Uznesenie ,
Potvrdzujúce Judgement was issued on Tuesday, July 25, 2017

Súd: Krajský súd Trnava
Spisová značka: 9Co/314/2016

Identifikačné číslo súdneho spisu: 2112225000
Dátum vydania rozhodnutia: 25. 07. 2017

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Eva Barcajová
ECLI: ECLI:SK:KSTT:2017:2112225000.2

Uznesenie

Krajský súd v Trnave v senáte zloženom z predsedníčky senátu: JUDr. Eva Barcajová a sudkýň: Mgr.
Renáta Gavalcová a JUDr. Bibiána Ťažiarová v právnej veci žalobcu: STEFE Trnava, s.r.o., IČO: 36
277 215, so sídlom Trnava, Františkánska 16, zastúpeného advokátkou: JUDr. Ružena Bubenčíková, so
sídlom Trnava, Kollárova 8, proti žalovaným: 1. N. U., nar. XX.X.XXXX, bytom M., A. V. X, 2. R. U., nar.
XX.XX.XXXX, bytom M., A. V. XX, zastúpená žalovaným 1., o zaplatenie 475,23 Eur s príslušenstvom, o

odvolaniach žalovaných 1., 2. a žalobcu proti uzneseniu Okresného súdu Trnava č. k. 12C/39/2013-103
zo dňa 3.8.2016, takto

r o z h o d o l :

I. Odvolací súd napadnuté uznesenie súdu prvej inštancie p o t v r d z u j e .

II. Žiadna zo strán nemá právo na náhradu trov odvolacieho konania.

o d ô v o d n e n i e :

1. Súd prvej inštancie napadnutým uznesením konanie zastavil a žiadnej zo strán nepriznal právo na
náhradu trov konania. Rozhodnutie odôvodnil právne s použitím § 145 ods. 1, § 146 ods. 1, § 256 ods.
1 (§ 146 ods. 2 Občianskeho súdneho poriadku do 30.6.2016) a 2, § 255 ods. 2 Civilného sporového
poriadku.

2. Vecne argumentoval tým, že žalobca vzal svoju žalobu v časti istiny späť po rozhodnutí

prvoinštančného a pred rozhodnutím druhoinštančného súdu, pričom odvolací súd späťvzatie pripustil,
rozsudok v tejto časti zrušil a konanie v danom rozsahu zastavil. Žalovaní sa k späťvzatiu v súdom
stanovenej lehote nevyjadrili, preto súd predpokladal, že nemajú voči zastaveniu konania námietky a
rozhodol. Vo zvyšku, t.j. o príslušenstve, ktoré predstavuje 363,03 Eur, sa konalo ďalej (odvolací súd
rozsudok v tejto časti zrušil a vec vrátil na ďalšie konanie). Žalobca považoval pokračovanie v ďalšom
konaní za nehospodárne (z dôvodu znaleckého dokazovania), preto svojím procesným úkonom vzal

žalobu na pojednávaní i v časti príslušenstva späť a žiadal konanie zastaviť. Žalovaní na pojednávaní
dňa 3.8.2016 nesúhlasili so späťvzatím žaloby (príslušenstva) a so zastavením konania. Okresný
súd sa zaoberal tvrdením žalovaného 1. (nariadenie znaleckého dokazovania z dôvodu, že žaloba je
nedôvodná), či sa jedná o vážne dôvody, pre ktoré by mal konanie nezastaviť. Prihliadol pritom na výšku
sumy, ktorá ostala predmetom konania, konkludentný súhlas s predchádzajúcim späťvzatím žaloby v
časti istiny, zaplatením tejto istiny, na výšku trov žalovanými navrhovaného znaleckého dokazovania,

ktoré by vznikli v ďalšom konaní, na možný výsledok konania, ktorý by v prípade úspechu žalovaných
(k čomu logicky smeruje ich obrana v konaní i navrhovaný dôkaz) viedol k zamietnutiu žaloby v časti
príslušenstva, teda rovnako ako teraz by ho neboli povinní žalobcovi uhradiť a dospel k záveru, že
ďalšie konanie je nehospodárne a nie sú tu vážne dôvody pre pokračovanie a navyšovanie jeho trov,
preto konanie zastavil. Súd prvej inštancie žiadnej zo strán nepriznal právo na náhradu trov konania
prihliadnuc na čiastočné procesné zavinenie časti konania každou zo strán, lebo späťvzatie žaloby v

časti istiny 475,23 Eur zavinili žalovaní úhradou dlhu v priebehu konania a späťvzatie žaloby v častipríslušenstva, ktoré zostalo výlučným predmetom konania a vo vyčíslení predstavovalo 363,03 Eur, bolo
procesne zavinené žalobcom, keď žalobu vzal späť z dôvodu nehospodárnosti ďalšieho konania o nej.

3. Proti tomuto uzneseniu podali včas odvolanie žalovaní, keď odvolací súd toto ich odvolanie posúdil
podľa jeho obsahu (§ 124 CSP), a mal za to, že ním navrhli zrušiť napadnuté uznesenie (pokračovať v
konaní). Argumentovali, že nesúhlasia s názorom, že ďalšie konanie je nehospodárne a nie sú vážne
dôvody pre pokračovanie a navyšovanie jeho trov, keď trvajú na nariadení znaleckého dokazovania a
zamietnutí žaloby.

4. Proti tomuto uzneseniu výlučne v časti o rozhodnutí o náhrade trov konania podal odvolanie včas
žalobca a navrhol, aby odvolací súd uznesenie v napadnutom rozsahu zmeniť a priznal mu náhradu
trov konania v plnom rozsahu. Argumentoval tým, že aplikácia § 255 ods. 2 CSP pri rozhodovaní o
trovách konania nebola správna. Je nesporné, že konanie v časti istiny 475,23 Eur zavinili žalovaní a
žalobu v časti poplatku z omeškania zobral späť z dôvodu nehospodárnosti konania. Súdny poplatok

ani trovy právneho zastúpenia sa z poplatku nevypočítavajú, nakoľko ide o príslušenstvo k istine, takže
bez ohľadu na to, že by trval na žalobe a bol by úspešný v časti poplatku z omeškania, prináležala by
mu náhrada trov konania z istiny 475,23 Eur.

5. Odvolací súd vo veci rozhodoval podľa ustanovení zákona č. 160/2015 Z. z. Civilného sporového

poriadku (ďalej len CSP), účinného od 1.7.2016, ktorým bol zrušený doterajší zákon č. 99/1963 Zb.
Občiansky súdny poriadok (ďalej len OSP), pričom podľa § 470 ods. 1 CSP, ak nie je ustanovené
inak, platí tento zákon aj na konania začaté predo dňom nadobudnutia jeho účinnosti. Podľa § 470 ods.
2 veta prvá CSP, právne účinky úkonov, ktoré v konaní nastali predo dňom nadobudnutia účinnosti tohto
zákona, zostávajú zachované.

6.KrajskýsúdvTrnaveakosúdodvolací(§34CSP)pozistení,žeodvolaniabolipodanévčas(§362ods.
1 CSP), oprávnenými subjektami - stranou, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané (§ 359 CSP),
proti rozhodnutiu súdu prvej inštancie, proti ktorému zákon odvolanie v čase jeho podania pripúšťa (§
355 ods. 1 CSP), po skonštatovaní, že podané odvolania majú zákonné náležitosti (§ 127 a § 365 CSP)

a že odvolatelia použili zákonom prípustné odvolacie dôvody (§ 365 ods. 1 písm. h/ CSP), preskúmal
napadnuté rozhodnutie v medziach daných rozsahom odvolaní (§ 379 CSP) a dôvodmi odvolaní (§
380 ods. 1 CSP), s prihliadnutím ex offo na prípadné vady týkajúce sa procesných podmienok, ktoré
nezistil (§ 380 ods. 2 CSP), súc pritom viazaný skutkovým stavom, ako ho zistil súd prvej inštancie,
bez potreby zopakovať alebo doplniť dokazovanie (§ 383 CSP), postupom bez nariadenia odvolacieho

pojednávania (§ 385 ods. 1 CSP a contrario), a dospel k záveru, a dospel k záveru, že odvolania nie sú
dôvodné a napadnuté uznesenie súdu prvej inštancie je vo výrokoch vecne správne, preto ho s použitím
§ 387 CSP ako vecne správne potvrdil.

7.Predmetomprieskumuodvolaciehosúdu,vymedzenýmrozsahomadôvodmiodvolaníboloposúdiť,či

súd prvej inštancie rozhodol správne, keď konanie zastavil napriek nesúhlasu žalovaných so späťvzatím
a žiadnej strane nepriznal právo na náhradu trov konania.

8. Zo spisu odvolací súd zistil, že uznesením na pojednávaní dňa 3.7.2013 okresný súd pripustil zmenu
žaloby, žalovaní 1. a 2. sú povinní zaplatiť žalobcovi spoločne a nerozdielne sumu 475,23 Eur, poplatok

z omeškania vo výške 1 promile denne zo sumy 202,33 Eur od 6.7.2010 do zaplatenia, vo výške
0,5 promile denne zo sumy 272,90 Eur od 6.7.2013 do zaplatenia. Na odvolanie žalovaných Krajský
súd v Trnave uznesením č. k. 25Co/58/2014-82 zo dňa 17.12.2014 pripustil späťvzatie žaloby v časti
istiny 475,23 Eur, rozsudok súdu prvej inštancie (č. k. 12C/39/2013-47 zo dňa 30.9.2013, ktorým uložil
žalovaným 1. a 2. spoločne a nerozdielne zaplatiť žalobcovi sumu 475,33 Eur, poplatok z omeškania

vo výške 1 promile denne zo sumy 202,33 Eur od 6.7.2010 do zaplatenia, vo výške 0,5 promile
denne zo sumy 272,90 Eur od 1.7.2013 do zaplatenia, vo zvyšku žalobu zamietol a žalobcovi uložil
povinnosť zaplatiť súdny poplatok za žalobu vo výške 9,50 Eur, a žalovaným 1. a 2. uložil povinnosť
spoločne a nerozdielne zaplatiť žalobcovi náhradu trov konania vo výške 28,50 Eur za súdny poplatok
za návrh a trovy právneho zastúpenia vo výške 222,64 Eur, všetko do troch dní odo dňa právoplatnosti

tohto rozsudku, k rukám splnomocnenej zástupkyne žalobcu) v tejto časti zrušil a konanie v danom
rozsahu zastavil, vo zvyšku napadnutej vyhovujúcej časti - v príslušenstve (v poplatku z omeškania,
včítane závislého výroku o náhrade trov konania) rozsudok súdu prvej inštancie zrušil a v zrušenom
rozsahu vec vrátil na ďalšie konanie. Na výzvu Krajského súdu v Trnave zo dňa 23.10.2014 (na č.l. 80)ohľadom súhlasu so späťzvatím žaloby v časti istiny 475,23 Eur, ktorá bola žalovanému 1. doručená dňa
27.10.2014, tento nijako nereagoval. Predmetom konania na súde prvej inštancie zostala požiadavka
žalobcu na zaplatenie poplatku z omeškania vo výške 1 promile denne zo sumy 202,33 Eur od 6.7.2010

do zaplatenia, vo výške 0,5 promile denne zo sumy 272,90 Eur od 6.7.2013 do zaplatenia (vyčíslený v
sume 363,03 Eur). Na pojednávaní dňa 3.8.2016 zobral žalobca žalobu v časti poplatku z omeškania
(363,03 Eur) späť a navrhol konanie zastaviť. Žalovaní 1. aj ako zástupca žalovanej 2. so späťvzatím
nesúhlasil preto, že „istinu uhradil z dôvodu, že sa s mestom Trnava ako vlastníkom bytu dohodol, že
po jej zaplatení mestské zastupiteľstvo súhlasilo so zotrvaním žalovaných v byte. Nezaplatil preto, že

súhlasil s dlhom“. Z obsahu zápisnice z pojednávania zo dňa 22.4.2015 (na č.l. 91) vyplýva, že žalovaný
1. uviedol, že nepožiadal mesto Trnava o odpustenie poplatku z omeškania z dôvodu úhrady istiny, preto
že mu bolo povedané Mestom Trnava, že o výšku poplatku si má odsúhlasiť so žalobcom.

9. So záverom súdu prvej inštancie, že ďalšie konanie je nehospodárne a nie sú vážne dôvody pre
pokračovanie a navyšovanie jeho trov sa odvolací súd stotožnil, keď mal za to, že postup okresného

súdu je plne v súlade s § 145 ods. 1 a § 146 ods. 1 CSP. V tejto súvislosti poukazuje na odôvodnenie
napadnutého uznesenia na strane 3, v zmysle ktorého súd prvej inštancie zohľadnil nielen skutkové
a právne špecifiká, vrátane povahy žalobou uplatneného nároku, ale aj možné dôsledky zastavenia
konania na hmotnoprávny vzťah medzi stranami sporu a na mieru a závažnosť ohrozenia práv a
oprávnených záujmov žalovaných. Záver okresného súdu o tom, že na strane žalovaných nie sú vážne

dôvody pre pokračovanie v konaní je v súlade aj s názorom Najvyššieho súdu SR (obdobne uznesenie
sp. zn. 4Cdo 136/2010). Odvolací súd sa s odvolacou argumentáciou žalovaných na základe uvedeného
nestotožnil, keď žalovaní ani v odvolaní neuviedli žiadne vážne dôvody, tak, ako to má na mysli § 146
ods. 1 CSP, pritom aj zastavením konania dosiahli to, čo žiadali zamietnutím žaloby (zánik povinnosti
platiť poplatok z omeškania).

10. Odvolací súd sa nestotožnil ani s odvolacou námietku žalobcu, ktorý nesúhlasil s aplikáciou § 255
ods. 2 CSP, keď žalobu v časti poplatku z omeškania zobral späť z dôvodu nehospodárnosti konania a
súdny poplatok ani trovy právneho zastúpenia sa z poplatku nevypočítavajú, nakoľko ide o príslušenstvo
k istine, takže bez ohľadu na to, že by trval na žalobe a bol by úspešný v časti poplatku z omeškania

prináležala by mu náhrada trov konania z istiny 475,23 Eur. Pokiaľ ide o dôvod späťvzatia žaloby v časti
poplatku z omeškania (vyčísleného žalobcom vo výške 363,03 Eur), ktorý zostal predmetom konania, aj
odvolacísúdmázato,žežalobcazavinilzastaveniekonania,keďsámuzavrel,žeznaleckédokazovanie
je nehospodárne a v tejto časti bol aj podľa odvolacieho súdu neúspešný.

11. V prípade, ak konanie bolo (sčasti) zastavené (napr. z dôvodu čiastočného späťvzatia žaloby), súd
prihliadne na to, či a kto zavinil, že k zastaveniu muselo dôjsť. Najprv teda posúdi otázku, čo bolo
dôvodom, že konanie muselo byť sčasti zastavené, a s prihliadnutím k tomuto záveru
potom hodnotí celkovú otázku, z akej časti bola tá ktorá strana úspešná. Ak je na čiastočnom späťvzatí
žaloby dané zavinenie jednej zo strán, treba z pohľadu § 255 CSP dovodiť, že v tomto rozsahu nemal

vo veci úspech. Vždy platí, že kto zavinil čiastočné zastavenie konania, mal ohľadne tejto časti žaloby
neúspech a úspech sa z hľadiska posudzovania náhrady trov konania pričíta opačnej strane sporu
(uzn. NS SR 6 M Cdo 19/2010).

12. Pri rozhodovaní o náhrade trov konania podľa zaužívanej praxe sa však posudzuje úspešnosť

strany v spore nielen porovnaním žalovanej istiny s prisúdenou istinou, ale aj porovnaním žalovaného
príslušenstva s prisúdeným príslušenstvom tejto istiny. Nepochybne príslušenstvo pohľadávky je taktiež
predmetom konania a vecou samou, pričom v prípade dlhodobých sporov, či výšky požadovaného
poplatku z omeškania, môže mať výška príslušenstva podstatný vplyv na posúdenie úspešnosti tej ktorej
strany v spore.

13. S poukazom na vyššie uvedené teoretické východiská, o nároku na náhradu trov konania súd prvej
inštancie rozhodol správne podľa § 256 ods. 1 v spojení s § 255 ods. 2 CSP, keď správne prihliadol na
čiastočné procesné zavinenie časti konania každej strany, späťvzatie žaloby (istina 475,23 Eur) zavinili
žalovaní a späťvzatie poplatku z omeškania (363,03 Eur) zavinil žalobca. Pri takejto procesnej situácii

žalobca dosiahol úspech 57 % a žalovaní úspech 43 %, keď súdna prax vychádza z toho, že ak je pomer
úspechu a neúspechu u oboch strán rovnaký alebo približne rovnaký, tak ako je tomu aj
podľa odvolacieho súdu v preskúmavanej veci, súd vysloví, že žiadna zo strán nemá na náhradu trov
konania právo.14. Záverom ešte odvolací súd uvádza, že sa stotožnil s námietkou žalobcu, že aj v prípade úspechu v
spore v časti poplatku z omeškania by žalobcovi prináležala náhrada trov konania z istiny 475,23 Eur,

keď uvedené vyplýva z ust. § 10 ods. 2 vyhlášky č. 655/2004 Z. z. v platnom znení, ktoré výslovne hovorí
o hodnote pohľadávky a nie aj o hodnote príslušenstva pohľadávky. Podľa § 121 ods. 3 OZ poplatok z
omeškania je len príslušenstvom pohľadávky. Ak by základom pre výpočet odmeny mala byť aj hodnota
príslušenstva,muselbytozákonodarcavýslovneuviesťužvspomínanom§10ods.2citovanejvyhlášky.
Keďže sa tak nestalo, tarifnou hodnotou by bola len hodnota uplatnenej peňažnej pohľadávky (475,23

Eur). Avšak ani uvedené nemá vplyv na správny záver súdu prvej inštancie o spôsobe rozhodnutia o
náhrade trov konania.

15. S poukazom na vyššie uvedené, po vysporiadaní sa s podstatnými tvrdeniami odvolateľa, odvolací
súd napadnuté uznesenie súdu prvej inštancie ako vecne správne v zmysle § 387 ods. 1 CSP potvrdil.

16. O nároku na náhradu trov konania vrátane trov odvolacieho konania bude rozhodnuté v rozhodnutí,
ktorým sa konanie končí (§ 262 ods. 1 a § 396 CSP), keďže týmto rozhodnutím sa konanie nekončí, a
teda nebol splnený predpoklad pre rozhodnutie odvolacieho súdu o nároku na náhradu trov odvolacieho
konania.

17. O nároku na náhradu trov odvolacieho konania odvolací súd rozhodol podľa § 255 v spojení s 262
ods. 1 a § 396 CSP, vychádzajúc z pomeru úspechu strán v odvolacom konaní. V odvolacom konaní ani
jeden z odvolateľov, teda žalobca v časti rozhodnutia o náhrade trov konania a žalovaní 1. a 2. v časti
zastavenia konania, nebol úspešný, teda žiadna zo strán (odvolateľov) nedosiahla to čoho sa odvolaním
domáhala, preto žiadnej zo strán nebol priznaný nárok na náhradu trov odvolacieho konania.

18. Senát odvolacieho súdu toto rozhodnutie prijal pomerom hlasov 3:0.

Poučenie:

Toto uznesenie nemožno napadnúť odvolaním.
Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP).

Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa
konanie končí, ak
a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,
b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu,
c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný

zástupca alebo procesný opatrovník,
d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,
e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo
f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 CSP).

Dovolanie je podľa § 421 CSP prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo
zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia
právnej otázky,
a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu,
b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo

c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1 CSP).
Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti
uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) (§ 421 ods. 2 CSP).
Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak
a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy;

na príslušenstvo sa neprihliada,
b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany
neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada,
c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvom pohľadávky a výška príslušenstva v čase
začatia dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b) (§ 422 ods. 1 CSP).Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby
na súde prvej inštancie (§ 422 ods. 2 CSP).
Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 CSP).

Dovolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané (§ 424 CSP).
Dovolanie môže podať intervenient, ak spolu so stranou, na ktorej vystupoval, tvoril nerozlučné
spoločenstvo podľa § 77 (§ 425 CSP).
Prokurátor môže podať dovolanie, ak sa konanie začalo jeho žalobou alebo ak do konania vstúpil (§
426 CSP).

Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu
oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie,
lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1
CSP).
Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom
súde (§ 427 ods. 2 CSP).

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).
Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1).

Povinnosť podľa ods. 1 neplatí, ak je
a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,
b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské
právnické vzdelanie druhého stupňa,
c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený

osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa
predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a
ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa
(§ 429 ods. 2 CSP).
Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie

dovolania (§ 430 CSP).
Dovolanie prípustné podľa § 420 možno odôvodniť iba tým, že v konaní došlo k vade uvedenej v tomto
ustanovení (§ 431 ods. 1 CSP).
Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie, v čom spočíva táto vada (§ 431 ods. 2 CSP).
Dovolanie prípustné podľa § 421 možno odôvodniť iba tým, že rozhodnutie spočíva v nesprávnom

právnom posúdení veci (§ 432 ods. 1 CSP).
Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie právne posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne,
a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho posúdenia (§ 432 ods. 2 CSP).
Dovolací dôvod nemožno vymedziť tak, že dovolateľ poukáže na svoje podania pred súdom prevej
inštancie alebo pred odvolacím súdom (§ 433 CSP).

Dovolacie dôvody možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie dovolania (§ 434 CSP).
V dovolaní nemožno uplatňovať nové prostriedky procesného útoku a prostriedky procesnej obrany
okrem skutočností a dôkazov na preukázanie prípustnosti a včasnosti podaného dovolania (§ 435 CSP).