Uznesenie ,
Zrušené Judgement was issued on Wednesday, December 13, 2018

Súd: Krajský súd Prešov
Spisová značka: 24Co/101/2018

Identifikačné číslo súdneho spisu: 8815209720
Dátum vydania rozhodnutia: 13. 12. 2018

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Eliška Wagshalová
ECLI: ECLI:SK:KSPO:2018:8815209720.2

Uznesenie

Krajský súd v Prešove v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Elišky Wagshalovej a členov
senátu JUDr. Antónie Kandravej a JUDr. Martina Barana, v spore žalobcu: EOS KSI Slovensko, s.r.o.,
so sídlom Pajštúnska 5, 851 01 Bratislava, IČO: 35 724 803, právne zastúpený Tomáš Kušnír, s.r.o. so
sídlomPajštúnska5,85102Bratislava,IČO:36613843,protižalovanému:A.Č.G.,H..XX.XX.XXXX,C.
F. XXX/XX, N., o zaplatenie 283,43 eur s príslušenstvom, o odvolaní žalobcu proti rozsudku Okresného

súdu Vranov nad Topľou č. k. 10C/43/2015-51 zo dňa 28.06.2017 takto

r o z h o d o l :

Z r u š u j e rozsudok a vec v r a c i a súdu prvej inštancie na ďalšie konanie a nové rozhodnutie.

o d ô v o d n e n i e :

I. Predmet konania
1. Právny predchodca žalobcu, Consumer Finance Holding, a.s., so sídlom Hlavné námestie 12,
Kežmarok, IČO: 35 923 130, sa podanou žalobou domáhal vydania platobného rozkazu, resp. rozsudku,

ktorým zaviaže žalovaného zaplatiť žalobcovi sumu 284,43 eur s úrokom z omeškania vo výške 8,75 %
ročne od 02.11.2012 do zaplatenia, ako aj nahradiť mu trovy konania.
II. Obsah napadnutého rozhodnutia
2. Okresný súd Vranov nad Topľou ako súd prvej inštancie (ďalej aj ako „súd“) napadnutým rozsudkom
žalobu zamietol. Žalovanému nárok na náhradu trov konania nepriznal.
3. Rozhodnutie právne zdôvodnil ust. § 39, § 52 ods. 1, 2 § 53 ods. 1, 2, 3, 9, § 524 ods. 1, 2, § 526 ods.

1, § 657 Občianskeho zákonníka, § 1 ods. 2, § 17 ods. 1, 2 zákona č. 129/2010 Z.z. o spotrebiteľských
úveroch a o iných úveroch a pôžičkách pre spotrebiteľov (ďalej len „ZSU“), čl. 6, ods. 1, čl. 16 ods. 1, §
154, § 290, § 296, § 470 ods. 1, 2 a § 473 Civilného sporového poriadku.
4. Zo zisteného skutkového stavu súdom prvej inštancie vyplýva, že na základe zmluvy o pôžičke č.
044443082 zo dňa 15.40.2012 právny predchodca žalobcu poskytol žalovanému pôžičku v sume 222,-
eur, a to na účel financovania žalovaným zakúpeného tovaru - čiernej techniky - TV zn. LG 32, ktorého

kúpna cena bola 317,- eur. Ihneď pri zakúpení tovaru bol žalovaný povinný zložiť akontáciu v sume
95,- eur, ktorú právny predchodca žalobcu v zmysle zmluvy o pôžičke pripočítal k istine pôžičky, ktorú
mu mal poskytnúť. V zmluve bola dohodnutá ročná úroková sadzba vo výške 36,6, mesačná splátka
s poistením bola dohodnutá vo výške 15,44 eur. Listom zo dňa 25.10.2012, doručený žalovanému
29.10.2012, právny predchodca žalobcu zosplatnil všetky splátky žalovaného jednorázovo a požiadal o
ichokamžitúúhraduvcelkovejvýške284,08eur.Zprehľadusplátokaúhradvyplýva,žežalovanýuhradil

dňa 15.04.2012, t.j. pri zakúpení tovaru a uzavretí zmluvy o pôžičke sumu 95,- eur z titulu akontácie
za tovar a dňa 20.06.2012 jednu splátku vo výške 15,44 eur. Zmluvou o postúpení pohľadávok zo dňa
27.11.2015 malo dôjsť k postúpeniu pohľadávky na žalobcu v celej v tomto súdnom konaní uplatnenej
sume s príslušenstvom.
5. Žalobca neuniesol dôkazné bremeno ohľadom splnenia zákonných podmienok § 52 ods. 9
Občianskeho zákonníka pri zosplatnení všetkých neuhradených splátok žalovaného, či pred vyhlásením

mimoriadnej splatnosti bol dlžník v omeškaní so zaplatením splátky najmenej 3 mesiace a či súčasne
upozornil žalovaného spotrebiteľa v lehote nie kratšej ako 15 dní na uplatnenie tohto práva. K postúpenejpohľadávke právnym predchodcom žalobcu sa v spise nenachádza jediný dôkaz predložený či už
postupcom alebo postupníkom pohľadávky, ktorý by preukazoval splnenie podmienok § 17 ods. 1 ZSU
pri postúpení pohľadávky, ba dokonca ani splnenie podmienok požadovaných § 526 ods. 1 Občianskeho

zákonníka pre všeobecné postúpenie pohľadávky, ktorá ani nemusí vyplynúť zo spotrebiteľského
právneho vzťahu. Žalobca nepreukázal, aby spotrebiteľa - žalovaného pôvodný veriteľ Consumer
Finance Holding, a.s. bezodkladne informoval o postúpení pohľadávky a nepreukázal ani tú skutočnosť,
že by pôvodný veriteľ Consumer Finance Holding, a.s. po dohode so žalobcom naďalej spravoval tento
spotrebiteľský úver vo vzťahu k spotrebiteľovi (§17 ods. 2 ZSU). Žalobca tak nepreukázal svoju aktívnu

legitimáciu pre tento spor a súd aj z tohto titulu musel žalobu zamietnuť. Poukázal však aj na nečestné
praktiky žalobcu, a to započítanie zaplatenej akontácie vo výške 95,- eur k istine poskytnutej pôžičky,
dohodnutie úrokovej sadzby vo výške 36,6% ročne v rozpore s dobrými mravmi, reálne poskytnutá
suma pôžičky bola len vo výške 222,- eur, pričom právny predchodca žalobcu dohodnutým úrokom v
rozpore s dobrými mravmi úročil súčet tejto sumy so žalobcom uhradenou akontáciou a ďalšími v zmluve
neidentifikovateľnými nárokmi, t.j. v celkovej sume pôžičky podľa zmluvy 293,36 eur, dohodnutá splátka

nie je členená na časť, ktorá sa započítava na istinu, na úroky a prípadné poplatky, čo je v rozpore s
§ 9 ods. 2 písm. k) ZSU a preto by bol spotrebiteľský úver podľa § 11 ods. 1 písm. a) bez ďalšieho
považovaný za bezúročný a bez poplatkov, a nakoniec, podľa prehľadu splátok a úhrad si žalobca účtuje
množstvo rôznych pokút a sankcií a to dokonca aj po zosplatnení všetkých splátok žalovaného, dokonca
si účtuje aj pokutu za vypovedanie zmluvy.

6. Vyššie uvedené dojednania zmluvy neboli individuálne dojednané, ale boli žalovanému predostreté
v rámci zmluvy a podmienok k zmluve o pôžičke. Žalovaný mohol zmluvu spolu so všeobecnými
obchodnými podmienkami ako celok buď prijať, alebo odmietnuť. Nemal možnosť individuálne si
vyjednať, ktorými podmienkami bude alebo nebude viazaný. Navyše s týmito podmienkami ani nebol
osobitne oboznámený. Preto, aj ak by žalobca preukázal svoju aktívnu legitimáciu v tomto spore a

uniesol dôkazné bremeno k splneniu podmienky podľa § 52 ods. 9 Občianskeho zákonníka pred
zosplatnením všetkých splátok žalovaného, súd by z týchto dôvodov nemohol nečestným praktikám
žalobcu, resp. jeho právneho predchodcu poskytnúť právnu ochranu.
7. O trovách súd rozhodol podľa § 255 ods. 1 Civilného sporového poriadku. V spore bol plne úspešný
žalovaný, ktorý si však žiadne trovy konania neuplatnil a ani mu žiadne v tomto konaní nevznikli, preto

mu ich súd nepriznal.
III. Obsah odvolania žalobcu
8. V zákonom stanovenej lehote podal proti rozsudku odvolanie žalobca. Namietal nesprávne právne
posúdenie veci. Súd v danej veci rozhodol bez nariadenia pojednávania, aj keď skutkové tvrdenia
strán boli sporné. Stranám sporu nevytvoril priestor na doplnenie dôkazov, ktoré by vyvrátili alebo

potvrdili tvrdené skutočnosti, na základe čoho odňal žalobcovi možnosť konať pred súdom. Nesúhlasil
aj s vyhodnotením aktívnej vecnej legitimácie. Uznesením zo dňa 25.07.2016 súd pripustil zmenu
žalobcu, a teda v konaní bolo nepreukázané postúpenie pohľadávky z pôvodného veriteľa na súčasného
žalobcu. Pokiaľ ide o nepreukázanie doručenia oznámenia o postúpení pohľadávok, žalobca uviedol,
že toto nemá vplyv na nárok žalobcu ako veriteľa, ale len na skutočnosť, voči komu dlžník splní svoj

záväzok. Z predloženej platobnej histórie je zrejmé, že žalovaný uhradil akontáciu v sume 95,- eur dňa
15.04.2012, ďalšiu splátku uhradil dňa 15.04.2012, pričom žalobca pristúpil k zosplatneniu až listom zo
dňa 25.10.2012. aj ak súd má za to, že v danom prípade nedošlo k platnému zosplatneniu, uvedené
nemá samo o sebe za následok zánik nároku žalobcu. Ak zmluva nemá všetky zákonom požadované
náležitosti, je potrebné poskytnutý úver považovať za bezúročný a bez poplatkov. Navrhol rozsudok v

napadnutom rozsahu zmeniť, vyhovieť žalobe, respektíve, zrušiť a vec vrátiť súdu prvej inštancie na
ďalšie konanie a nové rozhodnutie. Zároveň si vyčíslil trovy odvolacieho konania
9. Žalovaný sa k doručenému odvolaniu žalobcu písomne nevyjadril. .
IV. Hodnotenie odvolacieho súdu
10. Krajský súd v Prešove (ďalej len „odvolací súd“) príslušný na rozhodnutie o odvolaní v zmysle ust. §

34 zákona č. 160/2015 Z. z. Civilný sporový poriadok (ďalej len „CSP“) v zmysle ustanovenia § 470 ods.
1 a 2 CSP, vzhľadom na včas podané odvolanie (§ 362 ods. 1 CSP), preskúmal napadnuté rozhodnutie,
ako aj konanie, ktoré mu predchádzalo v zmysle zásad vyplývajúcich z ust. § 378, § 379 a § 380 CSP,
vec prejednal bez nariadenia pojednávania (§ 385 CSP a contrario) a dospel k záveru, že sú splnené
podmienky na zrušenie napadnutého rozsudku.

11. Z vykonaného dokazovanie súdom prvej inštancie vyplýva, že právny predchodca žalobcu uzavrel
so žalovaným zmluvu o pôžičke č. 044443082 zo dňa 15.40.2012, na základe ktorej boli žalovanému
reálne poskytnuté finančné prostriedky v sume 222,- eur. Súd v tomto smere neprihliadol na formálne
uvedenie sumy poskytnutého úveru v zmluve o pôžičke, vychádzajúc pritom zo skutočnosti, že právnypredchodca neoprávnene započítal sumu akontácie 95,- eur do istiny poskytnutého úveru. Listom zo dňa
25.10.2012, doručený žalovanému 29.10.2012, právny predchodca žalobcu zosplatnil všetky splátky
žalovaného jednorázovo a požiadal o ich okamžitú úhradu v celkovej výške 284,08 eur. Z prehľadu

splátok a úhrad vyplýva, že žalovaný uhradil dňa 15.04.2012, t.j. pri zakúpení tovaru a uzavretí zmluvy
o pôžičke sumu 95,- eur z titulu akontácie za tovar a dňa 20.06.2012 jednu splátku vo výške 15,44 eur.
12. Podľa ust. § 220 ods. 2 CSP, v odôvodnení rozsudku súd uvedie, čoho sa žalobca domáhal, aké
skutočnosti tvrdil, aké dôkazy označil a aké prostriedky procesného útoku použil, ako sa vo veci vyjadril
žalovaný a aké prostriedky procesnej obrany použil. Súd jasne a výstižne vysvetlí, ako posúdil podstatné

skutkové tvrdenia a právne argumenty strán, ktoré skutočnosti považuje za preukázané a ktoré nie, ktoré
dôkazy vykonal, z ktorých dôkazov vychádzal a ako ich vyhodnotil, prečo nevykonal ďalšie navrhnuté
dôkazy a ako vec právne posúdil, prípadne odkáže na ustálenú rozhodovaciu prax. Súd dbá, aby
odôvodnenie rozsudku bolo presvedčivé.
13. Štruktúra odôvodnenia rozsudku je v priamej spojitosti so základným právom na súdnu ochranu
podľa čl. 46 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky. Ak súd pri odôvodňovaní rozsudku nepostupuje

spôsobom, ktorý záväzne určuje ust. § 220 ods. 2 CSP dochádza nielen k tomu, že rozsudok je
nepreskúmateľný pre nedostatok dôvodov alebo pre ich nezrozumiteľnosť, ale aj k tomu, že základné
právonasúdnuochranuniejenaplnenéreálnymobsahom.Konaniearozhodovanievšeobecnýchsúdov
sa uskutočňuje v predpísanom ústavnom a zákonnom rámci, rešpektovanie ktorého vylučuje svojvôľu v
ich postupe, pričom vylúčenie svojvôle sa zabezpečuje viacerými prostriedkami, vrátane ich povinnosti

svoje rozhodnutia odôvodniť. Odôvodnenie rozhodnutí dovoľuje strane konania posúdiť ako súd v ich
veci vyložil a aplikoval príslušné predpisy a akými úvahami sa spravoval pri svojom rozhodovaní o veci
samej.
14. Pokiaľ všeobecný súd dospeje k rozhodnutiu bez toho, aby sa vo svojom rozhodnutí vysporiadal
so všetkými rozhodujúcimi skutočnosťami tvoriacimi základ pre toto rozhodnutie, treba rozhodnutie

všeobecného súdu považovať za arbitrárne, teda za rozporné s čl. 46 ods. 1 ústavy a s čl. 6 ods. 1
dohovoru (z rozhodnutia Ústavného súdu Slovenskej republiky zo 14. septembra 2006, sp. zn. I. ÚS
265/05)
15. Riadne odôvodnenie súdneho rozhodnutia ako súčasť základného práva na súdnu ochranu podľa čl.
46 ods. 1 ústavy vyžaduje, aby sa súd jasným, právne korektným a zrozumiteľným spôsobom vyrovnal

so všetkými skutkovými a právnymi skutočnosťami, ktoré sú pre jeho rozhodnutie vo veci podstatné a
právne významné (z rozhodnutia Ústavného súdu Slovenskej republiky zo 17. mája 2007, sp. zn. IV.
ÚS 14/07).
16. Vychádzajúc z odôvodnenia napadnutého rozsudku je zrejmé, že súd prvej inštancie zamietol žalobu
a priori z dôvodu nepreukázania aktívnej vecnej legitimácie žalobcu, v dôsledku neplatnosti uzavretej

zmluvy o postúpení pohľadávok, pre nesplnenie informačnej povinnosti vo vzťahu k spotrebiteľovi o tom,
že došlo k postúpeniu práv zo spotrebiteľskej zmluvy, vyplývajúcej pôvodnému veriteľovi z ust. § 17 ods.
2 zákona č. 129/2010 Z.z. o spotrebiteľských úveroch a o iných úveroch a pôžičkách pre spotrebiteľov
a o zmene a doplnení niektorých zákonov (ďalej len „zákon o spotrebiteľských úveroch“).
17. Podľa § 17 ods. 1, 2 zákona o spotrebiteľských úveroch, v znení účinnom do 31.03.2015, ak veriteľ

postúpi práva vyplývajúce zo zmluvy o spotrebiteľskom úvere na tretiu osobu vrátane vzájomného
započítania pohľadávok, postupuje sa podľa Občianskeho zákonníka. Pôvodný veriteľ je povinný o
postúpenípodľaodseku1spotrebiteľabezodkladneinformovať;toneplatí,akpôvodnýveriteľpodohode
s nadobúdateľom práv naďalej spravuje spotrebiteľský úver vo vzťahu k spotrebiteľovi.
18. Podľa § 17 ods. 1, 2 zákona o spotrebiteľských úveroch, v znení účinnom ku dňu 27.11.2015, ak

veriteľ postúpi práva vyplývajúce zo zmluvy o spotrebiteľskom úvere na tretiu osobu vrátane vzájomného
započítania pohľadávok, postupuje sa podľa Občianskeho zákonníka. Pôvodný veriteľ je povinný o
postúpení podľa odseku 1 spotrebiteľa bezodkladne písomne informovať; to neplatí, ak pôvodný veriteľ
po dohode s nadobúdateľom práv naďalej spravuje spotrebiteľský úver vo vzťahu k spotrebiteľovi.
Porušenie povinnosti podľa prvej vety je osobitne závažným porušením povinnosti podľa osobitného

predpisu.
19. Aktívnou vecnou legitimáciou sa rozumie také hmotnoprávne postavenie, z ktorého vyplýva subjektu
-žalobcovinímuplatňovanéprávo(nárok),respektívemuvyplývaprocesnéprávositentohmotnoprávny
nárok uplatňovať. Preskúmavanie vecnej legitimácie, či už aktívnej (existencia tvrdeného práva na
strane navrhovateľa), alebo pasívnej (existencia tvrdenej povinnosti na strane odporcu) je imanentnou

súčasťou súdneho konania (porov. rozsudok Najvyššieho súdu Slovenskej republiky z 29. 6. 2010, sp.
zn. 2Cdo 205/2009).
20. Odvolací súd uvádza, že rozhodnutie súdu prvej inštancie o nedostatku aktívnej vecnej legitimácii
žalobcu je nepreskúmateľné z nasledovných dôvodov. Súd prvej inštancie konštatuje neplatnosťuzavretej zmluvy o postúpení pohľadávok, pre nesplnenie informačnej povinnosti vo vzťahu k
spotrebiteľovi o tom, že došlo k postúpeniu práv zo spotrebiteľskej zmluvy bez náležitého zdôvodnenia
prijatého záveru.. Úvodom je nevyhnutné konštatovať, že platnosť hmotnoprávnych úkonov sa

posudzuje podľa právnych predpisov, účinných v čase ich vykonania. Z obsahu súdneho spisu je zrejmé,
že k uzavretiu zmluvy o postúpení pohľadávok došlo dňa 27.11.2015, súd prvej inštancie však citoval
zákonné znenie ust. § 17 ods. 1, 2 zákona o spotrebiteľských úveroch, v znení účinnom do 31.03.2015,
v zmysle ktorého, dokonca ani v spojení s aplikovaným ust. § 524 a nasl. Občianskeho zákonníka
nemožno vyvodiť, že nesplnenie informačnej povinnosti postupcu vo vzťahu k spotrebiteľovi, má za

následok neplatnosť právneho úkonu. Za rozhodujúce v tejto veci považuje odvolací súd predovšetkým
znenie ust. § 526 ods. 2 Občianskeho zákonníka, podľa ktorého, dokiaľ postúpenie pohľadávky nie
je oznámené dlžníkovi alebo dokiaľ postupník postúpenie pohľadávky dlžníkovi nepreukáže, zbaví
sa dlžník záväzku plnením postupcovi. Uvedené ustanovenie má tak za následok len určenie osoby,
plnením ktorej sa dlžník zbaví dlhu, nie podmienku platnosti uzavretej zmluvy o postúpení pohľadávky.
21. Odhliadnuc od ust. § 526 ods. 2 Občianskeho zákonníka, bolo povinnosťou súdu pri posudzovaní

platnosti uzavretej zmluvy o postúpení pohľadávky aplikovať v čase jej uzavretia platný a účinný
právny predpis. Ust. § 17 ods. 1, 2 zákona o spotrebiteľských úveroch, bolo v znení účinnom ku dňu
27.11.2015, na rozdiel od jeho znenia, aplikovaného súdom prvej inštancie, doplnené o druhú vetu v
ods. 2 ustanovenia, podľa ktorej porušenie povinnosti podľa prvej vety je osobitne závažným porušením
povinnosti podľa osobitného predpisu (pozn. zákona č. 250/2007 Z. z. o ochrane spotrebiteľa a o zmene

zákona Slovenskej národnej rady č. 372/1990 Zb. o priestupkoch v znení neskorších predpisov).
22. V rozhodnutí súdu absentujú dôvody prijatého právneho záveru o neplatnosti právneho úkonu.
Povinnosťou súdu bolo v zmysle ust. § 220 ods. 2 CSP uviesť v rozhodnutí ako vec právne posúdil,
predovšetkým uviesť, z akého právneho predpisu neplatnosť vyvodil, prípadne sa zaoberať intenzitou
osobitne závažného porušenia povinnosti podľa zákona o ochrane spotrebiteľa, ktoré by mohlo mať za

následok neplatnosť uzavretia zmluvy o spotrebiteľskom úvere.
23. Vydaním nepreskúmateľného rozhodnutia sa strane odníma možnosť v odvolacom konaní
riadne brániť svoje práva a oprávnené záujmy pretože je problematické zaujímať stanoviská k
nezrozumiteľnému alebo nedostatočne zdôvodnenému rozhodnutiu.
24. Keďže nedostatočne zdôvodnenie rozhodnutia je potrebné hodnotiť ako nesprávny procesný postup

súdu, ktorým bolo znemožnené žalobcovi, aby uskutočnil jemu patriace procesné práva v takej miere,
že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, odvolací súd postupom vyplývajúcim z ust. § 389
ods. 1 písm. b) CSP napadnutý rozsudok zrušil a vec vrátil súdu prvej inštancie na ďalšie konanie a
nové rozhodnutie (§ 391 ods. 1 CSP).
25. Po vrátení veci je úlohou súdu prvej inštancie opätovne o nároku žalobcu rozhodnúť, preskúmanie

aktívnej legitimácie žalobcu je súčasťou súdneho konania a postupu súdu. Rozhodnutie musí
zodpovedať požiadavkám ustanovenia § 220 CSP.
26. V tomto štádiu konania, keďže otázka aktívnej vecne legitimácie nie je právoplatne vyriešená,
nepovažoval odvolací súd za hospodárne vyjadrovať sa nečestným praktikám žalobcu či existencii jeho
nároku na zaplatenie dlhu, pre nepreukázanie splnenia podmienok na predčasné zosplatnenie dlhu.

27. Súd prvej inštancie v novom rozhodnutí rozhodne aj o trovách odvolacieho konania (§ 396 ods. 3
CSP).
28. Rozhodnutie bolo prijaté senátom odvolacieho súdu v pomere hlasov 3:0 (§ 3 ods. 9 zákona číslo
757/2004 Z.z. o súdoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov § 393 ods. 2 CSP).

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu odvolanie nie je prípustné.

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP) v lehote
dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý
rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia

opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy ( § 427 ods. 1 CSP).

Dovolateľ musí byť s výnimkou prípadov podľa § 429 ods. 2 CSP v dovolacom konaní zastúpený
advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).