Rozsudok ,
Potvrdzujúce Judgement was issued on Thursday, August 28, 2019

Súd: Krajský súd Trenčín
Spisová značka: 17Co/243/2018

Identifikačné číslo súdneho spisu: 3817213983
Dátum vydania rozhodnutia: 28. 08. 2019
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Ivan Kubínyi

ECLI: ECLI:SK:KSTN:2019:3817213983.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Trenčíne v senáte zloženom z predsedu senátu Mgr. Ivana Kubínyiho a sudcov JUDr.

Gabriely Janákovej a JUDr. Ľubice Bajzovej v spore žalobcu PROFI CREDIT Slovakia, s.r.o., so sídlom
Bratislava, Pribinova 25, IČO: 35 792 752, proti žalovanému: D. J., nar. XX.X.XXXX, bytom O. XX, XXX
XX O., t.č. ÚVTOS, Priečinok 29, 036 63 Martin, o zaplatenie 1.910,07 eur s príslušenstvom, o odvolaní
žalobcu proti rozsudku Okresného súdu Prievidza zo dňa 23.5.2018, č.k. 9Csp/190/2017-49, takto

r o z h o d o l :

I. Rozsudok súdu prvej inštancie v napadnutých výrokoch II. a III. p o t v r d z u j e .

II. Žalovanému n e p r i z n á v anárok na náhradu trov odvolacieho konania.

o d ô v o d n e n i e :

1. Napadnutým rozsudkom súd prvej inštancie rozhodoval o nároku veriteľa zo zmluvy o úvere a nad

rámec vyhovujúcej časti žalobu výrokom II. vo zvyšku zamietol, pretože úverová zmluva neobsahovala
všetky náležitosti podľa § 9 ods. 2 zákona č. 129/2010 Z.z. o spotrebiteľských úveroch a úver bolo
preto potrebné považovať za bezúročný a bez poplatkov. Absentujúcim údajom bola podľa súdu prvej
inštancie konečná splatnosť úveru, pretože údaj o počte mesačných splátok je nedostatočný a pokiaľ
sa konkrétnejšie údaje o splatnosti uvádzali až v oznámení veriteľa o schválení úveru dlžníkovi,
toto nemožno považovať za súčasť zmluvy, pretože za oznámením nenasledovala akceptácia tam
uvedených podmienok dlžníkom. O náhrade trov konania súd rozhodol podľa § 255 ods. 2 CSP a v

konaní pomerne úspešnejšiemu žalobcovi priznal náhradu trov konania v rozsahu zodpovedajúcom
pomeru úspechu v spore.

2. Proti rozsudku, a to do výroku II. o zamietnutí zvyšku žaloby a výroku III. o trovách konania podal
odvolanie žalobca. Uviedol, že v súvislosti s uvádzaním konečnej splatnosti úveru je podstatné, že
táto náležitosť nemôže a ani nikdy nemohla dôvodom pre bezúročnosť úveru. Poukázal na rozsudok
Súdneho dvora EÚ vo veci C-42/15, kde vyslovil, že uvedené ustanovenie, čl. 10 ods. 2 smernica

2008/48/ES, by sa nemalo vykladať tak, že oprávňuje členské štáty, aby vo svojej vnútroštátnej právnej
úprave stanovili povinnosť zahrnúť do zmluvy o úvere iné náležitosti, než sú tie, ktoré vymenúva článok
10ods.2uvedenejsmernice. PoukázaltiežnarozhodnutieNajvyššiehosúduSRsp.zn.3Cdo/146/2017.
Ďalej uviedol, že náležitosť „konečná splatnosť úveru“ nepozná únijné právo, čo napokon viedlo k tomu,
že došlo k zmene zákona č. 129/2010 Z.z. a táto náležitosť práve z dôvodu dodržiavania únijného
práva bola vylúčená. Ak uvádzanie konečnej splatnosti úveru bolo zo zákonnej úpravy vypustené, potom
pri aplikácii znenia zákona do spomenutej novely je potrebné zachovať požiadavku na eurokonformný

výklad zákona. Konkrétne vo vzťahu k uvádzaniu termínu konečnej splatnosti to znamená, že s týmto
údajom (náležitosťou) nemôže byť spájaný následok v podobe bezúročnosti, pretože členský štát takúto
skutočnosť nemôže upraviť vo vnútroštátnom práve ako dôvod bezúročnosti a ďalej ani preto, lebo údaj
o konečnej splatnosti nie je spôsobilý ovplyvniť posúdenie rozsahu záväzku spotrebiteľa. Uviedol, že súdprvej inštancie nesprávne vyhodnotil vykonané dôkazy a dospel k nesprávnym skutkovým a právnym
záverom. Zákonná požiadavka uvedenia termínu konečnej splatnosti úveru bola v posudzovanom
zmluvnom vzťahu splnená viacerými spôsobmi, a to (i) určením podľa dátumu splatnosti splátok v

jednotlivých mesiacoch a počtu mesačných splátok, (ii) spôsobom vyplývajúcim z článku 2., bod 2.1
zmluvných dojednaní, v zmysle ktorých bolo dohodnuté, že dlžník podpisom a odovzdaním žiadosti o
poskytnutie revolvingového úveru veriteľovi súhlasí s tým, že termín splatnosti splátky bude v prípade
schváleniajehožiadostistanovenýnakonkrétnydeňmedzivporadíprvýmažpätnástymdňom(vrátane)
kalendárneho mesiaca. Podľa rozhodnutia Súdneho dvora EÚ vo veci C-42/15 nie je potrebné, aby

zmluva uvádzala splatnosť splátok spotrebiteľa odkazom na konkrétny dátum, pokiaľ podmienky tejto
zmluvy umožňujú spotrebiteľovi bez ťažkostí a s istotou identifikovať dátumy týchto splátok. Logickým
dôsledkom a prepojením tohto záveru s náležitosťou „termín konečnej splatnosti“ je to, že postačuje
také uvedenie údajov, ktoré termín konečnej splatnosti umožňuje identifikovať na základe v zmluve
uvedených údajov, čo bolo z jeho strany splnené - žalovaný mal objektívnu vedomosť o tom, kedy
nastáva termín splatnosti prvej i poslednej splátky úveru (vychádzajúc z počtu splátok a obsahu

oznámenia veriteľa o schválení úveru a splátkového kalendára). Na základe uvedeného žiadal, aby
odvolací súd zmenil napadnutý rozsudok a o veci sám rozhodol tak, že žalobe vyhovie aj v časti,
ktorá bola zamietnutá, a prizná mu právo na plnú náhradu trov konania pred súdom prvej inštancie a
odvolacieho konania.

3. Žalovaný vo vyjadrení k odvolaniu žiadal napadnuté rozhodnutie potvrdiť ako vecne správne.

4. Krajský súd preskúmal vec v zmysle § 379 a § 380 ods. 1 zák. č. 160/2015 Z. z. Civilný sporový
poriadok (ďalej len „CSP“) a zistil, že rozsudok súdu prvej inštancie je potrebné v napadnutom výroku
II., ktorým súd v prevyšujúcej časti žalobu zamietol, a vo výroku III. o trovách konania potvrdiť podľa §

387 ods. 1 CSP ako vecne správny. Vo veci rozhodol bez nariadenia pojednávania podľa § 385 ods. 1
CSP, podľa ktorého nie je potrebné nariaďovať pojednávanie odvolacieho súdu.

5. Výrok I. a II., ktorým súd čiastočne konanie zastavil a sčasti žalobe vyhovel, zostal odvolaním
nedotknutý, preto je právoplatný a týmto rozhodnutím odvolacieho súdu nedotknutý (§ 367 ods. 2 CSP).

6. Súd prvej inštancie v prejednávanom prípade po preskúmaní veci dospel k záveru, že poskytnutý úver
je potrebné považovať za bezúročný a bez poplatkov podľa § 11 ods. 1 písm. b) zákona č. 129/2010
Z.z. o spotrebiteľských úveroch z dôvodu, že v úverovej zmluve absentovali údaje o dátume splatnosti
splátok úveru a dátume končenej splatnosti úveru v zmysle § 9 ods. 2 cit. zákona, keďže tieto údaje boli

obsiahnuté iba v Oznámení veriteľa o schválení úveru dlžníkovi, ktoré, vzhľadom k tomu, že nedošlo k
akceptácii zo strany žalovaného, súd prvej inštancie nepovažoval za súčasť úverovej zmluvy. Žalobca v
podanom odvolaní namietal záver súdu prvej inštancie o bezúročnosti a bezpoplatkovosti poskytnutého
úveru.

7. Súd prvej inštancie správne dospel k záveru, že Zmluva neobsahuje podstatné náležitosti zmluvy o
spotrebiteľskom úvere podľa § 9 ods. 2 písm. f), a to termín konečnej splatnosti spotrebiteľského úveru,
z dôvodu ktorého je v zmysle § 11 potrebné predmetný úver považovať za bezúročný a bez poplatkov.
Tieto závery súdu prvej inštancie považuje odvolací súd po preskúmaní veci za správne.

8. Podľa § 9 ods. 2 písm. f) zákona č. 129/2010 Z. z. o spotrebiteľských úveroch a o iných úveroch
a pôžičkách pre spotrebiteľov a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení účinnom ku dňu
uzatvorenia úverovej zmluvy (ďalej len „zákon o spotrebiteľských úveroch“) zmluva o spotrebiteľskom
úvere okrem všeobecných náležitostí podľa Občianskeho zákonníka musí obsahovať údaj o dobe trvania zmluvy o spotrebiteľskom úvere a termín

konečnej splatnosti spotrebiteľského úveru.

9. Odvolací súd sa v plnej miere stotožňuje so záverom súdu prvej inštancie, že úver, ktorý žalovaný
poskytol žalobcovi, je bezúročný a bez poplatkov, keďže úverová zmluva neobsahuje všetky náležitosti
podľa zákona o spotrebiteľských úveroch. K tomuto záveru postačuje súdom prvej inštancie zistená

skutočnosť, že v úverovej zmluve, ktorú strany uzatvorili, absentuje údaj o konečnej splatnosti úveru (§
9 ods. 2 písm. f) cit. zákona) dôsledkom čoho je podľa § 11 ods. 1 písm. b) zákona o spotrebiteľských
úveroch bezúročnosť a bezpoplatkovosť spotrebiteľského úveru.10. Odvolací súd zhodne, ako súd prvej inštancie, dospel k záveru, že predmetná zmluva má charakter
zmluvy o spotrebiteľskom úvere. Z oboznámených listín vyplýva, že žalovaný dal žalobcovi písomný
návrh na uzatvorenie zmluvy o spotrebiteľskom úvere na predtlačenom formulári žalobcu nazvaný

„Žiadosť o poskytnutie revolvingového úveru/Zmluva o revolvingovom úvere“. V tejto žiadosti žalovaný
uviedol požadovanú čiastku úveru, počet splátok úveru, ich výšku, celkovú čiastku, ktorú musí zaplatiť,
ročnú úrokovú sadzbu úveru, predpokladanú RPMN úveru i priemernú RPMN. Súčasťou návrhu boli aj
predtlačené zmluvné dojednania Zmluvy o revolvingovom úvere spoločnosti žalobcu. Žalovaný návrh
zmluvy podpísal a následne podpísal návrh zmluvy aj žalobca, ktorý do predtlačeného formuláru

„Žiadosti o poskytnutie revolvingového úveru/Zmluvy o revolvingovom úvere“ v bode 6. uviedol údaje
o schválenom revolvingovom úvere, poskytnutú čiastku úveru (úverový limit), splatnosť úveru (počet
splátok), ich výšku, celkovú čiastku, ktorú musí žalovaný zaplatiť, poskytnutú čiastku revolvingu, ročnú
úrokovú sadzbu úveru/revolvingu, RPMN úveru i priemernú RPMN, ročnú úrokovú sadzbu úrokov z
omeškania, poplatok za poskytnutie úveru/revolvingu.

11. Podľa § 9 ods. 2 písm. f) zákona č. 129/2010 Z.z. zmluva o spotrebiteľskom úvere okrem
všeobecných náležitostí musí obsahovať termín konečnej splatnosti spotrebiteľského úveru. Zákon teda
striktne, jasne, zrozumiteľne a bez pochýb vyžaduje, aby termín konečnej splatnosť spotrebiteľského
úveru obsahovala zmluva o spotrebiteľskom úvere, a nie oznámenie veriteľa o schválení úveru, ktoré nie
je súčasťou predmetnej zmluvy. Ustanovenie § 9 ods. 2 písm. f) zákona č. 129/2010 Z.z. je kogentným

ustanovením nepripúšťajúcim možnosť iného dojednania účastníkmi zmluvy.

12. Treba zdôrazniť, že samotná zmluva neobsahuje údaj o konečnej splatnosti spotrebiteľského úveru,
umožňujúci spotrebiteľovi bez ťažkostí a s istotou identifikovať tento termín. Žalobca uviedol, že tento
údaj sa nachádza v oznámení veriteľa o schválení úveru dlžníkovi, ktoré je súčasťou zmluvy v zmysle

čl. 4 ods. 4.5 zmluvných dojednaní. Ak v spotrebiteľskej zmluve absentuje údaj o termíne konečnej
splatnosti úveru, tak už len z uvedeného dôvodu je potrebné úver poskytnutý žalobcovi na základe
zmluvy o revolvingovom úvere podľa ust. § 11 ods. 1 pís. a) zákona č. 129/2010 Z. z. považovať za
bezúročný a bez poplatkov. Na uvedenom závere nič nemení ani „Oznámenie veriteľa o schválení
úveru dlžníkovi“. Oznámenie veriteľa o schválení úveru nemožno považovať za odstránenie prípadných

nedostatkov v obsahu zmluvy. Oznámenie o schválení úveru dlžníkovi je jednostranný právny úkon
žalobcu, pričom Zmluva o revolvingovom úvere je podpísaná tak veriteľom ako i dlžníkom, teda právne
relevantné je to, čo je uvedené v zmluve ako dvojstrannom prejave vôle oboch účastníkov. Predmetné
oznámenie má len charakter informácie veriteľa o schválenom spotrebiteľskom úvere adresovanej
dlžníkovi, a nie je súčasťou návrhu alebo akceptácie návrhu zo strany navrhovateľa, teda nie je súčasťou

zmluvy o úvere z dôvodu, že táto bola uzatvorená v súlade s čl. 14 žiadosti/zmluvy o revolvingovom
úvere riadnym vyplnením a následným podpisom tejto žiadosti/zmluvy všetkými zúčastnenými stranami.

13. Odvolací súd uvádza, že samotná skutočnosť, že predmetná zmluva neobsahuje údaj o termíne
konečnej splatnosti spotrebiteľského úveru (§ 9 ods. 2 písm. f) zákona č. 129/2010 Z.z.), spôsobuje

v zmysle § 11 ods. 1 písm. b) zákona č. 129/2010 Z.z. bezúročnosť a bezpoplatkovosť zmluvy o
spotrebiteľskom úvere.

14. Nakoľko je správny napadnutý výrok vo veci samej, treba konštatovať i vecnú správnosť súvisiaceho

výroku o trovách konania. Na základe tvrdeného odvolací súd potvrdil napadnuté výroky rozsudku ako
vecne správne podľa § 387 ods. 1 CSP.

15. V odvolacom konaní mal plný úspech žalovaný, preto mu vznikol nárok na náhradu trov odvolacieho
konania podľa 396 ods. 1 v spojení s § 255 ods. 1 CSP. V konaní mu však žiadne trovy nevznikli, preto

odvolací súd vyslovil, že žalovaný nemá nárok na náhradu trov odvolacieho konania.

16. Toto rozhodnutie bolo prijaté senátom krajského súdu jednomyseľne.

Poučenie:

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu j e p r í p u s t n é dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP)

v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde,ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia
opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy ( § 427 ods. 1 CSP).

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne

(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).