Rozsudok ,
Potvrdzujúce Judgement was issued on Tuesday, May 28, 2019

Súd: Krajský súd Košice
Spisová značka: 5Co/19/2019

Identifikačné číslo súdneho spisu: 7114226842
Dátum vydania rozhodnutia: 28. 05. 2019
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Slávka Zborovjanová

ECLI: ECLI:SK:KSKE:2019:7114226842.2

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Košiciach v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Slávky Zborovjanovej a

sudcov JUDr. Andreja Šalatu a JUDr. Jána Slebodníka, vo veci žalobkyne M.. M. E., nar. X.XX.XXXX,
C., P. XXXX/X, zast. Mgr. Richardom Petrovom, advokátom, Košice, Františkánska 3, proti žalovanej
M. T., nar. X.X.XXXX, C., Pajorova XXXX/XX, o vypratanie bytu, o odvolaní žalovanej proti rozsudku
13C/277/2014-187 z 19.9.2018 Okresného súdu Košice I

r o z h o d o l :

P o t v r d z u j e rozsudok.
Žalobkyni priznáva náhradu trov odvolacieho konania v plnom rozsahu.

o d ô v o d n e n i e :

1.Súd prvej inštancie (ďalej len súd) rozsudkom rozhodol, že I. žalovaná je povinná vypratať byt č. X.,
na prízemí, na ulici O. č. XX v C., nachádzajúci sa v obytnom dome súpisné číslo č. XXXX, postavenom

na parc. č. XXX, zapísaného na LV č. XXXXX pre okres C. I, obec C. - A. M., katastrálne územie
L. a odovzdať ho žalobkyni do troch dní od právoplatnosti rozsudku, II. v prevyšujúcej časti žalobu
zamietol, III. žalobkyni priznal právo na náhradu trov konania voči žalovanej vo výške 50 % a IV. návrh
na prerušenia konania zamietol.
2.V odôvodnení rozsudku o.i. uviedol, čoho sa žalobkyňa žalobou, podanou uňho 30.10.2014 domáhala
a ako ju skutkovo a právne odôvodnila. Konštatoval, že uznesením č. k. 13C/277/2014-35 z 10.2.2015
rozhodol o prerušení konania č. k. 13C/277/2014 do právoplatného skončenia konania vedeného na

Okresnom súde Košice I pod č. k. 40C/120/2014 a že na základe podaného odvolania žalobkyňou,
Krajský súd v Košiciach ako odvolací súd rozhodol uznesením č. k. 9Co/283/2015-48 z 13.1.2016 o
odvolaní žalobkyne proti uzneseniu tunajšieho súdu č. k. 13C/277/2014-35 z 10.2.2015 tak, že zrušil
uznesenie a vrátil vec prvoinštančnému súdu na ďalšie konanie. Ďalej uviedol, že vyzval žalobkyňu
na upresnenie žalobného petitu v časti náhrady škody. Žalobkyňa reagovala tak, že špecifikácia
predmetného petitu záleží od pojednávania, nakoľko bude súd chcieť vyhovieť prvému petitu žaloby,
potom bude žalobkyňa reagovať na ďalšiu časť. Žalovaná na pojednávaní predložila kópiu žaloby z

21.6.2017, ktorú žalovaná podala na tunajší súd, pričom predmetom konania je určenie vlastníckych
práv k bytu. Na základe uvedeného žalovaná žiadala prerušiť konanie do skončenia vyššie uvedenej
veci. Žalobkyňa žiadala, aby súd v prejednávanej veci rozhodol vo veci samej, nakoľko vlastnícke
právo k bytu stále svedčí žalobkyni. Žalobkyňa svoj nárok v časti žaloby o náhradu škody nevedela
súdu bližšie špecifikovať žiadnymi predloženými dokladmi. Zistil, že na tunajšom súde je vedené
konanie č. k. 40C/120/2014, v ktorom vystupuje ako žalobkyňa M. T. a ako žalovaní sú označení:
Sberbank Slovensko, a.s., DRAŽOBNÍK, s.r.o. a M.. M. E.. Predmetom konania je vyslovenie neplatnosti

obchodných podmienok k zmluve o úvere č. XXXXXX a všeobecných obchodných podmienok k zmluve
o úvere č. XXXXXX. Konanie sa skončilo rozsudkom č. k. 40C/120/2014-744 z 18.5.2017 tak, že súd
žalobu zamietol a žalovaným priznal náhradu trov konania v rozsahu 100% a Krajský súd v Košiciach
v odvolacom konaní potvrdil napadnutý rozsudok 6.9.2018 rozsudkom č.k. 3Co/300/2017. Ďalej zistil,že na tunajšom súde je vedené konanie č. k. 37C/22/2017, v ktorom vystupuje ako žalobkyňa M. T.
a ako žalovaná M.. M. E., pričom predmetom konania je určenie vlastníckeho práva k predmetnému
bytu. V konaní bol vyhlásený rozsudok č. k. 37C/22/2017 zo 4.12.2017 a súd rozhodol tak, že návrh

na prerušenie konania zamietol, žalobu zamietol a žalovanej priznal proti žalobkyni nárok na náhradu
trov konania v plnej výške. Zistený skutkový stav posúdil podľa právnych predpisov, ktorých znenie
citoval: § 470 ods.1,2 CSP, čl. 20 ods.1 Ústavy SR, § 123, § 124, § 126 ods.1,2, § 132 ods.1,2, § 420,
§ 442 Občianskeho zákonníka a uviedol, že o prechode vlastníckeho práva možno hovoriť vtedy, ak sa
nadobúda vlastnícke právo na základe zákona alebo na základe rozhodnutia štátneho orgánu, resp. na

základe iných skutočností (napr. vydržaním). Možno sem zahrnúť aj nadobudnutie vlastníckeho práva
príklepom licitátora (za podmienky, že vydražiteľ zaplatí požadovanú cenu). Citoval § 2, § 3 ods.1, § 20
ods.14, § 22 ods.1, § 27 ods.1, § 29 ods.1,2, § 33 ods. 8 zák. č. 527/2002 o dobrovoľných dražbách a
o doplnení zákona Slovenskej národnej rady č. 323/1992 Zb. o notároch a notárskej činnosti (Notársky
poriadok) v znení neskorších predpisov a uzavrel, že v danom prípade bolo súdu preukázané notárskou
zápisnicou č. N 1387/2014 Nz 32469/2014, NCRIs 33137/2014 o vykonaní dobrovoľnej dražby podľa

§ 20 zák. č. 527/2002 o dobrovoľných dražbách ako aj výpisom z listu vlastníctva č. XXXXX, okres
C. I, obec C. - A. M., k.ú. L., že žalobkyňa sa stala výlučnou vlastníčkou bytu č. 4, na prízemí, na ulici
O. č. XX v C., nachádzajúceho sa v obytnom dome súpisné číslo č. XXXX, postavenom na parcele
č. XXX, zapísaného na LV č. XXXXX pre okres C. I, obec C. - A. M., katastrálne územie L.. Priebeh
a vykonanie dobrovoľnej dražby bol osvedčený notárskou zápisnicou N 1387/2014 Nz 32469/2014,

NCRIs 33137/2014. Je nesporné, že žalovaná nepodala v zákonnej lehote podľa zák. č. 527/2002Z.z.
žalobu o neplatnosť vyššie uvedenej dražby na súd. Z výziev na odovzdanie nehnuteľností z 8.10.2014
a zo 14.10.2014 mal preukázané, že žalovaná bola vyzvaná na odovzdanie nehnuteľnosti dražobníkom.
Zo zápisníc o odovzdaní predmetu dražby mal zato, že žalovaná nebola prítomná pri odovzdávaní
predmetu dražby, neotvárala predmetný byt čím neposkytla potrebnú súčinnosť pri odovzdaní predmetu

dražby. V súlade s citovanými zákonnými ustanoveniami a na základe skutkových zistení mal za
preukázané, že žalobkyňa je vlastníkom predmetného bytu a v zmysle § 123 Občianskeho zákonníka
a je oprávnená byt držať, užívať ho a nakladať s ním podľa svojej vôle. Definovanie práv vlastníka platí
pre každého vlastníka, pretože ústavné právo ani zákon nerozlišuje medzi druhmi a formami vlastníctva.
Vlastnícke právo má u každého vlastníka rovnaký zákonný obsah a požíva rovnakú ochranu. Vlastnícke

právo vyjadruje konkretizáciu základného ústavného práva uvedeného v čl. 20 ods.1 ústavy. Ochranu
vlastníckeho práva k hnuteľným veciam i k nehnuteľnostiam poskytuje zákon v citovanom ustanovení
vlastníkom proti tomu, kto neoprávnene zasahuje do ich vlastníckeho práva, najmä umožňuje domáhať
sa vydania veci od toho, kto ju neprávom zadržuje. Vlastnícke právo je absolútnym právom pôsobiacim
„erga omnes“, t.j. voči všetkým. Vlastník veci je oprávnený domáhať sa ochrany svojho práva voči tomu

subjektu, ktorý jeho vlastnícke právo porušuje. Pasívne legitimovaným v prípade vlastníckej žaloby na
vydanie veci/vypratanie nehnuteľnosti je osoba, ktorá zasahuje do vlastníckych práv žalobcu tým, že
vec neoprávnene zadržiava, resp. užíva a odmieta vec vlastníkovi vydať, resp. vypratať. § 126 OZ
chráni subjektívne právo vlastníka bytu prostredníctvom vlastníckych žalôb proti zásahom nevlastníka
do práva vlastníka. Jedná sa o tzv. negatórnu žalobu. Žalobkyňa sa tak podanou žalobou domáhala

vypratania, t.j. ochrany svojho vlastníckeho práva v zmysle § 126 ods.1 OZ. Žalobkyňa uhradila cenu
predmetu dražby a preto v zmysle § 27 ods.1 zák. o dobrovoľných dražbách sa stala dňom udelenia
príklepulicitátoravýlučnouvlastníčkoupredmetnéhobytu.Vkonaníbolonespornévlastníctvožalobkyne
k predmetnému bytu, ktorého vypratania sa domáha, pretože uvedený byt užíva bez právneho dôvodu
žalovaná. Vlastník veci má právo domáhať sa ochrany proti tomu, kto do jeho práva neoprávnene

zasahuje. V prípade, ak je touto vecou nehnuteľnosť (byt), právo na vydanie veci je obsiahnuté v
práve na jej vypratanie. V takom prípade ten, kto nehnuteľnosť (byt) neoprávnene užíva, je povinný
nehnuteľnosť(byt) vypratať. Žalovaná v spore nepreukázala žiaden právny dôvod, pre ktorý predmetný
byt užíva, byt vo vlastníctve žalobkyne naďalej užíva bez právneho dôvodu a teda žalobkyni v užívaní
jej bytu bráni. V súlade s vyššie uvedeným mal zato, že úmyselným konaním žalovanej, t. j. konaním,

ktorým žalovaná napriek opakovaným výzvam neodovzdala predmet dražby vlastníčke nehnuteľnosti,
porušila a zasahovala do vlastníckeho práva žalovanej. Pri rozhodovaní v merite sporu vychádzal z
toho, že žalovaná žiaden právny dôvod na užívanie sporného bytu nemá. Vyhodnotením vykonaného
dokazovania súd dospel k záveru, že žaloba je dôvodná, nakoľko žalovaná nemá žiaden právny titul
užívania k predmetnej nehnuteľnosti, naďalej ju užíva a nehnuteľnosť do dnešného dňa nevypratala.

Na základe uvedeného žalobe v vypratania bytu vyhovel a zaviazal žalovanú predmetnú nehnuteľnosť
bližšie špecifikovanú vo výrokovej časti rozsudku vypratať. „Žalovaná“ v rámci druhého petitu žaloby
požadovala nahradenie škody spôsobenej neoprávneným užívaním bytu a to za nájomné a platby
za energie od 3.10.2014 do dňa vypratania bytu. Súd na pojednávaní konanom 7.7.2017 ako aj napojednávaní konanom 19.9.2018 vyzval žalobkyňu na špecifikáciu žalobného petitu v časti náhrady
škody. Žalobkyňa však počas konania žiadnym spôsobom nešpecifikovala náhradu škody, ktorú si
uplatňuje v konaní voči žalovanej, preto žalobu v časti o náhradu škody zamietol. O trovách konania

súd rozhodol podľa § 262 ods.1, § 255 ods. 2 CSP (ich znenie citoval). O návrhu na prerušenie konania
„žalobkyne“ tak, že predmetný návrh zamietol, nakoľko predmetný návrh je toho času irelevantný, keďže
Krajský súd v Košiciach ako odvolací súd potvrdil rozsudok č. k. 40C/120/2014 z 18.5.2017 vo veci
samej lebo nevidel žiadne relevantné dôvody na rozhodnutie o prerušení konania a návrh žalovanej o
prerušenie konania zamietol.

3.Rozsudok napadla včas podaným odvolaním žalovaná, ktorá poukázala na to, že v deň pojednávania
19.9.2018 doručila vyjadrenie vo veci finančných podvodov spoločnosti DRAŽOBNÍK s.r.o. a BYFOS
s.r.o. za rok 2014 po „Dobrovoľnej dražbe". e) Súd nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie
rozhodujúcich skutočnosti. Financií, ktoré žiadal byfos s.r.o. od banky už mesiac po vydražení 7.10.2014
1751,75 eur vraj nedoplatku. Trestný čin. 2. Medzi 2 a 3 dražbou bola uskutočnená rekonštrukcia
suterénu. Pred vydražením pri 3 dražbe nebol urobený nový znalecký posudok, zvýšila sa hodnota

„nehnuteľnostej“. Netransparentná dražba. Od podania ŽALOBY NA „nepravoplatnosť“ právneho
úkonu voči Sberbank a Dražobník s.r.o. od 31.3.2014 do „vydráženia“ 04.09.2014 nebol určený ani
jeden termín na pojednávanie v konaní 40C/120/2014 Porušenie Ústavou „chráneneho“ práva na
vlastníctvo a spravodlivý proces. ŽALOBA, ktorú žalobkyňa podala 30.10.2014 neobsahovala plne
údaje o nehnuteľnosti. Súd v Uznesení konkrétne ne poukázal, že petitom podaným Žalobkyňou údaje

nehnuteľnosti boli opravené, takže súd ne uviedol v Uznesení, že bol „dan“ petit ohľadom údajov
nehnuteľnosti. Byt, v ktorom býva 20 rokov je jej jediné obydlie.
4.Žalovaná podaním doručeným súdu 28.11.2018 (č.l. 203) doplnila odvolanie nasledovne: Proti I., III.
a IV. výroku rozsudku z 19.9.2018, ktorým súd nariadil vypratanie nehnuteľnosti, podáva odvolanie.
Odôvodňuje ho tým, že neboli splnené procesné podmienky, súd nesprávnym postupom znemožnil

strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na
spravodlivý proces, konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo
veci. Primárne namieta skutočnosť, že súd prekročil návrh žalobkyne, nakoľko I. enunciát rozhodnutia
nekorešponduje s petitom žaloby. To bez procesného úkonu - pripustenia zmeny petitu nie je možné
svojvoľne upravovať cestou súdu. V odôvodnení napadnutého rozsudku sa nikde neuvádza, že by k

takémutopostupudošlo.Dokončujetrestnéoznámenienadražobníka,ktorýbolzainteresovanývdražbe
jej bytu a správcu bytového domu Byfos, pretože došlo k machinácii s prijatými finančnými prostriedkami.
Znalecký posudok vychádzal zo stavu nehnuteľností pred vykonanou rekonštrukciou, ktorá bol v čase
dražby dokončená a nový znalecký posudok urobený nebol. Dražobník doteraz nepredložil vyúčtovanie
ako naložili s prijatými peniazmi. Navrhla, aby odvolací súd rozsudok v napadnutom výroku I. zmenil,

a žalobu v celom rozsahu zamietol.
4.Rozsudok, vo výroku II. a IV., ktorým súd v prevyšujúcej časti žalobu zamietol, a ktorým zamietol
návrh na prerušenie konania, nebol odvolaním napadnutý a tento výrok nadobudol právoplatnosť (§ 367
ods.1,3 CSP), preto nebol v uvedenom rozsahu v odvolacom konaní preskúmavaný.
5.Odvolací súd bez nariadenia pojednávania (§ 385 ods.1 CSP - Na prejednanie odvolania nariadi

odvolací súd pojednávanie vždy, ak je potrebné zopakovať alebo doplniť dokazovanie alebo to vyžaduje
dôležitý verejný záujem.) prejednal odvolanie v rozsahu vyplývajúcom z § 380 ods.1,2 CSP a rozsudok
ako vecne správny potvrdil podľa § 387 ods.1,2 CSP, lebo odvolací súd sa s jeho odôvodnením v celom
rozsahu stotožňuje, na čom nič nemení ani podané odvolanie.
6.Žalovanou uplatnený odvolací dôvod podľa § 365 ods.1 písm. b) CSP (súd nesprávnym procesným

postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo
k porušeniu práva na spravodlivý proces), spočíva v tom, že nesprávny procesný postup súdu,
znemožňujúci realizáciu práv strany sporu dosiahne určitú intenzitu, ktorá odôvodní záver o tom, že celé
konanie sa nejaví ako spravodlivé.
7.Obsah práva na spravodlivý proces (right to fair trial) je pomerne široký (právo na prístup k súdu, právo

na súd zriadený zákonom, právo na nezávislý a nestranný súd, právo na zákonného sudcu, právo na
prejednanie veci v primeranej lehote, právo na riadne poučenie o procesných právach a povinnostiach,
právo byť vypočutý, právo navrhovať dôkazy a vyjadrovať sa k nim, kontradiktórnosť konania, rovnosť
zbraní, zákaz prekvapivých rozhodnutí, zákaz ľubovôle, právo vyporiadať sa so všetkými relevantnými
skutočnosťami, právo na riadne odôvodnenie rozhodnutia, právo na preskúmanie rozhodnutia). Medzi

jeho zložky možno zaradiť predovšetkým (o. i.) aj právo na vyporiadanie sa so všetkými relevantnými
skutočnosťami v konaní zo strany súdu a právo na riadne odôvodnenie rozhodnutia.
8.Konkrétne pochybenie súdu preto musí byť hodnotené v kontexte celého konania (vplyv na
ďalšie pochybenia, možnosť zvrátenia nesprávneho postupu, následky, atď.). Zároveň nie je možnéprehliadnuť, že niektoré čiastkové práva, tvoriace právo na spravodlivý súdny proces, zák. normuje ako
samostatné odvolacie dôvody.
9.Hlavnýmiznakmi,ktorécharakterizujúprocesnúvaduuvedenúv§365ods.1písm.b)CSP,súa)zásah

súdu do práva na spravodlivý proces a b) nesprávny procesný postup súdu znemožňujúci procesnej
strane, aby svojou procesnou aktivitou uskutočňovala jej patriace procesné oprávnenia.
10.Podstatou práva na spravodlivý súdny proces je možnosť strán sporu v konaní pred súdom využívať
všetky právne inštitúty a záruky poskytované právnym poriadkom. Integrálnou súčasťou tohto práva je
právo na relevantné, zák. zodpovedajúce konanie súdov a iných orgánov SR. Z práva na spravodlivý

súdny proces ale pre procesnú stranu nevyplýva jej právo na to, aby sa všeobecný súd stotožnil s jej
právnyminázormiapredstavami,preberalariadilsaňoupredkladanýmvýkladomvšeobecnezáväzných
predpisov, rozhodol v súlade s jej vôľou a požiadavkami. Jeho súčasťou nie je ani právo procesnej strany
vyjadrovať sa k spôsobu hodnotenia ňou navrhnutých dôkazov súdom a dožadovať sa ňou navrhnutého
spôsobu hodnotenia vykonaných dôkazov.
11.Pod pojmom procesný postup sa rozumie len faktická, vydaniu konečného rozhodnutia

predchádzajúca činnosť alebo nečinnosť súdu, teda sama procedúra prejednania veci (to ako súd viedol
spor) znemožňujúca strane sporu realizáciu jej procesných oprávnení a mariaca možnosti jej aktívnej
účasti na konaní. Tento pojem nemožno vykladať extenzívne jeho vzťahovaním aj na faktickú meritórnu
rozhodovaciu činnosť súdu. Postupom súdu možno teda rozumieť iba samotný priebeh konania, nie
však konečné rozhodnutie súdu posudzujúce opodstatnenosť žalobou uplatneného nároku.

12.Skutočnosti uvedené v odvolaní nedávajú podklad pre záver, že súd svojim procesným postupom
znemožnil žalovanej, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva do takej miery, že došlo k porušeniu
jej práva na spravodlivý proces.
13.Žalovanou uplatnený odvolací dôvod podľa § 365 ods.1 písm. d) CSP, že konanie má inú vadu,
ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, predstavuje vady konania, ktoré nie sú

subsumované pod ostatné odvolacie dôvody avšak len za predpokladu, že mohli mať za následok
nesprávne rozhodnutie napr. nesprávne realizovaná manudukčná povinnosť (§ 160), postihujú chybný
postup súdu prvej inštancie pri dokazovaní, nesprávne posudzovanie procesných otázok v priebehu
konania (ktoré neboli predmetom samostatného rozhodovania), chybné poučovanie účastníkov a ďalšie
nedostatky v jeho činnosti, ku ktorým došlo v priebehu konania alebo v súvislosti s rozhodovaním,

pričom spôsobilým odvolacím dôvodom nie sú samy o sebe (bez ďalšieho), ale len vtedy, ak sú
dôsledkom takého porušovania predpisov procesného práva, ktoré mohlo mať za následok nesprávne
rozhodnutie vo veci. Vada konania, ktorá môže mať vplyv na správnosť rozhodnutia, v konkrétnom
prípade nemusí mať za následok vecne nesprávne rozhodnutie a odvolací súd tu posudzuje otázku, či
by obsah výroku rozhodnutia bol iný, keby k vade konania nedošlo. Typickou vadou, ktorá mohla mať za

následok nesprávne rozhodnutie vo veci je také porušenie práv účastníka konania, v dôsledku ktorého
mu bola odňatá možnosť konať pred súdom [napr. nedostatok vyrozumenia účastníka o pojednávaní
súdu (vrátane oneskoreného predvolania či vyrozumenia), v dôsledku ktorého bol účastník vylúčený
z prednesu, z práva vyjadriť sa k dokazovaniu a p., neposkytnutie odvolateľovi poučenia o povinnosti
tvrdenia (§ 157 ods.2 CSP) ale aj § 171 ods.1 CSP alebo poučenia o dôkaznej povinnosti (§ 132 ods.1

CSP), aj keď to bolo podľa stavu konania potrebné, rozhodnutie o veci bez nariadenia pojednávania
(§ 177 ods.2 CSP), i keď pre to neboli splnené podmienky], nesprávne posudzovanie procesných
otázok v priebehu konania (ktoré neboli predmetom samostatného rozhodovania). Vadnosť konania
môže účastník preukazovať nielen na základe skutkového a dôkazného stavu, ktorý tu bol v konaní
pred súdom, ale tiež s prihliadnutím na skutočnosti a dôkazy, ktoré neboli pred súdom uplatnené. Vadou

konania (dôkazného) je i okolnosť, že pri vykonávaní dokazovania nebolo postupované v súlade s
príslušnými ust. CSP, napr. osoba, ktorá mala byť vyslúchaná ako svedok, bola vyslúchnutá ako účastník
konania, svedok nebol o svojich povinnostiach riadne poučený, listinný dôkaz bol vykonaný v rozpore
s § 204 CSP a p..
14.Žalovaná v podanom odvolaní žiadnu vadu, ktorú by bolo možné subsumovať pod uplatnený odvolací

dôvod neuvádza, preto uplatnený odvolací dôvod nie je daný.
15.Žalovanou uplatnený odvolací dôvod podľa § 365 ods.1 písm. e) CSP (súd prvej inštancie nevykonal
navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností), spočíva v neúplnosti zistenia
skutkového stavu, ktorý je v sporovom konaní odvolacím dôvodom len za predpokladu, že súd prvej
inštancie nevykonal účastníkom navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, a

navrhnutýdôkazjespôsobilýpreukázaťprávnevýznamnúskutočnosť(napr.preto,žehonepovažovalza
rozhodujúci pre vec), avšak iba samotná okolnosť, že nevykonal dôkazy účastníkmi navrhnuté, nemôže
byť v sporovom konaní spôsobilým odvolacím dôvodom. Ide o vadu skutkovú, keď strana navrhla dôkaz,
ktorý je potrebný na zistenie rozhodujúcich skutočností, ale súd prvej inštancie takýto dôkaz nevykonal.Z povahy veci vyplýva, že účastník, ktorý v odvolaní uplatní tento odvolací dôvod, musí súčasne označiť
dôkaz, ktorý - hoci bol navrhovaný - nebol vykonaný a uviesť právne významné skutočnosti, ktoré, hoci
boli tvrdené, súd prvej inštancie nezisťoval, najmä preto, že ich nepovažoval za právne významné a

ďalej, že vždy musí ísť len o skutočnosti a dôkazy uplatnené už v konaní pred súdom prvej inštancie.
Vyhodnotenie relevancie navrhnutého dôkazu ako aj prípustnosť dôkazu je výsadnou doménou súdu.
Súd pochybí, ak zamietne návrh na vykonanie dôkazu, ktorý je spôsobilý priniesť ďalšie relevantné
skutkové zistenia.
16.Žalovaná v odvolaní neoznačuje žiaden dôkaz, ktorý navrhovala už v konaní na súde prvej inštancie,

ale nebol vykonaný, preto tento odvolací dôvod nie je daný.
17.Záverom je potrebné uviesť, že žalovaná namieta, že súd rozhodol nad rámec žalobného petitu. K
uvedenej námietke je odvolací súd uvádza, že výrok rozsudku musí byť formulovaný jasne výstižne
a zrozumiteľne. Výrok je determinovaný žalobným petitom v takom znení ako ho uviedol žalobca
v petite žaloby. Je však prípustné, aby súd v rozhodnutí upravil petit žaloby tak, aby zodpovedal
objektívnemu hmotnému právu a aby jeho formulácia zodpovedala dovoleným spôsobom núteného

výkonu rozhodnutia.
18.Podľa § 218 ods.1 CSP Obsah rozhodnutia vo veci samej vysloví súd vo výroku rozsudku. Vo výroku
súd rozhodne tiež o nároku na náhradu trov konania, ak sa o ňom nerozhoduje samostatne.
19.Ak žalobkyňa sa žalobou domáhala, aby súd rozhodol o vyprataní bytu č. X., na prízemí, na ulici
O. č. XX v C., nachádzajúceho sa v obytnom dome súpisné číslo č. XXXX, postavenom na parcele č.

XXX, zapísaného na LV č. XXXXX pre okres C. I, obec C. - A. M., katastrálne územie L. žalovanou
a súd rozhodol o tom, že žalovaná je povinná vypratať byt č. X, na prízemí, na ulici O. č. XX v C.,
nachádzajúci sa v obytnom dome súpisné číslo č. XXXX, postavenom na parc. č. XXX, zapísaného na
LV č. XXXXX pre okres C. I, obec C. - A. M., katastrálne územie L. a odovzdať ho žalobkyni do troch
dní od právoplatnosti rozsudku a súd okrem uvedeného vyslovil aj povinnosť odovzdať byt žalobkyni do

troch dní od právoplatnosti rozsudku nekonal nad žalobný petit, len učinil výrok jasným a zrozumiteľným
a uvedené je predovšetkým v záujme ochrany žalovanej, aby bolo zrejmé v akom stave byt odovzdala.
20.Podľa § 396 ods.1 CSP ustanovenia o trovách konania pred súdom prvej inštancie sa použijú aj na
odvolacie konanie.
21.Podľa § 255 ods.1 CSP súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci.

22.Podľa § 262 ods.1 CSP o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí,
ktorým sa konanie končí.
23.Podľa § 262 ods.2 CSP o výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti
rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.
24.Žalovaná nebola v odvolacom konaní úspešná, preto náhrada jeho trov bola priznaná žalobkyni v

plnom rozsahu.
25.Pomer hlasov, akým bolo rozhodnutie prijaté: 3 hlasy za (§ 393 ods.2 druhá veta CSP).

Poučenie:

Proti rozsudku odvolacieho súdu odvolanie nie je prípustné.
Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa.

Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa
konanie končí, ak a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, b) ten, kto v konaní
vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu, c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať
pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d) v tej istej
veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie, e) rozhodoval vylúčený

sudcaalebonesprávneobsadenýsúd,alebof)súdnesprávnymprocesnýmpostupomznemožnilstrane,
aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý
proces.
Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo
rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej

otázky, a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu,
b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo c) je dovolacím súdom
rozhodovaná rozdielne.
Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti
uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n).

Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné.Dovolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané.
Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu
oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie,

lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy.
Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom
súde.
V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne

(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh).
Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom. Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je a) dovolateľom fyzická osoba,
ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b) dovolateľom právnická osoba a jej
zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, c)
dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený

osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa
predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a
akichzamestnanecalebočlen,ktorýzanekonámávysokoškolsképrávnickévzdelaniedruhéhostupňa.
Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie
dovolania.

Dovolanie prípustné podľa § 420 možno odôvodniť iba tým, že v konaní došlo k vade uvedenej v tomto
ustanovení.
Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie, v čom spočíva táto vada.
Dovolanie prípustné podľa § 421 možno odôvodniť iba tým, že rozhodnutie spočíva v nesprávnom
právnom posúdení veci.

Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie právne posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne,
a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho posúdenia.
Dovolací dôvod nemožno vymedziť tak, že dovolateľ poukáže na svoje podania pred súdom prvej
inštancie alebo pred odvolacím súdom.
Dovolacie dôvody možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie dovolania.

V dovolaní nemožno uplatňovať nové prostriedky procesného útoku a prostriedky procesnej obrany
okrem skutočností a dôkazov na preukázanie prípustnosti a včasnosti podaného dovolania.