Rozsudok ,
Potvrdzujúce Judgement was issued on Wednesday, October 31, 2019

Súd: Krajský súd Košice
Spisová značka: 3Co/410/2018

Identifikačné číslo súdneho spisu: 7816201928
Dátum vydania rozhodnutia: 31. 10. 2019
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Angelika Sopoligová

ECLI: ECLI:SK:KSKE:2019:7816201928.2

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Košiciach v senáte zloženom z predsedníčky senátu Mgr. Angeliky Sopoligovej a členiek

senátu JUDr. Evy Feťkovej a Mgr. Zuzany Čisovskej v spore žalobcu: POHOTOVOSŤ, s.r.o., so sídlom
v Bratislave, Pribinova 25, IČO: 35 807 598 proti žalovanej: B. I., nar. XX.X.XXXX, bytom I. M., L. XXX,
o zaplatenie 80,54 eur s príslušenstvom, o odvolaní žalobcu proti rozsudku Okresného súdu Rožňava
č.k. 11C/122/2016-112 zo dňa 21. septembra 2018

r o z h o d o l :

I. P o t v r d z u j e rozsudok.

II. N e p r i z n á v a stranám sporu náhradu trov odvolacieho konania.

o d ô v o d n e n i e :

1. Okresný súd Rožňava (ďalej len „súd prvej inštancie“ alebo „súd“) rozsudkom označeným v záhlaví

tohto rozhodnutia rozhodol prvým výrokom, že žalobu v časti známeho úroku vo výške 266,09 eur,
známeho úroku vo výške 16,09 eur, poplatku vo výške 208,97 eur, poplatku za upomienku vo výške
10,00 eur, zmluvnú pokutu vo výške 33,00 eur, úroku vo výške 39,15% ročne zo sumy 80,54 eur od
26.08.2015 do zaplatenia a trovy mediačného konania vo výške 201,97 eur, zamieta. Druhým výrokom
stranám sporu právo na náhradu trov konania nepriznal.

2. V odôvodnení rozhodnutia uviedol, že žalobca sa podanou žalobou domáhal zaplatenia istiny vo

výške 80,54 eur, známeho úroku vo výške 266,09 eur, známeho úroku vo výške 16,09 eur, poplatku vo
výške 208,97 eur, poplatku za upomienku vo výške 10,00 eur, zmluvnú pokutu vo výške 33,00 eur, úroku
vo výške 39,15% ročne zo sumy 80,54 eur od 26.08.2015 do zaplatenia a trov mediačného konania vo
výške 201,97 eur.

3. O uvedenom nároku súd prvej inštancie rozhodol rozsudkom č.k. 11C/122/2016-67 zo dňa 27.
januára 2017 tak, že prvým výrokom uložil žalovanej povinnosť zaplatiť žalobcovi sumu vo výške

80,54 eur v lehote troch dní odo dňa právoplatnosti rozsudku a druhým výrokom žalobu v prevyšujúcej
časti zamietol. Proti uvedenému rozsudku podal žalobca odvolanie, na základe ktorého Krajský súd v
Košiciach uznesením č.k. 3Co/164/2017 zo dňa 19. apríla 2018 rozhodol a zrušil rozsudok vo výroku o
zamietnutí žaloby v prevyšujúcej časti ako aj vo výroku o nároku na náhradu trov konania a v rozsahu
zrušenia vec vrátil súdu prvej inštancie na ďalšie konanie a nové rozhodnutie.

4. Sud prvej inštancie po vrátení veci na pojednávaní opätovne vykonal dokazovanie listinami

nachádzajúcimi sa v spise. Uplatnený nárok posúdil ako občianskeho právny a zmluvu ako
spotrebiteľskú podľa ustanovení Občianskeho zákonníka a zákona č. 129/2010 Z.z. o spotrebiteľských
úveroch.5. Súd prvej inštancie citoval § 9 ods. 1 a 2, § 11 ods. 1 zákona č. 129/2010 Z.z. o spotrebiteľských
úveroch a po preskúmaní zmluvy o úvere dospel k záveru, že táto neobsahuje zákonom požadované
náležitosti podľa § 9 ods. 2 zákona č. 129/2010 Z.z., nakoľko zmluva o úvere obsahuje len údaj o výške

poskytnutého úveru 300,- eur, ktorú sa dlžník zaväzuje zaplatiť zvýšenú o poplatok 346,- eur, teda spolu
sa zaviazal uhradiť 696,- eur a údaj o RPMN vo výške 39,20%.

6. Dôvodil, že v zmluve o úvere dohodnutá ročná úroková sadza 39,20% je v hrubom rozpore
s dobrými mravmi, nakoľko podľa zverejnených priemerných úrokových sadzieb (na webovom sídle

Národnej banky Slovenska: ) poskytnutých pre spotrebiteľské úvery v
rozhodujúcomobdobí(t.j.kudňu25.05.2013,kedybolauzavretáúverovázmluva)vkategóriiNovéúvery
pre domácnosti, pri spotrebiteľských úveroch so splatnosťou do jedného roka, činila úroková sadzba
hodnotu 8,12% ročne. Podľa § 11 ods. 1 zákona č. 129/2010 Z.z. poskytnutý úver považoval súd
prvej inštancie za bezúročný a bez poplatkov, nakoľko dohodnutá úroková miera medzi stranami činila

výšku 39,20%, čo je takmer 5-násobok obvyklej úrokovej miery poskytovanej finančnými inštitúciami v
rozhodujúcom období.

7. Pokiaľ ide o uplatnený nárok na zaplatenie sumy 10 eur za upomienku, zmluvnú pokutu vo výške 33,-
eur a sumu 201,97 eur ako trovy mediačného konania, súd prvej inštancie poukazujúc na čl. 6 ods. 1 a čl.

8 CSP uzavrel, že žalobca na preukázanie dôvodnosti nárokovaných súm nepredložil súdu relevantné
dôkazy, z ktorých by súd mohol po ich vykonaní a zhodnotení dospieť k záveru, že žalobcovi patrí právo
na ich úhradu žalovanou.

8. O náhrade trov konania súd prvej inštancie rozhodol podľa § 255 ods. 2 CSP tak, že žiadnej zo strán

sporu ich náhradu nepriznal

9. Proti rozsudku podal včas odvolanie žalobca z dôvodov podľa § 365 ods. 1 písm. b/, d/, f/ a h/ CSP
a navrhol rozhodnúť v celom rozsahu v súlade so žalobným návrhom.

10. V dôvodoch svojho odvolania žalobca poukázal na nepreskúmateľnosť napadnutého rozsudku pre
nedostatok dôvodov. Mal za to, že v dôsledku nedostatočnosti odôvodnenia napadnutého rozsudku,
došlo v konaní pred súdom prvej inštancie k takej vade konania, na ktorú odvolací súd podľa § 380
ods. 2 CSP prihliada z úradnej povinnosti. Žalobca má za to, že z napadnutého rozsudku nie je zrejmé,
na akom právnom základe sa súd prvej inštancie vysporiadal s určením Zmluvy ako bezúročnej a bez

poplatkov. Žalobca ďalej namietal, že pokiaľ ide o výšku úrokov, v čase uzavretia Zmluvy neexistoval a
nebol účinný žiaden všeobecne záväzný predpis, podľa ktorého by bola stanovená maximálna prípustná
výška úrokov za poskytnutie peňažných prostriedkov, dávajúc do pozornosti rozhodnutie Vrchného súdu
v Prahe, sp. zn. 12Cmo 95/2005, a preto podľa názoru žalobcu je možné vychádzať iba z ustanovenia
§ 53 ods. 6 Občianskeho zákonníka. Zároveň žalobca s poukazom na § 39 Občianskeho zákonníka

dôvodil, že nakoľko dohoda o úrokovej sadzbe spĺňa všetky náležitosti ustanovené zákonom, nemožno
jupovažovaťzaabsolútneneplatný právnyúkon.Mázato,že dohodaoúrokovejsadzbeniejevrozpore
sdobrýmimravmi,vzhľadomnaichzapracovanievcivilnomkódexedozákladnýchprincípov,akoajčasti
týkajúcej sa platných právnych úkonov, a teda predstavujú popri kogentných zákonných ustanoveniach
jeden z limitov. Vzhľadom na uvedené, podľa názoru žalobcu za dobré mravy nikdy nebude možné

považovať normy správania a za konanie v súlade s dobrými mravmi nebude možné považovať konania,
vrátane uzatvorenia právnych úkonov, ktoré sú v rozpore s akýmkoľvek platným všeobecne záväzným
právnym predpisom. Vzhľadom na uvedené bol žalobca toho názoru, že nebol daný žiaden dôvod na
to, aby Zmluva v časti zmluvného úroku vo výške 39,15% ročne sa považovala za neplatnú a v rozpore
s dobrými mravmi. Záverom k dôvodom zamietnutia žaloby v časti uplatneného nároku na zaplatenie

poplatku za upomienku a mediačné konanie, žalobca poukázal na všeobecné podmienky poskytnutia
úveru a to bod 07. a bod 10 a nesúhlasil s konštatovaním súdu, že žalobca neuniesol dôkazné bremeno
tvrdenia a dôvod uplatňovaného nároku.

11. Žalovaná sa odvolaniu žalobcu nevyjadrila.

12. Krajský súd v Košiciach ako súd odvolací (§ 34 CSP) prejednal odvolanie žalobcu ako podané
včas, oprávnenou osobou, proti rozhodnutiu, proti ktorému je odvolanie prípustné, bez nariadeniapojednávania v zmysle ust. § 385 ods. 1 CSP a contrario v rozsahu vyplývajúcom z ust. § 379 a § 380
ods. 1, 2 CSP z hľadiska uplatnených odvolacích dôvodov podľa § 365 ods. 1 písm. b/, d/, f/ a h/ CSP.

13. Rozsudok bol verejne vyhlásený na Krajskom súde v Košiciach dňa 31.10.2019 o 9,30 hod. v
pojednávacej miestnosti č. dv. 230/II. poschodie, pričom miesto a čas verejného vyhlásenia rozhodnutia
bolo zverejnené dňa 14.10.2019 na úradnej tabuli a webovej stránke Krajského súdu v Košiciach v
zmysle § 219 ods. 1, 3 a § 378 ods. 1 CSP.

14. Odvolací dôvod podľa § 365 ods. 1 písm. b/ CSP, t.j., že súd nesprávnym procesným postupom
znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu
práva na spravodlivý proces.

15. Odvolací dôvod podľa § 365 ods. 1 písm. d/ CSP, t.j. že konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za
následoknesprávnerozhodnutievoveci,jedanýprocesnýmivadamikonania,akoajnepreskúmateľnosť

rozhodnutia.

16.Odvolacídôvodpodľa§365ods.1písm.f/CSP,žesúdprvejinštanciedospelnazákladevykonaných
dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam sa týka chyby v zisťovaní skutkového stavu súdom prvej
inštancie.

17. Nesprávnym právnym posúdením veci v zmysle § 365 ods. 1 písm. h/ CSP je omyl súdu pri aplikácii
práva na zistený skutkový stav.

18. Odvolateľ v dôvodoch podaného odvolania namieta nepreskúmateľnosť rozhodnutia súdu prvej

inštancie, posúdenie zmluvy o úvere ako bezúročnej a bez poplatkov z dôvodu absencie zákonných
náležitostí v zmluve o úvere, ako aj z dôvodu neprimeranosti dohodnutej odplaty a dohodnutej RPMN.

19. Odvolací súd k žalobcom namietaným skutočnostiam uvádza, že tieto námietky sú neopodstatnené
a neobstoja. Prvoinštančný súd v odôvodnení svojho rozhodnutia citoval § 9 ods. 2 ako aj § 11 ods.

1 zákona č. 129/2010 Z.z. o spotrebiteľských úveroch, ktoré pojednávajú o obligatórnych zákonných
náležitostiach zmluvy o spotrebiteľskom úvere, pre absenciu ktorých je úver považovaný za bezúročný
a bez poplatkov, a svoje rozhodnutie náležite a jasne odôvodnil ich posúdením. Súd prvej inštancie
založil svoje rozhodnutie na posúdení zmluvy o úvere ako absolútne neplatnej podľa § 39 Občianskeho
zákonníka v časti dohodnutej odplaty pre rozpor s dobrými mravmi, nakoľko medzi stranami bola

dohodnutá neprimerane vysoká odplata za úver vo výške 39,20 % ročne, pričom banky na území SR v
rovnakom období poskytovali spotrebiteľské úvery za priemerné úrokové miery 8,12 % ročne.

20. Odvolací súd sa stotožňuje so skutkovým záverom prvoinštančného súdu, že výška odplaty
poskytnutého úveru, ktorá dosahuje mieru 39,20 %, je v rozpore s dobrými mravmi podľa §

39 Občianskeho zákonníka, lebo podstatne prevyšuje odplatu obvykle požadovanú na finančnom
trhu za spotrebiteľské úvery v obdobných prípadoch. Nepreskúmateľnosť rozsudku odvolací súd v
odôvodnení napadnutého rozsudku nevzhliadol a naviac odvolateľ žiadnu konkrétnu skutočnosť, ktorá
by spochybňovala presvedčivosť odôvodnenia napadnutého rozsudku ani neuviedol a preto sa odvolací
súd v zmysle § 387 ods. 2 CSP v celom ďalšom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého

rozsudku.

21. Vzhľadom k hore uvedeným skutočnostiam odvolací súd v zmysle ust. § 387 ods. 1 CSP rozsudok
súdu prvej inštancie ako vecne správny vrátane súvisiaceho výroku o trovách konania potvrdil.

22. O trovách odvolacieho konania rozhodol odvolací súd podľa § 396 ods. 1 v spojení s § 255 ods. 1
CSP tak, že nakoľko žalobca nebol v odvolacom konaní úspešný a žalovanej žiadne trovy nevznikli, ich
náhradu stranám sporu nepriznal.

23.TotorozhodnutieprijalsenátKrajskéhosúduvKošiciachpomeromhlasov3:0.(§393ods.2posledná

veta CSP).Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu odvolanie n i e j e prípustné.

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP).

Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa
konanie končí, ak
a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,
b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu,

c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný
zástupca alebo procesný opatrovník,
d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,
e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo
f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné

práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 CSP).

Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo
rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej
otázky,

a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu,
b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo
c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1 CSP).

Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti

uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) (§ 421 ods. 2 CSP).

Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak
a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy;
na príslušenstvo sa neprihliada,

b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany
neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada,
c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia
dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b).
Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby

na súde prvej inštancie (§ 422 ods. 1,2 CSP).

Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 CSP).

Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu

oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie,
lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy. Dovolanie je
podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde (§ 427
ods. 1,2 CSP).

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa

musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).

Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je
a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,
b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské

právnické vzdelanie druhého stupňa,c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený
osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa
predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a

ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa
(§ 429 ods. 2 CSP).

Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie

dovolania (§ 430 CSP).