Uznesenie ,
Potvrdzujúce Judgement was issued on Monday, September 30, 2019

Súd: Krajský súd Žilina
Spisová značka: 6Co/195/2019

Identifikačné číslo súdneho spisu: 5117230736
Dátum vydania rozhodnutia: 30. 09. 2019

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Yvetta Dzugasová
ECLI: ECLI:SK:KSZA:2019:5117230736.1

Uznesenie

Krajský súd v Žiline, ako súd odvolací, v senáte zloženom z predsedníčky JUDr. Yvetty Dzugasovej a
členov JUDr. Jany Urbanovej a Mgr. Anny Mihálikovej, v právnej veci žalobcu: Wüstenrot poisťovňa, a.s.,
so sídlom Karadžičova 17, 825 22 Bratislava, IČO: 31 383 408, zastúpený Mgr. Miroslavom Vilímom,
advokátom, so sídlom S. X, XXX XX G., proti žalovanému: S. Z., nar. XX.XX.XXXX, bytom XXX XX H.
XXX, v konaní o zaplatenie 103,95 Eur s príslušenstvom, o odvolaní žalobcu proti uzneseniu Okresného

súdu Žilina č.k. 25Csp/215/2017-71 zo dňa 18. apríla 2019, takto

r o z h o d o l :

Uznesenie Okresného súdu Žilina č.k. 25Csp/215/2017-71 zo dňa 18. apríla 2019 vo výroku o trovách
konania (výrok II.) p o t v r d z u j e .

Vo zvyšnej časti (výroky I., III. a IV.) z o s t á v a uznesenie Okresného súdu Žilina č.k.
25Csp/215/2017-71 zo dňa 18. apríla 2019 n e d o t k n u t é .

Žalovanému náhradu trov odvolacieho konania n e p r i z n á v a .

o d ô v o d n e n i e :

1. Napadnutým uznesením okresný súd postupom podľa § 145 ods. 1 zákona č. 160/2015 Z. z. Civilný
sporový poriadok (ďalej „CSP“) zastavil konanie (výrok I.). Žalovanému náhradu trov konania nepriznal
(výrok II.). Žalobcovi vrátil časť zaplateného súdneho poplatku vo výške 9,80 Eur (výrok III.) a upravil

prevádzkovateľa systému evidencie poplatkov, aby po právoplatnosti uznesenia vrátil žalobcovi súdny
poplatok vo výške 9,80 Eur (výrok IV.).
2. V odôvodnení svojho rozhodnutia uviedol, že žalobou postúpenou Okresnému súdu Žilina dňa
30.10.2017 sa žalobca domáhal vydania súdneho rozhodnutia, ktorým by súd uložil žalovanému
povinnosť zaplatiť žalobcovi sumu 103,95 Eur s príslušenstvom. Podaním doručeným súdu dňa
08.04.2019 vzal žalobca podanú žalobu v celom rozsahu späť. Späťvzatie žaloby odôvodnil tým, že dňa

25.03.2019 žalovaný uhradil sumu 122,08 Eur, čím vyrovnal celú sumu istiny a úrokov z omeškania.
Zároveň žiadal priznať nárok na náhradu trov konania. Súhlas žalovaného so späťvzatím žaloby súd v
zmysle § 146 ods. 1 CSP nezisťoval, nakoľko k späťvzatiu žaloby došlo pred prvým pojednávaním vo
veci. Nakoľko boli splnené všetky zákonom stanovené podmienky, súd konanie na základe vykonaného
dispozitívneho úkonu žalobcu zastavil.
3. O trovách konania rozhodol súd podľa § 262 ods. 1 v spojení s § 256 ods. 1 CSP. V danej veci

procesne zavinil zastavenie konania žalobca, nakoľko po podaní žaloby na súd navrhol konanie zastaviť.
Žalobca i napriek svojmu tvrdeniu nepreukázal, že žalobu zobral späť pre správanie žalovaného, ani
že bola žaloba podaná dôvodne. Vzhľadom na uvedené je procesné zavinenie na zastavení konania
na strane žalobcu a žalovanému by tak prináležala náhrada trov konania. Nakoľko však žalovanému v
konaní žiadne trovy konania nevznikli, okresný súd mu náhradu trov konania nepriznal.
4. O vrátení kráteného súdneho poplatku rozhodol okresný súd v zmysle § 11 ods. 3 veta prvá, ods. 4,

ods. 6 písm. b) zákona č. 71/1992 Zb. o súdnych poplatkoch a poplatku za výpis z registra trestov.5. Proti tomuto uzneseniu podal v zákonom stanovenej lehote odvolanie žalobca, ktorý sa domáhal
zmeny napadnutého uznesenia vo výroku o trovách konania tak, že súd uloží žalovanému povinnosť
nahradiť žalobcovi trovy prvoinštančného konania. Zároveň si uplatnil aj nárok na náhradu trov

odvolacieho konania. Žalobca bol toho názoru, že k späťvzatiu žaloby došlo pre správanie žalovaného,
ktorý zaplatil žalobcom uplatnený nárok na zaplatenie istiny vo výške 103,95 Eur spolu s príslušenstvom
až po podaní žaloby. Bez ohľadu na to, akým spôsobom sa žalobca so žalovaným dohodli na ukončení
predmetného sporu, súd nie je oprávnený sankcionovať žalobcu za to, že to bol práve žalovaný, kto
zavinil začatie, priebeh aj ukončenie súdneho konania. Nesúhlasil ani s konštatovaním súdu o tom, že

žalobca nepreukázal dôvodnosť podanej žaloby. V danom prípade súd prvej inštancie vydal platobný
rozkaz č. k. 25Csp/215/2017-22 zo dňa 24.11.2017, ktorý bol zrušený len z dôvodu, že ho nebolo možné
doručiť žalovanému do vlastných rúk. Žalovaný voči nemu nepodal odpor a ani neskôr v súdnom konaní
tvrdenia žalobcu nerozporoval, naopak uhradil dlžnú sumu aj s časťou príslušenstva, čím de facto uznal
žalobou uplatnený nárok. Ako prílohu podaného odvolania žalobca predložil súdu výpis z inkasného
účtu žalovaného, z ktorého je zrejmá platba žalovaného predstavujúca žalobou uplatnený nárok žalobcu

v tomto konaní.

6. Žalovaný, ktorému bolo odvolanie žalobcu doručené dňa 02.08.2019, procesne nereagoval. Ďalšie
podania v rámci odvolacieho konania súdu predložené neboli.

7. Krajský súd, ako súd odvolací (§ 34 CSP), preskúmal uznesenie okresného súdu v rozsahu
vyplývajúcom z ustanovenia § 379 CSP a bez nariadenia pojednávania podľa ustanovenia § 385 ods. 1
CSP a contrario toto rozhodnutie vo výroku II. o trovách konania v zmysle § 387 ods. 1 CSP potvrdil ako
vecne správne. V nenapadnutej časti (výroky I., III., IV.) zostalo uznesenie okresného súdu nedotknuté.

8. Krajský súd podrobne preskúmal všetky rozhodujúce otázky, ktoré boli vo veci vznesené a v plnom
rozsahu sa stotožnil so skutkovými a právnymi závermi súdu prvej inštancie vo vzťahu k odvolaním
napadnutej časti súdneho rozhodnutia. Okresný súd v dostatočnom rozsahu zistil skutočnosti rozhodné
preposúdeniedanejveci,vecnesprávnerozhodolasvojerozhodnutieodôvodnilvsúladesustanovením
§ 236 CSP. Odôvodnenie rozhodnutia okresného súdu je vecne správne, pričom v jednotlivostiach naň

poukazuje aj odvolací súd. Z uvedených dôvodov sa krajský súd v odvolacom konaní primárne obmedzil
na konštatovanie správnosti dôvodov napadnutého rozhodnutia (§ 387 ods. 2 CSP).

9. V prvom rade považoval krajský súd za nevyhnutné zdôrazniť, že odvolací prieskum bol na základe
zásady neúplnej apelácie v odvolacom konaní striktne vymedzený odvolacími dôvodmi formulovanými

v podanom opravnom prostriedku (§ 380 ods. 1 CSP).

10. Zároveň odvolací súd uvádza, že do práva na spravodlivý proces nepatrí právo sporovej strany,
aby sa všeobecný súd stotožnil s jej právnymi názormi, navrhovaním a hodnotením
dôkazov (IV.ÚS 252/04), ani právo na to, aby bola strana pred všeobecným súdom úspešná, teda aby sa

rozhodlo v súlade s jej požiadavkami (I.ÚS 50/04). Do obsahu základného práva podľa článku 46 ods. 1
Ústavy SR a práva na spravodlivý proces podľa článku 6 ods. 1 Dohovoru nepatrí ani právo strany sporu
vyjadrovať sa k spôsobu hodnotenia ňou navrhnutých dôkazov súdom, prípadne sa dožadovať ním
navrhnutého spôsobu hodnotenia dôkazov (II.ÚS 3/97, II.ÚS 251/03). Prvoinštančný súd v odôvodnení
svojho rozhodnutia uviedol, z akých dôvodov konanie zastavil a rozhodol tiež o nároku na náhradu trov

konania. Svoje rozhodnutie pritom zákonu zodpovedajúcim spôsobom i presvedčivo odôvodnil.

11. Zásadou premietajúcou sa v rozhodovaní súdu o trovách konania v situácii, keď je konanie
zastavené, je zásada zavinenia na zastavení konania upravená v ustanovení § 256 CSP. Ak dôjde
k zastaveniu sporového konania v dôsledku späťvzatia žaloby, je povinnosťou súdu pri rozhodovaní

o trovách konania skúmať procesnú zodpovednosť tej-ktorej procesnej strany na zastavení konania.
Pojem „procesné zavinenie“ použitý v ustanovení § 256 CSP sa posudzuje výlučne z procesného
hľadiska, avšak je nevyhnutné ho vykladať komplexne a extenzívne.

12. Súd prvej inštancie v danom prípade postupoval správne, keď posúdením späťvzatia žaloby, hlavne

na základe žalobcom nepreukázaného tvrdenia o tom, že žalovaný žalobou uplatnenú sumu zaplatil po
začatí konania, dospel k záveru, že procesné zavinenie na zastavení konania nesie
žalobca. Žalobca síce vo svojom späťvzatí žaloby produkoval tvrdenie, že dňa 25.03.2019 mu žalovaný
zaplatil dlžnú sumu 122,08 Eur, avšak toto jeho tvrdenie zostalo len v rovine ničím nepotvrdenéhoa nepreukázaného konštatovania sporovej strany. Na základe popísanej situácie nemohol okresný
súd považovať žalobcom tvrdenú skutočnosť o zaplatení sumy 122,08 Eur žalovanou stranou počas
prebiehajúceho súdneho konania za preukázanú.

13. Vo vzťahu k žalobcom konštatovanej nespornosti jeho vyššie uvedeného tvrdenia odvolací súd
uvádza, že podanie žalobcu, ktorým zobral žalobu v celom rozsahu späť, nebolo žalovanému pred
vydaním napadnutého uznesenia doručované (§ 146 ods. 1 CSP a contrario). V dôsledku toho nemožno
tvrdenie žalobcu o zaplatení sumy 122,08 Eur žalovaným až po začatí súdneho konania,

považovať v zmysle § 151 ods. 1 CSP za nesporné, nakoľko žalovaný nemal o ňom žiadnu vedomosť.
Nespornosť skutkových tvrdení strany sporu môže byť daná buď de facto (ak protistrana vyhlási, že
je pravdivé, alebo, ak protistrana uvedie rovnaké sporové tvrdenie) alebo de iure (právna domnienka
nespornosti skutkového tvrdenia ak ho protistrana nepoprela, alebo, ak ho poprela, ale neúčinne),
čo však nie je situácia, ktorá nastala v prejednávanom prípade. Z uvedených dôvodov odvolací súd
vyhodnotil odvolaciu námietku žalobcu ako nedôvodnú.

14. Pre odvolanie podľa civilného sporového poriadku je typický systém neúplnej apelácie, ktorý vylučuje
možnosť efektívneho uplatnenia nových skutočností a dôkazov v odvolacom konaní. Výnimkou pre
odvolateľa je použitie nových prostriedkov procesného útoku a procesnej obrany v odvolaní, a to za
splnenia taxatívne vymedzených podmienok v zmysle § 366 CSP. Z ust. § 366 CSP totiž vyplýva, že

prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené v konaní pred
súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak a) sa týkajú procesných podmienok, b)
sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu, c) má byť nimi preukázané, že v konaní
došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci alebo d) ich odvolateľ bez
svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie. Zároveň prostriedky procesného útoku

alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené pred súdom prvej inštancie, možno uplatniť
za splnenia podmienok podľa § 366 najneskôr v lehote na vyjadrenie k odvolaniu (§ 373 ods. 4 CSP).
Pokiaľ teda odvolateľ ku svojmu odvolaniu priložil Výpis z inkasného účtu žalovaného, z ktorého vyplýva
uhradenie dlžnej sumy 122,08 Eur, na tieto odvolací súd už neprihliadal. Jednalo sa totiž o prostriedok
procesného útoku, ktorého zamýšľaným účelom bolo preukázanie skutkových tvrdení žalobcu o úhrade

žalovanej sumy žalovaným až v priebehu tohto konania, ktorý mohol žalobca nepochybne pripojiť už k
späťvzatiu žaloby v štádiu prvoinštančného konania. Keďže žalobca tento prostriedok procesného útoku
predložil do spisu až v rámci odvolacieho konania, odvolací súd ho už nemohol akceptovať, nakoľko v
danom prípade nebola splnená ani jedna z podmienok uvedených v § 366 CSP.

15.Zadôvodnúnepovažovalkrajskýsúdargumentáciužalobcusúvisiacusvydanímplatobnéhorozkazu
č. k. 25Csp/215/2017-22 zo dňa 24.11.2017, pri vydaní ktorého mal mať súd v konaní preukázanú
dôvodnosť podanej žaloby. Predmetný platobný rozkaz, vydaný vyšším súdnym úradníkom (na rozdiel
od napadnutého uznesenia, ktoré vydal sudca okresného súdu), bol uznesením č.k. 25Csp/215/2017-38
zo dňa 05.12.2018 zrušený, následkom čoho nemožno na uvedené rozhodnutie súdu viazať následky

v podobe konštatovania dôvodnosti podanej žaloby.

16. S prihliadnutím na uvedené skutočnosti odvolací súd vyhodnotil odvolacie námietky žalobcu ako
nedôvodné. V prejednávanom prípade súd prvej inštancie rozhodol o nároku na náhradu trov
konania v zmysle relevantných zákonných ustanovení Civilného sporového poriadku, ktoré aplikoval

na skutkový stav preukázaný v čase vydania napadnutého rozhodnutia, v dôsledku čoho odvolací súd
uznesenie okresného súdu v napadnutom výroku o trovách konania (výrok II.), ako vecne správne p
o t v r d i l .

17. Vo zvyšnej časti nenapadnutej odvolaním (výroky I., III. a IV.) zostalo uznesenie okresného súdu

nedotknuté týmto rozhodnutím odvolacieho súdu.

18. O nároku na náhradu trov odvolacieho konania rozhodol krajský súd podľa § 262 ods. 1 CSP v
spojení s § 255 ods. 1 CSP a § 396 ods. 1 CSP tak, že žalovanému ako úspešnej procesnej strane
nepriznal nárok na ich náhradu.

19. Z obsahu spisového materiálu totiž vyplýva, že žalovanému v odvolacom konaní preukázateľne
žiadne účelne vynaložené výdavky v súvislosti s uplatňovaním a bránením práva ako trovy konania
(majúce sa nahradiť) nevznikli. Práve to bol dôvod, pre ktorý súd povolaný k vydaniu rozhodnutia, ktorým
sa konanie končí (odvolací súd), mohol rozhodnúť nielen o nároku na náhradu, ale už aj o nepriznanínáhrady (napriek tomu, že pri striktnom riadení sa textom rozhodnej právnej úpravy by sa mohlo zdať,
že tomu tak nie je). Dvojfázové rozhodovanie o trovách konania, predpokladajúce prvé rozhodnutie súdu
povolaného skončiť konanie vo veci len o nároku na náhradu a druhé až následné rozhodnutie súdu

prvej inštancie o výške náhrady (porovnaj § 262 ods. 1 a 2 CSP) má totiž zmysel len pri pozitívnom
vyriešení otázky nároku na náhradu, a naopak taký zmysel postráda, ak výsledkom uvažovania o nároku
na náhradu je záver o neexistencii takéhoto nároku u žiadnej zo strán sporu (prvej preto, že ju na to
neoprávňuje pre ňu nepriaznivý, či ňou zavinený výsledok konania a u druhej preto, že tu
buď niet trov majúcich sa nahradiť, alebo že sú tu dôvody hodné osobitného zreteľa, odôvodňujúce

nepriznanie náhrady). Prezentovaný právny názor vyplýva i z uznesenia NS SR sp. zn. 6 Cdo 166/2016
zo dňa 26.10.2016.

20. Toto rozhodnutie senátu odvolacieho súdu bolo prijaté hlasovaním pomerom hlasov 3 : 0.

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa. (§ 419 CSP)

Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa
konanie končí, ak
a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,
b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu,

c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu
zákonný zástupca alebo procesný opatrovník,
d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,
e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo
f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné

práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces. (§ 420 CSP)

Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo
rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia
právnej otázky,

a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu,
b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo
c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne.

Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní

proti uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n). (§ 421 ods. 1 a 2 CSP)

Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak
a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy;
na príslušenstvo sa neprihliada,

b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany
neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada,
c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia
dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b).
Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby

na súde prvej inštancie. (§ 422 ods. 1 a 2 CSP)

Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné. (§ 423 CSP)

Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu

oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné
uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy.
Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom
súde. (§ 427 ods. 1 a 2 CSP)V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania ustanovených v § 127 ods. 1 CSP (ktorému
súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje a podpísania) uvedie, proti ktorému
rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie

považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh). (§ 428 CSP)

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom.
Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je

a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,
b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské
právnické vzdelanie druhého stupňa,
c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený
osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa
predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou

a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého
stupňa. (§ 429 CSP)

Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie
dovolania. (§ 430 CSP)