Rozsudok ,
Potvrdené Judgement was issued on Monday, November 28, 2016

Súd: Okresný súd Žilina
Spisová značka: 42C/217/2016

Identifikačné číslo súdneho spisu: 5116213203
Dátum vydania rozhodnutia: 28. 11. 2016

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Eva Kráľová
ECLI: ECLI:SK:OSZA:2016:5116213203.3

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd v Žiline v konaní pred sudkyňou Mgr. Evou Kráľovou v právnej veci žalobkyne: T. F., N.. J.,
Q..XX.XX.XXXX, W. U. K. XXX, Š. K. Y., právne zastúpená Advokátska kancelária JUDr. Peter Rybár,
s.r.o., so sídlom Kuzmányho 29, 040 01 Košice, IČO: 47 234 466, proti žalovanej: R., Y..N..K.., Y. Y. R.
XX, XXX XX U., Z.: XX XXX XXX, o zaplatenie 1.184,26 EUR s príslušenstvom, takto

r o z h o d o l :

Žalovaná j e p o v i n n á zaplatiť žalobkyni sumu 1.184,26 EUR s úrokom z omeškania vo

výške 8 % ročne zo sumy 1.184,26 EUR od 14.05.2016 do zaplatenia, všetko v lehote do troch dní od
právoplatnosti tohto rozsudku.

Žalobkyňa má nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100 %.

o d ô v o d n e n i e :

1. Žalobným návrhom zo dňa 14.05.2016 doručeným Okresnému súdu Žilina dňa 17.05.2016 sa
žalobkyňa domáhala vydania súdneho rozhodnutia, ktorým by žalovanej bola uložená povinnosť zaplatiť
jej sumu 1.184,26 EUR spolu s úrokom z omeškania vo výške 8 % ročne zo sumy 1.184,26 EUR od

14.05.2016dozaplateniaanahradiťjejtrovykonania.Žalobuodôvodnilatým,žesožalovanouuzatvorila
zmluvy o úvere č. XXXXXXXXX zo dňa 22.11.2010 na sumu 600,- EUR a č. XXXXXXXXX zo dňa
06.12.2010 na sumu 250,- EUR. Žalobkyňa použila poskytnuté úvery na osobné potreby. Predmetné
úverové zmluvy považovala za zmluvy spotrebiteľské s jednoznačným spotrebiteľským účelovým
určením, pre ktorých kvalifikáciu a právny režim sú smerodajné ustanovenia Občianskeho zákonníka
upravujúce spotrebiteľské zmluvy ako aj ustanovenia zákona č. 129/2010 Z.z. o spotrebiteľských

úveroch v znení platnom v čase ich uzatvorenia. V danom prípade ide čisto o spotrebiteľský vzťah,
pričom predmetné zmluvy musia obsahovať všetky náležitosti, ktoré zákon o spotrebiteľských úveroch
pre daný typ úveru vyžaduje. Predmetné zmluvy však nespĺňajú viaceré podmienky zákona č. 129/2010
Z. z. o spotrebiteľských úveroch, a to konkrétne podstatné náležitosti ustanovené v § 9 ods. 2 písm. a),
f), i) a písm. j), v dôsledku ktorej absencie sa poskytnuté spotrebiteľské úvery považujú za bezúročné a
bez poplatkov. Pre absenciu podstatných obligatórnych náležitostí v úverových zmluvách mala žalovaná
nárok len na vrátenie ňou poskytnutej istiny - pôžičky zo zmluvy č. XXXXXXXXX vo výške 600,- EUR a

zo zmluvy č. 501600091 vo výške 250,- EUR. Žalobkyňa na predmetných zmluvách uhradila žalovanej
postupnými platbami na zmluve č. XXXXXXXXX sumu vo výške 1.272,- EUR, pričom v rozsahu sumy
672,- EUR tak došlo k bezdôvodnému obohateniu na strane žalovanej a na zmluve č. XXXXXXXXX
sumu vo výške 762,26 EUR, pričom v rozsahu 512,26 EUR tak došlo k bezdôvodnému obohateniu na
strane žalovanej. Vzhľadom na skutočnosť, že žalovaná do podania žalobného návrhu ani napriek výzve
žalobkyne dlžnú sumu nevrátila uplatnila si žalobkyňa okrem zaplatenia dlžnej sumy aj zákonný úrok z

omeškania o 8 percentuálnych bodov viac ako je základná úroková sadzba ECB platná k prvému dňu
omeškania s plnením peňažného dlhu. Základná úroková sadzba ECB dňa 14.05.2016 (nasledujúci deň
na konci lehoty na dobrovoľné vrátenie) bola 0,00%.2. Žalovaná v písomnom vyjadrení k žalobe zo dňa 14.07.2016 bola názoru, že žalobkyňa nepreukázala
naliehavý právny záujem na určení úveru za bezúročný a bez poplatkov. K posúdeniu zmlúv o úver

uviedla, že predmetné zmluvy nemožno považovať za zmluvy o spotrebiteľskom úvere v zmysle zákona
o spotrebiteľských úveroch, nakoľko k zmluve o úvere č. XXXXXXXXX bol dňa 06.12.2010 podpísaný
dodatok, ktorým sa zaviazal dlžník použiť prostriedky, ktoré si vzal za účelom nákupu výpočtovej
techniky, techniky za účelom zamestnania a k zmluve o úvere č. XXXXXXXXX bol dňa 22.11.2010
podpísanýdodatok,ktorýmsazaviazaldlžníkpoužiťprostriedky,ktorésivzalzaúčelomúhradynákladov

na školenie a rekvalifikáciu. V zmysle Všeobecných podmienok poskytnutia úveru sa zmluvné strany
dohodli na tom, že ich vzťahy sa budú spravovať ustanoveniami Obchodného zákonníka. Zmluva sa
uzatvorila v zmysle § 269 ods. 2 Obchodného zákonníka z čoho jasne vyplýva, že iný zákon ani na
daný zmluvný vzťah nie je možné aplikovať. Povinný podpísaním zmluvy o úvere vyjadril svoj súhlas
so zmluvnými podmienkami, t.j. okrem iného aj s bodom 6 VPPÚ, ktoré sú neoddeliteľnou súčasťou
zmluvy o úvere, v zmysle ktorého v prípade, ak sa stane splatný celý dlh naraz v zmysle bodu 4 týchto

podmienok, zaväzuje sa dlžník zaplatiť veriteľovi i úrok z omeškania vo výške 0,25 % z dlžnej sumy
za každý deň omeškania odo dňa, keď sa stal splatný celý dlh, až do dňa jeho uhradenia. Tento úrok
má teda sankčný charakter a dlžníkovi sa účtuje len v prípade, že poruší zmluvné podmienky, čiže
nesplní svoju povinnosť dohodnutú v zmluve. Povinný svoju povinnosť nesplnil, čo mal preukázané v
rámci vykonaného dokazovania rozhodcovský súd. Ustanovenie § 369 ods. 1 Obchodného zákonníka

má dispozitívnu povahu. Žalovaná poukázala na skutočnosť, že ani zo zákona, ani z iných právnych
predpisov nie je možné odvodiť pre obchodné záväzkové vzťahy obmedzenie výšky úrokovej sadzby,
ktorú si môžu zmluvné strany dohodnúť. (Uznesenie NS SR zo dňa 16.5.1996, sp. zn. XObdo X/XX).
Žalovaná v súvislosti s vyššie uvedeným poukázala na rozhodnutie NS SR č. k. XObdo XX/XXXX
zo dňa 21.12.2004 ako aj ďalšie rozhodnutia NS SR: rozsudky zo dňa 22.09.2005, č.k. XObdo XX/

XXXX a č.k. XObdo XX/XXXX ako aj na judikát Vrchného súdu v Prahe sp. zn. XX O. XX/XXXX.
Žalovaná zdôraznila, že dohodnutý úrok z omeškania je sankciou a postihuje dlžníka, ak ten poruší
svoje povinnosti vyplývajúce mu z dohodnutej zmluvy. Podľa názoru žalovanej je cena úveru v plnom
súlade s dobrými mravmi a jej výška zodpovedá riziku, ktoré podstupuje veriteľ, keď uzatvára zmluvy
prevažne s dlžníkmi, ktorým odmietli poskytnúť úver banky. V žiadnom prípade tak ako to vyplýva z

rozhodovacejpraxeNajvyššiehosúduSlovenskejiČeskejrepubliky,niejemožnéporovnávaťpriemerné
úrokové sadzby úveru s bankami. K vydaniu bezdôvodného obohatenia žalovaná vzniesla námietku
premlčania. Poukázala na to, že požadovaný nárok žalobkyne zo zmluvy o úvere č. XXXXXXXXX
sa stal premlčaný v celom rozsahu v subjektívnej premlčacej lehote, a to dňa 25.09.2015. Žalobkyňa
svoj návrh na súde uplatnila až dňa 17.05.2016. Suma 80,- EUR pritom nemôže byť predmetom

premlčania, nakoľko išlo o spoplatnený posun splátkového kalendára, o ktorý požiadala samotná
žalobkyňa. Rovnako požadovaný nárok žalobkyne zo zmluvy o úvere č. XXXXXXXXX sa stal premlčaný
v celom rozsahu v subjektívnej premlčacej lehote, a to dňa 25.09.2015. Žalobkyňa svoj návrh na súde
uplatnila až dňa 17.05.2016. Suma 96,- EUR pritom nemôže byť predmetom premlčania, nakoľko išlo
o spoplatnený posun splátkového kalendára, o ktorý požiadala samotná žalobkyňa. Žalobkyňa podľa

vyjadrenia žalovanej nijako skutkovo nepreukázala možnosť uplatnenia 10 - ročnej premlčacej lehoty.
Žalovaná poukázala na rozsudky Krajského súdu v Banskej Bystrici zo dňa 22.09.2015 sp. zn. XXCo/
XXX/XXXX a sp. zn. XXCo/XXX/XXXX a zo dňa 15.03.2016, sp. zn. XXCo/XX/XXXX. Žalovaná navrhla
žalobu ako nedôvodnú zamietnuť.

4. K vyjadreniu žalovanej bolo súdu dňa 07.09.2016 doručené vyjadrenie žalobkyne, v ktorom uviedla,
že predmetné zmluvy majú všetky znaky spotrebiteľskej zmluvy, je nutné ich posudzovať s prihliadnutím
na ustanovenia právnych predpisov na ochranu práv spotrebiteľa a pri ich posúdení vychádzať z
objektívneho posúdenia účelu na aký si žalobkyňa poskytnuté úvery brala. Uvedené tvrdenie vyplýva
okrem iného z tej skutočnosti, že ide o zmluvy formulárové, vyplnené mandatárom žalovanej, ktorú

žalovaná dlhodobo a v mnohých obdobných prípadoch uzatvára so spotrebiteľmi pričom títo nemajú
akúkoľvek možnosť ovplyvniť jej obsah, prípadne zmeniť niektoré jej ustanovenia. K tvrdeniu žalovanej,
žepredmetnýzmluvnývzťahjenutnépodriadiťpodrežimustanoveníObchodnéhozákonníkapoukázala
na to, že zmluvné strany konali v čase uzavretia predmetnej zmluvy o úvere preukázateľne v postavení
dodávateľa a spotrebiteľa v zmysle definície obsiahnutej v Občianskom zákonníku v § 52. Žalovaná

preukázateľne konala v rámci predmetu svojej podnikateľskej činnosti. Žalobkyňa naopak nekonala v
rámci predmetu svojej obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti. Vzhľadom na špecifický charakter
predmetného zmluvného vzťahu, tzn. charakter spotrebiteľský, mala za to, že je nutné predmetnú
zmluvu o úvere posudzovať aj s prihliadnutím na právne predpisy na ochranu práv spotrebiteľa. Naprieksnahe oprávneného účelovo zaradiť tento vzťah pod režim obchodného zákonníka (pre spotrebiteľa
prísnejšieho) posudzuje sa bez ohľadu na označenie zmluvy tento vzťah podľa svojho obsahu a nie
formy, resp. nesprávne pomenovaného úkonu (zmluvy). Zmluvný vzťah tak v každom prípade treba

subsumovať pod normy občianskeho práva. Zároveň poukázala na to, že ňou uvedený právny názor
vychádza a je podporený okrem mnohých iných súdnych rozhodnutí, taktiež uznesením Ústavného
súdu Slovenskej republiky zo dňa 02.06.2013 sp. zn. II. Ú. XXX/XXXX-XX a rozsudkom Najvyššieho
súdu SR zo dňa 21.04.2015, sp. zn. X J. XX/XXXX. K predmetným zmluvám ďalej uviedla, že úverovú
zmluvu a jej znenie nemohla žalobkyňa ovplyvniť, nijako zmeniť ani upraviť nakoľko bola vopred

predformulovaná a v takomto znení bez možnosti pripomienkovania jej bola predložená na podpis.
Vzhľadom na znenie samotnej zmluvy o úvere, znenie Všeobecných podmienok poskytnutia úvere a
z dôvodu neprehľadnosti a nedodržania zákonom stanovených náležitostí zmluvy o úvere, žalobkyňa
ustanoveniam zmluvy o úvere, bez príslušného vzdelania, poprípade skúseností nemohla rozumieť a
vyčítať z nej všetky pre neho plynúce následky. Vychádzajúc z podmienok uzavretia úverovej zmluvy
je však aj napriek účelovým a ničím nepodloženým tvrdeniam žalovanej o tom, že ide o zmluvný vzťah

podriadený pod ustanovenia Obchodného zákonníka, preukázateľné, že predmetná zmluva o úvere je
zmluvou spotrebiteľskou. Uvedené je zdôraznené najmä tým, že predmetnú zmluvu je nutné posúdiť
v závislosti od jej samotného obsahu a objektívneho posúdenia postavenia zmluvných strán, ktoré ju
uzatvorili. Naopak posúdenie zmluvy z čisto formálneho hľadiska tak ako to požaduje žalovaná by
malo za následok zvýhodnenie silnejšej zmluvnej strany, ktorá uzatvára takéto formulárové zmluvy

so spotrebiteľmi pravidelne a svojim nepoctivým konaním sa snaží využiť nevedomosť spotrebiteľa,
resp. slabšie postavenie druhej zmluvnej strany na to, aby docielila vyňatie uvedených zmlúv spod
ochrany ustanovení zákonov na ochranu spotrebiteľa. Postupom, ktorým by súd nepriznal žalobcovi
postavenie spotrebiteľa by došlo k priamemu nerešpektovaniu samotného účelu uvedených zákonov,
ktoré slúžia na ochranu spotrebiteľov v zmluvných vzťahoch z obdobných nevyvážených formulárových

zmlúv. Tvrdenie žalovanej o tom, že žalobcovi poskytnuté finančné prostriedky slúžili na účel výkonu
žalobcovho zamestnania je zavádzajúce a účelové. Zdôraznila, že je bežnou praxou žalovanej pri
uzatváraní obdobných úverových zmlúv snaha označiť povinného ako podnikateľský subjekt, a ak
to nie je možné (v prípade ak povinný nemé žiadne podnikateľské oprávnenie) účelovo zaškrtnúť
políčko určujúce účel použitia finančných prostriedkov za účelom zamestnania resp. povolania, aby

došlo k vylúčeniu aplikácie právnych predpisov určených na ochranu spotrebiteľa. Z predmetných
zmlúv o úvere jasne vyplýva, že obsahujú väčšie množstvo ustanovení, ktoré možno kvalifikovať ako
neprijateľné zmluvné podmienky a ustanovení, ktoré sú v rozpore so zákonom a dobrými mravmi tak
ako sme to konkretizovala v samotnom žalobnom návrhu. Najrozpornejšími ustanoveniami, ktoré sú
v zrejmom a hrubom rozpore s dobrými mravmi sú ustanovenia týkajúce sa odplaty za poskytnutý

úver. Samotný Občiansky zákonník v § 53 ods. 6 hovorí o výške odplaty za poskytnutie úveru, ktorá
nesmie byť neopodstatnene vyššia ako odplata požadovaná v sledovanom období na finančnom trhu.
Žalobkyňa má za jednoznačne preukázané, že v roku 2010 predstavovala požadovaná odplata za
poskytnuté spotrebiteľské úvery bankami niečo viac ako 6,39 %. Aj pri zohľadnení miery rizika a toho,
že žalovaná je nebankovým subjektom, je ňou požadovaná odplata neprimerane vysoká. Uvedené

je potvrdené početnou judikatúrou všeobecných súdov SR (rozsudok Krajského súdu Prešov, sp. zn.
XXCo/XX/XXXX, zo dňa 14.07.2015, rozhodnutie Krajského súdu Trenčín sp. zn. XXCo/XXX/XXXX-
XX zo dňa 09.11.2010, Rozhodnutie Krajského súdu v Prešove z 28. septembra 2011 č. k. XCo X/
XXXX). Pokiaľ ide o bezdôvodné obohatenie môže ísť o obohatenie nedbanlivostné alebo úmyselné.
V prejednávanom prípade ide podľa názoru žalobkyne o úmyselné bezdôvodné obohatenie na strane

žalovanej čo odôvodnila tým, že žalovaná aktívne podniká v oblasti poskytovania úverov podľa výpisu
z obchodného registra od 14.03.2001. Zákon č. 258/2001 Z.z. o spotrebiteľských úveroch platný a
účinný od 1.10.2001 už od jeho prvej účinnosti obsahoval povinnosť uvedenú § 4 písm. g) ročnú
percentuálnu mieru nákladov; ak nie je uvedená, spotrebiteľský úver sa považuje za bezúročný a bez
poplatkov. Predmetná zmluva č. XXXXXXXXX bola uzavretá 06.12.2010 a zmluva č. XXXXXXXXX

bola uzavretá 22.11.2010 - tzn. po 10 rokoch podnikania v oblasti poskytovania úverov, kedy po celý čas
platila zákonná nevyvrátiteľná fikcia bezúročnosti a bezpoplatkovosti v prípade absencie RPMN. To, že
dlhodobé ignorovanie zákonnej povinnosti uvádzať ročnú percentuálnu mieru nákladov je nevyhnutné
hodnotiť ako úmyselné konanie zamerané na získanie bezdôvodného obohatenia bez právneho dôvodu
bolo potvrdené rôznymi senátmi Krajského súdu v Prešove: sp.zn. XCo/XX/XXXX, XCo/XXX/XXXX a

XCo/XX/XXXX. Uvedené potvrdil aj Krajský súd v Žiline v konaní vedenom pod sp. zn.: XCo/XXX/
XXXX, Y.. M.. XCo/XXX/XXXX v rozhodnutí zo dňa 26.03.2015 asp. Zn. XCo/XXX/XXXX. Pre nutnosť
hodnotenia konania žalovanej ako úmyselného ďalej uviedla, že v čase uzavretia predmetných zmlúv
žalovaná preukázateľne vedela, že zmluvami s takými úrokmi ako požadovala od spotrebiteľov vosvojichformulárovýchzmluváchsabezdôvodneobohacujetaktiežprerozporvysokýchúrokovsdobrými
mravmi. O tejto vedomosti svedčí o. i. aj Rozsudok č. XXSp/XX/XXXX Krajského súdu v Banskej Bystrici
zo dňa 10.4.2008. Vzhľadom na už uvedené skutočnosti mala za to, že v predmetnom spore ide o vzťah

spotrebiteľský a je presvedčená o tom, že subjektívna lehota na uplatnenie si nároku žalobkyne voči
žalovanej neuplynula, pretože žalovaná nijakým spôsobom vo svojom vyjadrení nepreukázala, že od
momentu, keď sa žalobkyňa dozvedela o vzniku bezdôvodného obohatenia a o tom kto sa na jej úkor
obohatil, do momentu podania jej návrhu na začatie konania v predmetnej veci márne uplynula 2 ročná
subjektívna lehota. Žalovaná konštatuje, že nárok žalobcu je premlčaný v subjektívnej aj objektívnej

lehote, pričom nijako nezdôvodňuje na základe akých skutočností mala za preukázané, že od doby
kedy sa žalobkyňa dozvedela o tom kto sa na jej úkor obohatil do doby uplatnenia si jej práva na súde
uplynula subjektívna lehota 2 rokov. Žalovaná pritom neuviedla dátum, kedy sa žalobkyňa podľa nej
mal údajne dozvedieť o vzniku bezdôvodného obohatenia a o tom, kto sa takto na jej úkor obohatil.
Žalobkyňa odmieta tvrdenia žalovanej, a zároveň poukazuje na to, že tieto nie sú ničím podložené, a
teda žalovaná vznesenú námietku premlčania riadne neodôvodnila a nepodložila relevantnými dôkazmi,

pričom dôkazné bremeno v tomto prípade spočíva práve na jej strane. Žalobkyňa zároveň prehlasuje, že
o tom, že sa na jej úkor niekto obohatil, resp. že tým kto sa na jej úkor obohatil je žalovaná, sa dozvedela
od svojho právneho zástupcu. Došlo k tomu po prvej porade, keď právny zástupca preštudoval zmluvu,
ktorú mu predložila žalobkyňa a informoval ju o možnostiach uplatnenia si jej práv. Žalobkyňa následne
udelila v ten istý deň, t.j. dňa 08.04.2016 svojmu právnemu zástupcovi plnú moc na zastupovanie v

predmetnej veci, pričom od tohto dátumu do podania návrhu na začatie konania zo dňa 17.05.2016
ubehli len necelé 2 mesiace. Žalobkyňa má preto za preukázané, že si svoje právo voči žalovanej
uplatnila v 2 ročnej subjektívnej dobe. Skorší dátum zistenia existencie bezdôvodného obohatenia
žalobkyňou na strane žalovanej nebol žalovanou nijako preukázaný. Bolo by absurdné, aby žalobkyňa
platila niečo, čo vie že je nezákonné, čo predstavuje bezdôvodné obohatenie na strane príjemcu. To,

že platila svedčí skôr o tom, že bola presvedčená o tom, že adresát má nárok na plnenie. Je nelogické
platiť niekomu dobrovoľne bezdôvodné obohatenie. Pre začiatok plynutia subjektívnej premlčacej doby
sa vyžaduje skutočná (preukázaná), a nie len predpokladaná vedomosť. Skutočná vedomosť je taká,
kedy sa navrhovateľ dozvedel také skutočnosti, ktoré mu umožnia uplatniť právo žalobou na súde. Z
hľadiska posúdenia začiatku plynutia dvojročnej subjektívnej premlčacej doby podľa § 107 ods. 1 OZ

je teda rozhodujúci okamih, kedy sa oprávnený v konkrétnom prípade skutočne dozvie o tom, že došlo
na jeho úkor k získaniu bezdôvodného obohatenia a kto ho získal. Inak povedané, pre začiatok plynutia
subjektívnej premlčacej doby na uplatnenie práva na vydanie bezdôvodného obohatenia sa vyžaduje
skutočná /preukázaná/, a nie len predpokladaná vedomosť oprávneného. K tomu dochádza vtedy, keď
oprávnený zistí také skutkové okolnosti, ktoré mu umožnia uplatniť jeho práva žalobou na súde. V tejto

súvislosti poukázala na rozhodnutie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky č.k. XCdo XXX/XXXX zo
dňa 23.2.2011 a uznesenie Ústavného súdu SR III. Ú. XXX/XXXX-X. Na základe vyššie uvedených
skutočností trvala na podanej žalobe v celom rozsahu.

4. Súd vo veci nariadil pojednávanie, ktoré sa konalo dňa 28.11.2016. Súd vec prejednal za

splnenia podmienok podľa § 180 CSP, v neprítomnosti žalovanej, ktorá ospravedlnila svoju neúčasť na
pojednávaní z dôvodu vysokej pracovnej zaneprázdnenosti a zároveň súhlasila, aby sa súdne konanie
uskutočnilo v jej neprítomnosti. V plnom rozsahu sa pridržiavala vyjadrenia k žalobe.

5. Právny zástupca žalobkyne pred súdom uviedol, že zotrváva na písomne podanej žalobe. Ďalej vo

svojom prednese uviedol, že žalobkyňa so žalovanou uzatvorila dve zmluvy o spotrebiteľskom úvere,
na základe ktorých žalovaná poskytla žalobkyni pôžičku vo výške 600 EUR a vo výške 250 EUR.
Obidve zmluvy je potrebné posudzovať v zmysle ustanovení zákona č. 129/2010 Z. z. o spotrebiteľských
úveroch a taktiež podľa ustanovení Občianskeho zákonníka účinného v čase uzavretia týchto dvoch
zmlúv. Čo sa týka samotných zmlúv, poukázal na to, že sú bezúročné a bezpoplatkové z toho dôvodu,

že predmetné zmluvy neobsahujú údaje, ktoré zákon vyžadoval a to najmä ročnú percentuálnu mieru
nákladov, taktiež neobsahoval údaje o úrokovej sadzbe, údaj o dobe trvania zmluvy a termíne konečnej
splatnosti, výške, počte a termíne splátok istiny úrokov, pričom zákon o spotrebiteľských úveroch v
zmysle § 11 ustanovoval že stačí, ak nie je splnená len jedna z náležitostí § 9 ods. 2, tak zmluva
je bezúročná a bezpoplatková. Vzhľadom na to, že na základe zmluvy č. XXXXXXXXX bol žalobkyni

poskytnutý úver vo výške 600,- EUR, celkovo ako je to zrejmé aj z priložených výpisov z klientskej zóny
zaplatila 1.272,- EUR, teda túto sumu preplatila o 672,- EUR a na základe zmluvy č. XXXXXXXXX jej
bol poskytnutý úver vo výške 250,- EUR, tu zaplatila celkovo 762,26 EUR, čiže túto zmluvu preplatila v
rozsahu 512,26 EUR, došlo tak celkovo, na základe týchto dvoch zmlúv k bezdôvodnému obohateniuvo výške 1.184,26 EUR. Z tohto dôvodu sa žalobkyňa domáha vydania bezdôvodného obohatenia, ku
ktorému došlo na základe uvedených skutočností. Navrhol, aby súd žalobe vyhovel v celom rozsahu s
tým, že prizná žalobkyni náhradu trov konania.

6. Súd vykonal dokazovanie aj oboznámením sa s listinnými dôkazmi, a to zmluvou o úvere č.
XXXXXXXXX zo dňa 22.11.2010 znejúcu na sumu 600,- EUR a zmluvou o úvere č. XXXXXXXXX zo
dňa 06.12.2010 na sumu 250 EUR (č.l. 37-38 spisu), splátkovými kalendármi k predmetným zmluvám
(č.l. 34-35 a 39-40 spisu), Výzvou na vrátenie plnenia prijatého bez právneho dôvodu zo dňa 11.05.2016

(č.l. 4-5 spisu).

7. Súd po vykonanom dokazovaní dospel k nasledovným skutkovým zisteniam, pričom vec posúdil
podľa nižšie uvedených ustanovení právnych predpisov v súlade s právnou úpravou platnou a účinnou
v čase vzniku zmluvných vzťahov a dospel k nasledovným záverom.

8. Podľa § 52 ods. 1 Občianskeho zákonníka, spotrebiteľskou zmluvou je každá zmluva bez ohľadu na
právnu formu, ktorú uzatvára dodávateľ so spotrebiteľom.

9. Podľa § 497 Obchodného zákonníka, zmluvou o úvere sa zaväzuje veriteľ, že na požiadanie dlžníka
poskytne v jeho prospech peňažné prostriedky do určitej sumy, a dlžník sa zaväzuje poskytnuté peňažné

prostriedky vrátiť a zaplatiť úroky.

10. Podľa § 1 ods. 2 zákona č. 129/2010 Z.z. o spotrebiteľských úveroch a o iných úveroch a
pôžičkách pre spotrebiteľov (ďalej len "zákon"), spotrebiteľským úverom na účely tohto zákona je
dočasné poskytnutie peňažných prostriedkov na základe zmluvy o spotrebiteľskom úvere vo forme

pôžičky, úveru, odloženej platby alebo obdobnej finančnej pomoci poskytnutej veriteľom spotrebiteľovi.

11. Podľa § 2 písm. a) a b) zákona, na účely tohto zákona sa rozumie spotrebiteľom fyzická osoba, ktorá
nekoná v rámci predmetu svojho podnikania alebo povolania, veriteľom fyzická osoba alebo právnická
osoba, ktorá ponúka alebo poskytuje spotrebiteľský úver v rámci svojej podnikateľskej činnosti.

12. Podľa § 9 ods. 2 zákona, zmluva o spotrebiteľskom úvere okrem všeobecných náležitostí podľa
Občianskeho zákonníka musí obsahovať tieto náležitosti:
a) druh spotrebiteľského úveru,
b) obchodné meno, sídlo a identifikačné číslo veriteľa, ak ide o právnickú osobu, alebo meno, priezvisko,

miesto podnikania alebo adresu trvalého pobytu a identifikačné číslo veriteľa, ak ide o fyzickú osobu;
ak je spotrebiteľský úver ponúkaný alebo zmluva o spotrebiteľskom úvere uzavieraná prostredníctvom
finančného agenta, zmluva o spotrebiteľskom úvere obsahuje aj údaje o ňom v rozsahu údajov ako u
veriteľa, podľa toho, či ide o finančného agenta právnickú osobu alebo fyzickú osobu,
c) adresu veriteľa, na ktorej môže spotrebiteľ uplatniť reklamáciu alebo sťažnosť,

d) meno, priezvisko, dátum narodenia, rodné číslo a adresu trvalého pobytu spotrebiteľa,
e) identifikáciu osoby, ktorej vlastnícke právo k tovaru alebo službe neprechádza na spotrebiteľa
okamihom odovzdania a prevzatia tovaru alebo služby, a podmienky nadobudnutia vlastníckeho práva
k tomuto tovaru alebo službe spotrebiteľom,
f) dobu trvania zmluvy o spotrebiteľskom úvere a termín konečnej splatnosti spotrebiteľského úveru,

g) celkovú výšku a konkrétnu menu spotrebiteľského úveru a podmienky upravujúce jeho čerpanie,
h) opis tovaru alebo služby, na ktoré sa zmluva o spotrebiteľskom úvere vzťahuje, a cenu tovaru alebo
služby, ak ide o spotrebiteľský úver vo forme odloženej platby za tovar alebo poskytnutú službu alebo
ak ide o zmluvu o viazanom spotrebiteľskom úvere,
i) úrokovú sadzbu spotrebiteľského úveru, podmienky, ktoré upravujú jej uplatňovanie, index alebo

referenčnú úrokovú sadzbu, na ktorý je výška úrokovej sadzby spotrebiteľského úveru naviazaná,
ako aj časové obdobia, v ktorých dochádza k zmene výšky úrokovej sadzby spotrebiteľského úveru,
podmienky a spôsob vykonania tejto zmeny; ak sa za rôznych podmienok uplatňujú rôzne úrokové
sadzby spotrebiteľského úveru, uvádzajú sa tieto informácie o všetkých uplatniteľných úrokových
sadzbách spotrebiteľského úveru,

j) odplatu podľa osobitných predpisov, 18aa)
k) ročnú percentuálnu mieru nákladov a celkovú čiastku, ktorú musí spotrebiteľ zaplatiť, vypočítané
na základe údajov platných v čase uzatvorenia zmluvy o spotrebiteľskom úvere; uvedú sa všetky
predpoklady použité na výpočet tejto ročnej percentuálnej miery nákladov,l) výšku, počet a termíny splátok istiny, úrokov a iných poplatkov, prípadné poradie, v ktorom
sa budú splátky priraďovať k jednotlivým nesplateným zostatkom s rôznymi úrokovými sadzbami
spotrebiteľského úveru na účely jeho splatenia,

m) právo spotrebiteľa vyžiadať si výpis z účtu vo forme amortizačnej tabuľky podľa odseku 5, ak sa
amortizuje istina na základe zmluvy o spotrebiteľskom úvere na dobu určitú, a to bezplatne a kedykoľvek
počas celej doby trvania zmluvy o spotrebiteľskom úvere,
n) súhrnný prehľad, ktorý obsahuje lehoty a podmienky splácania úrokov a súvisiacich pravidelných a
nepravidelných poplatkov, ak sa poplatky a úroky majú platiť bez amortizácie istiny,

o) prípadne poplatky za vedenie jedného alebo viacerých účtov, na ktorých sa zaznamenávajú
platobné transakcie a čerpania, ak je otvorenie účtu povinné, spoločne s poplatkami za používanie
platobných prostriedkov na platobné transakcie a čerpania a inými poplatkami vyplývajúcimi zo zmluvy
o spotrebiteľskom úvere a podmienkami, za akých sa tieto poplatky môžu zmeniť,
p) úrokovú sadzbu, ktorá sa použije v prípade omeškania spotrebiteľa s platením splátok, a spôsob jej
úpravy a prípadné poplatky pri neplnení zmluvy o spotrebiteľskom úvere,

q) upozornenie týkajúce sa následkov nesplácania spotrebiteľského úveru,
r) veriteľom vyžadované ručenie alebo poistenie,
s) výšku poplatkov hradených spotrebiteľom za úkony notára, ak sú veriteľovi známe,
t) informácie o právach podľa § 15 a podmienky ich uplatnenia,
u) právo na splatenie spotrebiteľského úveru pred lehotou splatnosti, postup pri takom splatení

spotrebiteľského úveru a spôsob určenia výšky poplatku za splatenie spotrebiteľského úveru pred
lehotou splatnosti podľa § 16,
v) spôsob zániku záväzku zo zmluvy o spotrebiteľskom úvere,
w) informáciu o možnosti mimosúdneho riešenia sporov zo zmluvy o spotrebiteľskom úvere,
x) právo na odstúpenie od zmluvy o spotrebiteľskom úvere, lehotu, počas ktorej možno toto právo

uplatniť, a ďalšie podmienky jeho vykonania vrátane informácie o povinnosti spotrebiteľa zaplatiť
čerpanú istinu a príslušný úrok podľa § 13 ods. 3, ako aj o výške úroku za deň alebo o spôsobe jej
výpočtu,
y) názov a adresu príslušného orgánu dohľadu podľa § 23,
z) priemernú hodnotu ročnej percentuálnej miery nákladov na príslušný spotrebiteľský úver platnú k dňu

podpisu zmluvy o spotrebiteľskom úvere, zverejnenú podľa § 21 ods. 2 za príslušný kalendárny štvrťrok;
platnou priemernou hodnotou ročnej percentuálnej miery nákladov na príslušný spotrebiteľský úver
pri zmluvách o spotrebiteľskom úvere uzatvorených do 15 kalendárnych dní po zverejnení priemernej
hodnoty ročnej percentuálnej miery nákladov za príslušný kalendárny štvrťrok je priemerná hodnota
ročnej percentuálnej miery nákladov na príslušný spotrebiteľský úver za predchádzajúci kalendárny

štvrťrok,
aa) názov zmluvy, ktorý obsahuje slová spotrebiteľský úver v príslušnom gramatickom tvare..

13. Podľa§11ods.1zákona, poskytnutýspotrebiteľskýúversapovažujezabezúročnýabezpoplatkov,
ak

a) zmluva o spotrebiteľskom úvere nemá písomnú formu podľa § 9 ods. 1 a neobsahuje náležitosti podľa
§ 9 ods. 2 písm. a) až l), r) a y) a § 10 ods. 1,
b) je v zmluve o spotrebiteľskom úvere uvedená nesprávne ročná percentuálna miera nákladov v
neprospech spotrebiteľa.

14. Podľa § 517 ods. 1 veta prvá a ods. 2 Občianskeho zákonníka, dlžník, ktorý svoj dlh riadne a včas
nesplní, je v omeškaní. Ak ide o omeškanie s plnením peňažného dlhu, má veriteľ právo požadovať od
dlžníkapopriplneníúrokyzomeškania,akniejepodľatohtozákonapovinnýplatiťpoplatokzomeškania;
výšku úrokov z omeškania a poplatku z omeškania ustanovuje vykonávací predpis.

15. Podľa § 3 nariadenia vlády SR č. 87/1995 Z.z., ktorým sa vykonávajú niektoré ustanovenia
Občianskeho zákonníka s účinnosťou do 31.01.2013, výška úrokov z omeškania je o 8 percentuálnych
bodov vyššia ako základná úroková sadzba Európskej centrálnej banky 2) platná k prvému dňu
omeškania s plnením peňažného dlhu. Ak sa počas trvania omeškania zmení základná úroková
sadzba Európskej centrálnej banky a ak je to pre veriteľa výhodnejšie, výška úrokov z omeškania je

o 7 percentuálnych bodov vyššia ako základná úroková sadzba Európskej centrálnej banky platná k
prvému dňu príslušného kalendárneho polroka, v ktorom trvá omeškanie; táto základná úroková sadzba
Európskej centrálnej banky sa použije počas celého tohto polroka.16. Podľa § 10c nariadenia vlády SR č. 87/1995 Z.z., ktorým sa vykonávajú niektoré ustanovenia
Občianskeho zákonníka v platnom znení, ak záväzkový vzťah vznikol pred 1. februárom 2013, výška
úrokov z omeškania sa riadi podľa predpisov účinných k 31. januáru 2013 aj za dobu omeškania po31.

januári 2013.

17. Podľa § 451 ods. 1 Občianskeho zákonníka kto sa na úkor iného bezdôvodne obohatí, musí
obohatenie vydať.

18. Podľa § 451 ods. 2 Občianskeho zákonníka bezdôvodným obohatením je majetkový prospech
získanýplnenímbezprávnehodôvodu,plnenímzneplatnéhoprávnehoúkonualeboplnenímzprávneho
dôvodu, ktorý odpadol, ako aj majetkový prospech získaný z nepoctivých zdrojov.

19. Podľa § 107 ods. 1, 2 OZ, právo na vydanie plnenia z bezdôvodného obohatenia sa premlčí za dva
roky odo dňa, keď sa oprávnený dozvie, že došlo k bezdôvodnému obohateniu a kto sa na jeho úkor

obohatil. Najneskôr sa právo na vydanie plnenia z bezdôvodného obohatenia premlčí za tri roky, a ak
ide o úmyselné bezdôvodné obohatenie, za desať rokov odo dňa, keď k nemu došlo.

20. Podľa § 563 Občianskeho zákonníka ak čas splnenia nie je dohodnutý, ustanovený právnym
predpisom alebo určený v rozhodnutí, je dlžník povinný splniť dlh prvého dňa po tom, čo ho o plnenie

veriteľ požiadal.

21. Z doložených listinných dôkazov vyplýva, že žalobkyňa si uplatňuje voči žalovanej nároky vzniknuté
z titulu bezdôvodného obohatenia odvodzujúceho od uzavretej zmluvy o úvere č. XXXXXXXXX zo dňa
22.11.2010 znejúcej na sumu 600,- EUR a zmluvy o úvere č. XXXXXXXXX zo dňa 06.12.2010 na

sumu 250 EUR. Žalobkyňa zmluvy uzatvárala ako spotrebiteľ, keďže sa jedná o fyzickú osobu, ktorá
pri uzatváraní predmetných zmlúv nekonala v rámci svojho podnikania, povolania alebo zamestnania.
Pri zákonnom posudzovaní konkrétneho prípadu súd preto vychádzal z príslušných ustanovení zákona
č. 129/2010 Z.z. a dospel k záveru, že záväzkový vzťah, resp. záväzkové vzťahy, ktoré vznikli medzi
žalobkyňou a žalovanou na základe predmetných zmlúv sú vzťahmi občianskoprávnymi a na predmetné

zmluvy sa tak hľadí ako na typové spotrebiteľské zmluvy.

22. Z predložených úverových zmlúv je možné ustáliť, že žalobkyňa a žalovaná uzavreli individuálne
špecifikované zmluvy o úvere, na základe ktorých žalovaná poskytla žalobkyni úver s úverovým rámcom
pri zmluve č. XXXXXXXXX zo dňa 22.11.2010 vo výške 600 EUR zvýšeným o príslušný poplatok vo

výške 576,- EUR a pri zmluve č. XXXXXXXXX zo dňa 06.12.2010 vo výške 250 EUR zvýšeným o
príslušný poplatok vo výške 242,- EUR. Poskytnuté sumy sa žalobkyňa zaviazala splácať mesačne
pri zmluve č. XXXXXXXXX vo výške 98,- EUR v 12 mesačných splátkach počnúc dňom 25.12.2010 a
pri zmluve č. XXXXXXXXX zo dňa 06.12.2010 vo výške 41,- EUR v 12 mesačných splátkach počnúc
dňom 25.12.2010. Žalobkyňa potvrdila svojim podpisom prevzatie dojednaných úverov. Z poskytnutých

splátkových kalendárov k vyššie uvedeným zmluvám je zrejmé, že žalobkyňa postupnými platbami
uhradila k zmluve č. XXXXXXXXX zo dňa 22.11.2010 s úverovým rámcom 600,- EUR celkovo sumu
1.272,- EUR a k zmluve č. XXXXXXXXX zo dňa 16.12.2010 znejúcej na 250,- EUR celkovo sumu 762,26
EUR.

23. Právny zástupca žalobkyne podaním označeným ako Výzva na vrátenie plnenia prijatého bez
právneho dôvodu zo dňa 11.05.2016 vyzval žalovanú na vrátenie sumy 1.184,26 EUR, predstavujúcej
bezdôvodné obohatenie, v lehote do 13.05.2016. Vo výzve uviedol, že v predmetných zmluvách o úvere
č. XXXXXXXXX zo dňa 22.11.2010 a č. XXXXXXXXX zo dňa 06.12.2010 absentoval údaj o druhu
spotrebiteľského úveru, dobe trvania spotrebiteľského úveru a termíne konečnej splatnosti, úrokovej

sadzbe spotrebiteľského úveru a RPMN, v dôsledku čoho sa stal úver bezúročným a bezpoplatkovým
a na strane žalovanej tak došlo k bezdôvodnému obohateniu v celkovej výške 1.184,26 EUR, keďže
žalobkyňa plnila formou dobrovoľných platieb celkovo sumu 1.272,- EUR zo zmluvy o úvere č.
XXXXXXXXX a sumu 762,26 EUR zo zmluvy o úvere č. XXXXXXXXX. Výzva na vrátenie plnenia bola
odoslaná formou emailu na zverejnenú emailovú adresu žalovanej, čiže sa dostala do jej dispozície.

24. Keďže sa jedná o zmluvy o spotrebiteľskom úvere v zmysle zákona č. 129/2010 Z.z., súd najskôr
zisťoval, či zmluvy o spotrebiteľskom úvere majú všetky povinné náležitosti v zmysle § 9 ods. 2 tohto
zákona.25. Preskúmaním obsahu jednotlivých zmlúv, vrátane preskúmania predložených splátkových
kalendárov, súd zistil, že vo všetkých predložených zmluvách o spotrebiteľskom úvere absentujú

obligatórne náležitosti spotrebiteľského úveru v zmysle § 9 ods. 2 písm. a), f), i), j), k) a písm. l), v
dôsledku ktorej absencie sa poskytnuté spotrebiteľské úvery považujú za bezúročné a bez poplatkov.

26. Zmluva o spotrebiteľskom úvere okrem všeobecných náležitostí musí obsahovať výšku, počet
a termíny splátok istiny, úrokov a iných poplatkov. Nemôže tak byť žiadnej pochybnosti o tom, že

povinnými náležitosťami zmluvy o spotrebiteľskom úvere podľa úpravy platnej v čase uzavretia zmluvy
v prejednávanej veci bolo tiež uvedenie výšky, počtu a termínov splátok istiny, úrokov a iných poplatkov.
Primárnemu účelu právnej úpravy normami spotrebiteľského práva (ktorým je zrozumiteľnosť pre
spotrebiteľa a jeho ochrana) potom zodpovedá len taký výklad ustanovenia § 9 ods. 2 písm. l) zákona,
ktorý každý z atribútov vyjadrených v zákone slovami "výška, počet a termíny splátok istiny, úrokov
a iných poplatkov" viaže ku každej z tam uvedených zložiek spotrebiteľského úveru majúceho sa v

konečnom dôsledku zaplatiť, teda ako k istine, tak i k úrokom a tiež k prípadným iným poplatkom.
Naplneniu uvedeného účelu preto nemôže učiniť zadosť zmluva neobsahujúca aj vyčíslenie toho, aká
časť každej splátky pripadá na istinu, aká na úroky a na prípadné poplatky (u každej takejto čiastkovej
položky osobitne). V splátke by mala byť oddelene uvedená výška splátky istiny, výška splátky úroku
a výška splátky poplatkov. Podľa zistenia súdu to však v danom prípade tak nebolo a požiadavka na

presnosť vyžadovanú uvedeným ustanovením splnená preto nie je. Súd dodáva, že uvedenie časti,
ktorá z každej splátky pripadá na splatenie vyčerpanej istiny, na splatenie úrokov a splatenie prípadných
poplatkov, je podľa súdu potrebné i preto, aby veriteľ nemal možnosť celú zaplatenú splátku použiť na
úhradu úrokov (prípadne poplatkov). Neuvedenie tejto náležitosti by mohlo spôsobiť, že hoci spotrebiteľ
ako dlžník spláca úver, istina prakticky jeho splátkami splácaná nie je, nakoľko ním uhrádzané splátky sa

používajú v celom rozsahu na úhradu príslušenstva, z ktorého dôvodu nedochádza k poníženiu dlžnej
istiny. Len vtedy, pokiaľ je presne vymedzené, aká časť splátky sa použije na úhradu istiny a aká časť
na úhradu príslušenstva, je vylúčené, aby vznikli pochybnosti o tom, ako mali byť zaplatené splátky
započítavané na úhradu dlžného úveru s príslušenstvom. Uvedenie tejto náležitosti v súlade s vyššie
uvedeným výkladom z predmetných zmlúv o úvere ani z predložených splátkových kalendárov, či dohôd

o plnení v splátkach nevyplýva. Súd naviac v tejto súvislosti považuje za potrebné uviesť, že ani z
predmetných zmlúv o úvere ani zo samotných splátkových kalendárov nevyplýva, že by tieto splátkové
kalendáre mali byť neoddeliteľnou súčasťou predmetných zmlúv, resp. že by k týmto bezpochyby
prináležali a tvorili s nimi jeden celok.

27. Vzhľadom na uvedené, z dôvodu absencie náležitosti v zmysle § 9 ods. 2 písm. l) citovaného
zákona sa v zmysle § 11 ods. 1 citovaného zákona poskytnuté úvery považujú za bezúročné a bez
poplatkov. Keďže poskytnuté úvery sa považujú za bezúročné a bez poplatkov už v dôsledku absencie
jednej obligatórnej náležitosti vyžadovanej citovaným zákonom, súd pre rozhodnutie vo veci, resp. pre
rozhodnutie o bezúročnosti a bezpoplatkovosti predmetných spotrebiteľských úverov, nepovažoval za

nevyhnutné sa bližšie zaoberať dôvodmi uvádzanými v súvislosti s absenciou uvedenia RPMN a ďalšími
namietanými skutočnosťami ohľadne náležitostí predmetných spotrebiteľských zmlúv. Odôvodnenie
rozhodnutiavtomtosmerepovažovalvzhľadomnavyššieuvedenéprávnezáveryzanadbytočné.Pokiaľ
ide o preukázanie naliehavého právneho záujmu na určení zmluvy za bezúročnú a bez poplatkov, v
danom prípade nejde o určovaciu žalobu v zmysle ust. § 137 písm. c) CSP, ale o žalobu na plnenie v

zmysle § 137 písm. a) CSP, čo samo o sebe naliehavý právny záujem vylučuje.

28. Súd dospel k záveru, že žalovanej tak nemohol vzhľadom na ustanovenie § 11 ods. 1 zákona o
spotrebiteľských úveroch vzniknúť zákonný nárok na zaplatenie akýchkoľvek úrokov alebo poplatkov.
Prijatím takéhoto plnenia bez právneho dôvodu vzniklo na strane žalovanej bezdôvodné obohatenie.

Žalovaná mala pri právnom závere o bezúročnosti a bezpoplatkovosti spotrebiteľských úverov nárok len
na zaplatenie čistej istiny úveru t. j. skutočne poskytnutej istiny úveru, pri každej jednej z predmetných
zmlúv.

29. Pri zisťovaní rozsahu bezdôvodného obohatenia súd vychádzal zo splátkových kalendárov

predložených žalovanou dňa 02.09.2016, z ktorého vyplýva, že žalobkyňa uhradila k zmluve č.
XXXXXXXXX zo dňa 06.12.2010 s úverovým rámcom 250,- EUR celkovo sumu 762,26 EUR, k zmluve
č. XXXXXXXXX zo dňa 22.11.2010 znejúcej na 600,- EUR celkovo sumu 1.272,- EUR. Z uvedeného je
zrejmé, že žalovaná na základe predmetných spotrebiteľských zmlúv vyplatila žalobkyni sumu celkovovovýške850,-EURažalobkyňauhradilažalovanejpostupnýmiplatbamisumuvcelkovejvýške2.034,26
EUR t.j. postupnými platbami vychádzajúc z právneho záveru o bezúročnosti a bezpoplatkovosti
predmetných spotrebiteľských úverov preplatila žalobkyňa žalovanej sumu 1.184,26 EUR. Táto suma

1.184,26 EUR tak predstavuje rozsah bezdôvodného obohatenia na strane žalovanej, resp. majetkový
prospech na strane žalovanej získaný plnením bez právneho dôvodu, ktorý je žalovaná povinná podľa
§ 451 Občianskeho zákonníka žalobkyni vydať.

30. Žalobkyni vzniklo právo aj na úroky z omeškania podľa ustanovenia § 517 ods. 2 Občianskeho

zákonníka v spojení s ustanovením § 3 ods. 1 v znení účinnom do 31.01.2013 nariadenia Vlády SR č.
87/1995 Z. z. a zároveň na § 10c uvedeného nariadenia vlády s účinnosťou od 01.02.2013.

31. Súd pri posudzovaní nároku na úroky z omeškania mal za to, že úroky z omeškania možno priznať
iba od toho času, keď sa dlžník dostal do omeškania. Keďže v Občianskom zákonníku pri nároku na
vydanie bezdôvodného obohatenia nie je ustanovený čas splnenia je treba podľa ustanovenia § 563

Občianskeho zákonníka vychádzať z toho, že dlžník je povinný vydať bezdôvodné obohatenie prvý
deň po tom, čo ho veriteľ požiadal o splnenie. Uvedený právny názor súd považuje za relevantný
aj pri bezdôvodnom obohatení pozostávajúcom z jednotlivých platieb. Žalobkyňa si uplatnila úroky
z omeškania od 14.05.2016. Za kvalifikované požiadanie súd považuje predžalobnú výzvu zo dňa
11.05.2016 adresovanú žalovanej, v ktorej bola na splnenie dlhu stanovená lehota do 13.05.2016, a

teda žalovaná sa mohla dostať do meškania najskôr dňa 14.05.2016. V čase prvého dňa omeškania
žalovanej so zaplatením dlžnej sumy bola výška základnej úrokovej sadzby ECB v období od 16.03.2016
do súčasnosti vo výške 0,00 % ročne (súd má o tomto vedomosť zo svojej činnosti, § 186 ods. 1 CSP).
Žalobkyni tak vznikol nárok na zaplatenie úrokov z omeškania: vo výške 8,00 % ročne zo sumy 1.184,26
EUR od 14.05.2016 do zaplatenia.

32. Pokiaľ ide o námietku premlčania, bezdôvodné obohatenie sa premlčuje v objektívnej premlčacej
dobe (ktorá je trojročná a v prípade ak ide o úmyselne získané bezdôvodné obohatenie, v desaťročnej
dobe plynúcej odo dňa keď k nemu došlo - § 107 ods. 2 OZ) a súčasne v dvojročnej subjektívnej
premlčacej dobe (§ 107 ods. 1 OZ) plynúcej odo dňa, keď sa oprávnený dozvie, že k bezdôvodnému

obohateniu došlo a kto sa na jeho úkor obohatil. Vzťah uvedených kombinovaných lehôt je taký, že
uplynutím ktorejkoľvek z nich sa právo premlčí (subjektívna premlčacia doba môže plynúť len v rámci
objektívnej premlčacej doby) a ak sa premlčania dlžník dovolá, nemožno premlčaný nárok veriteľovi
priznať. Ako na to správne poukázal zástupca žalobkyne, pre začiatok plynutia subjektívnej premlčacej
doby sa vyžaduje skutočná (preukázaná), a nielen predpokladaná vedomosť, teda taká, kedy sa

žalobkyňa dozvedela také skutočnosti, ktoré jej umožnia uplatniť právo žalobou na súde. Vychádzajúc z
vyjadrenia žalobkyne, táto sa mala dozvedieť o bezdôvodnom obohatení od svojho právneho zástupcu,
ktorý pri prvej porade ju informoval o tom, že úvery na základe zmlúv uzavretých so žalovanou, sú
preplatené, 08.04.2016, kedy žalobkyňa udelila právnemu zástupcovi aj plnú moc. V danom prípade
platí z dôvodov, ktoré uvádzal zástupca žalobkyne a ktoré si súd v celom rozsahu osvojuje, desaťročná

objektívna premlčacia doba, keďže súd považuje žalovanou na úkor žalobkyne získané bezdôvodné
obohatenie za také, ktoré vzniklo (bolo vyvolané) úmyselným konaním žalovanej. Súd poukazuje
z dôvodov uvádzaných zástupcom žalobkyne v písomnom vyjadrení, predovšetkým na argumenty
vychádzajúce z rozsudku Krajského súdu v Prešove z 12.12.2011 sp. zn. XCo/XX/XXXX, podľa ktorého
dlhodobé ignorovanie zákonnej povinnosti uvádzať RPMN, sa nedá hodnotiť inak ako úmyselné konanie

zamerané na získanie bezdôvodného obohatenia bez právneho dôvodu. Uvedený záver je ešte viac
umocnený tým, že hoci povinnosť, uvádzať výšku RPMN v zmluvách o spotrebiteľských úveroch,
bola daná už od účinnosti ZoSÚ, keď žalovaná už pred jeho účinnosťou mala v predmete podnikania
(od 14.03.2001) poskytovanie úverov z vlastných zdrojov, žalovaná ignorovala svoju povinnosť v ňou
formulovaných zmluvách, ktoré uzatvárala s jednotlivými klientmi - spotrebiteľmi, uvádzať výšku RPMN

(takýto údaj pritom predstavuje významný údaj pre zorientovanie spotrebiteľov v ponukách rôznych
finančných inštitúcií poskytujúcich úvery, aby títo mohli posúdiť výhodnosť tohto ktorého úveru), ako
o tom svedčí aj úverová zmluva, ktorú uzavrela so žalobkyňou, hoci ako podnikateľský subjekt v
oblasti poskytovania úverov nebankovým spôsobom mala pri výkone tejto svojej podnikateľskej činnosti
postupovať s náležitou odbornou starostlivosťou, v súlade s dobrými mravmi, dodržiavajúc všeobecne

záväzné právne predpisy dopadajúce na danú oblasť podnikania. Výška, v danom prípade dojednanej
odplaty za ňou poskytnuté plnenie vo forme úveru v prospech žalobkyne, ktorý mal byť žalobkyňou
vrátený v priebehu 12 mesiacov, predstavovala 96 % (96,8 %) z istiny úveru a takto vysokú odplatu
(navýšenie) nemožno v kontexte výšky krátkodobých úverov poskytovaných bankami v čase uzavretiaúverovej označiť inak ako za neprimerane vysokú až úžernícku, odporujúcu dobrým mravom (§ 3 ods.1
OZ).

33. Pokiaľ ide o vznesenú námietku premlčania zo strany žalovanej súd v súlade s ustálenou judikatúrou
uzavrel, že pri hodnotení počiatku plynutia subjektívnej premlčacej doby je nevyhnutné vychádzať z
reálneho momentu, kedy sa mala žalobkyňa dozvedieť o tom, že sa žalovaný na jej úkor obohatil. K
tejto otázke už zaujali stanovisko slovenské súdy vo viacerých rozhodnutiach, od ktorého nebol dôvod
sa akokoľvek odchýliť (napr. Najvyšší súd SR v rozhodnutí 5Cdo/121/2009 , Ústavný súd SR v rozhodnutí III. ÚS 413/2013 ). V predmetnej
veci nemožno konštatovať, že by nárok na vrátenie bezdôvodného obohatenia bol premlčaný v lehote
troch rokov v zmysle § 107 ods. 1, 2 Občianskeho zákonníka. Je nepochybné, že ide o bezdôvodné
obohatenia získané úmyselne, nakoľko žalovaná je nebankovým subjektom pôsobiacim na finančnom
trhu v Slovenskej republike, ako taká je si vedomá toho, aké právne predpisy regulujú jej činnosť a
dlhodobé ignorovanie zákonnej povinnosti uvádzať v zmluvách o spotrebiteľských úveroch výšku ročnej

percentuálnej miery nákladov nemožno hodnotiť inak ako cielené a úmyselné konanie veriteľa, a preto
z uvedeného dôvodu bola námietka premlčania vznesená žalovanou posúdená ako nedôvodná.

34. Súd tak považoval žalobu za dôvodnú a žalobkyni voči žalovanej priznal nárok na zaplatenie sumy
1.184,26 EUR spolu s úrokom z omeškania vo výške 8 % ročne zo sumy 1.184,26 EUR od 14.05.2016

do zaplatenia.

35. Podľa § 255 ods. 1 CSP, súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci.

36. Podľa § 262 ods. 1 a 2 CSP, o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd

v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí. O výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie
po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny
úradník.

37. O nároku na náhradu trov konania súd rozhodol na základe ustanovenia § 255 ods. 1 CSP v spojení

s § 262 ods. 1, 2 CSP tak, že žalobkyni priznal nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100 %, nakoľko
táto bola v konaní plne úspešná.

38. O súdnom poplatku, resp. poplatkovej povinnosti v súlade s § 2 ods. 2 zákona č. 71/1992 Zb.
o súdnych poplatkoch a poplatku za výpis z registra trestov, keď žalobkyňa ako poplatník v konaní o

zaplatenie sumy 1.184,26 EUR s príslušenstvom je podľa ustanovenia § 4 ods. 2. písm. u) citovaného
zákona oslobodená od súdnych poplatkov, rozhodne súd samostatným uznesením po právoplatnosti
rozhodnutia vo veci samej.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia na Okresnom súde

Žilina.

Podľa ustanovenia § 125 ods. 1 CSP odvolanie možno urobiť písomne, a to v listinnej podobe alebo
v elektronickej podobe.

Podľa ustanovenia § 125 ods. 2 CSP podanie vo veci samej urobené v elektronickej podobe bez
autorizácie podľa osobitného predpisu treba dodatočne doručiť v listinnej podobe alebo v elektronickej
podobe autorizované podľa osobitného predpisu; ak sa dodatočne nedoručí súdu do desiatich dní, na
podanie sa neprihliada. Súd na dodatočné doručenie podania nevyzýva.

Podľa ustanovenia § 125 ods. 3 CSP odvolanie urobené v listinnej podobe treba predložiť v potrebnom
počte rovnopisov s prílohami tak, aby sa jeden rovnopis s prílohami mohol založiť do súdneho spisu a
aby každý ďalší subjekt dostal jeden rovnopis s prílohami. Ak sa nepredloží potrebný počet rovnopisov
a príloh, súd vyhotoví kópie podania na trovy toho, kto podanie urobil.Podľa ustanovenia § 363 CSP v odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania (t.j. ktorému súdu
je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje a podpis) uvedie, proti ktorému rozhodnutiu
smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie

dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).

Podľa ustanovenia § 365 ods. 1 CSP odvolanie možno odôvodniť len tým, že
a) neboli splnené procesné podmienky,
b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné

práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,
c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,
d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie

prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo
h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Podľa ustanovenia § 365 ods. 2 CSP odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým,
že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu

uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.

Podľa ustanovenia § 366 CSP prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré
neboli uplatnené v konaní pred súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak
a) sa týkajú procesných podmienok,

b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu,
c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne
rozhodnutie vo veci alebo
d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie.

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh
na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona (zákon č. 233/1995 Z.z. o súdnych exekútoroch a
exekučnej činnosti v znení neskorších predpisov); ak ide o rozhodnutie o výchove maloletých detí, návrh
na súdny výkon rozhodnutia.