Rozsudok ,
Potvrdzujúce Judgement was issued on Thursday, January 27, 2016

Súd: Krajský súd Žilina
Spisová značka: 6Co/674/2015

Identifikačné číslo súdneho spisu: 5914206269
Dátum vydania rozhodnutia: 27. 01. 2016
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Yvetta Dzugasová

ECLI: ECLI:SK:KSZA:2016:5914206269.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Žiline, ako súd odvolací, v senáte zloženom z predsedníčky JUDr. Yvetty Dzugasovej,

sudcov JUDr. Jany Urbanovej a Mgr. Márie Kašíkovej, v právnej veci navrhovateľa: EOS KSI Slovensko,
s.r.o., so sídlom Bratislava, Pajštúnska č. 5, IČO: 35 724 803, zastúpený spoločnosťou TOMÁŠ KUŠNÍR,
s.r.o., so sídlom Bratislava, Pajštúnska č. 5, IČO: 36 613 843, proti odporcovi: D. T., nar. XX.X.XXXX,
bytom U. - R., A. N. č. XXXX/XXX, o zaplatenie 14.798,92 Eur s príslušenstvom, v konaní o odvolaní
navrhovateľa proti rozsudku Okresného súdu Ružomberok č. k. 5C/130/2014-133 zo dňa 30. júna 2015,
takto

r o z h o d o l :

Rozsudok Okresného súdu Okresného súdu Ružomberok č. k. 5C/130/2014-133 zo dňa 30. júna 2015

potvrdzuje.

Odporcovi náhradu trov odvolacieho konania nepriznáva.

o d ô v o d n e n i e :

Okresný súd napadnutým rozsudkom zamietol návrh navrhovateľa, ktorý sa domáhal voči odporcovi
zaplatenia žalovanej sumy. Odporcovi náhradu trov konania nepriznal.
V odôvodnení svojho rozhodnutia uviedol, že navrhovateľ nie je aktívne vecne legitimovaný na podanie
žaloby, keďže na neho bola postúpená pohľadávka pôvodného veriteľa - Slovenskej sporiteľne, a.s. v
rozpore s § 92 ods. 8 zákona č. 483/2001 Z. z. o bankách. Z uvedeného ustanovenia vyplýva, že banka

môže postúpiť inému subjektu iba tú časť pohľadávky, ktorá zodpovedá nesplácanému dlhu. Pokiaľ teda
Slovenská sporiteľňa, a.s. postúpila Zmluvou o postúpení pohľadávok z 27.6.2013 pohľadávku z úveru
v celom rozsahu navrhovateľovi, postupovala v rozpore s ustanovením § 92 ods. 8 zákona č. 483/2001
Z. z. o bankách, keďže ku dňu postúpenia pohľadávky nebol splatný celý úver (nedošlo k vyhláseniu
jeho mimoriadnej splatnosti ani k odstúpeniu od predmetnej zmluvy). Slovenská sporiteľňa, a.s. teda
nebola oprávnená postúpiť svoju pohľadávku z úveru vrátane úrokov z neho v celosti inému subjektu.
Predmetná zmluva o postúpení pohľadávok z 27.6.2013 je teda neplatným právnym úkonom.

Proti rozsudku okresného súdu podal v zákonnej lehote odvolanie navrhovateľ, ktorý sa domáhal
jeho zrušenia a vrátenia veci na ďalšie konanie. Výkladom ustanovení všeobecných obchodných
podmienok možno dospieť k záveru, že postupca a následne po postúpení pohľadávky navrhovateľ boli
oprávnení,nievšakpovinnípredčasneukončiťzáväzkovo-právnyvzťah.Nanavrhovateľaprešlizmluvou
o postúpení pohľadávok aj všetky práva súvisiace s danou pohľadávkou. Okrem toho, postúpením
pohľadávky sa stal sám navrhovateľ veriteľom pohľadávky, pričom základným právom veriteľa je v

zmysle § 488 Občianskeho zákonníka právo na plnenie od dlžníka záväzkového vzťahu. Vyhlásenie
mimoriadnej splatnosti úveru predstavuje právo veriteľa požadovať splatenie svojej pohľadávky. Preto
navrhovateľ nevidel dôvod, aby na neho neprešlo právo na ukončenie zmluvy. Nemožno súhlasiť
s názorom súdu, že postupca pohľadávky nemohol na navrhovateľa previesť nároky z úverovejzmluvy, pokiaľ nedošlo k jej zosplatneniu, resp. inému ukončeniu. Na podporu tohto názoru odvolateľ
poukázal na rozhodnutie Krajského súdu v Bratislave zo dňa 29.5.2015, sp. zn. 8Co/163/2015. Podľa
názoru navrhovateľa z ustanovenia § 92 ods. 8 zákona č. 483/2001 Z. z. nevyplýva, že banka môže

postúpiť len časť pohľadávky, s ktorou je dlžník v omeškaní; pre vznik oprávnenia postúpiť pohľadávku
postačuje omeškanie so splácaním aj len časti záväzku. Odvolateľ zdôraznil, že ustanovenie § 92
ods. 8 zákona č. 483/2001 Z. z. nemožno spájať s aktívnou legitimáciou navrhovateľa ako postupníka
pohľadávky. Účelom predmetného ustanovenia je úprava výnimiek z bankového tajomstva a nehovorí o
podmienkach platnosti postúpenia pohľadávok, ale iba o podmienkach, za splnenia ktorých nedochádza

k porušeniu bankového tajomstva. Aj podľa dôvodovej správy bolo hlavným účelom predmetného
ustanovenia prelomenie bankového tajomstva a nie obmedzenie možnosti postúpiť pohľadávku. Zo
zákona nevyplýva, že by podmienky uvedené v predmetom ustanovení podmieňovali platnosť právneho
úkonu postúpenia pohľadávky. K uvedenému upriamil pozornosť na rozhodnutie Krajského súdu v
Trenčíne zo dňa 24.4.2014, sp. zn. 19C/34/2012. Navrhovateľ vytýkal napadnutému rozhodnutiu aj to,
že súd nijakým spôsobom nezdôvodnil, prečo je zmluva o postúpení pohľadávok neplatná v plnom

rozsahu, a prečo nebolo návrhu aspoň sčasti vyhovené. Zdôraznil, že pre konštatovanie aktívnej vecnej
legitimácie postačuje preukázanie oznámenia postupcu dlžníkovi, že došlo k postúpeniu pohľadávky.
Dlžník sa v takomto prípade nemôže dovolať neplatnosti zmluvy o postúpení pohľadávky alebo jej
neexistencie (rozsudok Najvyššieho súdu SR zo dňa 11.6.2003, sp. zn. 4Obo/210/2001).

Odporca sa k podanému odvolaniu nevyjadril.

Krajský súd, ako súd odvolací (§ 10 ods. 1 O.s.p), preskúmal rozsudok okresného súdu v rozsahu
vyplývajúcom z ustanovenia § 212 ods. 1 O.s.p. a bez nariadenia pojednávania podľa § 214 ods. 2
O.s.p. v spojení s § 156 ods. 3 O.s.p. tento rozsudok podľa § 219 ods. 1 O.s.p. ako vecne správny

potvrdil.

Krajský súd podrobne preskúmal všetky rozhodujúce otázky, ktoré boli vo veci vznesené a v plnom
rozsahu sa stotožnil so skutkovými a právnymi závermi súdu prvého stupňa. Okresný súd v dostatočnom
rozsahu zistil skutočnosti rozhodné pre posúdenie danej veci, vecne správne rozhodol a svoje

rozhodnutie odôvodnil v súlade s ustanovením § 157 ods. 2 O.s.p. Odôvodnenie rozhodnutia okresného
súdu je vecne správne, pričom v jednotlivostiach naň poukazuje aj krajský súd. Z uvedených dôvodov
sa krajský súd v odvolacom konaní obmedzil iba na konštatovanie správnosti dôvodov napadnutého
rozhodnutia (§ 219 ods. 2 O.s.p.).

Na doplnenie považoval za nevyhnutné zdôrazniť, že aktívnou vecnou legitimáciou sa rozumie také
hmotnoprávne postavenie, z ktorého vyplýva subjektu - navrhovateľovi ním uplatňované právo (nárok),
respektíve mu vyplýva procesné právo si tento hmotnoprávny nárok uplatňovať. Preskúmavanie
vecnej legitimácie, či už aktívnej (existencia tvrdeného práva na strane navrhovateľa), alebo pasívnej
(existencia tvrdenej povinnosti na strane odporcu) je imanentnou súčasťou súdneho konania (porov.

rozsudok Najvyššieho súdu Slovenskej republiky z 29.6.2010, sp. zn. 2Cdo 205/2009).
Podľa § 92 ods. 8 zákona o bankách, ak je napriek písomnej výzve banky alebo pobočky zahraničnej
banky jej klient nepretržite dlhšie ako 90 kalendárnych dní v omeškaní so splnením čo len časti
svojho peňažného záväzku voči banke alebo pobočke zahraničnej banky, môže banka alebo pobočka
zahraničnej banky svoju pohľadávku zodpovedajúcu tomuto peňažnému záväzku postúpiť písomnou

zmluvou inej osobe, a to aj osobe, ktorá nie je bankou (ďalej len "postupník"), aj bez súhlasu klienta.
Podľa ust. § 92 ods. 8 zákona o bankách môže byť banková pohľadávka postúpená (alebo jej časť), ak
je (1) splatná, a to až po predchádzajúcej (2) písomnej výzve a kumulatívne ak je splnené (3) omeškanie
dlžníka so splnením postupovanej pohľadávky nepretržite dlhšie ako 90 kalendárnych dní. Uvedené
ustanovenie je lex specialis k inštitútu cesie.

Sprísnenie zákonných predpokladov postúpenia bankovej pohľadávky môže byť považované za
zákonný predpoklad z dôvodu, že po postúpení pohľadávky rôznym subjektom už nad pohľadávkou
nie je zachovaná kontinuita dôležitého dohľadu centrálnej banky, ktorá kontrola je osobitne významná
v priebehu trvania úverového vzťahu.
Uvedené predpoklady sú zákonným predpokladom pre platné postúpenie pohľadávky banky.

Predpoklady musia byť splnené v čase postúpenia pohľadávky (pozri rozsudok Krajského súdu v
Prešove vo veci 6Co 119/2013, 19Co 194/2015, 4Co 145/2014, Okresného súdu Trenčín vo veci žalobcu
Intrum Justitia Slovakia, s.r.o. sp. zn. 11C 233/2014, Okresného súdu Banská Bystrica vo veci žalobcu
Intrum Justitia Slovakia, s.r.o. sp. zn. 12C 152/2014, Okresný súd Galanta vo veci žalobcu Intrum JustitiaSlovakia,s.r.o.sp.zn.15C33/2014,OkresnýsúdSvidníkvoveci5C430/2013).Akzákonnépredpoklady
nie sú splnené, ide o právny úkon postúpenia contra legem a z toho dôvodu je absolútne neplatný pre
rozpor so zákonom (§ 39 Občianskeho zákonníka). V takomto prípade tu nie je daná aktívna legitimácia

navrhovateľa vo vzťahu k pohľadávke, ktorá doposiaľ nebola splatná.

Pokiaľ navrhovateľ poukazoval na fakt, že návrhu mohlo byť aspoň sčasti vyhovené, k uvedenému treba
uviesť, že na účely takéhoto posúdenia by musela byť zo strany účastníka predložená špecifikácia časti
pohľadávky, pri ktorej bol dodržaný postup podľa § 92 ods. 8 zákona č. 483/2001 Z. z. a ktorú by mohol

akceptovať aj odvolací súd ako novú skutočnosť (§ 205a ods. 1 písm. d/ O.s.p.). Takéto vyčíslenie
druhostupňový súd k dispozícii nemal, resp. ho nebolo možné identifikovať z jednotlivých tabuľkových
špecifikácií pohľadávky prezentovaných v prvostupňovom konaní, z ktorého dôvodu tu neboli splnené
podmienky pre prípadné čiastočné priznanie nároku.

Pre úplnosť krajský súd na záver dodáva, že tzv. mimoriadne vyhlásenie splatnosti úveru je v

spotrebiteľských vzťahoch regulované aj ustanovením § 53 ods. 9 Občianskeho zákonníka, ktorého
dikcia nebola navrhovateľom rešpektovaná, resp. tu uvádzané pravidlá navrhovateľ nepreukázal.

O trovách odvolacieho rozhodol krajský súd podľa § 142 ods. 1 (v spojení s § 224 ods. 1 O.s.p.),
podľa ktorého účastníkovi, ktorý mal vo veci plný úspech, súd prizná náhradu trov potrebných na účelné

uplatňovanie alebo bránenie práva proti účastníkovi, ktorý vo veci úspech nemal. V odvolacom konaní
nebol navrhovateľ úspešný, odporca si však náhradu trov druhostupňového konania neuplatnil.

Rozhodnutie prijal senát odvolacieho súdu pomerom hlasov 3 za, 0 proti.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku odvolanie nie je prípustné.