Rozsudok ,
Potvrdené Judgement was issued on Wednesday, November 15, 2018

Súd: Okresný súd Nové Zámky
Spisová značka: 10C/82/2007

Identifikačné číslo súdneho spisu: 4407205009
Dátum vydania rozhodnutia: 15. 11. 2018
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Marián Hatala

ECLI: ECLI:SK:OSNZ:2018:4407205009.29

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Nové Zámky samosudcom Mgr. Mariánom Hatalom v právnej veci žalobcu:

Rímskokatolícka cirkev Biskupstvo Nitra, Námestie Jána Pavla II. číslo 7, Nitra, IČO: 35 593 008,
právne zastúpený: Petruška & partners s.r.o., Kupecká 18, Nitra, IČO: 47 254 882 proti žalovaným v 1.
rade: LESY Slovenskej republiky, štátny podnik, Námestie SNP 8, Banská Bystrica, IČO: 36 038 351,
právne zastúpený: HMG legal s.r.o., Červeňova 14, Bratislava, IČO: 35 885 459, v 2. rade: Slovenský
pozemkový fond, Búdkova 36, Bratislava, IČO: 17 335 343 o vydanie nehnuteľných vecí, takto

r o z h o d o l :

I. Súd konanie voči žalovanému v 2. rade z a s t a v u j e.

II. Žalovanému v 2. rade súd n e p r i z n á v a nárok na náhradu trov konania.

III. Žalovaný v 1. rade j e p o v i n n ý vydať a navrátiť žalobcovi vlastníctvo
k nehnuteľnostiam parcela číslo XXXX/X druh pozemku les o výmere 228 107 m2, parcela číslo XXXX
druh pozemku pasienok o výmere 13 167 m2, parcela číslo XXXX druh pozemku lúka o výmere 1054 m2,
vedenýchvPozemkovoknižnejvložkečísloXXXprekatastrálneúzemieG.,ktorésúvsúčasnostivedené
ako parcela registra „E“ číslo XXXX/X lesné pozemky o výmere 228 107 m2, zapísaná na liste vlastníctva

číslo XXXX pre katastrálne územie G., okres Nové Zámky, obec G., vedených Okresným úradom Nové
Zámky, katastrálnym odborom, parcela registra „E“ č. XXXX trvalé trávne porasty o výmere 12 297 m2,
parcela registra „E“ č. XXXX druh pozemku lúka o výmere 1 054 m2, posledné dve parcely zapísané na
liste vlastníctva číslo 1 XXX pre katastrálne územie G., okres Nové Zámky, obec G., vedených Okresným
úradom Nové Zámky, katastrálnym odborom, do troch dní po právoplatnosti rozsudku.

IV. Súd p r i z n á v a žalobcovi nárok na náhradu trov konania voči žalovanému v 1.
rade vo výške 100 %.

o d ô v o d n e n i e :

1.1 Pôvodný žalobca Rímskokatolícka cirkev, Bratislavsko - trnavská arcidiecéza,
Hollého 10, Trnava, IČO: 00 419 702 sa v konaní domáhal voči žalovanému v 1. rade ako pôvodnému
žalovanému vydania a navrátenia žalobcovi vlastníctva k nehnuteľnostiam, a to:
- parcela číslo XXXX/X, druh pozemku les o výmere 228 319 m2,
- parcela číslo XXXX, druh pozemku pasienok o výmere 13 167 m2,
- parcela číslo XXXX, druh pozemku lúka o výmere 1 054 m2 ,
vedených v Pozemkovoknižnej ( ďalej aj pozemnoknižnej ) vložke číslo XXX. pre katastrálne územie G.,

ktoré sú v súčasnosti vedené ako:
- parcela číslo XXXX/X lesné pozemky o výmere 228 100 m2,
- parcela číslo XXXX lesné pozemky o výmere 13 167 m2,
parcela číslo XXXX lesné pozemky o výmere 1 054 m2,všetky tri parcely neboli evidované na liste vlastníctva a nachádzali sa v obci G., v katastrálnom území
G., v katastri nehnuteľností v registri „C" na katastrálnej mape a to spolu s dokumentáciou, ktorá k
nim prislúcha.

1.2 Právoplatným uznesením Okresného súdu Nové Zámky 10C/82/2007-646 zo dňa 13.11.2013 bola
pripustená zmena žaloby, podľa ktorej sa žalobca domáhal, aby žalovanému v 1. rade ako pôvodnému
žalovanému bola uložená povinnosť vydať a navrátiť žalobcovi vlastníctvo k nehnuteľnostiam:
- parcela číslo XXXX/X, druh pozemku les o výmere 228 107 m2,

- parcela číslo XXXX, druh pozemku pasienok o výmere 13 167 m2,
- parcela číslo XXXX, druh pozemku lúka o výmere 1 054 m2 ,
vedenýchvPozemkovoknižnejvložkečísloXXXprekatastrálneúzemieG.,ktorésúvsúčasnostivedené
ako:
- parcela registra „E" číslo XXXX/X lesné pozemky o výmere 228 107 m2 zapísaná na liste
vlastníctva číslo XXXX pre katastrálne územie G., okres Nové Zámky, obec G., vedený Okresným

úradom Nové Zámky odbor katastrálny
- parcela registra „E" číslo XXXX trvalé trávne porasty o výmere 12 297 m2,
parcela registra „E" číslo XXXX trvalé trávne porasty o výmere 1 054 m2,
obe parcely zapísané na liste vlastníctva číslo XXXX pre katastrálne územie G., okres Nové Zámky,
obec G. vedený Okresným úradom Nové Zámky odbor katastrálny, všetko do troch dní po právoplatnosti

rozsudku a podľa ktorej sa žalobca domáha, aby žalovanému v 1. rade, ako pôvodnému žalovanému
bola uložená povinnosť zaplatiť žalobcovi trovy konania do troch dní po právoplatnosti rozsudku.
Napokon v zostávajúcej časti, to je v časti dokumentácie, ktorá k nim prislúcha, bolo konanie zastavené
pre čiastočné späťvzatie žaloby žalobcom.

1.3 Právoplatným uznesením Okresného súdu Nové Zámky 10C/82/2007-692 zo dňa
11.05.2015 v spojení s potvrdzujúcim uznesením Krajského súdu v Nitre 5Co/721/2015-715 zo dňa
30.10.2015 bolo vyhovené návrhu, aby do konania na miesto doterajšieho žalovaného v 1. rade, ako
pôvodného žalovaného v časti vydania a navrátenia vlastníctva k nehnuteľnostiam, nachádzajúcich sa
v katastrálnom území G., vedených na liste vlastníctva číslo XXXX, parcely registra „E" evidované na

mape určeného operátu, parcela číslo XXXX, trvalé trávne porasty o výmere 12 297 m2 a parcela číslo
XXXX, trvalé trávne porasty o výmere 1 054 m2 a predtým vedených v pozemkovoknižnej vložke číslo
XXX pre katastrálne územie G., ako parcela číslo XXXX, pasienok o výmere 13 167 m2 a parcela číslo
XXXX, lúka o výmere 1054 m2, vstúpil Slovenský pozemkový fond, Búdkova 36, Bratislava, IČO: 17
335 345.

1.4 Právoplatným uznesením Okresného súdu Nové Zámky 10C/82/2007-763 zo dňa
10.02.2017 bola pripustená zmena žaloby, ktorou sa žalobca domáha, aby:
- žalovanému v 1. rade bola uložená povinnosť vydať a navrátiť žalobcovi vlastníctvo
k nehnuteľnostiam parcela číslo XXXX/X druh pozemku les o výmere 228 107 m2, vedených

v Pozemkovoknižnej vložke číslo XXX pre katastrálne územie G., ktorá je v súčasnosti vedená ako
parcela registra „E" číslo XXXX/X lesné pozemky o výmere 228 107 m2, zapísaná na liste vlastníctva
číslo XXXX pre katastrálne územie G., okres Nové Zámky, obec G., vedených Okresným úradom Nové
Zámky, katastrálnym odborom.
- žalovanému v 2. rade bola uložená povinnosť vydať a navrátiť žalobcovi vlastníctvo

k nehnuteľnostiam parcela číslo XXXX druh pozemku pasienok o výmere 13 167 m2,
parcela číslo XXXX druh pozemku lúka o výmere 1 054 m2, vedených v Pozemkovoknižnej vložke číslo
XXX pre katastrálne územie G., ktoré sú v súčasnosti vedené ako parcela registra „E" číslo XXXX trvalé
trávne porasty o výmere 12 297 m2, parcela registra „E" číslo XXXX trvalé trávne porasty o výmere 1
054 m2, obe parcely zapísané na liste vlastníctva číslo 1 XXX pre katastrálne územie G., okres Nové

Zámky, obec G., vedených Okresným úradom Nové Zámky, katastrálnym odborom.
- žalovaným v 1. rade a v 2. rade bola uložená povinnosť nahradiť žalobcovi trovy
konania, vrátane trov právneho zastúpenia k rukám právneho zástupcu žalobcu, do troch dní odo dňa
právoplatnosti rozsudku.

1.5 Právoplatným uznesením Okresného súdu Nové Zámky 10C/82/2007-1005 zo dňa
18.06.2018 súd:
- nevyhovel návrhu žalobcu, aby do konania na miesto doterajšieho žalovaného v 2. radev časti vydania a navrátenia vlastníctva k nehnuteľnostiam, nachádzajúcich sa v katastrálnom území G.,
vedených na liste vlastníctva číslo XXXX, parcely registra „E" evidované na mape určeného operátu,
parcelačísloXXXX,trvalétrávneporastyovýmere12297m2aparcelačísloXXXX,trvalétrávneporasty

o výmere 1 054 m2, vstúpil žalovaný v 1. rade LESY Slovenskej republiky, štátny podnik, Námestie
SNP 8, Banská Bystrica, IČO: 36 038 351.
- pripustil zmenu žaloby voči žalovanému v 1. rade, ktorou sa žalobca domáha, aby
žalovanému v 1. rade bola uložená povinnosť vydať a navrátiť žalobcovi vlastníctvo k nehnuteľnostiam
parcela číslo XXXX/X druh pozemku les o výmere 228 107 m2, parcela číslo XXXX druh pozemku

pasienok o výmere 13 167 m2, parcela číslo XXXX druh pozemku lúka o výmere 1054 m2, vedených
v Pozemkovoknižnej vložke číslo XXX pre katastrálne územie G., ktoré sú v súčasnosti vedené ako
parcela registra „E" číslo XXXX/X lesné pozemky o výmere 228 107 m2, zapísaná na liste vlastníctva
číslo XXXX pre katastrálne územie G., okres Nové Zámky, obec G., vedených Okresným úradom Nové
Zámky, katastrálnym odborom, parcela registra „E" č. XXXX trvalé trávne porasty o výmere 12 297 m2,
parcela registra „E" č. XXXX druh pozemku lúka o výmere 1 054 m2, posledné dve parcely zapísané na

liste vlastníctva číslo 1 XXX pre katastrálne územie G., okres Nové Zámky, obec G., vedených Okresným
úradom Nové Zámky, katastrálnym odborom.
- vyslovil, že týmto uznesením nie je dotknutý predmet sporu a ani žalobný návrh
žalobcu voči žalovanému v 2. rade, na základe právoplatného uznesenia Okresného súdu Nové
Zámky 10C/82/2007-763 zo dňa 10.02.2017, ktorým bola pripustená zmena žaloby, ktorou sa žalobca

domáhal, aby žalovanému v 2. rade bola uložená povinnosť vydať a navrátiť žalobcovi vlastníctvo k
nehnuteľnostiam parcela číslo XXXX druh pozemku pasienok o výmere 13 167 m2, parcela číslo XXXX
druh pozemku lúka o výmere 1 054 m2, vedených v Pozemkovoknižnej vložke číslo XXX pre katastrálne
územie G., ktoré sú v súčasnosti vedené ako parcela registra „E" číslo XXXX trvalé trávne porasty o
výmere 12 297 m2, parcela registra „E" číslo XXXX trvalé trávne porasty o výmere 1 054 m2, obe

parcely zapísané na liste vlastníctva číslo 1 XXX pre katastrálne územie G., okres Nové Zámky, obec
G., vedených Okresným úradom Nové Zámky, katastrálnym odborom.

1.6 Vyššie citovanými uzneseniami Okresného súdu Nové Zámky tak bol postupne
vymedzený predmet sporu a okruh strán. Na pojednávaní konanom dňa 16.10.2018 žalobca,

prostredníctvom svojho právneho zástupcu vzal svoju žalobu späť voči žalovanému v 2. rade celkom a
žiadalkonanievočinemuzastaviť.Žalovanýv2.rade,prostredníctvomsvojejzástupkynenaoznačenom
pojednávaní so späťvzatím žaloby voči nemu vyjadril súhlas a zároveň záväzne prehlásil, že sa vzdáva
nároku na náhradu trov konania voči žalobcovi. Pôvodný žalobca svoju žalobu, ako aj aktuálny žalobca
žalobu v spojení s upresňujúcimi stanoviskami odôvodnil tým, že sú naplnené všetky predpoklady

vymedzené v zákona č. 161/2005 Z.z. o navrátení vlastníctva k nehnuteľným veciam cirkvám a
náboženskýmspoločnostiam(ďalejajcitovanéhozákona),vrátaneaktívnejlegitimáciežalobcu,pasívnej
legitimácie žalovaného v 1. rade, dôvodu prechodu vlastníckeho práva k sporným nehnuteľnostiam
na štát vymedzeného citovaným zákonom a v rozhodnom období, výzvu na navrátenie vlastníctva k
nehnuteľným veciam považoval za právne perfektnú, riadne a včas doručenú žalovanému v 1. rade a

napokon za včas podanú na súde považoval aj samotnú žalobu. Vlastníctvo k sporným nehnuteľnostiam
malo byť žalobcovi, resp. jeho právnemu predchodcovi odňaté bez náhrady úpravou pozemkového
vlastníctva v zmysle pozemkových reforiem, teda podľa § 3 ods. 1 písmeno c) citovaného zákona.

2. Žalovaný v 1. rade so žalobou nesúhlasil a žiadal ju zamietnuť. Namietal nedostatok svojej pasívnej

vecnej legitimácie, nedostatok aktívnej vecnej legitimácie žalobcu, pretože Ostrihomské arcibiskupstvo
nezaniklo, neurčitosť výzvy na navrátenie vlastníctva. Ďalšie výhrady sa týkali rozhodného obdobia,
pretože k zmene vlastníctva na štát malo dôjsť ešte účinnosťou Záborového zákona č. 215/1919 Sb..
Napokon mal žalovaný v 1. rade za to, že právo žalobcu sa prekludovalo, teda zaniklo.

3. Žalovaný v 2. rade so žalobou nesúhlasil. Bližšie dôvody však súd nerozvádza, pretože
žaloba bola voči nemu v priebehu sporu vzatá späť.

4. Súd vykonal dokazovanie oboznámením pripojených správ a dokladov, potvrdení
právnej subjektivity, potvrdenia o pridelení identifikačného čísla, výpisu žalovaného v 1. rade z

obchodného registra, slovenského prekladu modus vivendy, potvrdenia o právnom nástupníctve, výpisu
z pozemnoknižnej vložky č. XXX, k.ú. G., výzvy a doručenky, identifikácie parciel, výpisov z katastra
nehnuteľností, oznámení bývalej Správy katastra Nové Zámky, Základnej zmluvy medzi Svätou stolicou
a Slovenskou republikou, konštitúcie o zriadení nových diecéz a zmene diecéznych hraníc a názvov ao zmene hraníc cirkevných provincií na Slovensku, spisu Č.d. XXXX/XX, prídelových listín, oznámenia
Štátneho archívu Ivanky pri Nitre, opatrenia Ministerstva kultúry SR k evidencii právnických osôb,
ktoré odvodzujú svoju právnu subjektivitu od cirkví alebo náboženských spoločností, upovedomenia o

spôsobe vybavenia podnetu, výpisu LV č. XXXX, k.ú Dubník, výpis LV č. XXXX k.ú. Dubník, rozhodnutia
Správy katastra Nové Zámky zo dňa 17.09.2010 a jeho prílohy, odpovede Okresného úradu Nové
Zámky, pozemkový a lesný odbor, rozsudku tunajšieho súdu 13C/85/2007-1000 zo dňa 19.04.2017,
rozsudku Krajského súdu v Nitre 9Co/336/2017-1061 zo dňa 26.04.2018, prídelových listín, oznámenia
Slovenského národného archívu, oznámenia Okresného úradu Nové Zámky, katastrálny odbor, výpisu

parciel, prekladov a ďalších a zistil tento skutkový a právny stav:

5.1 Pôvodný žalobca Rímskokatolícka cirkev, Bratislavsko - trnavská arcidiecéza, Hollého 10, Trnava,
IČO: 00 419 702 mal podľa potvrdenia Štatistického úradu SR zo dňa 18.04.2005 pridelené IČO:
00 419 702 s tým, že sa jednalo o cirkevnú organizáciu a vznikom 31.12.1976. Ministerstvo kultúry
SR vystavilo dňa 15.07.2005 potvrdenie právnej subjektivity, ktorého obsahom je konštatovanie, že

pôvodný žalobca mal právnu subjektivitu (potvrdenia). Dňa 14.02.2008 bola vyhlásená Apoštolská
konštitúcia Slovachiae Sacrorum Antistites o vzniku diecéz a zmene hraníc a mien diecéz a cirkevných
provincií. Na základe konštitúcie došlo, okrem iného, k zmene označenia Bratislavsko - trnavskej
arcidiecézy na Trnavskú arcidiecézu, ktorá má právnu kontinuitu po Bratislavsko - trnavskej arcidiecéze
a je tým istým subjektom, ktorý bol zriadený Apoštolskou konštitúciou Qui Divino z 30.10.1977. V

tejto súvislosti Štatistický úrad SR podľa potvrdenia zo dňa 02.04.2008 pridelil Rímskokatolíckej cirkvi,
Trnavskej arcidiecéze, J. Hollého 10, Trnava, IČO: 00 419 702. Ministerstvo kultúry SR potvrdením zo
dňa 01.04.2008 potvrdilo zaevidovanie zmeny návrhu Rímskokatolíckej cirkvi, Bratislavsko - Trnavskej
arcidiecézy na Rímskokatolícku cirkev, Trnavskú arcidiecézu, J. Hollého 10, Trnava, ktorá má právnu
kontinuitu po Bratislavsko - Trnavskej arcidiecéze. Právoplatným uznesením Okresného súdu Nové

Zámky10C/82/2007-247zodňa23.10.2009vspojenísprávoplatnýmuznesenímKrajskéhosúduvNitre
9Co/295/2009-275 zo dňa 14.12.2009, ktorým bolo odvolanie žalovaného v 1. rade, ako pôvodného
žalovaného odmietnuté, bolo vyhovené návrhu, aby na miesto doterajšieho žalobcu Rímskokatolícka
cirkev,Trnavskáarcidiecéza,Hollého10,Trnava,P.O.BOX78,IČO:00419702vstúpilaRímskokatolícka
cirkev, Biskupstvo Nitra, Námestie Jána Pavla II č. 7, Nitra, IČO: 35 593 008. Podkladom pre uvedené

uznesenie súdu bola Apoštolská konštitúcia zo dňa 14.02.2008, t.j. po začatí tohto súdneho konania a
ktorou bola vyhlásená územná reorganizácia Rímskokatolíckej cirkvi na Slovensku. Podľa vyhlásenia o
právnej subjektivite Slovenských cirkevných útvarov latinského obradu zo dňa 12.06.2009 poskytnutého
kongregáciouprebiskupov,naSlovenskomúzemísúdvemetropolitnéarcidiecézyBratislavaaKošice,6
diecéz Trnava, Nitra, Žilina, Banská Bystrica a Rožňava, keď týchto 8 cirkevných útvarov má plnú právnu

autonómiu na vlastnom území. Trnavská arcidiecéza na základe reorganizácie zo dňa 14.02.2008
prestala byť jedným právnickým subjektom aj pred štátnou autoritou vo veci spravovania materiálnych
statkov, ktoré sa teraz nachádzajú na jej území a taktiež vo veci reštitúcií majetkov. Trnavská arcidiecéza
má teda vlastnú právnu subjektivitu iba na jej aktuálne určenom území. Novými právnickými subjektmi
katolíckej cirkvi, schopnými spravovať majetky nachádzajúce sa na ich vlastnom území a majúcimi práva

a povinnosti voči štátnej autorite, ako napr. uznať, prípadne reštitúcie majetkov je každý jeden z ôsmych
cirkevných útvarov: Bratislava, Košice, Nitra, Trnava, Spiš, Rožňava, Žilina a Banská Bystrica. Všetky
tieto útvary majú rovnaké práva a povinnosti.

5.2Vjanuári1928bolamedziČesko-slovenskourepublikouaSvätoustolicouuzatvorenámedzinárodná

dohoda "Modus Vivendi" platná od 2.2.1928, podľa ktorej sa zúčastnené strany dohodli, že žiadna
diecéza Česko-slovenského štátu nebude presahovať štátne hranice a že bude uzatvorená dohoda o
novom ohraničení a dotáciách diecézam, keď na prípravu tejto dohody sa mali ustanoviť dve navzájom
nezávisle komisie. Z rozhodovacej činnosti je súdu všeobecne známa skutočnosť, že Ministerstvo
kultúry SR Bratislava potvrdením zo dňa 17.1.2006 oznámilo, že právnym subjektom s právom

nástupníctva do vlastníctva všetkých nehnuteľností Rímskokatolíckej cirkvi, ktoré sú pozemnoknižne
zapísané na zahraničné subjekty Rímskokatolíckej cirkvi, ako sú napr. Ostrihomské arcibiskupstvo,
Ostrihomská (stoličná) kapitula, Ostrihomský seminár, Ostrihomská fundácia (pokladnica), Fundácia
Ostrihomského primasa a podobne, je pôvodný žalobca, teda Rímskokatolícka cirkev Bratislavsko-
Trnavská arcidiecéza. Ministerstvo kultúry SR vychádzalo z pápežskej konštitúcie zo dňa 30.12.1977

a z "Modus Vivendi" medzi Československou republikou a Svätou stolicou zo dňa 2.2.1928. V
označenom potvrdení bolo ďalej uvedené, že dňa 30.12.1977 bola na základe Apoštolských konštitúcií
"Praescriptionum sacrosancti" a "Qui divino" zriadená samostatná Slovenská provincia. Na základe
týchto konštitúcií boli prispôsobené hranice cirkevnej jurisdikcie štátnym hraniciam. Túto skutočnosťpotvrdil vo svojom liste N.2172/96/Rs zo dňa 11.3.1996 i arcibiskup Jean - Lous Tauran, tajomník Sekcie
pre vzťahy so štátmi Štátneho sekretariátu jeho Svätosti (potvrdenie o právnom nástupníctve).

5.3Žalovanýv1.radejezapísanývobchodnomregistriOkresnéhosúduBanskáBystricaod 29.10.1999
so sídlom Námestie SNP 8, Banská Bystrica a s prideleným IČOm: 36 038 351. Súdu je zo svojej
rozhodovacej činnosti všeobecne známa skutočnosť, že žalovaný v 2. rade je zapísaný v obchodnom
registri Okresného súdu Bratislava I od 19.8.1991 so sídlom Búdkova 36, Bratislava a s prideleným
IČOm: 17 335 345; zriadený bol podľa § 34 zákona č. 330/1991 Zb. o pozemkových úpravách,

usporiadaní pozemkového vlastníctva, pozemkových úradoch, pozemkovom fonde a pozemkových
spoločenstvách (výpis z obchodného registra).

5.4 Dňa 12.04.2006 bola žalovanému v 1. rade doručená výzva pôvodného žalobcu na navrátenie
vlastníctva k nehnuteľným veciam a na vydanie nehnuteľných vecí v katastrálnom území ( ďalej aj
k.ú. ) G. - pozemnoknižná vložka č. XXX. Žalovaný v 1. rade bol vyzvaný na navrátenie vlastníctva

k nehnuteľným veciam, nachádzajúcim sa v k.ú. G., ktoré tvoria lesný pôdny fond, hospodárske
stavby a ostatné stavby súvisiace s ním, ako aj na vydanie investičných lesných ciest a ich časti,
ktoré boli vybudované z prostriedkov štátu. Výzva sa vzťahuje aj na tie hospodárske stavby a ostatné
stavby súvisiace s lesnými pozemkami a na investičné lesné cesty a ich časti, ktoré neboli zapísané
v pozemkovej knihe ani v katastri nehnuteľností. Pôvodný žalobca vo výzve uviedol, že je zákonným

nástupcom všetkých nehnuteľných vecí na území Slovenskej republiky, ktoré od roku 1918 tvorili časť
Československej republiky a sú zapísané v pozemkových knihách na zahraničné cirkevné právnické
osoby. Napokon je právnym nástupcom aj po zaniknutí alebo zrušených cirkevných organizáciách
Rímskokatolíckej cirkvi v zmysle uznesenia Konferencie biskupov Slovenska značka: zn. 77/1995/KBS
zo dňa 14.09.1995. Výzva ďalej obsahovala konštatovanie, že nehnuteľnosti z pozemnoknižnej vložky

č. XXX prešli do vlastníctva štátu z dôvodu uvedenom v § 3 ods. 1 písmeno c) zákona, teda odňatím
bez náhrady v zmysle zákona č. 142/1947 Zb. o revízii prvej pozemkovej reformy, čo má osvedčovať
zápis v pripojenej pozemnoknižnej vložke č. XXX, ktorá je verejnou listinou (výzva a doručenka). Dňa
12.04.2006 bola Lesom Slovenskej republiky, štátny podnik, odštepný závod Palárikovo, Remeselnícka
48, Palárikovo doručená výzva pôvodného žalobcu podľa § 5 ods. 1 zákona č. 161/2005 z.z. o navrátení

vlastníctva k nehnuteľným veciam cirkvám a náboženským spoločnostiam a prechode vlastníctva k
niektorým nehnuteľnostiam. Jej obsahom je upozornenie na list generálneho riaditeľa štátneho podniku
Lesy SR zo dňa 31.05.2005, v ktorom mal informovať o poskytnutí spolupráce a pomoci zamestnancov
odštepných závodov pri uplatňovaní nárokov, vyplývajúcich zo zákona č. 161/2005 Z.z.. Pôvodný
žalobca potrebu spolupráce a pomoci videl najmä pri identifikovaní takých hospodárskych stavieb a

ostatných stavieb súvisiacich s lesným pôdnym fondom a investičných lesných ciest, alebo ich časti
vybudovaných z prostriedkov štátu, ktoré neboli zapísané v pozemnoknižnej vložke č. XXX a ani v
katastri nehnuteľností. Preto bola vznesená požiadavka na oznámenie, či a aké hospodárske stavby a
ostatné stavby, súvisiace s lesným pôdnym fondom a investičné lesné cesty a ich časti sa nachádzajú
na predmetných pozemkoch (výzva a doručenka). Na uvedenú výzvu reagoval žalovaný v 1. rade

listom zo dňa 07.06.2006, ktorý adresoval pôvodnému žalobcovi. Oznámil, že listom zo dňa 16.01.2006
bola poskytnutá informácia o stave riešenia žiadostí pôvodného žalobcu k tomuto dátumu a zároveň
bola poskytnutá aj informácia o prerokovaní žiadostí a dôvodoch, prečo ich komisia neodporučila,
napríklad dostatočne nepreukázaný reštitučný titul, dvojitý nárok, PKV v maďarčine, nedoložené Čd,
atď. Na základe rokovania zo dňa 12.05.2006 bolo informované Ministerstvo pôdohospodárstva SR o

stave riešenia výziev za celý rok 2005. Žalovaný v 1. rade ďalej označeným listom uviedol, že ku dňu
27.06.2006 obdržal značné množstvo uplatnených výziev od rôznych cirkví a náboženských spoločností
v zmysle zákona č. 161/2005 Z.z. a ako povinná osoba je povinný dôsledne preštudovať všetky
náležitosti predložených výziev, posúdiť, či reštitučné nároky sú v súlade so zákonom a či doklady, o
ktoré sa reštitučné nároky opierajú, sú hodnoverné. K realizácii zákona tak žalovaný v 1. rade pristúpi

až po takomto posúdení, pričom bol rozhodnutý spolupracovať s poverenými zástupcami pôvodného
žalobcu.

5.5 K sporným nehnuteľnostiam sa uvádza nasledovné. Pôvodne mali byť podľa žaloby vedené v
pozemnoknižnej vložke č. XXX pre katastrálne územie G., parcela číslo XXXX/X, druh pozemku les o

výmere 228 319 m2, parcela číslo XXXX, druh pozemku pasienok o výmere 13 167 m2, parcela číslo
XXXX, druh pozemku lúka o výmere 1 054 m2. Súd si zabezpečil výpis pozemnoknižnej vložky č. XXX,
katastrálne územie G. zo dňa 14.5.2007 a zistil, že sú v nej vedené aj parcela č. XXXX/X Les v hone
Erdő, parcela č.XXXX Pasienok v hone Kopánkút a parcela č. XXXX Lúka v hone Kopánkút.Podľa identifikácie parciel z apríla 2006 parcela číslo XXXX/X, les o výmere 228 319 m2, vedená v
pozemnoknižnejvložkeč.XXX,k.ú.G.,jepodľastavuúdajovregistraC-KNvedenáakoparcelač.XXXX/
X lesné pozemky o výmere 22 8100 m2 pri vlastníkovi, nájomcovi, držiteľovi alebo oprávnenej osobe

LESY SR š.p. Banská Bystrica. Podľa identifikácie parciel z apríla 2006 parcela číslo XXXX, pasienok o
výmere 1 3167 m2, vedená v pozemnoknižnej vložke č. XXX, k.ú. G., je podľa stavu údajov registra C-
KN vedená ako parcela č. XXXX lesné pozemky o výmere 13167 m2 pri vlastníkovi, nájomcovi, držiteľovi
alebo oprávnenej osobe LESY SR š.p. Banská Bystrica. Podľa identifikácie parciel z apríla 2006 parcela
číslo XXXX, lúka o výmere 1054 m2, vedená v pozemnoknižnej vložke č. XXX, k.ú. G., je podľa stavu

údajov registra C-KN vedená ako parcela č. XXXX lesné pozemky o výmere 1054 m2 pri vlastníkovi,
nájomcovi, držiteľovi alebo oprávnenej osobe LESY SR š.p. Banská Bystrica.
Podľa identifikácie parciel zo dňa 22.05.2007 parcela číslo XXXX/X, les o výmere 228121 m2, vedená
v pozemnoknižnej vložke č. XXX, k.ú. G., je podľa stavu údajov registra C-KN vedená ako parcela č.
XXXX/X lesné pozemky o výmere 228100 m2 pri vlastníkovi, nájomcovi, držiteľovi alebo oprávnenej
osobe LESY SR š.p. Banská Bystrica, parcela číslo XXXX pasienok o výmere 1 3167 m2, vedená v

pozemnoknižnej vložke č. XXX, k.ú. G., je podľa stavu údajov registra C-KN vedená ako parcela č. X493
lesné pozemky o výmere 1 3167 m2 pri vlastníkovi, nájomcovi, držiteľovi alebo oprávnenej osobe LESY
SR š.p. Banská Bystrica a parcela č. XXXX lúka o výmere 1054 m2, vedená v pozemnoknižnej vložke
č. XXX, k.ú. G., je podľa stavu údajov registra C-KN vedená ako parcela č. XXXX lesné pozemky o
výmere 1054 m2 pri vlastníkovi, nájomcovi, držiteľovi alebo oprávnenej osobe LESY SR š.p. Banská

Bystrica. K žalobe boli pripojené aj výpisy z katastra nehnuteľností zo dňa 02.04.2007, z ktorých bolo
zistené, že na parcely registra „C" evidované na katastrálnej mape č. XXXX/X, lesné pozemky o výmere
228100 m2, č. XXXX, lesné pozemky o výmere 13167 m2 a č. XXXX, lesné pozemky o výmere 1054
m2 list vlastníctva nie je založený. Listom zo dňa 06.05.2013 Správa katastra Nové Zámky oznámila,
že parcely č. XXXX/X - les o výmere 228 319 ,2, č. XXXX, pasienok o výmere 13167 m2, č. XXXX,

lúka o výmere 1054 m2, ktoré boli pôvodne vedené ako pozemkovoknižné parcely v pozemkovoknižnej
vložke č. XXX v k.ú. Dubník, sú totožné s pozemkovoknižnými parcelami č. XXXX/X les o výmere 228
107 m2, č. XXXX, pasienok o výmere 13 167 m2, č. XXXX, lúka o výmere 1054 m2, pôvodne vedenými
v pozemkovoknižnej vložke č. XXX, k.ú. G. a v súčasnosti, (teda k 06.05.2013) evidovanými ako parcely
registra E-KN č. XXXX/X lesný pozemok o výmere 228 107 m2 na LV č. XXXX v k.ú. G., č. XXXX trvalý

trávny porast o výmere 12297 m2, č. XXXX trvalý trávny porast o výmere 1054 m2 na LV č. XXXX v
k.ú. G.. Ďalším podaním zo dňa 13.06.2017 už Okresný úrad Nové Zámky, katastrálny odbor uviedol,
že parcely registra E- KN č. XXXX trvalé trávne porasty o výmere 12297 m2 a č. XXXX trvalé trávne
porasty o výmere 1054 m2 v k.ú. G. sú totožné podľa katastrálnej mapy s parcelami registra C - KN č.
XXXX a č. XXXX. Parcely registra C - KN č. XXXX a č. XXXX sú v súbore popisných informácií katastra

nehnuteľností v k.ú. G. evidované bez listu vlastníctva. Vlastnícke právo k parcele registra C - KN č.
XXXX je evidované k zodpovedajúcej pôvodnej parcele určeného operátu, t.j. k parcele registra E - KN č.
XXXX, ktorá je evidovaná vo vlastníctve R. republiky v LV č. XXXX v celosti. Vlastnícke právo k parcele
registraC-KNč.XXXXjeevidovanévzodpovedajúcejpôvodnejparceleurčenéhooperátu,tedaparcele
registra E - KN č. XXXX, ktorá je evidovaná vo vlastníctve Slovenskej republiky na LV č. XXXX v celosti.

K podaniu Okresného úradu Nové Zámky boli pripojené aj dva výpisy z katastra nehnuteľností zo dňa
13.06.2017, z ktorých obsahu bolo zistené, že parcely registra C v k.ú. G. č. XXXX lesné pozemky o
výmere 12297 m2 a č. XXXX lesné pozemky o výmere 1054 m2 nie sú evidované na liste vlastníctva a
ktoré sú zhodné aj s ďalšími výpismi z katastra nehnuteľností zo dňa 23.05.2017.
Okrem toho si súd zabezpečil aj výpisy z listov vlastníctva ( ďalej aj LV ) číslo XXXX a číslo XXXX,

oba pre obec a katastrálne územie G.. Na LV číslo XXXX, k.ú. G. je evidovaná aj parcela registra „E"
evidovaná na mape určeného operátu č. XXXX/X, lesné pozemky o výmere 228 107 m2 vo vlastníctve
Slovenskej republiky a so správcom LESY SR š.p. Banská Bystrica. Na LV č. XXXX, k.ú. G. sú evidované
aj parcely č. XXXX, trvalé trávne porasty o výmere 12 297 m2 a parcela č. XXXX, trvalé trávne porasty
o výmere 1054 m2, ktoré sú vo vlastníctve Slovenskej republiky a so správcom Slovenský pozemkový

fond, Búdkova 36, Bratislava.

5.6 V časti B) citovaná pozemnoknižná vložka č. XXX pre katastrálne územie G. obsahuje zápisy
pod poradovými číslami 1. až 17.. Pod poradovým číslom 1. je za výlučného vlastníka nehnuteľností
evidovaných v tejto pozemnoknižnej vložke označená Ostrihomská (Esztergomská) generálna kapitula

z právneho titulu kúpy a na základe skutočného užívania. Pod poradovým číslom 6. je zápis zo
dňa 08.02.1925 č. XXX, ktorého obsahom je zapísanie okolnosti, že na základe žiadosti Štátneho
pozemkového úradu č. 113.525/24-II./4 nemovitosti sú Československým štátom zabrané, že ich
Štátny pozemkový úrad prevziať premýšľa - sa poznačuje. Pod poradovým číslom 12 je zápis č. 809zo dňa 30.06.1948 a jeho obsahom je konštatovanie, že podľa návrhu a oznámenia Povereníctva
pôdohospodárstva a pozemkovej reformy zo dňa 25.06.1948 č.j. B-1767/48-I./D a podľa ustanovení
zákona č. 142/1947 Sb. v znení zákona č. 44/1948 Sb. a vládneho nariadenia č. 1/1948 Sb. v znení

vládneho nariadenia č. 90/1948 Sb., ako aj v zmysle § 2 a nasledujúce zákona č. 329/1920 Sb. v znení
zákona č. 220/1922 Sb. poznamenáva sa, že nehnuteľnosti Povereníctvo pôdohospodárstva zamýšľa
prevziať a že tieto nehnuteľnosti sú predmetom revízie podľa zákona č. 142/1947 Sb. v znení zákona
č. 44/1948 Sb.

5.7 Bývalej Správe katastra Nové Zámky bola doručená výzva, aby v lehote 10 dní oznámili a prípadne
aj preukázali predložením listinných dôkazov skutočnosti, z ktorých bude vyplývať, kedy a na základe
akých skutočností prešli do vlastníctva štátu sporné nehnuteľnosti. Správa katastra Nové Zámky na to
reagovala listom zo dňa 22.05.2007, ktorým oznámila, že z identifikácií parciel vyplýva, že vlastníctvo
pozemkovoknižným parcelám v minulosti neprešlo na štát ani obec.

5.8 Dňa 02.06.2009 Štátny archív v Nitre - pobočka Nové Zámky oznámil, že spis Č.d.
809/1948 sa v ich fonde nenachádza. Zároveň však uvedený archív zaslal overenú kópiu spisu Č.d.
2134/1955, ktorého súčasťou sú nasledovné listiny:
- pozemnoknižná vložka č. XXX, k.ú. G., v ktorej sú zapísané aj parcelné číslo
XXXX/X, les v hone U., parcela č. XXXX pasienok a parcela č. XXXX lúka. V časti B vlastníctvo

je uvedená Ostrihomská hlavná kapitula v celosti. Táto pozemnoknižná vložka obsahuje dátum
25.04.1955, označenie Ľudový súd Nové Zámky a jeho pečiatku,
- prídelové listiny Okresného národného výboru v Nových Zámkoch,
- uznesenie Ľudového súdu v Nových Zámkoch.
PrídelovoulistinouOkresnéhonárodnéhovýboruvNovýchZámkochČ.d.2134/55zodňa15.08.1955po

vykonanomprídelovomkonaníbývaléhovlastníkaOstrihomskáhlavnákapitulavcelostibolavydanátáto
prídelová listina pre Československý štát v operatívnej správe Štátneho majetku NP v Palárikove. Prídel
sa týkal nehnuteľnosti v k.ú. G. v pozemnoknižnej vložke č. XXX, keď medzi množstvom označených
parciel sa nachádza aj parcela č. XXXX/X les o výmere 391022 m2. Prídelová listina okrem dátumu
obsahuje pečiatku ONV Nové Zámky a podpis predsedu ONV. Ďalšou prídelovou listinou Okresného

národného výboru v Nových Zámkoch bez uvedenia dátumu po vykonanom prídelovom konaní bývalého
vlastníka Ostrihomská hlavná kapitula v celosti bola vydaná táto prídelová listina pre Československý
štátv správeŠtátnehomajetkuNPvPalárikove.Prídelsatýkalnehnuteľnostivk.ú.G.vpozemnoknižnej
vložke č. XXX, keď medzi množstvom označených parciel sa nachádzajú aj parcely č. XXXX pasienok
o výmere 2 461 m2 a parcela č. XXXX lúka o výmere 293 m2. Prídelová listina neobsahuje dátum,

pečiatku ONV Nové Zámky a ani podpis predsedu ONV. Uznesením Ľudového súdu v Nových Zámkoch
Č.d. 2134/55 zo dňa 11.10.1955 bol povolený v pozemkovej knihe katastrálneho územia obce G. aj tento
zápis: parcela č. XXXX/X , parcela č. XXXX, parcela č. XXXX v celosti Ostrihomskej hlavnej kapituly
vkladá sa vlastnícke právo právom prídelu pre Československý štát - Štátny majetok Národný podnik
v Palárikove, operatívna správa.

5.9 Súd sa obrátil aj na Okresný úrad Nové Zámky, pozemkový a lesný odbor, ktorý listom zo dňa
27.06.2017 oznámil, že po preskúmaní žiadosti vydáva stanovisko, ktorým podľa § 4 zákona o lesoch

orgán štátnej správy Lesného hospodárstva na účely zistenia aktuálneho stavu o účastníkoch konaní
podľa tohto zákona vedie evidenciu lesných pozemkov podľa obhospodarovateľov lesov a odborných
lesných hospodárov. Podľa Lesného hospodárskeho plánu pre lesný celok Vojnice, platného pre roku
2004-2013 sa jedná o lesný porast, JPRL č. XXX, Lesný hospodársky celok Vojnice. Užívateľom
predmetných parciel C - KN a E - KN XXXX a XXXX v k.ú. G., boli v roku 2005 Lesy Slovenskej republiky,

štátny podnik Banská Bystrica, odštepný závod Palárikovo. V súčasnosti sú predmetné pozemky podľa
registra nehnuteľností vedené ako parcely C - KN č. XXXX a XXXX k.ú. G., list vlastníctva nie je
založený a druh pozemku lesný pozemok a E - KN XXXX a XXXX k.ú. G. LV č. XXXX vo vlastníctve
Slovenskej republiky, druh pozemku trvalý trávny porast. Okresný úrad Nové Zámky, pozemkový a lesný
odbor ďalej poukázal na ustanovenie § 70 zákona č. 162/1995 Z.z. v znení neskorších predpisov, teda

katastrálneho zákona, že druh pozemku evidovaného ako parcela registra E nie je záväzným údajom
katastra. Napokon Okresný úrad Nové Zámky vykonal terénnu ohliadku dňa 26.06.2017 a na jej základe
zistil, že na predmetných parcelách sa nachádza mladý lesný porast evidovaný ako JPRL č. XXX Lesný
celok Vojnice, v obhospodarovaní Lesy SR štátny podnik, odštepný závod Levice. Je porastený lesnýmidrevinami v zložení agát biely 50 %, jaseň štíhly 20 %, javor horský 20 %, topoľ biely 10 % a plní funkcie
lesov v zmysle § 3 písmeno a ) zákona o lesoch sa jedná o lesné pozemky s lesnými porastmi.

6.0SúdsaobrátilajnaSlovenskýnárodnýarchívBratislavasožiadosťouozaslaniespisovéhomateriálu
Č.d. 369 zo dňa 08.02.1925, ako aj Č.d. 2134. Listami zo dňa 06.06.2017 a 09.10.2017 bolo oznámené,
že požadované spisové materiály sa v ich archíve nenachádzajú.

6.1 Rozhodnutím Správy katastra Nové Zámky č.j. C-25/2762 2010 zo dňa 17.09.2010 bol schválený

podľa § 7 ods. 3 zákona č. 180/1995 z.z. v znení neskorších predpisov register obnovenej evidencie
pozemkov (ROEP) v kat. území G., H. dvor a H. tabuľa, spracovaný zhotoviteľom A.. E. N. - geodetické
práce Demandice 28. K rozhodnutiu bola pripojená aj príloha s označením parciel, ktorých sa ROEP
týkal a medzi nimi sa nachádza aj parcela v k.ú. G., obec G. č. XXXX/X, vlastníka Slovenská republika
s titulom nadobudnutia Č.d. 2134/1955, ďalej parcela v k.ú. G., obec G. č. XXXX, vlastníka Slovenská
republika s titulom nadobudnutia Č.d. 2134/1955 a napokon aj parcela v k.ú. Dubník, obec Dubník č.

1494, vlastníka Slovenská republika s titulom nadobudnutia Č.d. 2134/1955.

6.2 Žalovaný v 1. rade v konaní poukazoval na rozsudok tunajšieho súdu 13C/85/2007-1000 zo dňa
19.04.2017. Súd si ho zaobstaral a zistil, že ním bola zamietnutá žaloba žalobcov Rímskokatolícka
cirkev Biskupstvo Nitra a Rímskokatolícka cirkev, Farnosť Jasová proti žalovaným Slovenskému

pozemkovému fondu a Lesy SR š.p. z dôvodu neurčitosti a nejasnosti výzvy na navrátenie vlastníctva.
Rozsudkom Krajského súdu v Nitre 9Co/336/2017-1061 zo dňa 26.04.2018 bol rozsudok tunajšieho
súdu 13C/85/2007-1000 zo dňa 19.04.2017 čiastočne vo veci samej potvrdený a v zostávajúcom
zamietajúcom výroku a o výroku o trovách konania bol zrušený a vec bola vrátená na ďalšie konanie a
novérozhodnutie,pričomodvolacísúdsavuvedenomsporezaoberalnáležitosťamivýzvynanavrátenia

vlastníctva k nehnuteľným veciam.

7. Podľa § 2 ods. 1 Zákona č. 161/2005 Z.z. o navrátení vlastníctva k nehnuteľným veciam cirkvám a
náboženským spoločnostiam a prechode vlastníctva k niektorým nehnuteľnostiam (ďalej aj "citovaného
zákona") vlastnícke právo sa vracia k nehnuteľným veciam, ktoré tvoria

a)poľnohospodársku pôdu
b)hospodárske budovy a iné stavby patriace k pôvodnej hospodárskej usadlosti
c)lesný pôdny fond, hospodárske stavby a ostatné stavby súvisiace s ním
d)podiely k spoločnej nehnuteľnosti.

Podľa§2ods.2citovanéhozákonaprávonanavrátenievlastníctvaknehnuteľnýmveciampodľaodseku
1 môžu uplatniť oprávnená osoba, ktorou je registrovaná cirkev a náboženská spoločnosť so sídlom
na území SR vrátane ich útvarov, ktoré majú právnu subjektivitu, ktorých nehnuteľná vec prešla do
vlastníctva štátu, obce v období od 8. mája 1945, židovským náboženským obciam od 2.11.1938 do1.
januára 1990 spôsobom uvedeným v odseku 3.

Podľa § 3 ods. 1 citovaného zákona oprávnenej osobe sa navráti vlastníctvo k nehnuteľným veciam,
ktoré prešli do vlastníctva štátu alebo obce na základe c) odňatia bez náhrady postupom podľa zákona č.
142/1947 Sb. o revízií prvej pozemkovej reformy alebo podľa zákona č. 46/1948 Sb. o novej pozemkovej
reforme (trvalej úprave vlastníctva k poľnohospodárskej a lesnej pôde).

Podľa § 3 ods. 2 citovaného zákona nehnuteľná vec sa vydá oprávnenej osobe v stave, v akom je ku
dňu účinnosti tohto zákona.

Podľa § 3 ods. 3 citovaného zákona s lesnými pozemkami sa vydajú aj investičné lesné cesty alebo ich

časti podľa osobitného predpisu vybudované z prostriedkov štátu. Nehnuteľná vec sa vydá oprávnenej
osobe s dokumentáciou, ktorá k tejto prislúcha.

Podľa § 4 ods. 1 citovaného zákona povinnou osobou je právnická osoba, ktorá ku dňu účinnosti tohto
zákona spravuje nehnuteľné veci vo vlastníctve SR, obce alebo nehnuteľnú vec drží.

Podľa § 5 ods. 1 citovaného zákona právo na navrátenie vlastníctva k nehnuteľným veciam môže
uplatniťoprávnenáosobapísomnouvýzvouvočipovinnejosobedo30.4.2006,akvtejtolehotepreukáže
skutočnosti podľa § 3. Neuplatnením práva v tejto lehote právo zaniká.Podľa § 5 ods. 2 citovaného zákona povinná osoba uzavrie s oprávnenou osobou do 60 dní od doručenia
písomnej výzvy dohodu o vydaní nehnuteľnej veci, ak k prechodu vlastníctva bude potrebné vykonávať

úkony podľa osobitného predpisu, začína plynúť táto lehota po prekonaní týchto údajov.

Podľa § 5 ods. 3 citovaného zákona ak povinná osoba nevyhovie písomnej výzve podľa ods. 2 alebo
ak sídlo nie je známe, môže oprávnená osoba uplatniť svoje nároky na súde v lehote 12mesiacov od
doručenia písomnej výzve. Inak právo zaniká.

Podľa § 6 citovaného zákona vlastníctvo sa nevracia k
a) pozemku, na ktorom bol po prevode alebo prechode do vlastníctva štátu zriadený cintorín
b) pozemku, ktorý bol po prechode alebo prevode do vlastníctva štátu zastavaný, ak bol pozemok
zastavaný stavbou, ktorá slúži zariadeniam telesne kultúry, zdravotníctva, kultúry, na poskytnutie služieb
sociálnej starostlivosti alebo sociálnych služieb na pracovnú rehabilitáciu a zamestnávanie telesne

postihnutých osôb a na školské účely, nemožno vydať ani priľahlé pozemky slúžiace na tieto účely
c) pozemku, na ktorom bola zriadená záhradková alebo chatová osada
d) pozemku, na ktorom sú telovýchovné a športové zariadenia
e)pozemku,ktorýslúžinaúčelyobranyštátu,ťažbuvyhradenýchnerastov,chránenéhoareálu,národnej
prírodnej pamiatky, chráneného krajinného prvku alebo ich ochranného pásma s tretím stupňom alebo

štvrtým stupňom ochrany.

8.1 V danom prípade súd v prvom rade konanie voči žalovanému v 2. rade zastavil podľa § 145 ods.
1 C.s.p., pretože na pojednávaní konanom dňa 16.10.2018 žalobca voči nemu vzal svoju žalobu späť
celkom a žiadal konanie voči nemu zastaviť a to s poukazom na oznámenie Okresného úradu Nové

Zámky, pozemkový a lesný odbor zo dňa 27.06.2017. K späťvzatiu žaloby voči žalovanému v 2. rade
došlo po začatí pojednávania, žalovaný v 2. rade so späťvzatím žaloby súhlasil.

8.2 Vo vzťahu k žalovanému v 1. rade súd dospel k záveru, že žaloba v spojení s upresňujúcimi
podaniami žalobcu je dôvodná. V súvislosti s pôvodne uplatneným nárokom a rešpektovaním

dispozičných úkonov žalobcu, resp. pôvodného žalobcu, súd vyššie citovanými právoplatnými
uzneseniami ustálil predmet sporu tak, že žalobca sa domáha, aby žalovanému v 1. rade bola uložená
povinnosť vydať a navrátiť žalobcovi vlastníctvo k nehnuteľnostiam parcela číslo XXXX/X druh pozemku
les o výmere 228 107 m2, parcela číslo XXXX druh pozemku pasienok o výmere 13 167 m2, parcela
číslo XXXX druh pozemku lúka o výmere 1054 m2, vedených v Pozemkovoknižnej vložke číslo XXX

pre katastrálne územie G., ktoré sú v súčasnosti vedené ako parcela registra „E" číslo XXXX/X lesné
pozemky o výmere 228 107 m2, zapísaná na liste vlastníctva číslo XXXX pre katastrálne územie G.,
okres X. B., obec G., vedených Okresným úradom Nové Zámky, katastrálnym odborom, parcela registra
„E" č. XXXX trvalé trávne porasty o výmere 12 297 m2, parcela registra „E" č. XXXX druh pozemku
lúka o výmere 1 054 m2, posledné dve parcely zapísané na liste vlastníctva číslo 1 XXX pre katastrálne

územie G., okres X. B., obec G., vedených Okresným úradom Nové Zámky, katastrálnym odborom.

8.3 Zákon č. 161/2005 Z. z. je podľa predmetu v ňom obsiahnutej právnej úpravy reštitučným predpisom,
ktorého účelom je zmierniť následky minulých majetkových a iných krívd. Orgány štátu sú pri aplikácii
a interpretácii tohto predpisu povinné postupovať v súlade so zákonnými záujmami subjektov, ktorých

ujma má byť aspoň čiastočne kompenzovaná. K splneniu jeho účelu a cieľa je preto nutné, aby súdy
interpretovali tento predpis vo vzťahu k oprávneným osobám čo najústretovejšie v duchu snahy o
zmiernenie niektorých majetkových krívd, v dôsledku ktorých k prechodu majetku došlo ( uznesenie
Najvyššieho súdu Slovenskej republiky z 28. septembra 2010 sp.zn. 4 Cdo 247/2009 a rozsudok
Najvyššieho súdu Slovenskej republiky 2 Cdo 208/2009 zo dňa 30.11.2010 ).

8.4 Otázku, či je Rímskokatolícka cirkev (registrovaná cirkev na území Slovenskej republiky) právnym
nástupcom po Ostrihomskej kapitule (Ostrihomskej arcidiecéze) riešil nielen rozsudok Najvyššieho súdu
Slovenskej republiky 3 Cdo 119/2002, ale i rozsudok Krajského súdu v Bratislave 17Co/257/96 z 10.
09. 1996, v ktorom námietku, že Rímskokatolícka cirkev na území Slovenskej republiky nie je právnym

nástupcom po pozemnoknižnom vlastníkovi Ostrihomskom arcibiskupstve (cirkvi nachádzajúcej sa
mimo územia Slovenskej republiky) vyriešil tak, že "cirkevný majetok bol upravený osobitne, nemohol
byť riešený po vzniku Československej republiky orgánmi štátu, ale orgánmi cirkvi; podľa "Modusu
Vivendi" medzi Československou republikou a Svätou stolicou z 02. 02. 1929 a Pápežskej konštitúcieslovenskosti z 30. 12. 1977 bola na základe konštitúcií "Praescriptionum sacrosancti" a "Qui divino"
zriadená samostatná Slovenská provincia a na základe týchto konštitúcií boli zosúladené hranice
cirkevnej jurisdikcie štátnym hraniciam, pričom Farnosti, predovšetkým na juhu Slovenska, patriace

do pôsobnosti Ostrihomskej arcidiecézy sa stali súčasťou diecéz v rámci Slovenskej provincie; takto
došlo k úprave a zosúladeniu diecéz a nástupníctvu právnemu k cirkevnému majetku na území
Slovenskej republiky, keď právnym nástupcom vo vlastníctve všetkých nehnuteľností Rímskokatolíckej
cirkvi, ktoré sú zapísané pozemnoknižne na zahraničné právne subjekty a nachádzajú sa na území
Slovenskej republiky je príslušné biskupstvo, na území ktorého sa nehnuteľnosti nachádzajú". Nastolenú

otázku riešili i novšie rozhodnutia Najvyššieho súdu Slovenskej republiky, napr. 2 Cdo 208/2009 z 30.
11. 2010 ("Rímskokatolícka cirkev so sídlom na Slovensku bola na základe právneho nástupníctva
podľa územného princípu vlastníkom všetkých nehnuteľností pôvodne zapísaných v Pozemkových
knihách na zahraničné cirkevné právne subjekty, teda aj na Ostrihomskú kapitulu na Slovensku") a
rozhodnutie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky 3Cdo 200/2010 z 27. 02. 2012
("Rímskokatolícka cirkev bola na území Slovenska štátom uznaná cirkev aj v období, ktoré je podľa

zákonač.161/2005Z.z.rozhodnéprezmiernenienásledkovniektorýchmajetkovýchkrívdspôsobených
cirkvám a náboženským spoločnostiam a bola vlastníkom aj tých nehnuteľností, ktoré boli v čase
odňatiaštátomvedenévPozemkovýchkniháchnaOstrihomskúarcidiecézualeboinýzahraničnýprávny
subjekt Rímskokatolíckej cirkvi. Ostrihomská arcidiecéza nemala k týmto majetkom v období odňatia
štátom už žiadne práva ani de facto ani de jure. Svätá stolica im právo spravovať tieto majetky odňala

29. 05. 1922 a práve toto územie aj odčlenila od Ostrihomskej arcidiecézy a pripojila k Trnavskej
apoštolskej administratúre dňa 02. 09. 1937"), ale aj uznesenia Ústavného súdu Slovenskej republiky
IV. ÚS 216/2011-36 z 25. 05. 2011 alebo III. ÚS373/2012-23 z 23. 08. 2012, a tiež nález Ústavného súdu
Slovenskej republiky sp. zn. II. ÚS 42/2011 z 20. 09. 2012, v ktorých nesprávnosť tohto historického
výkladu právneho nástupníctva všeobecnými súdmi ústavným súdom vytknutý nebol.

Od začatia konania nastala ďalšia právna skutočnosť, v dôsledku ktorej sa oprávnenou osobou v konaní
o navrátenie vlastníctva podľa zákona č. 161/2005 Z. z. stala Rímskokatolícka cirkev, Biskupstvo Nitra.
Dňa 14. 02. 2008 bola vyhlásená Apoštolská konštitúcia "Slovachiae sacrorum Antistites" o vzniku
diecéz a zmene hraníc a mien diecéz a cirkevných provincií. Apoštolskou konštitúciou zo 14. 02.
2008 zanikla Bratislavsko-trnavská arcidiecéza a boli zriadené nové diecézy. Právne nástupníctvo z

pôvodného žalobcu Rímskokatolícka cirkev, Bratislavsko-trnavskej arcidiecézy so sídlom v Trnave na
Rímskokatolícku cirkev, Biskupstvo Nitra, je preukázané potvrdením Ministerstva kultúry Slovenskej
republiky zo 16.03. 2009 o právnej subjektivite Rímskokatolíckej cirkvi, Biskupstvo Nitra. Právny záver
o právnom nástupníctve Biskupstva Nitra po Bratislavsko-trnavskej arcidiecéze na základe Apoštolskej
konštitúcie "Slovachiae sacrorum Antistites" vyplýva aj z rozhodnutí Najvyššieho súdu Slovenskej

republiky 1 Cdo 87/2010 zo 16.03.2011 uverejneného v Zbierke rozhodnutí a stanovísk súdov
Slovenskej republiky vo zv. 3 ročník 2011 na str. 41 pod poradovým (publikačným) č. 36/2011, ako aj
uznesenia Najvyššieho súdu Slovenskej republiky 5 Cdo 139/2010 z 10. 03. 2011. Z tejto argumentácie
má súd zato, že v súdenej veci žalobca je aktívne legitimovanou osobou a teda oprávnenou osobou
podľa § 2 ods. 2 citovaného zákona, pričom zároveň bolo preukázané, že pôvodným vlastníkom

sporných nehnuteľností bola Ostrihomská kapitula (výpis z pozemnoknižnej vložky č. 281, k.ú. Dubník),
ktoré z vyššie uvedených dôvodov tak bolo právnym predchodcom žalobcu.

8.5 K otázke vecnej pasívnej legitimácie žalovaného v 1. rade sa udáva nasledovné. Skutočnosť, že
povinnou osobou v súdnom konaní o navrátenie vlastníctva k nehnuteľnostiam podľa zákona č.161/2005

Z. z. môže byť i právnická osoba, ktorá spravuje nehnuteľné veci vo vlastníctve Slovenskej republiky,
potvrdzuje uznesenie Ústavného súdu Slovenskej republiky z 01. 03. 2012 IV. ÚS111/2012, v ktorom
Ústavný súd Slovenskej republiky poukázal na rozdielny výklad zákona č. 161/2005 Z.z. všeobecnými
súdmi a Najvyšším súdom Slovenskej republiky v otázke, či pasívne legitimovaným subjektom v konaní
o navrátenie vlastníctva k nehnuteľnostiam podľa zákona č. 161/2005 Z. z. má byť právnická osoba,

ktorá ku dňu účinnosti zákona č. 161/2005 Z. z. spravuje nehnuteľné veci vo vlastníctve Slovenskej
republiky alebo sa v súdnom konaní môže oprávnená osoba domáhať vydania veci len voči vlastníkovi.
Ústavný súd uviedol: "ak zjednocujúce stanovisko Najvyššieho súdu Slovenskej republiky k tejto otázke
prijaté nebolo, za jeden z možných záverov, ktorý nevykazuje znaky arbitrárnosti a je ústavne udržateľný
je ten, že vecne pasívne legitimovaným účastníkom v spore pred súdom má byť vlastník nehnuteľností -

štát". Argumentom "a contrario" pripúšťa sa aj taký výklad, že vecne pasívne legitimovaným subjektom
v spore o navrátenie vlastníctva podľa zákona č. 161/2005 Z.z. je právnická osoba, ktorá nehnuteľnosti
vo vlastníctve štátu spravuje. Rovnakým spôsobom upravoval označenie povinnej osoby i zákon
č. 282/1993 Z. z. o zmiernení niektorých majetkových krívd spôsobených cirkvám a náboženskýmspoločnostiam, ktorý v § 3 za povinnú osobu určoval štát, obec, štátom alebo obcou založené alebo
zriadené právnické osoby a právnické osoby zriadené zákonom, ktoré hospodária s majetkom štátu
aleboobce,prípadnehospravujúakudňuúčinnostizákonavecdržia.NajvyššísúdSlovenskejrepubliky

už v rozsudku 2 Cdo 160/2006 zo dňa 29. 05. 2007 vyslovil názor, že vecne pasívne legitimovaným
účastníkom v spore o vydanie nehnuteľnosti podľa zákona č.282/1993 Z. z. môže byť nielen vlastník
nehnuteľnosti, ale aj právnická osoba spravujúca majetok štátu, ktorá ku dňu účinnosti toho zákona
nehnuteľnosti držala. Zistenie práva správy k sporným pozemkom, a to bez ohľadu na stav zápisu v
evidencii nehnuteľností, ovplyvňujú postavenie účastníkov v tomto konaní (rozsudok Najvyššieho súdu

Slovenskej republiky 2 Cdo 208/2009 zo dňa 30.11.2010 ). Povinnou osobou je podľa § 4 ods. 1
citovaného zákona právnická osoba, ktorá ku dňu účinnosti tohto zákona spravuje nehnuteľné veci
vo vlastníctve Slovenskej republiky, obce, alebo nehnuteľnú vec drží. S poukazom na vyššie citovaný
rozsudok Najvyššieho súdu SR 2Cdo 208/2009 zo dňa 30.11.2010 pre súd nie je smerodajné, kto
bol ku dňu 1.5.2005 zapísaný v evidencii nehnuteľností, ako správca sporných nehnuteľností, ktoré v
tej dobe už boli vo vlastníctve štátu z dôvodov uvedených nižšie. K tomu sa ešte dodáva, že tak zo

stanoviska žalovaného v 1. rade, ako aj z oznámenia Okresného úradu Nové Zámky, pozemkový a lesný
odbor zo dňa 27.06.2017 je zrejmé, že v roku 2005, teda aj ku dňu 01.05.2005 bol držiteľom sporných
nehnuteľností žalovaný v 1. rade, čím v konaní je daná jeho vecná pasívna legitimácia.

8.6 V súdenej veci je s otázkou povinnej osoby spätá aj otázka charakteru nehnuteľnosti vydania a

navrátenia vlastníctva, ktorej sa žalobca v konaní domáha. Z ustanovenia § 2 ods. 1 písm. a) citovaného
zákona je zrejmé, že vlastnícke právo sa vracia k nehnuteľným veciach, ktoré tvoria poľnohospodársku
pôdu. Rozhodnou skutočnosťou je, aký skutočný, teda reálny charakter na mieste samom sporné
nehnuteľnosti majú. Nie je rozhodujúce, ako sú zapísané v katastri nehnuteľností.

8.7 Po účinnosti predpisov o revízii prvej pozemkovej reformy a novelizácii náhradového zákona
po II. svetovej vojne, stačilo k prechodu vlastníckeho práva u nehnuteľností, u ktorých bola
vyznačená poznámka zamýšľaného prevzatia, faktické prevzatie štátom, prípadne prídelcom, po
uplynutí výpovednej doby z hospodárenia na zabranej pôde. K prechodu vlastníckeho práva prevzatím
pritom nebolo potrebné vykonanie zápisu do pozemkovej knihy, ani vyhotovenie vkladovej listiny. Pokiaľ

sa štát alebo orgán, ktorý v mene štátu zabranú pôdu prevzal do vlastníctva, nepostaral o vykonanie
knihovného poriadku v pozemkovej knihe alebo o zápis vlastníckeho práva štátu ihneď, respektíve
vôbec, bol tak, resp. je zapísaný ako vlastník stále ten subjekt, ktorý vlastnil zabraný majetok pred
jeho prechodom na štát. Samotná okolnosť, že vlastníctvo štátu nie je v katastri zapísané tam, kde
bola v pozemkovej knihe zapísaná poznámka zamýšľaného prevzatia, ešte neznamená, že štát sa

vlastníkom zabraných nehnuteľností nestal. Rozhodujúca je tu okolnosť, či štát nehnuteľnosti fakticky
prevzal ( rozsudok Najvyššieho súdu Slovenskej republiky 4 Cdo 180/2009 zo dňa 31.1.2011).
Prídely možno rozdeliť na :
1. prídely spred roku 1945 (pridelené napr. podľa zákl. č. 81/1920 Sb.)
2. prídely po roku 1945 - tieto prideľovali:

a) Povereníctvo pôdohospodárstva a pozemkovej reformy v Bratislave - podľa nariadenia č. 104/45 Sb.
n. SNR a č. 104/46 Sb. n. SNR výmermi o vlastníctve pôdy
b) Osídľovacím úrad pre Slovensko v Bratislave (neskôr aj Krajské národné výbory) - podľa zákona č.
148/47 Zb. a vládneho nariadenia č. 30/48 Zb. výmermi o prídele do vlastníctva
c) Okresné národné výbory podľa zákona č. 142/47 Sb. a zákona čl. 46/48 Sb. prídelovými listinami.

8.8 Navrátenia vlastníctva oprávnenej osobe je možné, pokiaľ nehnuteľné veci prešli do
vlastníctva štátu alebo obce niektorým zo spôsobov uvedených v § 3 ods. 1 písm. a) až j) citovaného
zákona. V súdenej veci súd dospel k záveru, že sporné nehnuteľnosti prešli do vlastníctva štátu z
vlastníctva právneho predchodcu žalobcu (Ostrihomská kapitula) spôsobom uvedeným v § 3 ods. 1

písm. c) citovaného zákona, teda odňatia bez náhrady postupom podľa zákona č. 142/1947 Sb. o
revízií prvej pozemkovej reformy alebo podľa zákona č. 46/1948 Sb. o novej pozemkovej reforme (trvalej
úprave vlastníctva k poľnohospodárskej a lesnej pôde). Tento záver preukazuje zápis v pozemnoknižnej
vložke č. 281 k.ú. Dubník pod poradovým číslom 12 zo dňa 30. júna 1948 Č.d. 809, ktorého obsahom
je konštatovanie, že podľa návrhu a oznámenia Povereníctva pôdohospodárstva a pozemkovej reformy

zo dňa 25.06.1948 č.j. B-1767/48-I./D a podľa ustanovení zákona č. 142/1947 Sb. v znení zákona č.
44/1948 Sb. a vládneho nariadenia č. 1/1948 Sb. v znení vládneho nariadenia č. 90/1948 Sb., ako aj
v zmysle § 2 a nasledujúce zákona č. 329/1920 Sb. v znení zákona č. 220/1922 Sb. poznamenáva
sa, že nehnuteľnosti Povereníctvo pôdohospodárstva zamýšľa prevziať a že tieto nehnuteľnosti súpredmetom revízie podľa zákona č. 142/1947 Sb. v znení zákona č. 44/1948 Sb. Uvedený zápis má
za následok, že sporné nehnuteľnosti boli podľa § 8 ods. 1 zákona č. 142/1947 Sb. o revízii prvej
pozemkovej reformy získané pre účely prídelcov a teda takto zabraný majetok bol podľa zákona o revízii

prvej pozemkovej reformy štátom prevzatý (podržaný pre účely všeobecne prospešné, alebo bol určený
pre prídely). Ktorý orgán bol oprávnený vydávať prídely po II. svetovej vojne, teda po roku 1945 je
uvedené v predchádzajúcej časti odôvodnenia a medzi nimi boli zaradené aj Okresné národné výbory
práve podľa zákona č. 142/1947 Sb. o revízii prvej pozemkovej reformy. Súd si zaobstaral spisový
materiál Č.d. 2134/1955, ktorého súčasťou je uznesenie Ľudového súdu Nové Zámky Č.d. 2134/1955

zo dňa 11.10.1955 o povolení vykonania zápisu zmeny vlastníctva v pozemkovej knihe k.ú. Dubník,
pozemnoknižnej vložke č. 281 v prípade sporných nehnuteľností v celosti z Ostrihomskej kapituly
na Československý štát a to na podklade prídelových listín Okresného národného výboru v Nových
Zámkoch. Okresný národný výbor v Nových Zámkoch bol v tej dobe orgánom, ktorý podľa vtedajšieho
právneho poriadku mal právomoc a kompetencie vydávať prídelové listiny podľa zákona č. 142/1947
Sb. o revízii prvej pozemkovej reformy. Tak tomu bolo aj v prípade sporných nehnuteľností, pri ktorých

vydal dve prídelové listiny. Na pozemnoknižnú parcelu č. 1077/1 bola vydaná jedna prídelová listina,
ktorá je z hľadiska formálnych náležitostí, ktoré jediné je oprávnený súd skúmať, právne perfektná,
pretože obsahuje dátum, pečiatku ONV Nové Zámky a podpis predsedu ONV. V prípade zostávajúcich
pozemnoknižných parciel č. 1493 a 1494 je situácia čiastočne iná v tom, že druhá prídelová listina bola
vydaná aj v tomto prípade ONV Nové Zámky, no pri posudzovaní formálnych náležitostí bolo zistené,

že absentuje dátum, podpis predsedu ONV, ako aj pečiatka ONV Nové Zámky. Súd má za to, že v
tomto prípade je prídelová listina nepostačujúca a nespôsobilá vyvolávať zamýšľané účinky výlučne z
formálnych dôvodov. Je samozrejmé, že posudzovanie vecnej správnosti prídelových listín je v tomto
spore súdom neprípustné. Napriek týmto záverom pri pozemnoknižných parceliach č. 1493 a 1494 však
súd má za to, že prešli do vlastníctva Československého štátu a to na podklade už vyššie uvedeného

zápisu č. 12 pozemnoknižnej vložky č. XXX k.ú. G., k čomu sa súd bližšie už vyjadroval vyššie. Znamená
to, že k prechodu vlastníctva na štát došlo zápisom v pozemkovej knihe, teda 30.06.1948.

8.9 Úvaha, že žalovanému nevznikla povinnosť vydať nehnuteľnosti, keď právny predchodca žalobcu
Rímskokatolícka cirkev, Bratislavsko-trnavská arcidiecéza vo výzve na vydanie nehnuteľností neuviedol

reštitučnýtitul podľa§3ods.1zákonač.161/2005Z.z.niejedôvodná.Vovýzvenanavrátenievlastníctva
k nehnuteľným veciam adresovanej žalovanému právnym predchodcom žalobcu bolo uvedené, že
podľa zákona č. 161/2005 Z. z. vyzýva žalovaného, ako povinnú osobu na navrátenie vlastníctva k
nehnuteľným veciam nachádzajúcim sa v pozemnoknižnej vložke č. XXX, k. ú. G.. Ústavný súd vo
viacerých rozhodnutiach konštatoval, že pre splnenie požiadavky určitosti výzvy postačuje konkretizovať

nehnuteľnosti označením pozemnoknižnej vložky a katastrálneho územia. "Hodnotenie skutočnosti, že
vo výzve nebol konkretizovaný dôvod, o ktorý oprávnená osoba svoj nárok opiera, spomedzi viacerých
dôvodov uvedených v § 3 ods. 1 zákona č. 161/2005 Z. z. ako nesplnenie požiadavky určitosti výzvy
sa javí ako formalistická a neprípustná aplikácia zákona, ktorá opomína jeho účel." Tento záver vyslovil
Ústavný súd Slovenskej republiky v náleze sp. zn. I. ÚS250/2010-42 z 11. 11. 2010 aj I. ÚS 12/2010-47

zo 07. 07. 2010. Z uvedeného je zrejmé, že vo výzve oprávnenej osoby postačilo uviesť, že sa domáha
navráteniavlastníctvaknehnuteľnýmveciam,ktoréprešlidovlastníctvaštátupodľakonkrétnehodôvodu
§ 3 zákona č. 161/2005 Z. z. a nebolo potrebné priamo k výzve doložiť dôkazy preukazujúce naplnenie
tvrdeného reštitučného titulu, čo bolo napokon dodržané aj v tejto veci.

9.0 Z ustanovenia § 2 ods. 2 zákona č. 161/2005 Z.z. o navrátení vlastníctva k nehnuteľných veciach
cirkvám a náboženským spoločnostiam a prechode vlastníctva k niektorým nehnuteľnostiam je zrejmé,
že oprávnená je osoba , ktorou je registrovaná cirkev a náboženská spoločnosť so sídlom na území SR,
vrátane ich útvarov, ktoré majú právnu subjektivitu, ktorých nehnuteľná vec prešla do vlastníctva štátu,
obce v období od 08.05.1945 do 01.01.1990 spôsobom uvedeným v § 3. Z pripojeného archívneho spisu

Č.d. 2134/1995, ako aj z pozemnoknižnej vložky č. XXX, k.u. G. je zrejmé, že sporné nehnuteľnosti prešli
do vlastníctva štátu v rozhodnom období, teda medzi 08.05.1945 a 01.01.1990 a pritom má súd za to,
že sa tak udialo z dôvodu uvedeného v § 3 ods. 1 písmeno c) citovaného zákona, teda nehnuteľné veci
prešli do vlastníctva štátu odňatím bez náhrady postupom podľa zákona č. 142/1947 Sb. o revízií prvej
pozemkovej reformy alebo podľa zákona č. 46/1948 Sb. o novej pozemkovej reforme (trvalej úprave

vlastníctva k poľnohospodárskej a lesnej pôde).
Je síce pravdou, že pozemnoknižná vložka č. XXX má pod poradovým číslom 6 zápis z 08.02.1925,
v ktorom sa konštatuje, že na základe žiadosti Štátneho pozemkového úradu č. 113.525/24-II./4
nemovitosti sú Československým štátom zabrané, že ich Štátny pozemkový úrad prevziať premýšľa -sa poznačuje.Či k tomu reálne v tom období prišlo, už jasné nie je. Okrem toho je potrebné dodať, že
Záborový zákon č. 215/1919 Sb. neumožňoval nadobudnutie vlastníctva štátu, pretože v zmysle § 5 štát
od účinnosti tohto zákona získava len právo zaberať a prideľovať zabratý pozemkový majetok, avšak

nebol povinný majetok prevziať. Zákon totiž neustanovoval, že vlastníctvo k pozemkom, presahujúcim
stanovenú výmeru sa prevedie na iný subjekt. Vlastnícke právo nebolo úplne zrušené priamo zo zákona.
Štát síce so zabratými pozemkami disponoval v súlade s § 10, ale bez toho, aby sa uskutočnilo osobitné
prevzatie pôdy vo všeobecnom záujme, ako napr. vyvlastnenie. Ak sa v pozemkovej knihe zapísalo, že
príslušný majetok spadá po zábor, resp. sú zabrané, o čo ide aj v súdenej veci, týmto záznamom sa

ešte nestal vlastníkom štát, ani pozemkový úrad, ale išlo len o blokáciu dispozičného práva a vlastníctvo
pôvodného majiteľa nezaniklo. Z týchto skutočností súd vyvodil skutkový záver, že nehnuteľnosti prešli
na štát neskôr a to až v rozhodnom období podľa § 2 ods. 2 zákona č. 161/2005 Z. z.. Pri
hodnotení,vktoromobdobídošlokodňatiuvlastníckehoprávažalobcu,resp.jehoprávnehopredchodcu
a že to bolo z dôvodu, že nehnuteľné veci prešli do vlastníctva štátu, súd zohľadnil aj uznesenie
Najvyššieho súdu SR 4Cdo247/2009 z 28.09.2010 a rozsudok Najvyššieho súdu SR 2Cdo208/2009

zo dňa 30.11.2010, ktorých právne vety sú uvedené v predchádzajúcej časti odôvodnenia, no pre
úplnosť súd dodáva, že orgány štátu pri aplikácii citovaného zákona sú povinné postupovať v súlade
so zákonnými záujmami subjektov, ktorých ujma má byť aspoň čiastočne kompenzovaná, a teda aby
súdy interpretovali tento predpis vo vzťahu k oprávneným osobám čo najústretovejšie v duchu snahy o
zmiernenie niektorých majetkových krívd. Na základe týchto skutočností a vyššie uvedených dôvodov

súd dospel k záveru, že žaloba je voči žalovanému v 1. rade dôvodná tak, ako je uvedené vo výrokovej
časti III. tohto rozsudku. V tejto, teda vyhovujúcej časti bola preukázaná aktívna legitimácia žalobcu, ako
oprávnenej osoby podľa § 2 ods. 2 citovaného zákona, pasívna legitimácia žalovaného v 1. rade, ako
povinnej osoby podľa § 4 ods. 1 citovaného zákona, existencia a včasné uplatnenie písomnej výzvy na
navrátenie vlastníctva podľa § 5 ods. 1 citovaného zákona, keďže písomná výzva musela byť doručená

povinnej osobe najneskôr do 30.04.2006 a v súdenej veci tak tomu bolo dňa 12.04.2006. V súlade
s § 5 ods. 3 citovaného zákona bolo súdne konanie začaté do 12 mesiacov od doručenia písomnej
výzvy povinnej osobe (konanie bolo začaté dňa 05.04.2007). Zároveň bolo preukázané, že sporné
nehnuteľnosti nemajú charakter stavby. Napokon bolo preukázané, že sporné nehnuteľnosti prešli do
vlastníctva štátu v rozhodnom období uvedenom v § 2 ods. 2 citovaného zákona a zároveň spôsobom

uvedeným v § 3 ods. 1 písmeno c) citovaného zákona.

10. Podľa § 262 ods. 1 C.s.p. o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu
súd v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí.

Podľa § 262 ods. 2 C.s.p. o výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej
inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá
súdny úradník.

Podľa § 255 ods. 1 C.s.p. súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci.

Podľa § 255 ods. 2 C.s.p. ak mala strana vo veci úspech len čiastočný, súd náhradu trov konania
pomerne rozdelí, prípadne vysloví, že žiadna zo strán nemá na náhradu trov konania právo.

Podľa § 256 ods. 1 C.s.p. ak strana procesne zavinila zastavenie konania, súd prizná náhradu trov

konania protistrane.

Podľa § 470 ods. 1 C.s.p. ak nie je ustanovené inak, platí tento zákon aj na konania začaté predo dňom
nadobudnutia jeho účinnosti.

11. O nároku na náhradu trov konania súd rozhodne aj bez návrhu, a to v rozhodnutí,
ktorýmsakonaniekončí.Zuvedenéhovyplýva,žerozhodovanieotrováchbudeoprotidoterajšejprávnej
úprave prebiehať v dvoch fázach. Sudca v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí, rozhodne o nároku
na náhradu trov konania, a po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, rozhodne o výške
náhrady trov konania súdny úradník samostatným uznesením. Ustanovenia odsekov 1 a 2 sú kogentné,

a teda nepripúšťajú výnimky ani v prípade, ak by jedinou zložkou trov konania bol zaplatený súdny
poplatok zo žaloby. O nároku rozhodne sudca podľa zásad o náhrade trov konania (pozri § 255 C.s.p.
a § 256 C.s.p.) a uplatnením týchto zásad určí pomer vyjadrený percentom alebo zlomkom.12. Konanie v tejto veci bolo začaté dňa 05.04.2007, Občiansky súdny poriadok
(ďalej aj O.s.p.) bol účinný do 30.06.2016, pretože od 01.07.2016 je účinný Civilný sporový poriadok,
ktorý zároveň zrušil O.s.p.. Dôležité je prechodné ustanovenie § 470 ods. 1 C.s.p., podľa ktorého ak nie

je ustanovené inak, platí tento zákon aj na konania začaté predo dňom nadobudnutia jeho účinnosti,
teda na konania začaté do 30.06.2016, to znamená aj na súdenú vec. Úprava trov konania podľa C.s.p.
je diametrálne odlišná od úpravy podľa O.s.p.. Vzhľadom na prechodné ustanovenie citované vyššie,
sa bolo potrebné zaoberať nárokom na náhradu trov konania podľa § 262 ods. 1 C.s.p.. Súd pritom
vychádza z ustanovení § 255 až § 256 C.s.p. a rozhodol o nároku na náhradu trov konania podľa

§ 262 ods. 1 C.s.p..

13. Konanie voči žalovanému v 2. rade bolo zastavené pre späťvzatie žaloby žalobcom
a z dôvodu zistení v priebehu sporu, že držiteľom časti sporných nehnuteľností v rozhodnom období
žalovaný v 2. rade nebol. Konanie tak voči žalovanému v 2. rade bolo zastavené a súd má za to, že
žalobcazavinilzastaveniekonaniavočižalovanémuv2.rade.Žalovanémuv2.radetakvzásadevznikol

nárok na náhradu trov konania voči žalobcovi vo výške 100 % podľa § 262 ods. 1 C.s.p. k § 256 ods. 1
C.s.p.. V konečnom dôsledku však žalovanému v 2. rade nárok na náhradu trov konania voči žalobcovi
priznaný nebol, pretože sa tohto nároku vzdal.

14. O nároku na náhradu trov konania medzi žalobcom na jednej strane a žalovaným

v 1. rade na druhej strane súd rozhodol podľa § 262 ods. 1 C.s.p. k § 255 ods. 1 C.s.p.. Pretože žalobca
mal vo veci plný úspech, súd mu priznal nárok na náhradu trov konania voči žalovanému v 1. rade vo
výške 100 %.

Poučenie:

Proti rozsudku je prípustné odvolanie v lehote 15 dní od doručenia

rozsudku na súde, proti ktorého rozsudku smeruje.
Odvolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané.
Odvolanie len proti odôvodneniu rozhodnutia nie je prípustné.

V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v

akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody)
a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).
Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie
odvolania.

Odvolanie možno odôvodniť len tým, že
a) neboli splnené procesné podmienky,
b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,
c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,

d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie
prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo

h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej
inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada
mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.
Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na

podanie odvolania.

Prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené v konaní pred
súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak
a) sa týkajú procesných podmienok,

b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu,c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za
následok nesprávne rozhodnutie vo veci alebo
d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie.