Rozsudok Judgement was issued on Tuesday, March 29, 2011

Súd: Okresný súd Rožňava
Spisová značka: 4C/7/2011

Identifikačné číslo súdneho spisu: 7811200080
Dátum vydania rozhodnutia: 29. 03. 2011
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Iveta Farkašovská

ECLI: ECLI:SK:OSRV:2011:7811200080.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Rožňava sudkyňou JUDr. Ivetou Farkašovskou v právnej veci žalobcu Východoslovenské

stavebné hmoty, a.s., Turňa nad Bodvou 654, IČO: 31711391 proti žalovanému SR - Ministerstvo
spravodlivosti SR, Župné námestie 13, Bratislava, IČO: 35753722, o náhradu škody vo výške 13 045,24
Eur s prísl., takto

r o z h o d o l :

Žalovaný je p o v i n n ý zaplatiť žalobcovi 6 522,62 Eur s 8,5 % úrokom z omeškania ročne od 13. 8.
2008 do zaplatenia v lehote troch dní odo dňa právoplatnosti tohto rozsudku.

V prevyšujúcej časti súd žalobu z a m i e t a.

Žiaden z účastníkov n e m á právo na náhradu trov konania.

o d ô v o d n e n i e :

Žalobca pôvodne v konaní žiadal, aby súd zaviazal žalovaného zaplatiť mu 1 840 474,-Sk spolu s
úrokom z omeškania vo výške 8,5 % ročne od 13. 8. 2008 do zaplatenia. V súlade s § 27 ods. 2 zák.
č. 514/2003 v spojitosti s § 10 zák. č. 58/1969 Zb. o zodpovednosti za škodu spôsobenú rozhodnutím
orgánu štátu alebo jeho nesprávnym úradným postupom žalobca ako poškodený uplatňuje nárok na
náhradu škody vo výške 1 840 474,-Sk spôsobenej nesprávnym úradným postupom Okresného súdu
Košice II (konanie č. 53Rob 1061/02, 37Er 2200/02), ktorý bol zavŕšený nezákonným rozhodnutím

Okresného súdu Košice II č.k. 37Er 2200/02-06 z 30. 6. 2004, vydaným v rámci exekučného konania.
Svoj nárok opiera žalobca o nasledovné skutočnosti: Dňa 12. 8. 2002 vydal F.. M. B., súdny exekútor,
upovedomenie o začatí exekúcie č. EX 233/2002-7, ktoré bolo doručené žalobcovi dňa 15. 8. 2002.
V upovedomení o začatí exekúcie F.. M. B. informoval žalobcu, že dňa 2. 7. 2002 sa na podklade
exekučného titulu (platobný rozkaz č. 53Rob 1061/02 zo dňa 15. 5. 2002, vydaný Okresným súdom
Košice II) začalo exekučné konanie v prospech oprávneného Š. A., A. XX, A. (ďalej len oprávnený) a
v neprospech právneho predchodcu žalobcu spol. BETOX s.r.o. na vymoženie pohľadávky vo výške

1 349 122,-Sk s príslušenstvom . Dňa 19. 8. 2002 žalobca doručil F.. M.. B. námietky proti exekúcii,
ktoré odôvodnil tým, že platobný rozkaz, ktorý bol exekučným titulom, nebol doručený osobe oprávnenej
na preberanie zásielok určených do vlastných rúk a preto platobný rozkaz nemohol nadobudnúť
právoplatnosť a stať sa vykonateľným. Uznesením č. 37Er 2200/02-48 zo dňa 4. 5. 2004 Okresný súd
Košice II vyhovel námietkam žalobcu. Voči vyššie uvedenému rozhodnutiu podal oprávnený Š.. A. dňa
3. 6. 2004 odvolanie, v dôsledku čoho došlo v zmysle vtedy platného § 374 ods. 4 O.s.p. k zrušeniu
uznesenia č. Er 2200/02-48 a vec bola predložená na rozhodnutie sudcovi Okresného súdu Košice II.

Okresný súd Košice II uznesením č. 37Er 2200/02-60 zo dňa 30. 6. 2004 námietky žalobcu proti exekúcii
zamietol. Po doručení právoplatného rozhodnutia OS KE II č. 37Er 2200/02-60 F.. M.. B., súdnemu
exekútorovi, vydal F.. M.. B. dňa 22. 7. 2004 exekučný príkaz č. EX 233/20002-21, v ktorom prikázal
Komerčnej banke Bratislava a.s., aby po doručení exekučného príkazu poukázala z účtu žalobcu č.27-6430060297/8100 na účet F.. M.. B., súdneho exekútora č. 2622720378/1100 pohľadávku vo výške 1
349 122,-Sk spolu s jej príslušenstvom vo výške 113 799,-Sk ako aj trovy exekúcie vo výške 294 750,-Sk.
V súlade so znením exekučného príkazu č. EX 233/2002-21 bola z účtu žalobcu č. 27-6430060297/8100

poukázaná na účet F.. M.. B., súdneho exekútora č. 2622720378/1100 čiastka vo výške 1 757 671,-Sk.
Podaním zo dňa 9. 8. 2004 požiadal žalobca Generálneho prokurátora SR o podanie mimoriadneho
dovolania proti uzneseniu Okresného súdu Košice II č. 37Er 2200/02-60 zo dňa 30. 6. 2004. Dňa
19. 5. 2005 podal Generálny prokurátor SR mimoriadne dovolanie č. VI/1Pz90/05-22 proti uzneseniu
Okresného súdu Košice II č. 37Er 2200/02-60. Mimoriadne dovolanie bolo doručené Najvyššiemu súdu

SR 24. 5. 2005. Najvyšší súd SR rozsudkom č. 1MCdo 8/2005 zo dňa 21. 1. 2006, ktorý nadobudol
právoplatnosť dňa 24. 2. 2006 zrušil uznesenie Okresného súdu Košice II č. 37Er 2200/02-60 a vrátil
vec Okresnému súdu Košice II na ďalšie konanie z dôvodu, že exekučný titul (platobný rozkaz č. 53Rob
1061/02, vydaný Okresným súdkom Košice II dňa 15. 5. 2002) nebol doručený v súlade s § 48 ods.
1 O.s.p. a preto ho nebolo možné považovať za doručený do vlastných rúk žalobcu. V závere svojho
rozhodnutia Najvyšší súd zároveň zaviazal Okresný súd Košice II, aby v novom rozhodnutí rozhodol

aj o trovách pôvodného a dovolacieho konania. Napriek záverom rozsudku Najvyššieho súdu Okresný
súd Košice II nevykonal vo veci žiaden úkon. S ohľadom na uvedené podal žalobca v súlade s § 62
zákona č. 757/2004 dňa 21. 12. 2007 sťažnosť predsedovi Okresného súdu Košice II na postup súdu v
konaní č. 37Er 2200/02 z dôvodu porušenia svojho práva na verejné prerokovanie veci bez zbytočných
prieťahov. Predseda Okresného súdu Košice II vo vyjadrení k sťažnosť z 8. 1. 2008 uviedol, že sťažnosť

poškodeného je nedôvodná, keďže súdny exekútor F.. M.. B. vrátil Okresnému súdu Košice II dňa 29. 7.
2004 poverenie na vykonanie exekúcie, pretože exekučné konanie sa skončilo vymožením. S ohľadom
na uvedené je zrejmé, že Okresný súd Košice II nepostupoval v konaní č. 37Er 2200/02 a v konaní č.
53Rob 1061/02, ktoré mu predchádzalo, správne (vyznačenie právoplatnosti na platobnom rozkaze č.
53Rob 1061/02, vydanie poverenia exekútorovi, vykonanie exekúcie bez exekučného titulu). Nesprávny

úradný postup Okresného súdu Košice II v konaniach č. 53Rob 1061/02 a 37Er 2200/02 bol napokon
zavŕšený nezákonným rozhodnutím č. 37Er 2200/02-60 zo dňa 30. 6. 2004. V dôsledku uvedených
skutočností vznikla žalobcovi škoda vo výške 1 840 474,-Sk pozostávajúca z nasledovných súm:
1 349 122,-Sk istina uplatnená v súdnom konaní č. 53Rob 1061/02, stiahnutá exekútorom z
účtu žalobcu v rámci exekučného konania dňa 23. 7. 2004, 98 351,-Sk trovy súdneho konania č. 53Rob

1061/02, stiahnuté exekútorom z účtu žalobcu v rámci exekučného konania dňa 23. 7. 2004, 15 448,-Sk
trovy právneho zastúpenia žalobcu v exekučnom konaní, stiahnuté exekútorom z účtu žalobcu v rámci
exekučného konania dňa 23. 7. 2004, 67 455,-Sk súdny poplatok za podanie námietok voči exekúcii, 294
750,-Sk odmena a náhrady exekútora za vymoženie istiny v exekučnom konaní (vyhl. č. 288/1995 Z.z.),
stiahnutá exekútorom z účtu žalobcu v rámci exekučného konania dňa 23. 7. 2004, 7 674,-Sk tarifná

odmena právneho zástupcu žalobcu za podanie námietok v exekučnom konaní (vyhl. č. 163/2002 Z.z.),
7 674,-Sk tarifná odmena právneho zástupcu žalobcu za podnet generálnemu prokurátorovi na podanie
mimoriadneho dovolania. Žiadosťou zo dňa 12. 2. 2008 požiadal žalobca v súlade s § 9 zák. č. 58/1969
Zb. žalovaného o predbežné prerokovanie svojho nároku na náhradu škody vo výške 1 840 474,-Sk.
Žalovaný v zákonom stanovenej lehote 6 mesiacov nárok žalobcu na náhradu škody vo výške 1 840

474,-Sk neuspokojil.

Žalovaný v písomnom vyjadrení k žalobe doručenom súdu 30. 4. 2009 uviedol, že žalobcom vyčíslená
škoda vo výške 61 092,54 Eur (1 840 474,-Sk) pozostáva 1) zo sumy 44 782,65 Eur (1 349 122,-Sk),
istiny odpísanej exekútorom z účtu žalobcu v rámci exekučného konania, 2) trov súdneho konania č.

53Rob 1061/02 vo výške 3 264,66 Eur (98 351,-Sk), odpísanej exekútorom z účtu žalobcu v rámci
exekučného konania, 3) trov právneho zastúpenia žalobcu v exekučnom konaní 512,78 Eur (15 448,-
Sk), odpísaných exekútorom z účtu žalobcu v rámci exekučného konania, 4) súdneho poplatku za
podanie námietok voči exekúcii vo výške 2 239,10 Eur (67 455,-Sk), 5) odmeny a náhrady exekútora
za vymoženie istiny v exekučnom konaní 9 783,91 Eur (294 750,-Sk), odpísanej exekútorom z účtu

žalobcu v rámci exekučného konania, 6) tarifnej odmeny právneho zástupcu žalobcu za podanie
námietok v exekučnom konaní vo výške 254,73 Eur (7 674,-Sk) a 7) tarifnej odmeny právneho zástupcu
žalobcu za podnet generálnemu prokurátorovi na podanie mimoriadneho dovolania vo výške 254,73
Eur (7 674,-Sk). Žalovaný neuznáva právnu opodstatnenosť návrhu žalobcu na náhradu škody z titulu
nesprávneho úradného postupu súdu podľa § 18 zák.č. 58/1969 Zb.. Súd v konaní o náhradu škody

podľa zák.č. 58/1969 Zb. nie je oprávnený preskúmavať postup súdu vo veci konania o námietkach proti
exekúcii. Postup súdu môže preskúmavať podľa O.s.p. len príslušný orgán na základe riadneho alebo
mimoriadneho opravného prostriedku proti rozhodnutiu súdu. Žalovaný namietal i absenciu právneho
titulu pre priznanie náhrady škody podľa § 4 ods. 1 zák.č. 58/1969 Zb., keďže rozsudkom Najvyššiehosúdu Slovenskej republiky č. 1MCdo 8/2005 z 31. 1. 2006 uznesenie Okresného súdu Košice II č. 37Er
2200/02-60 z 30. 6. 2004 bolo síce zrušené, ale vec bola vrátená Okresnému súdu Košice II na ďalšie
konanie. V danej veci však Okresný súd Košice II vo veci konania o zrušení námietok proti exekúcii,

doposiaľ nerozhodol. Preto návrh žalobcu o náhradu škody podľa zák.č. 58/1969 Zb. je predčasný.
Na tom nič nemení ani odpoveď predsedu Okresného súdu Košice II z 8. 1. 2008. Na základe vyššie
uvedeného, žalovaný žiadal návrh žalobcu v celom rozsahu zamietnuť a žalobcovi nepriznať trovy
konania. Súčasne súdu oznámil, že žiadosť žalobcu zo dňa 12. 2. 2008 o náhradu škody nebola na
MS SR podľa § 9 ods. 1 zák.č. 58/1969 Zb. predbežne prerokovaná v šesťmesačnej lehote (§ 10 zák.č.

58/1969 Zb.).

Žalobca vo svojom vyjadrení doručenom súdu 29. 5. 2009 uviedol, že s názormi žalovaného,
formulovanými v podaní zo dňa 27. 4. 2009 nesúhlasí. Žalobca by žalovanému rád pripomenul,
že postup súdu vo veci konania o námietkach voči exekúcii bol v súlade s ust. O.s.p. preskúmaný na
základe mimoriadneho opravného prostriedku Najvyšším súdom č.k. 1MCdo 8/2005. Najvyšší súd

vyhodnotil postup súdu vo veci konania o námietkach za nesprávny, v dôsledku čoho zrušil nezákonné
rozhodnutie Okresného súdu Košice II č.k. 37Er 2200/02-06. Rozhodnutie Najvyššieho súdu č. 1MCdo
8/2005, ktorým bolo zrušené nezákonné rozhodnutie OS Ke II č. 37Er 2200/02-06 je právnym titulom
pre priznanie náhrady škody podľa § 4 ods. 1 zák.č. 58/1969 Zb., ktorého absenciu namieta vo svojom
podaní žalovaný. Ohľadom tvrdenia žalovaného o predčasnom uplatnení nároku žalobcu odkazuje na

vyjadrenie predsedu Okresného súdu Košice II z 8. 1. 2008 a podotýka, že exekučné konanie bolo
skončenévdôsledkunaplnenia§60písm.e)Exekučnéhoporiadkuanievdôsledkuvyjadreniapredsedu
Okresného súdu Košice II zo dňa 8. 1. 2008.

Napojednávanídňa16.6.2009zást.žalobcuuviedol,že vtomtokonanísasúdnemázaoberaťkonaním

o námietkach, tento bol na základe mimoriadneho opravného prostriedku preskúmaný Najvyšším súdom
SR, ktorý vyhodnotil postup súdu vo veci konania o námietkach za nesprávny v dôsledku čoho zrušil
nezákonné rozhodnutie OS Košice II. Podľa názoru žalobcu je naplnený obsah § 4 ods. 1, o ktorý tiež
opiera žalobca svoj nárok a to, že rozhodnutím Najvyššieho súdu bolo zrušené právoplatné rozhodnutie
okresného súdu. Žalobca nepovažuje žalobu za predčasne podanú, poukazuje ďalej na to, že exekučné

konanie bolo skončené v dôsledku naplnenia § 60 písm. e) Exekučného poriadku a nie v dôsledku
vyjadrenia predsedu OS Košice II zo dňa 8. 1. 2008. Žalovaný sa v 6 mesačnej lehote nevyjadril k nároku
žalobcu. To, že žalobca podal pred podaním žaloby žiadosť žalovanému nie je sporné, vyplýva to aj
z vyjadrenia žalovaného k žalobe v poslednom odseku vyjadrenia. Na záver zást. žalobcu poukazuje
na to, že v zmysle § 4 ods. 1 zák.č. 58/1969 Zb. je súd viazaný v tomto konaní tým, že predmetné

rozhodnutie bolo zrušené Najvyšším súdom ako nezákonné.

Zást. žalovaného na pojednávaní 16. 6. 2009 zotrvával na tom, že rozhodnutím Najvyššieho súdu SR
bolo síce zrušené predmetné rozhodnutie OS Košice II, no vec mu bola vrátená na ďalšie konanie, teda
považoval žalobu za predčasne podanú.

Zást. žalobcu predložil súdu k nahliadnutiu vo fotokópii rozhodnutie Ústavného súdu SR zo dňa 11. 9.
2008, ktorým bola sťažnosť obchodnej spoločnosti Východoslovenské stavebné hmoty a.s. odmietnutá
z dôvodu zjavnej neopodstatnenosti, pričom poukazuje na odôvodnenie tohto rozhodnutia, kde v
predposlednom odseku odôvodnenia je uvedené: "Z uvedeného vyplýva, že okresný súd v čase podania

sťažnosti Ústavnému súdu (4. júla 2008) už nemohol porušovať sťažovateľkou označené práva, keďže
v čase doručenia sťažnosti Ústavnému súdu SR bolo konanie okresného súdu skončené."

Na pojednávaní dňa 30. 11. 2010 zást. žalobcu uviedol, že v pôvodnom konaní 53Rob 1061/02 bol znovu
doručený žalobcovi platobný rozkaz, proti ktorému nepodal žalobca odpor. V tomto platobnom rozkaze

bol zaviazaný aj na náhradu trov tohto konania, ide o žalované sumy vo výške 1 349 122,-Sk a 98 351,-
Sk. Uviedol, že v tejto časti berie žalobu späť v časti zaplatenia 48 047,30 Eur.

Súd zastavil konanie o zaplatenie 48 047,30 Eur a v prevyšujúcej časti žalobu vylúčil na samostatné
konanie s tým, že tam bude rozhodnuté o trovách tohto konania uznesením tunajšieho súdu č.k.

4C/38/2009-108 zo dňa 30. 11. 2010.

Ďalej súd konal o žalobe žalobcu pod číslom konania 4C/7/2011.Žalovaný vo svojom písomnom vyjadrení doručenom súdu 27. 1. 2011 uviedol, že zotrváva na svojich
doterajších písomných, ako aj ústnych vyjadreniach, v zmysle ktorých žiadal žalobu žalobcu zamietnuť
a nepriznať mu trovy konania. V tejto súvislosti poukázal aj na vyjadrenie žalobcu z 19. 8. 2002 vo

veci podaných námietok proti exekúcii EX 233/202, podľa ktorého z dôvodu personálneho pohybu
zamestnancov firmy v mesiacoch apríl až máj 2002, nebola v spoločnosti BETOX s.r.o. (právny
predchodca terajšieho žalobcu) určená žiadna osoba oprávnená na preberanie písomností, takže právo
doručovaniapísomnostíurčenýchdovlastnýchrúkprináležalovýlučnekonateľomspoločnosti.Akpotom
na doručenke, ktorá preukazovala doručenie platobného rozkazu, bol podpis zamestnankyne firmy

BETOX s.r.o. Košice, B.. D. A., neoprávnenej na preberanie takýchto písomností, žalovaný namieta
absenciu právneho titulu byť nositeľom zodpovednosti za škodu podľa zákona číslo 58/1969 Zb., ktorá
škodanastalaakodôsledokporušeniapracovnejzmluvyzamestnankynefirmy,zktorejpracovnejzmluvy
ani iného interného predpisu zamestnávateľa jej nevyplýva povinnosť preberať písomnosti určené do
vlastných rúk.

Žalobca podaním doručeným súdu 23. 2. 2011 uviedol, že v súlade s výzvou príslušného súdu zo dňa 27.
1. 2011, ktorá mu bola doručená 3. 2. 2011 predkladá žalobca nasledovné stanovisko: žalobca považuje
stanovisko žalovaného z 24. 1. 2011, doručené súdu 27. 1. 2011 za irelevantné z dôvodu, že žalovaný sa
vyjadruje ku skutočnostiam, s ktorými sa vo svojom rozhodnutí č. 1MCdo 8/205 zaoberal a vysporiadal
Najvyšší súd.

Na pojednávaní dňa 29. 3. 2011 zást. žalovaného žiadal žalobu zamietnuť v celom rozsahu. Zotrvával
na svojich doterajších vyjadreniach a vyjadrení zo dňa 24. 1. 2011. Uviedol, že neexistuje nezákonné
rozhodnutie, na základe ktorého by bol žalovaný povinný nahradiť škodu žalobcovi. Poukázal na to, že
na pojednávaní, na ktorom žalovaný nebol prítomný dňa 30. 11. 2010 zástupca žalobcu uviedol, že bol

doručený platobný rozkaz žalobcovi, na základe ktorého aj plnil, teda obrana žalobcu, ktorú uviedol v
námietkach v exekučnom konaní bola znegovaná a ako keby bola preukázaná dôvodnosť právoplatnosti
predchádzajúceho platobného rozkazu.

Zást. žalobcu uviedol, že najvyšší súd rozhodol, že rozhodnutie prvostupňového súdu, myslí tým

uznesenie,ktorýmbolizamietnuténámietkyžalobcu,jenezákonnéatozdôvodu,ženedošlokdoručenie
platobného rozkazu zákonným spôsobom. Zotrvával teda na tom, že nárok žalobcu o náhradu škody
voči žalovanému má opodstatnenie.

Na vzťah medzi účastníkmi konania sa vzťahuje zákon č. 58/1969 Zb. o zodpovednosti za škodu

spôsobenú rozhodnutím orgánu štátu alebo jeho nesprávnym úradný postupom, ktorý bol účinný do 30.
6. 2004.

Podľa § 1 ods. 1, z citovaného zákona štát zodpovedá za škodu spôsobenú nezákonným rozhodnutím,
ktoré v občianskom súdnom konaní a v konaní pred štátnym notárstvom, v správnom konaní, ako

aj v konaní pred miestnym ľudovým súdom, a ďalej v trestnom konaní, pokiaľ nejde o rozhodnutie o
väzbe alebo treste, vydal štátny orgán alebo orgán štátnej organizácie (ďalej len "štátny orgán"). Štát
zodpovedá taktiež za škodu spôsobenú nezákonným rozhodnutím orgánu spoločenskej organizácie
vydaným pri plnení úloh štátneho orgánu, ktoré na túto organizáciu prešli.

Podľa § 1 ods. 2, z citovaného zákona zodpovednosti podľa odseku 1 sa nemožno zbaviť.

Podľa § 1 ods. 3, z citovaného zákona v hospodárskoprávnych vzťahoch nezodpovedá štát podľa tohto
zákona v prípadoch, v ktorých rozhodovanie patrí orgánom hospodárskej arbitráže.

Podľa § 2 citovaného zákona právo na náhradu škody spôsobenej nezákonným rozhodnutím majú tí,
ktorí sú účastníkmi konania a boli poškodení nezákonným rozhodnutím vydaným v tomto konaní.

Podľa § 3 citovaného zákona ak nejde o prípady hodné osobitného zreteľa, možno nárok na náhradu
škody spôsobenej nezákonným rozhodnutím priznať len vtedy, ak účastník využil možnosť podať proti

nezákonnému rozhodnutiu odvolanie, rozklad, námietky, odpor alebo sťažnosť.Podľa § 4 ods. 1, citovaného zákona nárok na náhradu škody nemožno uplatniť, dokiaľ právoplatné
rozhodnutie, ktorým bola škoda spôsobená, pre nezákonnosť nezrušil príslušný orgán. Rozhodnutím
tohto orgánu je súd rozhodujúci o náhrade škody viazaný.

Podľa § 4 ods. 2, citovaného zákona ako výnimku z ustanovenia odseku 1 možno uplatniť nárok na
náhradu škody spôsobenej nezákonným rozhodnutím vykonateľným bez ohľadu na jeho právoplatnosť,
ak toto rozhodnutie bolo na základe opravného prostriedku (§ 3) zrušené alebo zmenené.

Podľa § 20 citovaného zákona pokiaľ nie je ustanovené inak, spravujú sa právne vzťahy upravené v
tomto zákone Občianskym zákonníkom.

Podľa § 441 Občianskeho zákonník ak bola škoda spôsobená aj zavinením poškodeného, znáša škodu
pomerne; ak bola škoda spôsobená výlučne jeho zavinením, znáša ju sám.

Nezákonné rozhodnutie je také rozhodnutie, ktoré je v rozpore s objektívnym právom. Súd má za to, že
nezákonné rozhodnutie, ktorým bola spôsobená škoda žalobcovi je uznesenie Okresného súdu Košice
II č.k. 37Er 2200/32-60 zo dňa 30. 6. 2004.

Podmienkou uplatnenia práva na náhradu škody spôsobenej nezákonným rozhodnutím je zrušenie,

resp. zmena rozhodnutia, ktorým bola spôsobená škoda a to orgánom, ktorý je na to príslušný.
Rozhodnutím tohto príslušného orgánu je následne viazaný aj súd, ktorý rozhoduje o náhrade škody.
Dôvodom zrušenia, či zmeny takéhoto rozhodnutia je práve jeho nezákonnosť.

Podmienkou priznania práva na náhradu škody spôsobenej nezákonným rozhodnutím je využitie

riadneho právneho prostriedku smerujúcemu proti nezákonnému rozhodnutiu.

To, že predmetné rozhodnutie (t.j. uznesenie č.k. 37Er 2200/02-60 zo dňa 30. 6. 2004) je nezákonné
rozhodnutie je uvedené v mimoriadnom dovolaní proti tomuto uzneseniu zo dňa 19. 5. 2005 podaným
Generálnou prokuratúrou SR a to v odôvodnení tohto uznesenia v poslednom odseku

(na čl. 24 spisu 4C 38/2009), kde sa konštatuje, že generálny prokurátor podáva na základe podnetu
účastníka konania mimoriadne dovolanie proti právoplatnému uzneseniu OS Košice II z 30. 6. 2004 č.k.
37Er 2200/02-60, lebo týmto rozhodnutím bol porušený zákon a vyžaduje to ochrana práv a zákonom
chránených záujmov tohto účastníka, ktorú nemožno dosiahnuť inými právnymi prostriedkami než
mimoriadnym dovolaním.

Ako vyplýva z námietok proti exekúcii v exekučnom konaní 37Er 2200/2002, EX 233/2002 dňa
15. 4. 2002 rozhodnutím valného zhromaždenia povinného došlo k zmene konateľov spoločnosti.
Okrem zmeny konateľov v rámci spoločnosti dochádzalo v období mesiacov apríl, máj 2002 (t. j.
v čase, keď bol vydaný predmetný platobný rozkaz) k personálnemu pohybu zamestnancov firmy

a síce, že časť pôvodných zamestnancov ukončila pracovný pomer s ich spoločnosťou a zároveň
boli prijímaní noví pracovníci. Z tohto dôvodu nebola v spoločnosti určená žiadna osoba oprávnená
na preberane písomností, preto prináležalo právo doručovania písomností určených do vlastných rúk
výlučne konateľom spoločnosti (na čl. 9 spisu 37Er 2200/2002), z čoho vyplýva, že právny predchodca
žalobcu neurčil žiadnu osobu oprávnenú na preberanie písomností, došlo k tomu, že platobný rozkaz

prevzala neoprávnená osoba. Súd preto rozhodol o spoluzavinení poškodeného, teda žalobcu podľa §
441 Občianskeho zákonníka, náhradu škody znížil o mieru účasti poškodeného. Súd v konaní o náhradu
škody z úradnej moci skúma existenciu zavinenia poškodeného.

Súd určil mieru spoluúčasti žalobcu ako poškodeného vo výške 50 %, v tejto časti žalobu zamietol. V

časti 50 % žalobe vyhovel.

Škoda žalobcu pozostáva z 15 448,-Sk, t. j. 512,78 Eur trovy právneho zastúpenia žalobcu v exekučnom
konaní, stiahnuté exekútorom z účtu žalobcu v rámci exekučného konania dňa 23. 7. 2004, 67 455,-
Sk, t. j. 2 239,10 Eur súdny poplatok za podanie námietok voči exekúcii, 294 750,-Sk, t. j. 9 783,91 Eur

odmenaanáhradyexekútorazavymoženieistinyvexekučnomkonaní(vyhl.č.288/1995Z.z.),stiahnutá
exekútorom z účtu žalobcu v rámci exekučného konania dňa 23. 7. 2004, 7 674,-Sk, t. j. 254,73 Eur
tarifná odmena právneho zástupcu žalobcu za podanie námietok v exekučnom konaní (vyhl. 163/2002Z.z.), 7 674,-Sk, t. j. 254,73 Eur tarifná odmena právneho zástupcu žalobcu za podnet generálnemu
prokurátorovi na podanie mimoriadneho dovolania.

O trovách súd rozhodol podľa § 142 ods. 2 O.s.p., podľa ktorého ak mal účastník vo veci úspech len
čiastočný, súd náhradu trov pomerne rozdelí, prípadne vysloví, že žiadny z účastníkov nemá na náhradu
trov právo.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je možné podať odvolanie v lehote do 15 dní odo dňa
jeho doručenia na Krajský súd Košice prostredníctvom tunajšieho súdu.

Podľa ust. § 205 ods. 1 O.s.p. v odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods.
3 O.s.p.) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu
smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za
nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha.

Podľa ust. § 42 ods. 3 O.s.p., pokiaľ zákon pre podanie určitého druhu nevyžaduje ďalšie náležitosti,
musí byť z podania zjavné, ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka a čo sleduje, a musí
byť podpísané a datované. Podanie treba predložiť s potrebným počtom rovnopisov a s
prílohami tak, aby jeden rovnopis zostal na súde a aby každý účastník dostal jeden rovnopis, ak je to

potrebné. Ak účastník nepredloží potrebný počet rovnopisov a príloh, súd vyhotoví kópie na jeho trovy.

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh
na súdny výkon rozhodnutia alebo návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona.

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, pri ktorom vznikla poplatková
povinnosť zaplatiť súdne poplatky, trovy trestného konania, pokuty, svedočné, znalečné a iné náklady
súdneho konania, vedie sa výkon rozhodnutia z úradnej moci.