Rozsudok ,
Zmenené Judgement was issued on Thursday, October 17, 2018

Súd: Okresný súd Michalovce
Spisová značka: 11Csp/297/2017

Identifikačné číslo súdneho spisu: 7717215824
Dátum vydania rozhodnutia: 17. 10. 2018
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Tatiana Sabadošová

ECLI: ECLI:SK:OSMI:2018:7717215824.3

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Michalovce, sudkyňa JUDr. Tatiana Sabadošová v právnej veci žalobcu Orange Slovensko,

a.s., so sídlom Metodova 8, 821 08 Bratislava, IČO: 35 697 270 zastúpeným Bobák, Bollová a spol.,
s.r.o., advokátska kancelária so sídlom Dr. Vl. Clementisa 10, 821 02 Bratislava, IČO: 35 855 673 proti
žalovanému W. A., nar. X.XX.XXXX, bytom M. č. XX, o zaplatenie 168,65 € s príslušenstvom takto

r o z h o d o l :

I. Žalovaný j e p o v i n n ý zaplatiť žalobcovi sumu 111,15 € spolu s úrokom z omeškania vo výške
5% ročne zo sumy 111,15 € od 31.7.2016 do zaplatenia do 3 (troch) dní od právoplatnosti rozsudku.

II. V časti o zaplatenie sumy 57,50 € s 5% úrokom z omeškania ročne z tejto sumy od 31.7.2016 do

zaplatenia žalobu z a m i e t a.

III. P r i z n á v a žalobcovi náhradu trov konania voči žalovanému v pomere 31,82%.

o d ô v o d n e n i e :

1. Žalobca sa žalobou doručenou tunajšiemu súdu domáhal proti žalovanému zaplatenia sumy 168,65
€ spolu s úrokom z omeškania vo výške 5% ročne z dlžnej sumy od 31.7.2016 do zaplatenia a náhrady
trov konania. Odôvodnil to tým, že so žalovaným uzavreli zmluvy: Zmluvu č. X.XXXXXXX a Zmluvu č.
X.,ktorýchneoddeliteľnýmisúčasťamisúVšeobecnépodmienky.Nazákladenichvypožičalžalovanému
2 ks SIM kariet, ktoré mu umožňovali využívať telekomunikačné služby poskytované žalobcom s tým,

že SIM kartám boli priradené účastnícke telefónne čísla: XXXXXXXXXX X. XXXXXXXXXXX. Žalobca
pri uzavretí Dodatku k Zmluve č. X. odpredal žalovanému mobilný telefón/telekomunikačné zariadenie
zn. Samsung S5611 za kúpnu cenu uvedenú v Dodatku k Zmluve s dohodnutou zmluvnou pokutou vo
výške 57,50 €. Uviedol, že žalobca zohľadnil v Dodatku k zmluve pri určení výšky zmluvnej pokuty výšku
zľavy poskytnutej žalovanému pri predaji mobilného telefónu//telekomunikačného zariadenia s tým, že
zmluvná dohodnutá pokuta nie je vyššia ako výška zľavy, ktorá bola pri predaji mobilného telefónu//
telekomunikačného zariadenia žalovanému poskytnutá. Takisto zohľadnil aj časový aspekt uloženia

zmluvnej pokuty a zohľadnil čas kedy žalovaný prestal plniť zmluvné povinnosti a tomu prispôsobil
aj výšku uplatňovanej zmluvnej pokuty. Zmluvná pokuta sa znižuje o pomernú časť za každý mesiac
zmluvnej viazanosti, po ktorý žalovaný dodržal dohodnuté zmluvné podmienky. Uviedol, že týmito
zmenami v Dodatku k zmluve odstránil všetky vady, pre ktoré súdy v minulosti vyhodnotili dohodnutú
zmluvnú pokutu ako neprijateľnú zmluvnú podmienku. Žalobca si uplatňuje v tomto konaní nárok
na nezaplatenú cenu za poskytnuté služby vo výške 111,15 €, ktoré boli vyfakturované žalovanému a
zmluvnú pokutu vo výške 57,50 €, keďže porušil zmluvné povinnosti v zmysle Dodatku k Zmluve č. X..

Žalobca pokusom o pokonávku zo dňa 20.6.2016 oznámil žalovanému sumu neuhradených faktúr za
jednotlivé mesiace a výšku zmluvnej pokuty a vyzval ho na ich úhradu v dodatočnej lehote. Žalovaný
na pokus o pokonávku nereagoval ani čiastočnou úhradou. Zároveň si uplatnil žalobca aj nárok na
zaplatenie úrokov z omeškania z neuhradenej sumy v súlade so Všeobecnými podmienkami čl. 11, bod11.14 a to počnúc dňom nasledujúcim po uplynutí lehoty na dodatočné plnenie uvedenej v pokuse o
pokonávku, t. j. od 31.7.2016.

2. Súd vydal dňa 11.12.2017 platobný rozkaz, ktorý sa nepodarilo doručiť žalovanému do vlastných
rúk a súd ho preto zrušil. Žalovanému sa nepodarilo doručiť žalobu s prílohami na adresu evidovanú v
registri obyvateľov SR a preto súd postupoval podľa § 106 ods. 2 CSP a zaslal mu žalobu aj s prílohami
prostredníctvom Oznámenia o podanej žalobe s tým, že zvesením z úradnej tabule a webu súdu dňom
5.7.2018 sa považuje žaloba za doručenú žalovanému a žalovaný sa k žalobe nevyjadril.

3. Podľa § 112 CSP, ak nemožno doručiť písomnosť, ktorá sa doručuje do vlastných rúk, na adresu podľa
§ 106, písomnosť sa považuje dňom vrátenia nedoručenej zásielky súdu za doručenú, a to aj vtedy, ak
sa adresát o tom nedozvie.

4. Podľa § 180 CSP, po vyvolaní veci súd zistí, či sa dostavili osoby, ktoré boli na pojednávanie

predvolané. Ak sa tieto osoby nedostavili, súd rozhodne, či sa pojednávanie bude konať v ich
neprítomnosti, a otvorí pojednávanie.

5. Podľa § 183 CSP, pojednávanie sa môže odročiť len z dôležitých dôvodov. Pojednávanie môže byť na
návrh strany odročené len vtedy, ak sa strana alebo jej zástupca z dôležitých dôvodov nemôže dostaviť

na pojednávanie a zároveň od nich nemožno spravodlivo žiadať, aby sa na pojednávaní nechali zastúpiť.

6. Súd nariadil termín pojednávania na deň 17.10.2018, na ktoré pojednávanie sa však nedostavili
strany sporu. Žalobca sa z neúčasti na pojednávaní ospravedlnil. Žalovaný sa z neúčasti na pojednávaní
neospravedlnil. Vzhľadom na tieto skutočnosti tak súd potom čo zistil, že lehota najmenej päť dní pred

dňom, keď sa má pojednávanie konať na prípravu pojednávania bola u oboch strán zachovaná (§ 178
ods. 2 CSP) rozhodol uznesením na pojednávaní, že pojednávanie sa bude konať v neprítomnosti strán
sporu (§ 180 CSP).

7. Súd z predložených listinných dôkazov žalobcom zistil, že strany uzavreli:

a/ dňa 17.1.2011 Zmluvu o pripojení č. X.XXXXXXX, predmetom ktorej bolo pridelenie žalovanému SIM
karta č. 8942101 760911310227, ktorá mu umožňovala využívať telekomunikačné služby poskytované
žalobcom s tým, že SIM karte bolo priradené vyššie označené účastnícke telefónne číslo. Poskytnutie
služieb: CLIP, Blokovanie hovorov na ATX do 1,- EUR, Blokovanie hovorov na ATX nad 1,- EUR,
Roaming - bez blokovania prichádzajúcich hovorov v roamingu (č.l. 3).

b/ dňa 14.1.2011 Zmluvu o pripojení č. X.XXXXXXX, predmetom ktorej bolo pridelenie žalovanému SIM
karta č. 8942101 120002064730, ktorá mu umožňovala využívať telekomunikačné služby poskytované
žalobcom s tým, že SIM karte bolo priradené vyššie označené účastnícke telefónne číslo. Poskytnutie
služieb: CLIP, Blokovanie hovorov na ATX do 1,- EUR, Blokovanie hovorov na ATX nad 1,- EUR,

Roaming - bez blokovania prichádzajúcich hovorov v roamingu (č.l. 4).

c/ dňa 21.10.2015 Dodatok k Zmluve o poskytovaní verejných služieb č. X.XXXXXXX, M. I. W. Q. O. C.
X. Ú. M., U.. W. H. O. XX K. C. O. I. U. C. Ž. O. D.K. Č. P. A. H. Q., Q. O. L. M. H. D. B. O. O. A.. Č..
354336071391411 za kúpnu cenu 1,- € s tým, že účastník si je vedomý, že bežná maloobchodná cena

MT bez zľavy z jeho spotrebiteľskej ceny s DPH, za ktorú mu MT podnik predáva zo svojho majetku,
pokiaľ sa nedohodne so záujemcom o kúpu MT na podmienkach v tomto Dodatku je 70,- €. Zároveň sa
zaviazal žalobca poskytnúť žalovanému Bonusy ponuky „Ponuka NMD“ z 26.3.2014 a bonusovú službu
Nekonečné volania na vybrané číslo v Orangei a žalovaný uhradiť žalobcovi poplatok za aktiváciu SIM
karty v sume 8,- €. Žalovaný sa zaviazal v čl. 2 bod 2.3 Dodatku, že po dobu 24 mesiacov od uzavretom

Dodatku zotrvá v zmluvnom vzťahu, nepožiada o vypojenie z prevádzky, nedopustí sa takého konania,
na základe ktorého by vzniklo právo žalobcovi odstúpiť od Zmluvy, bude mať aktivovaný na SIM karte
taký účastnícky program aby nedošlo k porušeniu záväzku žalovaného, bude riadne a včas uhrádzať
cenu za služby a iné peňažné záväzky. V čl. 2 bod 2.5 Dodatku sa zaviazal žalovaný, že v prípade
porušenia vyššie uvedených povinností v čl. 2 bod 2.3 je povinný uhradiť zmluvnú pokutu vo výške 69,-

€, pričom jej výška sa bude postupne podľa uvedených pravidiel znižovať v závislosti od toho koľko
celýchmesiacov uplynulooduzavretia tohtoDodatkudookamihuporušeniazmluvnejpovinnosti.Výška
zmluvnej pokuty sa vypočítava tak, že rozdiel medzi počtom mesiacov, na ktorý bola podľa ustanovení
Dodatku stanovená doba viazanosti a počtom celých mesiacov, ktorý uplynul od uzavretia Dodatku dookamihu porušenia zmluvnej povinnosti , s ktorým je spojený vznik práva na túto zmluvnú pokutu ,
vynásobí číslom , ktoré má v čitateli výšku zmluvnej pokuty ako je táto uvedená v predchádzajúcej
vete a v menovateli číslo rovnajúce sa počtu celých mesiacov, na ktorý bola podľa ustanovení tohto

Dodatkustanovenádobaviazanosti.Výslednásumazmluvnejpokutyzískanápodľapravidieluvedených
v predchádzajúcich dvoch vetách sa zaokrúhľuje na celé eurocenty nadol.

8. Podľa § 488 Občianskeho zákonníka, záväzkovým vzťahom je právny vzťah, z ktorého veriteľovi
vzniká právo na plnenie (pohľadávka) od dlžníka a dlžníkovi vzniká povinnosť splniť záväzok.

9. Podľa § 409 ods. 1 Občianskeho zákonníka, záväzky vznikajú najmä zo zmlúv týmto zákonom
výslovne upravených; môžu však vznikať aj z iných zmlúv v zákone neupravených (§ 51) a zo
zmiešaných zmlúv obsahujúcich prvky rôznych zmlúv.

10. Podľa § 42 ods. 1 písm. a) zákona č. 610/2003 Z. z. o telekomunikáciách, má podnik má právo

a) na zaplatenie ceny za poskytnutú verejnú službu podľa tarify, ak jej vyúčtovanie doručil účastníkovi
najneskôr do troch mesiacov od posledného dňa zúčtovacieho obdobia; to neplatí pri vyúčtovaní
predplatených služieb.

11. Podľa § 42 ods. 3 písm. b) citovaného zákona, je podnik je povinný predkladať účastníkovi prehľadné

a zrozumiteľné vyúčtovanie poskytnutej služby, ak z povahy služby nevyplýva, že vyúčtovanie nie je
potrebné, a na požiadanie poskytovať podrobné údaje o jednotlivých odchádzajúcich volaniach.

12. Podľa § 42 ods. 4 citovaného zákona, účastník je povinný a) používať verejnú službu v súlade s
týmto zákonom, so zmluvou o pripojení a so všeobecnými podmienkami, b) platiť cenu za poskytnutú

verejnú službu podľa zmluvy o pripojení a podľa tarify, a ak to povaha služby umožňuje, až na základe
predloženia dokladu o vyúčtovaní, c) používať iba telekomunikačné zariadenia spĺňajúce požiadavky
osobitných predpisov.

13. Podľa § 43 ods. 1 cit. zákona, zmluvou o pripojení sa podnik zaväzuje účastníkovi zriadiť potrebný

prístup k verejnej telefónnej sieti alebo k inej verejnej sieti a sprístupniť súvisiace služby. Súčasťou
zmluvy sú všeobecné podmienky a tarifa.

14. Podľa § 42 ods. 4 písm. b/ zákona o elektronických komunikáciách je žalovaný povinný platiť cenu
za poskytnutú verejnú službu podľa zmluvy o pripojení a podľa tarify.

15. Podľa § 52 ods. 1 Občianskeho zákonníka, spotrebiteľskou zmluvou je každá zmluva bez ohľadu na
právnu formu, ktorú uzatvára dodávateľ so spotrebiteľom.

16. Podľa § 52 ods. 2 Občianskeho zákonníka, ustanovenia o spotrebiteľských zmluvách, ako aj všetky

iné ustanovenia upravujúce právne vzťahy, ktorých účastníkom je spotrebiteľ, použijú sa vždy, ak je to
na prospech zmluvnej strany, ktorá je spotrebiteľom. Odlišné zmluvné dojednania alebo dohody, ktorých
obsahomaleboúčelomjeobchádzanietohtoustanovenia,súneplatné.Navšetkyprávnevzťahy,ktorých
účastníkom je spotrebiteľ, sa vždy prednostne použijú ustanovenia Občianskeho zákonníka, aj keď by
sa inak mali použiť normy obchodného práva.

17. Podľa § 52 ods. 3 Občianskeho zákonníka, dodávateľ je osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení
spotrebiteľskej zmluvy koná v rámci predmetu svojej obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti.

18. Podľa § 52 ods. 4 Občianskeho zákonníka, spotrebiteľ je fyzická osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení

spotrebiteľskej zmluvy nekoná v rámci predmetu svojej obchodnej činnosti alebo inej podnikateľskej
činnosti.

19. Podľa § 53 ods. 1 Občianskeho zákonníka, spotrebiteľské zmluvy nesmú obsahovať ustanovenia,
ktoré spôsobujú značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech

spotrebiteľa (ďalej len "neprijateľná podmienka"). To neplatí, ak ide o zmluvné podmienky, ktoré sa týkajú
hlavného predmetu plnenia a primeranosti ceny, ak tieto zmluvné podmienky sú vyjadrené určito, jasne
a zrozumiteľne alebo ak boli neprijateľné podmienky individuálne dojednané.20. Podľa § 53 ods. 2 Občianskeho zákonníka, za individuálne dojednané zmluvné ustanovenia sa
nepovažujú také, s ktorými mal spotrebiteľ možnosť oboznámiť sa pred podpisom zmluvy, ak nemohol
ovplyvniť ich obsah.

21. Podľa § 53 ods. 3 Občianskeho zákonníka, ak dodávateľ nepreukáže opak, zmluvné ustanovenia
dohodnuté medzi dodávateľom a spotrebiteľom sa nepovažujú za individuálne dojednané.

22. Podľa § 54 ods. 1 Občianskeho zákonníka, zmluvné podmienky upravené spotrebiteľskou zmluvou

sa nemôžu odchýliť od tohto zákona v neprospech spotrebiteľa. Spotrebiteľ sa najmä nemôže vopred
vzdať svojich práv, ktoré mu tento zákon alebo osobitné predpisy na ochranu spotrebiteľa priznávajú,
alebo si inak zhoršiť svoje zmluvné postavenie.

23. Podľa § 54 ods. 2 Občianskeho zákonníka, v pochybnostiach o obsahu spotrebiteľských zmlúv platí
výklad, ktorý je pre spotrebiteľa priaznivejší.

24. Na základe vykonaného dokazovania mal súd za preukázané, že žalobca a žalovaný uzatvorili
vyššie označené Zmluvy o pripojení podľa zákona č. 610/2003 Z.z. Z.z. o elektronických komunikáciách.
Na základe nich sa účastníci dohodli, že žalobca bude žalovanému poskytovať dohodnuté/ aktivované
služby a žalovaný bude dodržiavať dohodnuté zmluvné podmienky a to najmä riadne a včas platiť cenu

za poskytnuté služby, ktorú vyúčtuje ST na základe faktúr, ktoré vyhotoví. ST žalovanému vyúčtovalo
cenu za mesačné poplatky, hlasovú spotrebu, nehlasovú spotrebu a iné poplatky a služby takto: faktúra
č. 2333888427 zo dňa 15.4.2016 so splatnosťou 29.4.2016 na sumu 20,- €, faktúra č. 2333887364 zo
dňa 15.4.2016 so splatnosťou 29.4.2016 na sumu 17,17 €, faktúra č. 2329576673 zo dňa 15.3.2016
so splatnosťou 29.3.2016 na sumu 40,- €, faktúra č. 2329576235 zo dňa 15.3.2016 so splatnosťou

29.3.2016 na sumu 33,98 €, z ktorých súm si v tomto spore uplatnil sumu celkovo 111,15 €, ktoré
žalovaný neuhradil. Vzhľadom k tomu, že nebolo zistené, žeby táto suma bola žalovaným ku dňu
rozhodnutia súdu uhradená tak súd dospel k záveru, že žaloba v časti o zaplatenie poplatkov za
poskytnuté služby je dôvodná a preto žalovaného zaviazal, aby žalobcovi zaplatil sumu 111,15 € (výrok
I. rozsudku), keďže nebol v spore preukázaný opak a to, žeby túto sumu žalobcovi uhradil.

25. Podľa § 517 ods. 1 veta prvá Občianskeho zákonníka dlžník, ktorý svoj dlh riadne a včas nesplní,
je v omeškaní.

26. Podľa § 517 ods. 2 Občianskeho zákonníka, ak ide o omeškanie s plnením peňažného dlhu, má

veriteľ právo požadovať od dlžníka popri plnení úroky z omeškania, ak nie je podľa tohto zákona povinný
platiť poplatok z omeškania, výšku úrokov z omeškania a poplatku z omeškania ustanovuje vykonávací
predpis.

27. Podľa § 3 Nar. vlády SR č. 586/2008 Z.z. je výška úrokov z omeškania o 5 percentuálnych bodov

vyššia ako základná úroková sadzba Európskej centrálnej banky platná k prvého dňu omeškania s
plnením dlhu.

28. Súd vyhovel sčasti žalobe aj pokiaľ ide o uplatňované úroky z omeškania z priznanej istiny v
sume 111,15 € a uložil žalovanému aj povinnosť uhradiť žalobcovi úrok z omeškania tak ako je to

uvedené vo výrokovej časti rozsudku z priznanej sumy istiny 111,15 € v súlade s vyššie citovanými
právnymi ustanoveniami, ktorý úrok je povinný uhradiť žalobcovi počnúc nasledujúcim dňom po dátume
splatnosti v Pokuse o pokonávku zo dňa 31.7.2016, ktorú žalobca zaslal žalovanému, t.j. od 31.7.2016
do zaplatenia.

29. Podľa § 544 ods. 1 Občianskeho zákonníka, ak strany dojednajú pre prípad porušenia zmluvnej
povinnosti zmluvnú pokutu, je účastník, ktorý túto povinnosť poruší, zaviazaný pokutu zaplatiť, aj keď
oprávnenému účastníkovi porušením povinnosti nevznikne škoda.

30. Podľa § 544 ods. 2 Občianskeho zákonníka zmluvnú pokutu možno dojednať len písomne a v

dojednaní musí byť určená výška pokuty alebo určený spôsob jej určenia.

31. Žalobca si uplatnil v tomto spore voči žalovanému aj nároky na zaplatenie zmluvnej pokuty v sume
57,50 € (Dodatok k Zmluve č. X.XXXXXXX) odvodzujúc svoje nárok od vyššie označeného Dodatkuk Zmluve o pripojení tvrdiac, že na zabezpečenie záväzku viazanosti bola medzi zmluvnými stranami
dojednaná podľa ust. § 544 až 545a OZ zmluvná pokuta s klesajúcou výškou podľa dĺžky trvania
plnenia zmluvy, pričom jej základ bol dojednaný vo výške 69,- €. Zmluvná pokuta bola vypočítaná

pričom jej výška sa bude postupne podľa uvedených pravidiel znižovať v závislosti od toho koľko celých
mesiacov uplynulo od uzavretia tohto Dodatku do okamihu porušenia zmluvnej povinnosti. Výška
zmluvnej pokuty sa vypočítava tak, že rozdiel medzi počtom mesiacov, na ktorý bola podľa ustanovení
Dodatku stanovená doba viazanosti a počtom celých mesiacov, ktorý uplynul od uzavretia Dodatku do
okamihu porušenia zmluvnej povinnosti , s ktorým je spojený vznik práva na túto zmluvnú pokutu ,

vynásobí číslom , ktoré má v čitateli výšku zmluvnej pokuty ako je táto uvedená v predchádzajúcej
vete a v menovateli číslo rovnajúce sa počtu celých mesiacov, na ktorý bola podľa ustanovení tohto
Dodatkustanovenádobaviazanosti.Výslednásumazmluvnejpokutyzískanápodľapravidieluvedených
v predchádzajúcich dvoch vetách sa zaokrúhľuje na celé eurocenty nadol.

32. Súd sa osobitne zaoberal nárokom žalobcu na zaplatenie zmluvnej pokuty. Vo všeobecnosti možno

konštatovať, že zmluvná pokuta je zmluvou určená peňažná suma, ktorú je dlžník povinný zaplatiť
veriteľovi alebo veriteľ dlžníkovi, ak dôjde k porušeniu povinností, ktoré na seba zmluvou prevzali a to
aj v prípade, ak porušením zmluvných povinností nevznikne druhej strane škoda. Jej funkcia spočíva
v hrozbe zaplatiť určitú dohodnutú sumu, keď povinný svoj záväzok nesplní riadne a včas. Úlohou
zmluvnej pokuty je viesť k splneniu povinností zo strany účastníkov. Zmluvnú pokutu možno dohodnúť

pre prípad, že k splneniu záväzku dohodnutého v zmluve nedôjde vôbec alebo iba čiastočne, prípadne
ak dôjde k porušeniu akejkoľvek zmluvnej povinnosti. Keďže záväzok z dohody o zmluvnej pokute je
akcesorickým záväzkom, jeho existencia a dôsledky sa viažu na hlavný záväzok. Za predpokladu, že
ku vzniku hlavného záväzku nedôjde, nemôžu nastať účinky záväzku akcesorického. Žalobca uviedol,
že na zabezpečenie záväzku viazanosti bola medzi zmluvnými stranami dojednaná podľa ust. § 544

až 545a OZ zmluvná pokuta s klesajúcou výškou podľa dĺžky trvania plnenia zmluvy, pričom jej základ
bol dojednaný v čl.2 bod 2.5 Dodatku vo výške 69,- €, na zaplatenie ktorej sa zaviazal žalovaný v
prípade porušenia povinností podľa v čl. 2 bod 2.3 Dodatku s tým, že žalovaný sa zaviazal v čl.
2 bod 2.3 Dodatkov, že po dobu 24 mesiacov od uzavretých Dodatkoch zotrvá v zmluvnom vzťahu,
nepožiada o vypojenie z prevádzky, nedopustí sa takého konania, na základe ktorého by vzniklo

právo žalobcovi odstúpiť od Zmluvy, bude mať aktivovaný na SIM karte taký účastnícky program aby
nedošlo k porušeniu záväzku žalovaného, bude riadne a včas uhrádzať cenu za služby a iné peňažné
záväzky. Zmluvná pokuta okrem sankčnej a prevenčnej funkcie predstavuje aj paušalizovanú náhradu
škody spôsobenej Podniku v dôsledku porušenia záväzku viazanosti vzhľadom na benefity, ktoré
Podnik poskytol Účastníkovi na základe tohto Dodatku. Benefitmi sa rozumie súčet všetkých zliav zo

štandardných poplatkov za Služby (vrátane doplnkových) podľa Cenníka, ako aj zľava z ceny MT, ktorá
predstavuje rozdiel medzi neakciovou a akciovou kúpnou cenou, ak bol Účastníkovi na základe tohto
Dodatku MT poskytnutý. Benefity poskytnuté Účastníkovi na základe tohto Dodatku sú uvedené v čl. 1
Dodatkov. Uhradením zmluvnej pokuty zaniká dojednaný záväzok viazanosti, preto Účastník zmluvnú
pokutu za porušenie záväzku viazanosti zaplatí iba jedenkrát. Podnik je oprávnený požadovať náhradu

škody spôsobenej porušením záväzku viazanosti, pre prípad ktorého bola dojednaná a vyúčtovaná
zmluvná pokuta, len vo výške presahujúcej sumu vyúčtovanej zmluvnej pokuty.

33. Súd predbežne konštatoval, že dohoda o zmluvnej pokute spĺňa formálne náležitosti. Súd zároveň
konštatoval, že zmluva uzavretá medzi účastníkmi má charakter spotrebiteľskej zmluvy podľa ust. §

52a násl. Občianskeho zákonníka. Ďalej súd zistil, že ustanovenia o zmluvnej pokute tvorili predtlač
dodatku k zmluve bez možnosti voľby jej prijatia alebo odmietnutia. Zmluvná pokuta je dojednaná
v bude 2 Dodatku k Zmluve o pripojení uzavretého podľa zákona č. 610/2003 Z.z. o elektronických
komunikáciách (ďalej len „Dodatok“). Vzhľadom na charakter dojednania a jeho začlenenia v texte
právneho úkonu - Dodatku zmluvy, nemôžu byť žiadne pochybnosti, že zmluvná pokuta nebola

dojednaná individuálne. O takéto individuálne ustanovenie by sa jednalo vtedy, keď by práve takáto
časť dohody bola výsledkom dojednania účastníkov. O individuálnom dojednaní však nemožno hovoriť
v prípade, keď si zákazník zvolí určitú formu záväzku (jednu z ponúkaných možností), avšak musí
prijať celý súbor opatrení a dojednaní ustanovených v zmluve, všeobecných podmienkach a cenníku,
minimálne ich nemôže vylúčiť. Táto skutočnosť vyvracia aj neustále žalobcom opakované tvrdenia,

že žalovaný mal možnosť voľby zobrať si mobilný telefón a s akým záväzkom. V tomto kontexte je
zrejmé, že takáto domnelá voľba je len iluzórna a zároveň vytvárajúca „efekt bludiska ďalších záväzkov“.
Žalobca vôbec nepreukázal opak v zmysle § 53 ods. 3 OZ, teda platí prezumpcia predpokladaná
zákonom, že sa nejedná o individuálne dojednanú podmienku. Súd považuje za nepochybné, žežalobca právo na zmluvnú pokutu odvíja od ustanovenia § 544 ods. 1 OZ a od spotrebiteľských
zmlúv (zmluvy o pripojení a dodatku k zmluve), ktoré ako typové zmluvy sú uzatvárané vo viacerých
prípadoch a je obvyklé, že spotrebiteľ obsah zmluvy a teda i dojednanie o zmluvnej pokute podstatným

spôsobom neovplyvňuje. Nejde teda o individuálne dojednané zmluvné ustanovenie (§ 53 ods. 2
OZ). Žalobca ako dodávateľ zmluvnú pokutu so žalovaným ako spotrebiteľom osobitne nevyjednával,
pretože zmluvná pokuta je dojednaná za rovnakých podmienok vo všetkých zmluvách či dodatkoch.
Zmluvná pokuta, ktorá nebola individuálne dojednaná, lebo sa jedná o štandardnú typovú zmluvu
a ktorá spôsobuje hrubú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech

spotrebiteľa, je v rozpore s ochranou práv spotrebiteľa, ako aj v rozpore s Chartou základných práv
Európskej únie (čl. 98), podľa ktorého v záujme naplnenia jedného zo základných práv Európskej únie
politiky štátov je zabezpečiť vysoký stupeň ochrany spotrebiteľa, a preto je potrebné využiť všetky
efektívneprostriedkyochranyspotrebiteľa,abysazvyšovaladôveraspotrebiteľovvtrh,abyneprimerané
postupy spotrebiteľov na trhu nezaťažovali. Žalobca ako osoba podnikajúca na trhu elektronických
komunikácií má odbornú prevahu nad spotrebiteľmi, ktorým svoje služby poskytuje, a preto možno od

neho očakávať, že vo vzťahu k spotrebiteľom sa bude správať s náležitou odbornou starostlivosťou.
Dojednaná zmluvná pokuta je neprijateľnou zmluvnou podmienkou. V zmysle ust. § 53 ods. 5 OZ
je neplatná. Z neplatnej zmluvnej podmienky tak nevzniklo žalobcovi právo na plnenie a žalovanej
povinnosť plniť. Pre posúdenie dojednania zmluvnej pokuty ako zmluvnej podmienky v spotrebiteľskej
zmluve z hľadiska jej neprijateľnosti nie je podstatné, či reálne dôjde k porušeniu povinnosti. Napriek

uvedenému súd ďalej dodáva.

34. Súd sa ďalej zaoberal posúdením nároku na zaplatenie zmluvnej pokuty v súlade s judikatúrou súdov
s prihliadnutím na judikatúru Súdneho dvora európskej únie (ESD). S ohľadom na relevantnú judikatúru
Súdneho dvora Európskej únie by nemali byť žiadne pochybnosti o povinnosti súdu zbaviť spotrebiteľa

neprijateľnej zmluvnej podmienky a jej poškodzujúcich účinkov: „Členské štáty zabezpečia, aby nekalé
podmienky použité v zmluvách uzatvorených so spotrebiteľom zo strany predajcu alebo dodávateľa
podľa ich vnútroštátneho práva, neboli záväzné pre spotrebiteľa a aby zmluva bola podľa týchto
podmienok naďalej záväzná pre strany, ak je jej ďalšia existencia možná bez nekalých podmienok.“ (čl.
6 ods. 1 smernice).Ustanovenie čl. 6 ods. 1 sa má považovať za kogentné ustanovenie a ochrana

pred neprijateľnými podmienkami sa má poskytnúť v režime pravidiel verejného poriadku (uznesenie
Súdneho dvora C-76/10 POHOTOVOSŤ/Korčkovská, bod 50), teda pravidiel, na ktorých rešpektovaní
musí štát bezvýhradne trvať a ktorých rešpektovanie je povinný vždy a za každých okolností vyžadovať.
Ochrana spotrebiteľa pred neprijateľnými podmienkami v spotrebiteľských zmluvách vychádza z
predpokladu, že spotrebiteľ je z hľadiska informovanosti a z hľadiska vyjednávacej pozície v slabšom

postavení a má spravidla na výber buď zmluvu vopred naformulovanú dodávateľom akceptovať so
všetkými formulárovými klauzulami alebo ju odmietnuť. Možnosť zmeny štandardných podmienok zo
strany spotrebiteľa je len iluzórna a je zrejmé, že ide o rovnosť len formálnu. Aby sa dosiahla faktická
rovnosť, je to možné dosiahnuť len vonkajším zásahom (porov. rozsudky Mostaza Claro, C 168/05, bod
25,Océano Grupo Editorial SA C 240/98-C 244/98).

35. Nakoľko bolo viackrát judikované a právoplatne rozhodnuté o neprijateľnosti zmluvnej podmienky,
ktorou bola dohodnutá zmluvná pokuta v pevnej ale aj čiastočne degresívnej výške bez ohľadu na
charakter a závažnosť porušenia povinnosti ako aj dôležitosť zabezpečovanej povinnosti, súd sa vo
svojom rozhodnutí musí vyrovnať aj s rozhodnutiami, v ktorých došlo k právoplatnému rozhodnutiu o

neprijateľnosti zmluvnej podmienky.

36. V obdobných právnych veciach (zmluvných pokút) žalobcu, či jeho právneho predchodcu už
opakovane rozhodli súdy o neprijateľnosti zmluvnej pokuty v dodatkoch k zmluvám o pripojení. Ohľadne
čiastočne degresívnej zmluvnej pokute súd poukazuje aj na rozhodnutie Okresného súdu Prešov č.k.

25C/300/2014-40 u iného operátora a potvrdzujúce rozhodnutie Krajského súdu v Prešove vo veci
sp. zn. 6Co/164/2015 zo dňa 29.11.20116 . Nie je pritom významné, či iný súd by v rámci súdnej
kontroly bol k dodávateľovi zhovievavejší alebo dokonca by priznal plnenie z takejto podmienky. Pri
neexistencii databázy vyhlásených neprijateľných podmienok sa môže bežne stať, že iný súd plnenie
pre zmenu prizná. Každopádne však ide o protiprávny stav, za ktorý je zodpovedný dodávateľ, ktorý

na súdoch sústavne (čl. 7 Smernice 93/13/EHS) plnenia z judikovaných neprijateľných zmluvných
podmienok uplatňuje a doslova „skúša", ktorý súd mu plnenie prizná. Aj Ústavný súd Slovenskej
republikyvrozhodnutíč.k.IV.ÚS55/2011-19zodňa24.02.2011vyslovil,žepokiaľjezmluvnápodmienka
až v hrubom nepomere v neprospech spotrebiteľa ako slabšej zmluvnej strany v právnom vzťahu zoštandardnej spotrebiteľskej zmluvy, ktorý vzťah teória i prax navyše označujú za fakticky nerovný,
nevyvážený, nemali by byť žiadne pochybnosti o tom, že takáto zmluvná podmienka sa prieči dobrým
mravom.

37.SúdvtomtoprípadepririešenívecipoukazujeajnarozhodnutiaazáveryESĽPvyslovenévsúvislosti
s rozdielnym rozhodovaním súdov v obdobnej veci. Všeobecne ESĽP priznal, že možnosť existencie
kolidujúcich súdnych rozhodnutí je prirodzenou črtou každého súdneho systému, ktorý je založený na
systéme súdov prvej inštancie a odvolacích súdov s právomocou na území ich teritoriálnej jurisdikcie

a takéto rozchádzanie sa judikatúry môže vzniknúť aj na tom istom súde. Samo osebe to nemôže
byť považované za rozpor s dohovorom s poukazom na rozhodnutie vo veci Santos Pinto v. Portugal,
č.39005/04, § 41, 20. máj 2008. ESĽP však poukázal na to, že kolidujúce rozhodnutia nesmú porušovať
požiadavku spravodlivosti konania obsiahnutého v čl. 6 ods. 1 dohovoru. Okrem „vážnej a dlhodobej
“povahy takejto rozdielnosti za porušenie práva na spravodlivé konanie boli považované taktiež právna
neistota vyplývajúca z nejednotnosti praxe dotknutých súdov a nedostatočný mechanizmus na riešenie

kolidujúcich rozhodnutí (vec Tudor Tudor, Ştefănică and Others). Považoval za dôležitú povinnosť
štátov organizovať ich právne systémy tak, aby sa predišlo prijímaniu rozdielnych (nesúhlasných)
rozsudkov(Vrioni and Others v. Albania, č. 2141/03, § 58, 24. marec 2009; Mullai and Others v. Albania,
č. 9074/07,§ 86, 23. marec 2010, a Brezovec v. Croatia, č. 13488/07, § 66, 29. marec 2011). Rozhodnutia
súdov musia byť založené na princípe právnej istoty, ktorý je zahrnutý vo všetkých článkoch dohovoru

a predstavuje jeden zo základných aspektov panstva práva. Neistota - nech je právna, administratívna
alebo vyplývajúca z aplikovaného postupu orgánov - je faktorom, ktorý musí byť braný do úvahy pri
skúmaní postupu štátu a v tejto súvislosti ESĽP niekoľko krát zopakoval, že právo na spravodlivé
súdne konanie sa má vykladať vo svetle preambuly k dohovoru, v ktorej je panstvo práva vyhlásené za
súčasť spoločného dedičstva zmluvných štátov. Teda jedným zo základných aspektov panstva práva je

princíp právnej istoty (pozri Brumărescu v. Romania [Veľká komora], č. 28342/95, § 61, ECHR 1999-
VII), ktorý okrem iného garantuje určitú stabilitu právnej situácie a prispieva k dôvere verejnosti k
súdom. Pretrvávajúca existencia kolidujúcich súdnych rozhodnutí môže naopak vytvoriť stav právnej
neistoty, pravdepodobne znížiť dôveru verejnosti voči súdnemu systému, pretože dôvera je nepochybne
jedným zo základných komponentov štátu založeného na panstve práva. Prvok súdneho výkladu práva

pri obdobných skutkových okolnostiach a právnom posúdení nemôže byť svojvoľne a neodôvodnene
odlišný.

38. Zmluva o pripojení v zmysle § 43 zákona je svojim charakterom občianskoprávnou zmluvou, hoci
v Občianskom zákonníku nie je výslovne, ako spotrebiteľská zmluva upravená. Vzťah medzi OZ a

zákonom má povahu vzťahu všeobecného predpisu (lex generalis) a osobitného predpisu (lex specialis).
Je nepochybné, že žalobca pri uzatváraní zmluvy vystupoval ako dodávateľ s poukazom na predmet
podnikania(viďvýpiszObchodnéhoregistranaspoločnosťnavrhovateľaavymedzenýpredmetčinnosti)
a žalovaný vystupoval ako spotrebiteľ, pretože pri uzatváraní zmluvy nekonal v rámci predmetu svojej
obchodnej alebo podnikateľskej činnosti (§ 52 ods. 3, 4 OZ). Vzťahy medzi účastníkmi na základe zmlúv

vznikli v dobe, kedy Slovenská republika už transformovala do právneho poriadku Smernice EÚ v oblasti
ochrany spotrebiteľa.

39. Východiskom spotrebiteľskej ochrany je postulát, podľa ktorého sa spotrebiteľ ocitá vo fakticky
nerovnom postavení s profesionálnym dodávateľom, a to s ohľadom na okolnosti, za ktorých dochádza

ku kontraktácii, s ohľadom na väčšiu profesionálnu skúsenosť predávajúceho, lepšiu znalosť práva
a ľahšiu dostupnosť právnych služieb a konečne so zreteľom na možnosti stanovovať zmluvné
podmienky jednostranne cestou formulárových zmlúv. Pre takéto vzťahy je charakteristické, že podnet
ku zmluvnému jednaniu prichádza spravidla od dodávateľa, pričom spotrebiteľ nie je na všetky zmluvné
dojednania pripravený a skúsený. Spoločným znakom tejto novej úpravy je teda snaha cestou práva

vyrovnať túto faktickú nerovnosť, a to formou aj prípadného obmedzenia autonómie vôle. Základným
princípom spotrebiteľských zmlúv je zásada, podľa ktorej nesmú obsahovať neprijateľnú podmienku,
teda také zmluvné dojednanie, ktoré spôsobuje značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach
zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa, a to pod sankciou absolútnej neplatnosti takejto
podmienky. Z hľadiska posúdenia nekalých podmienok v spotrebiteľských zmluvách Smernica Rady

93/13 o nekalých podmienkach v spotrebiteľských zmluvách si stanovila práve za cieľ vyvážiť faktickú
nerovnováhu medzi dodávateľom a spotrebiteľom pozitívnym zásahom štátu.40. Nepochybne je právom žalobcu ako poskytovateľa služieb zabezpečiť splnenie povinnosti
odberateľa služieb - zákazníka, pričom zmluvná pokuta je jedným z vhodných inštitútov. Predmetom
zabezpečenia v prejednávanej veci bola povinnosť žalovaného riadne a včas uhrádzať odplatu za

poskytnuté služby ako aj povinnosť zákazníka po určitú dobu zostať v právnom vzťahu s poskytovateľom
služieb a využívať dohodnutý rozsahu služieb. Je však potrebné si uvedomiť, že všetky „výhody“
ponúkané poskytovateľom telekomunikačných služieb či už zvýhodnená cena zariadení pre príjem
služby, odlišné ceny elektronických služieb, určitý vyhradený objem hovorov a dátových služieb,
prípadne hovorov za paušálnu sadzbu alebo voľných hovorov, tvoria bez pochyby ofenzívnu obchodnú

politiku telekomunikačných operátorov v snahe získať zákazníka a zabezpečiť odbyt služieb minimálne
po stanovenú dobu. Zákazník sa riadi na základe snahy získať určité výhody pri predpokladanej
spotrebe a nie však každý zákazník si dokáže riadne vyhodnotiť aj povinnosti vyplývajúce z voľby
a viazanosti. Poskytovateľ služieb pritom kalkuluje s návratnosťou poskytnutých výhod využívaním
služiebzákazníkomminimálnevrozsahustanovenéhopaušáluanazabezpečenienávratnostiinvestície
„výhod“ vo forme určitých zliav v cene služby alebo telefonických prístrojov požaduje zotrvanie určitú

dobu v záväzkovom vzťahu a práve túto povinnosť zabezpečuje zmluvnou pokutou. Súd však má za
to, že aj pri takomto vzťahu je potrebné zachovať korektný prístup k právam zákazníka ako spotrebiteľa
a sankcie zabezpečujúce splnenie povinnosti nesmú mať taký charakter, že znemožňujú uplatnenie
akejkoľvek inej voľby. Viazanosť zotrvať v zmluvnou vzťahu po dobu 18, 24 až 36 mesiacov je pomerne
rozsiahly záväzok, najmä s ohľadom na rôzny vývoj cien, technológie ale aj ekonomickej asociálnej

situácie.Počastejtodobymôženastaťsituácia,žespotrebiteľnechcealebonemôževyužívaťdohodnutý
rozsah služieb, či už pre sociálnu situáciu, napr. strata zamestnania, zmena sociálnej situácie rodiny,
zmena celkovej finančnej situácie na strane zákazníka alebo aj z dôvodu, že konkurencia alebo
aj samotný operátor po určitom období poskytuje výhodnejšie služby. Vysoká sankcia za porušenie
povinnostizotrvaťvzmluvnouzáväzku,vdanomprípade120,-€,tedanesmieznemožňovaťzákazníkovi

- spotrebiteľovi možnosť voľby a to ani možnosť ukončiť zmluvný vzťah, či odmietnuť poskytnutie tej
ktorej poskytnutej služby o to viac ak o jej aktiváciu ani nežiadal. Sankcia spočívajúca v degresívnej
zmluvnej pokute vždy musí zodpovedať nie len času a rozsahu porušenej povinnosti, ale aj charakteru
porušenia povinnosti a závažnosti porušenej povinnosti a zároveň sa odvíjať aj od skutočnej a reálnej
ujmy, ktorá porušením povinnosti vznikne. Sankcia dohodnutá počas celej platnosti zmluvy a jej hrozby

nesmie byť v žiadnom jej štádiu zjavne neprimeraná a prípadným nárokom na sankciu nemôže vzniknúť
bezdôvodné obohatenie. Uvedené platí aj preto, že neposkytnutím služby v určitom rozsahu dôjde aj
k úsporám na strane poskytovateľa služby (ten ušetrí v rozsahu následného zníženého objemu dát a
pod.), teda zmluvná pokuta nemôže nahrádzať jeho očakávané príjmy. Takáto zmluvná pokuta zároveň
nesmie slúžiť ako jediný nástroj a prostriedok na neprimerané zabezpečenie prípadných benefitov a

výhod, ktoré v istých prípadoch javia výrazné znaky potenciality, porovnávajúc v konkrétnom časom
úseku ofenzívnu obchodnú politiku iných telekomunikačných operátorov.

41. Rozdiel spočíva aj v tom, či spotrebiteľ koná tak, že si zabezpečí mobilný telefón a využíva
služby s tým, že už od počiatku vie, že za služby nezaplatí, alebo spotrebiteľa ekonomická alebo

sociálna situácie donúti ukončiť využívanie služieb počas plynutia doby viazanosti. Povinnosť zaplatiť
zmluvnú pokutu hoci aj v degresívne stanovenej výške, ktorá nie je zanedbateľná, spravidla presahuje
cenu „zľavy“ pri mobilnom telefóne a niekoľkonásobku paušálnej mesačnej platby, určite znemožňuje
možnosť voľby, deformuje obchodné prostredie a pôsobí v určitom rozsahu monopolne a sankcia
pôsobí disproporčne. Uvedené platí aj preto, že neposkytnutím služby v určitom rozsahu dôjde aj k

úsporám na strane poskytovateľa služby, ten zjavne ušetrí v rozsahu zníženého objemu dát, hlasovej
a nehlasovej spotrebe, teda zmluvná pokuta nemôže nahrádzať jeho očakávané príjmy, opätovne aj so
sadzbami DPH. Popri tom má žalobca ako operátor mnoho iných možností ako zabezpečiť prípadné
„vrátenie výhod “nedodržaní zmluvných povinností, či už odkladacou alebo rozväzovacou podmienkou
poskytnutia zľavy, odstúpením od kúpnej ceny zvýhodneného mobilného zariadenia a pod., pričom

ekonomické a účtovné komplikácie nesmú prevažovať pred ochranou poctivých obchodných stykov,
mravov a zvyklostí v podobe dodatočného účtovania DPH, či vymáhanie nárokov.

42. V danom prípade možno súd poukazuje aj na historický vývoj zmluvnej pokuty. Kým v
prvopočiatkoch si poskytovatelia služieb nárokovali iba na zmluvnú pokutu vo výške poskytnutej zľavy z

telekomunikačného zariadenia, zmluvné pokuty v čase uzavretia právneho úkonu takúto výšku výrazne
prekračujú. Zmluvná pokuta nesmie slúžiť ako jediný nástroj a prostriedok zabezpečenie prípadných
benefitov a výhod. Pri dojednávaní ceny je možné uplatniť rozväzovacie alebo odkladacie podmienky,
dokonca pri vyúčtovaní DPH z predajnej ceny mobilných telefónov by výrazne získal aj štát, pretožezo zmluvnej pokuty DPH nie je účtovaná. Pri zmluvnej pokute predajcovi tak prináleží aj časť ceny,
ktorú by inak odviedol štátu na dani. Absenciou spravodlivej úpravy sa stávajú ustanovenia zmluvy,
ktoré porušujú práva spotrebiteľa alebo nereflektujú na poctivý vzťah zákazník - predajca, neprijateľnými

a teda aj neplatnými. Súd opätovne zdôrazňuje, že nijako nespochybňuje význam zmluvnej pokuty
a uznáva účelnosť, avšak pokiaľ ide o spotrebiteľský vzťah tak musí ísť o takú dohodu o zmluvnej
pokute, ktorá obstojí v rámci povinnej súdnej kontroly neprijateľných podmienok so zreteľom na povahu,
obsah a všetky osobitosti právneho úkonu, so zreteľom na vzájomné práva a povinnosti účastníkov
spotrebiteľskej zmluvy a v neposlednom rade i so zreteľom na sankcionovanie nesplnenia povinností

na strane oboch účastníkov zmluvy. Pri posudzovaní zmluvnej pokuty súd poukazuje aj na samotnú
žalobcom stanovenú definíciu pojmu „záväzok viazanosti“ ktorého porušením vzniká žalobcovi právo
na zaplatenie vyúčtovanej zmluvnej pokuty. V zmysle bodu 1 písm. b/ Dodatku porušením záväzku
viazanosti je aj riadne a včas platiť cenu za zriadenie a poskytovanie služieb podniku podľa zvoleného
programu služieb a tento dôvod spočívajúci v „nezaplatení ceny za poskytnuté Služby Účastníkom“
vytvára neúmerne široký diapazón akýchkoľvek služieb, ktoré sa žalobca ako operátor rozhodne

žalovanému ako účastníkovi poskytnúť. V uvedenom kontexte je potrebné rozlíšiť medzi „aktivovanou
službou“ tak ako ju aktivovať účastník žiadal v samotnej zmluve o poskytovaní verejných služieb a
„poskytnutou službou“, ktorú podnik účastníkovi poskytne či aktivuje bez jeho vôle alebo klamlivou
obchodnou praktikou. Je teda neúmerné aj v prípade neuhradenia takto poskytnutej služby ktorú
účastník ani nežiadal a ani ju nepotreboval konštatovať porušenie záväzku viazanosti a následný vznik

práva podniku na zaplatenie vyúčtovanej zmluvnej pokuty. Uvedené výrazne znevýhodňuje spotrebiteľa
a dodávateľovi umožňuje pri akomkoľvek i takomto menej významnom „porušení viazanosti“ uplatniť
si voči spotrebiteľovi zmluvnú pokutu v degresívnej výške, ktorá je v úvode vzniku viazanosti značne
vysoká. V tomto kontexte je potrebné poukázať aj na tzv. „akciové bezplatné služby“, ktoré podnik
účastníkovinaistéobdobieposkytneso100%zľavou,tedavyvoláuúčastníkajejaktivovaniebezohľadu

na potrebu jej použitia, pričom po uvedenom čase nedochádza u podniku k automatického ukončeniu
poskytnutia takejto služby, ale následnému účtovaniu poplatkov za jej využívanie účastníkom.

43. Súd zdôrazňuje, že nemôže sám rozlišovať medzi konaniami jednotlivých zákazníkov žalobcu,
najmä rozlišovať pri posudzovaní neprijateľnosti zmluvných podmienok pohnútky spotrebiteľov, ktorý od

počiatku mali v úmysle porušiť povinnosti od tých, ktorých okolnosti donútili porušiť zmluvnú povinnosť,
pretože takéto uplatnenie nárokov musí rozlíšiť a rozdeliť už samotná formulácia zmluvných ustanovení,
nakoľko takýmto postupom by porušoval zásadu rovnakého prístupu k stranám a preberal by rolu
určitého zástupcu žalobcu, ale musí vždy posudzovať charakter zmluvných dojednaní v súvislosti s
aplikáciou na neurčitý okruh spotrebiteľov. Ak je zmluvná podmienka neprijateľná voči určitému počtu

spotrebiteľov, musí sa absolútna neplatnosť zmluvnej podmienky vzťahovať na všetkých účastníkov
právneho úkonu, v ktorom je takáto neplatná zmluvná podmienka použitá.

44. Vzhľadom k tomu, že zmluvná pokuta je dojednaná ako súčasť spotrebiteľskej zmluvy, či dodatku
k nej, na ktoré sa vzťahuje okrem iných predpisov i osobitná úprava v Občianskom zákonníku a to v

§ 52 a nasl. ustanovení OZ a neprimerane vysoká zmluvná pokuta nereflektujúca na charakter, rozsah
a závažnosť porušenej povinnosti je sankcionovaná absolútnou neplatnosťou takéhoto dojednania ako
neprijateľná zmluvná podmienka v spotrebiteľských zmluvách preto nie je možné využiť tzv. moderačné
právo upravené v § 545a OZ. Neprijateľná podmienka je neplatná ako taká, preto nemožno znižovať -
moderovať neplatne dojednanú zmluvnú pokutu. Moderačné právo je možné používať výnimočne len pri

mimoriadne tvrdom a neadekvátnom dopade zmluvnej pokuty, výhradne však len pri platných úkonoch.
V tejto súvislosti súd poukazuje aj na Rozsudok ESD vo veci C-618/10 Banco Espanol de Crédito SA/
Joaquín CalderónCamino podľa ktorého, vnútroštátny súd nemôže zmeniť obsah nekalej podmienky
uvedenej v zmluve uzatvorenej medzi predajcom alebo dodávateľom a spotrebiteľom a ak vnútroštátny
súd konštatuje, že ide o takú podmienku, je povinný ju iba neuplatniť. Rozsudky ESD a ESĽP sú pre

súd záväzné a tvoria súčasť materiálneho práva.

45. Hoci súd opätovne zdôrazňuje, že nespochybňuje význam zmluvnej pokuty v občiansko-právnych
vzťahoch a ani nemá v úmysle chrániť bezbrehé a nezodpovedné správanie sa spotrebiteľov, nezistil
okolnosti, ktoré by súd prinútili zmeniť názor ktorý vyjadril vo viacerých rozhodnutiach s obdobnými

nárokmi a názor vyslovený nadriadenými súdmi napríklad ohľadne čiastočne degresívnej zmluvnej
pokute a preto žalobcovi nepriznal žiadne nároky z neplatných právnych úkonov, teda neprijateľných
zmluvných ustanovení vo vzťahu k takto dojednanej zmluvnej pokute.46. Súd v súvislosti s rozhodovaním o nároku žalobcu na priznanie degresívnej zmluvnej pokuty
uplatňovanej mobilným operátorom poukazuje aj na aktuálne rozhodnutie Krajského súdu v Košiciach
sp. zn. 11Co/199/2017 zo dňa 07.02.2018, ktorým rozsudok Okresného súdu Michalovce č.k.

24Csp/59/2016 zo dňa 06.02.2017 potvrdil okrem iného aj v časti nepriznanej degresívnej zmluvnej
pokuty stanovenej týmto mobilným operátorom rovnakým spôsobom, teda s dennou degresiou.

47. Z uvedených dôvodov súd v súlade citovanými zákonnými ustanoveniami žalobu v časti nároku
žalobcu o zaplatenie sumy 57,50 € uplatňovanej titulom zmluvnej pokuty s uplatňovaným príslušným

úrokom z omeškania z tejto sumy zamietol (výrok II. rozsudku).

48. Podľa § 255 ods. 2 CSP, ak mala strana vo veci úspech len čiastočný, súd náhradu trov konania
pomerne rozdelí, prípadne vysloví, že žiadna zo strán nemá na náhradu trov konania právo.

49. Podľa § 256 ods. 1 CSP, ak strana procesne zavinila zastavenie konania, súd prizná náhradu trov

konania protistrane.

50. Podľa § 262 ods. 1 CSP, o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí,
ktorým sa konanie končí.

51.Podľa§262ods.2CSP,ovýškenáhradytrovkonaniarozhodnesúdprvejinštanciepoprávoplatnosti
rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.

52. O trovách konania rozhodol súd podľa § 255 ods. 2 CSP a určil pomer úspechu a neúspechu strán
sporu. Žalobca bol v konaní úspešný v časti sumy 111,15 € (65,91%) a neúspešný v sume 57,50 €

(34,09 %). Pri pomernom rozdelení prináleží žalobcovi náhrada trov konania vo výške 31,82% (65,91% -
34,09) a v tomto pomere mu ich náhradu priznal. Po právoplatnosti tohto rozsudku o ich výške rozhodne
samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník (§ 256 ods. 1 CSP).

Poučenie:

Proti rozhodnutiu je prípustné odvolanie, ktoré možno podať do 15 (pätnástich) dní od jeho doručenia

na tunajšom súde v dvoch vyhotoveniach (§ 362 ods. 1 CSP).

V odvolaní musí byť uvedené, a/ ktorému súdu je určené, b/ kto ho robí, c/ ktorej veci sa týka, d/ čo sa
ním sleduje a e/ podpis a uvedenie spisovej značky konania (§ 127 CSP).

V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach (§ 127 CSP) podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu
smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie
dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh) (§ 363 CSP).

Odvolanie len proti odôvodneniu rozhodnutia nie je prípustné (§ 358 CSP).

Odvolanie možno odôvodniť len tým, že
a) neboli splnené procesné podmienky,
b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,

c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,
d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie

prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo
h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.(§ 365 ods. 1
CSP)Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej
inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada
mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej (§ 365 ods. 2 CSP).

Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na
podanie odvolania (§ 365 ods. 3 CSP).

Prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené v konaní pred

súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak
a) sa týkajú procesných podmienok,
b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu,
c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne
rozhodnutie vo veci alebo
d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie. (§ 366 CSP).

Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie
odvolania (§ 364 CSP).

Žalobu nemožno v odvolacom konaní meniť a v odvolacom konaní nemožno uplatniť práva voči
žalobcovi vzájomnou žalobou (§§ 371, 372 CSP).

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh
na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona - Exekučný poriadok (§ 220 ods. 1 CSP).