Rozsudok ,
Potvrdené Judgement was issued on Tuesday, October 29, 2019

Súd: Krajský súd Prešov
Spisová značka: 5Co/191/2018

Identifikačné číslo súdneho spisu: 8311205210
Dátum vydania rozhodnutia: 29. 10. 2019
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Gabriela Világiová

ECLI: ECLI:SK:KSPO:2019:8311205210.3

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Prešove v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Gabriely Világiovej a členov

senátu JUDr. Evy Šofrankovej a JUDr. Zlaty Simkovej v právnej veci žalobcu A.L.K. Humenné, spol. s
r. o., Štefánikova 22, Humenné, IČO: 36471046, zast. JUDr. Vladimírom Babinom, Hlavná 29, Prešov
proti žalovanému Gréckokatolícka cirkev, farnosť Svetlice, Svetlice, zast. JUDr. Róbertom Slamkom,
Radlinského 1735/29, P.O.BOX 134, Dolný Kubín, o neplatnosť výpovede z nájmu, o odvolaní žalobcu
proti rozsudku Okresného súdu Humenné č.k. 5C/85/2011-369 zo dňa 06.09.2018 takto

r o z h o d o l :

P o t v r d z u j e rozsudok vo výroku o zamietnutí žaloby o určenie, že zmluva o nájme
poľnohospodárskych pozemkov uzatvorená medzi stranami sporu dňa 01.01.2005 je platná.

M e n í rozsudok vo výroku o zamietnutí žaloby čo do určenia, že výpoveď z nájomnej zmluvy uzavretej
medzi stranami sporu dňa 01.01.2005 na nájom poľnohospodárskych pozemkov v k.ú. K., zapísaných
na LV č. XXX, daná žalobcom listom zo dňa 18.02.2010 je neplatná tak, že u r č u j e , že výpoveď
z nájomnej zmluvy uzavretej medzi stranami sporu dňa 01.01.2005 na nájom poľnohospodárskych
pozemkov v k.ú. K., zapísaných na LV č. XXX daná žalobcovi listom zo dňa 18.02.2010 je n e
- p l a t n á .

Žiadna zo strán n e m á na náhradu trov prvoinštančného a odvolacieho konania právo.

o d ô v o d n e n i e :

1. Napadnutým rozsudkom súd prvej inštancie žalobu zamietol. Vyslovil, že žalovanému vo vzťahu
k žalobcovi priznáva náhradu trov konania v rozsahu 100 % s tým, že o výške trov konania bude
rozhodnuté samostatným uznesením po právoplatnosti tohto rozsudku. Posledným výrokom vyslovil, že
žiadna zo strán konania nemá nárok na náhradu trov konania v konaní o vzájomnom návrhu o zaplatenie
2.160,77 Eur.

2. Právne odôvodnil svoje rozhodnutie súd prvej inštancie ust.§ 37 ods.1 a § 679 ods.3 Občianskeho
zákonníka a ust.§ 118 ods.4, § 120 ods.1, § 124 ods.4 a § 156 zákona č. 7/2005 Z.z. o konkurze a
reštrukturalizácií.

3. Súd prvej inštancie konštatoval, že v preskúmanej zmluve o nájme poľnohospodárskej pôdy chýba
špecifikácia predmetu prenájmu nehnuteľnosti, čo spôsobuje jeho neurčitosť a tým aj absolútnu
neplatnosť. Zo zmluvy nie je možné zistiť, o prenájom akých nehnuteľností ide, nakoľko špecifikácia

nehnuteľnosti podľa katastrálneho územia, listov vlastníctva, parcelných čísiel, kultúr a výmery nie je v
nich uvedená a príloha, na ktorú zmluvy odkazujú, nie je jej súčasťou a jej existencia nebola súdu nikdy
preukázaná. Tým nie je možné posúdiť ani, či ide o prenájom pozemkov, ktorým sa má riadiť právnym
režimom zákona č. 504/2003 Z. z. o nájme poľnohospodárskych pozemkov, o ktorý by podľa označeniazmluvy malo ísť, ktorého §1 ods. 2 upravuje, čo sa rozumie pozemkom na účely tohto zákona. Keďže v
preskúmavanej veci ide o právny úkon, pri ktorom nemožno zistiť, čoho sa prejavená vôľa týka, pretože
úkon nie je určitý, vyjadrený, ide o absolútne neplatný právny úkon.

4. V danej veci bola doba prenájmu dojednaná na určitý čas 5 rokov a to i napriek tomu, že v článku
II. bod 4 je všeobecné ustanovenie o tom, že zmluva o nájme pozemku na poľnohospodárske účely
je dohodnutá na neurčitý čas, môže byť vypovedaná k 01.11 a výpovedná lehota je 1 rok s tým, že to
platí pri podstatnom porušení nájomnej zmluvy zo strany nájomcu. Súd prvej inštancie bol toho názoru,

že aj keď toto ustanovenie sa týka zmluvy o nájme pozemku na poľnohospodárske účely, uzavretej
na neurčitý čas, nerobí túto zmluvu neurčitou v tom, že strany chceli a uzavreli zmluvu na dobu 5
rokov, čo v konaní nebolo ani spochybňované. Neplatnosť zmluvy je však daná pre neurčitosť predmetu
nájmu, čo má za následok aj to, že nie je možné ani preskúmať, či ďalšia náležitosť zmluvy dohodnutá
výška nájomného je dohodnutá v súlade so zákonom, alebo nie. Na základe tohto hodnotenia mal
súd za to, že ak je zmluva neplatná, nemožno od takejto zmluvy platne odstúpiť. Aj v prípade, ak

by však súd posúdil zmluvu za platnú, je potrebné poukázať na to, že v takomto prípade vyhodnotil
súd podanie žalovaného nazvané výpoveď, ktorého obsahom je odstúpenie pre neplatenie nájomného
za odstúpenie od zmluvy, lebo súd je toho názoru, že každé nesprávne označené podanie je treba
posudzovať podľa jeho obsahu a z obsahu listu žalovaného zo dňa 18.02.2010 je zjavné, že žalovaný
odstupuje od nájomnej zmluvy pre neplatenie nájomného. V priebehu konania bolo tiež zistené, že

žalovaný pred týmto odstúpením nezaslal žalobcovi žiadnu písomnú výzvu, avšak ho telefonicky, ústne,
pri stretnutiach upozorňoval na dlhy, čo žalobca nepopieral a nepopieral ani čiastočný dlh na nájomnom
ku dňu napísania tohto listu. Odstúpenie od zmluvy podobne ako výpoveď predstavuje jednostranné
ukončenie zmluvy, medzi uvedenými spôsobmi ukončenia zmluvy je však niekoľko rozdielov. Od zmluvy
možno odstúpiť iba v prípadoch, ktoré si strany dojednali v zmluve, alebo ktoré sú ustanovené priamo

v zákone. Právo strany odstúpiť od zmluvy vzniká obvykle v dôsledku podstatného porušenia zmluvy
druhou stranou. Odstúpenie od zmluvy je v danom prípade upravené vo všeobecnom predpise, ktorým
je Občiansky zákonník, keďže ostatné náležitosti zmluvy sa spravujú špeciálnym zákonom o nájme
poľnohospodárskej pôdy 504/2003 Z. z.

5. Súd prvej inštancie mal v konaní za preukázané, ak by aj túto zmluvu posúdil ako platnú, že boli
splnené podmienky aj pre odstúpenie od zmluvy, ktoré bolo doručené žalobcovi dňa 11.03.2010. Ak by
bola zmluva platná, tak k tomuto dňu došlo k jej zrušeniu a to platným odstúpením od platnej zmluvy,
keďže žalobca dlhoval žalovanému nájomné a napriek výzve ho ku dňu odstúpenia od zmluvy neuhradil.

6. V konaní bol uplatnený voči žalobcovi aj vzájomný návrh zo strany žalovaného. V priebehu súdneho
konania Okresný súd v Prešove uznesením č. k. 4R/2/2016-231 zo dňa 13.07.2016 publikovaným v
Obchodnom vestníku dňa 19.07.2016 rozhodol o začatí reštrukturalizačného konania voči dlžníkovi, t.j.
žalobcovi.

7. Uznesením č. k. 4R/2/2016-234 zo dňa 17.08.2016 publikovaným v Obchodnom vestníku dňa
23.08.2016 povolil reštrukturalizáciu dlžníka, t.j. žalobcu, ustanovil U.. C. F. do funkcie správkyne a
vyzval veriteľov, aby prihlásili svoje pohľadávky a určil rozsah právnych úkonov dlžníka, ktoré podliehajú
súhlasu správcu.

8. Na zasadnutí dňa 02.02.2017 ručiteľský výbor schválil dlžníkom predložený návrh
reštrukturalizačného plánu.

9. Uznesením Okresného súdu v Prešove č. k. 4R/2/2016-300 zo dňa 23.03.2017 v spojení s uznesením
Okresného súdu v Prešove č. k. 4R/2/2016-306 zo dňa 07.04.2017 súd potvrdil reštrukturalizačný plán

dlžníka, t.j. žalobcu a ukončil reštrukturalizáciu. Žalovaný, ktorý v tomto konaní podal proti žalobcovi
vzájomný návrh o zaplatenie 2.160,77 Eur z titulu dlžného nájomného si uplatnil prihláškou podanou
dňa 07.09.2016 pohľadávku voči úpadcovi, pričom právnym dôvodom tejto pohľadávky bola zmluva o
nájme poľnohospodárskych pozemkov zo dňa 01.01.2005.

10. Dňa 23.10.2016 reštrukturalizačná správkyňa poprela túto pohľadávku v celej výške ako spornú a
nevymáhateľnú. Žalovaný podal proti žalobcovi žalobu o určenie nespornosti popretej pohľadávky. O
tomto nároku rozhodol Okresný súd v Prešove rozsudkom č. k. 1Cbi/38/2016-46 zo dňa 19.04.2017a určil, že táto pohľadávka žalovaného voči žalobcovi vo výške 793,65 eur je nesporná. rozsudok
nadobudol právoplatnosť dňa 26.10.2017.

11. Zverejnením rozhodnutia o potvrdení reštrukturalizačného plánu a skončení reštrukturalizácie došlo
ex lege k zastaveniu konania o vzájomnom návrhu žalovaného, čo znamená, že o tejto pohľadávke už
súd v tomto konaní nemôže rozhodovať. Ku zastaveniu konania došlo ex lege, preto nerozhoduje súd
ani o zastavení konania, iba o náhrade trov tohto konania, nakoľko nie je potrebné zastavovať konanie,
ktoré bolo zastavené zo zákona.

12. Výrok o trovách konania odôvodnil súd prvej inštancie ust. § 255 ods. 1 a § 256 ods.1,2 Civilného
sporového poriadku (ďalej C.s.p.). Keďže žalovaný bol vo vzťahu k žalobcovi v konaní o určenie
neplatnosti výpovede a platnosti nájomnej zmluvy úspešný v rozsahu 100 % s tým, že o výške týchto
trov rozhodne súd samostatným uznesením po právoplatnosti tohto rozsudku, priznal žalovanému vo
vzťahu k žalobcovi nárok na náhradu trov konania. O vzájomnom návrhu rozhodol súd tak, že žiadna zo

strán nemá nárok na náhradu trov konania, keďže k zastaveniu konania nedošlo zavinením ani jednej
zo strán sporu, ale z objektívnych dôvodov.

13. Proti tomuto rozsudku včas podal odvolanie žalobca. Odvolacie dôvody právne špecifikoval ust.
§ 365 ods. 1 písm. f/ a h/ C.s.p. Namietal, že súd prvej inštancie nesprávne posúdil zmluvu uzavretú

medzi sporovými stranami zo dňa 01. 01. 2005 ako absolútne neplatnú. Žalobca vo svojej výpovedi na
pojednávaní konanom dňa 06. 09. 2019 uviedol, že je pravdou, že v roku 2002 uzavreli nájomnú zmluvu
v takej podobe ako bola predložená súdu na konkrétne nehnuteľnosti a na dobu neurčitú. Následne
bol prijatý v roku 2003 zákon č.504 a o nájme poľnohospodárskej pôdy a všetky zmluvy vlastne zanikli
a mali sa podľa tohto zákona opraviť alebo uzatvoriť nové. Preto z toho dôvodu uzavreli na tie isté

nehnuteľnosti so žalovaným novú nájomnú zmluvu v roku 2005, ktorá je predmetom tohto konania
alebo ktorej platnosť je predmetom tohto konania. Toto žalovaný nerozporoval. Ako pôvodná zmluva
z roku 2002 tak aj zmluva z roku 2005 obsahuje konkrétnu výmeru ornej pôdy 37,8444 hektára a
trvalých trávnatých porastov vo výmere 12,9427 hektára, zapísané na LV 314 v katastrálnom územní K.
spolu vo výmere 50,7871 hektára, čo zodpovedá celkovej výmere prenajatej pôdy v pôvodnej nájomnej

zmluve z roku 2002, ktorá obsahuje konkrétne čísla parciel a takisto zodpovedá definícii pozemku na
poľnohospodárske účely v zmysle § 1 ods. 2 zákona číslo 504/2003 Z.z. o nájme poľnohospodárskych
pozemkov, poľnohospodárskeho podniku a lesných pozemkov a o zmene niektorých zákonov a v
žiadnom prípade nie je predmet nájmu neurčitý. Právny zástupca žalovaného na pojednávaní dňa 06.
09. 2018 uviedol, že v tom čase sa robili takéto zmluvy vo viacerých prípadoch ako keby na kolene

a ani jedna neobsahovala špecifikáciu nehnuteľností k prílohe, čo je predmetom nájmu. Žalovaný
pripravoval nájomnú zmluvu a žalobca zmluvu len podpísal a v žiadnom prípade ju nekoncipoval, teda
nemôže byť na základe vyššie spomenutého skutkového stavu pričítané žalobcovi na ťarchu, že takúto
zmluvu žalobca so žalovaným uzatvoril. Táto sporná zmluva je opatrená pečiatkou a podpisom Mons.
ThDr. Jána Babjaka, prešovského eparchu, ktorý túto zmluvu schválil a je vedená pod č. j. 2761/05

zo dňa 19. 07. 2005. Na základe tejto sumy žalovaný so žalobcom uzavrel aj dodatok týkajúci sa
nájmu za výkon poľovníctva. Žalobca prenajatú pôdu obhospodaroval, žiadal o podporu na pozemky,
ktoré na základe tejto zmluvy obhospodaroval od poľnohospodárskej platobnej agentúry a takisto platil
nájomné žalovanému za prenajaté pozemky a za výkon poľovného práva. Súd neakceptoval ako
dôkaz nájomnú zmluvu tú, ktorú uzavrel žalovaný so spoločnosťou a ROTAX-ARCH, spol. s r.o. so

sídlom v Humennom dňa 09. 06. 2010 na totožný predmet zmluvy, ktorá neobsahuje presnú špecifikáciu
pozemkov s nadobudnutím účinnosti dňa 01. 01. 2010, respektíve bola opravená s účinnosťou od 01. 01.
2011, pričom toto konanie žalovaného má bezprostredný súvis s konaním žalovaného voči žalobcovi.
Táto spoločnosť obrábala pozemky prenajaté žalobcovi ešte počas platnosti nájomnej zmluvy uzavretej
so žalobcom. O náhradu škody voči tejto spoločnosti vedie žalobca súdny spor. Na základe toho

má žalobca za to, že v danej veci prvoinštančný súd nevykonal dôsledné dokazovanie a nesprávne
vyhodnotil nájomnú zmluvu uzavretú dňa 01. 01. 2005 medzi žalovaným a žalobcom ako absolútne
neplatnú. Súd prvej inštancie hodnotil neplatnosť zmluvy pre neurčitosť predmetu nájmu, čo má za
následok aj to, že nie je možné ani preskúmať, či ďalšie náležitosti zmluvy, dohodnutá výška nájomného
jedohodnutávsúladesozákonomalebonie(bod20.).Nanazákladetohoohodnoteniamalsúdzato,že

ak je zmluva neplatná, nemožno od takejto zmluvy platne odstúpiť. Aj v prípade, ak by však súd posúdil
zmluvu za platnú je potrebné poukázať na to, že v takomto prípadne vyhodnotil súd podanie žalovaného
nazvané výpoveď, ktorého obsahom je odstúpenie pre neplatenie nájomného za odstúpenie od zmluvy,
lebo je toho názoru, že každé nesprávne označené podanie je treba posudzovať podľa jeho obsahu az obsahu listu žalovaného zo dňa 18. 02. 2010 je zrejmé, že žalovaný odstupuje od nájomnej zmluvy
pre neplatenie nájomného. V priebehu konania bolo tiež zistené, že žalovaný pred týmto odstúpením
nezaslal žalobcovi žiadnu písomnú výzvu, avšak ho telefonicky, ústne, pri stretnutiach upozorňoval na

dlhy, čo žalobca nepopieral a nepopieral ani čiastočný dlh na nájomnom ku dňu napísania tohto listu.
V bode 22. odôvodnenia súd prvej inštancie tiež uvádza, že mal v konaní za preukázané, že ak by
aj túto zmluvu posúdil ako platnú, že boli splnené podmienky aj pre odstúpenie od zmluvy, ktoré boli
doručené žalobcovi dňa 11. 03. 2010. Preto mal za to, že ak by bola zmluva platná, tak k tomuto dňu
došlo k jej zrušeniu a to platným odstúpením od platnej zmluvy, keďže žalobca dlhoval žalovanému

nájomné a napriek výzve ho ku dňu odstúpenia od zmluvy neuhradil. Žalobca k listu označenému
ako výpoveď zo zmluvy o nájme poľnohospodárskych pozemkov zo dňa 18. 02. 2010 uviedol, že podľa
jeho názoru neposúdil prvoinštančný súd správne, že nesprávne označené podanie je treba posudzovať
podľa jeho obsahu. V tomto podaní nie je zmienka o tom, že by žalovaný upozorňoval na neplatenie
nájmu žalobcom. Neuvádza výšku dlžného nájmu. Naopak určuje výpovednú dobu ku dňu 01. 03. 2010 a
v neposlednom rade takýto dokument nebol schválený prešovským eparchom, teda neobsahuje doložku

arcibiskupa o schválení právneho úkonu. V tejto súvislosti poukázal žalobca na ustanovenie § 679
ods. 3 Občianskeho zákonníka, ktoré vyžaduje upomenutie zo strany prenajímateľa na nezaplatenie
nájomného. V odôvodnení rozsudku súdu prvej inštancie uvádza ako dôkaz toho, že žalovaný upozornil
žalobcu na odstúpenie od zmluvy výsluch svedka L. I.Ó., avšak z uvedeného vásluchu ako dôkazu
nie je zrejmé kedy tak svedok ústne, telefonicky alebo písomne žalobcu upozornil. Žalobca k výpovedi

tohto svedka uviedol, že je pravda, že sa s farárom po roku 2005 niekoľkokrát stretli, aj to, že mu
povedal, že nemá uhradené nájomné. Z uvedeného však nie jednoznačne preukázané, či a kedy pred
listom žalovaného označeného ako výpoveď zmluvy o nájme poľnohospodárskych pozemkov zo dňa
18. 02. 2010 bol žalobca upomenutý zo strany žalovaného. Dôvodom na odstúpenie v zmysle § 679
ods. 3 Občianskeho zákonníka je len porušenie povinností v takých prípadoch, ktoré zákon ustanovuje

výslovne a to tiež len po predchádzajúcej výstrahe v prípadne upomienke. Žalobca listom zo dňa 02.
06. 2010 oznámil žalovanému, že výpoveď žalovaného nepovažuje za dôvodnú a nájomnú zmluvu
považuje ďalej za platnú, k čomu sa žalovaný nevyjadril. Žalobca ako nájomca užíval prenajaté pozemky
určitú dobu aj po skončení nájmu a žalovaný až do uzavretia novej nájomnej zmluvy s treťou osobou
proti tomu nepodal návrh pri vyprataní nehnuteľnosti. Žalobca bol ochotný v priebehu konania sa so

žalovaným mimosúdne dohodnúť na ukončení sporu. Žalovaný navrhoval upustenie od vymáhania
dlžného nájomného, ktoré si uplatnil vzájomným návrhom, avšak k takejto dohody nedošlo, pretože
žalovaný nebol ochotný vydať žalobcovi potvrdenie o tom kto užíval prenajaté pozemky v roku 2010.
Preto žalobca navrhol rozsudok zrušiť a vec vrátiť na ďalšie konanie podľa ustanovenia § 389 ods. 1
písm. b/ a c/ C.s.p. alebo zmeniť podľa ustanovenia § 388 C.s.p. tak, že odvolací súd žalobe vyhovie.

Zároveň žalobca navrhol, aby mu bola priznaná náhrada trov konania v rozsahu 100 % .

14. K odvolaniu žalobcu zaslal stanovisko žalovaný. Rozhodnutie súdu prvej inštancie považuje za
správnetakpoprávnej, akoajskutkovejstránkeaodvolaniežalobculenopätovnepredkladáskutočnosti
a fakty, ktoré sú právne irelevantné a nemajú oporu v dôkazných prostriedkoch. Žalobca bol počas

celého konania pasívny, nevyužíval prostriedky procesného útoku a obrany a jeho argumentácia bola
postavená len na dokladoch, ktoré nemali súvis s týmto konaním, napríklad rozhodnutia ohľadám práva
výkonu poľovníctva. Žalovaný zotrváva na svojich stanoviskách a len opätovne poukazuje na to, že
žalobca od roku 2011 nepreukázal platnosť nájomnej zmluvy uzavretej medzi žalobcom a žalovaným,
čo v konečnom dôsledku jednoznačne vyplynulo aj z dokazovania počas súdnych pojednávaní. Keď

žalobca, respektíve jeho právny zástupca potvrdili, že predmet nájmu nebol v zmluve jednoznačne
špecifikovaný a prílohou nebol ani výpis LV, respektíve zoznam nehnuteľností, a teda zamietnutie žaloby
zo strany súdu z toho dôvodu bolo správne. Aj keby zobral žalovaný do úvahy, že zmluva je platná,
žalobca od roku 2011 nepreukázal, že by uhradil dlžné nájomné, ktoré bolo dôvodom odstúpenia a
preukazovať to už ani nebolo potrebné, keďže v rámci reštrukturalizácie žalobcu sa preukázalo, že tieto

nájmy uhradené neboli. Aj keby žalovaný zobral do úvahy, že zmluva je platná, žalobca od roku 2011
nepreukázal naliehavý právny záujem na podaní žaloby, ani ho preukázať nemohol, keďže neexistuje,
respektíve nepredložil súdu o existencii takéhoto záujmu jediný relevantný dôkaz. Aj keby žalovaný
zobral do úvahy, že zmluva je platná, žalobca sa domáhal svojej požiadavky spôsobom akým bol v čase
podania žaloby alebo po prijatí C.s.p. neprípustný. Aj keby vzal žalovaný do úvahy, že zmluva je platná,

žalobca od roku 2011 bol počas konania pasívny a nepreukázal, že by bol jeho nárok opodstatnený.
Preto žalovaný navrhol potvrdiť rozsudok ako vecne správny a priznať mu náhradu trov odvolacieho
konania v rozsahu 100 %.15. Stanovisko žalovaného k odvolaniu žalobcu bolo zaslané na vyjadrenie žalobcovi prostredníctvom
jeho právneho zástupcu. Ďalšie podania do spisu predložené neboli.

16. Odvolací súd na základe podaného odvolania preskúmal rozsudok súdu prvej inštancie spolu s
konaním, ktoré mu predchádzalo v zmysle zásad uvedených v ustanovení § 379 a nasledujúcich C.s.p.,
bez nariadenia odvolacieho pojednávania podľa ustanovenia § 385 C.s.p. a contrario s tým, že miesto
a čas vyhlásenia rozsudku oznámil na úradnej tabuli a webovej stránke Krajského súdu v Prešove
dňa 15. 10. 2019 a zistil, že odvolanie žalobcu čo do výroku o zamietnutí žaloby o určenie, že zmluva

o nájme poľnohospodárskych pozemkov uzavretá medzi stranami sporu dňa 01. 01. 2005 je neplatná
nie je dôvodné a odvolanie v časti zamietnutia žaloby vo výroku čo do určenia, že výpoveď z nájomnej
zmluvy uzavretej medzi stranami sporu dňa 01. 01. 2005 na nájom poľnohospodárskych pozemkov v
katastrálnom území Výrava, zapísaných na LV č. XXX dané žalobcom listom zo dňa 18. 02. 2010 je
neplatná dôvodné je.

17. Odvolací súd po preskúmaní napadnutého rozsudku, ako aj celého obsahu spisového materiálu
dospel k záveru, že súd prvej inštancie vykonal dokazovanie v dostatočnom rozsahu potrebnom na
rozhodnutie vo veci. Zároveň na základe vykonaných dôkazov dospel k správnym skutkovým zisteniam,
zároveň čo do zamietnutia žaloby o určenie, že zmluva o nájme poľnohospodárskych pozemkov
uzavretá medzi stranami sporu dňa 01. 01. 2005 je neplatná vec aj správne právne posúdil. Pokiaľ

ide o zamietnutie žaloby o určenie, že zmluva o nájme poľnohospodárskych pozemkov uzavretá medzi
stranami sporu dňa 01.01.2005 je neplatná žalobca v odvolacom konaní nevzniesol žiadne také
námietky,sktorýmibysaužnevyporiadalsúdprvejinštancieprirozhodovanívovecisamejatoopätovné
zdôvodnenie ich neopodstatnenosti pre rozhodnutie v tejto veci je len zopakovaním už vyčerpávajúceho
zdôvodnenia poskytnutého sporovým stranám súdu súdom prvej inštancie v odôvodnení napádaného

rozhodnutia.

18. Súd prvej inštancie správne zistil, že v zmluve o nájme poľnohospodársky pôdy chýba špecifikácia
predmetu prenájmu nehnuteľnosti, čo spôsobuje jej neurčitosť a tým aj absolútnu neplatnosť. Skutočne
v zmysle ustanovenia § 37 ods. 1 Občianskeho zákonníka právny úkon sa musí urobiť slobodne a vážne,

určite a zrozumiteľne; inak je neplatný. Zo zmluvy, tak ako to uviedol súd prvej inštancie v bode 19.
odôvodnenia niejemožnézistiťoprenájomakýchnehnuteľnostíide,nakoľkošpecifikácianehnuteľností
podľa katastrálneho územia, listov vlastníctva, parcelných čísiel, kultúrami výmery nie je uvedená v
prílohe, na ktorú zmluvy odkazujú a nie je jej súčasťou a jej existencia nebola súdu nikdy preukázaná.
Skutočne nie je možné ani posúdiť, či ide o prenájom pozemkov, ktorý sa má riadiť právnym režimom

zákona číslo 504/2003 Z.z. o nájme poľnohospodárskych pozemkov, o ktorý by podľa označenia zmluvy
malo ísť. Ide o právny úkon, pri ktorom nemožno zistiť čoho sa prejavená vôľa týka, pretože úkon nie
je určitý, vyjadrený, ide o absolútne neplatný právny úkon. Na pojednávaní konanom dňa 27.12.2011
na návrh žalobcu súd pripustil zmenu žalobného petitu (č.l. 74) tak, že popri pôvodnom žalobnom petite
žiadal žalobca určiť aj to, že zmluva o nájme poľnohospodárskych pozemkov, uzavretá medzi stranami

sporu dňa 01.01.2005 je platná, správne súd prvej inštancie zamietol v tejto časti žalobu. Na tom nič
nemení ani v odvolaní namietaná skutočnosť žalobcom, že pôvodná zmluva z roku 2002, aj zmluva
z roku 2005 obsahuje konkrétnu výmeru ornej pôdy, teda 37,8444 ha a trvalých trávnych porastov
vo výmere 12,9427 ha, zapísané na LV č. XXX katastrálne územie K., spolu vo výmere 50,7871
hektára. Aj keď táto výmera má zodpovedať celkove výmere prenajatej pôdy v pôvodnej nájomnej

zmluve z roku 2002. Platnosť zmluvy z roku 2000, ktorá má obsahovať konkrétne čísla parciel a takisto
zodpovedať definícií pozemku na poľnohospodárske účely v zmysle § 1 ods. 2 zákona číslo 504/2003
Z.z. o nájme poľnohospodárskych pozemkov, poľnohospodárskeho podniku, ale z iných pozemkov totiž
v tomto prípade nebola preskúmaná.

19. Preto odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie vo výroku o zamietnutí žaloby čo do určenia,
že zmluva o nájme poľnohospodárskych pozemkov uzavretá medzi stranami sporu dňa 01. 01. 2005 je
neplatná podľa ustanovenia § 387 ods. 1,2 C.s.p. ako vecne správny potvrdil.

20. Inak je to čo do určenia neplatnosti výpovede z tejto zmluvy. Žalobca sa žalobou podanou dňa

17.05.2011 domáhal proti žalovanému určenia, že výpoveď z nájomnej zmluvy uzavretej medzi stranami
sporu dňa 01.01.2005 na nájom poľnohospodárskych pozemkov v kat. území K., zapísaných na LV
č. XXX, daná žalobcovi listom zo dňa 18.02.2010 je neplatná. Z výsledkov vykonaného dokazovania
vyplýva, že listom zo dňa 18.02.2010 nazvaným ako výpoveď zmluvy o nájme poľnohospodárskychpozemkov žalovaný ako prenajímateľ oznámil žalobcovi ako nájomcovi, že odstupuje od zmluvy o nájme
z dôvodu porušenia zmluvy neplatenia nájomného v súlade s ustanovením § 679 ods. 3 O. z. a zároveň
v závere tohto listu vypovedal prenajímateľ zmluvu o nájme zo dňa 01.01.2005 ku dňu 01.03.2010. Zo

žaloby a výsluchu žalobcu bolo zistené, že žalobca tento list obdŕžal 11.03.2010 a odpovedal tak, že
výpoveď nepovažuje za dôvodnú a nájomnú zmluvu považuje naďalej za platnú. Žalovaný považujúc
túto zmluvu za zaniknutú, uzavrel dňa 01.01.2011 novú nájomnú zmluvu s obchodnou spoločnosťou
ROTAX-ARCH, s.r.o., konateľka Blažena Nízka, a to v lehote do 31.12.2015. Na základe tohto kroku
žalovaného žalobca podal žalobu na súd o neplatnosť výpovede a určenie, že nájomná zmluva je platná.

21. Z písomného vyjadrenia žalovaného, a neskôr aj výsluchu žalovaného bolo zistené, že žalovaný
pred napísaním listu odstúpením od zmluvy viackrát telefonicky aj pri osobných stretnutiach vyzýval
žalobcu na úhradu dlžného nájomného, čo však žalobca popieral. Žalovaný písomne vyzval žalobcu na
úhradu nájomného výzvou zo dňa 18.11.2010 a výzvou právneho zástupcu žalovaného O.. X. S. zo dňa
09.02.2011 (na č.l. 22, 23). Z výsluchu správcu farnosti A.. U. I. na pojednávaní konanom dňa 02.02.2016

(č.l. 246) bolo zistené, že správca farnosti prebral správu farnosti Výrava dňa 02.02.2010. Pri preberaní
bol oboznámený zo strany účtovníčky so stavom a to takým, že farnosť prenajíma poľnohospodársku
pôdu, za ktorú však nájomcovia neplatia včas nájomné, a tieto finančné prostriedky chýbajú v pokladnici,
ktoré sú potom používané na chod farnosti chrámu, udržiavanie chrámu. Takýto stav bol vo viacerých
filiálkach. Sám správca farnosti na základe takejto správy skoncipoval aj písomný list nazvaný „výpoveď“

zo dňa 18.02.2010 s úmyslom skončiť takýto nájom, pretože farnosť potrebovala peniaze a nájomné za
rok 2008 sa stalo splatným 01.10.2009. Správca farnosti uviedol, že žalobca neuhradil nájomné ani za
rok 2007, a preto sa pristúpilo k takémuto kroku. To, že žalovaný mal dlh, vyplýva nielen z jeho výsluchu,
ale aj z listu, ktorým reaguje na výzvu gréckokatolíckej cirkvi, kde si sám predlžil dobu na zaplatenie
dlhu do 30.11.2010, ktorý predložil správca farnosti súdu. Žalovaný na dôkaz toho, že upozornil žalobcu

na odstúpenie od zmluvy pre neplatenie nájomného, navrhol ako dôkaz vypočuť svedka L. I., ktorý bol
farárom gréckokatolíckej cirkvi vo farnosti vo K.. Z výsluchu tohto svedka na č.l. 144 a násl. súd zistil,
že svedok bol po roku 2005 v X., avšak mal na starosti aj farnosť Výravu, pričom sám niekoľkokrát
žalobcu upozornil na to, že nemá zaplatené riadne a včas nájomné. Bolo to ústne a telefonicky a v
jednom prípade mu zaslal aj písomné upozornenie, na čo mu žiadna odpoveď neprišla. Taktiež vo

svojej výpovedi uviedol, že aj pokladníčka pracujúca pre farnosť Výravu uviedla, že na schôdzi urbárskej
spoločnosti jej sám žalobca povedal, že má podlžnosti voči gréckokatolíckej cirkvi farnosti Výrava,
avšak upresniť dátum takejto schôdze nevedel. Sám svedok ako farár, ktorý mal na starosti aj farnosť
Výravu ako svedok pred súdom tvrdil, že upozorňoval žalobcu každým rokom po zistení, že má dlh na
nájomnom za prenajatú poľnohospodársku pôdu, i keď s odstupom času si presné dátumy jednotlivých

rokov nepamätal. Žalobca k tejto výpovedi svedka uviedol, že je pravdou, že sa s farárom po roku 2005
niekoľkokrát stretli a aj to, že mu povedal, že nemá uhradené nájomné. S odstupom času si však žalobca
nepamätal, či toto nájomné, ktoré mal v omeškaní, zaplatil, alebo v tom období, ako to udáva žalovaný,
mal dlh. Mal za to, že neskôr ho vyrovnal, avšak pri svojej výpovedi na č.l. 145 nevedel uviesť kedy.
V priebehu konania zástupca žalovaného na č.l. 245 vo svojej výpovedi potvrdil, že za rok 2007, ktoré

bolo nájomné splatné v roku 2008 v časti žalobca dlh zaplatil a to vo výške 10.000,- Sk, ale nezaplatil
celé nájomné, ktoré bolo splatné za rok 2007 v roku 2008. Rovnako poukazoval na to, že nájomné bolo
zaplatené po splatnosti, teda po 01.10.2008, a to 09.10.2008, a nebolo zaplatené celé.

22. V tejto súvislosti odvolací súd poukazuje na ustálenú judikatúru, konkrétne na rozsudok Najvyššieho

súdu Slovenskej republiky z 29. 02. 2012 sp.zn. 1Cdo/48/2010, z ktorého vyplýva právny názor, s
ktorým sa odvolací súd plne stotožňuje, teda že predpokladom (podmienkou) platnosti a účinnosti
hmotnoprávneho úkonu odstúpenia od zmluvy (§ 48 ods. 1 Občianskeho zákonníka) smerujúceho
k právnemu dôsledku podľa § 48 ods. 2 Občianskeho zákonníka, ktorým je zrušenie zmluvy, je, že
zmluva, ku ktorej sa odstúpenie vzťahuje nie je absolútne neplatnou; inak je odstúpenie od zmluvy

neplatné pre rozpor so zákonom. Hodno pripomenúť, že už v minulosti judikatúra (porovnaj R 22/1976)
v spojitosti s touto problematikou poukázala, že odstúpiť možno iba od zmluvy, ktorá bola uzavretá
platne a Najvyšší súd Slovenskej republiky to opäť zopakoval, keď v uznesení z 30. 06. 2009 sp.zn.
4Cdo/111/2008 zdôraznil, že k „v konaní o určení neplatnosti odstúpenia od zmluvy treba ako predbežnú
otázku riešiť otázku jej platnosti, pretože odstúpiť možno len od platnej zmluvy“. Uvedené konštatoval

aj súd prvej inštancie, ale napriek tomu špekuloval o tom, že ak by posúdil zmluvu za platnú, tak v takom
prípade by vyhodnotil také podanie žalovaného nazvané výpoveď, ktorého obsahom je odstúpenie
pre neplatenie nájomného za odstúpenie od zmluvy, lebo je toho názoru, že každé nesprávne podanie
je treba posudzovať podľa jeho obsahu a z obsahu listu žalovaného zo dňa 18. 02. 2010 je zjavné,že žalovaný odstupuje od nájomnej zmluvy pre neplatenie nájomného. Bez ohľadu na predmet prvého
petitu žaloby o neplatnosti výpovede súd prvej inštancie ďalej špekuluje, že ak by zmluvu posúdil za
platnú, boli by splnené podmienky aj pre odstúpenie od zmluvy, ktoré bolo doručené žalobcovi dňa

11. 03. 2010. Teda pokiaľ by bola zmluva platná, tak k tomuto dňu došlo k jej zrušeniu a to platným
odstúpením od platnej zmluvy, keďže žalobca dlhoval žalovanému nájomné a napriek výzvu ho ku dňu
odstúpenia od zmluvy neuhradil.

23. Uvedené tvrdenie súdu prvej inštancie nezodpovedá pravidlám formálnej logiky. Pokiaľ súd prvej

inštancie zistil, že sa jedná o neplatnú zmluvu, od takejto zmluvy skutočne, tak ako to konštatuje v
bode 20. odôvodnenia nemožno plátne odstúpiť.

24. Súd prvej inštancie vysvetľuje čo je odstúpenia od zmluvy, pričom v rozhodnutí neuvádza, že
v prípade odstúpenia od zmluvy dochádza k zániku zmluvy od jej samotného počiatku a na zmluvu
sa potom hľadí akoby ani neexistovala. Dôsledkom tohto spôsobu ukončenia zmluvy je povinnosť

zmluvných strán vrátiť si všetko, čo si medzi časom vzájomne plnili podľa ustanovenia Občianskeho
zákonníka o bezdôvodnom obohatení. Odstúpením od zmluvy nezaniká nárok strany na náhradu škody,
ktorá vznikla v dôsledku porušenia zmluvy. Čo sa týka výpovede zmluvy, táto predstavuje prejav vôle
niektorej zo strán ukončiť zmluvný vzťah, ktorý sa ruší uplynutím dohodnutej alebo zákonom stanovenej
výpovednej lehoty. Zmluva sa pritom ruší okamihom uplynutia výpovednej lehoty, nie od jej počiatku

ako v prípade odstúpenia. Žalovaný si aj v priebehu tohto konania vzájomným návrhom uplatnil sumu
2.160,77 Eur, pričom stále tvrdil, že ide o nájomné. Uvedené vyplýva aj z jeho prednesu na pojednávaní
dňa 06. 09. 2018 na č.l. 367 spisu, keď uviedol, že trvá na tom, že v čase podania odstúpenia od zmluvy
žalobca dlhoval na nájomnom a to sumu, ktorú uplatnili vzájomným návrhom, teda 2.160, 77 Eur.

25. Súd prvej inštancie správny v bode 27. odôvodnia uvádza, že uznesením Okresného súdu v
Prešove č. k. 4R/2/2016-300 zo dňa 23.03.2017 v spojení s uznesením Okresného súdu v Prešove č.
k. 4R/2/2016-306 zo dňa 07.04.2017 súd potvrdil reštrukturalizačný plán dlžníka, t.j. žalobcu a ukončil
reštrukturalizáciu. Žalovaný, ktorý v tomto konaní podal proti žalobcovi vzájomný návrh o zaplatenie
2060,77 eur z titulu dlžného nájomného si uplatnil prihláškou podanou dňa 07.09.2016 pohľadávku

voči úpadcovi, pričom právnym dôvodom tejto pohľadávky bola zmluva o nájme poľnohospodárskych
pozemkov zo dňa 01.01.2005. Dňa 23.10.2016 reštrukturalizačná správkyňa poprela túto pohľadávku
v celej výške ako spornú a nevymáhateľnú. Žalovaný podal proti žalobcovi žalobu o určenie popretej
pohľadávky. O tomto nároku rozhodol Okresný súd v Prešove rozsudkom č. k. 1Cbi/38/2016-46
zo dňa 19.04.2017 a určil, že táto pohľadávka žalovaného voči žalobcovi vo výške 793,65 Eur je

nesporná. rozsudok nadobudol právoplatnosť dňa 26.10.2017. V predmetnom konaní si žalovaný
uplatnil svoj nárok zo vzájomného návrhu v tomto reštrukturalizačnom konaní, preto rozhodnutím,
ktorým bola povolená reštrukturalizácia, došlo ex lege k prerušeniu konania o vzájomnom návrhu.
Vydaním rozhodnutia o potvrdení reštrukturalizačného plánu a skončení reštrukturalizácie došlo v
zmysle ustanovenia §156 zákona o konkurze a vyrovnaní k zastaveniu konania, ktoré boli prerušené

podľa §118 citovaného zákona.

26. Napriek tomu, že súd prvej inštancie hovorí o odstúpení od zmluvy žalobca stále tvrdí, že sa jedná
o výpoveď. Žalovaný tiež, keď si vzájomným návrhom uplatnil zaplatenie nájomného vo výške 2.160,77
Eur,pričompravosťtejtopohľadávkybolaodobrenákonkurznýmsúdom,nelogickysapriklonilktvrdeniu,

že sa jedná o odstúpenie od zmluvy.

27. Súd prvej inštancie v tejto časti, teda čo do určenia neplatnosti výpovede z nájomnej zmluvy
uzavretej medzi stranami dňa 01. 01. 2005 vykonal dokazovanie v dostatočnom rozsahu potrebnom na
rozhodnutie vo veci, svoje rozhodnutie aj náležite odôvodnil, avšak v tejto časti vec nesprávne právne

posúdil, keď mal za to, že výpoveď z nájomnej zmluvy je odstúpením od zmluvy. Odvolacie námietky
žalobcu v tejto časti sú dôvodné. Pokiaľ žalovaný žiada nájomné a na ňom aj trval, uplatnil si ho aj
v konkurznom konaní, platnosť pohľadávky bola preukázaná právoplatným rozhodnutím konkurzného
súdu, nemožno podľa názoru odvolacieho súdu výpoveď zo zmluvy posúdiť ako odstúpenie od zmluvy.
Žalovaný stále žiadal nájomné a termín splatnosti určil ako náhradný 30. 10.2010 (č.l. 247 spisu ). Teda

čo sa týka výpovede zo zmluvy, z nej jednoznačne vyplýva, že ide o prejav vôle žalovaného ukončiť
zmluvný vzťah, ktorý sa ruší uplynutím ním stanovenej výpovednej lehoty, kde určil aj presný dátum
kedy sa to stane. Strany si na rozdiel od odstúpenia od zmluvy nemusia vrátiť to, čo si vzájomne plnili.28. Zmluva o nájme poľnohospodárskych pozemkov uzavretá medzi stranami sporu je absolútne
neplatná. Z neplatnej zmluvy nemožno dať platnú výpoveď. Odvolanie v tejto časti považuje odvolací
súd za dôvodné.

29. Preto odvolací súd v zmysle ustanovenia § 388 C.s.p. zmenil rozsudok vo výroku o zamietnutí žaloby
čo do určenia, že výpoveď z nájomnej zmluvy uzavretej medzi stranami spolu dňa 01. 01. 2005 na nájom
poľnohospodárskych pozemkov v katastrálnom území K., zapísaných na LV číslo XXX daná žalobcom
listom zo dňa 18. 02. 2010 je neplatná tak, že určil, že výpoveď z nájomnej zmluvy uzavretej medzi

stranami sporu dňa 01. 01. 2005 na nájom poľnohospodárskych pozemkov v katastrálnom územní K.,
zapísaných na LV číslo XXX daná žalobcovi listom zo dňa a 18. 02. 2010 je neplatná.

30. O trovách prvoinštančného i odvolacieho konania rozhodol odvolací súd podľa ustanovenia § 396
ods.1, 2 C.s.p. Keďže sčasti zmenil rozhodnutie súdu prvej inštancie, rozhodol aj o nároku na náhradu
trov konania na súde prvej inštancie. Každá zo strán mala vo veci úspech len čiastočný. Preto odvolací

súd vyslovil, že žiadna zo strán nemá na náhradu trov prvoinštančného a odvolacieho konania právo
v súlade s ust.§ 255 ods.2 C.s.p.

31. Toto rozhodnutie bolo prijaté senátom odvolacieho súdu pomerom hlasov 3 : 0.

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu odvolanie nie je prípustné.

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP).

Podľa § 420 CSP, dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej

alebo ktorým sa konanie končí, ak
a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,
b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu,
c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný
zástupca alebo procesný opatrovník,

d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,
e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo
f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces.

Podľa § 421 ods. 1 CSP, dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo
alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia
právnej otázky,
a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu,
b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo

c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne.

Podľa § 421 ods. 2 CSP, dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd
rozhodol o odvolaní proti uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n).

Podľa § 423 CSP, dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné.

Podľa § 424 CSP, dovolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané.

Podľa § 427 ods. 1 CSP, dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia

odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané
opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej
opravy.

Podľa § 427 ods. 2 CSP, dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom

odvolacom alebo dovolacom súde.Podľa § 428 CSP, v dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému
rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie

považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh).

Podľa § 429 ods. 1 CSP, dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a
iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom.

Podľa § 429 ods. 2 CSP, povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je
a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,
b) právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické
vzdelanie druhého stupňa,
c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený
osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa

predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a
akichzamestnanecalebočlen,ktorýzanekonámávysokoškolsképrávnickévzdelaniedruhéhostupňa.