Rozsudok ,
Potvrdzujúce Judgement was issued on Thursday, October 9, 2019

Súd: Krajský súd Trnava
Spisová značka: 10Co/107/2018

Identifikačné číslo súdneho spisu: 2310219143
Dátum vydania rozhodnutia: 09. 10. 2019
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Zlatica Javorová

ECLI: ECLI:SK:KSTT:2019:2310219143.2

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Trnave v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Zlatice Javorovej a členiek

senátu JUDr. Gabriely Briškovej a JUDr. Terézie Mecelovej v spore žalobcov: 1/ C. H., nar. XX. E.
XXXX, trvalo bytom N. H. XXX, 2/ C. M., nar. XX. U. XXXX, trvalo bytom C. R., časť C., V. XXX/XX,
zastúpených advokátom: JUDr. Gabriel Stanislavský, Štefánikova 35, 917 01 Trnava, IČO: 33218081,
proti žalovanému: F. R., nar. X. E. XXXX, trvalo bytom E., W. XXXX/XX, zastúpenému advokátkou: JUDr.
Nadežda Boľová, Šafárikova 1522, 924 01 Galanta, IČO: 42155088, o určenie neplatnosti kúpnej zmluvy
a o určenie vlastníckeho práva k nehnuteľnostiam, o odvolaní žalobcov 1/ a 2/ proti rozsudku Okresného
súdu Galanta z 20. decembra 2017 č. k. 5C/305/2010-317, takto

r o z h o d o l :

I. Odvolací súd napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie p o t v r d z u j e.

II. Žalovaný má voči žalobcom 1/ a 2/ nárok na náhradu trov odvolacieho konania v plnom rozsahu.

o d ô v o d n e n i e :

1. Napadnutým rozsudkom súd prvej inštancie I. konanie v časti o určenie, že kúpna zmluva uzatvorená
dňa 30.7.2010 medzi obchodnou spoločnosťou TOPAS PLUS SLOVAKIA, s.r.o., Trnavská, Sereď a F.
R., nar. X.X.XXXX, r.č. XXXXXX/XXXX, bytom E., N. XXXX/XX, ktorej predmetom boli nehnuteľnosti
zapísané na LV č. XXXX, katastrálne územie E., ako: stavba regeneračná linka AB bez s.č. na parcele
2423/4, reg. linka dostavba bez s.č. na parcele 2423/5, rozostavaná stavba bez s.č. na parcele č. 2423/7,

adm. budova s.č. XXX na parcele č. 2423/2 a soc. budova a kanc. s.č. XXX na parcele č. 2423/3 a
parcele registra C parc. č. 2423/1 - zast. plochy a nádvoria vo výmere 731 m2, parc. č. 2423/2 - zast.
plochy a nádvoria vo výmere 308 m2, parcela č. 2423/3 - zast. plochy a nádvoria vo výmere 305 m2,
parcela č. 2423/4 - zast. plochy a nádvoria vo výmere 456 m2, parcela č. 2423/5 zast. plochy a nádvoria
vo výmere 274 m2, parcela č. 2423/6 - záhrady vo výmere 2059 m2, parcela č. 2423/7 - zast. plochy a
nádvoria vo výmere 581 m2, parcela č. 2423/8 - orná pôda vo výmere 15 m2, parcela č. 2423/9 - orná
pôda vo výmere 131 m2, parcela č. 2423/101 - zast. plochy a nádvoria vo výmere 68 m2, parcela č.

2423/11 - orná pôda vo výmere 5 m2, parcela č. 2424/1 - orná pôda vo výmere 2569 m2, parcela č.
2427/2 - zast. plochy a nádvoria vo výmere 33 m2, parcela č. 2645- zast. plochy a nádvoria vo výmere
546 m2, parcela č. 2646/1 - záhrady vo výmere 516 m2, parcela č. 2646/2 - záhrady o výmere 246
m2 a parcela č. 2646/3 - záhrady vo výmere 351 m2, a to všetko v celosti, je neplatná, nezastavil; II.
žalobu zamietol; III. žalovanému priznal voči žalobcom právo na plnú náhradu trov konania s tým, že
o výške náhrady trov konania rozhodne súd po právoplatnosti tohto rozsudku uznesením, ktoré vydá
vyšší súdny úradník.

Právne svoje rozhodnutie odôvodnil ust. čl. 5, § 137 písm. c/, § 144, § 145 ods. 2 a § 146 ods. 1 CSP
(Civilného sporového poriadku č. 160/2015 Z.z. v znení neskorších predpisov), § 27 ods. 4, § 66 ods.
1 a § 68 ods. 6 písm. a/ Obch.z. (zákona č. 513/1991 Zb. Obchodného zákonníka v znení neskorších
predpisov), poukázal na rozhodnutia Najvyššieho súdu SR sp. zn. 3Cdo 112/2004 z 1.11.2006, sp. zn.5MCdo 1/2010 z 31.1.2011, sp. zn. 2M Obdo 2/2008 z 28.5.2008, sp. zn. 2 Obo 222/2001 z 5.4.2002,
Najvyššieho súdu Českej republiky sp. zn. 29Cdo 3180/2008 z 24.6.2009.
Vecne dôvodil, že žalobcovia sa ako fyzické osoby v postavení spoločníkov obchodnej spoločnosti

TOPAS PLUS SLOVAKIA, s.r.o., Trnavská 920, 926 00 Sereď, IČO: 36219452, žalobou doručenou
súdu dňa 29.9.2010, domáhali určenia neplatnosti kúpnej zmluvy uzavretej 30.7.2010 medzi obchodnou
spoločnosťou TOPAS PLUS SLOVAKIA, s.r.o., a žalovaným (čo upresnili až na pojednávaní 27.4.2015)
a určenia vlastníckeho práva viacerých v žalobe označených nehnuteľností (tvoriacich predmet kúpnej
zmluvy) v prospech obchodnej spoločnosti TOPAS PLUS SLOVAKIA, s.r.o. (poznámka odvolacieho

súdu - v žalobe i vo výroku napadnutého rozsudku súdu prvej inštancie špecifikované nehnuteľnosti,
ďalej označované aj ako „predmetné nehnuteľnosti").
V pôvodnej žalobe bol ako žalobca 3/ označený aj tretí spoločník obchodnej spoločnosti H. A., ktorý
však na pojednávaní 20.12.2010 uviedol, že v žiadnom prípade nie je žalobcom a nebude vystupovať
ako žalobca, na žalobe netrvá, nakoľko ju ani nepodpísal, preto súd prvej inštancie žalobu žalobcu 3/ z
29.9.2010, uznesením č. k. 5C/305/2010-141 z 24. 7. 2013, odmietol.

Žalobu žalobcovia odôvodnili tým, že žalobca 1/ ako spoločník obchodnej spoločnosti TOPAS PLUS
SLOVAKIA, s.r.o. previedol bez vedomia a súhlasu všetkých spoločníkov nehnuteľnosti vo vlastníctve
obchodnej spoločnosti špecifikované v žalobe. Uzatvoreniu kúpnej zmluvy, ktorou žalobca 1/ previedol
nehnuteľnosti vo vlastníctve spoločnosti na žalovaného predchádzala jeho súkromná pôžička od
žalovaného v sume 22.000 eur. V rámci tejto pôžičky žalobca 1/ podpísal bez vedomia a súhlasu

spoločníkov dňa 19.1.2010 záložnú zmluvu, ktorou mala obchodná spoločnosť ručiť za peňažnú sumu
33.000 eur svojim majetkom, a to nehnuteľnosťami zapísanými na LV č. XXXX. Žalobca 1/ uvedenú
fiktívnu pôžičku v stanovenej lehote nevrátil a pod nátlakom, nie slobodne a vážne podpísal dňa
30.7.2010 v mene obchodnej spoločnosti kúpnu zmluvu, ktorou previedol na žalovaného nehnuteľnosti,
ktoré boli predmetom zálohu. Zo strany žalovaného bola voči žalobcovi 1/ použitá aj bezprávna vyhrážka

takej intenzity, že táto vzbudila u žalobcu 1/ dôvodný strach. Konaním žalobcu 1/ bez súhlasu valného
zhromaždenia obchodnej spoločnosti boli porušené aj príslušné ustanovenia spoločenskej zmluvy.
Žalobca 1/ prekročil svoje oprávnenia konateľa a spoločníka obchodnej spoločnosti a výsledkom tohto
protiprávneho konania je škoda na strane obchodnej spoločnosti a bezdôvodné obohatenie na strane
žalovaného. Žalobcovia preto majú za to, že pôvodný vlastník nikdy žiadnu platnú kúpnu zmluvu

neuzatvoril a žalobcovia ju považujú za absolútne neplatný právny úkon. Keďže žalovaný je zapísaný
ako vlastník sporných nehnuteľností na LV č. XXXX kat. úz. E., žalobcovia majú naliehavý právny záujem
na požadovanom určení.
Žalovaný poprel tvrdenia žalobcov. Uviedol, že kúpnu zmluvu dňa 30.7.2010, predmetom ktorej boli
nehnuteľnostizapísanénaLVXXXXprekat.úz.E.,sožalobcom1/uzavrel,avšaktietonadobudolriadne

v zmysle právnych predpisov. Žalobca 1/ ho oslovil, či by nemal záujem kúpiť predmetné nehnuteľnosti,
nakoľko spoločnosť TOPAS PLUS SLOVAKIA, s.r.o. má finančné problémy a nemá prostriedky na
opravu týchto nehnuteľností. Žalobcovi 1/ vyplatil kúpnu cenu v hotovosti, čo žalobca 1/ svojím podpisom
v kúpnej zmluve potvrdil. Z výpisu z obchodného registra je zrejmé, že žalobca 1/ bol a je jediný konateľ
spoločnosti, ktorého konateľské oprávnenie nebolo a nie je žiadnym spôsobom obmedzené súhlasom

ostatných spoločníkov, resp. valného zhromaždenia. Vo vzťahu k tvrdeniu žalobcov, že konaním žalobcu
1/ boli porušené ustanovenia spoločenskej zmluvy, poukázal na ust. § 133 ods. 1 a 2 Obchodného
zákonníka, podľa ktorého obmedzenie konateľských oprávnení spoločenskou zmluvou alebo valným
zhromaždením nie je účinné voči tretím osobám. Ďalej uviedol, že kúpna zmluva v žiadnom prípade
nesúvisela so Zmluvou o pôžičke uzatvorenou dňa 19.1.2010 so žalobcom 1/ ako fyzickou osobou.

Podpisom na zmluve (žalobca 1/) potvrdil, že od neho prevzal pôžičku 33.000 eur pred podpisom
zmluvyajehopodpisbolnotárskyoverený.Súčasnežalobca1/ponúkolzabezpečeniepôžičkyzáložným
právom a ako konateľ spoločnosti TOPAS PLUS SLOVAKIA, s.r.o. s ním (so žalovaným) uzatvoril
záložnú zmluvu, predmetom ktorej boli sporné nehnuteľnosti. Následne sa žalovaný dozvedel, že
žalobca 1/ návrh na zápis záložného práva síce podal, avšak neuhradil správny poplatok a konanie

bolo prerušené. Katastrálne konanie bolo na základe späťvzatia návrhu následne zastavené, ktoré však
žalovaný nikdy nepodpisoval. Žalovaný sa domnieva, že žalobca 1/ koná účelovo vzhľadom na to, že je
na neho podané trestné oznámenie pre porušovanie povinností pri správe cudzieho majetku ostatnými
spoločníkmi. Žalovaný uviedol, že na žalobcu 1/ nikdy nevyvíjal žiaden psychický či fyzický nátlak.
Súčasnepoukázalnato,žeodsplatnostipôžičky31.3.2010douzatvoreniakúpnejzmluvydňa30.7.2010

uplynul dostatočne dlhý čas na to, aby na neho žalobca 1/ podal trestné oznámenie pre nebezpečné
vyhrážanie a keby bolo pravdou, že na neho vyvíjal psychický nátlak, nečakal by s podaním trestného
oznámenia až po tom, ako sa o odpredaji nehnuteľností dozvedeli ostatní spoločníci. Vzhľadom k tomu
žiadal žalobu ako nedôvodnú v celom rozsahu zamietnuť.Vykonaným dokazovaním súd prvej inštancie zistil skutkový stav:
Žalobcovia tvrdili, že pokiaľ bola uzatvorená nejaká zmluva o pôžičke medzi žalobcom 1/ a žalovaným,
jednalo sa o pôžičku medzi fyzickými osobami, žalobca 1/ ako konateľ nemal žiadne právo ručiť

majetkom spoločnosti za svoju súkromnú pôžičku od žalovaného a v žiadnom prípade nemal právo
predávať na základe záložnej zmluvy k fiktívnej pôžičke majetok obchodnej spoločnosti, ktorý podľa
znaleckého posudku vyhotoveného znalcom Ing. Jánom Miklánekom predstavuje tržnú hodnotu
13.156.644 Sk, pokiaľ existovala nejaká pôžička medzi žalobcom 1/ a žalovaným, jednalo sa o pôžičku
24.000 eur a žiadne 3.000.000 Sk od žalovaného žalobca 1/ neprevzal. Poukázali na podstatný rozdiel

medzi kúpnou cenou, a to fiktívnou 3.000.000 Sk a tržnou 13.156.000 Sk, čo podľa nich dokazuje, že
kúpna zmluva nebola uzavretá slobodne, vážne, určite a zrozumiteľne.
Žalobca 1/ tvrdil, že potreboval finančnú hotovosť a žalovaný aj s p. X. mu poskytli sumu 24.000 eur
s tým, že podpísal sumu 33.000 eur žalovanému, zmluvu o pôžičke podpísal 19.1.2010 v Galante a
v Seredi v reštaurácii mu vyplatili sumu 24.000 eur, nemal obavy, že by tieto peniaze nevrátil, problém
bol v tom, že chceli nejakú zálohu. Navrhol im pozemky, čo bolo odmietnuté, tak ponúkol ako zálohu

nehnuteľnosti firmy s tým, že akonáhle budú peniaze vrátené, záložná zmluva bude zrušená. Poprel, že
by prišiel za žalovaným a ponúkol mu firmu na odpredaj, mali iné záujmy, spoločnosť mala prejsť pod
správu jeho syna a p. N. s tým, že títo by boli za neho vrátili pôžičku a zbytok podielu by prešiel na jeho
syna. Spolu so žalobcom 2/ mali stretnutie so žalovaným a p. X. v kempingu, kde žalobca 2/ navrhol
žalovanému, že za žalobcu 1/ uhradí túto sumu s tým, že mu potom poskytne zo svojho podielu tú časť,

ktorú za neho uhradil. Žalobca 1/ mal od žalovaného viac telefonických urgencií na vrátenie požičaných
peňazí, prakticky bol pod psychickým aj finančným tlakom. Pôžičku mal vrátiť do 31.3.2010 a pravidelne
každý deň mal telefonáty aj v noci, že musí vrátiť peniaze. Žalovaný mu telefonoval, že má prísť 30.7. do
reštaurácie, kde mu bola predložená kúpnopredajná zmluva, aby ju podpísal. Zmluvu nevidel, sedel tam
trištvrte hodiny, prišiel tam p. X. s tým, že ho odviezli do Galanty, dali mu podpísať zmluvy a tie si potom

zobrali. Prvýkrát zmluvu videl, keď bol na katastri spolu s p. E. a žalobcom 2/ a vytiahli z katastra zmluvu
a následne ju dali zablokovať. Keď podpisoval na notárskom úrade zmluvu, ani predtým ani potom od
žalovaného nezobral žiadne peniaze v súvislosti so zmluvou, okrem pôžičky, ktorú si od neho požičal.
Keby bol predával firmu slobodne, zohľadnil by si tam aj pôžičku od neho a bol by si túto odpočítal a
dal by mu doklad o tom, že pôžička je zaplatená, toto sa nestalo. Už keď si požičiaval peniaze, všetko

smerovalo k tomu, že budú umele zvyšovať požičanie finančných prostriedkov, nechceli, aby im peniaze
vrátil, ale potrebovali nehnuteľnosť, ktorá je v lukratívnom priemyselnom prostredí a je možné na tejto
nehnuteľnosti zarobiť. Čo sa týka samotného uzatvorenia kúpnopredajnej zmluvy, stretli sa v Art café,
kde bol prítomný on, žalovaný a p. X., presviedčal ich o tom, že nemá právo ju podpísať a že bude mať
problémy, keďže 22.6. bol odvolaný ako konateľ, robili sa tam určité obchodné záležitosti a pripravoval

sa určitý prevod podielov, ich právnička p. M. to nemohla dať do obchodného registra zapísať, on nemal
ani dôvod to podpísať, avšak utvrdili ho a dali mu slovo, že to bude len v trezore a bude to použité
len na to, aby pôžičku vrátil. Nikdy mu nebolo povedané, že predajú tento majetok, len že to bude ako
záruka v trezore. Išli k notárovi JUDr. Fedorovi Klimovi on a žalovaný, p. X. tam nebol, podpisovali
tam kúpnopredajnú zmluvu. Zobrali ho potom naspäť, zobrali si aj zmluvy, vyložili ho a nedostal nič.

Žalovaného aj p. X. pozná 30 rokov a bol nimi ubezpečený, že to bude uložené len v šuflíku, vyvíjali
na neho nátlak a tak to po trištvrte hodine podpísal. Bolo mu potvrdené, že skutočne tieto zmluvy budú
odložené v jeho trezore a napriek tomu, že mu nebola vyplatená kúpna cena za nehnuteľnosti, od zmluvy
neodstúpil, nakoľko ho ubezpečili, že sa to nepoužije. Napriek sľubom, ku ktoré mu dali, že všetko uložia
len do trezoru, na ďalší deň uvedená kúpna zmluva bola podaná na urýchlený postup na kataster. Na

pojednávaní dňa 28.01.2015 uviedol, že konateľom po ňom mal byť jeho syn, ale potom ako sa to stalo,
jeho syn odišiel zo spoločnosti. Žalobca 2/ ho poprosil, aby robil daňové priznanie a veci okolo toho.
Zastupoval spoločnosť v tom, aby nezanikla.
Žalobca 2/ tvrdil, že žije v USA aj na Slovensku, na Slovensko prišiel 28.4.2010, so žalobcom 1/ sa
stretli, pričom vtedy mu povedal, že má konečne kupca na 40 % jeho nehnuteľnosti. Tak sa hneď 2.-3.5.

stretli s pánom N., ktorý chcel kúpiť jeho 40 % za 4 a pol milióna Sk. Žalobca 1/ mal jeho nehnuteľnosť
previesť svojmu synovi, pričom pán N. a syn pána H. tam mali rozbehnutý biznis a boli by sa o všetko
postarali. Hneď potom začiatkom mája im prišlo upozornenie, že žalobca 1/ založil firmu, lebo si požičal
33.000 eur a následne p. N. už v tom nechcel pokračovať a dohodli sa, že počkajú s predajom, kým
sa to nevyrieši. Keď sa to vyriešilo, začali pokračovať s p. N.. Aj p. A. sa stretol s p. N. s tým, že v

budúcnosti by p. N. odkúpil podiel aj od neho. Žalobca 2/ ďalej tvrdil, že sa so žalobcom 1/, žalovaným
a p. X. stretol v reštaurácii, kde sa ich pýtal, koľko im je žalobca 1/ dlžný a povedali mu, že 33.000 eur a
s úrokmi za 5 mesiacov im dlží 6 mil. Sk, čo považuje za vydieračstvo. Navrhol žalovanému, že vyplatí
1,2 mil. a žalobca 1/ povedal, že zoženie nejakých 300.000 Sk, spolu 1 a pol milióna, aby mohol predaťsvojich 40 %, avšak 11. 8. dostali správu, že firma nevlastní žiadne pozemky, podali trestné oznámenie
v máji na žalobcu 1/, že neoprávnene založil ich firmu za 33.000 eur, toto bolo odložené, avšak podal
sťažnosť proti tomuto rozhodnutiu. Keď zistil, že majetok spoločnosti už firma nevlastní, išiel za JUDr.

E. a dal mu plnú moc. Ďalej uviedol, že žalobca 1/ sa s nimi neradil, či môže previesť nehnuteľnosť a v
spoločenskej zmluve je napísané, že hociktorý z partnerov nemôže predať majetok ani firmu, musí dať
predkupné právo kúpiť partnerovi-spoločníkovi. Žalobca 1/ nemal vôbec právo toto urobiť. Dňa 2.6. bola
valná hromada, kde žalobcu 1/ odvolali z funkcie konateľa. Syn žalobcu 1/ mal podiel žalobcu 1/ odkúpiť,
a to 40 % a p. N. mal od neho odkúpiť jeho podiel, mali byť budúci spoluvlastníci. Na zmluvách sa

pracovalo celé leto, čakali na to, kým si p. N. požičiaval peniaze, k podpísaniu však nedošlo. Na otázku
právneho zástupcu žalovaného, prečo nebol podaný návrh na zápis nového konateľa do obchodného
registra, uviedol, že taký návrh zrejme podaný nebol, lebo v podstate to chceli spraviť naraz, on chcel
previesť svoj podiel na pána N., žalobca 1/ na svojho syna a ešte aj pán A. chcel previesť svojich 20
%, avšak nestalo sa tak.
Žalovaný tvrdil, že v januári 2010 ho oslovil žalobca 1/, že si chce požičať peniaze, on mu peniaze

požičal, napísal zmluvu o pôžičke, ktorá bola overená u notára, kde ju prebrali. Na zabezpečenie dlhu
žiadal záložné právo spoločnosti TOPAS PLUS SLOVAKIA s.r.o.. Čo sa týka kúpnej zmluvy, v auguste
2010 prišiel žalobca 1/ za ním, že chce odpredať nehnuteľnosti, a tým môže investovať peniaze do
svojich aktivít a potom by bol schopný vrátiť pôžičku. Tiež dal napísať kúpnu zmluvu, návrh na vklad
do katastra, návrh na výmaz záložného práva, vyhlásenie veriteľa. Všetky náležitosti boli overené u

JUDr. Klimu. V auguste sa stretli so žalobcom 1/ a prebrali celú problematiku, v júli 2010 sa stretli len
oni dvaja v Art café, kde predbežne riešili otázky ohľadne kúpy a predaja nehnuteľnosti. Dohodli sa na
konkrétnej cene a k 30.7.2010 dal vyhotoviť kúpnopredajnú zmluvu, vyhlásenie veriteľa, návrh na vklad
a zrušenie záložného práva. Dňa 30.7.2010 sa stretli v Seredi v Art café, on, žalobca 1/ a p. X. ako šofér.
Na samotnej kúpe už boli dohodnutí, išli k notárovi a tam to overili. K podpísaniu kúpnopredajnej zmluvy

došlo u JUDr. Klimu. K tvrdeniu žalobcu 1/, že samotná zmluva mala byť len nejakým zabezpečením
pôžičky, uviedol, že samotná pôžička bola už zabezpečená záložným právom. Žalobca 1/ potreboval
peniaze k ďalšiemu podnikaniu a on to ďalej neskúmal. To, že na neho vyvíjal nátlak, k tomu sa vyjadriť
nevedel, avšak, keď sa to overuje u notára, nemôže tam byť žiadny psychický ani fyzický nátlak, inak
by to ani notár neoveril. Kúpnu cenu 3.000.000 Sk vyplatil žalobcovi 1/ na notárskom úrade po podpise

zmluvy. Svedkom vyplatenia bol B. X., ktorý tam bol s nimi ako šofér. Až pri výsluchu na KR PZ sa
dozvedel, že žalobca 1/ nikdy nezavkladoval záložnú zmluvu, táto nikdy nebola zapísaná v katastri a
prišiel na to, že 2.8.2010 žalobca 1/ urobil späťvzatie návrhu na vklad záložného práva, pričom podpis
záložného veriteľa p. R. nie je jeho. K zavkladovaniu vlastníckeho práva došlo až 3.8.2010, čiže tvrdenie
žalobcu 1/, že nevedel o tom, že dochádza k prevodu nehnuteľností, nikdy zmluvu nevidel a ani návrh,

je v rozpore so skutočnosťou, a to práve s poukazom na listinu, ktorou vykonal späťvzatie návrhu na
zápis záložného práva.
Zo zmluvy o pôžičke peňazí uzatvorenej medzi žalovaným ako veriteľom, žalobcom 1/ ako dlžníkom a
ručiteľom TOPAS PLUS SLOVAKIA s.r.o., vyplýva, že dňa 19.1.2010 bola medzi zmluvnými stranami
uzatvorená zmluva, predmetom ktorej bola pôžička peňažnej hotovosti vo výške 33.000 eur, ktorú

veriteľ prenechal dlžníkovi s tým, že k odovzdaniu peňažnej hotovosti došlo pred podpisom tejto zmluvy.
Dlžník sa zaviazal pôžičku peňazí podľa čl. 2 tejto zmluvy vrátiť veriteľovi v lehote do 31.3.2010, a to
naraz. Účastníkmi zmluvy neboli dohodnuté úroky z predmetu pôžičky. V čl. 5 bod 4 dlžník zároveň
prehlásil, že celý jeho záväzok je zabezpečený záložnou zmluvou, s ktorým záložným právom súhlasí.
Predmetom záložného práva boli nehnuteľnosti vo výlučnom vlastníctve záložcu a ručiteľa vedené na

Správe katastra Galanta na LV č. XXXX, k.ú. E. (bližšie špecifikované v zmluve). Záložca a ručiteľ sa
zaviazali, že do doby úplného vyrovnania záväzku dlžníka neprevedie svoje vlastnícke právo, ani jeho
časť, k nehnuteľnostiam špecifikovaným v zmluve, tieto nezaloží, ani k nim nezriadi žiadnu inú ťarchu
alebo nájomný vzťah.
Zo záložnej zmluvy uzatvorenej 19.1.2010 medzi záložcom TOPAS PLUS SLOVAKIA s.r.o. a záložným

veriteľom F. R. (žalovaným) vyplýva, že záložca je výlučným vlastníkom nehnuteľností vedených na
Správe katastra Galanta na LV č. XXXX, k.ú. E., bližšie špecifikovaných v zmluve, pričom predmetné
nehnuteľnosti sú na základe dohody účastníkov tejto zmluvy predmetom záložného práva. Osobitným
právnym úkonom - zmluvou o pôžičke peňazí z 19.1.2010 požičal záložný veriteľ dlžníkovi, ktorý nie je
záložca, peňažnú sumu vo výške 33 000 eur, úroky z predmetu pôžičky neboli dohodnuté, pôžička je

splatná naraz v lehote najneskôr do 31.3.2010. Na zabezpečenie tejto pohľadávky uzatvorili účastníci
túto záložnú zmluvu, v zmysle ktorej v prípade riadneho a včasného nesplnenia záväzku dlžníka, má
záložný veriteľ právo domáhať sa uspokojenia zo založenej veci, t. j. z nehnuteľností uvedených v čl.
2 tejto zmluvy.Dňa 30.7.2010 bola v Seredi medzi spoločnosťou TOPAS PLUS SLOVAKIA s.r.o., so sídlom Trnavská
920, 92601 Sereď, IČO: 36 219 452, v zastúpení konateľom Jozefom Švecom, D. XXXX/XX E.,
ako predávajúcim, a F. R. (žalovaným) ako kupujúcim, uzatvorená kúpna zmluva, predmetom ktorej

boli predmetné nehnuteľností vo vlastníctve predávajúceho zapísané na LV číslo XXXX, vedenom
na Katastrálnom úrade Trnava, Správa katastra Galanta, okres Galanta, obec E., katastrálne územie
E., v podiele 1/1. Zmluvné strany sa dohodli na kúpnej cene predmetných nehnuteľností vo výške
100.000 eur s tým, že celú časť dohodnutej kúpnej ceny uhradí kupujúci priamo pri podpise tejto kúpnej
zmluvy v hotovosti do rúk predávajúceho, predávajúci podpisom tejto zmluvy potvrdil prevzatie finančnej

čiastky podľa tejto zmluvy. Pravosť podpisu konateľa predávajúceho C. H. (žalobcu 1/) bola osvedčená
notárom JUDr. Fedorom Klimom dňa 30.7.2010. Rozhodnutím Správy katastra Galanta, číslo vkladu: V
2586/2010 z 3.8.2010 bol povolený vklad vlastníckeho práva do katastra nehnuteľností k predmetným
nehnuteľnostiam v prospech F. R. (žalovaného), a to na základe kúpnej zmluvy uzavretej v Seredi dňa
30.7.2010 medzi účastníkmi TOPAS PLUS SLOVAKIA s.r.o., IČO: 36219452 ako predávajúcim a F. R.
ako kupujúcim. Vklad bol povolený dňa 3.8.2010 a týmto dňom nadobudlo rozhodnutie aj právoplatnosť.

Právne účinky vkladu nastali dňa 3.8.2010.
ZvýpisovzobchodnéhoregistraOkresnéhosúduTrnavavyplýva,žespoločníkmiobchodnejspoločnosti
účastníkmi TOPAS PLUS SLOVAKIA s.r.o., so sídlom Trnavská 920, 926 00 Sereď, IČO: 36 219 452,
sú od 20.10.1999 C. H., H. A., a C. M.. Štatutárnym orgánom je konateľ Jozef Švec, bytom D. XXXX/
XX, E. od 20.3.1997 (a aj v súčasnosti). Menom spoločnosti koná konateľ samostatne od 20.10.1999.

V čl. 9 bod 4 Spoločenskej zmluvy spoločnosti TOPAS PLUS SLOVAKIA s.r.o. je uvedené, že do
pôsobnosti konateľa patrí okrem iného uzatváranie zmlúv (písm. e/). Z čl. 9 predmetnej spoločenskej
zmluvy ďalej vyplýva, že štatutárnym orgánom spoločnosti je jeden alebo viac konateľov. V mene
spoločnosti koná konateľ samostatne. Konateľa vymenúva valné zhromaždenie z radov spoločníkov
alebo iných fyzických osôb vždy na dobu neurčitú. Za prvého konateľa spoločnosti bol vymenovaný

Jozef Švec, bytom E., D. XXXX/XX. Konateľom spoločnosti je Jozef Švec, bytom E., D. XXXX/XX. Z
ftk. zápisnice o riadnom valnom zhromaždení spoločnosti TOPAS PLUS SLOVAKIA s.r.o. z 2.6.2010
vyplýva, že valné zhromaždenie odvolalo terajšieho konateľa Jozefa Šveca a vymenovalo za konateľa
pána Romana Šveca bytom E., D. XXXX/XX. Zápis z valného zhromaždenia bol napísaný 2.6.2010 a
podpísaný spoločníkmi bez výhrad.

UznesenímOkresnéhoriaditeľstvaPolicajnéhozboru,OdborkriminálnejpolícieGalantaČVS:ORP-130/
OEK-GA-2011 z 26.9.2011, bolo trestné stíhanie za obzvlášť závažný zločin podvodu podľa § 221
ods. 1 ods. 4 písm. a/ Trestného zákona, preto, že doposiaľ nezistený páchateľ dňa 30. 7. 2010 v
Seredi uzavrel kúpnu zmluvu medzi TOPAS PLUS SLOVAKIA s.r.o., IČO: 36219452, so sídlom Trnavská
cesta číslo 920, Sereď, v zastúpení Jozef Švec, nar. XX.X.XXXX, trvale bytom D. XXXX/XX, E. a F.

R. nar. X.X.XXXX, trvale bytom N. XXXX/XX, E., ktorej predmetom boli pozemky a stavby za kúpnu
cenu 100.000 eur, avšak Jozef Švec si riadne neprečítal podmienky vo vyššie uvedenej kúpnej zmluve,
následkom čoho boli vyššie uvedené pozemky a stavby prevedené na osobu F. R., nar. X.X.XXXX, trvale
bytom N. XXXX/XX, E., čím páchateľ spôsobil poškodenej spoločnosti TOPAS PLUS SLOVAKIA s.r.o.,
IČO: 36 219 452, so sídlom Trnavská cesta 920, Sereď, škodu vo výške 438.159,73 eur, zastavené,

lebo tento skutok nebol trestným činom a nebol dôvod na postúpenie veci. Z odôvodnenia predmetného
uznesenia vyplýva, že bolo zistené, že boli naplnené obligatórne znaky subjektívnej stránky skutkovej
podstaty trestného činu vydierania podľa § 189 ods. 1 Trestného zákona.
Zo zápisnice o výsluchu svedka poškodeného Jozefa Šveca, nar. XX. X. XXXX, zo dňa 5.4.2011, vo veci
vedenej na Obvodnom oddelení Policajného zboru Sereď pod ČVS: ORP-225/SE-GA-2011 vyplýva, že

pred povereným príslušníkom PZ žalobca 1/ uvádzal, že je konateľom firmy TOPAS PLUS SLOVAKIA
s.r.o. a že nehnuteľnosť pod číslom XXXX na základe kúpnej zmluvy z 30.7.2010 predal F. R., pričom
predmetom zmluvy bol len predaj nehnuteľného majetku.
Uznesením Okresného riaditeľstva Policajného zboru v Galante, Odbor kriminálnej polície Galanta,
ČVS: ORP 674/OVK-GA-2011 z 20.1.2014, bolo vznesené obvinenie F. R., nar. X.X.XXXX a B. X., nar.

X.XX.XXXX, za zločin vydierania podľa § 189 ods. 1 Trestného zákona spolupáchateľstvom podľa § 20
Trestného zákona.
Uznesením Krajskej prokuratúry Trnava sp. zn. 3 Kpt 420/14/2200-6 z 10.12.2014 bolo zrušené
uznesenie vyšetrovateľa Okresného riaditeľstva PZ v Galante, Odboru kriminálnej polície ČVS:
ORP-674/OVK-GA-2011 z 20.1.2014, ktorý v zmysle § 206 ods. 1 Trestného poriadku vzniesol obvinenie

F. R. aj B. X. pre zločin vydierania podľa § 199 ods. 1 Trestného zákona.
Z predložených zápisníc orgánov činných v trestnom konaní vyplýva, že žalobca 1/ opakovane uvádzal,
že je konateľom obchodnej spoločnosti TOPAS PLUS SLOVAKIA s.r.o., a to pri svojom výsluchu dňa
15.3.2011, 18.3.2014, 10.2.2011, 5.4.2011, 3.11.2011, 5.2.2013 a 20.8.2013.Dňa 6.11.2017 doručili žalobcovia svoje záverečné vyjadrenie vo veci spolu s čiastočným späťvzatím
žaloby, v ktorom uviedli, že dňa 29.9.2010 bol na Okresný súd v Galante zaslaný návrh o určenie
vlastníckeho práva k nehnuteľnostiam (opísaným v predmetnom návrhu), ktorý bol podaný v súvislosti

s predbežným opatrením nariadeným Okresným súdom Galanta pod sp. zn. 10C/68/2010 z 9.9.2010.
Žalobcami sú spoločníci obchodnej spoločnosti TOPAS PLUS SLOVAKIA, s.r.o, IČO: 36219452 so
sídlom Sereď, ul. Trnavská 920, ktorí predmetnú žalobu podali v súlade s príslušnými ustanoveniami
Obchodného zákonníka, nakoľko orgány spoločnosti v čase podania žaloby už riadne nefungovali, resp.
spoločnosť už nemala konateľa, nakoľko tento bol na riadnom valnom zhromaždení spoločnosti dňa

2.6.2010 o 12.30 hod. odvolaný z funkcie konateľa, čím jeho funkcia konateľa zanikla so všetkými
právnymi následkami z toho vyplývajúcimi, a to dňom prijatia tohto rozhodnutia (viď. ust. § 66 ods.
2 Obch.z). Samotná žaloba predstavuje kumulovanú požiadavku troch fyzických osôb v postavení
spoločníkov obchodnej spoločnosti, ktorí boli predajom majetku obchodnej spoločnosti ukrátení na
svojichprávachaprávomchránenýchzáujmoch,čoimzakladáprávonapostavenieriadnychúčastníkov
v tomto konaní. Z doteraz uvedených skutočností a doložených listinných dôkazov jednoznačne vyplýva,

že Jozef Švec v čase podpisu kúpnej zmluvy z 30.7.2010 už nebol štatutárnym orgánom spoločnosti,
čo má za následok absolútnu neplatnosť akýchkoľvek právnych úkonov vykonaných menovaným
v mene spoločnosti. Jedným z predpokladov platnosti právneho úkonu je spôsobilosť na právny
úkon, ktorý účastník robí. Ak túto spôsobilosť nemá a právny úkon urobí, je takýto úkon absolútne
neplatný. Neplatnosť právnych úkonov je upravená v ust. § 37, § 38 a § 39 O.z.. Absolútna neplatnosť

právneho úkonu nastáva bez ďalšieho priamo zo zákona (ex lege) v dôsledku čoho sa hľadí na
absolútne neplatný právny úkon tak, ako keby nikdy nebol urobený. Absolútne neplatný právny úkon
nespôsobí právne následky ani v prípade, že na jeho základe už bolo kladne rozhodnuté o vklade
vlastníckeho práva do katastra nehnuteľností. Ak je určitý úkon absolútne neplatný, nastáva jeho
neplatnosť priamo zo zákona už v čase jeho urobenia. Na dôvod zakladajúci absolútnu neplatnosť

právneho úkonu musí súd vždy prihliadnuť, a to aj bez návrhu (z úradnej povinnosti - ex officio).
Skutočnosti, o ktoré žalobcovia opierajú svoje tvrdenia o neplatnosti právneho úkonu (zrealizovaného
odvolaným konateľom spoločnosti, pod nátlakom, nie slobodne a vážne, pri použití bezprávnej vyhrážky
a psychického donútenia) sú podrobnejšie opísané v samotnej žalobe, písomných podaniach žalobcov,
resp. v zápisniciach z nariadených pojednávaní. Za súčasnej situácie je právne postavenie spoločníkov

obchodnej spoločnosti neistým, a to aj v súvislosti s ďalšími prebiehajúcimi konaniami, vyvolanými
spornou zmluvou o prevode nehnuteľností, ako i aktuálnym stavom zápisov v obchodnom registri. V
predmetnej žalobe o určenie vlastníckeho práva k nehnuteľnosti došlo k spojeniu dvoch určovacích
požiadaviek (s pomerom predbežnej a následnej otázky ) čo vylučuje, aby mohol byť daný naliehavý
právny záujem na oboch požadovaných určeniach. Z uvedeného dôvodu a bez potreby preukazovania

naliehavého právneho záujmu v otázke vlastníctva predmetnej nehnuteľnosti, žalobcovia vzali späť
žalobu v časti, že kúpna zmluva uzatvorená dňa 30.7.2010 medzi obchodnou spoločnosťou TOPAS
PLUS SLOVAKIA, s.r.o., Trnavská cesta, 926 01 Sereď a žalovaným F. R., ktorej predmetom boli
nehnuteľnosti zapísané na LV č. XXXX pre kat. úz. E. je neplatná a navrhli, aby konajúci súd vydal
rozsudok, ktorým určí, že výlučným vlastníkom predmetných nehnuteľností zapísaných na LV č. XXXX

pre kat. územie E., v celosti, je obchodná spoločnosť TOPAS PLUS SLOVAKIA, s.r.o, IČO: 36 219 452,
so sídlom v Seredi, Trnavská cesta 920, zapísaná v obchodnom registri Okresného súdu Trnava, oddiel
Sro, vl. č. 10151/T. Súčasne žiadali, aby súd zaviazal žalovaného nahradiť žalobcom trovy konania.
Žalovaný v záverečnej reči s poukazom na vykonané dokazovanie žiadal žalobu žalobcov v celom
rozsahu zamietnuť ako nedôvodnú a súčasne navrhol, aby súd zaviazal žalobcov k úhrade trov konania

a trov právneho zastúpenia, a to z nasledovných dôvodov:
Kúpna zmluva, predmetom ktorej bol prevod vlastníckeho práva k nehnuteľnostiam zapísaným na LV
č. XXXX vedenom Katastrálnym úradom Trnava, Správa katastra Galanta, pre okres Galanta, obec
E., kat. územie E., spĺňa v zmysle O.z. všetky zákonné náležitosti, sú v nej uvedené zmluvné strany,
predmet kúpy, ako aj dohoda zmluvných strán na kúpnej cene. V čl. II bod 2 predávajúci vyhlásil a svojím

podpisom na zmluve potvrdil, že pri podpise zmluvy mu bola vyplatená kúpna cena v hotovosti. Dnešné
tvrdenia p. H. o tom, že finančné prostriedky tvoriace kúpnu cenu mu nikdy neboli vyplatené, považuje
za účelové a ničím nepotvrdené. Má za to, že keby mu kúpna cena nikdy nebola odovzdaná, využil
by svoje právo ustanovené v čl. V. bode 1 zmluvy a od zmluvy by odstúpil. Pokiaľ by aj súd dospel na
základe vykonaného dokazovania k záveru, že kúpna cena nebola p. H. uhradená pri podpise zmluvy,

samotná skutočnosť neuhradenia kúpnej ceny nespôsobuje neplatnosť kúpnej zmluvy, ale zakladá len
nárok predávajúceho obrátiť sa so žalobou o zaplatenie kúpnej ceny na príslušný súd.
Počas vykonaného dokazovania sa právny zástupca žalobcov snažil súd presvedčiť o tej skutočnosti, že
p. Švec ako jediný konateľ spoločnosti nebol oprávnený v mene spoločnosti uzatvárať takýto druh zmlúv,resp. že v čase uzatvorenia kúpnej zmluvy nebol konateľom spoločnosti. Táto skutočnosť bola vyvrátená
SpoločenskouzmluvouobchodnejspoločnostiTOPASPLUSSLOVAKIA,s.r.o.,presnečl.9bodu4písm.
e), ako aj výpisom z obchodného registra, kde žalobca 1/ figuruje ako konateľ spoločnosti do dnešného

dňa. Súčasne by takéto obmedzenie konateľa bolo voči tretím osobám neúčinné. Doručením listinných
dokladov do súdneho spisu žalovaným, bolo jednoznačne preukázané, že žalobca 1/ je konateľom
obchodnej spoločnosti, zastupuje záujmy spoločnosti pred tretími osobami, ako aj orgánmi činnými
v trestnom konaní. Skutočnosť, že žalobca 1/ je stále konateľom obchodnej spoločnosti vyplýva aj z
vyjadrenia žalobcov na pojednávaní, keď obaja uviedli, že daňové priznanie za obchodnú spoločnosť

TOPAS PLUS SLOVAKIA, s.r.o. (podáva) a pred orgánmi štátu koná žalobca 1/. Tvrdenia právneho
zástupcu žalobcov, že žiaden zákon neukladá povinnosť dokedy majú byť zmeny vykonané v obchodnej
spoločnosti zapísané do obchodného registra, vychádzajú len z neznalosti zákona o obchodnom registri
(zákon č. 530/2003 Z.z. v znení neskorších predpisov), ktorý v § 5 ukladá fyzickej osobe zapísanej do
obchodného registra alebo fyzickým osobám oprávneným konať v mene zapísanej právnickej osobe
povinnosť najneskôr do 30 dní odo dňa uvedeného v rozhodnutí spoločníkov alebo orgánu spoločnosti,

alebo odo dňa, keď bolo rozhodnutie prijaté alebo odo dňa kedy nastali účinky právnej skutočnosti,
podať návrh na zápis zmeny zapísaných údajov alebo návrh na výmaz zapísaných údajov v obchodnom
registri. Takýto návrh na zmenu nebol podaný do dnešného dňa, a teda je zrejmé, že zápisnica z valného
zhromaždenia údajne vyhotovená dňa 2.6.2010 nikdy vyhotovená nebola, resp. bola vyhotovená len pre
potreby konania vedeného na Okresnom súde v Galante.

Poukázal aj na tú skutočnosť, že samotný petit žaloby je nejasný a dostatočne neurčitý. Predmetom
konania je kumulovaná požiadavka na určenie neplatnosti kúpnej zmluvy uzavretej 30.7.2010 medzi
obchodnouspoločnosťouTOPASPLUSSLOVAKIA,s.r.o.aneuvedenéhokupujúceho(nešpecifikovanie
účastníka zmluvy) a určenie vlastníckeho práva v prospech obchodnej spoločnosti. Najzávažnejšou
vadou žaloby a samotného konania na určenie neplatnosti právneho úkonu je nedostatok aktívnej

legitimácie žalobcov, nakoľko títo nie sú nositeľom tvrdeného hmotného práva. Kúpna zmluva bola
uzatvorená medzi obchodnou spoločnosťou TOPAS PLUS SLOVAKIA, s.r.o., so sídlom Trnavská 920,
926 01 Sereď, zapísanou v Obchodnom registri Okresného súdu Trnava, oddiel: Sro, vložka č. 10151/
T, IČO: 36 219 452, štatutárny orgán: Jozef Švec, konateľ, na strane predávajúceho a F. R., nar.
X.X.XXXX, trvale bytom N. XXXX/XX, XXX XX E., pričom v konaní o určenie vlastníckeho práva k

nehnuteľnosti na strane žalobcov vystupujú: 1/ Jozef Švec, r.č. XXXXXX/XXX, bytom E., D. XXXX/
XX, konateľ obchodnej spoločnosti TOPAS PLUS SLOVAKIA, s.r.o., IČO: 36 219 452, Trnavská 920,
926 00 Sereď, 2/ C. M., r.č. XXXXXX/XXX, bytom C. R., C., konateľ obchodnej spoločnosti TOPAS
PLUS SLOVAKIA, s.r.o., IČO: 36 219 452, Trnavská 920, 926 00 Sereď, (v tejto časti PZN zavádzal
súd, nakoľko podľa výpisu z OR OS Trnava, pán M. je len spoločníkom spoločnosti), 3/ H. A., r.č.

XXXXXX/XXXX, bytom E., U. XX/XX, konateľ obchodnej spoločnosti TOPAS PLUS SLOVAKIA, s.r.o.,
IČO: 36 219 452, Trnavská 920, 926 00 Sereď (v tejto časti PZN zavádzal súd, nakoľko podľa výpisu
z OR OS Trnava je len spoločníkom spoločnosti), ktorý dňa 20.12.2010 na pojednávaní na Okresnom
súde v Galante od podanej žaloby odstúpil a na podanej žalobe naďalej netrval. Z uvedeného je
zrejmé, že keďže vlastníkom nehnuteľnosti bola v čase uzatvorenia zmluvy obchodná spoločnosť

TOPAS PLUS SLOVAKIA, s.r.o., so sídlom Trnavská 920, 926 01 Sereď, zapísaná v Obchodnom registri
Okresného súdu Trnava, oddiel: Sro, vložka č. 10151/T, IČO: 36 219 452, štatutárny orgán: Jozef Švec,
konateľ, a táto bola aj v postavení predávajúceho pri uzatváraní kúpnej zmluvy, je jedine právnická
osoba - obchodná spoločnosť TOPAS PLUS SLOVAKIA, s.r.o., nositeľom hmotného práva, jedine táto
má aktívnu legitimáciu, jedine jej patrí oprávnenie domáhať sa určenia neplatnosti kúpnej zmluvy.

Nedostatok aktívnej legitimácie žalobcov spôsobuje nemožnosť domáhania sa určenia neplatnosti
kúpnej zmluvy, a teda nemožnosti rozhodnutia súdu o neplatnosti kúpnej zmluvy z 30.7.2010 na základe
ich návrhu. Žalobcovia vykonaným dokazovaním nepreukázali naliehavý právny záujem na určení
neplatnosti právneho úkonu - kúpnej zmluvy z 30.7.2010, nepreukázali, ako by mohlo rozhodnutie súdu
o ktorejkoľvek nimi požadovanej otázke zlepšiť ich právne postavenie či odstrániť stav právnej neistoty,

rovnako neprezentovali žiadne argumenty, prečo sa určenia vlastníckeho práva domáhajú fyzické osoby
Jozef Švec a Jozef M. a nie právnická osoba - účastník zmluvného vzťahu. Nedostatok aktívnej
legitimácie konštatoval už Krajský súd v Trnave vo svojom rozhodnutí v danej veci z 31. 1. 2013 sp. zn.
10Co/67/2012. Pokiaľ by aj súd vykonaným dokazovaním dospel k názoru, že žalobcovia 1/ a 2/ uniesli
dôkazné bremeno o tom, že kúpna zmluva z 30.7.2010 uzatvorená medzi obchodnou spoločnosťou

TOPASPLUSSLOVAKIA,s.r.o.ažalovanýmbolauzatvorenávtiesniažekonateľobchodnejspoločnosti
Jozef Švec bol v čase podpisu zmluvy odvolaný z funkcie konateľa a nemal oprávnenie konať v mene
danej spoločnosti, poukázal žalovaný na skutočnosť, že H. A. ako tretí spoločník obchodnej spoločnosti
dňa 20.12.2010 odstúpil od žaloby a na žalobe netrval. Ide o neodstrániteľnú vadu konania, nakoľkoide o nerozlučné procesné spoločenstvo 3 spoločníkov obchodnej spoločnosti. V zmysle rozhodnutia
Najvyššieho súdu Slovenskej republiky z 13.5.2014 sp. zn. 5Cdo 211/2013, ak má byť určená neplatnosť
zmluvy, musia byť účastníci konania všetci pretože sú nositeľmi práv a povinností vyplývajúcich z

hmotného práva, a teda majú vecnú legitimáciu, inak by súd žalobu zamietol pre nedostatok vecnej
legitimácie (viď aj rozhodnutie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 3Cdo 122/2002).
Žalobcovia teda až v záverečnom vyjadrení žobrali žalobu čiastočne späť pokiaľ ide o prvý určovací petit,
týkajúcisaneplatnostikúpnejzmluvyuzavretejmedzižalobcom1/akokonateľomobchodnejspoločnosti
a žalovaným. Žalovaný s takýmto postupom nesúhlasil z dôvodu, že právny zástupca žalobcov mal

dosť času na takéto čiastočné späťvzatie, a to aj na pojednávaniach, žalobu späť nezobral zrejme v
snahe natiahnuť súdne konanie, čo považuje žalovaný za nehospodárne (a navrhol čiastočné späťvzatie
žaloby nepripustiť).
Súd prvej inštancie konštatoval, že po začatí predbežného prejednania sporu alebo pojednávania sa
vyžaduje k späťvzatiu žaloby aj súhlas žalovaného, posudzoval, či dôvody pre nesúhlas žalovaného
možno považovať za vážne. Uzavrel, že v predmetnej veci nemožno neprihliadať na správanie sa

žalobcov v priebehu konania, kedy ich právny zástupca pred otvorením pojednávania dňa 14.6.2017
uviedol, že žalobu zoberie v petite I. späť a toto podanie doručí súdu v lehote 15 dní, následne na
pojednávaní 9.10.2017 uviedol, že neberie žalobu v petite I. späť a nakoniec v záverečnom vyjadrení
doručenom súdu dňa 6.11.2017 zobral žalobu v petite I. späť. Pritom k I. petitu určovacej žaloby sa
pomerne jednoznačne vyjadril Krajský súd v Trnave uznesením z 31.1.2013 v rámci rozhodovania o

odvolaní proti uzneseniu o prerušení konania. Takéto konanie žalobcov preto nemožno hodnotiť inak
ako procesný úkon, ktorý celkom zjavne slúži na zneužitie práva a vedie k nedôvodným prieťahom v
konaní. S ohľadom na uvedené bol súd názoru, že vážne dôvody na nesúhlas žalovaného so späťvzatím
dané sú, a preto konanie v žalobcami požadovanej časti nezastavil.
Keďže v prejednávanej veci sa žalobcovia podanou žalobou domáhali určenia neplatnosti kúpnej zmluvy

aurčeniavlastníckehopráva,súdsaprioritnezaoberalotázkou,čižalobcoviamajúnapodanejurčovacej
žalobe naliehavý právny záujem, ktorý je z procesného hľadiska základným predpokladom úspešnosti
žaloby o určenie. Súd sa nestotožnil s právnym názorom žalobcov, že v CSP nie je zakotvená povinnosť
preukazovať naliehavosť právneho záujmu žalobcu na určovacej žalobe. Dôvodil, že § 137 písm. c/ CSP
vychádza z doterajšieho ustanovenia § 80 písm. c/ O.s.p., no s obmedzením, podľa ktorého naliehavý

právny záujem nie je potrebné preukazovať, ak vyplýva z osobitného predpisu (napr. § 711 ods. 6 O.z.).
Je pritom celkom zjavné, že naliehavý právny záujem na požadovanom určení nevyplýva žalobcom
zo žiadneho osobitného predpisu, preto bolo ich povinnosťou tento naliehavý právny záujem na oboch
určeniach preukázať.
Určovacia žaloba nie je spravidla opodstatnená najmä vtedy, ak vyriešenie určitej otázky neznamená

úplné vyriešenie obsahu spornosti daného právneho vzťahu alebo práva, alebo ak požadované určenie
má povahu (len) predbežnej otázky vo vzťahu k posúdeniu, či tu je (nie je) právny vzťah alebo právo
(rozsudok Najvyššieho súdu SR sp. zn. 3 Cdo 112/2004 z 1. 11. 2006). Pokiaľ teda ide o určenie
neplatnosti kúpnej zmluvy, je nepochybné, že táto je len otázkou predbežnou vo vzťahu k určeniu
vlastníckeho práva, preto na takomto určení nemôže byť daný naliehavý právny záujem žalobcov, tak

ako na to poukázal už aj Krajský súd v Trnave v uznesení č. k. 10Co/67/2012-135 z 31.1.2013.
Žalobcovia uviedli, že len pozitívne určenie vlastníctva a následný zápis vlastníctva do katastra
nehnuteľností môže výrazne zlepšiť právne postavenie žalobcov nielen vo vzťahu k žalovanému, ale
aj vo vzťahu k tretím osobám. Naliehavosť právneho záujmu opreli o rozsudok Najvyššieho súdu
SR z 5.4.2002 sp. zn. 2 Obo 222/2001, v ktorom je uvedené, že spoločníkovi s.r.o. nemožno bez

ďalšieho uprieť naliehavý právny záujem na určení neplatnosti zmlúv, ktoré uzavrela spoločnosť a
ktoré môžu mať nepriaznivý vplyv na hodnotu jeho obchodného podielu. Ďalej aj tým, že v súčasnej
dobe, resp. aj v dobe podania žaloby je vlastnícke právo k predmetným nehnuteľnostiam vyznačené
na žalovaného a určovací výrok rozsudku v danej veci nahradí listinu, ktorá môže byť podkladom
pre zápis zmeny vlastníctva v evidencii nehnuteľnosti, čo výrazne zlepší postavenie žalobcu nielen vo

vzťahu k žalovanému, ale i vo vzťahu k tretím osobám. V prípade určenia neplatnosti kúpnej zmluvy
sa žalobcovia síce nestanú vlastníkmi predmetnej nehnuteľnosti, avšak vyhovením žalobe sa stane
vlastníkom obchodná spoločnosť TOPAS PLUS SLOVAKIA, s.r.o. a žalobcom tak zostanú zachované
všetky práva spoločníkov spoločnosti.
Súd prvej inštancie vo vzťahu k poukazu žalobcov na judikát Najvyššieho súdu SR z 5.4.2002 sp.

zn. 2 Obo 222/2001 uviedol, že v danom prípade sa riešila odlišná situácia, kedy sa žalobca ako
spoločník žalovaného domáhal určenia, že dohody o pracovnej činnosti a manažérske zmluvy, uzavreté
medzi žalovaným a jeho pracovníkmi sú neplatné. Dôvodom neplatnosti malo byť porušenie ustanovení
Zákonníka práce, pričom žalobca tvrdil, že v rozpore s § 111 boli odmeny vyplatené pred vykonanímpráce, v rozpore s § 232 Zákonníka práce uzavrel žalovaný ako výskumný ústav dohody o pracovnej
činnosti, hoci mal možnosť tieto práce vykonať prostredníctvom pracovníkov v pracovnom pomere,
v rozpore s § 233 ods. 1 písm. a/ a ods. 2 písm. c/ Zákonníka práce boli odmeny vyplatené bez

dokladov potvrdzujúcich vykonanie práce a v rozpore s § 237 Zákonníka práce boli dohody uzavreté
na väčší rozsah odpracovaných hodín ako umožňuje zákon. Najvyšší súd v tomto konaní uviedol,
že „každý spoločník má teda právo byť informovaný o činnosti spoločnosti vrátane zmlúv, ktoré na
zabezpečenie svojej činnosti uzatvára, manažérske zmluvy a dohody o pracovnej činnosti nevynímajúc.
Pokiaľ spoločnosť uzavrie takéto zmluvy s niektorými zo spoločníkov a ich obsah odporuje pravidlám

slušnosti, ako tvrdí žalobca, napríklad aj neprimerane vysokou dohodnutou odmenou, takáto skutočnosť
môže mať negatívny dopad na majetkový podiel ostatných spoločníkov spoločnosti, ako aj na výšku
ich podielu zo zisku spoločnosti, na ktorý majú nárok v zmysle § 123 ods. 2 Obch.z. v pomere
zodpovedajúcom ich splateným vkladom, ak spoločenská zmluva neurčuje inak. Preto najmä tzv.
minoritným spoločníkom, ktorí nemôžu ovplyvniť činnosť spoločnosti na valnom zhromaždení, nemožno
zásadne uprieť naliehavý právny záujem na určení neplatnosti takýchto zmlúv.". V tejto súvislosti je

tiež potrebné uviesť, že v čase tohto rozhodnutia Najvyššieho súdu SR ešte nebola účinná právna
úprava (od 1.1.2002), ktorá zaviedla úpravu inštitútu žaloby spoločníka, ktorý mal napomôcť realizácii
nárokov, ktoré v rámci spoločnosti existujú, a to voči konateľom, prípadne spoločníkom a nevykonávajú
sa štandardnými prostriedkami. Naproti uvedenému rozhodnutiu Najvyššieho súdu SR je tiež potrebné
poukázať na uznesenie Najvyššieho súdu ČR sp. zn. 29 Cdo 3180/2008 z 24.6.2009, ktorý sa zaoberal

tzv. reflexnou škodou, keď škoda vzniká tým spôsobom, že porušením povinnosti štatutárneho orgánu
vznikne najprv škoda samotnej spoločnosti, najmä znížením hodnoty jej majetku alebo ušlým ziskom,
a tá sa následne (reflexne) prejaví znížením hodnoty obchodného podielu spoločníka, v čoho dôsledku
utrpia ujmu spoločníci vlastniaci obchodný podiel, keďže by pri dispozícii s obchodným podielom
nemohli realizovať vyššiu hodnotu. Táto reflexná škoda svojou povahou odvodená od ujmy, ktorú utrpela

primárnespoločnosťajejexistenciaarozsahzávisianaexistenciiarozsahuujmyutrpenejspoločnosťou.
Najvyšší súd ČR uzavrel, že náhradou škody spôsobenej spoločnosti je odstránená aj ujma, ktorá
reflexne vznikla aj na majetku spoločníka vo forme zníženia hodnoty jeho obchodného podielu, nie
je potrebné, aby bol - popri žalobe spoločnosti - konštruovaný ďalší samostatný nárok spoločníka na
náhradu tejto ujmy. Spoločníci preto nemajú proti konateľovi nárok na náhradu ujmy vzniknutej na ich

obchodných podieloch v dôsledku škody na majetku spoločnosti spôsobenej konaním konateľa, pretože
odstránenia tejto ujmy sa môžu domôcť tým, že v mene spoločnosti uplatnia (jej) nárok na náhradu
škody. Preto aj pohľadávka na náhradu škody voči štatutárovi nie je pohľadávkou spoločníkov, ale
iba pohľadávkou spoločnosti; spoločník s ňou teda nemôže disponovať ako s vlastnou pohľadávkou a
nemôže ju teda napr. ani započítať proti akémukoľvek nároku, ktorý by smeroval voči nemu. Pohľadávku

si tak môže započítať iba samotná spoločnosť.
Naliehavý právny záujem sa viaže k žalobe, resp. k otázke, či určovacia žaloba môže byť spôsobilým
procesným nástrojom ochrany práva, zatiaľ čo identifikácia rozhodného hmotnoprávneho vzťahu, o
ktorého (preventívne) určenie z dôvodu potreby ochrany žalobcu (dopadu na jeho majetkovú sféru)
ide, vystihuje v spore otázku aktívnej a pasívnej vecnej legitimácie. O splnení podmienky naliehavého

právneho záujmu je možné však uvažovať iba v prípade, ak bude výrok súdneho rozhodnutia spôsobilý
vystihnúťúplnýobsahhmotnýmprávomvymedzenéhovzťahu,čologickypredpokladá,žebudezáväzný
pre všetky jeho subjekty (porov. uznesenie Najvyššieho súdu SR sp. zn. 5 M Cdo 1/2010 zo dňa 31.
1. 2011). Tak tomu môže byť zásadne iba vtedy, ak všetky tieto subjekty budú aj stranami príslušného
súdneho konania, keďže výrok právoplatného rozsudku je záväzný pre strany a pre tých, ktorí sa

stali právnymi nástupcami strán po právoplatnosti rozsudku a ak ide o určenie vecného práva k
nehnuteľnosti, aj pre osobu, ktorej sa týka návrh na povolenie vkladu vecného práva k nehnuteľnosti, ak
bol návrh podaný v čase, keď v katastri nehnuteľností bola zapísaná poznámka o súdnom konaní. Vecná
legitimácia strany (aktívna alebo pasívna) predstavuje hmotno-právny vzťah účastníka k prejednávanej
veci. Vecnú legitimáciu v konaní o určenie, či tu právny vzťah alebo právo je alebo nie je, má

predovšetkým ten, kto je zúčastnený právneho vzťahu alebo práva, o ktoré v konaní ide. Pre posúdenie
dôvodnosti a naliehavosti právneho záujmu na danej žalobe, bolo preto rozhodujúce skutkové zistenie,
či vôbec sú žalobcovia nositelia hmotného práva, o ktoré v konaní ide.
V danej veci však podľa názoru súdu jedinou osobou oprávnenou domáhať sa určenia vlastníckeho
práva k sporným nehnuteľnostiam je iba obchodná spoločnosť TOPAS PLUS Slovakia, s.r.o., ktorá

bola vlastníkom sporných nehnuteľností pred ich prevodom kúpnou zmluvou na žalovaného. V zmysle
právnej teórie je obchodná spoločnosť tzv. korporáciou, právnickou osobou s osobným substrátom,
teda združením fyzických alebo právnických osôb, ktorého právna subjektivita je odlišná od právnej
subjektivity jej členov, čo platí tak pri založení a vzniku spoločnosti, ale aj počas celej jej existencie.Jedným zo základných znakov obchodnej spoločnosti ako právnickej osoby je majetková samostatnosť,
ktorou sa rozumie oddelenie vlastného majetku právnickej osoby od majetku osôb, ktoré sa na jej
činnosti zúčastňujú. Z uvedeného jednoznačne vyplýva, že žalobcovia nie sú nositeľmi hmotného práva

(vlastníckeho), o ktoré v konaní ide. Vzhľadom na svoju zvláštnu povahu nemôže právnická osoba
navonok prejavovať svoju vôľu osobne, ale len prostredníctvom štatutárneho orgánu, teda fyzickej
osoby. Prostredníctvom štatutárneho orgánu prejavená vôľa je prejavom právnickej osoby. Na rozdiel
od spoločníkov osobných spoločností spoločníkovi spoločnosti s ručením obmedzeným nepatrí ex lege
právo konať v mene spoločnosti. (Rozsudok Najvyššieho súdu Slovenskej republiky, sp. zn. 2 M Obdo

2/2008, zo dňa 28. 5. 2008).
Poukaz žalobcov na to, že v súčasnosti obchodná spoločnosť nemá štatutárny orgán a práve z
tohto dôvodu bola žaloba podaná ako kumulatívna požiadavka dvoch osôb (z troch) v postavení
spoločníkov obchodnej spoločnosti nepredstavuje presvedčivé zdôvodnenie takéhoto postupu. Súd
tiež zdôrazňuje, že v § 66 ods. 1 Obch.z. je premietnutá povinnosť spoločnosti (jej spoločníkov alebo
príslušných orgánov) na ustanovenie orgánov spoločnosti podľa požiadaviek jednotlivých právnych

foriem obchodných spoločností tak, aby doba, kedy spoločnosť nemá riadne ustanovený štatutárny
orgán, nepresiahla tri mesiace. Táto doba predstavuje čas, po ktorý je možné tolerovať, že spoločnosť
nenapĺňa jeden z imanentných znakov právnickej osoby. V prípade nesplnenia tejto povinnosti je
zákonom daná sankcia upravená v ustanovení § 68 ods. 6 písm. a/ Obch.z. ako zrušenie spoločnosti
súdom na návrh alebo bez návrhu.

Pre úplnosť súd uviedol, že ak žalobcovia tvrdia, že žalobca 1/ bol ako konateľ obchodnej spoločnosti
dňa2.6.2010ztejtofunkcieodvolaný,jenepochopiteľnézakéhodôvodutakýtonávrhnazápiszmenydo
obchodného registra podaný nebol. Oprávnenie štatutárneho orgánu konať v mene spoločnosti vzniká
okamihom ustanovenia štatutárneho orgánu (voľbou alebo vymenovaním). Na to, aby štatutárny orgán
mohol konať v mene spoločnosti nie je teda potrebný zápis štatutárneho orgánu v obchodnom registri.

V zmysle § 27 ods. 4 Obch.z. sú však chránené tretie osoby, ktoré vychádzajú z údajov zapísaných
v obchodnom registri, pokiaľ sa však nepreukáže, že tretia osoba o zmene údajov vedela. Žalobcovia
pritom v konaní nepreukázali, že žalovaný o skutočnosti, že žalobca 1/ bol odvolaný z funkcie konateľa
v čase uzatvorenia kúpnej zmluvy vedel. Ostatne ani následné konanie žalobcu 1/ nenasvedčovalo (ani
nenasvedčuje) tomu, že žalobca 1/ nebol oprávnený konať v mene spoločnosti, čo sa prejavilo jednak v

rámci výsluchov pred orgánmi činnými konaní, pri podaní žaloby (v tomto smere je potrebné uviesť, že
súd neuveril tvrdeniam právneho zástupcu žalobcov o zrejmej pisárskej chybe v žalobe, s ktorými prišiel
až po niekoľko rokov trvajúcom spore), či pri zaobstarávaní záležitostí spoločnosti.
Z vyššie rozvedených dôvodov, keďže žalobcovia v tomto konaní nie sú aktívne vecne legitimovaní,
nesplnili ani podmienku naliehavosti právneho záujmu na svojej určovacej žalobe súd prvej inštancie

žalobu v celom rozsahu zamietol.
Rozhodnutie o trovách konania právne odôvodnil ust. § 255 ods. 1, § 262 ods. 1 CSP, vecne plným
úspechom žalovaného v spore, z ktorého dôvodu priznal žalovanému náhradu trov konania v plnom
rozsahu s tým, že o výške náhrady trov konania rozhodne súd po právoplatnosti tohto rozsudku
samostatným uznesením, ktoré vydá vyšší súdny úradník.

2. Proti tomuto rozsudku v celom jeho rozsahu podali včas odvolanie žalobcovia 1/ a 2/, s návrhom
na jeho zrušenie a vrátenie veci súdu prvej inštancie na ďalšie konanie a rozhodnutie. Právne svoje
odvolanie odôvodnili ust. § 365 ods. 1 písm. f/ a h/ CSP, teda že súd prvej inštancie dospel na
základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam a nesprávne právne vec posúdil.

Dôvodili, že žaloba bola podaná ako kumulatívna požiadavka troch osôb v postavení spoločníkov
obchodnej spoločnosti (z ktorých jeden, pán H. A., v priebehu konania zomrel), nakoľko v čase jej
podania spoločnosť nemala štatutárny orgán (konateľa), nakoľko pán Jozef Švec bol VZ spoločnosti z
funkcie konateľa odvolaný 2.6.2010 a novo vymenovaným konateľom bol vymenovaný Roman Švec,
ktorý po zistení nových skutočností odmietol plniť funkciu konateľa. Dôkaz (zápisnica) o odvolaní

konateľa na VZ dňa 2.6.2010 a o vymenovaní nového konateľa bol súdu a právnemu zástupcovi
žalobcov predložený až po podaní predmetnej žaloby na súd. Dátum uvedený na predmetnej zápisnici
je zhodný so skutočným dňom konania VZ. Obrana žalovaného, že zápisnica z VZ bola vyhotovená
až v priebehu konania je účelová a vyvrátená výpoveďou žalobcov a obsahom samotnej zápisnice.
Okolnosti, za ktorých sa konalo predmetné VZ opísali účastníci konania C. M. a Jozef Švec v konaní

pred súdom ako i pred orgánmi činnými v trestnom konaní. Ďalší účastník VZ, pán H. A., spoločník
v obchodnej spoločnosti a zapisovateľ zápisnice, zomrel skôr ako ho súd na návrh žalobcov 1/
a 2/ mal a mohol vypočuť. Pri osobných konzultáciách pred podaním predmetnej žaloby, ako i po
podaní žaloby, pán H. A. odmietol uviesť skutočné dôvody jeho neochoty byť účastníkom konania,resp. vystupovať ako svedok svedčiaci v neprospech žalovaného, a to i napriek tomu, že obsahom
predmetného konania boli a sú aj jeho majetkové práva ako spoločníka obchodnej spoločnosti. Obrana
žalovaného, že pri uzatváraní spornej zmluvy vychádzal z údajov zapísaných v obchodnom registri je

účelová a nezodpovedá skutočnosti. Tvrdenie žalobcov, že žalovaný vedel o odvolaní Jozefa Šveca z
funkcie konateľa nepriamo dokazuje aj ochota žalovaného uznať neplatnosť predmetnej zmluvy, ale za
zjavne nevýhodných finančných podmienok na strane žalobcov. Z akého dôvodu návrh na zápis zmeny
konateľa v obchodnom registri nebol doposiaľ podaný, vysvetlili účastníci konania na pojednávaní pred
súdom ako i pred orgánmi činnými v trestnom konaní. V súčasnej dobe je v obchodnom registri zapísaný

stav zhodný so stavom v čase uzatvorenia predmetnej kúpnej zmluvy, pričom účastník konania pán
Jozef Švec naďalej koná vo veciach spojených s obchodnou spoločnosťou (pred orgánmi činnými v
trestnom konaní, daňovým úradom atď.), ale už nie ako konateľ obchodnej spoločnosti, ale ako jediná
osoba žijúca na Slovensku a ochotná dávať príslušným inštitúciám potrebné podklady a informácie.
Žiadna iná osoba (do vymenovania nového konateľa) nie je ochotná a schopná dané úkony vykonávať.
Dôvody, pre ktoré súd nezastavil konanie vo veci petitu I/ neplatnosti kúpnej zmluvy, a to i napriek

ich späťvzatiu žaloby (zdôvodnenému v písomnom vyjadrení z 3.11.2017), resp. v ich vyjadreniach na
pojednávaniach nezodpovedajú skutočnosti. Skutočné dôvody, ktoré viedli žalobcov k späťvzatiu žaloby
vpetiteI/späťboliasúvážne,nebolisvojvoľnéasmerovalivýlučnekochraneprávaprávomchránených
záujmov žalobcov. V žiadnom prípade späťvzatie žaloby v petite I/ pred ukončením dokazovania
nemal súd považovať za zneužitie práva a konanie smerujúce k neodôvodneným prieťahom v konaní.

Skutočnosť, že súd v danej veci vydal rozsudok až po tak dlhej dobe (7 rokov) nebola zapríčinená
žalobcami, ale okolnosťami s konaním spojenými (opakovaná výmena sudcov, prerušenie konania pre
súbežne prebiehajúce trestné konanie, úmrtie svedkov atď.), na ktoré žalobcovia nemali žiadny vplyv.
Je logické, že žalovaný nedal súhlas so späťvzatím žaloby v petite I/, nakoľko sa nedá ani nedalo
očakávať, že osoba (žalovaný), voči ktorej sa v priebehu súdneho konania viedlo viacero trestných

konaní spojených s prevodom predmetných nehnuteľností, resp. bola voči nemu podaná obžaloba pre
prečin krádeže podľa § 212 ods. 1 Tr. zákona, že takýto súhlas dá. Je nesporné, že závery predmetného
súdneho konania budú mať vplyv aj na možné obnovenie, resp. pokračovanie v trestnom konaní
voči žalovanému. Údajný nedostatok aktívnej legitimácie žalobcov za danej situácie, keď obchodná
spoločnosť mala v čase podania žaloby v obchodnom registri zapísaného už odvolaného konateľa,

resp. nemala zapísaného novovymenovaného konateľa, vyvracia skutočnosť, že to nebol dôvod pre
zamietnutie návrhu na nariadenie predbežného opatrenia v roku 2010 (návrhu súd vyhovel), resp. v
prebiehajúcich konaniach, a to až do vynesenia napadnutého rozsudku. Súd od podania žaloby ako i
počas celého daného obdobia pojednával so žalobcami ako nositeľmi hmotnoprávneho práva v konaní,
o ktoré ide. Naliehavosť právneho záujmu na určení, či tu právny vzťah alebo právo je a či nie je (§

80 písm. c/ O.s.p., resp. § 137 písm. c/ CSP) nemá len ten, kto je účastný právneho vzťahu alebo
práva, o ktoré v konaní ide. Aktívne legitimovaná k žalobe na určení neplatnosti zmluvy je i osoba,
ktorá nie je účastníkom tejto zmluvy, a to v prípade, že by vyhovenie žalobe mohlo mať priaznivý vplyv
na jej právnom postavení (viď rozsudok Najvyššieho súdu Českej republiky sp. zn. 2Cdon/1690/97).
Žalobcovia sú naďalej presvedčení, že spoločníkom spoločnosti s ručením obmedzeným nemožno

bez ďalšieho uprieť naliehavý právny záujem na určení neplatnosti zmlúv, ktoré uzavrela spoločnosť a
ktoré môžu mať nepriaznivý vplyv na hodnotu ich obchodného podielu (viď rozsudok Najvyššieho súdu
Slovenskej republiky sp. zn. 2Obo/222/2001). Žalobcovia sú presvedčení o tom, že kúpna zmluva z
30.7.2010, uzatvorená medzi obchodnou spoločnosťou TOPAS PLUS Slovakia, s.r.o. a žalovaným bola
uzatvorená v tiesni a že Jozef Švec ako odvolaný konateľ spoločnosti už nemal oprávnenie konať v

mene spoločnosti a preto je neplatná. Bolo povinnosťou súdu prvej inštancie, aby po posúdení platnosti,
resp. neplatnosti kúpnej zmluvy (ako predbežnej otázky) ďalej konal a rozhodol o navrhovanom určení
vlastníckeho práva k nehnuteľnostiam uvedeným v predmetnom návrhu (žalobe) a to napriek tomu,
že H. A. ako tretí spoločník obchodnej spoločnosti odstúpil od úmyslu byť účastníkom konania, resp.
vystupovať v konaní ako svedok. Uvedená skutočnosť, ako i smrť menovaného v priebehu súdneho

konania nemôže mať za následok stratu práv a povinností (vecnej legitimácie) ostatných spoločníkov
obchodnej spoločnosti v tomto konaní.
3. K odvolaniu žalobcov sa vyjadril žalovaný tak, že navrhol napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie z
dôvodu jeho vecnej správnosti potvrdiť. Uviedol, že v odôvodnení odvolania žalobcovia uviedli niekoľko
bodov, v ktorých zrejme videli pochybenia súdu, avšak z podaného odvolania nie je žalovanému zrejmé,

na základe akých skutočností mal dospieť súd prvého stupňa k nesprávnym skutkovým zisteniam a
na základe akých skutočností mal súd prvého stupňa nesprávne právne posúdiť vec. Žalobcovia vo
svojom odvolaní uvádzajú, že obrana žalovaného, že pri uzatváraní spornej zmluvy vychádzal z údajov
zapísaných v obchodnom registri je účelová a nezodpovedá skutočnosti, teda, že v čase uzatvoreniaspornej zmluvy nebol Jozef Švec konateľom obchodnej spoločnosti, zároveň však uvádzajú, že Jozef
Švec naďalej koná vo veciach spojených s obchodnou spoločnosťou, ale už nie ako konateľ, ale
ako jediná osoba žijúca na Slovensku a ochotná dávať príslušným inštitúciám podklady a informácie

ohľadne obchodnej spoločnosti, naďalej je zapísaná v obchodnom registri. Takýto druh „konania" v mene
obchodnejspoločnosti,pokiaľsajednáospoločnosťsručenímobmedzenýmvykonávaštatutárnyorgán,
v danom prípade konateľ a slovenský právny poriadok nepozná pojem „osoba ochotná a schopná dané
úkony vykonávať". Na účely právnych úkonov pre tretie osoby sú záväzné údaje zapísané v obchodnom
registri príslušného okresného súdu. Počas vykonaného dokazovania sa právny zástupca žalobcov

snažil súd presvedčiť o tej skutočnosti, že p. Švec ako jediný konateľ spoločnosti nebol oprávnený
v mene spoločnosti uzatvárať takýto druh zmlúv, resp. že v čase uzatvorenia kúpnej zmluvy nebol
konateľom spoločnosti. Táto skutočnosť bola vyvrátená Spoločenskou zmluvou obchodnej spoločnosti
TOPAS PLUS SLOVAKIA, s.r.o., presne čl. 9 bodu 4 písm. e), ako aj výpisom z obchodného registra, kde
pán Švec figuruje ako konateľ spoločnosti do dnešného dňa. Súčasne by takéto obmedzenie konateľa
bolo voči tretím osobám neúčinné. Citoval ust. § 133 ods. 1 a 3 Obchodného zákonníka, s tým že

doručením listinných dokladov do súdneho spisu žalovaným bolo jednoznačne preukázané, že žalobca
1/ je konateľom obchodnej spoločnosti, zastupuje záujmy spoločnosti pred tretími osobami ako aj
orgánmi činnými v trestnom konaní. Skutočnosť, že žalobca 1/ je stále konateľom obchodnej spoločnosti
vyplýva z vyjadrenia žalobcov na pojednávaní, keď obaja uviedli, že daňové priznanie za obchodnú
spoločnosť TOPAS PLUS SLOVAKIA, s.r.o. a pred orgánmi štátu koná žalobca 1/. Tvrdenia žalobcov, že

žiaden zákon neukladá povinnosť dokedy majú byť zmeny vykonané v obchodnej spoločnosti zapísané
do obchodného registra, vychádzajú len z neznalosti zákona o obchodnom registri (zákon č. 530/2003
Z.z. v znení neskorších predpisov), ktorý v § 5 ukladá fyzickej osobe zapísanej do obchodného registra
alebo fyzickým osobám oprávneným konať v mene zapísanej právnickej osoby povinnosť najneskôr do
30 dní odo dňa uvedeného v rozhodnutí spoločníkov alebo orgánov spoločnosti alebo odo dňa, keď bolo

rozhodnutie prijaté alebo odo dňa kedy nastali účinky právnej skutočnosti, podať návrh na zápis zmeny
zapísaných údajov alebo návrh na výmaz zapísaných údajov v obchodnom registri. Takýto návrh na
zmenu nebol podaný do dnešného dňa, a teda je zrejmé, že Jozef Švec je stále konateľom obchodnej
spoločnosti TOPAS PLUS SLOVAKIA, s.r.o.. Najzávažnejšou vadou žaloby a samotného konania na
určenie neplatnosti právneho úkonu, je nedostatok aktívnej legitimácie žalobcov, nakoľko títo nie sú

nositeľmi tvrdeného hmotného práva. Kúpna zmluva bola uzatvorená medzi obchodnou spoločnosťou
TOPAS PLUS SLOVAKIA, s.r.o., Sereď, v zastúpení štatutárnym orgánom Jozefom Švecom, konateľom,
na strane predávajúceho a F. R., bytom E., pričom v konaní o určenie vlastníckeho práva k nehnuteľnosti
na strane žalobcov vystupujú 1. Jozef Švec, bytom E., konateľ obchodnej spoločnosti TOPAS PLUS
SLOVAKIA,s.r.o.,Sereď,2.C.M.,bytomC.R.,konateľobchodnejspoločnostiTOPASPLUSSLOVAKIA,

s.r.o., Sereď (v tejto časti PZN zavádzal súd, nakoľko podľa výpisu z OR OS Trnava, pán M. je len
spoločníkom spoločnosti) a 3. H. A., bytom E., konateľ obchodnej spoločnosti TOPAS PLUS SLOVAKIA,
s.r.o., Sereď, (v tejto časti PZN zavádzal súd, nakoľko podľa výpisu z OR OS Trnava, pán M. je len
spoločníkom spoločnosti), ktorý dňa 20.12.2010 na pojednávaní na OS v Galante od podanej žaloby
odstúpil a na podanej žalobe naďalej netrval. Keďže vlastníkom nehnuteľnosti bola v čase uzatvorenia

zmluvy obchodná spoločnosť TOPAS PLUS SLOVAKIA, s.r.o., Sereď a táto bola aj v postavení
predávajúceho pri uzatváraní kúpnej zmluvy, je jedine právnická osoba - obchodná spoločnosť TOPAS
PLUS SLOVAKIA, s.r.o., Sereď, nositeľom hmotného práva, jedine táto má aktívnu legitimáciu, jedine
jej patrí oprávnenie domáhať sa určenia neplatnosti kúpnej zmluvy. Nedostatok aktívnej legitimácie
žalobcov spôsobuje nemožnosť domáhania sa určenia neplatnosti kúpnej zmluvy, a teda nemožnosti

rozhodnutiasúduoneplatnostikúpnejzmluvyz30.7.2010nazákladeichnávrhu.Žalobcoviavykonaným
dokazovaním nepreukázali naliehavý právny záujem na určení neplatnosti právneho úkonu - kúpnej
zmluvy z 30.7.2010, nepreukázali, ako by mohlo rozhodnutie súdu o ktorejkoľvek nimi požadovanej
otázke zlepšiť ich právne postavenie či odstrániť stav právnej neistoty, rovnako neprezentovali žiadne
argumenty, prečo sa určenia vlastníckeho práva domáhajú fyzické osoby Jozef Švec a Jozef M. a nie

právnická osoba-účastník zmluvného vzťahu. Nedostatok aktívnej legitimácie konštatoval už Krajský
súd Trnava vo svojom rozhodnutí v danej veci z 31.1.2013 sp. zn. 10Co/67/2012. Tvrdenia žalobcov
v podanom odvolaní, že žalobu nemal v mene obchodnej spoločnosti kto podať, keďže v danom čase
obchodná spoločnosť nemala konateľa, je nepravdivým tvrdením. Predmetná kúpna zmluva spĺňa v
zmysle O.z. všetky zákonné náležitosti, sú v nej uvedené zmluvné strany, predmet kúpy ako aj dohoda

zmluvných strán na kúpnej cene. V čl. II. bod 2 predávajúci vyhlásil a svojím podpisom na zmluve
potvrdil, že pri podpise zmluvy mu bola vyplatená kúpna cena v hotovosti. Dnešné tvrdenia pána Šveca
o tom, že finančné prostriedky tvoriace kúpnu cenu mu nikdy neboli vyplatené, považuje žalovaný za
účelové a ničím nepotvrdené. Má za to, že keby mu kúpna cena nikdy nebola odovzdaná, využil by svojeprávo ustanovené v čl. V. bod 1 zmluvy a od zmluvy by odstúpil. Pokiaľ by aj súd dospel na základe
vykonaného dokazovania k záveru, že kúpna cena nebola pánovi Švecovi uhradená pri podpise zmluvy,
samotná skutočnosť neuhradenia kúpnej ceny nespôsobuje neplatnosť kúpnej zmluvy, ale zakladá len

nárok predávajúceho obrátiť sa so žalobou o zaplatenie kúpnej ceny na príslušný súd. Nepravdivé je
tvrdenie žalobcov, že zmluva bola uzatvorená v tiesni a preto je neplatná. V priebehu konania na súde
prvej inštancie žalobcovia opakovane v tejto súvislosti podávali na žalovaného trestné oznámenia pre
trestný čin podvodu ako aj trestný čin vydierania, avšak všetky trestné konania boli voči žalovanému
zastavené s odôvodnením, že skutok nie je trestným činom, neboli naplnené znaky skutkovej podstaty

trestnéhočinupodvoduanivydieraniaatedatvrdenia,žekonateľobchodnejspoločnostizmluvuuzatvoril
vtiesnisúlenničímpodloženýmklamstvom.Žalobcoviavčastipreukazujúcejtieseň,zaktorýchmalabyť
uzatvorená sporná kúpna zmluva, neuniesli dôkazné bremeno a súdu túto skutočnosť ničím nepodložili.
Pokiaľ by aj súd vykonaným dokazovaním dospel k záveru, že žalobcovia uniesli dôkazné bremeno
o tom, že kúpna zmluva bola uzatvorená v tiesni a že konateľ obchodnej spoločnosti Jozef Švec bol
v čase podpisu zmluvy odvolaný z funkcie konateľa a nemal oprávnenie konať v mene spoločnosti,

poukázal žalovaný na skutočnosť, že H. A. ako tretí spoločník obchodnej spoločnosti dňa 20.12.2010
odstúpil od žaloby a na žalobe netrval. Ide o neodstrániteľnú vadu konania, nakoľko ide o nerozlučné
procesné spoločenstvo troch spoločníkov obchodnej spoločnosti. S poukazom na § 77 CSP dôvodil, že
ak sa jeden z účastníkov nerozlučného spoločenstva nezúčastňoval na konaní vôbec, pre nesplnenie
podmienky úplnej účasti všetkých účastníkov nerozlučného spoločenstva nie je možné žalobe vyhovieť.

V zmysle rozhodnutia Najvyššieho súdu Slovenskej republiky z 13.5.2014 sp .zn. 5Cdo/211/2013, ak
má byť určená neplatnosť zmluvy, musia byť účastníci konania všetci, pretože sú nositeľmi práv a
povinností vyplývajúcich z hmotného práva a teda majú vecnú legitimáciu, inak by súd žalobu zamietol
pre nedostatok vecnej legitimácie (viď rozhodnutie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn.
3Cdo/122/2002). Z uvedeného je zrejmé, že tvrdenia žalobcov v odvolaní, že pán A. zomrel skôr, ako ho

mohol súd v konaní vypočuť sú opätovne klamstvá, nakoľko pán A. bol prítomný na prvom pojednávaní
v danej veci, súd mohol túto osobu vypočuť, avšak ako účastník konania sa odmietol na konaní vôbec
zúčastniť a ako uviedol v konaní pred súdom, s uvedenou žalobou nechce mať nič spoločné.

4. K vyjadreniu žalovaného sa žalobcovia vyjadrili v ich podaní z 23.4.2018 tak, že zotrvali na odvolacích

dôvodoch a podanom odvolaní, majúc za to, že napadnutý rozsudok nie je vecne a právne správny a
súd na základe nedostatočne vykonaného dokazovania dospel k nesprávnym skutkovým zisteniam a
k nesprávnemu posúdeniu veci.
5.OdvolacísúdvovecirozhodovalpodľaustanoveníCSP(zákonač.160/2015Z.z.Civilnéhosporového
poriadku v znení neskorších predpisov), účinného od 1.7.2016, ktorým bol zrušený zákon č. 99/1963 Zb.

Občiansky súdny poriadok v znení neskorších zmien a doplnení (ďalej aj „O.s.p."), keďže podľa § 470
ods. 1 CSP ak nie je ustanovené inak, platí tento zákon aj na konania začaté predo dňom nadobudnutia
jeho účinnosti a podľa ods. 2 vety prvej rovnakého ustanovenia právne účinky úkonov, ktoré v konaní
nastali predo dňom nadobudnutia účinnosti tohto zákona, zostávajú zachované.
Krajský súd v Trnave ako súd odvolací (§ 34 CSP), po zistení, že odvolanie žalobcov 1/ a 2/ bolo

podané včas (§ 362 ods. 1 CSP), stranou, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané (§ 359 CSP),
proti rozsudku súdu prvej inštancie, proti ktorému zákon odvolanie pripúšťa (§ 355 ods. 1 CSP), po
skonštatovaní, že podané odvolanie má zákonné náležitosti (§ 127 a § 363 CSP) a že odvolatelia
použili zákonom prípustné odvolacie dôvody (§ 365 ods. 1 písm. f/ a h/ CSP), preskúmal napadnuté
rozhodnutie v medziach daných rozsahom (§ 379 CSP) a dôvodmi odvolania (§ 380 ods. 1 CSP), s

prihliadnutím ex offo na prípadné vady týkajúce sa procesných podmienok, ktoré ale nezistil (§ 380 ods.
2 CSP), súc pritom viazaný skutkovým stavom ako ho zistil súd prvej inštancie (§ 383 CSP), postupom
bez nariadenia odvolacieho pojednávania (§ 385 ods. 1 CSP a contrario), keď miesto a čas verejného
vyhlásenia rozsudku bolo oznámené na úradnej tabuli a na webovej stránke súdu minimálne 5 dní pred
jeho vyhlásením (§ 219 ods. 3 CSP) a dospel k záveru, že napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie

treba navzdory námietkam žalobcov považovať za vecne správny.
Odvolacísúdnemal(napriekopačnémunázoruodvolateľov)dôvodnesúhlasiťsargumentácioupoužitou
súdom prvej inštancie na podporu ním zvoleného spôsobu rozhodnutia (tak ako táto - rozumej
argumentácia - vyplýva z odôvodnenia napadnutého rozsudku). U dôvodov predostretých súdom prvej
inštancie dostatočne jasne a i objektívne presvedčivo by tak zásadne postačovalo i len konštatovať ich

správnosť a odvolať sa na ne (prvá časť ust. § 387 ods. 2 CSP), odvolací súd však aj v tejto konkrétnej
veci musí učiniť zadosť tiež povinnosti vyporiadať sa s podstatnými tvrdeniami uvedenými v odvolaní (§
387 ods. 3 veta druhá CSP) a preto, ale aj pre celkovú úplnosť nad rámec už uvedeného súdom prvej
inštancie dopĺňa (§ 387 ods. 2 CSP in fine) nasledovné:6. Z obsahu spisu vyplýva, že žalobcovia sa podanou žalobou domáhali určenia neplatnosti kúpnej
zmluvyoprevodepredmetnýchnehnuteľnostíaurčeniavlastníctvaobchodnejspoločnostiTOPASPLUS

SLOVAKIA, s.r.o., so sídlom Trnavská 920, 926 01 Sereď, IČO: 36 219 452, zapísanou v Obchodnom
registri Okresného súdu Trnava, oddiel: Sro, vložka č. 10151/T, k predmetným nehnuteľnostiam v celosti.
V závere sporu vzali žalobcovia žalobu späť v časti o určenie neplatnosti kúpnej zmluvy, žalovaný s
takýmto čiastočným späťvzatím žaloby nesúhlasil.
Súd prvej inštancie konanie v časti o určenie, že kúpna zmluva je neplatná nezastavil a žalobu v celom

jej rozsahu zamietol.

7. Odvolatelia (žalobcovia) nesúhlasili s dôvodmi, pre ktoré súd prvej inštancie konanie v časti o
určenie neplatnosti kúpnej zmluvy nezastavil. Boli názoru, že dôvody, pre ktoré súd nezastavil konanie
v časti o neplatnosti kúpnej zmluvy, a to i napriek ich riadne zdôvodnenému späťvzatiu žaloby
v takejto časti, nezodpovedajú skutočnosti. Skutočné dôvody, ktoré viedli žalobcov k čiastočnému

späťvzatiu žaloby boli a sú vážne, neboli svojvoľné a smerovali výlučne k ochrane práv a právom
chránených záujmov žalobcov. V žiadnom prípade späťvzatie žaloby v časti o určenie neplatnosti kúpnej
zmluvy pred ukončením dokazovania nemal súd považovať za zneužitie práva a konanie smerujúce
k neodôvodneným prieťahom v konaní. Skutočnosť, že súd v danej veci vydal rozsudok až po tak
dlhej dobe (7 rokov) nebola zapríčinená žalobcami, ale okolnosťami s konaním spojenými (opakovaná

výmena sudcov, prerušenie konania pre súbežne prebiehajúce trestné konanie, úmrtie svedkov atď.),
na ktoré žalobcovia nemali žiadny vplyv. Je logické, že žalovaný nedal súhlas s čiastočným späťvzatím
žaloby, keďže je nesporné, že závery predmetného súdneho konania budú mať vplyv aj na možné
obnovenie, resp. pokračovanie v trestnom konaní voči žalovanému.
Podľa § 144 CSP žalobca môže vziať žalobu späť.

Podľa § 145 ods. 1 až 3 CSP: (1) Ak je žaloba vzatá späť celkom, súd konanie zastaví. (2) Ak je žaloba
vzatá späť sčasti, súd konanie v tejto časti zastaví. O čiastočnom späťvzatí žaloby rozhodne súd v
rozhodnutí vo veci samej. (3) Ak je žaloba vzatá späť sčasti pred jej doručením žalovanému, koná súd
o zvyšku nároku bez rozhodovania o zastavení konania v tejto časti.
Podľa § 146 ods. 1 a 2 CSP: (1) Súd konanie nezastaví, ak žalovaný so späťvzatím žaloby z vážnych

dôvodov nesúhlasí. Na nesúhlas žalovaného so späťvzatím žaloby sa neprihliada, ak dôjde k späťvzatiu
žaloby skôr, než sa začalo predbežné prejednanie sporu podľa § 168 alebo pojednávanie. (2) Súhlas
žalovaného je potrebný vždy, ak určitý spôsob usporiadania vzťahu medzi stranami vyplýva z osobitného
predpisu.
Na nesúhlas žalovaného so späťvzatím žaloby súd neprihliada len do začatia predbežného prejednania

sporu alebo pojednávania, pričom pojednávanie tvorí jeden celok, a to aj v prípade jeho odročenia. Ak už
súd začal predbežné prejednanie sporu podľa § 168 CSP alebo pojednávanie, vyžaduje sa k späťvzatiu
žaloby aj súhlas žalovaného. Tento súhlas býva pravidlom, no s ohľadom na konkrétne okolnosti daného
prípadu môže mať žalovaný záujem na autoritatívnom rozhodnutí súdu, a teda so späťvzatím žaloby
nemusí súhlasiť. Ak by súd posúdil tieto dôvody za vážne, konanie nezastaví. Dôkazné bremeno

existencie spomínaných vážnych dôvodov v konaní nesie žalovaný. Pokiaľ ide o vymedzenie pojmu
vážne dôvody, CSP túto otázku nerieši, preto treba vychádzať z toho, že posudzovanie vážnosti
dôvodov je výlučne vecou voľnej úvahy a hodnotiaceho úsudku súdu. Tie však nie sú svojvoľné,
pretože súd pri posudzovaní závažnosti dôvodov berie na zreteľ jednotlivé skutkové okolnosti prípadu a
povahu uplatňovaného nároku a hodnotí predovšetkým možné dôsledky zastavenia konania z hľadiska

právneho a faktického stavu vzťahov medzi stranami a dopad na postavenie strán, najmä žalovaného, s
prihliadnutím na mieru ohrozenia jeho práv a právom chránených záujmov (rozhodnutie NS SR sp. zn.
4 Cdo 136/2010). Posúdenie dôvodnosti nesúhlasu so späťvzatím návrhu je výlučne vecou úvahy súdu.
Nemusí ísť len o dôvody a záujmy právne, ale aj závažné etické, morálne, ekonomické a iné motívy
závažného charakteru, pre ktoré súd konanie nezastaví (Uznesenie Najvyššieho súdu SR z 29.4.2011,

sp. zn. 4 Obo 81/2010).
Súd prvej inštancie pri posudzovaní, či dôvody pre nesúhlas žalovaného (žalovaný nesúhlasil s
čiastočným späťvzatím žaloby, nakoľko žalobcovia mali na čiastočné späťvzatie dostatok času, a to aj na
pojednávaniach, neurobili tak zjavne v snahe natiahnuť súdne konanie, čo považoval za nehospodárne)
možno považovať za vážne, uzavrel, že v predmetnej veci nemožno neprihliadať na správanie sa

žalobcov v priebehu konania, kedy ich právny zástupca pred otvorením pojednávania dňa 14.6.2017
uviedol, že žalobu zoberie v časti o určenie neplatnosti zmluvy späť a toto podanie doručí súdu v lehote
15 dní, následne na pojednávaní 9.10.2017 uviedol, že neberie žalobu v takejto časti späť a nakoniec v
záverečnom vyjadrení doručenom súdu dňa 6.11.2017 zobral žalobu v časti o určenie neplatnosti zmluvyspäť; pritom k petitu žaloby v časti o určenie neplatnosti zmluvy sa pomerne jednoznačne vyjadril Krajský
súd v Trnave uznesením z 31.1.2013 („Otázku naliehavého právneho záujmu na určení neplatnosti
právneho úkonu smerujúceho k prevodu vlastníckeho práva k nehnuteľnostiam pritom relevantné závery

konštantnej rozhodovacej praxe súdov v príslušnej oblasti štandardne zodpovedávajú negatívne, majúc
za to, že tu práve spojenie dvoch určovacích požiadaviek (s pomerom predbežnej a následnej otázky)
vylučuje, aby mohol byť daný naliehavý právny záujem na oboch požadovaných určeniach (čo možno
zjednodušene vyjadriť i ako otázku, načo je komu určenie neplatnosti zmluvy, ak sa súbežne má vyriešiť
otázka podržania si vlastníctva prevodcom zo zmluvy a v rámci jej posudzovania samozrejme i - avšak

len ako otázka predbežná a preto tiež bez potreby preukazovania naliehavého právneho záujmu -
otázka platnosti zmluvy, majúcej viesť k nadobudnutiu vlastníctva inou osobou.") v rámci rozhodovania
o odvolaní proti uzneseniu o prerušení konania; takéto konanie žalobcov preto nemožno hodnotiť inak
ako procesný úkon, ktorý celkom zjavne slúži na zneužitie práva a vedie k nedôvodným prieťahom v
konaní, preto bol súd prvej inštancie názoru, že vážne dôvody na nesúhlas žalovaného so späťvzatím
dané sú, a preto konanie v žalobcami požadovanej časti nezastavil.

Odvolací súd sa plne stotožňuje so záverom súdu prvej inštancie a konštatuje, že námietky žalobcov
voči nezastaveniu konania v časti, v ktorej bola žaloba vzatá späť, neboli dôvodné, žalovaný uniesol
dôkazné bremeno existencie vážneho dôvodu jeho nesúhlasu s čiastočným späťvzatím žaloby, keď
vážny dôvod k nesúhlasu so späťvzatím žaloby má žalovaný aj vtedy, ak dokazovanie vo veci postúpilo
tak ďaleko, že je možné očakávať rozhodnutie súdu (porovnaj rozhodnutie NS ČR sp. zn. 22 Cdo

2149/2014); odvolatelia konkrétne nezdôvodnili svoje všeobecné tvrdenie, že dôvody, pre ktoré súd
nezastavil konanie nezodpovedajú skutočnosti ani to, prečo by súd späťvzatie žaloby v časti o určenie
neplatnosti kúpnej zmluvy tesne pred ukončením dokazovania nemal považovať za zneužitie práva a
konanie smerujúce k neodôvodneným prieťahom v konaní.

8. Odvolatelia tiež nesúhlasili so závermi súdu prvej inštancie ohľadom ich aktívnej vecnej legitimácie
v spore.
Predpokladom úspešnosti určovacej žaloby je, že: 1/ strany majú vecnú legitimáciu, 2/ na požadovanom
určení je naliehavý právny záujem (ďalej aj „NPZ").
Vecnú legitimáciu má zásadne ten, kto je účastníkom právneho vzťahu alebo práva, o ktoré v konaní

ide. Aktívne legitimovaný k žalobe na určenie môže byť aj subjekt, ktorý nie je účastníkom právneho
vzťahu (práva), ak sa žalovaný právny vzťah (právo) týka priamo jeho právnej sféry. Na to, aby
sa niekto stal stranou konania, netreba, aby bol účastníkom hmotno- právneho vzťahu, o ktorý v
konaní ide - stačí, ak podá žalobu (v takom prípade sa stáva žalobcom), alebo aby bola proti nemu
podaná žaloba (v takom prípade sa stáva žalovaným). Či však bude žalobca v spore úspešný,

závisí od toho, či on aj žalovaný sú skutočne účastníkmi hmotnoprávneho vzťahu, z ktorého žalobca
vyvodzuje žalobou uplatnený nárok. Pre označenie stavu vyplývajúceho z hmotného práva, kedy je
žalobca subjektom práva a žalovaný subjektom povinnosti, ktoré sú predmetom konania, sa v civilnom
procesnom práve používa pojem vecná legitimácia. Vecnú legitimáciu má ten subjekt, komu svedčí
stav z hmotného práva, teda kto je nositeľom subjektívneho práva (aktívna vecná legitimácia) alebo

nositeľom subjektívnej povinnosti vyplývajúcej z hmotného práva (pasívna vecná legitimácia), o ktorých
sa v konaní rozhoduje. Z hľadiska posúdenia vecnej legitimácie nie je rozhodujúce, či a na základe
čoho sa žalobca subjektívne cíti byť účastníkom určitého hmotnoprávneho vzťahu, resp. subjektívne
vnímažalovanéhoakoúčastníkaurčitéhohmotnoprávnehovzťahu,alevždyibato,čižalobcaažalovaný
účastníkmi daného hmotnoprávneho vzťahu objektívne sú, alebo nie sú. Nedostatok aktívnej vecnej

legitimácie znamená, že ten, kto o sebe tvrdí, že je nositeľom hmotnoprávneho oprávnenia (žalobca), nie
je nositeľom hmotnoprávneho oprávnenia, o ktoré v konaní ide; o nedostatok pasívnej vecnej legitimácie
idevtedy,akten,okomžalobcatvrdí,žejenositeľomhmotnoprávnejpovinnosti(žalovaný),vskutočnosti
objektívne nie je nositeľom hmotnoprávnej povinnosti, o ktorú v konaní ide (porov. rozsudok NS SR sp.
zn. 3 Cdo 192/2004).

Žaloba o určenie vlastníckeho práva k nehnuteľnosti musí smerovať voči všetkým, ktorí sú ako vlastníci
zapísaní v katastri nehnuteľností (porovnaj uznesenie NS SR sp. zn. 5 M Cdo 1/2010).
Ak má byť určená neplatnosť zmluvy (napr. kúpnej zmluvy, predmetom ktorej je nehnuteľnosť), musia
byť účastníci konania všetci, ktorí ju uzavreli (porovnaj rozhodnutia NS SR sp. zn. 3 Cdo 122/2002, 1
Cdo 11/2003).

Podľa požiadavky zákona právny záujem musí byť kvalifikovaný-naliehavý. Rozhodujúci je právny
záujem žalobcu a nie záujem žalovaného. Zákon vyžaduje existenciu NPZ v čase rozhodovania súdu.
Účelom podmienky NPZ je zabrániť vyvolávaniu zbytočných (akademických) sporov bez praktického
významu pre strany sporu.Nedostatok vecnej legitimácie a NPZ je dôvodom zamietnutia žaloby.
Preskúmavanie vecnej legitimácie, či už aktívnej (na strane žalobcu) alebo pasívnej (na strane
žalovaného), je imanentnou súčasťou súdneho konania (viď napr. rozsudok NS SR sp. zn. 2 Cdo

205/2009). Pred preskúmaním uplatňovaného nároku je vždy súd povinný zistiť, či subjekty, ktoré
vystupujú ako strany konania, sú skutočne účastníkmi hmotnoprávneho vzťahu, z ktorého žalobca
odvodzuje svoje subjektívne práva.
Aktívnou vecnou legitimáciou sa rozumie také hmotnoprávne postavenie, z ktorého vyplýva subjektu -
žalobcovi ním uplatňované právo (nárok), respektíve mu vyplýva procesné právo si tento hmotnoprávny

nárokuplatňovať.Preskúmavanievecnejlegitimácie,čiužaktívnej(existenciatvrdenéhoprávanastrane
žalobcu), alebo pasívnej (existencia tvrdenej povinnosti na strane žalovaného) je imanentnou súčasťou
každého súdneho konania. Súd vecnú legitimáciu skúma vždy aj bez návrhu a aj v prípade, že ju žiaden
z účastníkov konania nenamieta. To, že sa súd výslovne k vecnej legitimácii nevysloví, neznamená, že
sa ňou v konaní nezaoberal.
Súd prvej inštancie založil svoje žalobu v celom rozsahu zamietajúce rozhodnutie na tom, že žalobcovia

nie sú aktívne vecne legitimovaní a nesplnili ani podmienku naliehavého právneho záujmu na určovacej
žalobe.
Odvolatelia namietali, že údajný nedostatok aktívnej legitimácie žalobcov za danej situácie, keď
obchodná spoločnosť mala v čase podania žaloby v obchodnom registri zapísaného už odvolaného
konateľa, resp. nemala zapísaného novovymenovaného konateľa, vyvracia skutočnosť, že to nebol

dôvod pre zamietnutie návrhu na nariadenie predbežného opatrenia v roku 2010 (návrhu súd vyhovel),
resp. v prebiehajúcich konaniach, a to až do vynesenia napadnutého rozsudku a že súd od podania
žaloby ako i počas celého daného obdobia pojednával so žalobcami ako nositeľmi hmotnoprávneho
práva v konaní, o ktoré ide.
K tejto odvolacej námietke odvolací súd uvádza, že na to, aby sa žalobcovia stali stranou konania,

netreba, aby boli účastníkmi hmotno-právneho vzťahu, o ktorý v konaní ide - stačí, že podali žalobu,
tým sa stali žalobcami. Úspech žalobcov v spore však závisel od toho, či oni aj žalovaný sú skutočne
(objektívne) účastníkmi hmotnoprávneho vzťahu, z ktorého žalobcovia vyvodzujú žalobou uplatnený
nárok.
Odvolací súd sa plne stotožňuje so záverom súdu prvej inštancie, že jedinou osobou oprávnenou

domáhať sa určenia vlastníckeho práva k sporným nehnuteľnostiam je iba obchodná spoločnosť TOPAS
PLUS SLOVAKIA, s.r.o., ktorá bola vlastníkom predmetných nehnuteľností pred ich prevodom kúpnou
zmluvou na žalovaného, že jedným zo základných znakov obchodnej spoločnosti ako právnickej osoby
je majetková samostatnosť, ktorou sa rozumie oddelenie vlastného majetku právnickej osoby od majetku
osôb, ktoré sa na jej činnosti zúčastňujú, z čoho jednoznačne vyplýva, že žalobcovia nie sú nositeľmi

hmotného práva (vlastníckeho), o ktoré v konaní ide. Vzhľadom na svoju zvláštnu povahu nemôže
právnická osoba navonok prejavovať svoju vôľu osobne, ale len prostredníctvom štatutárneho orgánu,
teda fyzickej osoby. Prostredníctvom štatutárneho orgánu prejavená vôľa je prejavom právnickej osoby.
Na rozdiel od spoločníkov osobných spoločností spoločníkovi spoločnosti s ručením obmedzeným
nepatrí ex lege právo konať v mene spoločnosti. (rozsudok Najvyššieho súdu Slovenskej republiky, sp.

zn. 2 M Obdo 2/2008, zo dňa 28. 5. 2008).
Taktiež sa odvolací súd stotožňuje so záverom súdu prvej inštancie, že poukaz žalobcov na to, že v
súčasnosti obchodná spoločnosť nemá štatutárny orgán a práve z tohto dôvodu bola žaloba podaná
ako kumulatívna požiadavka dvoch osôb (z troch) v postavení spoločníkov obchodnej spoločnosti,
nepredstavuje presvedčivé zdôvodnenie takéhoto postupu. Správne súd prvej inštancie konštatoval, že

v § 66 ods. 1 Obch.z. je premietnutá pre prípad, že sa osoba, ktorá je jediným štatutárnym orgánom,
členom štatutárneho orgánu alebo členom dozornej rady spoločnosti, vzdá funkcie, je odvolaná alebo
výkon jej funkcie zanikne smrťou alebo sa skončí inak, povinnosť príslušného orgánu spoločnosti
ustanoviť do 3 mesiacov namiesto nej nového člena orgánu spoločnosti (podľa požiadaviek jednotlivých
právnych foriem obchodných spoločností). Táto doba (troch mesiacov) predstavuje čas, po ktorý je

možné tolerovať, že spoločnosť nenapĺňa jeden z imanentných znakov právnickej osoby. V prípade
nesplneniatejtopovinnostijezákonomdanásankciaupravenávustanovení§68ods.6písm.a/Obch.z.,
a to zrušenie spoločnosti súdom na návrh alebo aj bez návrhu.
K tvrdeniu odvolateľov, že obchodná spoločnosť mala v čase podania žaloby v obchodnom registri
zapísaného už odvolaného konateľa, odvolací súd uvádza, že sa stotožňuje so záverom súdu prvej

inštancie, že konanie žalobcu 1/ nenasvedčuje tomu, že by nebol oprávnený konať v mene spoločnosti.
Na doplnenie uvádza, že ak by aj bol konateľ odvolaný z funkcie konateľa, Obchodný zákonník upravuje
postup, ak spoločnosť s ručením obmedzeným nemá štatutárny orgán, ktorý za ňu môže konať,
akým spôsobom je treba konateľa nahradiť, ak to neupravuje spoločenská zmluva. Tento postup bolopotrebné v prípade odvolania konateľa zo strany žalobcov zachovať a ak by bol zákonným spôsobom
nahradený konateľ, potrebný úkon v mene spoločnosti mohol vykonať. Žalobcovia doposiaľ neposkytli
relevantné uspokojivé vysvetlenie, prečo sa neplatnosti kúpnej zmluvy alebo určenia vlastníckeho práva

k nehnuteľnostiam nedomáhala osoba právnická (účastník zmluvy), ale oni sami.
Obranu žalovaného, že pri uzatváraní spornej zmluvy vychádzal z údajov zapísaných v obchodnom
registri, označili žalobcovia v odvolaní za účelovú a nezodpovedajúcu skutočnosti. Odvolací súd sa
stotožňuje so záverom súdu prvej inštancie, že žalobcovia v spore nepreukázali, že žalovaný v čase
uzavretia spornej kúpnej zmluvy vedel o nimi tvrdenom odvolaní žalobcu 1/ z funkcie konateľa, v

dôsledku čoho na neho dopadá ochrana v zmysle § 27 ods. 4 Obch.z..
Súdprvejinštancieprišielkzáveru,žežalobcovianiesúvpredmetnomsporeaktívnevecnelegitimovaní,
odvolací súd sa s týmto jeho záverom s poukazom na vyššie uvedené v plnom rozsahu stotožňuje.

9. Podľa § 80 O.s.p. (účinného do 30.6.2016) návrhom na začatie konania možno uplatniť, aby sa
rozhodlo najmä a) o osobnom stave (o rozvode, o neplatnosti manželstva, o určení, či tu manželstvo je

alebo nie je, o určení rodičovstva, o osvojení, o spôsobilosti na právne úkony, o vyhlásení za mŕtveho), b)
o splnení povinnosti, ktorá vyplýva zo zákona, z právneho vzťahu alebo z porušenia práva; c) o určení,
či tu právny vzťah alebo právo je alebo nie je, ak je na tom naliehavý právny záujem.
Podľa § 137 CSP (účinného od 1.7.2016) žalobou možno požadovať, aby sa rozhodlo najmä o a) splnení
povinnosti, b) nároku na usporiadanie práv a povinností strán, ak určitý spôsob usporiadania vzťahu

medzistranamivyplývazosobitnéhopredpisu,c)určení,čituprávojealebonieje,akjenatomnaliehavý
právny záujem; naliehavý právny záujem nie je potrebné preukazovať, ak vyplýva z osobitného predpisu,
alebo d) určení právnej skutočnosti, ak to vyplýva z osobitného predpisu.
Predmetné konanie začalo za účinnosti procesnej normy - Občianskeho súdneho poriadku, pričom
podľa v tom čase platného a účinného ustanovenia § 80 písm. c/ O.s.p., sa mohol žalobca určovacou

žalobou domáhať určenia, či tu právny vzťah alebo právo je alebo nie je, avšak len za podmienky, že
existoval naliehavý právny záujem žalobcu na tomto určení. Existencia naliehavého právneho záujmu
v konkrétnom prípade bola v zmysle tohto ustanovenia procesným predpokladom úspešnosti určovacej
žaloby.
Pri skúmaní existencie naliehavého právneho záujmu ide o posúdenie, či podaná žaloba je vhodný

(účinný a správne zvolený) procesný nástroj ochrany práva žalobcu, či sa ním môže dosiahnuť
odstránenie spornosti práva a či snáď len zbytočne nevyvoláva konanie, po ktorom bude musieť aj
tak nasledovať iné (ďalšie) súdne konanie. Určovací návrh je spravidla prípustný pri spornosti práv
(právnych vzťahov) k nehnuteľnostiam evidovaných v katastri nehnuteľností, ak rozsudok vyhovujúci
návrhu môže privodiť zosúladenie evidovaného a právneho stavu. Najvyšší súd Slovenskej republiky už

v rozsudku sp. zn. 3 Cdo 98/2004 (na ktorý poukázal aj rozsudok Najvyššieho súdu Slovenskej republiky
sp. zn. 1 Cdo 91/2006 a ktorý opätovne pripomenul v uznesení sp. zn. 3 Cdo 36/2007) uviedol, že ak
právna otázka platnosti alebo neplatnosti právneho úkonu má povahu (len) predbežnej otázky vo vzťahu
k existencii práva alebo povinnosti, nie je daný naliehavý právny záujem na vyriešení (určení) tejto
predbežnej otázky. Stav ohrozenia práva žalobcu alebo neistota v jeho právnom postavení sa samotným

vyriešením tejto (iba predbežnej) otázky definitívne neodstráni; želaný stav sa dosiahne až určením, či tu
je alebo nie je právny vzťah alebo právo. V už spomenutom rozhodnutí sp. zn. 1 Cdo 91/2006 Najvyšší
súd Slovenskej republiky dodal, že nedostatok naliehavého právneho záujmu „predstavuje samostatný
a prvoradý dôvod, pre ktorý určovací návrh nemôže obstáť a ktorý sám osebe a bez ďalšieho vedie k
zamietnutiu návrhu".(porovnaj rozhodnutie NS SR sp. zn. 3Cdo/112/2011)

Odvolací súd sa v plnom rozsahu stotožňuje so záverom súdu prvej inštancie, že určovacia žaloba nie je
opodstatnená najmä vtedy, ak vyriešenie určitej otázky neznamená úplné vyriešenie obsahu spornosti
daného právneho vzťahu alebo práva, alebo ak požadované určenie má povahu (len) predbežnej otázky
vo vzťahu k posúdeniu, či tu je (nie je) právny vzťah alebo právo, pokiaľ teda ide o určenie neplatnosti
kúpnej zmluvy, je nepochybné, že táto je len otázkou predbežnou vo vzťahu k určeniu vlastníckeho

práva, preto na takomto určení nemôže byť daný naliehavý právny záujem žalobcov (konanie začalo
za účinnosti O.s.p. a jeho § 80 písm. c/), NPZ na požadovanom určení neplatnosti zmluvy nevyplýva
žalobcom zo žiadneho osobitného predpisu
Pokiaľ žalobcovia aj v odvolaní znovu poukazovali na rozsudok NS SR sp. zn. 2Obo/222/2001 s tým,
že spoločníkom s.r.o. nemožno bez ďalšieho uprieť NPZ na určení neplatnosti zmlúv, ktoré uzavrela

spoločnosť a ktoré môžu mať nepriaznivý vplyv na hodnotu ich obchodného podielu, odvolací súd
poukazuje na skutočnosť, že súd prvej inštancie sa s týmto tvrdením riadne vysporiadal v 45. bode
odôvodnenia napadnutého rozsudku, odvolací súd sa so závermi súdu prvej inštancie v plnom rozsahu
stotožňuje, závery uvedeného rozhodnutia nie je možné aplikovať v predmetnom spore, nakoľko vuvedenom prípade boli iné skutkové okolnosti ako v predmetnom spore, išlo o žalobu spoločníka proti
spoločnosti, ochranu najmä minoritného spoločníka, pred novelizáciou ust. § 122 Obch.z.. Žalobcovia v
odvolaní uviedli, že bolo povinnosťou súdu prvej inštancie, aby po posúdení platnosti, resp. neplatnosti

kúpnej zmluvy (ako predbežnej otázky) ďalej konal a rozhodol o navrhovanom určení vlastníckeho práva
k nehnuteľnostiam, z čoho je zrejmé, že si boli nedostatku NPZ na požadovanom určení neplatnosti
zmluvy vedomí.
Vo vzťahu k otázke NPZ na žalobcami požadovanom určení vlastníckeho práva spoločnosti k
predmetným nehnuteľnostiam sa odvolací súd stotožňuje so záverom súdu prvej inštancie, že o splnení

podmienky NPZ je možné uvažovať iba v prípade, ak bude výrok súdneho rozhodnutia spôsobilý
vystihnúťúplnýobsahhmotnýmprávomvymedzenéhovzťahu,čologickypredpokladá,žebudezáväzný
pre všetky jeho subjekty (porov. uznesenie Najvyššieho súdu SR sp. zn. 5 M Cdo 1/2010 zo dňa
31.1.2011). Tak tomu môže byť zásadne iba vtedy, ak všetky tieto subjekty budú aj stranami príslušného
súdneho konania, keďže výrok právoplatného rozsudku je záväzný pre strany a pre tých, ktorí sa
stali právnymi nástupcami strán po právoplatnosti rozsudku a ak ide o určenie vecného práva k

nehnuteľnosti, aj pre osobu, ktorej sa týka návrh na povolenie vkladu vecného práva k nehnuteľnosti, ak
bol návrh podaný v čase, keď v katastri nehnuteľností bola zapísaná poznámka o súdnom konaní. Vecná
legitimáciastrany(aktívnaalebopasívna)predstavujehmotno-právnyvzťahstranykprejednávanejveci.
Vecnú legitimáciu v konaní o určenie, či tu právny vzťah alebo právo je alebo nie je, má predovšetkým
ten, kto je zúčastnený právneho vzťahu alebo práva, o ktoré v konaní ide. Pre posúdenie dôvodnosti

a naliehavosti právneho záujmu na danej žalobe, bolo preto rozhodujúce skutkové zistenie, či vôbec
sú žalobcovia nositelia hmotného práva, o ktoré v konaní ide. Ako už bolo uvedené v 8. bode tohto
rozhodnutia odvolacieho súdu, súd prvej inštancie prišiel k záveru, že žalobcovia nie sú v predmetnom
spore aktívne vecne legitimovaní, odvolací súd sa s týmto jeho záverom s poukazom na závery
uvedené vyššie v 8. bode stotožnil, preto nemohol byť daný ani NPZ žalobcov na požadovanom určení

vlastníckeho práva spoločnosti k predmetným nehnuteľnostiam, nakoľko NPZ na požadovanom určení
vyjadruje spôsob právnej ochrany, ktorá má byť súdnym rozhodnutím poskytnutá tomu, kto má v konaní
o určovacej žalobe aktívnu vecnú legitimáciu, a to voči tomu, kto je k požadovanému určeniu pasívne
vecne legitimovaný.

10.Tvrdeniauvedenévodvolanížalobcovnebolispôsobiléspochybniťsprávnosťskutkovýchaprávnych
záverov,kuktorýmdospelsúdprvejinštancieavecnúsprávnosťnapadnutéhorozsudku,pretoodvolanie
žalobcov z hľadísk uplatnených odvolacích dôvodov nemožno považovať za opodstatnené.
Odvolací súd riadiaci sa vyššie uvedenými úvahami a osvojujúci si aj dôvody súdu prvej inštancie preto
napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie podľa § 387 ods. 1 a 2 CSP z dôvodu jeho vecnej správnosti

potvrdil, čo sa týkalo aj vecne správneho a odvolacími dôvodmi nespochybneného rozhodnutia o trovách
prvoinštančného konania.
Odôvodnenie súdneho rozhodnutia v opravnom konaní nemusí odpovedať na každú námietku alebo
argument v opravnom prostriedku, ale iba na tie, ktoré majú význam pre rozhodnutie o odvolaní (porov.
rozhodnutie ÚS SR sp. zn. II. ÚS 78/05).

11. Podľa § 396 ods. 1 CSP ustanovenia o trovách konania pred súdom prvej inštancie sa použijú aj
na odvolacie konanie.
Podľa § 255 ods. 1 CSP súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci.
Podľa § 262 ods. 1 CSP o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí,

ktorým sa konanie končí.
Podľa § 262 ods. 2 CSP o výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti
rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.
Podľa § 257 CSP výnimočne súd neprizná náhradu trov konania, ak existujú dôvody hodné osobitného
zreteľa.

O nároku na náhradu trov odvolacieho konania odvolací súd rozhodol podľa § 255 ods. 1 a § 262 ods. 1
CSP v spojení s § 396 ods. 1 CSP tak, že procesne plne úspešnému žalovanému priznal proti žalobcom
1/ a 2/ právo na náhradu trov odvolacieho konania v plnej výške, a to z dôvodu, že strana, ktorá mala
plný úspech vo veci (žalovaný), má nárok na náhradu všetkých účelne vynaložených trov proti strane,
ktorá vo veci úspech nemala (žalobcovia 1/ a 2/), keď nevidel dôvod pre aplikáciu § 257 CSP.

12. Tento rozsudok prijal senát odvolacieho súdu pomerom hlasov 3 : 0.Poučenie:

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa. (§ 419 CSP)
Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa

konanie končí, ak
a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,
b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu,
c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný
zástupca alebo procesný opatrovník,
d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,

e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo
f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces. (§ 420 CSP)
Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo
rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej

otázky,
a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu,
b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo
c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne. (§ 421 ods. 1 CSP)
Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti

uzneseniu podľa § 357 písm. a/ až n/. (§ 421 ods. 2 CSP)
Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak
a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy;
na príslušenstvo sa neprihliada,
b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany

neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada,
c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia
dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a/ a b/. (§ 422 ods. 1 CSP)
Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby
na súde prvej inštancie. (§ 422 ods. 2 CSP)

Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné. (§ 423 CSP)
Dovolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané. (§ 424 CSP)
Dovolanie môže podať intervenient, ak spolu so stranou, na ktorej vystupoval, tvoril nerozlučné
spoločenstvo podľa § 77. (§ 425 CSP)
Prokurátor môže podať dovolanie, ak sa konanie začalo jeho žalobou alebo ak do konania vstúpil. (§

426 CSP)
Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu
oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie,
lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy. (§ 427 ods.1
CSP)

Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom
súde. (§ 427 ods.2 CSP)
V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh). (§ 428 CSP)

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom. (§ 429 ods.1 CSP)
Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je
a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,
b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské

právnické vzdelanie druhého stupňa,
c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený
osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa
predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou
a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého

stupňa. (§ 429 ods.2 CSP)Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie
dovolania.(§ 430 CSP)
Dovolanie prípustné podľa § 420 možno odôvodniť iba tým, že v konaní došlo k vade uvedenej v tomto

ustanovení. (§ 431 ods. 1 CSP)
Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie, v čom spočíva táto vada. (§ 431 ods. 2 CSP)
Dovolanie prípustné podľa § 421 možno odôvodniť iba tým, že rozhodnutie spočíva v nesprávnom
právnom posúdení veci. (§ 432 ods. 1 CSP)
Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie právne posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne,

a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho posúdenia. (§ 432 ods. 2 CSP)
Dovolací dôvod nemožno vymedziť tak, že dovolateľ poukáže na svoje podania pred súdom prvej
inštancie alebo pred odvolacím súdom. (§ 433 CSP)
Dovolacie dôvody možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie dovolania. (§ 434 CSP)
V dovolaní nemožno uplatňovať nové prostriedky procesného útoku a prostriedky procesnej obrany
okrem skutočností a dôkazov na preukázanie prípustnosti a včasnosti podaného dovolania. (§ 435 CSP)