Rozsudok Judgement was issued on Wednesday, September 19, 2019

Súd: Krajský súd Banská Bystrica
Spisová značka: 16Co/25/2018

Identifikačné číslo súdneho spisu: 6911200397
Dátum vydania rozhodnutia: 19. 09. 2019
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Štefan Baláž

ECLI: ECLI:SK:KSBB:2019:6911200397.2

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Banskej Bystrici v senáte zloženom z predsedu senátu Mgr. Štefana Baláža a sudcov

JUDr. Alexandra Mojša a JUDr. Ivice Hanuskovej, v spore žalobcu J. C., a. s., T., E. F. XX/B, O.: XX
XXX XXX, zastúpeného Mgr. Miroslavom Hanecom, advokátom so sídlom v Žiline, Hruštiny 602, proti
žalovanémuJ.P.,nar.XX.XX.XXXX,bydliskomvU.,R.XXX,zastúpenéhoJUDr.MarianomDzuroškom,
advokátom so sídlom v Rimavskej Sobote, Hviezdoslavova 468/31, o zaplatenie 2.673,28 EUR s prísl.,
na odvolanie žalobcu proti rozsudku Okresného súdu v Rimavskej Sobote, č. k. 12C/74/2011-424 zo
dňa 24. 10. 2017, takto

r o z h o d o l :

I. Krajský súd rozsudok okresného súdu vo výroku, ktorým žalobu v prevyšujúcej časti čo do sumy

1.625,04 EUR s príslušenstvom zamietol (výrok II.) m e n í tak, že žalovaný je povinný zaplatiť žalobcovi
sumu 1.625,04 EUR s 9 % ročným úrokom z omeškania od 11. 06. 2010 do zaplatenia do 3 dní od
právoplatnosti rozsudku;

II. vo zvyšku rozsudok okresného súdu vo výroku, ktorým žalobu v prevyšujúcej časti nad sumu 1.625,04
EUR s príslušenstvom zamietol (výrok II.), p o t v r d z u j e .

III. Rozsudok okresného súdu vo výroku o trovách konania (výrok III.) m e n í tak, že žalovaný je povinný
nahradiť žalobcovi trovy konania na súde prvej inštancie v rozsahu 60,32 %.

IV. Rozsudok okresného súdu vo výroku o trovách konania štátu (výrok IV.) m e n í tak, že žalobca
je povinný nahradiť trovy štátu v rozsahu 19,84 % a žalovaný je povinný nahradiť trovy štátu v rozsahu
80,16 %.

V. Žalobca je povinný nahradiť žalovanému trovy odvolacieho konania v rozsahu 50,78 %.

VI. Rozsudok okresného súdu vo výroku, ktorým uložil žalovanému povinnosť zaplatiť žalobcovi 517,91
EUR s príslušenstvom a vo výroku o náhrade znalečného, zostáva nedotknutý.

o d ô v o d n e n i e :

1. Súd prvej inštancie napadnutým rozsudkom uložil žalovanému povinnosť zaplatiť žalobcovi 517,91
EUR spolu s 9 % ročným úrokom z omeškania od 11. 06. 2010 do zaplatenia (výrok I.), v prevyšujúcej
časti žalobu zamietol (výrok II.), žalovanému priznal náhradu trov konania od žalobcu v rozsahu 61,26
% (výrok III.), štátu priznal náhradu otrv voči žalobcovi v rozsahu 80,63 % a voči žalovanému v rozsahu

19,37 % (výrok IV.) a znalcovi O. J. náhradu výdavkov spojených so znaleckým posudkom č. 27/2017
nepriznal (výrok V.).2. Žalobca sa domáhal zaplatenia 2.673,28 EUR s 9 % úrokmi z omeškania ročne od 11. 06. 2010 do
zaplatenia s odôvodnením, že pri kontrole plynomeru u žalovaného, vykonanej zamestnancami žalobcu
dňa 26. 04. 2010, bolo zistené porušenie overovacej značky na číselníku, o čom bol vyhotovený zápis,

plynomer bol demontovaný a odoslaný na expertízu Slovenskej legálnej metrológie, ktorá posudkom
zo dňa 10. 05. 2010 potvrdila poškodenie plomby počítadla. Žalobca uplatnil od žalovaného nárok za
neoprávnený odberu plynu podľa § 59 ods. 1 písm. d), ods. 2 zák. č. 656/2004 Z. z. o energetike,
ako skutočne vzniknutú škodu, vypočítanú podľa vyhl. č. 155/2005 Z. z. Žalovanému fakturoval sumu
2.405,66 EUR vyčíslenú ako škoda za neoprávnený odber zemného plynu za obdobie od 15. 01. 2010,

t. j. dátumu predošlej kontroly odberu do 26. 04. 2010, kedy bolo zistené poškodenie overovacej značky
a ďalej sumu 267,62 EUR, vyčíslenú ako náklady zisťovania a opravy plynomeru.

3. Rozsudok okresného súdu č. k. 12C/74/2011-117 z 11. 07. 2012, ktorým žalobe vyhovel, bol zrušený
uznesením Krajského súdu v Banskej Bystrici č. k. 16Co/277/2012-139 z 13. 02. 2013, pretože okresný
súd sa nevysporiadal s obranou žalovaného, že plynomer vykazoval len obvyklú spotrebu. Odvolací súd

považoval za sporné určenie výšky škody, pri výpočte ktorej žalobca vychádza z toho, že tri plynové
spotrebiče zistené u žalovaného, odobrali za obdobie od 15. 01. do 26. 04. 2010, t. j. 102 dní spolu 4.641
m3 plynu (48.995,037 kWh). Okresný súd sa mal zaoberať s tým, či existujú spoľahlivé a objektívne
podklady pre vyčíslenie skutočnej škody, pričom takým podkladom môže byť aj sporný plynomer a
porovnanie odberu plynu žalovaným za predchádzajúce obdobia so stavom zisteným k 26. 04. 2010.

Žalobca skutočnú škodu stotožnil so škodou určenou podľa vykonávacieho predpisu, ktorá sa uplatní
v prípade, ak sa skutočná škoda nedá zistiť. Ak by stav meradla sporného plynomeru bol pre výpočet
škody bezvýznamný, uvedený údaj z nespôsobilého plynomeru a údaje o spotrebičoch na odbernom
mieste by žalobca nebol povinný uvádzať v zápise o zistení neoprávneného odberu.

4. Okresný súd v poradí druhým rozsudkom č. k. 12C/74/2011 - 264 zo dňa 17. 02. 2015 žalobu zamietol
s odôvodnením, že nebolo sporné, že v období od 15. 01. do 26. 04. 2010 žalovaný plyn odoberal ale
to, v akom množstve, resp. či sa skutočne odobraté množstvo plynu nedá zistiť a preto treba vychádzať
z výpočtu škody spôsobenej neoprávneným odberom podľa všeobecne záväzného právneho predpisu.
Podľa posudku J. legálnej metrológie, n. o. E. pracovisko T., bol na spornom plynomery stav overovacích

značieknevyhovujúci(bezoverovacejznačky),stavplynomeravyhovuje,jenepoškodený,stavpočítadla
vyhovuje, mechanizmus nepoškodený, tlaková strata neprekročila dovolenú hodnotu. Sporný plynomer
nevyhovoval technickým a metrologickým požiadavkám iba z dôvodu porušenia overovacej značky,
ktorá na sporom plynomery chýbala. Okresný súd zistil, že pri poslednom riadnom odpočte bol stav
plynomeru 1.014 m3 a pri jeho odmontovaní 26. 04. 2010 bol stav 1.969 m3. Rozdiel vykazoval spotrebu

plynu955m3.Právevspornomobdobíod15.01.2010do26.04.2010malžalovanýnajvyššiuspotrebu,
lebo v predchádzajúcich odberných obdobiach mal spotrebu od 14 m3 do 907 m3. Ak bola na spornom
plynomery nameraná najvyššia spotreba 955 m3, potom je nepravdepodobné, že by bolo nejakým
spôsobom do plynomeru zasahované a pretáčaný stav spotreby, čo by sa pravdepodobne prejavilo
zníženou spotrebou. Okresný súd dospel k záveru, že údaje zo sporného plynomeru bolo možné použiť

na zistenie skutočnej spotreby za žalované obdobie a to v množstve 955 m3. Žalobca nepreukázal, aká
je skutočná škoda, ktorá mu vznikla neoprávneným odberom plynu žalovaným, preto žalobu zamietol.
4.1. Krajský súd v Banskej Bystrici uznesením 16Co/399/2015-292 z 21. 05. 2015 zamietajúci rozsudok
okresného súdu zrušil a vec vrátil na ďalšie konanie, lebo skutočnú škody je možné zistiť aj v prípade,
že sa neuspokojí s výpočtom náhrady škody, ktorú preložil žalobca podľa vyhl. č. 155/2005 Z. z..

Objektívne a spoľahlivé podklady pre zisťovanie skutočnej škody je spotreba plynu žalovaným v
predchádzajúcich obdobiach, spotrebiče používané v domácnosti žalovaného a vykurovanie domu
vzhľadom na ročné obdobie. Okresný súd mal vyžiadať odborné posúdenie na zistenie, či spotrebiče
žalovaného v predpokladanej obvyklej prevádzke rodinného domu mohli v spornom období od 15. 01 do
26. 04. 2010 skutočne spotrebovať 995 m3 plynu, resp. aká mohla byť a bola skutočná spotreba plynu

týmito spotrebičmi. Okresný súd sa mal tiež zaoberať preukázaním škody vyčíslenej v sume 267,62
EUR, ktorú žalobca požaduje z dôvodu úkonov spojených so zisťovaním škody.

5. V poradí tretí rozsudok okresný súd odôvodnil zistením, že žalovaný odoberal plyn v období od 15. 01
do 26. 04. 2010 a jediným dôvodom, pre ktorý bol plynomer hodnotený ako nevyhovujúci bola chýbajúca

overovacia značka, ktorá bola nahradená kolíkom o ktorom vypovedal svedok Ádám. Súd pribral do
konania znalca Igora J. v odbore energetika, odvetvie tepelná energetika, vykurovanie a vykurovacie
zariadenia, ktorý podal znalecký posudok č. 27/2016 a doplnok k znaleckému posudku č. 29/2016 a č.
27/2017. Znalec najskôr určil potrebu tepla na vykurovanie, z ktorého určil množstvo spotrebovanéhozemného plynu na vykurovanie 2.589 m3, následne vyčíslil hodnotu spotrebovaného plynu v sume
1.347,36 EUR (č. l. 326). Súčasne znalec uviedol, že spotrebiče žalovaného, ktorými boli plynový kotol,
plynový ohrievač a plynový sporák v zistenom období v rodinnom dome žalovaného mohli skutočne

spotrebovať nameranú hodnotu 995 m3 plynu, čo v sadzbe pre neoprávnený odber zodpovedá sume
517,91 EUR.
5.1. Okresný súd nemal preukázané, že do plynomeru žalovaný zasahoval a údaje z plynomeru bolo
možné použiť na zistenie skutočnej spotreby, ktorá bola preukázaná v množstve 995 m3. Z toho potom
vychádzal pri výpočte náhrady skutočnej škody v sume 517,91 EUR, ktorú mal žalovaný uhradiť v lehote

splatnosti faktúry, ktorú vystavil žalobca za neoprávnený odber. Žalobcovi priznal úrok z omeškania od
11. 06. 2010 od splatnosti faktúry. Pokiaľ žalobca uplatnil náhradu škody za neoprávnený odber plynu
vo výške 2.405,66 EUR, tak v prevyšujúcej časti, čo do sumy 1.887,75 EUR žalobu zamietol.
5.2. Okresný súd ďalej zamietol náhradu nákladov spojených so zistením neoprávneného odberu v
sume 267,62 EUR, ktoré nepovažoval za účelne vynaložené, keďže na meradle nebola zistená žiadna
vada, okrem chýbajúcej overovacej značky, ani to, že by do meradla žalovaný zasahoval. Navyše

prevádzkovateľovi distribučnej siete zákona o energetike vyplýva povinnosť zabezpečiť zapojenie
a udržiavanie meradla plynu, do čoho spadá aj vykonávanie potrebných opráv a výmenu chybných
meradiel.

6. Na právne zdôvodnenie okresný súd uviedol § 420 ods. 1, § 442 ods. 1 Občianskeho zákonníka, §

49 ods. 4, § 54 ods. 1, ods. 10, § 59 ods. 1 písm. d), ods. 2, ods. 3 zák. č. 656/2004 Z. z. o energetike
v znení platnom do 31. 08. 2012 a § 1 ods. 1 písm. a) vyhl. č. 155/2005 Z. z. o spôsobe výpočtu škody
spôsobenej neoprávneným odberom plynu. Náhradu trov konania rozdelil podľa pomeru úspechu strán
v spore a § 255 ods. 2 CSP. Úspešnejšiemu žalovanému priznal náhradu trov v pomere 61,26 %,
keď vychádzal z toho, že žalobca mal úspech v pomere 19,37 % a žalovaný bol úspešný v pomere

80,63 %. Pomerom úspechu rozhodol aj o povinnosti strán sporu nahradiť trov štátu, ktoré boli znalcovi
vyplatené v sume 457,40 EUR. Znalcovi ďalšie znalečné nepatrí, lebo doplnenie posudku sa vzťahovalo
na zodpovedanie zadanej otázky.

7. Proti rozsudku okresného súdu podal odvolanie žalobca, ktorý namietal nesprávny procesný postup,

nesprávne skutkové zistenia a právne posúdenie. Predmetom konania je objektívna zodpovednosť
žalovaného za neoprávnený odber plynu, ktorá vyplýva z toho, že na plynomery bolo porušené
zabezpečenie proti neoprávnenej manipulácii, t. j. plomby na číselníku meradla. Údaj zo sporného
meradla nie je objektívnym a spoľahlivým podkladom pre vyčíslenie skutočnej škody. Taký údaj je
nepoužiteľný, lebo počítadlo funguje na mechanickom princípe pretáčania jednotlivých číslic. Prípadný

zásah do číselníka pretočením číslic sa neprejaví ako mechanická vada. Pri kontrolnom meraní nie
je možné zistiť manipuláciu s číslicami číselníka a preto je rozhodujúci stav plomby. Plynomer bol
umiestnený v pivnici rodinného domu žalovaného a prístup k meradlu mal len žalovaný a osoby, ktorým
to žalovaný umožnil. Súd sa nevysporiadal s námietkou, že znalec nie je znalcom v oblasti plynárenstva.
Znalec nevedel dať jednoznačnú odpoveď, aká bola skutočná spotreba v rozhodnom období. Množstvo

plynu, ktoré podľa znalca mohlo byť odobraté nie je množstvo, ktoré bolo reálne odobraté. Žalobca
namietal, že znalec pri výpočte množstva neoprávneného odberu plynu 2.589 m3 nesprávne aplikoval
vyhl. č. 155/2005 Z. z. Znalec nezohľadnil spotrebu ostatných spotrebičov, dopočet spotreby vychádzal
zo subjektívneho vyjadrenia manželky žalovaného. Ak mal plynový ohrievač vody spotrebu 2,1 m3/h a
bol používaný len nepresvedčivých 30 minút denne, bola jeho denná spotreba 1,05 m3 čo pri 102 dňoch

zodpovedá 107,01 m3 plynu a nie 4 m3 (č. l. 395). Akceptovanie nejednoznačného znaleckého posudku
je neprípustné. Dôvodnosť použitia vyhlášky pre výpočet škody, ktorú uplatnil žalobca, bola potvrdená
v rozhodovacej praxi všeobecných súdov, vrátane Najvyššieho súdu SR, na ktoré žalobca poukázal.
7.1. Žalobca ďalej namietal, že okresný súd nepriznal náhradu nákladov spojených so zisťovaním škody.
Nesprávne interpretoval výmenu plynomera, ktorú bol žalobca povinný realizovať, lebo žalovaný mal

platný zmluvný vzťah o dodávke plynu. Ak by nebol u žalovaného zistený neoprávnený odber, neboli by
žalobcovi náklady vznikli. Z uvedených dôvodov žalobca navrhol, aby odvolací súd rozsudok okresného
súdu zrušil a vec vrátil na ďalšie konanie.

8. Žalovaný vo vyjadrení k odvolaniu navrhol rozsudok okresného súdu potvrdiť. Okresný súd v

rozhodnutí uviedol, prečo nebol dôvod argumentáciu žalobcu v celom rozsahu akceptovať.

9.Krajskýsúdnariadilnaprejednanieodvolaniažalobcupojednávanie,naktoromvypočulstranysporua
zopakoval dokazovanie písomnosťami, ktoré tvoria obsah súdneho spisu. Žalobca vo svojom vyjadrenípoukázal na rozhodnutia Najvyššieho súdu SR 3 Obdo 51/2017 a 3 Obdo 49/2018 a ďalšie rozhodnutia
súdov v otázkach súvisiacich s posúdením škody a spôsobu jej výpočtu podľa vyhlášky, a nie podľa
znaleckého posudku. Vysvetlil, že v období, za ktoré uplatňuje náhradu škody, zmluvný dodávateľ

žalovaného neúčtuje zmluvnú cenu, preto faktúra zmluvného dodávateľa plynu uvádza za uvedené
obdobie odobraté množstvo plynu nula (č. l. 221). Pre žalobcu je záväzná iba vyhlášková cena. Žalovaný
zopakoval, že výšku škody, ktorú zistil okresný súd, považuje za správnu. Nebolo preukázané, že došlo
k nadmernému odberu plynu.

10. Krajský súd ako súd odvolací (§ 34 CSP) prejednal odvolanie žalobcu viazaný rozsahom a dôvodmi
odvolania v zmysle § 379 a § 380 CSP a rozsudok súdu prvej inštancie podľa § 388 CSP zmenil, pretože
neboli podmienky na jeho potvrdenie ani na jeho zrušenie.

11. Podľa § 54 ods. 1 zák. č. 656/2004 Z. z. o energetike, v znení platnom do 31. 08. 2012 (ďalej
len „zákon o energetike“), dodávku plynu je povinný merať prevádzkovateľ distribučnej siete určeným

meradlom, ktoré koncovému odberateľovi plynu bezodplatne montuje, udržiava a pravidelne overuje
správnosť jeho merania.

Podľa § 54 ods. 10 zákona o energetike odberateľ plynu je povinný prevádzkovať odberné plynové
zariadenie tak, aby nepoškodil určené meradlo. Akýkoľvek zásah do určeného meradla inou osobou ako

prevádzkovateľom distribučnej siete je zakázaný.

Podľa § 49 ods. 4, písm. d) zákona o energetike koncový odberateľ plynu v domácnosti je povinný
udržiavať odberné plynové zariadenie v zodpovedajúcom technickom stave.

Podľa § 59 ods. 1 písm. d) zákona o energetike neoprávneným odberom plynu je odber bez určeného
meradla alebo s meradlom, ktoré nebolo namontované prevádzkovateľom siete, alebo na ktorom bolo
porušené zabezpečenie proti neoprávnenej manipulácii.

Podľa § 59 ods. 2, veta prvá zákona o energetike odberateľ, ktorý neoprávnene odoberal plyn, je povinný

uhradiť dodávateľovi plynu, prevádzkovateľovi prepravnej siete a prevádzkovateľovi distribučnej siete,
prevádzkovateľovi zásobníka skutočne vzniknutú škodu, ak vznikla.

Podľa § 59 ods. 3 zákona o energetike, ak nemožno vyčísliť skutočne vzniknutú škodu na základe
objektívnych a spoľahlivých podkladov, použije sa spôsob výpočtu škody spôsobenej neoprávneným

odberom plynu, ktorý ustanoví všeobecne záväzný právny predpis, ktorý vydá ministerstvo.

Podľa § 1 ods. 1, písm. a) vyhlášky č. 155/2005 Z. z., ktorou sa ustanovuje spôsob výpočtu škody
spôsobenej neoprávneným odberom plynu (účinnej do 31. 08. 2012), škoda spôsobená neoprávneným
odberom plynu sa vypočíta ako súčin množstva neoprávnene odobratého plynu určeného podľa odseku

2 a sadzby za 1 m3 plynu, ktorá je v prípade neoprávneného odberu plynu pre domácnosti cenníkovou
cenou pre odberateľov plynu v domácnosti v najvyššej tarife. Podľa § 1 ods. 4 ak nemožno presne určiť
dobu trvania neoprávneného odberu plynu, odber plynu sa účtuje odo dňa posledného odpočtu meradla
do dňa zistenia neoprávneného odberu plynu.

12. Predmetom konania je náhrada škody za neoprávnený odber plynu a okresný súd založil svoje
rozhodnutie na závere, že údaje z plynomeru bolo možné použiť na zistenie skutočnej spotreby plynu,
čo potvrdil aj znalec, ktorý sa vyjadril, že spotrebiče v rodinnom dome žalovaného mohli skutočne
spotrebovať nameranú hodnotu 995 m3, čo v sadzbe pre neoprávnený odber zodpovedá sume 517,91
EUR.

13. Odvolanie žalobcu bolo čiastočne dôvodné. Žalobca preukázal, že na spornom plynomery, ktorý
bol umiestnený v rodinnom dome žalovaného chýbala plomba na počítadle meradla odberu plynu.
Právna úprava § 59 ods. 1 písm. d) zákona o energetike vychádza v prípade chýbajúcej plomby
z objektívnej zodpovednosti žalovaného, kedy žalobca nepreukazuje zavinenie žalovaného. Obrana

žalovaného, že do plynomeru nezasahoval, alebo že plynomer nebol vybavený plombou nie je spôsobilá
vyvrátiť objektívnu zodpovednosť žalovaného a právny nárok na náhradu škody za neoprávnený odber
plynu. Bez významu bola úvaha okresného súdu, že kolík, o ktorom vypovedal svedok Y. mohla byťpôvodná plomba. Skutočnosť, že škoda vznikla, žalovaný nespochybnil, lebo v spornom období plyn
preukázateľne odoberal.

14. Právna úprava v § 59 ods. 2 zákona o energetike dáva žalobcovi, ktorý je prevádzkovateľom
distribučnej siete, právo žalovať na náhradu skutočne vzniknutej škody. Podľa § 59 ods. 3 zákona
o energetike, sa škoda vyčísli na základe objektívnych a spoľahlivých podkladov. Podkladom pre
vyčíslenie škody však nemohol byť sporný plynomer, lebo už samotné porušenie plomby zakladá
objektívnu pochybnosť o správnosti údajov na číselníku plynomeru, s ktorým bolo možné manipulovať

bez toho, aby manipulácia zanechala na číselníku plynomera stopy, resp. následky na jeho funkčnosti.
Povaha zodpovednosti, ktorú objektívne nesie žalovaný vylučuje, aby súd bez ďalšieho prihliadol na
údaj o stave odobratého plynu, zistený pracovníkmi žalobcu a uvedený na zápise z 26. 04. 2010 (č. l.
4). Plynomer je umiestnený v rodinnom dome žalovaného nemohol byť hodnoverným dôkazom, lebo
nebolo preukázané, že v posudzovanom období nebol plynomer nikomu dostupný. K tvrdeniam žalobcu
však treba uviesť, že pri vyčíslení škody okresný súd vychádzal nielen zo stavu sporného plynomera,

ale aj zo záverov znaleckého dokazovania.

15. Správnosť určenia škody, ktorú žalobca vyčíslil na základe výpočtu, ktorý stanovuje § 1 ods. 1,
písm. a) vyhlášky č. 155/2005 Z. z. pri množstve neoprávnene odobratého plynu 4.641 m3 zostala
sporná, lebo ide o škodu fiktívnu, stanovenú vykonávacím predpisom. V prípade sporu má prednosť

zisťovanie skutočnej škody pred škodou fiktívnou. Pri zisťovaní škody bolo možné vychádzať zo záverov
znaleckého dokazovania, ktoré nariadil súd prvej inštancie.

16. Pri zisťovaní skutočnej škody má súd prihliadnuť na právny záujem každej strany sporu a to na
ochrane majetku žalobcu, ktorému škoda vznikla, ale jej skutočnú výšku nemožno objektívne preukázať

a na ochrane majetku žalovaného, ktorý má povinnosť predpokladanú fiktívnu škodu zo svojho majetku
uhradiť. Uvedeným hľadiskom sa rozhodnutia súdov, ktoré predložil žalobca nezaoberali. Odvolací súd
pri uvedenom posúdení veci zobral do úvahy závery, vyplývajúce z Nálezu Ústavného súdu Českej
republiky sp. zn. I. ÚS 668/15 z 11. 08. 2015, ktorý sa týkal uplatnenia fiktívnej škody podľa zákona
o energetike pri neoprávnenom odbere. Pri uplatnení fiktívnej škody za neoprávnený odber ústavný

súd vychádzal z toho, že takýto zásah je dovolený, ak sleduje legitímny cieľ a vo vzťahu k nemu je
primeraný (princíp proporcionality). Súd je povinný zhodnotiť všetky relevantné okolnosti a vykonané
dôkazy a výšku škody stanoviť podľa spravodlivého uváženia všetkých okolností prípadu, aby výška
škody sa blížila v najväčšej možnej miere skutočne spôsobenej škode a predstavovala spravodlivú
rovnováhu medzi ochranou majetku škodcu aj poškodeného. Nemožno akceptovať, ak je výška škody

mnohonásobne vyššia ako platby škodcu v porovnateľných obdobiach pred neoprávneným odberom.
Viazanosť súdu zákonom znamená oprávnene súdu neaplikovať vykonávací predpis alebo jeho časť, ak
je jeho právna úprava v rozpore so zákonom alebo ústavným poriadkom. Pokiaľ na základe vykonaných
dôkazov súd nedospeje k záveru, že vypočítaná výška škody s určitou mierou pravdepodobnosti
zodpovedá skutočnej škode, nemôže vykonávací predpis aplikovať v tej časti, v ktorej by spôsobil

neoprávnený zásah do majetkových práv škodcu.

17. Nebolo sporné, že neoprávnený odber bol zistený v čase, keď mal žalovaný uzavretú zmluvu o
dodávkeplynusosvojímzmluvnýmdodávateľomažeplynodoberallenpre plynovézariadenia,naktoré
maluzavretúzmluvuododávkeplynu.Žalovanýsatakmoholdôvodnebrániťtým,ženeoprávnenýodber

a uvažované škoda sa netýkala iných plynových spotrebičov, alebo vykurovania ďalších priestorov, ako
tých, ktoré boli prihlásené. Iné skutočnosti nezistili ani pracovníci žalobcu, ktorý spísali zápis o zistení
neoprávneného odberu plynu zo dňa 26. 04. 2010. Keďže žalovaný žiadne objektívne a spoľahlivé
podklady pre vyčíslenie skutočnej škody, ktoré uprednostňuje aj Zákon o energetike pred uplatnením
fiktívnej škody nepredložil, okresný súd správne pribral do konania znalca za účelom odborného

posúdenia spotreby plynu.

18. Odvolací súd vyhodnotil dôkazy, ktoré predložili strany sporu, vrátene údajov o spotrebe plynu v
domácnosti žalobcu, ktoré vyplývali z faktúr za dodávky plynu od zmluvného dodávateľa žalovaného.
Odvolací súd prihliadol na záver znalca, ktorý vypočítal, že v domácnosti žalovaného bolo na

vykurovanie neoprávnene spotrebované množstvo 2.589 m3 zemného plynu (č. l. 325) a ostatné
spotrebiče spotrebovali 19 m3 (č. l. 395). Znalec uvedenú hodnotu 2.608 m3 zemného plynu premietol
do spotreby zemného plynu v hodnote 27.646 kWh. Uvedená spotreba po vynásobený cenníkovousadzbou 0,0491 EUR, ktorú uplatnil žalobca, zodpovedá škode vyčíslenej v sume 1.357,42 EUR, ktorú
odvolací súd žalobcovi priznal.

19. Pokiaľ ide o posúdenie škody z hľadiska spotreby odobratého plynu v domácnosti žalovaného
za porovnateľné obdobia, okresný súd síce zistil, že v predchádzajúcich odberných obdobiach mal
žalovaný spotrebu od 14 m3 do 907 m3 a najvyššiu spotrebu 955 m3 vykazoval plynomer za dobu
neoprávneného odberu, ale vzhľadom na vyššie uvedené dôvody odvolací súd nemohol vziať do úvahy
ako hodnoverný dôkaz údaje o spotrebe, uvedené na sporom plynomery pri spísaní zápisu. Ani spotreba

plynu vykazovaná žalovaným v porovnateľnom období podľa údajov od zmluvného dodávateľa plynu
(č. l. 233 až 257) nemohla byť podkladom pre objektívne zhodnotenie, pretože spotreba v jednotlivých
rokoch kolíše a namerané hodnoty vykazovali výrazne rozdiely. Z meraní vyplýva, že v porovnateľnom
období od 1. 1. ´do 18. 05. bola v roku 2008 nameraná spotreba 28 m3, v roku 2009 spotreba 175 m3,
v roku 2011 spotreba 50 m3, v roku 2012 spotreba 884 m3, v roku 2013 spotreba 297 m3 a v roku 2014
spotreba 251 m3 zemného plynu.

20. Závery znalca v doplnku k znaleckému posudku č. 27/2017 (č. l. 395-398) žalobca vecne
spochybnil, pokiaľ ide o uvažovanú spotrebu ostatných spotrebičov v obvyklej prevádzke rodinného
domu žalovaného. Odvolací súd prihliadol na to, že je nepravdepodobné, aby ostatné spotrebiče
žalovaného vykazovali spotrebu iba 30 minút denne resp. ako uviedol znalec za celé obdobie iba 19

m3 zemného plynu. Podľa žalobcu len pri plynovom ohrievači vody, ktorý má spotrebu 2,1 m3/hod by
bola denná spotreba pol hodiny 1,05 m3, čo pri 102 dňoch zodpovedá 107,01 m3 plynu a nie 4 m3.
Ďalším spotrebičom bol plynový sporák so štyrmi horákmi, ktorý podľa znaleckého posudku vykazoval
spotrebu spolu 17,3 m3/hod (6,9 + 3,9 + 2,6 + 3,9 = 17,3). Podľa odvolacieho súdu uvedené spotrebiče
mohli spotrebovať za 102 dní neoprávneného odberu s určitou mierou pravdepodobnosti ešte 995 m3

zemného plynu, t. j. také množstvo, na ktoré prihliadol pri vyčíslení škody súd prvej inštancie.

21. Odvolací súd považuje za dôvodný aj nárok žalobcu na náhradu nákladov spojených so zistením
neoprávneného odberu v sume 267,62 EUR, lebo okresný súd opomenul, že uvedené náklady súvisia
so škodou, za ktorú nesie žalovaný objektívnu zodpovednosť, ktorá bola preukázaná. Žalobca správne

argumentoval tým, že ak by nebol u žalovaného zistený neoprávnený odber, neboli by žalobcovi tieto
náklady vznikli.

22. Záverom odvolací súd uvádza, že zmenil rozsudok okresného súdu, keď priznal žalobcovi náhradu
škody v sume 1.625,04 EUR, ktorá pozostáva zo sumy 1.357,42 EUR ako škody vyčíslenej z

neoprávneného odberu (bod 18.) a zo sumy 267,62 EUR ako náhrady nákladov spojených so zistením
neoprávneného odberu (bod 21.) Žalobcovi ďalej priznal 9 % ročný úrokom z omeškania z dlžnej sumy
od 11. 06. 2010, kedy nadobudla splatnosť faktúra, ktorou škodu uplatnil žalobca priamo u žalovaného
(výrok I.). V prevyšujúcej časti, nad sumu 1.625,04 EUR s príslušenstvom okresný súd žalobu zamietol
dôvodne a v tejto časti odvolací súd rozsudok okresného súdu potvrdil (výrok II.) Nedotknutý ostáva

výrok, ktorým okresný súd uložil žalovanému povinnosť zaplatiť žalobcovi 517,91 EUR s príslušenstvom.

23. O trovách konania rozhodne súd v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí. Keďže v odvolacom
konaní došlo k zmene rozsudku súdu prvej inštancie v prospech žalobcu, bolo potrebné prehodnotiť
pomer úspešnejšieho žalobcu, ktorý žaloval sumu 2.673,28 EUR a bol úspešný v sume 2.142,95 EUR

(517,91+1.357,42+267,62 = 2.142,95). Pomer jeho úspechu tak zodpovedá 80,16 %. V zamietajúcej
časti 19,84 % bol úspešný žalovaný, ktorý je povinný nahradiť žalobcovi trovy konania na súde prvej
inštancie v pomere 60,32 % (80,16 - 19,84 = 60,32).
23.1. Podľa vlastného neúspechu každej strany v konaní je žalobca povinný nahradiť trovy štátu v
pomere 19,84 % a žalovaný v pomere 80,16 %. (výroky III. a IV.).

23.2. Predmetom odvolacieho konania bola suma 2.155,37 EUR. V odvolacom konaní bol úspešný
žalobca čo do sumy 1.625,04 EUR, čo zodpovedá jeho úspechu v rozsahu 75,39 % a neúspechu 24,61
%. Po započítaní vzájomného pomeru úspechu strán je žalovaný povinný nahradiť úspešnejšiemu
žalobcovi trovy odvolacieho konania v rozsahu 50,78 % (75,31 - 24,61 = 50,78).
23.3. Nedotknutý ostáva tiež výrok o nepriznaní ďalších trov znalečného znalcovi Igorovi Slemenskému.

24. Rozhodnutie bolo prijaté v senáte pomerom hlasov 3 : 0.
Rozhodnutie bolo prijaté v senáte pomerom hlasov 3 : 0.Poučenie:

Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa
konanie končí, ak

a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,
b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu,
c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný
zástupca alebo procesný opatrovník,
d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,
e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo

f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 CSP).

Dovolanie prípustné podľa § 420 možno odôvodniť iba tým, že v konaní došlo k vade uvedenej v tomto
ustanovení. Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie, v čom spočíva táto vada (§ 431 ods.

1 CSP).

Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo
rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej
otázky,

a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu,
b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo
c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1 CSP).

Dovolanie prípustné podľa § 421 možno odôvodniť iba tým, že rozhodnutie spočíva v nesprávnom

právnom posúdení veci. Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie právne posúdenie veci,
ktoré pokladá za nesprávne, a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho posúdenia (§ 432
ods. 2 CSP).
Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti
uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) CSP (§ 421 ods. 2 CSP).

Dovolanie podľa § 421 ods. 1 CSP nie je prípustné, ak
a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy;
na príslušenstvo sa neprihliada,
b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany

neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada,
c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia
dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b)
(§ 422 ods. 1 CSP).

Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby
na súde prvej inštancie (§ 422 ods. 2 CSP).

Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 CSP).

Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu
oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie,
lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods.
1 CSP). Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo
dovolacom súde (§ 427 ods. 2 CSP).

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania (t.j. ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej
veci sa týka, čo sa ním sleduje a podpis) uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa
toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a
čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh). Dovolacím dôvodom je nesprávnosť vytýkaná v dovolaní

(§ 428 CSP).Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).

Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je
a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,
b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské
právnické vzdelanie druhého stupňa,
c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený

osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa
predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a
ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa
(§ 429 ods. 2 CSP).

Dovolací súd je dovolacími dôvodmi viazaný (§ 440 CSP).

Je povinnosťou dovolateľa v dovolaní vysvetliť, z čoho vyvodzuje prípustnosť dovolania a v dovolaní
náležite vymedziť dovolací dôvod (§ 420 CSP alebo § 421 CSP v spojení s § 431 ods. 1 CSP a § 432
ods. 1 CSP).

Dovolací súd neprejednáva dovolanie nad rozsah, ktorý dovolateľ vymedzil v dovolaní uplatneným
dovolacím dôvodom. Nedostatky dovolania vedú k jeho odmietnutiu podľa § 447 písm. f/ CSP.