Rozsudok ,
Potvrdené Judgement was issued on Wednesday, November 21, 2019

Súd: Krajský súd Prešov
Spisová značka: 1Co/70/2019

Identifikačné číslo súdneho spisu: 8119206376
Dátum vydania rozhodnutia: 21. 11. 2019
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Jozef Angelovič

ECLI: ECLI:SK:KSPO:2019:8119206376.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Prešove v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Jozefa Angeloviča a členov senátu

JUDr. Mareka Kohúta a JUDr. Anny Ilčinovej, v sporovej veci žalobkyne: P. X., V.. X.XX.XXXX, P. N. XX,
Y.,zastúpenejJUDr.IgoromŠafrankom,advokátom,sosídlomSov.hrdinov163/66,08901Svidník,IČO:
31954448, proti žalovanému: PROFI CREDIT Slovakia, s.r.o., so sídlom Pribinova 2, Bratislava, IČO:
35 792 752, zastúpenému: Advokátska kancelária JUDr. Andrea Cviková, s.r.o., so sídlom Kubániho
16, Bratislava, IČO: 47 233 516, o primerané finančné zadosťučinenie vo výške 104,32 eur, o odvolaní
žalovaného proti rozsudku Okresného súdu Prešov, č.k. 8Csp/84/2019-46 z 17.7.2019, takto

r o z h o d o l :

Potvrdzuje rozsudok.

Žalobkyňa má nárok na náhradu trov odvolacieho konania proti žalovanému v rozsahu 100 %.

o d ô v o d n e n i e :

1. Napadnutým rozsudkom súd prvej inštancie zaviazal žalovaného zaplatiť žalobkyni 104,32 eur do 3
dní od právoplatnosti tohto rozsudku a nahradiť jej trovy konania v rozsahu 100 %.

2. Vychádzal zo zistenia, že žalobkyňa sa domáhala voči žalovanému zaplatenia primeraného
finančného zadosťučinenia vo výške 104,32 eur. Žalobu odôvodnila tým, že v konaní vedenom na
Okresnom súde Prešov pod sp. zn. 11Csp/126/2018 bola ako žalobkyňa v postavení spotrebiteľa

úspešná. Okresný súd Prešov rozsudkom z 23.11.2018, č.k. 11Csp/126/2018-86 zaviazal žalovaného
zaplatiť žalobkyni sumu vo výške 104,32 eur spolu s úrokmi z omeškania vo výške 5 % ročne
od 7.7.2018 do zaplatenia titulom vydania bezdôvodného obohatenia, nakoľko nedošlo k platnému
uzavretiu zmluvy o spotrebiteľskom úvere a žalobkyňa uhradila žalovanému viac než jej bolo poskytnuté.
Pri právnom posúdení predmetného sporu vychádzal súd prvej inštancie z ustanovení zákona č.
250/2007 Z.z. o ochrane spotrebiteľa. Základným predpokladom úspešného uplatnenia primeraného
finančného zadosťučinenia je porušenie práva alebo povinnosti ustanovenej zákonom č. 250/2007 Z.z.

o ochrane spotrebiteľa alebo podľa osobitných predpisov, ktorými sú predpisy na ochranu spotrebiteľa.
Žalobkyňa úspešne uplatnila porušenie svojho práva ustanoveného osobitným predpisom v konaní
pod sp.zn. 11Csp/126/2018, v dôsledku čoho bol žalovaný zaviazaný vydať žalobkyni bezdôvodné
obohatenie. Pokiaľ bola žalobkyňa úspešná v predchádzajúcom spore pri uplatnení porušenia jej práva
ako spotrebiteľa, základ nároku bol daný. Pri určení výšky finančného zadosťučinenia súd vychádzal z
toho, že finančné zadosťučinenie má sankčnú povahu a jeho účelom je odradiť nečestného dodávateľa
od porušovania práv spotrebiteľov. Suma vo výške 104,32 eur splní všetky funkcie primeraného

finančného zadosťučinenia a teda, že bude mať dostatočný satisfakčný charakter pre žalobkyňu,
dostatočný sankčný charakter voči žalovanému v zmysle individuálnej, ale aj generálnej prevencie, a
zároveň bude odmenou pre žalobkyňu, že sa nekalému konaniu žalovaného nepodrobila, ale napriek
nepochybne svojej slabšej ekonomickej a právnej situácii, sa pustila do sporu s ním.3. O nároku na náhradu trov konania súd prvej inštancie rozhodol podľa § 262 ods. 1 CSP v spojení s §
255 ods. 2 CSP, keď žalobkyni priznal náhradu trov konania v plnej výške napriek tomu, že jej nepriznal

nárok v žiadanej výške, pričom výška nároku závisela od úvahy súdu.

4. Proti rozsudku v zákonnej lehote podal odvolanie žalovaný a navrhol, aby odvolací súd napadnutý
rozsudok zmenil, žalobu zamietol a priznal mu náhradu 100 % trov právneho zastúpenia, vrátane trov
odvolacieho konania.

5. Odvolanie podal z dôvodov, že súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby
uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý
proces (§ 365 ods. 1 písm. b) CSP), konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne
rozhodnutie vo veci (§ 365 ods. 1 písm. d) CSP), súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných
dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam (§ 365 ods. 1 písm. f) CSP) a rozhodnutie súdu prvej

inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci (§ 365 ods. 1 písm. h) CSP).

6. Namietal nepreskúmateľnosť rozsudku a jeho arbitrárnosť, pretože súd sa vôbec nezaoberal tými
argumentmi a tvrdeniami žalovaného, ktoré sa týkajú toho, že v konaní pod sp.zn. 11Csp/126/2018
nebolo rozhodnuté na základe záveru o porušení osobitného ustanovenia určeného na ochranu

spotrebiteľa, ale na základe ustanovenia všeobecného občianskeho práva, a teda nie je splnená
základná podmienka podľa § 3 ods. 5 zákona č. 250/2007 Z.z. Žalovaný namietal aj odôvodnenie
sumy finančného zadosťučinenia, keď z rozsudku nevyplýva, s akými konkrétnymi preukázanými
skutočnosťami súd záver o sume 104,32 eur ako o primeranej sumy spája. Samotné „zadosťučinenie“
je chápané ako forma náhrady ujmy v nemajetkovej oblasti. Žalovaný namietal aj nesprávne skutkové

závery súdu a nesprávne právne posúdenie, nakoľko v rozhodnutí vo veci 11Csp/126/2018 nebolo
rozhodnuté na základe záveru o porušení osobitného ustanovenia určeného na ochranu spotrebiteľa. Z
§ 3 ods. 5 zákona č. 250/2007 Z.z. plynie, že nárok na finančné zadosťučinenie sa spája len s prípadom
uplatnenia porušenia práva a povinností ustanovených zákonom s cieľom ochrany spotrebiteľa. Nie
na základe iných ustanovení, napríklad všeobecných ustanovení špecificky neurčených na oblasť

ochrany spotrebiteľov. V konaní neboli dokázané skutočnosti, ktoré by odôvodňovali postup podľa tohto
ustanovenia.

7. Žalobkyňa sa k odvolaniu žalovaného nevyjadrila.

8. Odvolací súd prejednal vec podľa § 378 ods. 1 CSP a nasl., a to bez nariadenia odvolacieho
pojednávania (§ 385 ods. 1 CSP a contrario) a zistil, že odvolanie žalovaného nie je dôvodné.

9. Podľa § 3 ods. 5 zákona č. 250/2007 Z.z. o ochrane spotrebiteľa v znení neskorších predpisov, proti
porušeniu práv a povinností upravených zákonom s cieľom ochrany spotrebiteľa, môže sa spotrebiteľ

proti porušiteľovi na súde domáhať ochrany svojho práva. Združenie sa môže na súde proti porušiteľovi
domáhať, aby sa porušiteľ zdržal protiprávneho konania a aby odstránil protiprávny stav, a to aj
vtedy, ak takéto konanie porušiteľa poškodzuje záujmy spotrebiteľov, ktoré nie sú len jednoduchým
súhrnom záujmov jednotlivých spotrebiteľov poškodených porušením spotrebiteľských práv, ale ide o
konanie porušiteľa uplatňované voči všetkým spotrebiteľom. Spotrebiteľ, ktorý na súde úspešne uplatní

porušenie práva alebo povinností ustanovenej týmto zákonom a osobitnými predpismi, má právo na
primerané finančné zadosťučinenie od toho, kto za porušenie práva alebo povinností ustanovenej týmto
zákonom a osobitnými predpismi zodpovedá.

10. V prejednávanej veci je predmetom konania nárok žalobkyne opierajúci sa o citované ustanovenie

zákona o ochrane spotrebiteľa. Cieľom finančného zadosťučinenia je dovŕšenie ochrany porušeného
práva spôsobom, ktorý vyžaduje poskytnutie vyššieho stupňa ochrany. Hypotéza tejto právnej normy
vyžaduje splnenie predpokladov, ktorými sú úspešné uplatnenie porušenia práva, alebo povinnosti
ustanovenej zákonom č. 250/2007 Z.z., alebo osobitnými predpismi a spôsobilosť takéhoto porušenia
práva, alebo povinností privodiť spotrebiteľovi ujmu (do pozornosti napr. uznesenie Krajského súdu

Prešov sp. zn. 6Co/220/2012).

11. Inštitút primeraného finančného zadosťučinenia môže na účely ochrany spotrebiteľa naplniť
požiadavkuúčinnéhoaodradzujúcehoprostriedkuochrany.Zákonnevyžadujeprevzniktohtopráva,abyspotrebiteľovi bola privodená nejaká ujma. Postačuje, ak k takémuto porušeniu práva alebo povinnosti
dôjde.

12. Z dokazovania vykonaného súdom prvej inštancie nepochybne vyplynulo, že v konaní vedenom na
Okresnom súde Prešov pod sp.zn. 11Csp/126/2018 sa žalobkyňa vo vzťahu k žalovanému domohla
vydania bezdôvodného obohatenia vo výške 104,32 eur titulom neplatného právneho úkonu, keď súd
prvej inštancie dospel k záveru, že medzi žalobkyňou a žalovaným nedošlo k uzavretiu zmluvy o
spotrebiteľskom úvere, nakoľko zo strany žalobkyne nedošlo k písomnej akceptácii nového návrhu na

uzavretie zmluvy. Zmluvu o spotrebiteľskom úvere preto súd prvej inštancie vyhodnotil ako neplatnú.
Zároveň dodal, že aj pri platne uzavretej zmluve by sa muselo vychádzať z fikcie o bezúročnosti a
bezpoplatkovosti úveru z dôvodu, že zmluva nebola uzavretá písomnou formou ako zmluvný konsenzus
oboch strán a v zmluve nebol uvedený termín konečnej splatnosti úveru, termín splatnosti splátky, ani
predpoklady použité na výpočet RPMN.

13. Možno preto konštatovať, že zo strany žalovaného došlo k takému porušeniu spotrebiteľského práva
(s ohľadom na vady, ktoré predmetná zmluva v zmysle vyššie uvedeného mala, vrátane absenicie
podstatných náležitostí zmluvy, na ktoré má žalobkyňa ako spotrebiteľka právo), ktoré bolo bez ďalšieho
spôsobilé privodiť ujmu spotrebiteľovi spočívajúcu v nezákonnom preplatení úveru, a teda k strate
finančných prostriedkov.

14. Samotná povaha primeraného finančného zadosťučinenia neumožňuje jeho priame vyčíslenie, preto
súdu nemusia byť predložené dôkazy o existencii ujmy. Bez právneho významu je, či ujma spotrebiteľovi
reálne vznikla, keďže postačuje iba možnosť vzniku takejto ujmy.

15. S poukazom na vyššie uvedené aj odvolací súd konštatuje, že za daného stavu s ohľadom
na preukázané závažné porušenie práv žalobkyne zo strany žalovaného, ktorých ochrany sa
žalobkyňa úspešne domohla na súde, je priznanie finančného zadosťučinenia plne dôvodné a výška
priznaného finančného zadosťučinenia je primeraná povahe a rozsahu porušenia práv žalobkyne,
zodpovedá svojmu účelu poskytnúť satisfakciu spotrebiteľovi a odradiť dodávateľa od porušovania práv

spotrebiteľov.

16. V odôvodnení napadnutého rozhodnutia súd prvej inštancie zrozumiteľným spôsobom uviedol
právne dôvody, pre ktoré žalobe vyhovel. Jeho rozhodnutie nemožno považovať za svojvoľné, zjavne
neodôvodnené, prípadne ústavne nekonformné, pretože súd prvej inštancie sa pri výklade a aplikácii

zákonných predpisov neodchýlil od znenia príslušných ustanovení a nepoprel ich účel a význam. Iba
skutočnosť,žeodvolateľsasprávnymnázoromvšeobecnéhosúdunestotožňuje,nemôževiesťkzáveru
o zjavnej neodôvodnenosti alebo arbitrárnosti rozhodnutia súdu, teda k porušeniu práva na spravodlivý
proces (uznesenie Najvyššieho súdu SR sp.zn. 5Cdo/218/2010).

17. Správnemu rozhodnutiu súdu prvej inštancie vo veci samej zodpovedá aj súvisiaci výrok o trovách
konania, aj keď nemožno súhlasiť s tvrdením súdu prvej inštancie, že žalobkyni nepriznal nárok v
žiadanej výške, nakoľko zo spisu vyplynulo, že žalobkyni bol priznaný nárok v ňou žiadanej výške 104,32
eur. Z dôvodu plného úspechu žalobkyne v spore, o trovách konania malo byť rozhodnuté postupom
podľa § 255 ods. 1 CSP, a nie podľa § 255 ods. 2 CSP, ako to uviedol súd prvej inštancie. Odhliadnuc

od uvedeného je však rozhodnutie súdu prvej inštancie o trovách konania v konečnom dôsledku vecne
správne.

18. Vychádzajúc z uvedených dôvodov odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie postupom podľa §
387 ods. 1 CSP ako vecne správny potvrdil.

19. O trovách odvolacieho konania bolo rozhodnuté podľa § 396 ods. 1 CSP a § 255 ods. 1 CSP,
podľa ktorého žalobkyňa ako sporová strana, ktorá mala v odvolacom konaní plný úspech, má nárok
na náhradu trov tohto štádia konania proti žalovanému, ktorý v odvolacom konaní úspech nemal.
Výšku týchto trov ustáli postupom podľa § 262 ods. 2 CSP súd prvej inštancie po právoplatnosti tohto

rozhodnutia odvolacieho súdu samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.

20. Toto rozhodnutie prijal senát Krajského súdu v Prešove pomerom hlasov 3 : 0.Poučenie:

Proti tomuto rozsudku nie je odvolanie prípustné.

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP). Dovolanie
je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej, alebo ktorým sa konanie končí,
ak:
a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,
b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana nemal procesnú subjektivitu,
c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný

zástupca, alebo procesný opatrovník,
d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo, alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,
e) rozhodoval vylúčený sudca, alebo nesprávny obsadený súd,
f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 430 CSP).

Dovolanie je prípustne proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo
rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej
otázky:
a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxi dovolacieho súdu,

b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená,
c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne.

Dovolanie v prípadoch uvedených v ods. 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti
uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) (§ 421 ods.1, 2 CSP).

Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné ak:
a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desať násobok minimálnej mzdy;
na príslušenstvo sa neprihliada,
b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany

neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada,
c) je predmetom dovolacieho konania, len príslušenstvo, pohľadávky a výška príslušenstva v čase
začatia dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písm. a) a b).

Na určenie výšky určenie minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v ods. 1 je rozhodujúci deň podania

žaloby na súde prvej inštancie (§ 422 ods. 1, 2 CSP). Dovolanie môže podať strana, v ktorej neprospech
bolo rozhodnutie vydané (§ 424 CSP). Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacoch od doručenia
rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii.
Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom, alebo dovolacom
súde (§ 427 ods. 1,2 CSP).

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne a
čoho sa dovolateľ domáha (§ 428 CSP).

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom.

Povinnosť podľa ods. 1 neplatí, ak je:
a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá ma vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,

b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec, alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské
právnické vzdelanie druhého stupňa,
c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený
osobouzaloženou,alebozriadenounaochranuspotrebiteľa,osobouoprávnenounazastupovaniepodľa
predpisov o rovnakom zaobchádzaní a ochrane pred diskrimináciou, alebo odborovou organizáciou, aak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa
(§ 429 ods. 1, 2 CSP).

Rozsah v akom sa rozhodnutie napadá môže dovolateľ rozšíriť, len do uplynutia lehoty na podanie
dovolania (§ 430 CSP).