Rozsudok ,
Potvrdené Judgement was issued on Wednesday, November 10, 2016

Súd: Okresný súd Humenné
Spisová značka: 17C/38/2010

Identifikačné číslo súdneho spisu: 8310201823
Dátum vydania rozhodnutia: 10. 11. 2016
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Anna Lisá

ECLI: ECLI:SK:OSHE:2016:8310201823.21

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Humenné sudkyňou JUDr. Annou Lisou v právnej veci žalobcu K. F., nar. XX.XX.XXXX,

bytom C. č. XX, toho času C. XX, zastúpeného JUDr. Jánom Sopiakom, advokátom so sídlom v
Humennom, Štefánikova 17, proti žalovaným 1/ O. N., rod. F., nar. XX.XX.XXXX, bytom C. XX, 2/ S.
N., nar. XX.XX.XXXX, C. XX, obaja zastúpení JUDr. Danielou Tarhajovou, advokátkou so sídlom v
Košiciach, Mlynárska 49, o určenie práva prechodu s prísl. takto

r o z h o d o l :

Súd žalobu zamieta.

Žalovaným v 1. a 2. rade priznáva náhradu trov konania v celom rozsahu.

o d ô v o d n e n i e :

1. Žalobca žalobou podanou dňa 19.02.2010 žiadal, aby súd uložil žalovaným v 1.a 2. rade povinnosť

trpieť, aby žalobca peši, ale aj vozom a motorovým vozidlom prechádzal cez pozemok žalovaných
parcelu P. XXX/X kat. územia C. na svoje parcely CKN XXX, XXX, XXX kat. územia C., a to od miestnej
komunikácie až po vstup na jeho parcely, a za tým účelom aby zaviazal žalovaných v 1.a 2.rade odstrániť
oba ploty, ktoré žalovaní postavili po šírke na parcele CKN XXX/X kat. územia C., jeden plot pri vstupe na
túto parcelu od miestnej komunikácie, a druhý plot približne 2 metre pred vstupom na pozemok žalobcu
parcelu CKN XXX kat. územia C.. Zároveň žiadal zaviazať žalovaných k náhrade trov tohto konania.

2. Žalobu odôvodnil žalobca tým, že parcela CKN XXX/X kat. územia C. bola od dávnej minulosti, a to
od obdobia 1. svetovej vojny užívaná ako prístupová cesta, pretože na pozemku žili tri rodiny, boli tam tri
domy právnych predchodcov strán sporu s tým, že právny predchodca žalobcu X. F. svoj dom postavil
v roku 1903 a približne v tom období boli postavené aj domy ďalších spoluvlastníkov. Pozemok parcela
CKN XXX/X je časťou pôvodnej MPČ XX a XX zapísaných v pozemnoknižnej zápisnici č. XX kat. územia
C.. Žalobca odvodzoval svoj nárok tým, že na spornom pozemku boli tri domy, a spoluvlastníci sa na
takomto spôsobe užívania dohodli.

3. Prístupová cesta podľa žalobcu viedla najprv popred dom N. F. a jeho právneho predchodcu, pričom
N. F. bol otcom žalovanej v 1. rade a dedom žalovaného v 2. rade a približne v rokoch 1955 a 1956
sa N. F. dohodol s ostatnými spoluvlastníkmi, že ku svojim domom budú prechádzať nie popred jeho
dom, ale poza jeho dom, čo ostatní spoluvlastníci rešpektovali takýto stav trval až do roku 2009. Nikto
tento stav nespochybňoval. Až v roku 2009 žalovaný v 2. rade po tom, čo získal parcely zodpovedajúce
parcelám CKN XXX/X, XXX/X a XXX/X si tieto oplotil dvoma plotmi a tak zamedzil žalobcovi prístup ku

svojim pozemkom, na ktorých má aj rodinný dom. Žalobca uviedol, že až do roku 2009 nikto tento stav
nespochybňoval, a to ani po tom, čo v roku 1978 prebehlo súdne konanie o zrušenie a vyporiadanie
podielového spoluvlastníctva k nehnuteľnostiam, vedené pod spisovou značkou XC/XXX/XX. V tomto
konaní síce parcela CKN XXX/X, vtedy zodpovedajúca parcele EN XXX kat. územia C. pripadla dovýlučného vlastníctva N. F., t.j. právneho predchodcu žalovaných v 1.a 2.rade. Avšak stav aj po skončení
tohto konania až do roku 2009 bol taký, že vlastníci rodinných domov a predtým spoluvlastníci užívali
pozemok CKN XXX/X ako prechod aj vozom, aj autom, aj peši ku svojim domom a takýto stav bol

rešpektovaný bez výhrad N. F., t.j. otcom žalovanej v 1.rade a dedom žalovaného v 2.rade. Iný prístup
na svoje pozemky žalobca, ani jeho právni predchodcovia nemali.

4. Žalovaní v 1.a 2.rade žiadali žalobu zamietnuť v celom rozsahu. Namietali tvrdenie žalobcu, že
medzi spoluvlastníkmi bola čo i len konkludentne uzavretá dohoda o užívaní parcely CKN XXX/X ako

prístupovej cesty k trom domom. Nepopierali, že spoluvlastníci tadiaľ prechádzali tak, ako aj iné osoby z
obce,pretožecestatvorilaakúsiskratkuodmiestnejkomunikácienahlavnúcestu,avšakprávosivynútili
najmä S. F. agresívnym správaním vo vzťahu k N. F., ktorý bol donútený akceptovať tento stav, že cez
jeho pozemok prechádzajú spoluvlastníci ku svojim domom. Žalovaní v 1.a 2.rade zároveň uviedli aj to,
že medzi ich právnymi predchodcami N. F. a právnymi predchodcami žalobcu matkou K. F., rod. H., či jej
manželom neboli v minulosti žiadne spory, a to ani ohľadom užívania prístupovej cesty k ich rodinnému

domu a pozemkom. Rodinný dom žalobcu, ktorý postavili jeho právni predchodcovia, bol situovaný v
strede nehnuteľnosti. Pri prístupe k nemu a ku pozemkom, ktoré užívali, sa preto právni predchodcovia
žalobcu nemohli k domu a užívaniu nehnuteľnosti dostať nikdy priamo z cesty, ale museli prechádzať
cez iný pozemok. Žalovaní v 1. a 2. rade však tvrdili, že to bolo tak cez parcelu CKN XXX/X od miestnej
komunikácie v obci, ako aj z hlavnej cesty na K. cez parcely CKN XXX a XXX v zmysle súčasného

označenia. Poukázali na to, že ich záver podporuje aj konanie vedené pred Okresným súdom H. pod
sp. zn. XC/XXXX/XX.

5. Žalovaní v 1. a 2. rade poukázali na to, že na parcele CKN XXX/X kat. územia C., ktorá je časťou
pôvodných parciel MPČ. č. XX a XX, zapísaných v pozemnoknižnej zápisnici č. XX kat. územia C., aj keď

boli postavené tri domy, nikdy nenastali následky vydržania, pretože neboli splnené všetky podmienky,
ktoré právny poriadok pre takéto nadobudnutie vlastníckeho práva vyžaduje, a teda nevzniklo ani vecné
bremeno na tejto parcele ako právo prechodu vydržaním. Tvrdili, že žalobca nepreukázal právny titul
pre vstup do takejto oprávnenej držby, a neuniesol dôkazné bremeno ani v tom, v akom konkrétnom
období sa tak stalo.

6.OkresnýsúdH.rozhodolvtejtovecipoprvýkrátrozsudkomč.k.XXC/XX/XXXX-XXzodňa28.02.2011
tak, že žalobe vyhovel v celom rozsahu. Proti tomuto rozsudku podali žalovaní odvolanie, o ktorom
rozhodoval Krajský súd v N. uznesením č. k. XCo/XX/XXXX-77 zo dňa 29.03.2012, ktorým zrušil
rozsudok súdu 1. stupňa a vec vrátil na ďalšie konanie. Týmto uznesením Krajský súd v N. uložil úlohu

súdu 1. stupňa nepochybne ustáliť, či vo vzťahu k žalobcovi sú splnené všetky podmienky, na základe
ktorých mal nadobudnúť právo zodpovedajúce vecnému bremenu titulom vydržania.

7. Okresný súd H. opätovne rozhodol rozsudkom č. k. XXC/XX/XXXX-125 zo dňa 04.11.2013 tak, že
žalobu zamietol. Voči tomuto rozsudku podal odvolanie žalobca a o tomto odvolaní rozhodoval Krajský

súd v N. uznesením č. k. XCo/XX/XXXX-156 zo dňa 18.02.2015. Týmto uznesením uložil Krajský
súd v N. súdu 1. stupňa venovať pozornosť v ďalšom konaní tomu, či medzi právnymi predchodcami
účastníkov v predchádzajúcom období skutočne nedošlo k dohode o práve prechodu cez pozemok
právneho predchodcu žalovaného v 1. rade k nehnuteľnostiam žalobcu, ktorá by mohla byť titulom pre
vstup do oprávnenej držby tohto práva najmä za situácie, ak žalobca, či jeho právni predchodcovia k

svojim pozemkom iný prístup v tom čase nemali, čo zatiaľ sporné nie je.

8. Žalobca na podporu svojich tvrdení navrhol vykonať tieto dôkazy: žiadal vykonať výsluch svedkov a
to D. F., K. I., D. S., N. F. na pojednávaní konanom dňa 03.11.2010, oboznámiť sa s obsahom spisu
Okresného súdu H. sp. zn. XC/XXX/XXXX o zrušenie a vyporiadanie podielového spoluvlastníctva k

nehnuteľnostiam a vypočuť aj svedkov K. I., S. F. - syna svedka D. F. a svedkyňu K. S. na pojednávaní
konanom dňa XX.XX.XXXX. Navrhol tiež vykonať dôkaz - ohliadku na mieste samom. Iné dôkazy
nežiadal vykonať na preukázanie svojich tvrdení.

9. Z výsluchu svedka D. F. bolo zistené, že svedok potvrdil prechádzanie žalobcu cez parcelu XXX/X k

parcelám evidovaným v súčasnej dobe ako parcely CKN XXX, XXX a XXX. Potvrdil aj to, že k takýmto
parcelám sa dostával aj otec žalobcu C. F., jeho matka K. F., rod. H., ako aj dedo žalobcu X. F. (S.).
Svedok potvrdil aj to, že predal rodičovský rodinný dom žalovaným a to v roku 2007 a do tohto obdobia
nikto nebránil prechádzať cez spornú nehnuteľnosť spôsobom, ako sa tohto práva domáha žalobca. Akby nemal možnosť žalobca tento sporný pozemok užívať ako cestu, musel by prechádzať na sporný
pozemok okľukou, bližšie však neuviedol ako.

10. Svedok N. F. tak isto potvrdil, že sa parcela XXX/X používala na prechádzanie tak vlastníkom domov,
ktorí žili na jednom dvore v minulosti ako tri rodiny, ale aj pre cudzích ľudí, ktorí si takýmto spôsobom
skratkou prechádzali z miestnej komunikácie z obce na hlavnú cestu v smere na K., najmä v nedeľu
prechádzali touto cestou celé rodiny a urobili si takúto skratku.

11. Svedok D. S. taktiež potvrdil prechádzanie právnych predchodcov cez predmetnú cestu. Tento
pozemok využíval po celý čas jeho otec. Chodil do práce cez pozemok. Celá jeho rodina ho využívala.
Poukázalnato,žeinýprístupkželezničnejtratinemali,lenpocudzíchdvoroch.Akbysachcelajžalobca
dostať ku svojmu domu a pozemkom iným spôsobom a to po ceste od hlavnej cesty, tak by mal s tým
problém, pretože je tam veľké stúpanie pokiaľ ide o prístup z hlavnej cesty k domu žalobcu.

12. Svedok S. F. tak isto potvrdil, že parcela CKN XXX/X slúžila ako prechod k pozemkom žalobcu.
Uviedol však, že od roku XXXX býva v meste I. a prichádzal do rodnej obce sporadicky. Napriek tomu
tvrdil, že cesta cez sporný pozemok slúžila nielen pre ľudí, ale aj pre vozy a pre dobytok, pretože iná
cestanebola.Vroku1956malabyťpodľasvedkacestaspevnenáštrkompozadomN.F.,pričomuviedol,
že sám sa podieľal na výstavbe tejto cesty.

13. Svedkyňa K. I. uviedla, že v obci nebýva posledných 5 rokov. Prichádzala však do obce k rodine.
Evidovala pozemok, ktorý je predmetom tohto konania ako cestu na to, aby sa dostala k vlaku, aby
prešiel dobytok a aj aby prešlo motorové nákladné vozidlo. Uviedla, že v minulosti boli hádky na tomto
pozemku, ktorý bol medzi spoluvlastníkmi, najmä pokiaľ ide o vzťahy s S. F.. Čo bolo obsahom hádok,

nevedela uviesť. Potvrdila, že v súčasnej dobe je možný prístup k pozemku žalobcu aj cez parcely CKN
XXX, XXX a následne cez parcelu XXX.

14. Zo spisového materiálu Okresného súdu H. sp. zn. XC/XXX/XX bolo zistené, že rozsudkom zo
dňa 20.04.1978 bolo zrušené spoluvlastníctvo k nehnuteľnostiam, zapísaným v pozemnoknižných

zápisniciach č. XX MPČ XX a XX kat. územia C., ktoré sú identické s parcelami EN XXX, XXX, XXX,
XXX/X, XXX/X, XXX, XXX/X, XXX a prikázal ich do výlučného vlastníctva žalobcovi pokiaľ ide o parcelu
EN XXX, XXX, XXX kat. územia C.. Parcely E. XXX, XXX/X a XXX prikázal do výlučného vlastníctva
žalovanému v 5. rade S. F. - S.. Parcely EN XXX a XXX/X prikázal do výlučného vlastníctva K. F., rod.
H.. Z obsahu tohto spisu vyplýva, že predmetom konania bola žaloba o zrušenie spoluvlastníctva k

nehnuteľnostiam a teda aj k parcele, ktorá v súčasnej dobe zodpovedá parcele CKN XXX/X, ktorú pri
tomto rozhodnutí získal do výlučného vlastníctva N. F.Ľ., t.j. otec žalovanej v 1.rade a dedo žalovaného
v 2.rade. Z tohto spisu vyplýva, že všetci prítomní s touto žalobou súhlasili. Zo žaloby vyplýva, že
predmetné nehnuteľnosti boli v minulosti v prírode oddelene užívané, avšak podľa žalobcu nemala
deľba vlastnícko-právny charakter pre nezvestnosť K.Á. F., a preto sa žalobca považoval za ideálneho

mimopozemnoknižného spoluvlastníka na parcelách XX a XX, zapísaných v pozemnoknižnej zápisnici
č. XX kat. územia C., pričom svoje právo odvodzoval od podielu vedeného na meno S. F. a to na základe
dedenia. V tomto konaní nikto zo strán sa nezmieňoval a neriešil otázku práva prechodu cez pozemok
v súčasnej dobe zodpovedajúci parcele CKN XXX/X.

15. Žalovaní v 1. a 2. rade na svoje tvrdenia žiadali vykonať dôkazy, a to vypočuť svedkyňu Ing. H.
Q., oboznámiť sa s obsahom spisu Okresného súdu H. sp. zn. XC/XXXX/XX a zároveň predložili súdu
aj listinné dôkazy svedčiace o tom, že medzi spoluvlastníkmi pôvodných pozemnoknižných parciel boli
v minulosti spory, čo vylučuje, aby medzi týmito spoluvlastníkmi došlo k dohode o práve prechodu
cez pozemok parcelu XXX/X s vlastníckymi účinkami. A pokiaľ aj bolo v konaní preukázané a bolo

zistené, že tak žalobca, ako jeho právni predchodcovia prechádzali cez túto nehnuteľnosť, žalobca
neuniesol dôkazné bremeno v tom, aby preukázal, že N. F., alebo jeho právny predchodca a právny
predchodca žalobcu uzavreli dohodu s vlastníckymi účinkami o tom, že nehnuteľnosť bude užívaná s
vlastníckymi účinkami, aj navždy ako spoločná cesta. Listinnými dôkazmi, preukazujúcimi zlé vzťahy
medzi spoluvlastníkmi v minulosti, bol trestný výmer OMV v K. č. XXX/XXXX-X./X. zo dňa 01.04.1953 a

sťažnosť H. F. zo dňa 24.11.1962, adresovaná Okresnej prokuratúre v H.. Z obsahu trestného výmeru
OMV v K. je zrejmé, že dňa 19.05.1951 S. F. - otec D. F. ublížil na zdraví N. F., t.j. otcovi žalovanej
v 1.rade a dedovi žalovaného v 2.rade, a taktiež z obsahu sťažnosti H. F. - matky žalovanej v 1.rade
vyplýva, že túto S. F., nar. XX.XX.XXXX dňa 07.08.1962 taktiež fyzicky napadol a spôsobil jej ublíženiena zdraví, za čo bol odsúdený rozsudkom Okresného súdu v H. v konaní XT/XX/XX. Tým žalovaní
poukazovali na to, že prechod cez pozemok vo vlastníctve právneho predchodcu žalovaných bol iba
trpený pre agresívne správanie sa ostatných spoluvlastníkov S. F. a K. F.. Na dôkaz toho, že žalobca

počas celého obdobia tak, ako to tvrdí, neužíval prístupovú cestu parcelu XXX/X výlučne ako prístup k
svojmu pozemku, žalovaní v 1. a 2. rade poukázali na konanie, ktoré prebiehalo pred Okresným súdom
H. pod sp. zn. XC/XXXX/XX zo dňa 30.11.1982, kedy rozsudkom súd na návrh žalobcu K. F. určil, že
parcely EN XXX lúka o výmere XXX m2 a EN XXX lúka o výmere XXX m2 ako súčasť pôvodných MPČ
XXX a XX, zapísaných v pozemnoknižnej zápisnici č. XX a č. XXX kat. územia Volica patria do dedičstva

po jeho nebohom otcovi C. F., zomrelom XX.XX.XXXX. Poukazovali aj na to, že svoj nárok odvodzoval
od užívania týchto parciel svojim otcom, ktorý ich mal užívať až do svojej smrti približne 40 rokov. Aj z
tohto dôvodu podľa žalovaných v 1. a 2. rade bolo nepravdivé tvrdenie žalobcu, že žalobca, ani jeho
právni predchodcovia nemali priamy prístup k nehnuteľnostiam iným spôsobom, než cez parcelu XXX/
X, pretože ak boli užívateľmi parciel EN XXX a XXX po dobu 40 rokov, ku dňu smrti otca žalobcu C.
F., teda ku dňu k XX.XX.XXXX, svedčí to o tom, že tieto nehnuteľnosti aj reálne užíval ako vlastné a

ku dňu smrti bol vlastníkom toho, čo užíval. Prístup ku svojim nehnuteľnostiam mali vtedy aj právni
predchodcovia žalobcu aj cez parcely XXX a XXX, ktoré už len právne si žalobca usporiadaval v rokoch
1982 a nasledujúcich rokoch v rámci dedičského konania po otcovi žalobcu C. F., zomr. XX.XX.XXXX.

16. Podľa § 151o ods. 1 O. z. vecné bremená vznikajú písomnou zmluvou, na základe závetu v spojení

s výsledkami konania o dedičstve, schválenou dohodou dedičov, rozhodnutím príslušného orgánu
alebo zo zákona. Právo zodpovedajúce vecnému bremenu možno nadobudnúť tiež výkonom práva
(vydržaním); ustanovenia § 134 tu platia obdobne. Na nadobudnutie práva zodpovedajúceho vecným
bremenám je potrebný vklad do katastra nehnuteľností.

Podľa § 151n ods. 1 O. z. vecné bremená obmedzujú vlastníka nehnuteľnej veci v prospech niekoho
iného tak, že je povinný niečo trpieť, niečoho sa zdržať alebo niečo konať. Práva zodpovedajúce vecným
bremenám sú spojené buď s vlastníctvom určitej nehnuteľnosti, alebo patria určitej osobe.

Podľa § 134 ods. 1 O. z. oprávnený držiteľ sa stáva vlastníkom veci, ak ju má nepretržite v držbe po

dobu troch rokov, ak ide o hnuteľnosť, a po dobu desať rokov, ak ide o nehnuteľnosť.

17. V danej veci mal súd za preukázané, že žalobca je výlučným vlastníkom parcely č. XXX, XXX, XXX,
čo vyplýva z priloženého listu vlastníctva č. XXX kat. územia C.. V tomto konaní sa žalobca domáhal
uložením povinnosti žalovaným v 1.a 2.rade trpieť prechod k parcelám, ktoré vlastní, uvedeným na LV

č. XXX kat. územia C. cez parcelu CKN XXX/X, ktorá parcela je vo výlučnom vlastníctve žalovaného
v 2.rade, čo vyplýva z pripojeného listu vlastníctva č. XXX kat. územia C.. Z LV č. XXX kat. územia C.
ďalej vyplýva, že parcela č. XXX, na ktorej je evidovaný dom so súpisným číslom XX je v podielovom
spoluvlastníctve žalovaných v 1.a 2.rade.

18. Žalobca prostredníctvom právneho zástupcu v konaní tvrdil, že pozemok, ktorý v súčasnej dobe
zodpovedá parcele CKN XXX/X, slúžil minimálne od obdobia pred 1. svetovou vojnou ako prechod k
domom, ktoré si na pozemku postavili tri rodiny, pričom žalobcov dedo X. F. svoj rodinný dom postavil v
roku 1903 a približne v takomto období boli postavené aj ostatné domy. Celá parcela pozemnoknižná,
na ktorej domy stáli, však nebola právne vysporiadaná a bola vedená v pozemnoknižnej zápisnici ako

podielové spoluvlastníctvo viacerých osôb.

19. Zo spisu Okresného súdu H. sp. zn. XC/XXX/78, ale ajz výsluchu strán v tomto spore bolo zistené, že
aj žalobca N. F. v konaní XC/XXX/XX o zrušenie a vyporiadanie podielového spoluvlastníctva tvrdil, že je
ideálnym spoluvlastníkom, pretože napriek tomu, že reálne užíval vyčlenenú časť nehnuteľnosti, medzi

iným aj parcelu EN XXX, ktorá zodpovedá súčasnej parcele CKN XXX/X, nedošlo k dohode o zrušení
a vyporiadaní podielového spoluvlastníctva pre nezvestnosť jednej zo spoluvlastníčok. Podľa žalobcu
jeho právni predchodcovia nadobudli právo prechodu cez súčasnú parcelu CKN XXX/X vydržaním, aj
keď tak žalobca, ako ani právny zástupca nevymedzili obdobie, kedy začala plynúť vydržacia lehota a
kedy skončila. Trvali na tom, že právo prechodu bolo realizované už od obdobia pred 1. svetovou vojnou

a následne v rokoch 1955, 1956 právnymi predchodcami účastníkov konania bola uzavretá dohoda, že
prístupová cesta pôjde poza dom N. F., t.j. otca žalovanej v 1.rade a deda žalovaného v 2.rade a od tohto
obdobianerušenetútocestuužívalitakprávnipredchodcoviažalobcu,akoajžalobcadoroku2009,kedy
bezdôvodne začali žalovaní v 1.a 2. rade brániť žalobcovi v prechode cez ich pozemok ku svojmu domu.20. Žalobca v konaní nepreukázal písomnú formu dohody. Tvrdil, že bola uzavretá konkludentne medzi
všetkými tromi spoluvlastníkmi a v roku 1955 a 1956 sa podľa právneho zástupcu žalobcu zmenil len

priebeh prístupovej cesty po spornej parcele. Uviedol vo svojej výpovedi na č.l. XX, že asi v rokoch 1955
- 1956 sa súdili právny predchodca dnešnej žalovanej N. F. a S. F. mladší a v podstate sa vtedy dohodlo,
že nepôjde prístupová cesta od miestnej komunikácie popred dom otca žalovanej, ale pôjde poza dom.
V konaní žalobca nepredložil žiaden dôkaz o tom, aby prebehol niekedy v minulosti súdny spor medzi
N. F., alebo S. F., týkajúci sa užívania prístupovej cesty. Naopak, právna zástupkyňa žalovaných v 1. a

2. rade predložila súdu listinné dôkazy o tom, že v rokoch 1951 ublížil S. F. N. F. na zdraví a taktiež v
roku 1962 fyzicky napadol S. F. aj matku žalovanej v 1. rade, t.j. manželku N. F. H. F.V.. Z toho vyplýva,
že súdne konania sa týkali fyzických napadnutí zo strany S. F. vo vzťahu k N. F. a H. F., čo podporuje aj
tvrdeniežalovanýchvtom,žezatakýchokolnostínikdynedošlokdohodemedziprávnymipredchodcami
strán sporu tak, ako to tvrdí zástupca žalobcu a žalobca v tomto konaní. Aj všetci vypočutí svedkovia
tvrdili iba to, že cez parcelu súčasne evidovanú ako parcelu CKN XXX/X prechádzali tak spoluvlastníci

nehnuteľnosti, ako aj cudzí ľudia, ktorí si vytvárali skratku z dediny na hlavnú cestu a v dedine to bolo
bežné aj na iných nehnuteľnostiach, že sa takéto prechody tolerovali.

21. Z vykonaného dokazovania mal súd taktiež preukázané, že nehnuteľnosti, ktoré vlastní súčasný
žalobca,aktorézískalposvojichprávnychpredchodcoch,boliumiestnenétak,akotovyplývaajznáčrtu,

ktorý súd urobil do spisu v prostriedku celej pozemnoknižnej parcely, a teda je pravdou, že k tomuto
domu sa mohol dostať len cez parcelu XXX/X, čo sa aj v minulosti dialo, alebo cez parcely od hlavnej
cesty. I v súčasnej dobe môže žalobca prechádzať k týmto nehnuteľnostiam cez parcely CKN XXX a
XXX, ktoré krátku dobu vlastnil. Následne ich previedol na základe kúpnej zmluvy na svoju dcéru X. J.,
čiže ku dnešnému dňu žalobca už nie je vlastníkom týchto parciel. V konaní bolo preukázané aj to, že

tieto parcely si žalobca vysporiadaval v konaní vedenom pred Okresným súdom H. sp. zn. XC/XXXX/
XX ako nehnuteľnosti, ktoré patria do dedičstva po nebohom otcovi žalobcu, a ktoré aj následne takto
získal do vlastníctva. Pritom odôvodňoval žalobu tým, že ku dňu smrti bol jeho otec vlastníkom týchto
parciel, pretože ich užíval 40 rokov.

22. Vo všeobecnosti je možné vecné bremeno charakterizovať ako vecné právo, ktoré obmedzuje
vlastníka nehnuteľnej veci v prospech niekoho iného tak, že je povinný niečo trpieť, niečoho sa
zdržať, alebo niečo konať (pati, facere, non facere). Vyznačuje sa teda tým, že spočíva v obmedzení
vlastníka nehnuteľnosti buď na prospešnejšie využívanie nehnuteľnosti iného konkrétneho vlastníka,
alebo na prospech určitej fyzickej, alebo právnickej osoby, toto obmedzenie je späté so zaťaženou

nehnuteľnosťou (obmedzenie vlastníka) v prospech panujúcej nehnuteľnosti. Práva zodpovedajúce
vecným bremenám sú spojené buď s vlastníctvom určitej nehnuteľnosti, alebo patria určitej osobe.

23. Právnym dôvodom vzniku vecného bremena môže byť rovnako ako vlastníckeho práva zmluva,
dedenie, rozhodnutie príslušného orgánu, zákon a vydržanie. Oprávnenie zodpovedajúce vecnému

bremenu teda možno nadobudnúť aj vydržaním. Predpokladom tohto spôsobu nadobudnutia je
nepretržitý výkon práva po dobu najmenej 10 rokov, ak sú splnené aj ostatné podmienky, podobné
vydržaniu vlastníckeho práva, uvedené v § 134 O. z. Vylúčené je vydržanie práva zodpovedajúce
vecnému bremenu k nehnuteľnostiam, ktoré môžu byť len vo vlastníctve štátu, alebo vo vlastníctve
zákonom určených právnických osôb. Vydržanie je osobitný originálny spôsob nadobudnutia vlastníctva.

V prípade splnenia zákonom určených podmienok dochádza k nemu priamo zo zákona. Nevyžaduje sa
k tomu rozhodnutie štátneho orgánu. K tomu, aby bolo možné nadobudnúť vlastnícke právo vydržaním,
musia byť splnené zároveň tieto zákonné predpoklady:
a/ nadobúdateľ je oprávneným držiteľom veci po celú vydržaciu dobu,
b/ nepretržitosť vydržacej doby, ktorou je neprerušovaný stav užívania predmetu vydržania počas

zákonom ustanovenej doby, spôsobili predmet vydržania.

Predpokladom vydržania je skutočnosť, že držiteľ je so zreteľom na všetky okolnosti dobromyseľný, že
mu vec, alebo právo patrí. Posúdenie toho, či držiteľ je so zreteľom na všetky okolnosti dobromyseľný,
že mu vec patrí, nemôže vychádzať len z posúdenia subjektívnych predstáv držiteľa. Dobromyseľnosť

držiteľa musí byť posudzovaná aj z hľadiska, či držiteľ pri zachovaní náležitej opatrnosti, ktorú možno
s prihliadnutím na okolnosti konkrétneho prípadu na každom subjekte požadovať, mal, alebo mohol
mať pochybnosti, že užíva nehnuteľnosti, ktorých vlastníctvo nenadobudol. Oprávnená držba sa nemusínevyhnutne opierať o existujúci právny dôvod, stačí, ak tu bol i domnelý právny dôvod, teda ide o to,
aby držiteľ bol so zreteľom na všetky okolnosti dobromyseľný, že mu takýto právny titul svedčí.

Subjektívny pocit držiteľa nemôže byť sám o sebe podkladom pre vydržanie, ak nie je tento pocit
vyvolaný okolnosťami objektívne nasvedčujúcimi oprávnenosti držby práva.

24. V danom prípade sám žalobca uviedol, že nehnuteľnosti boli v podielovom spoluvlastníctve
viacerých spoluvlastníkov, a aj užívané boli takým spôsobom, že na nehnuteľnostiach boli tri domy, ku

ktorým prichádzali všetci vlastníci týchto domov cez pozemok, ktorý však právne vyporiadaný nebol.
Aj z pripojeného spisu Okresného súdu H. sp. zn. XC/XXX/XX vyplynulo, že sám žalobca, ktorý
požiadal o zrušenie podielového spoluvlastníctva, aj k terajšej parcele XXX/X túto považoval za ideálne
spoluvlastníctvo viacerých osôb uvedených v pozemnoknižnej zápisnici a uviedol aj to, že k dohode
o zrušení spoluvlastníctva ku dňu podania žaloby nemohlo dôjsť pre nezvestnosť žalovanej v 2.rade.
Z toho teda vyplýva, že v čase, keď mala byť uzavretá dohoda medzi vlastníkmi rodinných domov,

postavených na parcelách, ktoré neboli právne vysporiadané a tvorili iba podielové spoluvlastníctvo,
nemohla byť účinne uzavretá dohoda o prístupovej ceste, pretože každý z týchto spoluvlastníkov mal
právo ako ideálny spoluvlastník nehnuteľnosť užívať. Súd neuveril tvrdeniu žalobcu o tom, že dohoda v
roku 1955 a 1956 bola uzavretá medzi všetkými ideálnymi spoluvlastníkmi a týkala sa práva prechodu
práve poza dom N. F. z dôvodu toho, že práve obdobie, ktoré predchádzalo rokom 1955 a 1956 bolo

obdobím sporov a minimálne dvaja z týchto spoluvlastníkov a konkrétne S. F. nemohol byť účastníkom
takejto dohody, lebo v období od rokov 1951 až po rok 1962 fyzicky napádal N. F. a jeho manželku, čo
vyvolávalo zlé vzťahy medzi spoluvlastníkmi.

25. Taktiež z pripojeného spisu sp. zn. XC/XXX/XX a výsluchu matky terajšieho žalobcu nevyplýva, aby

nehnuteľnosť, ktorú žiadal do výlučného vlastníctva žalobca, mala byť prístupovou cestou, resp. mala by
byť v spoluvlastníctve a ani nikto z ostatných vypočutých spoluvlastníkov sa k tomuto právu nevyjadril.

26. Súd z vykonaného dokazovania dospel k záveru, že prístup na pozemky žalobcu nebol jediný cez
pozemok CKN XXX/X, ale aj cez pozemok CKN XXX a CKN XXX, ktorý užíval otec žalobcu, o čom

svedčí konanie vedené na Okresnom súde H. pod sp. zn. XC/XXXX/XX. Je pravdou, že komfortnejší
bol prístup k domu od miestnej komunikácie cez pozemok XXX/X a to aj z toho dôvodu, že pozemky
končiace pred hlavnou cestou, ako je XXX, XXX boli ťažšie prístupné pokiaľ ide o motorové vozidlo,
alebo voz. Aj svedkyňa K. I., alebo Ing. H. Q. potvrdili, že ľudia prechádzali v dedine rôznym spôsobom
a rôznymi pozemkami z cesty miestnej komunikácie na hlavnú cestu.

27. Súd zhodnotil vykonané dôkazy a dospel k záveru, že žaloba je neopodstatnená, z ktorého dôvodu
ju zamietol.

28. Žalobca v konaní nepreukázal právny titul pre vstup do držby a v ktorom období sa tak stalo. Dohoda,

ktorá podľa žalobcu mala byť uzavretá v roku 1955 a 1956 v konkludentnej forme medzi vlastníkmi
domov nebola preukázaná. Žiaden zo svedkov nebol osobne účastný pri takejto dohode a svedkovia,
ktorých súd vypočul, iba potvrdili v konaní to, že právni predchodcovia strán sporu prechádzali ku svojim
domom cez parcelu, ktorá v súčasnosti zodpovedá označeniu CKN XXX/X. Táto okolnosť však nebola
sporná ani medzi stranami sporu.

29. Z vykonaného dokazovania ďalej vyplynulo aj to, že až do roku 1978 bola parcela v súčasnosti
označená ako CKN XXX/X v spoluvlastníctve právnych predchodcov strán sporu. Ak teda prechádzali
vlastnícidomovceztútoparcelukusvojimdomom,totoprávoimvyplynulozospoluvlastníckychpodielov
ich právnych predchodcov. Až v roku 1978 sa podielové spoluvlastníctvo zrušilo a vyporiadalo tak, že

otec žalovanej v 1. rade a dedo žalovaného v 2.rade N. F. získal parcelu CKN XXX/X do výlučného
vlastníctva. Minimálne teda od roku 1978 nemohol byť ani žalobca, ani jeho matka dobromyseľný v
užívaní tejto parcely z titulu prístupovej cesty, lebo matka žalobcu bola prítomná na pojednávaní, kde
súd rozhodol, že táto nehnuteľnosť patrí do výlučného vlastníctva N. F..

30. Žalobca nepreukázal vstup do držby, ale ani obdobie, po ktoré vydržacia doba uplynula. V konaní
tvrdil, že do roku 1955, 1956 sa prístupová cesta užívala popred dom N. F. a po dohode v roku 1955,
1956 poza dom. Ani v jednom prípade však nevymedzil, v akom rozsahu sa sporný pozemok využíval
na prístupovú cestu, a teda v akom rozsahu vzniklo vecné bremeno vydržaním. Parcela CKN XXX/Xmá výmeru 307 m2, ide o zastavané plochy a nádvoria. Pri ohliadke na mieste samom súd zistil, že
tak, ako žiada žalobca strpieť právo prechodu vo vzťahu k žalovaným by znamenalo, že žalobca môže
prechádzať peši, vozom, autom cez dvor žalovaného v 2. rade bez bližšieho vymedzenia plochy, po

ktorej by sa takýmto spôsobom mohol pohybovať. Súd mal za to, že ak by žalobe tak, ako to žiada
žalobca vyhovel, tak by rozsudok bol nevykonateľný, pretože žalobca nepredložil do konania žiaden
dôkaz ani k tomu, aká plocha z parcely CKN XXX/X má slúžiť na prístup k jeho nehnuteľnostiam a to ani v
prípade, ak táto prístupová cesta bola využívaná popred dom právneho predchodcu žalovaných do roku
1955, alebo poza dom po roku 1955. Aj z týchto dôvodov mal súd za to, že žaloba je neopodstatnená a

tvrdenia žalobcu v konaní ostali nepreukázané, z ktorého dôvodu súd žalobu v celom rozsahu zamietol.

31. Podľa § 255 ods. 1, 2 CSP súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci.

Ak mala strana vo veci úspech len čiastočný, súd náhradu trov konania pomerne rozdelí, prípadne
vysloví, že žiadna zo strán nemá na náhradu trov konania právo.

32. V danom prípade žaloba bola zamietnutá, preto žalovaní v 1.a 2. rade mali plný úspech a súd im
priznal z tohto dôvodu aj náhradu trov konania v celom rozsahu. O výške náhrady trov konania rozhodne
súd 1. stupňa po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí samostatným uznesením, ktoré
vydá súdny úradník.

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu je možné podať odvolanie v lehote 15 dní odo dňa jeho doručenia
prostredníctvom tunajšieho súdu na Krajský súd v Prešove.

V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v

akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody)
a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).

Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda a dôvody odvolania môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia
lehoty na odvolanie.

Odvolanie možno odôvodniť len tým, že
a) neboli splnené procesné podmienky,
b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,

c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,
d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie

prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo
h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej
inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada

mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.

Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na
podanie odvolania.

Prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené v konaní pred
súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak
a) sa týkajú procesných podmienok,
b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu,
c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne

rozhodnutie vo veci alebod) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie.

Ak nebude povinnosť uložená týmto rozhodnutím splnená v stanovenej lehote, možno sa jej splnenia

domáhať návrhom na vykonanie exekúcie podľa osobitného predpisu.