Rozsudok ,
Potvrdené Judgement was issued on Wednesday, May 16, 2019

Súd: Krajský súd Prešov
Spisová značka: 19Co/162/2018

Identifikačné číslo súdneho spisu: 8117206256
Dátum vydania rozhodnutia: 16. 05. 2019
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Zlata Simková

ECLI: ECLI:SK:KSPO:2019:8117206256.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Prešove v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Zlaty Simkovej a členov senátu

JUDr. Gabriely Világiovej a JUDr. Karola Krochtu v spore žalobcu: Friendly Finance Slovakia s.r.o.,
Tallerova 4, Bratislava, IČO: 42 243 368, právne zastúpený advokátskou kanceláriou Mgr. Hendrich
Schindler, Janka Kráľa 7, Banská Bystrica, proti žalovanej: E. C., nar. XX.XX.XXXX, bytom R. XXX,
právne zastúpená Mgr. Ladislavom Riedlom, advokátom v Prešove, Levočská 4703/89, v konaní
o zaplatenie 687,50 Eur s prísl., o odvolaní žalovanej proti rozsudku Okresného súdu Prešov č.k.
17Csp/69/2017 - 32 zo dňa 23.04.2018 takto jednohlasne

r o z h o d o l :

Potvrdzuje rozsudok v napadnutej časti, t.j. vo výroku o povinnosti žalovanej vydať žalobcovi 682,51 eur

a súvisiacom výroku o trovách konania.

Žalobcovi priznáva voči žalovanej nárok na náhradu trov odvolacieho konania v plnom rozsahu, o výške
ktorých rozhodne súd prvej inštancie samostatným uznesením.

o d ô v o d n e n i e :

1. Okresný súd Prešov (ďalej len „súd prvej inštancie“) napadnutým rozsudkom rozhodol tak, že:
„I. Žalovaná je povinná vydať žalobcovi 682,51 Eur, do 3 dní od právoplatnosti tohto rozsudku.
II. Súd zastavuje konanie v časti čo do priznania ročného úroku z omeškania vo výške 5,05 % z istiny
687,51 Eur od 28.02.2016 do 21.09.2016 a zo sumy 900 Eur od 22.09.2016 do zaplatenia.

III. Vo zvyšku súd žalobu zamieta.
IV. Žalobca má nárok na náhradu trov konania od žalovanej vo výške 98,54 % s tým, že o výške trov
konania súd rozhodne samostatným uznesením podľa § 262 CSP.“

2. Rozhodol tak o žalobe, ktorou sa žalobca domáhal zaviazať žalovanú zaplatiť mu 687,51 Eur
s príslušenstvom. Nárok odvodzoval od zmluvy o poskytnutí úveru, ktorej písomné vyhotovenie
sa nezachovalo. Z poskytnutej sumy 900 Eur žalovaná uhradila 212,49 Eur a dlhuje 687,51 Eur.

Prvoinštančný súd po vykonanom dokazovaní a citujúc ust. § § 53 ods. 8, 451 ods. 1,2 a 456 OZ v
odôvodnenírozhodnutiaokreminéhouviedol,žežalobcasadomáhavydaniabezdôvodnéhoobohatenia
vo výške 687,51 Eur, keď dňa 27.01.2016 vyplatil žalovanej zo svojho účtu na jej účet sumu 900 Eur,
pričom nedošlo k uzavretiu zmluvy o poskytnutí úveru ani inej písomnej zmluvy a došlo k plneniu
bez právneho dôvodu. V bankovom výpise z účtu žalobcu 27.01.2016 je uvedený údaj o zaslanej
sume 900 Eur príjemcovi, ktorým je žalovaná a uvedené číslo jej účtu. Z histórie platieb vykonaných
žalovanou na účet žalobcu vyplýva, že mu dňa 16.03.2016 zaplatila 5 Eur, 21.09.2016 5 Eur, 18.07.2016

5 Eur, 16.05.2016 30 Eur, 14.03.2016 172,49 Eur, celkom tak uhradila 217,49 Eur. Žalovaná vo svojich
vyjadreniach nezdôvodnila, na základe čoho plnila žalobcovi tieto platby. Medzi stranami neexistuje
žiadna úverová ani iná zmluva, na základe ktorej došlo k takémuto plneniu. Prvoinštančný súd mal za
to, že sa nejedná o prípad podľa § 53 ods. 8 Občianskeho zákonníka, ktorý sa viaže na spotrebiteľskévzťahyvtýchsituáciách,keďdodávateľzrôznychdôvodovnanútispotrebiteľovitovar,ktorýsispotrebiteľ
neobjednalaanihonechceapožadujezaplateniecenyavtakomtoprípadetakýtotovarniejespotrebiteľ
povinný vrátiť ani uschovať. V danom prípade však žalovaná čiastočne plnila, vracala plnenie a celkom

žalobcovizaplatila217,49Eurzaobdobieod14.03.2016do16.03.2017v5splátkach,tedamuselasibyť
vedomá, že prijala plnenie bez právneho dôvodu, bez zmluvy a časť takéhoto plnenia žalobcovi vrátila.
Preto súd nárok žalobcu posudzoval ako bezdôvodné obohatenie, plnenie bez právneho dôvodu podľa §
451 ods. 1 Občianskeho zákonníka, ktoré sa musí vydať. Preto súd zaviazal žalovanú zaplatiť žalobcovi
rozdiel medzi poskytnutou platbou 900 Eur a zaplatenými platbami 217,49 Eur, čo predstavuje sumu

682,51 Eur, a to v lehote do 3 dní od právoplatnosti tohto rozsudku. Vo zvyšku nad priznané plnenie súd
žalobu ako nedôvodnú zamietol. O trovách konania súd rozhodol podľa § 255 ods. 2 CSP.

3. Proti rozsudku podala včas odvolanie žalovaná namietajúc najmä, že ide o nevyžiadané plnenie podľa
ust. § 53 ods. 8 Občianskeho zákonníka. Navrhla, aby odvolací súd napadnutý rozsudok zmenil tak, že
žalobu zamietne a prizná jej nárok na náhradu trov konania.

4. Žalobca považoval napadnutý rozsudok za vecne správny a navrhol jeho potvrdenie.

5. Krajský súd v Prešove (ďalej len „odvolací súd“) príslušný na rozhodnutie o odvolaní (§ 34 zákona
č. 160/2015 Z.z. Civilný sporový poriadok, ďalej len „CSP“), vzhľadom na včas podané odvolanie

preskúmal rozhodnutie v napadnutom rozsahu, ako aj konanie mu predchádzajúce v zmysle zásad
vyplývajúcich z § 379 a nasl. CSP, bez nariadenia pojednávania (§ 385 CSP a contrario) s tým, že miesto
a čas verejného vyhlásenia rozsudku oznámil na úradnej tabuli súdu a webovej stránke Krajského súdu
v Prešove dňa 24.04.2019 a dospel k záveru, že odvolanie žalovanej nie je dôvodné.

6. V odvolacom konaní z dispozičnej zásady vyplýva, že odvolací súd vec prejedná v medziach, v
ktorých sa odvolateľ domáha prieskumu. Určením rozsahu napadnutia rozhodnutia súdu prvej inštancie
odvolateľ nielen vymedzuje to, ohľadne akých výrokov u rozhodnutia súdu prvej inštancie nastal
suspenzívny účinok odvolania, ale súčasne stanoví medze, v ktorých je odvolací súd oprávnený a
povinný rozhodnutie súdu prvej inštancie preskúmať.

7. Odvolací súd v odvolacom konaní posúdil relevantnosť konkrétnych odvolacích dôvodov v kontexte
s namietaným nesprávnym právnym posúdením, a to, či súd prvej inštancie na zistený skutkový stav
správne, v úplnosti, aplikoval príslušné právne predpisy, či riadne svoje rozhodnutie odôvodnil, to všetko
s prihliadnutím na to, že v odôvodnení rozhodnutia nemusí byť daná odpoveď na každú námietku alebo

argument v opravnom prostriedku, ale iba na tie, ktoré majú rozhodujúci význam pre rozhodnutie o
odvolaní (viď rozhodnutie Ústavného súdu Slovenskej republiky sp. zn. II.ÚS 78/05).

8. Podľa obsahu odvolania odvolací súd posúdil, že žalovaná odvolaním nenamietala výroky č. II. o
čiastočnom zastavení konania a č. III. o zamietnutí žaloby vo zvyšku, preto tieto výroky v zmysle ust.

§ 367 ods. 2 CSP nadobudli právoplatnosť.

9. Súd prvej inštancie vychádzal zo skutkového stavu, ktorý má oporu vo vykonanom dokazovaní a vec
aj správne právne posúdil. Odvolací súd si osvojuje odôvodnenie rozhodnutia súdu prvej inštancie čo
do napadnutej časti v celom rozsahu a na potvrdenie správnosti rozsudku a v súvislosti s odvolacími

dôvodmi dopĺňa nasledovné.

10. Podľa ust. § 53 ods. 8 Občianskeho zákonníka, ak poskytne dodávateľ spotrebiteľovi plnenie
a spotrebiteľ si ho neobjednal, nie je spotrebiteľ povinný plnenie vrátiť ani ho uschovať; vylúčené
sú aj ďalšie nároky dodávateľa voči spotrebiteľovi. Nevyžiadaným plnením je aj ďalšie opakujúce sa

plnenie poskytnuté spotrebiteľovi na základe zmluvy uzavretej prostriedkami diaľkovej komunikácie, ak
spotrebiteľvýslovneotakétoplnenienepožiadal.Akdodávateľnepreukážeopak,považujesaopakujúce
sa plnenie vždy za nevyžiadané.

11. Ustanovenie § 53 ods. 8

bolo do Občianskeho zákonníka doplnené
zákonom č. 161/2011 Z. z. Zmyslom tejto
úpravy bola transpozícia čl. 9 smernice Rady 85/577/EHS o ochrane spotrebiteľa pri zmluvách
uzatváraných mimo prevádzkových priestorov, a to pre všetky spotrebiteľské právne vzťahy. Má sa ňouzabrániť situáciám, keď dodávateľ z rôznych dôvodov „nanúti“ spotrebiteľovi tovar, ktorý si spotrebiteľ
neobjednal (a ani ho nechce) a požaduje zaplatenie ceny. Takýto tovar nie je spotrebiteľ povinný vrátiť
ani uschovať. Za nevyžiadané plnenia sa považujú i plnenia poskytované prostredníctvom internetu.

12. Spornou otázkou v prejednávanej veci zostalo, či vo vzťahu o zaplatenie sumy 682,51 eur išlo o
nevyžiadané plnenie v zmysle ust. § 53 ods. 8 OZ. Z obsahu spisu mal odvolací súd za preukázané, že
žalovaná sa zaregistrovala na adrese internetového sídla žalobcu, z čoho možno dôvodne usudzovať,
že mala v úmysle požiadať žalobcu o poskytnutie úveru. V rámci registrácie poskytla žalobcovi osobné

údaje vrátane čísla bankového účtu, na ktorý jej mali byť peniaze zaslané, či údaje o zamestnávateľovi
a výške príjmov (z čoho vyplýva, že žalobca ako poskytovateľ úveru zisťoval bonitu klienta). Následne
dňa 27.01.2016 žalobca zaslal žalovanej na číslo účtu, ktoré žalovaná uviedla pri registrácii, sumu 900
Eur. Je len veľmi málo pravdepodobné, aby žalobca ako poskytovateľ úverov, ktorý je pri výkone svojej
činnosti povinný dodržiavať okrem iného aj Zákon č. 129/2010 Z.z., z ktorého nedodržania mu plynú
sankcie, zaslal žalovanej na účet sumu 900 Eur bez jej vyžiadania. Navyše, ak išlo o nevyžiadané

plnenie, ako tvrdí žalovaná, tak je otázne, prečo jej následné správanie nasvedčovalo tomu, že peniaze
jej boli poskytnuté na jej žiadosť, keď namiesto toho, aby ich hneď v celosti vrátila, začala ich postupne
splácať. Toto správanie žalovanej svedčí o tom, že žalovaná si peniaze od žalobcu vyžiadala.

13. Pokiaľ žalobca zaslal žalovanej sumu 900 Eur a žalovaná si tieto peniaze ponechala a použila, bolo

by v rozpore s dobrými mravmi, keby ich nebola povinná vrátiť. V tejto súvislosti odvolací súd poukazuje
na to, že ust. § 53 ods. 8 OZ slúži na ochranu spotrebiteľa pred nekalými praktikami dodávateľov, ktorí
obťažujúspotrebiteľovnevyžiadanýmplnením,anáslednesivočinimuplatňujúajďalšiefinančnénároky
či sankcie, a nie na bezdôvodné obohacovanie sa spotrebiteľov. Odvolací súd nemôže odobriť také
správanie sa spotrebiteľov, ktoré smeruje k zneužívaniu tohto inštitútu tým, že spotrebiteľ odvolávajúc sa

na predmetné ustanovenie sa snaží vyhnúť plneniu svojich povinností v podobe vrátenia poskytnutých
finančných prostriedkov, a to ako vrátenia bezdôvodného obohatenia v prejednávanom prípade.

14. Odvolací súd má za to, že jednotlivé fakty a dôkazy predložené žalobcom vo vzájomnej súvislosti
nasvedčujú tomu, že žalovaná si plnenie od žalobcu vyžiadala aj dostala vo výške 900 eur, a preto je

povinná ho vrátiť ako bezdôvodné obohatenie, keďže v konaní nebolo preukázané, aby ich dostala na
základe nejakej zmluvy.

15. Za daného stavu odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie čo do povinnosti žalovanej vydať
žalobcovi 682,51 eur do 3 dní od právoplatnosti tohto rozsudku, vrátane správneho výroku o trovách

konania, ako vecne správny potvrdil (§ 387 ods. 1 a 2 CSP).

16. O trovách odvolacieho konania bolo rozhodnuté podľa § 396 odsek 1 a 2 CSP v spojení s § 255
odsek 1 CSP a žalobcovi, ktorý bola v konaní plne úspešný, priznal nárok na náhradu trov konania. Ich
kvantifikáciu zrealizuje súd prvej inštancie podľa § 262 ods. 2 CSP.

17. Rozhodnutie bolo prijaté senátom Krajského súdu v Prešove v pomere hlasov 3 : 0.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu odvolanie n i e j e prípustné.

Poučenie o dovolaní: Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa.
(§ 419 Civilného sporového poriadku, v ďalšom texte už len „CSP“)

Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa
konanie končí, ak

a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,
b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu,
c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný
zástupca alebo procesný opatrovník,
d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,

e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebof) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 CSP).

Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo
rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej
otázky,
a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu,
b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo

c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne.
Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti
uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n). (§ 421 ods. 1 a 2 CSP)

Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak
a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy;

na príslušenstvo sa neprihliada,
b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany
neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada,
c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia
dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b).

Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby
na súde prvej inštancie. (§ 422 ods. 1 a 2 CSP)

Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné. (§ 423 CSP)

Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu
oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie,
lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy.

Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom

súde. (§ 427 ods. 1 a 2 CSP)

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania ustanovených v § 127 Ods. 1 C. s. p. (ktorému
súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje a podpísania) uvedie, proti ktorému
rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie

považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh). (§ 428 CSP).

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom.
Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je

a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,
b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské
právnické vzdelanie druhého stupňa,
c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený
osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa

predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou
a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého
stupňa. (§ 429 CSP)

Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie

dovolania. (§ 430 CSP).