Rozsudok ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Judgement was issued on Tuesday, October 15, 2019

Súd: Okresný súd Trenčín
Spisová značka: 4T/140/2015

Identifikačné číslo súdneho spisu: 3115011721
Dátum vydania rozhodnutia: 15. 10. 2019
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Michal Frátrik

ECLI: ECLI:SK:OSTN:2019:3115011721.7

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Trenčín samosudcom Mgr. Michalom Frátrikom v trestnej veci obžalovaného Q. R. na

hlavnom pojednávaní konanom 15. októbra 2019 v Trenčíne, takto

r o z h o d o l :

Obžalovaný Q. R., narodený X. augusta XXXX v Q., bytom ul. N. bratří XXXX, M. L. nad L., N.a,

je vinný , že

dňa 17.06.2010 si v čase približne o 10:00 hod. na ubytovni v obci W. P. požičal osobné motorové vozidlo
zn. BMW 325 TDS 3C, EČV: BA-XXXCO, rok výroby: 1997 od poškodeného svojho syna C. R., nar.

XX.XX.XXXX, ktoré mal podľa vzájomnej dohody použiť na cestu do mesta Dubnica nad Váhom a ešte
v ten istý deň poškodenému vrátiť, čo doposiaľ neurobil, vozidlo do dnešného dňa nevrátil a zdržuje
sa na neznámom mieste, čím poškodenému C. R., nar. XX.XX.XXXX spôsobil škodu podľa odborného
vyjadrenia 3.200,- €,

teda

neoprávnene používal cudzie motorové vozidlo väčšej hodnoty, ktoré mu bolo zverené,

čím spáchal

prečin neoprávneného používania cudzieho motorového vozidla podľa § 217 odsek l, odsek 2 písmeno
c) Trestného zákona.

Za to sa odsudzuje

podľa § 207 odsek 3 Trestného zákona, § 38 odsek 2 Trestného zákona s prihliadnutím na § 37 písmeno
m) Trestného zákona a za použitia § 38 odsek 4, odsek 8 Trestného zákona a § 42 odsek 1 Trestného
zákona podľa zásad uvedených v § 41 odsek l Trestného zákona na súhrnný trest odňatia slobody 3
(tri) roky.

Podľa § 49 odsek 1 písmeno a) Trestného zákona a § 51 odsek 1 Trestného zákona súd obžalovanému

výkon uloženého trestu odňatia slobody podmienečne odkladá a zároveň ukladá probačný dohľad nad
jeho správaním v skúšobnej dobe.

Podľa § 51 odsek 2 Trestného zákona súd obžalovanému ustanovuje skúšobnú dobu podmienečného
odkladu výkonu uloženého trestu odňatia slobody s probačným dohľadom 3 (tri) roky.

Podľa § 51 odsek 2 Trestného zákona s odkazom na § 51 odsek 4 písmeno d) Trestného zákona súd

obžalovanému ukladá povinnosť zaplatiť v skúšobnej dobe zameškané výživné.Podľa § 42 odsek 2 Trestného zákona súd zrušuje výrok o treste trestného rozkazu Okresného súdu
Bratislava II zo dňa 27.08.2016, sp. zn. 5T 150/2016, právoplatného 17.09.2016, ktorým bol obvinenému
za spáchanie prečinu zanedbania povinnej výživy podľa § 207 odsek 3 Trestného zákona uložený trest

odňatia slobody 1 (jeden) rok s podmienečným odkladom a bola určená skúšobná doba 2 (dva) roky ako
aj uložená povinnosť v skúšobnej dobe zaplatiť zameškané výživné, ako aj všetky rozhodnutia obsahovo
na tento výrok nadväzujúce, ak vzhľadom na zmenu, ku ktorej došlo zrušením, stratili podklad.

Podľa § 287 odsek 1 Trestného poriadku sa obžalovanému ukladá povinnosť nahradiť poškodenému

C. R., nar. XX.XX.XXXX, bytom U. č. XXXX/XX, U. Q., Q. škodu v sume 3.200,- €, pričom podľa § 288
odsek 2 Trestného poriadku poškodeného so zvyškom uplatneného nároku na náhradu škody
odkazuje na civilný proces.

o d ô v o d n e n i e :

Prokurátor Okresnej prokuratúry Trenčín podal na Okresný súd Trenčín 26.10.2015 na obžalovaného
obžalobu na tom skutkovom základe, ako je tento uvedený vo výroku tohto rozsudku.

Súd vo veci podľa § 353 ods. 1 Tr. por. vydal 22.04.2016 trestný rozkaz 4T 140/2015, ktorým
obžalovanému uložil súhrnný trest odňatia slobody 18 mesiacov, ktorého výkon podmienečne odložil
a určil skúšobnú dobu 36 mesiacov a zároveň uložil trest zákazu činnosti viesť motorové vozidlá
každého druhu 3 roky. Došlo tiež k zrušeniu výroku o treste trestného rozkazu Okresného súdu

Pezinok 2T/183/2011 z 16.09.2011, v ktorom bol obvinenému za spáchanie prečinu ohrozenia pod
vplyvom návykovej látky podľa § 289 ods. l Tr. zák. uložený trest odňatia slobody 8 mesiacov, ktorého
výkon bol podmienečne odložený a bola určená skúšobná doba 18 mesiacov a zároveň uložený trest
zákazu činnosti viesť motorové vozidlá každého druhu 3 roky, a súčasne zrušeniu všetkých rozhodnutí
obsahovo na tento výrok nadväzujúcich, ak vzhľadom na zmenu, ku ktorej došlo zrušením, stratili

podklad. Rozhodol súd tiež o uplatnenom nároku na náhradu škody a to totožne, ako vo výroku tohto
rozsudku.

Obžalovaný proti v konaní vydanému trestnému rozkazu podľa § 355 ods. 1 Tr. por. 14.06.2016 podal
odpor s odôvodnením, že nesúhlasí s vyslovením viny a uloženým trestom. Priznal, že motorové vozidlo

si od poškodeného požičal, ale nie je pravdou, že ho poškodenému mal vrátiť ešte v ten deň, kedy k
požičaniu došlo. Medzi ním a poškodeným totiž neexistovala žiadna konkrétna dohoda o čase, kedy
malo byť vozidlo vrátené. K jeho vráteniu malo dôjsť až na vyzvanie poškodeného, k čomu však nedošlo,
a preto vozidlo používal aj naďalej. Po určitom čase sa vozidlo stalo nepojazdným, na čo ho obžalovaný
odstavil a nechal bez dozoru. Nejedná sa podľa neho o prípad, na ktorý by v súlade so zásadou

ultima ratio bolo potrebné aplikovať prostriedky trestného práva a poškodený celú situáciu mohol riešiť
v civilnom konaní, domáhať sa náhrady škody, ktorú je ochotný uhradiť.

Postupujúc podľa § 355 ods. 3 Tr. por. súd vo veci nariadil termín hlavného pojednávania na 25.06.2019.
Na toto hlavné pojednávanie sa obžalovaný nedostavil, doručenie predvolania na pojednávanie mal

riadne a včas vykázané, svoju neúčasť žiadnym spôsobom neospravedlnil. Hlavné pojednávanie bolo
odročené na 18.07.2019. Hlavné pojednávanie však následne súd odročil na 05.09.2019, keďže
obžalovaný nemal vykázané doručenie predvolania na pojednávanie.

05.09.2019 a 15.10.2019 súd vykonal hlavné pojednávanie v neprítomnosti obžalovaného, keďže boli

splnené podmienky takého postupu podľa § 252 ods. 2 Tr. por.. Súd totiž dospel k záveru, že vec
možno spoľahlivo rozhodnúť a účel trestného konania dosiahnuť aj bez prítomnosti obžalovaného
na hlavnom pojednávaní a zároveň obžaloba bola obžalovanému riadne doručená obžalovaný bol
na pojednávanie riadne a včas predvolaný a tiež na možnosť vykonať hlavné pojednávanie v jeho
neprítomnosti upozornený a boli zachované všetky práva obžalovaného podľa § 252 ods. 2 písm. b)

Tr. por..

K splneniu podmienok v zmysle § 252 ods. 2 Tr. por. súd poukazuje, že podľa spisového
materiálu obžalovaný obžalobu osobne prevzal 27.05.2016. Pokiaľ ide o riadne a včasné predvolanie
obžalovaného na hlavné pojednávanie i poučenie obžalovaného o možnosti vykonať hlavné

pojednávanie v jeho neprítomnosti, k tomu súd dáva do pozornosti, že predvolanie na hlavnépojednávanie vytýčené na 05.09.2019 (ktorého súčasťou bolo i poučenie o možnosti vykonať hlavné
pojednávanie v neprítomnosti obžalovaného) obžalovaný najskôr 01.07.2019 odoprel prevziať a toto
sa 19.07.2019 vrátilo súdu (č.l. 126). Platí teda fikcia jeho doručenia podľa § 67 ods. 2 Tr. por. dňom

01.07.2019. Predvolanie na hlavné pojednávanie vytýčené na 15.10.2019 (ktorého súčasťou bolo i
poučenie o možnosti vykonať hlavné pojednávanie v neprítomnosti obžalovaného) si obžalovaný v
odbernej lehote nevyzdvihol a toto sa 02.10.2019 vrátilo súdu (153). Platí teda fikcia jeho doručenia
podľa § 66 ods. 3 Tr. por. dňom 01.10.2019. Obžalovaný navyše bol už v priebehu prípravného konania
poučený o spôsoboch a následkoch doručovania (č.l. 29 a 30). Preto súd aplikujúc 252 ods. 2 v spojení

s § 255 ods. 2 Tr. por. vždy rozhodol, že hlavné pojednávanie vykoná v neprítomnosti obžalovaného.

Po prednese obžaloby na hlavnom pojednávaní súd vykonal dokazovanie čítaním zápisnice o výpovedi
obžalovaného z 07.04.2015 (postupom podľa § 258 ods. 4 Tr. por.; č.l. 19-24), výsluchom poškodeného
C. a čítaním listinných dôkazov v spise sa nachádzajúcich, konkrétne odborného vyjadrenia (č.l. 39),
údajov o motorovom vozidle (č.l. 48), hodnotenia väzenskej služby (č.l. 50 a 51), odpisu z registra trestov

obžalovaného (č.l. 137), správy a trestného rozkazu Okresného súdu Bratislava II (č.l. 151 a 152) a
podstatnej časti pripojeného spisu Okresného súdu Pezinok 2T 183/2011.

Obžalovaný podľa čítanej zápisnice o jeho výsluchu pred orgánmi činnými v trestnom konaní zo
07.04.2015 po zákonnom poučení k veci uviedol, že si vozidlo podľa skutkovej vety obžaloby (vtedy

uznesenia o vznesení obvinenia) od poškodeného - jeho syna naozaj požičal, a to v obci Dolná Súča.
Bolo to asi 26.09.2010. Vozidlo používal približne mesiac a pol, potom sa vozidlo pokazilo niekde za
obcou Velim, kde ho zanechal. Pri zanechaní vozidla za obcou Velim nikto ďalší prítomný nebol. Vozidlo
používal on a nikto iný. Asi po štyroch dňoch sa vrátil na miesto, kde sa už pokazené vozidlo nachádzalo,
tj. za obcou Velim, kde našiel toto vozidlo rozkradnuté. Aj tam bol len on a nikto iný. Vozidlo následne

ohliadol a zistil, že z motora boli vymontované nejaké súčiastky, rozbité sklo, bolo bez značiek a pod..
Keď ho videl v takom stave, odišiel preč a vozidlo tam nechal. Asi po troch alebo štyroch dňoch sa vrátil
naspäť a vozidlo bolo preč, čo sa s ním stalo, to nevedel. Preto vozidlo nemohol vrátiť synovi. So synom
sa moc nestýka a nehovorí s ním, teda mu o tom nehovoril. Nepovedal to ani nikomu inému. Svojho
konania veľmi ľutoval a po prepustení z výkonu trestu odňatia slobody sa bude snažiť synovi škodu

uhradiť. Pokiaľ sa mal vyjadriť, či a z akého dôvodu si od svojho syna vozidlo požičal uviedol, potvrdil
jeho vypožičanie, avšak dôvod si vzhľadom na odstup času už nepamätal. Pokiaľ bol dopytovaný,
prečo v deň vypožičania vozidlo nevrátil synovi uviedol, že toto bolo vykradnuté a potom úplne zmizlo. S
vozidlom v daný deň išiel najskôr do Bratislavy a potom do Čiech. Používal ho asi mesiac a pol, jazdil s
ním v Kolíne a okolí, nijak inak s ním nenakladal. Nevedel ani to, či vo vozidle boli osobné veci jeho syna,

ak áno, zastali tam a potom bolo vozidlo vykradnuté. Na otázku, či si vozidlo vypožičal so súhlasom syna
uviedol, že áno, syn mu sám odovzdal kľúče a doklady od neho.

Svedok C. R., syn obžalovaného, na hlavnom pojednávaní vypovedal v podstate zhodne s prípravným
konaní. Uviedol, že 17.06.2010 v čase cca o 10:00 hod. odišiel obžalovaný z ubytovne v obci Horná

Súča, kde spoločne s ocom bývali a tam pracovali, na jeho vozidle BMW 325, tmavomodrej farby, EČV:
BA-XXXCO a odvtedy nikomu nepodal o sebe žiadnu správu ani mu jeho vozidlo nevrátil. Vozidlo si
obžalovaný od neho požičal s tým, že ide do obchodu do mesta Dubnica nad Váhom a okamžite sa vráti.
Preto mu svedok vozidlo požičal s tým, že mu ho obžalovaný v ten istý deň po príchode z obchodu vráti.
Obžalovaný však ušiel aj s vozidlom na neznáme miesto a odvtedy sa svedkovi neozval. Vo vozidle mal

svedok v čase úteku obžalovaného aj oblečenie v hodnote cca 200,- €, doklady od vozidla, občiansky
preukazplatnýkdátumupožičaniavozidlaadokumentáciukustavbámživnostníkanajehomeno.Keďže
sa spoločne s jeho matkou domnievali, že obžalovaný odišiel len dočasne a vráti sa, jeho nezvestnosť
nahlásili až 17.09.2010 na OO PZ v Trenčíne, v obvode ktorého svedok v tom čase pracoval. Následne
bol obžalovaný vypátraný na jemu neznámom mieste v Českej republike, kde presne, to ale svedkovi nik

nepovedal, nakoľko si to obžalovaný neželal, policajti mu len povedali, že bol stotožnený živý a zdravý.

Z odborného vyjadrenia vypracovaného spoločnosťou NEDIELKA plus s.r.o. 18.02.2012 vyplynulo, že
vozidlo BMW 325 TDS 3C, EČV: BA-XXXCO, rok výroby: 1997 malo ku dňu 17.06.2010 hodnotu 3.200,-
€.

Z hodnotenia väzenskej služby nevyplynuli negatívne poznatky o obžalovanom počas výkonu trestu
odňatia slobody vo väzniciach Hradec Králové a Odolov.Z odpisu z registra trestov GP SR z 05.09.2019 vyplynulo, že obžalovaný bol k danému dňu celkom
dvanásťkrát trestne stíhaný, a to za rôznorodú trestnú činnosť. Vo vzťahu k jeho prvým piatim
odsúdeniam (OS Bratislava III pod 1T 68/87 za nešpecifikovaný prečin, OS Bratislava III pod 16T

37/1995 za krádež, OS Bratislava I pod 4T 72/1995 za krádež, OS Bratislava II pod 3T 84/1995 za
krádež a OS Bratislava I pod 1T 41/2003 za ublíženie na zdraví) sa na neho hľadí, ako keby nebol
odsúdený. Potom vyplýva (šieste) odsúdenie trestným rozkazom Okresného súdu Pezinok 2T 183/2011
z 16.09.2011 za prečin ohrozenia pod vplyvom návykovej látky podľa § 289 Tr. zák., za čo mu bol uložený
trest odňatia slobody 8 mesiacov, ktorého výkon bol podmienečne odložený a bola mu určená skúšobná

doba 18 mesiacov do 06.01.2015 a zákaz činnosti riadiť motorové vozidlá 3 roky. Odsúdenia siedme
až jedenáste sú cudzozemské (Obvodní soud Praha 4 pod 33T 133/2012, Okresní soud Nymburk pod
4T 117/2013, Okresní soud Kolín pod 1T 143/2013 a Okresní soud Kutná Hora pod 2T 26/2014 a 14T
86/2014), a to vždy pre majetkovú trestnú činnosť - krádeže. Posledne vyplýva odsúdenie trestným
rozkazom Okresného súdu Bratislava II 5T 150/2016 z 27.08.2016, právoplatným 17.09.2016, za prečin
zanedbania povinnej výživy podľa § 207 ods. 3 Tr. zák., za čo mu bol uložený trest odňatia slobody 1

rok, ktorého výkon bol podmienečne odložený a bola mu určená skúšobná doba 2 roky do 18.09.2018
a povinnosť v skúšobnej dobe zaplatiť zameškané výživné.

Z trestného rozkazu Okresného súdu Bratislava II 5T 150/2016 z 27.08.2016 vyplýva, že došlo k
odsúdeniu obžalovaného tak, ako súd uviedol v odseku vyššie, pričom je zrejmý dátum právoplatnosti

17.09.2016, z čoho vyplýva, že trestný rozkaz bol obžalovanému oznámený medzi dátumom jeho
vydania a jeho právoplatnosti. Podľa správy Okresného súdu Bratislava II z 26.09.2019 vyplýva, že spis
5T 150/2016 nemohol byť tunajšiemu súdu zapožičaný, keďže v konaní je na obžalovaného vydaný
príkaz na zatknutie, obžalovaný sa nedostavuje na verejné zasadnutia, kde sa má rozhodnúť o jeho
neosvedčení sa v skúšobnej dobe podmienečného odsúdenia.

Z pripojeného spisu Okresného súdu Pezinok 2T 183/2011 vyplýva, že došlo k odsúdeniu obžalovaného
tak, ako súd uviedol vyššie, pričom skúšobná doba mu uplynula 06.01.2015. Ďalej vyplýva, že v
lehote podľa § 50 ods. 5, ods. 6 Tr. zák. súd nerozhodol o tom, či sa obžalovaný v skúšobnej dobe
podmienečného odsúdenia osvedčil a tak platí, že došlo k osvedčeniu sa obžalovaného zo zákona podľa

cit. zák. ust. najneskôr dňom 06.01.2017. Ďalej vyplýva, že uložený trest zákazu činnosti riadiť motorové
vozidlá obžalovaný vykonal 06.01.2018.

Po vykonaní dokazovania na hlavnom pojednávaní, zhodnotiac vykonané dôkazy v intenciách § 2 ods.
12 Tr. por., súd dospel k záveru, že bez akýchkoľvek rozumných pochybností sa skutok, ktorý bol

obžalovanému kladený za vinu, stal, tento vykazuje všetky zákonné znaky skutkovej podstaty prečinu
neoprávneného používania cudzieho motorového vozidla podľa § 217 ods. l, ods. 2 písm. c) Tr. zák. a
tento spáchal obžalovaný.

Pokiaľ ide o objekt, predmet útoku a subjekt skutkovej podstaty prečinu neoprávneného používania

cudzieho motorového vozidla podľa § 217 Tr. zák., súd len stručne uvádza, že objektom tohto trestného
činu ochrana vlastníctva veci - motorového vozidla, pokiaľ ide o oprávnenie ho užívať a mať ho v držbe.
Ide o tzv. spreneveru úžitku formou prechodného používania zvereného cudzieho motorového vozidla.
Predmetom útoku je teda zverené vozidlo. Subjekt (páchateľ) je pritom vymedzený špeciálne, a teda
páchateľomtohtotrestnéhočinumôžebyťosoba,ktorájednakspĺňapredpokladytrestnejzodpovednosti

(§ 22 a 23 Tr. zák.) a jednak jej bolo cudzie motorové vozidlo zverené. Preto páchateľom tohto trestného
činu je aj osoba, ktorej vlastník motorového vozidla zveril vozidlo na určitý cieľ a ktorá neoprávnene
odovzdá toto vozidlo ďalšej osobe, aby ho prechodne používala (porovnaj R 36/1978).

Pokiaľ ide o naplnenie objektívnej stránky skutkovej podstaty tohto prečinu, teda o neoprávnené

prechodné používanie cudzieho zvereného motorového vozidla, ide teda o tzv. spreneveru úžitku, i toto
bolo v konaní vykonaným dokazovaním bez akýchkoľvek pochybností dokázané.

V súvislosti s naplnením objektívnej stránky súd prvotne poukazuje, že výsluchom svedka C. R. i
oboznámením údajov o motorovom vozidle bolo dokázané, že ku dňu 17.06.2010 bol C. R. vlastníkom

osobného motorového vozidla BMW 325 TDS 3C, EČV: BA-XXXCO, rok výroby: 1997. Jeho výsluchom
i výsluchom samotného obžalovaného bolo ďalej dokázané, že toto osobné motorové vozidlo zveril
svedok obžalovanému.Z hľadiska naplnenia objektívnej stránky skutkovej podstaty prečinu neoprávneného používania
cudzieho motorového vozidla sa vyžaduje dokázanie neoprávnenosti užívania zvereného motorového
vozidla. Vzhľadom na obranu prezentovanú obžalovaným (výpoveď a odpor proti trestnému rozkazu)

možno skonštatovať, že bol spor o tom, či užívanie zvereného motorového vozidla svedka C. R.
obžalovaným bolo užívaním neoprávneným. V tomto smere boli na hlavnom pojednávanie vykonané
v zásade dve skupiny dôkazov, keď svedok C. R. uviedol, že motorové vozidlo zveril obžalovanému
výlučne za účelom jeho použitia na nákup v Dubnici nad Váhom s tým, že motorové vozidlo mu následne
bude vrátené, zatiaľ čo obžalovaný uviedol, že motorové vozidlo mu svedok C. R. zveril s tým, že si

nedohodli čas jeho vrátenia, resp. si dohodli jeho vrátenie na výzvu. Tieto výpovede súd zhodnotil
v intenciách § 2 ods. 12 Tr. por. (podľa svojho vnútorného presvedčenia založeného na starostlivom
uvážení všetkých okolností prípadu jednotlivo i v ich súhrne), pričom dospel k záveru, že výpoveď
obžalovaného v tejto časti vyznieva nedôveryhodne, s cieľom vyhnúť sa uloženiu trestu.

Je najskôr potrebné dať do pozornosti, že svedok C. R. na hlavnom pojednávaní vypovedal pod

prísahou a po poučení o následkoch krivej výpovede, pričom neboli zistené žiadne skutočnosti, ktoré
by spochybňovali jeho dôveryhodnosť, resp. potvrdzovali, že ním uvádzané skutočnosti nie sú pravdivé.
V nadväznosti na toto konštatovanie potom vyznieva nedôveryhodne tvrdenie obžalovaného, že mu
motorové vozidlo bolo svedkom zapožičané bez akýchkoľvek obmedzení, čo výslovne svedok C. R.
poprel. Ak by totiž tento svedok mal vedomosť o tom, že obžalovaný si prvotne vozidlo požičal na cestu

do Bratislavy, musel by si to svedok pamätať.

Výpoveď obžalovaného v tejto časti vyznieva nedôveryhodne tiež preto, lebo obžalovaný síce tvrdil,
že motorové vozidlo svedka C. R. sa pokazilo, a preto ho odstavil za obcou Velim, kde bolo postupne
rozkradnuté, zároveň však uviedol, že pri pokazení vozidla a ani pri tom, ako sa dvakrát na toto

miesto vrátil, nebol prítomný nikto iný, ako on, nemal teda o tom žiadne dôkazy. Toto samo osebe
je síce možné, avšak v súlade s bežnou ľudskou opatrnosťou nepravdepodobné. Ak si totiž požičiam
motorové vozidlo, ktoré mám povinnosť vrátiť, pričom toto motorové vozidlo sa stane nepojazdným a je
rozkradnuté, je žiaduce situáciu zadokumentovať a vypožičiavateľovi tieto skutočnosti oznámiť (k čomu
nedošlo) a prípadne aj dokázať. Rovnako súd upriamuje pozornosť na to, že toto tvrdenie obžalovaného

je nelogické i preto, že hoc mal vedomosť o tom, že požičané motorové vozidlo sa pokazilo a bolo
rozkradnuté, obžalovaný neoznámil jeho rozkradnutie ani svedkovi ani príslušným orgánom. I samotné
tvrdené zanechanie vozidla väčšej hodnoty na mieste jeho pokazenia je nelogické, keď nie je zrejmé,
prečo nebola k motorovému vozidlu volaná odťahová služba a ani ako obžalovaný pokračoval vo svojej
ceste.

Vo vzťahu k osobitnému kvalifikačnému pojmu podľa § 217 ods. 2 písm. c) Tr. zák., teda, že sa musí
jednať o zverené motorové vozidlo väčšej hodnoty, toto bolo dokázané čítaným odborným vyjadrením
na cenu motorového vozidla svedka C. R. ku dňu spáchania stíhaného skutku, ktorá bola 3.200,- €.

Pokiaľ ide o naplnenie subjektívnej stránky skutkovej podstaty stíhaného prečinu, súd dáva do
pozornosti, že sa vyžaduje úmyselné konanie, ktoré musí zahŕňať prechodné používanie zvereného
motorového vozidla, vrátane zámeru vrátiť vozidlo jeho majiteľovi, resp. aspoň umožniť, aby bolo jeho
dispozičné právo obnovené. Z vykonaného dokazovania vyplynulo, že obžalovaný konal minimálne vo
forme nepriameho úmyslu, keď nepochybne vedel, že tým, že vozidlo bude používať po dni 17.06.2010

a použije ho na iný účel, ako na svedkovi C. R. deklarovanú cestu za účelom nákupu v Dubnici nad
Váhom, prekročí čas a účel, na ktorý mu vozidlo bolo zverené. Keďže tak následne konal, musel s
týmto následkom byť minimálne uzrozumený. Dokázané z časti výpovede obžalovaného, ktorú súd
nevyhodnotil ako nedôveryhodnú, bolo tiež to, že obžalovaný mal v úmysle vozidlo svedkovi C. R. vrátiť,
a teda možno konštatovať, že i subjektívna stránka skutkovej podstaty stíhaného prečinu bola naplnená.

Prihliadnuc na závery vyššie uvádzané bol obžalovaný súdom uznaný za vinného zo skutku tak, ako je
tento uvedený vo výroku rozsudku, ktorým obžalovaný naplnil všetky zákonné znaky skutkovej podstaty
prečinu neoprávneného používania cudzieho motorového vozidla podľa § 217 ods. l, ods. 2 písm. c)
Tr. zák..

Pri určovaní druhu trestu a jeho výmery u obžalovaného súd vychádzal z predpokladov podľa § 34
Tr. zák., pričom poukazuje najmä na to, že obžalovaný bol uznaný za vinného zo spáchania prečinu
neoprávneného používania cudzieho motorového vozidla podľa § 217 ods. l, ods. 2 písm. c) Tr. zák.,kde trestná sadzba podľa § 217 ods. 2 Tr. zák. je 6 mesiacov až 3 roky, teda 6 až 36 mesiacov.
Postupom podľa § 38 ods. 2 Tr. zák. nebola u obžalovaného zistená žiadna poľahčujúca okolnosť,
ale bola u neho zistená priťažujúca okolnosť podľa § 37 písm. m) Tr. zák., teda že už v minulosti

bol odsúdený za trestný čin; pri skúmaní pomeru poľahčujúcich a priťažujúcich okolností bolo preto
potrebné vychádzať z pomeru 0:1 v prospech priťažujúcich okolností a aplikujúc § 38 ods. 4 a § 38
ods. 8 Tr. zák. upraviť trestnú sadzbu uvedenú vyššie zvýšením jej dolnej hranice o jednu tretinu, teda
vychádzať z trestnej sadzby 16 až 36 mesiacov. Obžalovaný spáchal stíhaný skutok 17.06.2010. S
poukazom na odsúdenia obžalovaného tak, ako sú uvedené v piatom odseku na štvrtej strane vyššie,

musel byť obžalovanému ukladaný súhrnný trest podľa § 42 ods. 1 Tr. zák.. Tento prichádzal najskôr
do úvahy k jeho odsúdeniu Okresným súdom Pezinok pod 2T 183/2011, keďže stíhaný skutok bol
spáchaný skôr, ako nadobudol právoplatnosť (a teda aj bol vyhlásený) trestný rozkaz 2T 183/2011 z
16.09.2011 (právoplatný 05.07.2013). Z oboznámeného spisu Okresného súdu Pezinok 2T 183/2011
však vyplynulo, že v lehote podľa § 50 ods. 5, ods. 6 Tr. zák. súd nerozhodol o tom, či sa obžalovaný v
skúšobnej dobe podmienečného odsúdenia osvedčil a tak platí, že došlo k osvedčeniu sa obžalovaného

zozákonapodľacit.zák.ust.najneskôrdňom06.01.2017.Ďalejvyplýva,žeuloženýtrestzákazučinnosti
riadiť motorové vozidlá obžalovaný vykonal 06.01.2018. S poukazom na § 42 ods. 3 Tr. zák. preto
nebolo možné obžalovanému ukladať súhrnný trest vo vzťahu k tomuto jeho odsúdeniu. Nasledujúce
odsúdenia obžalovaného boli odsúdeniami vydanými súdmi iného členského štátu Európskej únie, a
keďže vo vzťahu k týmto rozhodnutiam nevyplýva ich uznanie, opäť s poukazom na § 42 ods. 3 Tr.

zák. neprichádzalo do úvahy ukladanie súhrnného trestu vo vzťahu ku nim. Súhrnný trest teda súd
ukladal vo vzťahu k posledne evidovanému odsúdeniu obžalovaného (Okresným súdom Bratislava II
pod 5T 150/2016), keďže stíhaný skutok bol nepochybne spáchaný skôr, ako bol oznámený (doručený)
trestný rozkaz 5T 150/2016 z 27.08.2016. Zároveň súd poukazuje, že s odkazom na § 42 ods. 2 Tr.
zák. nemohol byť ukladaný súhrnný trest miernejší, ako trest uložený Okresným súdom Bratislava II v

konaní 5T 150/2016.

S odkazom na vyššie uvádzané skutočnosti súd obžalovanému uložil trest odňatia slobody na hornej
hranici trestnej sadzby 36 mesiacov, ktorý považuje na ochranu spoločnosti a nápravu obžalovaného za
postačujúci. Pri uložení trestu na hornej hranici trestnej sadzby sa súd spravoval aj tým, že v minulosti

ukladané tresty odňatia slobody v kratšom trvaní neviedli k náprave obžalovaného, ktorý sa napriek ich
uloženiu i ďalej dopúšťal trestnej činnosti. Podľa § 51 ods. 1 za splnenia podmienok podľa § 49 ods.
1 písm. a) Tr. zák. súd (obdobne
ako i Okresný súd Pezinok) obžalovanému výkon tohto trestu odňatia slobody podmienečne odložil,
obžalovanému zároveň uložil probačný dohľad a podľa § 51 ods. 2 Tr. zák. mu určil skúšobnú dobu

podmienečného odkladu výkonu trestu odňatia slobody 36 mesiacov. Pre posilnenie účelu trestu (§ 34
ods. 1 Tr. zák.) súd aplikujúc § 51 ods. 2 Tr. zák. s odkazom na § 51 ods. 4 písm. d) Tr. zák.
obžalovanému uložil povinnosť v určenej skúšobnej dobe zaplatiť zameškané výživné, keďže ďalším
výrokomaplikujúc§42ods.2Tr.zák.došlokzrušeniuvýrokuotrestetrestnéhorozkazuOkresnéhosúdu
Bratislava II 5T 150/2016 z 27.08.2016 i všetkých rozhodnutí obsahovo na tento výrok nadväzujúcich,

ak vzhľadom na zmenu, ku ktorej došlo zrušením, stratili podklad.

Aplikujúc § 287 ods. 1 a 288 ods. 2 Tr. zák. súd obžalovanému zároveň jednak uložil nahradiť
poškodenému škodu, ktorá mu stíhaným skutkom bola spôsobená a ktorej výška bola v konaní
oboznámeným odborným vyjadrením dokázaná a jednak vo zvyšku poškodeného odkázal na civilný

proces.
neoprávnene používal cudzie motorové vozidlo väčšej hodnoty, ktoré mu bolo zverené,

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je prípustné odvolanie do 15 dní od jeho oznámenia prostredníctvom Okresného
súdu Trenčín na Krajský súd v Trenčíne. Oznámením rozsudku je jeho vyhlásenie v prítomnosti toho,

komu treba rozsudok doručiť. Ak sa rozsudok vyhlásil v neprítomnosti takejto osoby, oznámením je až
doručenie rozsudku. Odvolanie nemôže podať ten, kto sa ho výslovne vzdal.