Uznesenie ,
Zrušujúce Judgement was issued on Thursday, October 30, 2019

Súd: Krajský súd Trnava
Spisová značka: 11CoPr/6/2019

Identifikačné číslo súdneho spisu: 2618203074
Dátum vydania rozhodnutia: 30. 10. 2019

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Silvia Hýbelová
ECLI: ECLI:SK:KSTT:2019:2618203074.1

Uznesenie

Krajský súd v Trnave v senáte zloženom z predsedníčky senátu: JUDr. Silvia Hýbelová a členov: Mgr.
Fedor Benka a Mgr. Katarína Arnouldová, v spore žalobkyne: Y. J., nar. X.X.XXXX, bytom O. XX, O.,
proti žalovanému: Obec Rybky, so sídlom Rybky 110, Rybky, IČO: 00 309 915, o určenie neplatnosti
okamžitého skončenia pracovného pomeru, o určenie, že pracovný pomer naďalej trvá a o náhradu
mzdy, o odvolaní žalobkyne proti uzneseniu Okresného súdu Piešťany, č.k. 18Cpr/12/2019-20 zo dňa

5. augusta 2019, takto

r o z h o d o l :

Odvolací súd napadnuté uznesenie súdu prvej inštancie r u š í a vec mu v r a c i a na ďalšie konanie.

o d ô v o d n e n i e :

1.Uznesenímnapadnutýmodvolaním,súdprvejinštanciepodanieodmietol.Svojerozhodnutiesúdprvej
inštancie právne odôvodnil aplikáciou ustanovenia § 129 ods. 1, 2, 3 a 4 Civilného sporového poriadku
a vecne svoje rozhodnutie odôvodnil tým, že žalobkyňa na výzvu súdu prvej inštancie nereagovala

a svoje podanie v zmysle výzvy súdu prvej inštancie nedoplnila požadovaným, ani iným spôsobom.
Žalobkyňa teda v lehote stanovenej v uznesení, č. k. 18Cpr/12/2019 - 14 zo dňa 05.04.2019 svoje
podanie nedoplnila tak, ako bolo presne špecifikované vo výzve súdu prvej inštancie, napriek tomu, že
bola poučená o tom, ako treba doplnenie podania vykonať a o následkoch neodstránenia uvedených
vád, pričom ide o také nedostatky podania, pre ktoré nie je možné v konaní pokračovať. S poukazom
na vyššie uvedené skutočnosti dospel súd prvej inštancie k záveru, že žalobkyňa podala žalobu, ktorá

neobsahovala všeobecné náležitosti podania vo veci samej ani náležitosti žaloby a na výzvu súdu prvej
inštancie neodstránila neúplnosť tohto podania. Vzhľadom na uvedené súd prvej inštancie v súlade s
ustanovením § 129 ods. 3 CSP odmietol podanie vo veci samej.

2. Proti tomuto uzneseniu v celom rozsahu podala v zákonnej lehote odvolanie žalobkyňa. Odvolanie
odôvodnila poukazom na ustanovenie § 365 ods. 1 písm. a) až h) CSP. Uviedla, že o existencii

uznesenia o odmietnutí podania sa dozvedela telefonicky dopytom na infocentre okresného súdu,
z ktorého dôvodu navštívila elektronickú schránku. Jej elektronickú schránku (na jej rodné číslo)
mala zriadenú ako záložnú schránku pre účely plnenia pracovných povinností, ktorú elektronickú
schránku nepoužívala, pričom na tejto schránke nemala zriadenú ani notifikáciu doručenej pošty. Od
15.10.2018 do dňa podania odvolania bola pracovne neschopná. Po doručení okamžitého skončenia
pracovného pomeru jej bol odopretý prístup do zamestnania, t.j. nemala prístup k počítaču. Rovnako

tak doma nemá žiadny počítač a ani iné zariadenie, na ktorom by mohla kontrolovať elektronickú
schránku. Nedisponovala ani čítačkou na účely prístupu do elektronickej schránky, keďže táto jej nebola
zamestnávateľom vydaná. Uznesením o odmietnutí podania súd zvolil prílišný formalistický prístup. Súd
mal vedomosť o tom, že elektronickú schránku má aktívnu (z dôvodu plnenia pracovných povinností
zriadenú ako záložnú na príkaz starostu obce), ktorú nepoužíva, keďže oznámenie o postúpení veci jej
bolo Okresným súdom Senica oznámené do elektronickej schránky, ktoré oznámenie jej bolo doručené

fikciou doručenia, nakoľko ho z objektívnych dôvodov neprevzala, nedozvedela sa o ňom. Doručením
oznámenia o postúpení veci fikciou doručenia mohol mať súd prvej inštancie vedomosť o tom, žezrejme jej elektronická schránka je síce aktívna, avšak je nepoužívaná. Z tohto dôvodu súd mohol
uznesenie o doplnení podania ako aj uznesenie o odmietnutí podania jej ako slabšej strane sporu
doručovať aj písomne za tým účelom, aby jej nebolo zmarené uskutočňovanie jej procesných práv a

bolo jej zaručené právo na spravodlivý proces. Navrhla, aby súd určil, že doručenia uznesení, sp.zn.
18Cpr/12/2019 zo dňa 5.4.2019 a zo dňa 5.8.2019 sp.zn. 18Cpr/12/2019-20 sú neúčinné. K Uzneseniu,
č. k. 18Cpr/12/2019 zo dňa 5.4.2019, ktorým ju súd vyzval na doplnenie návrhu, uviedla, že nedisponuje
originálom a ani kópiou pracovnej zmluvy a dodatku k tejto zmluve. Originál pracovnej zmluvy ako
aj dodatok zostal v jej osobnej zložke spolu s ďalšími jej vecami u zamestnávateľa - žalovaného,

ktorý jej tieto dokumenty odmietol vydať. Rovnako tak u zamestnávateľa ostali aj jej výplatné pásky.
Teda nedisponuje originálmi a ani kópiami pracovnej zmluvy, dodatku k tejto zmluve uzavretého a ani
výplatnými páskami, t.j. tieto nemohla z objektívneho dôvodu súdu predložiť a doplniť tak jej podanie.
Z tohto dôvodu nebolo z jej strany ani možné určiť výšku náhrady mzdy, na ktorej vyčíslenie ju súd
vyzval, a ktorej sa v tomto konaní domáha. Mala za to, že súd mal vyzvať žalovaného na predloženie
týchto dôkazov, na základe ktorých by následne mohla špecifikovať nárok na náhradu mzdy. Súd však

takto nepostupoval, i keď podľa jej názoru mohol a mal (§ 319 CSP). V tomto konaní sa domáha
štyroch výrokov, pričom, ak mal súd za to, že výrok o náhrade mzdy nie je preukázaný, podložený
a riadne vyčíslený, mal v konaní pokračovať a rozhodovať, napr. len o nároku o určenie neplatnosti
skončenia pracovného pomeru. Rovnako tak súd mohol vytýčiť termín pojednávania, na ktorom by mu
dôvody podanej žaloby a nedoloženie príloh ako slabšia strana sporu ozrejmila. Súd takto neurobil a

podanie bez ďalšieho odmietol. V prípade úspechu tohto odvolania navrhla, aby súd vyzval žalovaného
na predloženie originálov pracovnej zmluvy, dodatku a výplatných pások. Mala za to, že na základe
vyššieuvedenýchskutočnostísúnaplnenéňouuvedenéodvolaciedôvody,nazákladečohojeodvolanie
podané dôvodne. Nárok na náhradu mzdy vie približne (nedostatočne) špecifikovať len z výpisov z jej
účtu, na ktorý jej mzda bola od zamestnávateľa pripisovaná. Ide však o čistú mzdu, pričom nárok na jej

náhradu sa v súdnom konaní uplatňuje z hrubej mzdy. Hrubá mzda je uvedená vo výplatných páskach,
s ktorými nedisponuje. Priemerná čistá mzda za predchádzajúce mesiace pred podaním okamžitého
skončenia pracovného pomeru dosahovala približne 620 EUR. Z tohto dôvodu nárok na náhradu mzdy
vyčísľuje v sume najmenej 620 EUR za každý mesiac od okamžitého skončenia pracovného pomeru
do právoplatného rozhodnutia vo veci samej. (každý mesiac trvania sporu sa nárok na náhradu mzdy

zvyšuje o tento mesiac) Teda v konaní sa naďalej domáha, aby po vykonanom dokazovaní vyhlásil
rozsudok, ktorým určí, že okamžité skončenie pracovného pomeru žalovaným so žalobkyňou podľa §
68 ods. 1 písm. b) Zákonníka práce podaním zo dňa 15.10.2018 je neplatné. Pracovný pomer medzi
žalobkyňou a žalovaným trvá. Žalovaný je povinný zaplatiť žalobkyni náhradu mzdy najmenej vo výške
620 EUR za každý mesiac od 15.10.2018 do opätovného prijatia do zamestnania. Žalovaný je povinný

nahradiť žalobkyni trovy konania vo výške 100 %. Navrhla, aby odvolací súd zrušil napadnuté uznesenie
a vec vrátil súdu prvej inštancie na ďalšie konanie.

3. Žalovaný sa k odvolaniu nevyjadril.

4. Krajský súd v Trnave ako súd odvolací postupoval preto podľa ustanovení CSP a takto po zistení, že
odvolanie podala včas oprávnená osoba - strana sporu, v neprospech ktorej bolo rozhodnuté (§ 359 a
§ 362 ods. 1 CSP) proti rozhodnutiu, proti ktorému je tento opravný prostriedok prípustný (§ 355 ods.
2 a § 357 písm. b) CSP), postupom bez nariadenia odvolacieho pojednávania preskúmal napadnuté
uznesenie, ako aj konanie mu predchádzajúce v medziach daných rozsahom a dôvodmi odvolania (§

379, 380 CSP) a dospel k záveru, že odvolanie je podané dôvodne.

5. Predmetom konania vedeného na súde prvej inštancie pod sp. zn. 18Cpr/12/2019 bolo určenie
neplatnosti okamžitého skončenia pracovného pomeru a určenie, že pracovný pomer naďalej trvá a
náhrada mzdy. Predmetom odvolacieho konania je preskúmanie správnosti postupu a rozhodnutia súdu

prvej inštancie, ktorý podanie odmietol.

6. Podľa § 29 ods. 1 zákona č. 305/2013 Z.z. o elektronickej podobe výkonu pôsobnosti orgánov
verejnej moci a o zmene a doplnení niektorých zákonov (zákon o e-Governmente) v z.n.p. (ďalej len
„ZOE“), elektronické podanie a elektronický úradný dokument sa doručuje elektronicky, pričom miestom

na elektronické doručovanie je elektronická schránka, ktorá je aktivovaná. Elektronické doručovanie
elektronického podania a elektronického úradného dokumentu sa vykoná spôsobom podľa tohto
zákona, ak osobitné predpisy pri spôsobe doručovania elektronickými prostriedkami neustanovujú inak;
ustanovenie prvej vety tým nie je dotknuté.7. Podľa § 30 ods. 1 ZOE, elektronickou doručenkou sa rozumie elektronický dokument obsahujúci údaj
o dni, hodine, minúte a sekunde elektronického doručenia, identifikátor osoby prijímateľa, identifikátor

osoby odosielateľa a identifikáciu elektronickej úradnej správy a elektronických dokumentov, ktoré sa
elektronicky doručujú; identifikácia elektronickej úradnej správy a elektronických dokumentov musí
zabezpečiť vytvorenie logickej väzby na túto správu a dokumenty, ktoré obsahuje.

8. Podľa § 30 ods. 5 ZOE, údaje uvedené v elektronickej doručenke, ktorá bola potvrdená podľa odseku

3, sa považujú za pravdivé, kým nie je preukázaný opak.

9. K odvolacej námietke žalobkyne, že elektronickú schránku mala zriadenú ako záložnú schránku
pre účely plnenia pracovných povinností, pričom doma nemá ani počítač, ani čítačku a ani iné
zariadenie, na ktorom by mohla kontrolovať elektronickú schránku, je na mieste uviesť, že elektronické
doručovanie je upravené v ZOE, konkrétne v ustanovení § 29 až § 34 ZOE. V prípade, že elektronická

schránka je aktivovaná, písomnosti je potrebné doručovať už len do tejto elektronickej schránky. Z
elektronického doručovania je vyhotovená elektronická doručenka, ktorá poskytuje informáciu o čase
doručenia,oadresátovi,oodosielateľoviaodoručovanýchelektronickýchdokumentoch.Údajeuvedené
v elektronickej doručenke sa považujú za pravdivé, kým nie je preukázaný opak. Keďže žalobkyňa
si aktivovala elektronickú schránku, čo je vyznačené zelenou farbou pri mene a priezvisku žalobkyne

v počítačovom programe Register, žalobkyňa je povinná rešpektovať doručovanie do elektronickej
schránky. Je úlohou žalobkyne, aby si zabezpečila počítač a čítačku, ktoré môže použiť na prečítanie
elektronickýchdokumentov.Keďžeelektronickádoručenkanač.l.9potvrdzujedoručenieupovedomenia
o postúpení veci, elektronická doručenka na č.l. 16 potvrdzuje doručenie uznesenia obsahujúceho výzvu
na doplnenie podania a doručenka na č.l. 24 potvrdzuje doručenie uznesenia o odmietnutí podania,

pričom žalobkyňa nepreukázala opak, je na mieste vyhodnotiť, že uvedené elektronické dokumenty boli
riadne doručené žalobkyni, a teda neexistuje dôvod na vyslovenie neúčinnosti elektronického doručenia.
Z uvedených dôvodov táto odvolacia námietka žalobkyne nie je dôvodná.

10. Podľa § 316 ods. 1 CSP, individuálny pracovnoprávny spor na účely tohto zákona je spor medzi

zamestnancom a zamestnávateľom vyplývajúci z pracovnoprávnych a iných obdobných pracovných
vzťahov.

11. Podľa § 319 CSP, súd môže vykonať aj tie dôkazy, ktoré zamestnanec nenavrhol, ak je to nevyhnutné
pre rozhodnutie vo veci. Súd aj bez návrhu obstará alebo zabezpečí taký dôkaz; na tento účel je

zamestnávateľ povinný poskytnúť súčinnosť, ak to možno od neho spravodlivo žiadať.

12. K odvolaciemu argumentu žalobkyne, že nedisponuje pracovnou zmluvou, dodatkom k nej a
výplatnými páskami, a teda nemôže presne vyčísliť náhradu mzdy, je potrebné sa vyjadriť, že žaloba o
určenie neplatnosti okamžitého skončenia pracovného pomeru, o určenie, že pracovný pomer naďalej

trvá a o náhradu mzdy spadá do kategórie sporov s ochranou slabšej strany, konkrétne ide o individuálny
pracovnoprávny spor. Z uvedeného dôvodu sa na takéto konanie v zmysle Civilného sporového poriadku
budú vzťahovať špeciálne ustanovenia o individuálnych pracovnoprávnych sporoch a až v prípade, že
určitá otázka nebude upravená, použijú sa všeobecné ustanovenia o konaní. Takéto osobitné pravidlo
predstavuje aj ustanovenie § 319 CSP, nakoľko súd aj bez návrhu môže obstarať dôkaz nevyhnutný pre

rozhodnutie vo veci, pričom zamestnávateľ je povinný poskytnúť súčinnosť, ak to možno spravodlivo
žiadať. Na mieste je zdôrazniť, že žalobkyňa jasne vysvetlila, že vzhľadom na neochotu zamestnávateľa
nemá prístup k listinným dôkazom o vzniku pracovného pomeru a o výške hrubej mzdy, a teda nemôže
doplniť žalobu o vyčíslenie náhrady mzdy a zároveň nemôže predložiť pracovnú zmluvu a výplatné
pásky. Žalobkyňa v odvolaní definovala žalobný návrh takto: „Teda v konaní sa naďalej domáham,

aby po vykonanom dokazovaní vyhlásil rozsudok, ktorým určí, že okamžité skončenie pracovného
pomeru žalovaným so žalobkyňou podľa § 68 ods. 1 písm. b) Zákonníka práce podaním zo dňa
15. 10. 2018 je neplatné. Pracovný pomer medzi žalobkyňou a žalovaným trvá. Žalovaný je povinný
zaplatiť žalobkyni náhradu mzdy najmenej vo výške 620 EUR za každý mesiac od 15. 10. 2018 do
opätovného prijatia do zamestnania. Žalovaný je povinný nahradiť žalobkyni trovy konania vo výške

100 %.“ (č.l. 34), pričom k tomu priložila ako listinný dôkaz výpis prijatých platieb od OU Rybky od
novembra 2017 do septembra 2018. Nemožno uprieť žalobkyni, že vynaložila všetko úsilie na uvedenie
určitého, zrozumiteľného a vykonateľného žalobného návrhu a na predloženie relevantných dôkazov.
V tejto súvislosti je úlohou súdu prvej inštancie poskytnúť ochranu slabšej strane vo fakticky nerovnomvzťahu medzi zamestnávateľom a zamestnancom. Za týmto účelom je dôvodné od súdu prvej inštancie
očakávať,žepožiadazamestnávateľaoposkytnutiesúčinnosti,atopredloženiepracovnejzmluvymedzi
žalobkyňou a žalovaným a výplatných pások žalobkyne. Neskôr v sporovom konaní po predložení

relevantných listinných dôkazov od zamestnávateľa bude mať súd prvej inštancie príležitosť vyžiadať
od žalobkyne upresnenie žalobného návrhu v časti náhrady mzdy.

13. Dôvody, ktoré viedli súd prvej inštancie k odmietnutiu podania odvolací súd vyhodnotil tak, že sú
založené na nesprávnom právnom posúdení veci, následkom čoho súd prvej inštancie nedostatočne

zistil skutkový stav. Nesprávnym právnym posúdením veci je omyl súdu pri aplikácii práva na zistený
skutkový stav. O nesprávnu aplikáciu právnych predpisov ide vtedy, ak súd nepoužil správny právny
predpis, alebo ak síce aplikoval správny predpis, nesprávne ho ale interpretoval alebo ak zo správnych
skutkových záverov vyvodil nesprávne právne závery.

14. Vychádzajúc z vyššie uvedeného odvolací súd napadnuté uznesenie súdu prvej inštancie podľa

§ 389 ods. 1 písm. c) CSP zrušil a vec mu vrátil na ďalšie konanie, v ktorom bude potrebné od
zamestnávateľa vyžiadať listinné dôkazy, a to pracovnú zmluvu medzi žalobkyňou a žalovaným a
výplatné pásky žalobkyne. Po doplnení dokazovania v naznačenom smere a v potrebnom rozsahu
bude úlohou súdu prvej inštancie jeho výsledky riadne vyhodnotiť a vo veci opätovne rozhodnúť a nové
rozhodnutie náležite v súlade s ustanovením § 220 CSP odôvodniť. V novom rozhodnutí rozhodne aj o

náhrade trov odvolacieho konania (§ 396 ods. 3 CSP).

15. Uvedené rozhodnutie bolo v senáte prijaté pomerom hlasov 3:0.

Poučenie:

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP).

Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa
konanie končí, ak
a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,
b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu,

c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný
zástupca alebo procesný opatrovník,
d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,
e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo
f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné

práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 CSP).

Dovolanie je podľa § 421 CSP prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo
zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia
právnej otázky,

a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu,
b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo
c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1 CSP).
Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti
uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) (§ 421 ods. 2 CSP).

Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak
a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy;
na príslušenstvo sa neprihliada,
b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany

neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada,
c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvom pohľadávky a výška príslušenstva v čase
začatia dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b) (§ 422 ods. 1 CSP).
Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby
na súde prvej inštancie (§ 422 ods. 2 CSP).Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 CSP).

Dovolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané (§ 424 CSP).

Dovolanie môže podať intervenient, ak spolu so stranou, na ktorej vystupoval, tvoril nerozlučné
spoločenstvo podľa § 77 (§ 425 CSP).

Prokurátor môže podať dovolanie, ak sa konanie začalo jeho žalobou alebo ak do konania vstúpil (§

426 CSP).

Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu
oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie,
lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1
CSP).

Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom
súde (§ 427 ods. 2 CSP).

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v

akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1).

Povinnosť podľa ods. 1 neplatí, ak je
a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,
b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské
právnické vzdelanie druhého stupňa,

c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený
osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa
predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a
ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa
(§ 429 ods. 2 CSP).

Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie
dovolania (§ 430 CSP).

Dovolanie prípustné podľa § 420 možno odôvodniť iba tým, že v konaní došlo k vade uvedenej v tomto

ustanovení (§ 431 ods. 1 CSP).

Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie, v čom spočíva táto vada (§ 431 ods. 2 CSP).
Dovolanie prípustné podľa § 421 možno odôvodniť iba tým, že rozhodnutie spočíva v nesprávnom
právnom posúdení veci (§ 432 ods. 1 CSP).

Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie právne posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne,
a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho posúdenia (§ 432 ods. 2 CSP).

Dovolací dôvod nemožno vymedziť tak, že dovolateľ poukáže na svoje podania pred súdom prvej

inštancie alebo pred odvolacím súdom (§ 433 CSP).

Dovolacie dôvody možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie dovolania (§ 434 CSP).

V dovolaní nemožno uplatňovať nové prostriedky procesného útoku a prostriedky procesnej obrany

okrem skutočností a dôkazov na preukázanie prípustnosti a včasnosti podaného dovolania (§ 435 CSP).