobitného zreteľa, nemusí náhradu trov
konania celkom alebo sčasti priznať (§ 257 CSP). Použitie tohto ustanovenia preto negatívne dopadá
na stranu sporu, ktorá by inak mala právo na náhradu trov konania. Z tohto dôvodu musí aplikácia tohto
ustanovenia zodpovedať osobitným okolnostiam konkrétneho prípadu a musí ísť o výnimočný charakter.
Úvaha súdu o tom, či ide o výnimočný prípad a či sú v danej veci dané dôvody hodné osobitného zreteľa

musí vychádzať z posúdenia všetkých okolností konkrétnej veci, okolností, ktoré viedli k uplatneniu
práva na súde, postoja strán v priebehu konania a pod. Toto ustanovenie má slúžiť na odstránenie
neprimeranej tvrdosti, teda na dosiahnutie spravodlivosti pre strany sporu, pokiaľ ide o vedenie súdneho
konaniaajehovýsledok.Vovšeobecnostimožnopovedať,ževždytrebazvažovaťokolnostikonkrétneho
prípadu, a to nielen okolnosti spočívajúce vo veci, ale i okolnosti na strane strán sporu, a to nielen toho,

v koho prospech má byť toto ustanovenie použité, ale aj na strane toho, komu inak patriaci nárok nie
je priznaný, či totiž možno od neho spravodlivo požadovať, aby trovy konania znášal bez nároku na ich
náhradu.

10. Podľa § 236 CSP v písomnom vyhotovení uznesenia sa uvedie označenie súdu, ktorý ho

vydal, označenie strán a ich zástupcov, označenie prejednávaného sporu, výrok, stručné odôvodnenie,
poučenie o odvolaní a deň a miesto vydania uznesenia.

11. Povinnosť súdu riadne odôvodniť rozhodnutie je odrazom práva strany v konaní na dostatočné a
presvedčivé odôvodnenie spôsobu rozhodnutia súdu, ktoré sa vyporiada i so špecifickými námietkami

strany. Porušením uvedeného práva strany na jednej strane a povinnosti súdu na druhej strane sa strane
konania (okrem upretia práva dozvedieť sa o príčinách rozhodnutia práve zvoleným spôsobom) odníma
možnosť náležite, skutkovo aj právne argumentovať proti rozhodnutiu súdu (v rovine polemiky i s jeho
dôvodmi) v rámci využitia prípadne riadnych alebo mimoriadnych opravných prostriedkov.

12. Požiadavka riadneho odôvodnenia súdneho rozhodnutia sa vzťahuje na každý výrok rozhodnutia,
teda okrem rozhodnutia vo veci samej aj na rozhodnutie o trovách konania (ako integrálnej súčasti
súdneho konania ako celku). Odôvodnenie rozhodnutia (vo všetkých jeho výrokoch) musí byť
zároveň dostatočným podkladom pre uskutočnenie prieskumu jeho správnosti v konaní o riadnom, či
mimoriadnom opravnom prostriedku. Ak rozhodnutie neobsahuje náležitosti uvedené v § 220 ods. 2

CSP v spojení s § 236 CSP, je nepreskúmateľné. Takéto rozhodnutie súdu porušuje právo strany na
spravodlivý súdny proces a v konečnom dôsledku mu odníma možnosť konať pred súdom.

13. Odvolací súd po preskúmaní obsahu spisu, napadnutého rozhodnutia a konania, ktoré mu
predchádzalo, dospel k záveru, že v danom prípade výrok o trovách konania v napadnutom rozhodnutí

nebol odôvodnený a nezodpovedá požiadavkám kladeným na riadne odôvodnenie rozhodnutia. Súd
svoje rozhodnutie v časti výroku o trovách konania odôvodnil ustanovením § 257 CSP, a uviedol len to,
že žalobca síce zavinil zastavenie konania, avšak vzhľadom k rozhodnutiu súdu o oddlžení žalovaného
musel tento procesný úkon učiniť a zároveň nie je možné mu trovy konania priznať, nakoľko súd v
merite veci rozhodnúť nemohol a nemôže preto konštatovať, že žaloba bola podaná dôvodne. Takéto

odôvodnenie rozhodnutia o trovách konania odvolací súd nepovažuje za dostatočné, naviac za situácie,
že z neho nie je vôbec jednoznačné, či a ktorú stranu sporu by inak bolo možné zaťažiť zodpovednosťou
za zavinenie zastavenia konania v zmysle ustanovenia § 256 ods. 1 CSP, ktoré súd prvej inštancie ako
základné procesné ustanovenie na rozhodovanie o trovách konania v prípade zastavenia konania ani
nepoužil,keďažprimárnymustálenímzáveruozodpovednostizazastaveniekonaniapodľaustanovenia

§ 256 ods. 1 CSP možno pristúpiť k moderácii - aplikáciou ustanovenia § 257 CSP a výnimočne
rozhodnúť tak, že z dôvodov hodných osobitného zreteľa sa náhrada trov strane, ktoré by jej inak patrili,
nepriznáva. Teda, súd podľa neho nemusí zaviazať stranu, ktoré spôsobila vznik trov svojim zavinením,
aby tieto trovy nahradila protistrane.14. Ustanovenie § 257 CSP pritom ale nie je možné vykladať tak, že je naň možné prihliadnuť
kedykoľvek bez zreteľa na základné zásady rozhodovania o trovách konania. Priamo z textu zákonného

ustanovenia vyplýva, že súd by mal podľa neho rozhodovať iba vo výnimočných prípadoch. Ak súd má
v úmysle použiť moderačné právo alebo ak ho niektorá zo strán navrhne, musí umožniť protistrane, aby
sa k tomu vyjadrila (k zámeru aj k dôkazom). Nie je možné, aby súd dospel k vnútornému presvedčeniu,
že je potrebné aplikovať ustanovenie § 257 CSP a strane, ktorá by inak trovy získala, to neoznámil a
táto by sa to dozvedela až z rozhodnutia. Súd v prípade použitia ustanovenia § 257 CSP je povinný

vytvoriť procesný priestor umožňujúci stranám sporu vyjadriť svoje stanovisko k prípadnému použitiu
tohto ustanovenia. Existenciu dôvodov hodných osobitného zreteľa musí súd vo svojom rozhodnutí
riadne a presvedčivo odôvodniť, pretože v opačnom prípade by mohlo ísť o postup, ktorý by mohol mať
znaky svojvôle.

15. Vychádzajúc z vyššie uvedeného potom odvolací súd konštatuje, že okrem toho, že rozhodnutie

súdu prvej inštancie v jeho napadnutom výroku nezodpovedá požiadavkám na jeho riadne odôvodnenie,
súd prvej inštancie i procesne pochybil, keď z hľadiska zamýšľanej aplikácie ustanovenia § 257 CSP
stranám sporu neposkytol procesný priestor na vyjadrenie sa k jeho prípadnému použitiu. Uvedené
skutočnosti potom viedli odvolací súd k zrušeniu rozhodnutia súdu prvej inštancie v jeho napadnutom
výroku týkajúcom sa náhrady trov konania podľa § 389 ods. 1 písm. b) CSP a vráteniu veci v rozsahu

zrušenia na ďalšie konanie a nové rozhodnutie.

16. Úlohou súdu prvej inštancie bude opätovne rozhodnúť o náhrade trov konania a svoje rozhodnutie
odôvodniť tak, aby bolo preskúmateľné, zaoberajúc sa pritom posúdením všetkých špecifických
okolností daného sporu.

Toto rozhodnutie bolo v senáte prijaté pomerom hlasov 3 : 0.

Poučenie:

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP) v lehote
dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý

rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia
opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP).
V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).