Rozsudok ,
Potvrdené Judgement was issued on Wednesday, December 13, 2018

Súd: Okresný súd Humenné
Spisová značka: 7Csp/84/2018

Identifikačné číslo súdneho spisu: 8318203118
Dátum vydania rozhodnutia: 13. 12. 2018
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Jana Tomášová

ECLI: ECLI:SK:OSHE:2018:8318203118.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Humenné sudkyňou JUDr. Janou Tomášovou v právnej veci žalobcu: EOS KSI Slovensko,

s.r.o., Pajštúnska 5, 851 02 Bratislava, IČO: 35 724 803, zast. TOMÁŠ KUŠNÍR, s.r.o., Pajštúnska 5,
851 02 Bratislava, proti žalovanej: S. F., rod. K.Č., nar. XX.XX.XXXX, bytom E. XXX/XXX, XXX XX O.
J. U., o zaplatenie sumy 326,56 eur s prísl., takto

r o z h o d o l :

Súd konanie v časti o zaplatenie sumy 4,99 eur s príslušenstvom z a s t a v u j e.

Žalovaná je povinná zaplatiť žalobcovi sumu 173,85 eur spolu s úrokom z omeškania vo výške 5,05 %
ročne zo sumy 24,79 eur od 28.07.2015 do zaplatenia a zo sumy 23,99 eur od 26.08.2015 do zaplatenia,

zo sumy 46,23 eur od 26.09.2015 do zaplatenia, zo sumy 41,47 eur od 27.10.2015 do zaplatenia, zo
sumy 37,37 eur od 29.12.2015 do zaplatenia a to všetko do 3 dní od právoplatnosti tohto rozsudku.

Žalobu vo zvyšnej časti z a m i e t a.

Žiadna zo strán sporu n e m á p r á v o na náhradu trov konania.

o d ô v o d n e n i e :

1. Žalobca sa žalobou podanou na tunajšom súde dňa 30.07.2018 v spojení s podaním zo dňa
31.08.2018 domáhal vydania rozhodnutia, ktorým by súd zaviazal žalovanú na zaplatenie sumy 326,56

eur spolu s úrokom z omeškania vo výške vo výške 5,05 % ročne zo sumy 24,79 eur od 28.07.2015
do zaplatenia, zo sumy 28,98 eur od 26.08.2015 do zaplatenia, zo sumy 46,23 eur od 26.09.2015
do zaplatenia, zo sumy 41,47 eur od 27.10.2015 do zaplatenia, zo sumy 37,37 eur od 29.12.2015 do
zaplatenia, zo sumy 147,72 eur od 28.06.2016 do zaplatenia a na náhradu trov konania.

2. Podanie žaloby odôvodnil tým, že na základe Zmluvy o postúpení pohľadávok zo dňa 21.06.2017
medzi postupcom Slovak Telekom, a.s. a žalobcom, postúpil postupca na žalobcu pohľadávku voči

žalovanej.

Postupca uzatvoril dňa 21.04.2015 so žalovanou Zmluvu č. XXXXXXXXXX. Predmetom Zmluvy bolo
poskytovanie telekomunikačných služieb v zmysle Zákona o elektronických komunikáciách v platnom a
účinnom znení. Na základe zmluvy postupca poskytol žalovanej telekomunikačné služby, špecifikované
v Zmluve za podmienok stanovených v Zmluve a vo Všeobecných obchodných podmienkach. Žalovaná
sa zaviazala zaplatiť za poskytnuté telekomunikačné služby cenu stanovenú v Zmluve a v Cenníku.

Postupca vyúčtoval žalovanej cenu za poskytnuté telekomunikačné služby v súlade s platnými cenovými
podmienkami postupcu. Postupca vystavil žalovanej vyúčtovacie faktúry, pričom v konaní z postúpených
faktúr si uplatňuje nasledovné nároky: z faktúry č. 7505822433 vo výške 24,79 eur, z faktúry č.
7506786900 vo výške 28,98 eur, z faktúry č. 7507744382 vo výške 46,23 eur, z faktúry č. 7508727406vo výške 41,47 eur, z faktúry č. 7510721981 vo výške 37,37 eur a z faktúry č. 7604938056 vo výške
147,72 eur (zmluvná pokuta)

Postupca a žalovaná sa dohodli, že pre prípad porušenia záväzku viazanosti vznikne postupcovi
právo na zaplatenie vyúčtovanej zmluvnej pokuty. Zmluvná pokuta okrem sankčnej a prevenčnej
funkcie predstavuje aj paušalizovanú náhradu škody spôsobenej v dôsledku porušenia záväzku
viazanosti vzhľadom na benefity, ktoré postupca poskytol žalovanej na základe zmluvy. Benefitmi sa
rozumie súčet všetkých zliav zo štandardných poplatkov za poskytnuté telekomunikačné služby, ako

aj zľava z mobilného telefónu. Vyúčtovaná zmluvná pokuta bola vypočítaná podľa vzorca uvedeného
v dodatku, ktorý vyjadruje denné klesanie zo základu pre výpočet počas doby viazanosti až do dňa
ukončenia zmluvy v dôsledku porušenia záväzku viazanosti alebo do dňa prerušenia poskytovania
telekomunikačných služieb v dôsledku porušenia záväzku viazanosti.

3. Žalovaná sa vo veci nevyjadrila.

4. Dňa 31.08.2018 žalobca zobral žalobu čiastočne späť a to v časti uplatneného nároku na zaplatenie
sumy 4,99 eur s prísl. - poplatku za upomienku vyúčtovaného vo faktúre č. 7506786900.

Podľa § 145 ods. 1 zákona č. 160/2015 Z.z. Civilného sporového poriadku (ďalej len ,,CSP“), ak je žaloba

vzatá späť celkom, súd konanie zastaví.

Podľa § 145 ods. 2 CSP, ak je žaloba vzatá späť sčasti, súd konanie v tejto časti zastaví. O čiastočnom
späťvzatí žaloby rozhodne súd v rozhodnutí vo veci samej.

Podľa § 146 ods. 1 CSP, súd konanie nezastaví, ak žalovaný so späťvzatím žaloby z vážnych dôvodov
nesúhlasí. Na nesúhlas žalovaného so späťvzatím žaloby sa neprihliada, ak dôjde k späťvzatiu žaloby
skôr, než sa začalo predbežné prejednanie sporu podľa § 168 alebo pojednávanie.

V danej právnej veci žalobca zobral žalobu čiastočne späť čo do uplatneného nároku na zaplatenie

sumy 4,99 eur s príl. a to ešte pred pojednávaním vo veci samej. Súd preto nežiadal žalovanú o súhlas
s čiastočným späťvzatím žaloby a v tejto časti konanie zastavil.

5. V danom prípade bolo predmetom konania zaplatenie sumy 326,56 eur s prísl. S poukazom k
uvedenému súd dňa 13.12.2018 v súlade s § 297 a § 219 ods. 3 Civilného sporového poriadku vyhlásil

v danej veci rozsudok bez nariadenia pojednávania. Oznámenie o verejnom vyhlásení rozsudku bolo
uverejnené na úradnej tabuli tunajšieho súdu dňa 13.11.2018.

Podľa § 297 Civilného sporového poriadku, pojednávanie nie je potrebné nariadiť, ak
a) sa vo veci rozhoduje rozsudkom pre zmeškanie v prospech spotrebiteľa,

b) ide iba o otázku jednoduchého právneho posúdenia veci, skutkové tvrdenia strán nie sú sporné a
hodnota sporu bez príslušenstva neprevyšuje 1 000,- eur.

Podľa § 219 ods. 3 Civilného sporového poriadku, vo veciach, v ktorých súd rozhoduje rozsudkom bez
nariadenia pojednávania, oznámi miesto a čas verejného vyhlásenia rozsudku na úradnej tabuli súdu a

na webovej stránke príslušného súdu v lehote najmenej päť dní pred jeho vyhlásením. Ak o to strana
požiada, súd jej oznámi miesto a čas verejného vyhlásenia rozsudku aj elektronickými prostriedkami.

6. Keďže boli splnené zákonné podmienky, súd v danej právnej veci rozhodol bez nariadenia
pojednávania.

7. Súd sa oboznámil so žalobou a jeho prílohami, zmluvou o postúpení pohľadávok, Všeobecnými
podmienkami poskytovania verejnej telefónnej služby spol. Slovak Telekom, Zmluvou o poskytovaní
verejných služieb a dodatkom k tejto zmluve, Cenníkom služieb žalobcu, faktúrami č. 7505822433, č.
7506786900, č. 7507744382, č. 7508727406, č. 7510721981, č. 7604938056, písomným vyjadrením

žalobcu a zistil nasledovný skutkový stav:

8. Pohľadávka voči žalovanej bola na žalobcu postúpená na základe zmluvy o postúpení pohľadávok zo
dňa 21.06.2017. Z dodatku k zmluve vyplýva, že predmetom zmluvy o postúpení pohľadávok bola taktiežpohľadávka voči žalovanej, ktorá je predmetom tohto súdneho konania, čím je preukázaná legitimácia
žalobcu v tomto konaní.

9. Pôvodný veriteľ spol. Slovak Telekom a. s. a žalovaná uzavreli dňa 21.04.2015 Zmluvu o poskytovaní
verejných služieb. Veriteľ na jej základe sa zaviazal poskytnúť žalovanej ako užívateľovi - fyzickej
osobe - nepodnikateľovi SIM kartu. Predmetná zmluva bola uzavretá podľa zákona č. 351/2011 Z.z. o
elektronických komunikáciách v znení neskorších predpisov a to na dobu neurčitú.

10. K tejto Zmluve bol so žalovanou dňa 21.04.2015 uzatvorený Dodatok, v ktorom si žalovaná dohodla
balík služieb "Happy XL volania NAJ". Žalovaná sa Dodatkom zaviazala zotrvať v zmluvnom vzťahu po
dobu 24 mesiacov a počas nej si riadne a včas plniť zmluvné povinnosti.

Podľa bodu 1 písm. b) Dodatku, sa účastník zaviazal riadne a včas platiť cenu služieb podniku
podľa zvoleného programu služieb a dodržiavať svoje povinnosti v súlade so Zmluvou o pripojení,

Všeobecnými podmienkami poskytovania služieb.

V zmysle bodu 2. Dodatku, účastník zobral na vedomie a súhlasil, že po dobu viazanosti 24 mesiacov
nemôže požiadať o aktiváciu alebo zmenu aktivovaného programu služieb na iné konkrétne stanovené
programy služieb.

Podľa bodu 3. Dodatku, sa účastník zaviazal, že po dobu viazanosti 24 mesiacov odo dňa uzavretia
dodatku zotrvá v zmluvnom vzťahu s Podnikom a bude vo vzťahu k SIM karte využívať služby podniku,
teda nevykoná žiadny úkon, ktorý by viedol k ukončeniu zmluvy a bude riadne a včas uhrádzať cenu
za poskytované služby. Porušením záväzku viazanosti je a) výpoveď zmluvy účastníkom, ak výpovedná

lehota alebo iná osobitne dohodnutá lehota uplynie počas dojednanej doby viazanosti, b) žiadosť
účastníka o prenesenie tel. čísla k inému podniku poskytujúceho služby elektronických komunikácií, ak
v dôsledku tejto žiadosti dôjde k ukončeniu zmluvy počas dojednanej doby viazanosti, c) nezaplatenie
ceny za poskytnuté služby do 45 dní po splatnosti, na základe ktorého vznikne podniku právo od
zmluvy odstúpiť. Porušením záväzku viazanosti vznikne podniku voči účastníkovi právo na zaplatenie

vyúčtovanej zmluvnej pokuty. Zmluvná pokuta okrem sankčnej a prevenčnej funkcie predstavuje aj
paušalizovanú náhradu škody spôsobenej podniku v dôsledku porušenia záväzku viazanosti vzhľadom
na benefity, ktoré podnik poskytol účastníkovi na základe dodatku. Benefitmi sa rozumie súčet všetkých
zliav zo štandardných poplatkov za služby, ako aj zľava z ceny mobilného telefónu, ktorá predstavuje
rozdiel medzi akciovou a neakciovou kúpnou cenou. Vyúčtovaná cena zmluvnej pokuty bude vypočítaná

podľa vzorca, ktorý vyjadruje denné klesanie počas doby viazanosti až do ukončenia zmluvy v dôsledku
porušenia záväzku.

11. Pôvodný veriteľ vystavil žalovanej za poskytnuté služby faktúru č. 7505822433 vo výške 29,78 eur
splatnú dňa 27.07.2015, z ktorej si v konaní uplatňuje sumu 24,79 eur, faktúru č. 7506786900 vo výške

28,98 eur - suma 4,99 eur predstavuje poplatok za upomienku, splatnú dňa 25.08.2015, faktúru č.
7507744382 vo výške 51,22 eur, splatnú dňa 25.09.2015, z ktorej si v konaní uplatňuje sumu 46,23
eur, faktúru č. 7508727406 vo výške 66,26 eur, splatnú dňa 26.10.2015, z ktorej si v konaní uplatňuje
sumu 41,47 eur, faktúru č. 7510721981 vo výške 57,17 eur, splatnú dňa 28.12.2015, z ktorej si v konaní
uplatňuje sumu 37,37 eur, faktúru č. 7604938056 vo výške 147,72 eur - zmluvná pokuta, splatnú dňa

27.06.2016.

12. V zmysle Cenník služieb žalobcu mesačný poplatok pri zvolenom programe Happy XL NAJ bol vo
výške 29,99 eur + suma podľa prílohy A.

13. Vo vyjadrení zo dňa 31.08.2018 žalobca uviedol, že žalovaná s pôvodným veriteľom uzatvorila dňa
21.04.2015 dodatok k zmluve o poskytovaní verejných služieb, ktorého predmetom bola aj aktiváciu
programu služieb Happy XL volania NAJ a žalovanej bolo poskytnuté dátové zariadenie LG F60 za
akciovú kúpnu cenu 1,- euro. Poukázal na bod 1. písm. b), bod 3. dodatku. Nakoľko žalovaná neuhradila
splatné faktúry za poskytnuté služby, pôvodný veriteľ jej vyúčtoval v súlade s uzatvoreným dodatkom

zmluvnú pokutu. Základom pre výpočet bola suma špecifikovaná v tabuľke č. 1, t.j. suma 258,- eur, ktorá
zohľadňuje benefity poskytnuté účastníkovi podľa dodatku. Vyúčtovaná zmluvná pokuta bola vypočítaná
podľa vzorca uvedeného v dodatku, ktorý vyjadruje denné klesanie zo základu pre výpočet počas
doby viazanosti až do dňa ukončenia zmluvy v dôsledku porušenia záväzku viazanosti alebo do dňaprerušenia poskytovania telekomunikačných služieb v dôsledku porušenia záväzku viazanosti Zmluvná
pokuta bola vyčíslená nasledovne: 258 - (230/731 x 258) = 147,72 eur.

14. Podľa § 489 zákona č. 40/1964 Zb. Občianskeho zákonníka (ďalej len ,,Občiansky zákonník“),
záväzky vznikajú z právnych úkonov, najmä zo zmlúv, ako aj zo spôsobenej škody, z bezdôvodného
obohatenia alebo z iných skutočností uvedených v zákone.

Podľa § 491 ods. 1 Občianskeho zákonník, záväzky vznikajú najmä zo zmlúv týmto zákonom výslovne

upravených; môžu však vznikať aj z iných zmlúv v zákone neupravených (§ 51) a zo zmiešaných zmlúv
obsahujúcich prvky rôznych zmlúv.

15. Podľa § 44 ods. 1 zákona č. 351/2011 Z.z. o elektronických komunikáciách v znení neskorších
predpisov, zmluvou o poskytovaní verejných služieb sa podnik zaväzuje účastníkovi zriadiť potrebné
pripojenie k verejnej sieti alebo poskytovať príslušné služby. Podnik môže vydať všeobecné podmienky

a cenník, ktoré sú súčasťou zmluvy. Zmluva o poskytovaní verejných služieb je písomná; to neplatí
pre predplatené služby, poskytovanie služieb prostredníctvom verejných telefónnych automatov a iných
verejných prístupových bodov. Písomnú zmluvu o poskytovaní verejných služieb je možné meniť aj inou
ako písomnou formou, ak sa na tom zmluvné strany dohodnú; to neplatí pre záväzky účastníka, ktoré
podľa Občianskeho zákonníka možno dojednať len v písomnej forme.

Podľa § 43 ods. 1 písm. a) zákona č. 351/2011 Z.z. o elektronických komunikáciách v znení neskorších
predpisov, podnik má právo na úhradu za poskytnutú verejnú službu.

Podľa § 43 ods. 12 písm. a), b) zákona č. 351/2011 Z.z. o elektronických komunikáciách v znení

neskorších predpisov, účastník je povinný používať verejnú službu v súlade s týmto zákonom a
so zmluvou o poskytovaní verejných služieb, platiť za poskytnutú verejnú službu podľa zmluvy o
poskytovaní verejných služieb, a ak to povaha služby umožňuje, až na základe predloženej faktúry.

16. Podľa § 52 ods. 1 Občianskeho zákonníka, spotrebiteľskou zmluvou je každá zmluva bez ohľadu na

právnu formu, ktorú uzatvára dodávateľ so spotrebiteľom.

Podľa § 52 ods. 2 a 3 Občianskeho zákonníka, ustanovenia o spotrebiteľských zmluvách, ako aj všetky
iné ustanovenia upravujúce právne vzťahy, ktorých účastníkom je spotrebiteľ, použijú sa vždy, ak je to
na prospech zmluvnej strany, ktorá je spotrebiteľom. Odlišné zmluvné dojednania alebo dohody, ktorých

obsahom alebo účelom je obchádzanie tohto ustanovenia, sú neplatné.

Podľa § 52 ods. 3 a 4 Občianskeho zákonníka, dodávateľ je osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení
spotrebiteľskej zmluvy koná v rámci predmetu svojej obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti.
Spotrebiteľ je fyzická osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy nekoná v rámci

predmetu svojej obchodnej činnosti alebo inej podnikateľskej činnosti.

Podľa § 53 ods. 1 a 2 Občianskeho zákonníka, spotrebiteľské zmluvy nesmú obsahovať ustanovenia,
ktoré spôsobujú značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech
spotrebiteľa (ďalej len "neprijateľná podmienka"). To neplatí, ak ide o predmet plnenia, cenu plnenia

alebo ak boli neprijateľné podmienky individuálne dojednané. Za individuálne dojednané zmluvné
ustanovenia sa nepovažujú také, s ktorými mal spotrebiteľ možnosť oboznámiť sa pred podpisom
zmluvy, ak nemohol ovplyvniť ich obsah.

Podľa § 53 ods. 5 Občianskeho zákonníka, neprijateľné podmienky upravené v spotrebiteľských

zmluvách sú neplatné.

Podľa § 53 ods. 10, Občianskeho zákonníka neprijateľnosť zmluvných podmienok sa hodnotí so
zreteľom na povahu tovaru alebo služieb, na ktoré bola zmluva uzatvorená, a na všetky okolnosti
súvisiace s uzatvorením zmluvy v dobe uzatvorenia zmluvy a na všetky ostatné podmienky zmluvy alebo

na inú zmluvu, od ktorej závisí.

Podľa § 544 ods. 1, ods. 2 Občianskeho zákonníka, ak strany dojednajú pre prípad porušenia zmluvnej
povinnosti zmluvnú pokutu, je účastník, ktorý túto povinnosť poruší, zviazaný pokutu zaplatiť, aj keďoprávnenému účastníkovi porušením povinnosti nevznikne škoda. Zmluvnú pokutu možno dojednať len
písomne a v dojednaní musí byť určená výška pokuty alebo určený spôsob jej určenia.

Podľa § 3 ods. 1 Občianskeho zákonníka, výkon práv a povinností vyplývajúcich z občianskoprávnych
vzťahov nesmie bez právneho dôvodu zasahovať do práv a oprávnených záujmov iných a nesmie byť
v rozpore s dobrými mravmi.

Ako vyplýva z § 39 Občianskeho zákonníka, neplatný je právny úkon, ktorý svojím obsahom alebo

účelom odporuje zákonu alebo ho obchádza alebo sa prieči dobrým mravom.

17. Podľa § 3 ods. 3 zákona č. 250/2007 Z.z. o ochrane spotrebiteľa a o zmene zákona Slovenskej
národnej rady č. 372/1990 Zb. o priestupkoch v znení neskorších predpisov, každý spotrebiteľ má právo
na ochranu pred neprijateľnými podmienkami v spotrebiteľských zmluvách.

18. Podľa § 517 ods. 1 Občianskeho zákonníka, ak dlžník ktorý svoj dlh riadne a včas nesplní, je v
omeškaní. Ak ho nesplní ani v dodatočnej primeranej lehote poskytnutej mu veriteľom, má veriteľ právo
od zmluvy odstúpiť; ak ide o deliteľné plnenie, môže sa odstúpenie veriteľa za týchto podmienok týkať
aj len jednotlivých plnení.

Podľa § 517 ods. 2 Občianskeho zákonníka, ak ide o omeškanie s plnením peňažného dlhu, má veriteľ
právo požadovať od dlžníka popri plnení úroky z omeškania, ak nie je podľa tohto zákona povinný
platiť poplatok z omeškania; výšku úrokov z omeškania a poplatku z omeškania ustanovuje vykonávací
predpis.

Týmto vykonávacím predpisom je nariadenie vlády SR č. 87/1995 Z. z., ktorý vo svojom § 3 stanovuje,
že výška úrokov z omeškania je o päť percentuálnych bodov vyššia ako základná úroková sadzba
Európskej centrálnej banky platná k prvému dňu omeškania s plnením peňažného dlhu.

19. Vykonaným dokazovaním bolo nepochybne preukázané, že medzi pôvodným veriteľom a žalovanou

bola dňa 21.04.2015 uzatvorená v zmysle Zákona o elektronických komunikáciách, zmluva o
poskytovaní verejných služieb s tým, že časť jej obsahu bola určená odkazom na všeobecné podmienky,
cenník žalobcu a žalobca vystavil žalovanej vyššie uvedené faktúry. V uvedený deň medzi zmluvnými
stranami bol aj k zmluve uzatvorený dodatok.

20. Predmetnú zmluvu, vrátane jej dodatku, je potrebné považovať aj za spotrebiteľskú zmluvu a je
potrebné na ňu aplikovať ustanovenia Občianskeho zákonníka, nakoľko ide o zmluvu, ktorú uzatváral
žalobca ako dodávateľ a žalovaný ako spotrebiteľ, pričom obsah zmluvy bol daný vopred bez možnosti
žalovanej privodiť akúkoľvek zmenu.

Pre spotrebiteľskú zmluvu je charakteristické, že spotrebiteľ vstupuje do zmluvného vzťahu s
dodávateľom, ktorým je najčastejšie predávajúci, za zmluvných podmienok, ktoré si vopred určil
dodávateľ, pričom spotrebiteľ nemá možnosť tieto podmienky individuálne ovplyvniť. Občiansky
zákonník podrobnejšie špecifikuje všeobecné pravidlá pre dojednanie podmienok v spotrebiteľských
zmlúv a výslovne ustanovuje, že takéto ustanovenia v zmluvách, ktoré spôsobujú nerovnováhu v

právach a povinnostiach v neprospech spotrebiteľa sú neprijateľné a preto neplatné. Vychádza sa
z toho, že predovšetkým spotrebiteľ v dobrej viere uzatvára zmluvu s dodávateľom, od ktorého sa
očakáva, že vzhľadom na jeho podnikanie a ponúkaný tovar a služby koná profesionálne a v súlade
s poctivým prístupom k podnikaniu. Predpokladá sa, že dodávateľ má vedomosti a skúsenosti a
oproti spotrebiteľovi vystupuje ako zvýhodnený účastník zmluvného vzťahu založeného spotrebiteľskou

zmluvou. Pokiaľ dodávateľ požaduje od spotrebiteľa sankciu za porušenie jeho zmluvných povinností a
táto je v nepomere k jeho plneniu, je neplatná.

Nepochybne zmluva uzavretá medzi účastníkmi zmluvného vzťahu je teda spotrebiteľskou zmluvou v
zmyslezákonaoochranespotrebiteľa(zákonaNRSRč.250/2007Z.z.),ktorýv§3ods.3ustanovuje,že

každý spotrebiteľ má právo na ochranu pred neprijateľnými podmienkami v spotrebiteľských zmluvách.
Tento výklad je v súlade aj s komunitárnou úpravou21. Na základe vykonaného dokazovania mal súd ďalej za preukázané, že žalovaná neuhradila faktúry
za služby, ktoré jej pôvodný veriteľ poskytol v celkovej výške 158,93 eur. Povinnosti veriteľa poskytovať
žalovanej telekomunikačné služby zodpovedala povinnosť žalovanej riadne a včas zaplatiť úhradu za

poskytnuté služby. Pôvodný veriteľ cenu poskytnutých služieb žalovanej vyúčtoval vyššie uvedenými
faktúrami, tieto však z jej strany neboli uhradené. Následne pohľadávku z uvedených faktúr voči
žalovanej pôvodný veriteľ postúpil na žalobcu.

Vzhľadom na vyššie uvedené skutočnosti a výsledky vykonaného dokazovanie súd potom dospel k

záveru, že nárok žalobcu na zaplatenie ceny poskytnutých služieb vo výške 173,85 eur je dôvodný a
preto žalobe v tejto časti vyhovel.

Žalovanú súd zaviazal aj k zaplateniu zákonných úrokov z omeškania vo výške 5,05 % ročne z dlžnej
sumy a to odo dňa nasledujúceho po uplynutí splatnosti faktúr, ktorými bola cena poskytnutých služieb
vyúčtovaná, nakoľko k uvedeným dňom bola žalovaná preukázateľne v omeškaní. Ku dňom omeškania

bola základná úroková sadzba Európskej centrálnej banky vo výške 0,05 % p.a. a úrok z omeškania
tak v súlade s § 517 ods. 1, ods. 2 Občianskeho zákonníka v spojení s ust. § 3 nariadenia vlády SR č.
87/1995 Z. z. v znení účinnom v čase omeškania, predstavuje výšku 5,05 % ročne.

22. Ďalším žalobcom uplatneným nárokom je nárok na zaplatenie zmluvnej pokuty vo výške 147,72 eur.

Zmluvné strany si môžu pre prípad porušenia zmluvnej povinnosti dohodnúť zmluvnú pokutu. Strana,
ktorá zmluvnú pokutu požaduje, však musí v právnom úkone, ktorým túto zmluvnú pokutu žiada, uviesť
určite a zrozumiteľne za ktoré konkrétne porušenie zmluvných povinností si zmluvnú pokutu uplatňuje
a určite, zrozumiteľne a jasne uviesť spôsob jej prípadného vyčíslenia.

Zmluvná pokuta je jedným z právnych prostriedkov zabezpečenia záväzku. Má funkciu sankčnú,
preventívnu a uhradzovaciu. Sankčný charakter zmluvnej pokuty znamená najmä, že postihuje toho
účastníka,ktorýporušízmluvnúpovinnosťnepriaznivýmnásledkomatopodobevznikuďalšejpovinnosti
zaplatiť peňažnú čiastku v dohodnutej výške. Občiansky zákonník neobsahuje úpravu o výške zmluvnej

pokuty a ani o spôsobe jej určenia. Výška zmluvnej pokuty ale musí spĺňať kritérium primeranosti (cit.
ust. § 53 ods. 4 písm. k).

23. Súd nijako nespochybňuje význam zmluvnej pokuty. Pokiaľ ide však o spotrebiteľský vzťah, musí
ísť o takú zmluvnú pokutu, ktorá obstojí v rámci povinnej súdnej kontroly neprijateľných podmienok

so zreteľom na povahu, obsah a všetky osobitosti právneho úkonu, so zreteľom na vzájomné práva a
povinnosti účastníkov spotrebiteľskej zmluvy a v neposlednom rade i so zreteľom na sankcionovanie
nesplnenia povinností na strane oboch účastníkov zmluvy.

Ako uviedol Ústavný súd SR: „Pokiaľ je však zmluvná podmienka až v hrubom nepomere v neprospech

spotrebiteľa ako slabšej zmluvnej strany v právnom vzťahu zo štandardnej spotrebiteľskej zmluvy, ktorý
vzťah teória u prax navyše označujú za fakticky nerovný, nevyvážený, nemali by byť žiadne pochybnosti
o tom, že takáto zmluvná podmienka sa prieči dobrým mravom.“ (Uznesenie Ústavného súdu SR z
24.2.2011, IV.ÚS 55/2011-19).

24. Žalobca si uplatnil nárok na zmluvnú pokutu z dôvodu, že zo strany pôvodného veriteľa došlo k
prerušeniu poskytovania služieb žalovanej, nakoľko žalovaná porušila zmluvné povinnosti, t.j. riadne a
včas neuhradila pôvodnému veriteľovi vyúčtovanú cenu poskytnutých služieb. Dané vyplýva priamo zo
žalobného návrhu, v ktorom žalobca uviedol výpočet uplatnenej zmluvnej pokuty.

Nárok na zmluvnú pokuty si žalobca uplatnil v zmysle zmluvných dojednaní obsiahnutých v dodatku,
ktorý pôvodný veriteľ a žalovaná uzatvorili dňa 21.04.2015 a to konkrétne v zmysle bodu 3. tohto
dodatku. Podľa uvedeného bodu dodatku, sa žalovaná zaviazala, že po dobu viazanosti 24 mesiacov
odo dňa uzavretia dodatku zotrvá v zmluvnom vzťahu so žalobcom a bude využívať služby podniku,
nevykoná žiadny úkon, ktorý by viedol k ukončeniu zmluvy, k preneseniu čísla a bude riadne a včas

uhrádzať cenu za poskytované služby. Porušením záväzku viazanosti je výpoveď zmluvy účastníkom,
ak výpovedná lehota alebo iná osobitne dohodnutá lehota uplynie počas dojednanej doby viazanosti,
žiadosť účastníka o prenesenie tel. čísla k inému podniku poskytujúceho služby elektronických
komunikácií, ak v dôsledku tejto žiadosti dôjde k ukončeniu zmluvy počas dojednanej doby viazanosti,nezaplatenie ceny za poskytnuté služby do 45 dní po splatnosti, na základe ktorého vznikne podniku
právo od zmluvy odstúpiť. Porušením záväzku viazanosti vznikne podniku voči účastníkovi právo na
zaplatenie vyúčtovanej zmluvnej pokuty.

25. Súd považoval za nedôvodnú žalobu žalobcu v časti požadovanej zmluvnej pokuty, ktorá mala byť
dohodnutá v zmysle dodatku k zmluve o poskytovaní verejných služieb. Ako súd už vyššie skonštatoval,
žalobca svoje právo v danej veci odvíja od zmluvy, ktorá patrí k spotrebiteľským zmluvám v zmysle
ustanovenia § 52 a nasl. Občianskeho zákonníka. Tieto zmluvy sú uzatvárané vo viacerých prípadoch

a je obvyklé, že spotrebiteľ obsah zmluvy podstatným spôsobom neovplyvňuje. Navyše zmluvná
pokuta mala byť písomne dojednaná ani nie v zmluve o spotrebiteľských úveroch, ale v osobitných
zmluvných dojednaniach, ktoré sú predtlačené a ktorých obsah žalovaná ovplyvniť vôbec nemohla.
Nejde teda o individuálne dojednané zmluvné ustanovenie (§ 53 ods. 2 Občianskeho zákonníka). Súd
má teda za to, že žalobca ako dodávateľ, zmluvnú pokutu so žalovanou ako spotrebiteľom osobitne
nevyjednával, pretože zmluvná pokuta je súčasťou formulárových všeobecných zmluvných dojednaní.

Pôvodný veriteľ pri uzatváraní zmluvy a dodatku vystupoval ako dodávateľ s poukazom na predmet
podnikania (viď výpis z Obchodného registra na spoločnosť žalobcu a vymedzený predmet činnosti)
a žalovaná vystupovala ako spotrebiteľ, pretože pri uzatváraní zmlúv nekonala v rámci predmetu
svojej obchodnej alebo podnikateľskej činnosti (§ 52 ods. 3,4 Občianskeho zákonníka). Spotrebiteľ
sa v porovnaní s dodávateľom nachádza v znevýhodnenom postavení pokiaľ ide o vyjednávaciu silu,

ale aj úroveň informovanosti a táto situácia ho vedie k pristúpeniu na podmienky vopred pripravené
dodávateľom bez toho, aby mohol podstatným spôsobom ovplyvniť ich obsah. Aj v tomto konkrétnom
prípade žalovaná nemala možnosť podstatným spôsobom obsah dodatku k zmluve ovplyvniť. Žalovaná
ako spotrebiteľ si zmluvnú pokutu osobitne nevyjednala vzhľadom na ich splynutie s ostatnými
štandardnými podmienkami. Mohla len zmluvu spolu s dodatkom ako celok odmietnuť alebo podrobiť

sa všetkým podmienkam. Základným princípom spotrebiteľských zmlúv je, že nesmú obsahovať
neprijateľnú podmienku, teda také zmluvné dojednanie, ktoré spôsobuje značnú nerovnováhu v právach
a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa, a to pod sankciou absolútnej neplatnosti
takejto podmienky. Z hľadiska posúdenia nekalých podmienok v spotrebiteľských zmluvách, Smernica
Rady 93/13 o nekalých podmienkach v spotrebiteľských zmluvách, si stanovila práve za cieľ vyvážiť

faktickú nerovnováhu medzi dodávateľom a spotrebiteľom pozitívnym zásahom štátu.

Podľa čl. 6 Smernice Rady 93/13/EHS z 5. apríla 1993 o nekalých podmienkach v spotrebiteľských
zmluvách; členské štáty zabezpečia aby nekalé podmienky použité v zmluvách uzatvorených so
spotrebiteľom zo strany predajcu alebo dodávateľa podľa ich vnútroštátneho práva, neboli záväzné

pre spotrebiteľa a aby zmluva bola podľa týchto podmienok naďalej záväzná pre strany, ak je jej ďalšia
existencia možná bez nekalých podmienok.

Smernica zároveň v prílohe vypočítava pre členské štáty ako vzor niektoré zmluvné podmienky, ktoré
odporúča transponovať do vnútroštátnych predpisov. Jednou z týchto podmienok je aj „ neprimeraná

kompenzácia za porušenie záväzku spotrebiteľa „ a s účinnosťou od 01. januára 2008 bola neprimeraná
sankciaexplicitnezapracovanámedzineprijateľnépodmienkydoObčianskehozákonníka,atozákonom
č. 568/2007 Z.z.

26. Občiansky zákonník účinný v čase uzatvorenia zmluvy za neprijateľnú podmienku v ust. § 53 ods.

4 písm. k) považuje aj dojednanie vyžadujúce od spotrebiteľa, ktorý nesplnil svoj záväzok, aby zaplatil
neprimerane vysokú sumu ako sankciu spojenú s nesplnením jeho záväzku. Občiansky zákonník s
takouto neprijateľnou podmienkou spôsobujúcou značnú nerovnováhu v právach a v povinnostiach
zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa spája v ust. § 53 ods. 5 sankciu neplatnosti.

Keďže ust. § 53 Občianskeho zákonníka nikdy nebolo zaradené medzi prípady relatívnej neplatnosti (§
40a Občianskeho zákonníka) išlo o neplatnosť absolútnu pôsobiacu bez ďalšieho priamo zo zákona, na
ktorú musel súd prihliadať z úradnej povinnosti.

27. V zmysle § 44 ods. 5 Zákona o elektronických komunikáciách, bez ohľadu na minimálne obdobie

platnosti zmluvy o poskytovaní verejných služieb, podnik je povinný zabezpečiť, aby zmluvné podmienky
a postupy pri ukončení zmluvy neodrádzali účastníka od zmeny poskytovateľa služieb.Podľa § 44 ods. 11 Zákona o elektronických komunikáciách, účastník môže vypovedať zmluvu o
poskytovaní verejných služieb uzavretú na dobu neurčitú z akéhokoľvek dôvodu alebo bez udania
dôvodu.

Súd dospel k záveru, že dojednanie ohľadne zmluvnej pokuty v znení vyššie uvedenom, spôsobuje
značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach medzi dodávateľom a spotrebiteľom v neprospech
spotrebiteľa - žalovanej ako to predpokladá ust. § 53 ods. 1 Občianskeho zákonníka. Jedná sa dokonca
o dojednanie, ktoré obmedzuje žalovanú na jej právach, ktoré jej vyplývajú priamo zo zákona o

elektronických komunikáciách. Nárok na zmluvnú pokutu okrem prípadu porušenia povinností na strane
účastníka - žalovanej tým, že včas a riadne neuhradí svoj splatný záväzok voči veriteľovi, je dojednaný aj
pre prípad ukončenia zmluvného vzťahu zo strany žalobcu formou výpovede počas doby viazanosti, pre
prípad zmeny poskytovateľa telekomunikačných služieb, čím zo strany žalobcu dochádza k značnému
zásahu do jej práv, nakoľko uplatnenie týchto zákonných práv zo strany žalovanej je sankcionované zo
strany žalobcu zmluvnou pokutou.

Podmienku otázky značnej nerovnováhy je nutné posudzovať komplexne v súvislosti so všetkými
ustanoveniami spotrebiteľskej zmluvy. Pri posudzovaní tohto konkrétneho prípadu dospel súd k
presvedčeniu, že pri porovnávaní výhod, ktoré žalovaná získala a dojednania zmluvnej pokuty v zmysle
dodatku k pripojenej zmluve, vytvára značnú nerovnováhu na strane spotrebiteľa, pričom umožňuje

žalobcovi vymáhať zmluvnú pokutu pri porušení prakticky akejkoľvek povinnosti vyplývajúcej zo zmluvy
bez ohľadu na jej dopad na vzájomné vzťahy účastníkov. Teória a súdna prax však zhodne považujú
dobré mravy za všeobecne uznávané pravidlá morálky, ktoré predstavujú fundamentálny hodnotový
poriadok v spoločnosti a zákonodarca ich považuje za tak významné, že ich pomocou odkazu v právnej
norme včleňuje do občianskeho práva. Z tohto vyplýva, že tieto morálne pravidlá majú objektívnu

povahu a preto akékoľvek súhlasné, a teda subjektívne motivované vyhlásenia zmluvných strán, nie je
smerodajné v tomto zmluvnom vzťahu. Ak vôľa slabšieho nie je daná na roveň silnejšej strany, dochádza
k porušeniu dobrých mravov. Pozri rozhodnutie Krajského súdu v Prešove sp. zn. 7Co/233/2016 zo dňa
24.08.2017.

28. Okrem uvedeného, dojednanie o zmluvnej pokuty je súčasťou formulárovej zmluvy vyhotovenej
žalobcom a teda je sporná aj skutočnosť, či vôbec žalovaná mala možnosť privodiť jeho zmenu, nakoľko
žalovaná tým, že podpísala zmluvu, keďže mala záujem o poskytovanú službu, musela prijať aj ostatné
podmienky zmluvného vzťahu určené dodávateľom - žalobcom vrátane ustanovení o zmluvnej pokute.
Takéto dojednanie zmluvnej pokuty preto nie je možné považovať podľa názoru súdu ani za individuálne

dohodnuté v zmysle § 53 ods. 1 Občianskeho zákonníka. Ak dodávateľ nepreukáže opak, zmluvné
ustanovenia dohodnuté medzi dodávateľom a spotrebiteľom sa nepovažujú za individuálne dojednané
(§ 53 ods. 2 Občianskeho zákonníka).

Súd poukazuje na právny názor vyjadrený v rozsudku Krajského súdu v Prešove vo veci 7Co/36/2015,

cit.: „V danom prípade ako to vyplýva z obsahu spisu medzi účastníkmi bola uzatvorená štandardná
formulárová spotrebiteľská zmluva. Uvedené je dôvodom k tomu, aby súdnej kontrole boli podrobené
aj zmluvné dojednania majúce charakter podmienok spôsobujúcich značnú nerovnováhu v právach a
povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa. Pritom by nemali byť žiadne pochybnosti o
tom, že spotrebiteľ je slabšou zmluvnou stranou, či už z dôvodu neinformovanosti, alebo vyjednávacej

pozície pri pokuse dosiahnuť zmenu už vopred naformulovanej zmluvy.“

29.Dojednaniezmluvnejpokutyzanezaplateniecenyzaposkytnutéslužbyjeneakceptovateľné.Natom
nič nemení ani fakt, že žalobca sa snažil zohľadniť časový aspekt porušenia tejto povinnosti vyjadrujúci
denné klesanie základu zmluvnej pokuty počas plynutia doby viazanosti do dňa prerušenia poskytovania

služieb v dôsledku nezaplatenia sumy za poskytnuté služby. Pri oneskorenej úhrade peňažného plnenia
nemôže ostať bez povšimnutia výška pohľadávky vzniknutej porušením záväzku. Nezaplatením ceny sa
rozumie neuhradenie ceny poskytnutých služieb v plnej výške. Môže teda nastať situácia, že spotrebiteľ
si svoj záväzok nesplní len v nepatrnom rozsahu napr. z vyúčtovanej sumy neuhradí 1,- euro. Zmluvná
pokuta dojednaná pre prípad nezaplatenia ceny za poskytnuté služby, výšku pohľadávky takto vzniknutej

vôbec nezohľadňuje. Okrem toho výška zmluvnej pokuty sa znižuje iba do dňa prerušenia poskytovania
služieb v dôsledku nezaplatenia ceny za poskytnuté služby. Prerušením poskytovania služieb k zániku
zmluvného vzťahu nedochádza. Nemožno preto vylúčiť následne uhradenie dlžného záväzku zo strany
spotrebiteľa a opätovné obnovenie poskytovania služieb. Táto okolnosť majúca podstatný vplyv navýšku zmluvnej pokuty zohľadnená nebola. Zmluvná pokuta tak ako bola dojednaná teda umožňuje
poskytovateľovi služieb požadovať od spotrebiteľov zaplatenie zmluvnej pokuty vo výške podstatne
prevyšujúcej pohľadávku vzniknutú porušením záväzku zaplatiť sumu poskytnutých služieb.

Dojednanie zmluvnej pokuty nezohľadňujúce výšku pohľadávky vzniknutej porušením záväzku a
viažuce sa iba na moment prerušenia poskytovania služieb bez zohľadnenia prípadnej možnosti ich
obnovenia predstavuje neprijateľnú zmluvnú podmienku, nakoľko výrazne znevýhodňuje spotrebiteľa a
dodávateľovi umožňuje uplatniť si voči spotrebiteľovi zmluvnú pokutu v neprimeranej výške.

30. Súd preto nárok žalobcu na zaplatenie zmluvnej pokuty vo výške 147,72 eur s príslušenstvom ako
nedôvodný zamietol.

31. Podľa § 255 ods. 1 CSP, súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci.

Podľa § 255 ods. 2 CSP, ak mala strana vo veci úspech len čiastočný, súd náhradu trov konania pomerne
rozdelí, prípadne vysloví, že žiadna zo strán nemá na náhradu trov konania právo.

Podľa § 256 ods. CSP, ak strana procesne zavinila zastavenie konania, súd prizná náhradu trov konania
protistrane.

Podľa § 262 ods. 1 CSP, o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí,
ktorým sa konanie končí.

V danom prípade bolo predmetom konania zaplatenie sumy 326,56 eur s príslušenstvom. Súd konanie

v časti o zaplatenie sumy 4,99 eur s prísl. zastavil a z procesného hľadiska v tejto časti žalobca zavinil
zastavenie konania. Následne súd žalobe vyhovel čo do sumy 173,85 eur s príslušenstvom a žalobu vo
zvyšnej časti zamietol. Strany spor teda mali v konaní úspech zhruba v rovnakom rozsahu a preto súd
o trovách konania rozhodol tak, že žiadna zo strán sporu nemá právo na ich náhradu.

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu je možné podať odvolanie v lehote 15 dní odo dňa jeho doručenia
prostredníctvom tunajšieho súdu na Krajský súd v Prešove.

V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody)

a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).

Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda a dôvody odvolania môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia
lehoty na odvolanie.

Odvolanie možno odôvodniť len tým, že
a) neboli splnené procesné podmienky,
b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,
c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,

d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie
prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo

h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej
inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada
mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na
podanie odvolania.

Prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené v konaní pred
súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak
a) sa týkajú procesných podmienok,
b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu,
c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne

rozhodnutie vo veci alebo
d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie.

Ak nebude povinnosť uložená týmto rozhodnutím splnená v stanovenej lehote, možno sa jej splnenia
domáhať návrhom na vykonanie exekúcie podľa osobitného predpisu.