Rozsudok ,
Potvrdzujúce Judgement was issued on

Decision was made at the court Okresný súd Liptovský Mikuláš

Judgement was issued by JUDr. Ladislav Mejstrík

Judgement form – Rozsudok

Judgement nature – Potvrdzujúce

Source – original document (the link may not work anymore)

Súd: Krajský súd Žilina
Spisová značka: 9Co/61/2015

Identifikačné číslo súdneho spisu: 5914204898
Dátum vydania rozhodnutia: 05. 02. 2015
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Ladislav Mejstrík

ECLI: ECLI:SK:KSZA:2015:5914204898.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Žiline, ako súd odvolací, v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Ladislava Mejstríka

a členov senátu JUDr. Jany Kotrčovej a JUDr. Jozefa Turzu, v právnej veci navrhovateľa: EOS KSI
Slovensko, s.r.o., Pajštúnska 5, Bratislava, IČO: 35 724 803, zastúpený spoločnosťou TOMÁŠ KUŠNÍR,
s.r.o., Pajštúnska 5, Bratislava, IČO: 36 613 843 proti odporcom: v rade 1/ N. I., nar. XX.XX.XXXX, bytom
XXX XX . N., R. XXXX/XX a v rade 2/ H. I., nar. XX.XX.XXXX, bytom XXX XX. N., R. XX/X, v konaní
o zaplatenie 383,31 Eur s príslušenstvom, na odvolanie navrhovateľa proti rozsudku Okresného súdu
Ružomberok, č. k. 5C/146/2014-53 zo dňa 11. novembra 2014, takto

r o z h o d o l :

Rozsudok okresného súdu potvrdzuje.

Žiadnemu z účastníkov náhradu trov odvolacieho konania nepriznáva.

o d ô v o d n e n i e :

Napadnutým rozsudkom okresný súd návrh zamietol a odporcom náhradu trov konania nepriznal.
Na základe výsledkov vykonaného dokazovania súd návrh zamietol, keďže si navrhovateľ podaným
návrhom uplatňoval splátky úveru splatné v období od 20.06.2010 do 20.02.2011 v počte 9 a v celkovej
výške 383,31 Eur a pri aplikácií § 101 Občianskeho zákonníka je nárok uplatnený žalobným návrhom
premlčaný. Navrhovateľ si tento nárok uplatnil na súde dňa 09.06.2014, teda po uplynutí trojročnej

premlčacej doby, ktorá plynie odo dňa, keď sa právo mohlo uplatniť po prvýkrát. V prípade žalobou
uplatnených splátok si navrhovateľ mohol po prvýkrát uplatniť právo na zaplatenie dlžných splátok úveru
na súde najneskôr do 20.02.2014. Pokiaľ si nárok uplatnil na súde navrhovateľ dňa 09.06.2014, učinil
tak po uplynutí všeobecnej trojročnej premlčacej lehoty, z toho dôvodu súd návrh navrhovateľa ako
premlčaný zamietol.

Proti rozsudku okresného súdu v zákonnej lehote podal odvolanie navrhovateľ. Namietol, že rozhodnutie

okresného súdu spočíva na nesprávnom právnom posúdení veci a nedostatočného zistenia skutkového
stavu. Zároveň dal do pozornosti, že v období do 31.12.2007 sa vzťahovali ustanovenia § 52 až §
54 Občianskeho zákonníka len na kúpnu zmluvu, zmluvu o dielo a na iné zmluvy upravené v 8. časti
Občianskeho zákonníka, ako aj na zmluvu podľa ust. § 55 Občianskeho zákonníka. Zmluva o úvere bola
upravená len v Obchodnom zákonníku a v zákone č. 258/2001 Z.z. V dôsledku toho sa na účastníkov
nevzťahovala povinnosť uvedená v prechodnom ustanovení § 879f ods. 3 Občianskeho zákonníka.
Podľa jeho názoru je nutné aplikovať ustanovenia Obchodného zákonníka keďže išlo medzi zmluvnými

stranami o zmluvu o úvere, čiže absolútny obchodno-záväzkový vzťah, pričom na podporu svojich
tvrdení poukázal aj na súdne rozhodnutia. Žiadal napadnutý rozsudok zmeniť tak, aby súd vyhovel jeho
návrhu, prípadne rozsudok zrušiť a vec vrátiť na ďalšie konanie. Uplatnil si trovy konania.K podanému odvolaniu sa odporcovia nevyjadrili.

Krajský súd, ako súd odvolací (§ 10 ods. 1 O.s.p), preskúmal rozsudok okresného súdu v rozsahu

vyplývajúcom z ustanovenia § 212 ods. 1 O.s.p. a bez nariadenia pojednávania podľa ust. § 214 ods.
2 O.s.p. v spojení s ust. § 156 ods. 3 O.s.p. tento rozsudok podľa ust. § 219 ods. 1 O.s.p. ako vecne
správny potvrdil.

Pokiaľišlooskutkovézistenia,vyhodnotenierozhodujúcichskutočnostíaprávneposúdenieveci,vtomto

smere sa odvolací súd v celom rozsahu stotožnil s dôvodmi napadnutého rozhodnutia, ktoré v takomto
prípade nie je potrebné opakovať (ust. § 219 ods. 2 O.s.p.), keďže ani zo strany odvolateľa neboli v
priebehu odvolacieho konania tvrdené také skutočnosti, s ktorými by sa nevyporiadal súd prvého stupňa
v dôvodoch napadnutého rozhodnutia.

Zodôvodneniarozhodnutiavyplývavzťahmedziskutkovýmizisteniamiaúvahamiprihodnotenídôkazov

na strane jednej a právnymi závermi na strane druhej. Okresný súd neporušil právo účastníkov
konania na spravodlivý proces, nakoľko v hodnotení skutkových zistení neabsentuje žiadna relevantná
skutočnosť alebo okolnosť, naopak okresný súd ich náležitým spôsobom v celom súhrne posúdil a aj
náležite vyhodnotil.

V prvom rade je nutné zdôrazniť, že zmluva o splátkovom úvere zo dňa 30.8.2006 bola uzavretá
medzi osobou (právnym predchodcom navrhovateľa), ktorá v rámci svojej podnikateľskej činnosti v čase
uzavretia zmluvy poskytovala (okrem iného aj) spotrebiteľské úvery a fyzickou osobou (odporcom),
ktorej bol poskytnutý úver na iný účel ako je výkon zamestnania, povolania alebo podnikania. Odporca
teda v zmysle ustanovení zákona č. 258/2001 Z. z. o spotrebiteľských úveroch mal v danom právnom

vzťahu postavenie spotrebiteľa a z titulu tohto postavenia požíval zákonom poskytnutú všeobecnú
ochranu. Pre posúdenie daného právneho vzťahu ako spotrebiteľského nemalo význam, že sa zmluva
o úvere ako tzv. absolútny obchod (§ 261 ods. 3 písm. d/ Obchodného zákonníka) spravuje výhradne
ustanoveniami Obchodného zákonníka. Zmluva o spotrebiteľskom úvere je definovaná zákonom o
spotrebiteľských úveroch. Ide o právny vzťah medzi veriteľom a spotrebiteľom, ktorému uvedený zákon

poskytuje náležitú ochranu. Ku dňu uzavretia zmluvy bola ochrana spotrebiteľa v zmysle § 52 a
nasl. Občianskeho zákonníka formulovaná užšie a definovala spotrebiteľskú zmluvu obmedzujúc sa
na určité typy zmlúv (zmluva o úvere pod túto definíciu nespadala). Ochrana spotrebiteľa v zmysle
zákona o spotrebiteľských úveroch však bola v tom čase jednoznačne súčasťou nášho právneho
poriadku. V tomto smere je nutné poukázať aj na znenie ust. § 23a ods. 1 zákona č. 634/1992 Zb.

o ochrane spotrebiteľa v znení účinnom ku dňu uzavretia zmluvy, podľa ktorého sú spotrebiteľskými
zmluvami zmluvy uzavreté podľa Občianskeho zákonníka, Obchodného zákonníka, ako aj všetky iné
zmluvy, ktorých charakteristickým znakom je, že sa uzavierajú vo viacerých prípadoch, a je obvyklé, že
spotrebiteľ obsah zmluvy podstatným spôsobom neovplyvňuje.

Uzavretý zmluvný vzťah medzi právnym predchodcom navrhovateľa (Slovenská sporiteľňa, a.s.) a
odporcom, na základe uzatvorenej zmluvy zo dňa 7.3.2006 č. 0333327263, na základe ktorej bol
odporcom právnym predchodcom navrhovateľa poskytnutý úver vo výške 58.000,- Sk je potrebné
posudzovať v zmysle § 52 ods.1 Občianskeho zákonníka ako spotrebiteľský vzťah, ako aj v kontexte
zákona č. 258/2001 Z. z. o spotrebiteľských úveroch, zákona č. 634/1992 Zb. o ochrane spotrebiteľa, v

znení neskorších predpisov. Aj keď ustanovenie § 261 ods. 6 Obchodného zákonníka výslovne uvádza,
že právne vzťahy z absolútnych obchodov sa spravujú Obchodným zákonníkom bez ohľadu na povahu
a účastníkov, prostredníctvom ustanovenia § 52 ods. 1 Občianskeho zákonníka došlo k rozdeleniu
obchodno-právnych vzťahov aj na ďalšiu kategóriu, ktorú predstavujú vzťahy medzi podnikateľom (ako
dodávateľom) a spotrebiteľom.

Slovenská súdna prax v súčasnej dobe zastáva názor, že právna úprava chrániaca spotrebiteľa
odôvodňuje aplikáciu ustanovenia (v duálnom režime, tak podľa Obchodného ako aj Občianskeho
zákonníka), ktoré by mohlo byť pre spotrebiteľa (v určitej konkrétnej situácii) výhodnejšie.
Aplikáciu občiansko-právnej premlčacej doby v absolútnych obchodno-právnych zmluvách majúcich
spotrebiteľský charakter odobril aj Ústavný súd Slovenskej republiky, ktorý rozhodoval o sťažnosti

podnikateľa poskytujúceho stavebné úvery (uznesenie Ústavného súdu SR zo dňa 19.6.2013, vydané
pod sp. zn. I. ÚS 402/2013). V uvedenom kontexte, ako správne konštatoval aj okresný súd vo
svojich záveroch, zákonodarca reagoval novelizáciou ustanovenia § 52 ods.2 Občianskeho zákonníka
(posledná veta), podľa ktorého na všetky právne vzťahy, ktorých účastníkom je spotrebiteľ, vždy saprednostne použijú ustanovenia Občianskeho zákonníka, aj keby sa inak mali použiť normy obchodného
práva.

O trovách odvolacieho konania bolo rozhodnuté podľa ust. § 142 ods. 1 O.s.p. v spojení s ust. § 224 ods.
1 O.s.p.. V odvolacom konaní nebol úspešný navrhovateľ, úspešní boli odporcovia, ktorí si však náhradu
trov odvolacieho konania postupom podľa ust. § 151 ods. 1 O.s.p. neuplatnili, resp. ani jej žiadne trovy
nevznikli, preto rozhodol krajský súd tak, ako je uvedené vo výroku tohto rozsudku.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku odvolanie nie je prípustné.

Information regarding the judgement were obtained from the original document, which was most recently updated on . Link to the original document may not work anymore, because the portal of the Ministry of Justice may have published the document under this link for only a certain period of time.