Rozsudok ,
Iná povaha rozhodnutia Judgement was issued on Wednesday, October 17, 2019

Súd: Najvyšší súd
Spisová značka: 3Sžik/3/2019

Identifikačné číslo súdneho spisu: 3016200170
Dátum vydania rozhodnutia: 17. 10. 2019
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Ivan Rumana

ECLI: ECLI:SK:NSSR:2019:3016200170.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Najvyšší súd Slovenskej republiky ako súd kasačný v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Ivana

Rumanu (spravodajca) a sudcov Mgr. Viliama Pohančeníka a JUDr. Anny Peťovskej, PhD., v právnej
veci žalobcu: U. L., nar. XX.XX.XXXX, X., právne zastúpený Advokátskou kanceláriou KONCOVÁ &
PARTNERS, s.r.o., IČO: 47 256 907, Legionárska 7158/5, 911 01 Trenčín, za ktorú koná konateľka JUDr.
Barbora Koncová, proti sťažovateľovi (pôvodne žalovanému): Okresný úrad Trenčín, odbor opravných
prostriedkov, Hviezdoslavova 3, 911 01 Trenčín, o preskúmanie zákonnosti fiktívneho rozhodnutia
sťažovateľa o odvolaní žalobcu zo dňa 03.12.2015, v konaní o kasačnej sťažnosti sťažovateľa proti
rozsudku Krajského súdu v Trenčíne č. k. 13S/8/2016-75 zo dňa 23.01.2019, takto

r o z h o d o l :

Najvyšší súd Slovenskej republiky kasačnú sťažnosť sťažovateľa (pôvodne žalovaného) proti rozsudku
Krajského súdu v Trenčíne č. k. 13S/8/2016-75 zo dňa 23.01.2019 z a m i e t a.
Účastníkom konania právo na náhradu trov kasačného konania n e p r i z n á v a.

o d ô v o d n e n i e :

1. Napadnutým rozsudkom Krajský súd v Trenčíne podľa § 191 ods. 1 písm. c/ a d/ zákona č. 162/2015
Z. z. Správny súdny poriadok (,,SSP") zrušil fiktívne rozhodnutie žalovaného Okresného úradu Trenčín,
odbor opravných prostriedkov o odvolaní žalobcu zo dňa 03.12.2015 a fiktívne rozhodnutie Okresného
úradu Považská Bystrica, odbor všeobecnej vnútornej správy, pracovisko Púchov o žiadosti žalobcu zo
dňa 20.10.2015 v znení jej doplnenia zo dňa 04.11.2015.

2.Krajskýsúdzistil,žežalobcasažiadosťouzodňa20.10.2015adoplnenoupodanímzodňa04.11.2015
domáhal poskytnutia, sprístupnenia informácii týkajúcich sa priestupkového konania. Dňa 18.11.2015
Okresný úrad Považská Bystrica, odbor všeobecnej vnútornej správy, pracovisko Púchov (ďalej aj
len ,,povinná osoba") rozhodla o podanej žiadosti žalobcu rozhodnutím vo forme zápisu v spise č. OÚ-
PB-OVVS-2015/010118-006 zo dňa 18.11.2015 a sprístupnila mu informácie, ktoré žalobcovi doručila
v písomnej forme. Predmetom sprístupnenia boli zápisnice a rozhodnutie z priestupkového konania,

ktorých obsah bol na viacerých miestach vybielený (anonymizovaný). V rozhodnutí vydanom podľa § 18
ods. 1 ZSI zároveň poučil žalobcu o nemožnosti ho napadnúť opravným prostriedkom. Proti uvedenému
rozhodnutiu aj napriek tomu podal žalobca dňa 03.12.2015 odvolanie s odôvodnením, že mu povinná
osoba neposkytla všetky požadované informácie. Povinná osoba, ako aj žalovaný posúdili podané
odvolanie ako podnet na preskúmanie rozhodnutia mimo odvolacieho konania. Následným rozhodnutím
č. OU-TN-OOP4/2016/003714-007/2015/Sla zo dňa 07.03.2016 žalovaný zrušil rozhodnutie povinnej
osoby pre jeho rozpor so zákonom s povinnosťou opätovne preskúmať žiadosť žalobcu a v prípade

nesprístupnenia čo i len časti požadovaných údajov vydať rozhodnutie podľa § 18 ods. 2 ZSI.
Ďalším rozhodnutím č. OU-PB-OVVS-2016/000162-012 zo dňa 18.04.2016 povinná osoba rozhodla o
čiastočnom nesprístupnení informácii v zmysle § 18 ods. 2 ZSI. Posledné uvedené rozhodnutie bolonapadnuté odvolaním žalobcu, o ktorom nebolo doteraz rozhodnuté, pretože odvolacie konanie bolo
prerušené s ohľadom na toto prebiehajúce súdne konanie na krajskom súde.

3. Krajský súd mal preukázané, že na žiadosť žalobcu povinná osoba sprístupnila žalobcovi len časť
žiadaných informácií, o čom však v rozpore so zákonom vydala rozhodnutie zápisom v spise podľa § 18
ods. 1 ZSI, ktoré sa vydáva len v prípade plného vyhovenia žiadosti. Správne orgány nevydali v zákonnej
lehote rozhodnutie o čiastočnom nevyhovení žiadosti a ani nerozhodli o odvolaní žalobcu. Výsledkom
je existencia dvoch fiktívnych rozhodnutí, ktorých zákonnosť pre absenciu odôvodnenia krajský súd

nemohol preskúmať.

4. Krajský súd vec nevrátil správnym orgánom na nové prejednanie a rozhodnutie, pretože mal za
to, že zrušením existujúcich fiktívnych rozhodnutí boli napravené pochybenia povinnej osoby, ako
aj žalovaného, ktorý v mimoodvolacom konaní zrušili prvostupňové správne rozhodnutie zo dňa
18.11.2015, a na ktorého pokyn povinná osoba vydala nové rozhodnutie dňa 18.04.2016. Týmto krajský

súd vytvoril správnym orgánom podmienky, aby o žiadosti žalobcu konali už len na podklade nového
prvostupňového rozhodnutia zo dňa 18.04.2016.

5. Proti tomuto rozsudku podal sťažovateľ včas kasačnú sťažnosť. Navrhoval, aby najvyšší súd
napadnutý rozsudok zrušil, zastavil konanie a žiadnemu z účastníkov nepriznal právo na náhradu trov

konania. Tvrdil, že povinná osoba postupovala v súlade so ZSI, keď vyzvala žalobcu na doplnenie
podania, keďže z neho nebolo zrejmé, aké informácie požadoval, a keď v zákonom stanovenej lehote
vydal rozhodnutie zápisom v spise a žiadateľovi zaslal spis s odpoveďou na jeho žiadosť. Preto nemožno
tvrdiť, že došlo k vydaniu fiktívneho rozhodnutia. Sťažovateľ poukázal na prezumpciu správnosti
rozhodnutia, ktorým vyvracal tvrdenie krajského súdu, že vydaním rozhodnutia zápisom v spise neboli

žalobcovi sprístupnené požadované informácie. Skutočnosť, že nemohlo dôjsť k vydaniu fiktívneho
rozhodnutia odôvodňoval tým, že sťažovateľ sa riadne zaoberal podaním žalobcu označeným ako
odvolanie, ktoré podľa obsahu, keďže bolo vydané rozhodnutie zápisom v spise, proti ktorému nie je
možné podať odvolanie, vyhodnotil ako podnet na preskúmanie rozhodnutia mimo odvolacieho konania.
V tomto konaní bolo v stanovenej lehote vydané rozhodnutie o zrušení napadnutého rozhodnutia

povinnej osoby. Sťažovateľ mal za to, že v celom konaní išlo o šikanózny výkon práva žalobcu.

6. Žalobca sa v podaniach zo dňa 25.03.2019 a zo dňa 29.03.2019 vyjadril ku kasačnej sťažnosti
a navrhoval, aby ju kasačný súd ako nedôvodnú zamietol. Napadnuté rozhodnutie považoval za
správne a v súlade s ustálenou rozhodovacou praxou. Uviedol, že z celej kasačnej sťažnosti nie je

zrejmé, v čom sťažovateľ vidí nesprávne právne posúdenie veci. Sťažovateľ nenapadol výrok, ale len
odôvodnenie rozhodnutia, čím nesplnil podmienku spôsobilého dôvodu na podanie kasačnej sťažnosti.
Tvrdenie sťažovateľa, že došlo k vydaniu rozhodnutia zápisom v spise, považoval za právne irelevantné,
nemajúce žiaden vplyv na výsledok súdneho konania. Správnym orgánom a sťažovateľom došlo k
nezákonnému postupu, zmätočnému a nezákonnému rozhodnutiu.

7. Najvyšší súd Slovenskej republiky konajúci ako kasačný súd (§ 438 ods. 2 SSP) preskúmal napadnutý
rozsudok, ako aj konanie, ktoré mu predchádzalo v medziach dôvodov podanej kasačnej sťažnosti v
zmysle § 440 SSP, kasačnú sťažnosť prejednal bez nariadenia pojednávania (§ 455 SSP), keď deň
vyhláseniarozhodnutiabolzverejnenýminimálne5dnívoprednaúradnejtabulianainternetovejstránke

Najvyššieho súdu Slovenskej republiky www.nsud.sk (§ 137 ods. 2 a 3 SSP) a podľa § 461 SSP kasačnú
sťažnosť ako nedôvodnú zamietol.

8. Preskúmaním veci kasačný súd zistil, že žiadané informácie sú obsahom priestupkového spisu
a týkajú sa konkrétnych fyzických osôb. Žalobca v žiadosti o poskytnutie informácií zo dňa

20.10.2015 uvádza, že predmetom žiadosti je sprístupnenie informácie výpovedí zo spisu č. OU-PB-
OVVS-2015/007607-37 AP 11, týkajúce sa podozrivého páchateľa L. P. ml. a podozrivej páchateľky Z. P..

9. Podľa § 9 ods. 1 zákona č. 211/2000 Z. z. o slobodnom prístupe k informáciám a o zmene a doplnení
niektorých zákonov (zákon o slobode informácií), informácie, ktoré sa dotýkajú osobnosti a súkromia

fyzickejosoby,písomnostiosobnejpovahy,podobizne,obrazovésnímkyaobrazovéazvukovézáznamy
týkajúce sa fyzickej osoby alebo jej prejavov osobnej povahy povinná osoba sprístupní len vtedy, ak to
ustanovuje osobitný zákon, alebo s predchádzajúcim písomným súhlasom dotknutej osoby. Ak dotknutáosoba nežije, taký súhlas môže poskytnúť jej blízka osoba. Ustanovenia osobitných predpisov tým nie
sú dotknuté.

10. Podľa § 2 zák. č. 18/2018 Z. z. o ochrane osobných údajov osobnými údajmi sú údaje týkajúce sa
identifikovanej fyzickej osoby alebo identifikovateľnej fyzickej osoby, ktorú možno identifikovať priamo
alebo nepriamo, najmä na základe všeobecne použiteľného identifikátora, iného identifikátora, ako je
napríklad meno, priezvisko, identifikačné číslo, lokalizačné údaje,1) alebo online identifikátor, alebo na
základe jednej alebo viacerých charakteristík alebo znakov, ktoré tvoria jej fyzickú identitu, fyziologickú

identitu, genetickú identitu, psychickú identitu, mentálnu identitu, ekonomickú identitu, kultúrnu identitu
alebo sociálnu identitu.

11. Kasačný súd konštatuje, že z takto formulovanej žiadosti o informáciu je zrejmé, že sú ňou dotknuté
osobné údaje fyzických osôb. Žiadosť o informáciu nesmie svojim obsahom smerovať ku konkrétnej
fyzickej osobe (inej ako žiadateľ) a nesmie byť prepojenie medzi informáciou a touto fyzickou osobou

identifikovanou v podanej žiadosti. Ide o obmedzenie podľa § 9 ods. 1 zák. č. 211/2000 Z. z. o slobode
informácií.

12. Ak by povinná osoba poskytla informácie k žiadosti, v ktorej je uvedená konkrétna fyzická osoba,
zároveň by tým potvrdzovala, že ide o informácie - údaje relevantné k tejto konkrétnej osobe. Vzhľadom

na uvedené žiadosť žalobcu o informáciu s údajom mena a priezviska konkrétnej fyzickej osoby, ku
ktorej sa informácia viaže nie je prípustná z dôvodu ochrany osobných údajov. Je potrebné zdôrazniť,
že vo všeobecnosti žiadateľ o sprístupnenie informácie v právnom režime podľa zákona č. 211/2000 Z.
z. nie je v procesnom postavení účastníka konania o priestupku, a preto nemôže disponovať údajmi ku
konkrétnemu účastníkovi konania o priestupku. Pokiaľ bol žalobca poškodený priestupkom, má právo

nahliadnuť do priestupkového spisu za účelom ochrany svojich práv.

13. Skutočnosť, že žiadosti o sprístupnenie informácii ku konkrétnym fyzickým osobám označeným
menom a priezviskom nie sú prípustné senát najvyššieho súdu už judikoval v rozsudku sp. zn. 3
Sži/40/2014 zo dňa 28.01.2015 vo veci žalobcu Pohotovosť, s.r.o. proti Krajskému súdu v Bratislave,

kdežalobcažiadaloznámiťevidenčnéúdajezregistra kmenuapriezviskudlžníkavexekučnomkonaní.

14. Z administratívneho spisu mal kasačný súd za preukázané, že dňa 21.10.2015 bola správnemu
orgánu prvého stupňa doručená žiadosť žalobcu o sprístupnenie informácii. Žalobca bol písomne
vyzvaný na jej doplnenie. Doplnenie podania bolo povinnej osobe doručené dňa 09.11.2015. V zákonnej

lehote, dňa 18.11.2015, bol vykonaný zápis do spisu a vydaný úradný list s informáciami pre žalobcu.
Proti rozhodnutiu formou zápisu v spise žalobca podal odvolanie, ktoré sťažovateľ vzhľadom na
neprípustnosť odvolania posúdil ako podnet na preskúmanie rozhodnutia mimo odvolacieho konania, o
čom dňa 11.01.2016 vydal upovedomenie, ktoré bolo dňa 20.01.2016 doručené žalobcovi. Následným
rozhodnutím č. OU-TN-OOP4/2016/003714-007/2015/Sla bolo pôvodné rozhodnutie povinnej osoby

zrušené.

15. Podľa § 19 ods. 3 zákona č. 211/2000 Z. z. o slobodnom prístupe k informáciám a o zmene a
doplnení niektorých zákonov (zákon o slobode informácií), odvolací orgán rozhodne o odvolaní do 15
dní od doručenia odvolania povinnou osobou. Ak odvolací orgán v tejto lehote nerozhodne, predpokladá

sa, že vydal rozhodnutie, ktorým odvolanie zamietol a napadnuté rozhodnutie potvrdil; za deň doručenia
tohto rozhodnutia sa považuje druhý deň po uplynutí lehoty na vydanie rozhodnutia.

16. Fiktívne rozhodnutie má z právne kvalitatívneho hľadiska rovnakú povahu ako riadne rozhodnutie.
Svojou povahou je nepreskúmateľné pre nedostatok dôvodov. Vytvára však formálnu prekážku ďalšej

rozhodovacej činnosti správneho orgánu, ktorá musela byť odstránená zrušením rozhodnutia.

17. Senát kasačného súdu poukazuje na rozsudok najvyššieho súdu sp. zn. 3 Sži/3/2011
(Hílek, s.r.o proti Primátorovi Mesta Skalica) zo dňa 03.05.2011 uverejnený v ASPI pod č. JUD65305SK,
podľa ktorého „Fiktívne rozhodnutie je už svojou povahou nepreskúmateľné pre nedostatok dôvodov

podľa § 250j ods. 2 .18. O trovách kasačného konania najvyšší súd rozhodol podľa § 467 ods. 1 SSP v spojení s § 167 ods. 1
SSP a contrario tak, že sťažovateľovi nepriznal náhradu trov kasačného konania z dôvodu neúspechu v
kasačnom konaní. Žalobcovi trovy kasačného konania nepriznal z dôvodov hodných osobitného zreteľa,

ktoré videl v tom, že žalobca žiadal sprístupniť informácie ku konkrétnej fyzickej osobe, kde materiálny
nárok na poskytnutie informácie nebol daný. Z formálneho hľadiska vo veci vzniklo fiktívne rozhodnutie.

19. Toto rozhodnutie prijal Najvyšší súd Slovenskej republiky v senáte pomerom hlasov 3:0 (§ 3 ods.
9 zákona č. 757/2004 Z. z. o súdoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení účinnom od

1. mája 2011).
Žiadosť o informáciu nesmie svojim obsahom smerovať ku konkrétnej fyzickej osobe (inej ako žiadateľ)
a nesmie byť prepojenie medzi informáciou a touto fyzickou osobou identifikovanou v podanej žiadosti.
Ide o obmedzenie podľa § 9 ods. 1 zák. č. 211/2000 Z. z. o slobode informácií.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku opravný prostriedok nie je prípustný.