Uznesenie ,
Odmietajúce odvolanie Judgement was issued on Tuesday, March 31, 2015

Súd: Krajský súd Trenčín
Spisová značka: 19Co/128/2013

Identifikačné číslo súdneho spisu: 3105234802
Dátum vydania rozhodnutia: 31. 03. 2015

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Beáta Čupková
ECLI: ECLI:SK:KSTN:2015:3105234802.1

Uznesenie

Krajský súd v Trenčíne v právnej veci navrhovateľa O. - O. B. landesstelle L. - W. so sídlom W. republika,
L., L. 4, zastúpeného D., D. a spol., s.r.o. so sídlom D., Dr. C. P. XX, IČO XX XXX XX proti odporcovi
Q. N. F. republika, s.r.o. so sídlom F. republika, N. XX, D. XXXX, IČO XX XXX XXX , zastúpenému
Advokátskou kanceláriou A. & D. s.r.o., so sídlom D., Q. XX, IČO XX XXX 421, o zaplatenie 159.809,26
Eur s príslušenstvom na odvolanie navrhovateľa proti rozsudku Okresného súdu Trenčín zo dňa 17.

októbra 2012, č. k. 21C/250/2005-242, takto

r o z h o d o l :

Odvolanie navrhovateľa o d m i e t a .

Odporcovi náhradu trov odvolacieho konania n e p r i z n á v a.

o d ô v o d n e n i e :

Okresný súd svojim rozsudkom zamietol návrh navrhovateľa, ktorým sa od odporcu domáhal zaplatenia

159.809,26 eur s príslušenstvom. Z vykonaného dokazovania okresný súd zistil, že dňa 21.05.2002
došlo v k.ú. U. k dopravnej nehode medzi vozidlom Škoda Octavia MPZ „CZ“ ev.č. O. XX-XX, v ktorom
sa nachádzal vodič L. Z. a spolujazdkyňa O. O. a vozidlom Mercedes Benz 190 E MPZ „A“ ev.č. WB
XXXAN, v ktorom sa nachádzali vodič O. V. a spolujazdec S. I., pričom vyšetrovaním bolo zistené, že
nehodu spôsobil vodič Z. tým, že neprispôsobil rýchlosť jazdy stavu a povahe vozovky. V dôsledku
nehody zahynuli všetky uvedené osoby. O. V. a jeho spolujazdec S. I. boli v čase nehody v pracovnom

pomere kzamestnávateľovisosídlomnaúzemíW.republiky.Ichzamestnávateľplatilnanich,
ako svojich zamestnancov, okrem iného poistné dôchodkové, na základe čoho vznikol nárok pozostalým
zomrelých zamestnancov na dávky dôchodkového poistenia, konkrétne vdovského a sirotského dvom
vdovám S. V. a O. I. a trom deťom O. V., K. I. a O. I.. Navrhovateľ začal vyplácať týmto oprávneným
osobám dávky vdovského a sirotského od 21.05.2002 a výška dávok vyplatených predstavuje žalovanú
sumu. V danom prípade si žalobca uplatnil svoj nárok voči prevádzkovateľovi dopravného prostriedku,

ktorým bola spôsobená vyššie popísaná dopravná nehoda, nakoľko vodič Z., ktorý nehodu spôsobil pri
nehode zahynul. Za prevádzkovateľa považoval vlastníka vozidla- odporcu. Dňa 18.07.2000 uzavreli
odporca ako prenajímateľ a O. P. s.r.o. ako nájomca Rámcovú zmluvu o operatívnom leasingu č. 100
308,na základe ktorej bola uzavretá doplnková zmluva , predmetom ktorej bol nájom vozidla Škoda
Octávia Com Ele 1,9 TDI na 36 mesiacov. Nebolo medzi účastníkmi sporné, že sa jedná o vozidlo ev.č.
O. XX-XX. Odporca uzavrel skupinovú poistnú zmluvu pre poistenie zodpovednosti za škodu spôsobenú

prevádzkou aj tohto vozidla s poistiteľom O. pojišťovna a.s. Praha. Okresný súd konštatoval, že zákon
nedefinuje presne, čo pojem prevádzkovateľ znamená, možno však dovodiť, že ide o právnickú alebo
fyzickú osobu, ktorá má právnu a súčasne faktickú možnosť vozidlo užívať, sama organizovať prevádzku
vozidla na plnenie jeho funkcií a účelu. Odporca prenajal ďalšiemu subjektu vozidlo, prevádzkou ktorého
bola spôsobená dopravná nehoda, na dobu 36 mesiacov, a počas tohto obdobia stratil faktickú i
právnu možnosť vozidlo užívať, naopak túto možnosť získal nový nájomca vozidla. Okresný súd sa preto

stotožnil s argumentáciou odporcu ohľadne jeho vecnej legitimácie v spore a návrh zamietol
majúczato,žepasívnelegitimovanýmsubjektombymalbyťakoprevádzkovateľvozidlajeholeasingovýnájomca spoločnosť O. P. s.r.o.. Tento dôvod považoval za dostačujúci k rozhodnutiu vo veci, a preto
sa ďalšou argumentáciou účastníkov nezaoberal. Právne svoje rozhodnutie odôvodnil ust. § 427 ods.
1, 2 Občianskeho zákonníka. Úspešnému odporcovi priznal náhradu trov konania voči navrhovateľovi

vo výške 7277,08 eur s poukazom na § 142 ods. 1 O.s.p..

Proti tomuto rozsudku podal odvolanie navrhovateľ svojím podaním zo dňa 28.01.2013, ktoré doplnil
podaním zo dňa 15.02.2013 doručeným súdu dňa 25.02.2013 a domáhal sa aby odvolací súd rozsudok
súdu prvého stupňa zrušil a vec mu vrátil na ďalšie konanie. Vytýkal súdu prvého stupňa, že svoje

rozhodnutie pojednávanej veci zúžil iba na procesné posúdenie pasívnej legitimácie odporcu. Poukázal
na rozhodnutie Ústavného súdu SR sp.zn. IV ÚS 115/2003 a dôvodil, že zo strany súdu došlo k
porušeniu jeho základného práva na spravodlivé súdne konanie podľa čl. 46 ods. 1 Ústavy SR. Ďalej
poukázal na rozhodnutie Najvyššieho súdu ČR sp. zn. 25Cdo/2563/2005, ktorým vyvracal argumentáciu
odporcu o tom, že nie je prevádzkovateľom motorového vozidla. . Uviedol, že Občiansky zákonník
nevymedzuje pojem prevádzkovateľ dopravného prostriedku pričom z komentárov vyplýva, že ide o

pojem širší ako pojem vlastník, pretože okrem vlastníka zahŕňa aj inú osobu, ktorá je na základe iného
než vlastníckeho práva oprávnená na trvalú prevádzku motorového vozidla. Ide o takú fyzickú alebo
právnickú osobu, ktorá má právo a faktickú možnosť trvale disponovať s dopravným prostriedkom.
Prevádzkovateľ nebude ten, kto má vozidlo napr. požičané iba na určitý čas teda ho môže používať
len prechodne. Operatívny lízing nemá trvalý charakter a ide len o prechodné užívanie veci a je

možné ho charakterizovať ako zmluvný vzťah pri ktorom nedochádza k zmene vlastníckych vzťahov.
Zmluvným základom je nájomná zmluva z čoho vyplýva, že tento záväzok má len dočasný charakter
a nájomca sa pri ukončení operatívneho lízingu nestane vlastníkom veci tak ako je to pri finančnom
lízingu. Základom operatívneho lízingu je servis v rámci ktorého lízingová spoločnosť preberie na seba
zodpovednosť za motorové vozidlá, a to od začiatku nákupu automobilu cez zabezpečenie všetkých

potrebných opráv, údržby, poistenia, vybavenia nákupu pohonných hmôt až do predaja ojazdeného
automobilu. Rovnako tomu bolo pri operatívnom lízingu na ktorý poukazuje odporca a všetky tieto
služby boli zahrnuté v nájomnom. Mal za to, že prevádzkovateľ, ktorý zapožičal inému motorové vozidlo
zostáva prevádzkovateľom motorového vozidla a tým aj zodpovedným za škodu vyvolanú osobitnou
povahouprevádzky.Spoukazomnatútoargumentáciuboltohonázoru,žeodporcajeprevádzkovateľom

motorového vozidla a zodpovedá za škodu podľa § 427 Občianskeho zákonníka.

Odporca vo svojom písomnom vyjadrení k podanému odvolaniu navrhol rozsudok súdu prvého stupňa
ako vecne správny potvrdiť. Uviedol, že dopravná nehoda, ktorá je predmetom tohto súdneho konania
sa stala nie pri plnení pracovných povinností pána O. V. a S. I. ale na ich ceste domov, pričom táto

cesta sa nekvalifikuje ako pracovný úraz v zmysle § 195 ods. 3 Zákonníka práce (rozsudok najvyššieho
súdu ČR sp. zn. 21Cdo/4834/2010). Ďalej uviedol, že predmetom návrhu nebola náhrada škody ale
regresný nárok navrhovateľa, ktorý na základe svojich interných predpisov vypláca pozostalým po A.
V. a J.I. nároky na vdovské a sirotské a predmetné nároky si uplatnil z dôvodu plnenia pozostalým,
čím mu podľa jeho nároku vzniká regresný nárok založený bližšie neurčitou právnou normou. Jeho

nárok je hmotnoprávnym nárokom zdravotnej poisťovne voči osobám zodpovedajúcim za škody, pričom
túto škodu musela z iného právneho dôvodu uhradiť spôsobom upraveným v osobitných zákonoch
a nie je preto právom na náhradu škody podľa § 420 Občianskeho zákonníka. Najvyšší súd SR vo
svojom uznesení sp. zn. 2Cdo/343/2009 uviedol, že plnenie zdravotnej poisťovne sa nedá považovať
za vecnú škodu a poisťovňa si vyplatením nákladov plnila len svoje povinnosti zmluvným partnerom

teda nedošlo k porušeniu žiadneho právneho predpisu a u poisťovne nedošlo ku vzniku škody ,
nárok navrhovateľa potom nie je nárokom na náhradu škody. Poukázal na smernicu 2000/26/ES
Európskeho parlamentu a rady zo dňa 16.05.2000 o aproximácií právnych predpisov členských štátov
týkajúcich sa poistenia zodpovednosti za škodu spôsobenú prevádzkou motorových vozidiel, ktorá bola
do Slovenského právneho poriadku implementovaná zákonom č. 381/2001 Z.z. o povinnom zmluvnom

poistení zodpovednosti za škodu spôsobenú prevádzkou motorového vozidla, ktorý nadobudol účinnosť
01.01.2002, t. j. pred vznikom dopravnej nehody. V zmysle § 24citovaného zákona bol zriadený
garančný fond, z ktorého kancelária poskytuje poistné plnenie aj za škodu spôsobenú prevádzkou
cudzozemského motorového vozidla za ktorú zodpovedá osoba, ktorej zodpovednosť za túto škodu
je poistená podľa § 16 ods. 1 zákona o povinnom zmluvnom poistení. V § 15 zákon č. 381/2001

Z.z. upravuje právo na základe ktorého sa náhrada škody (nie regresný nárok) uhrádza zo strany
poisťovateľa poškodenému, ktorý je oprávnený uplatniť si nárok na náhradu škody priamo proti poisťovni
a je povinný tento nárok preukázať a zároveň má podľa ods. 3 právo uplatniť si nárok na náhradu škody
(nie regresný nárok) , podľa ods. 2 proti kancelárii za rovnakých podmienok za akých by mohol uplatniťnárok na náhradu škody pri poisťovateľovi podľa tohto zákona. Podmienkou vzniku poškodeného na
náhradu škody z poistného garančného fondu je zistenie nehody útvarom policajného zboru. Je zjavné,
že navrhovateľ jednoznačne nie je osobou, ktorá by mohla žiadať plnenie z garančného fondu. Ďalej

poukázal na § 24 a ods. 3 zákona o povinnom zmluvnom poistení. Mal za to, že poškodená osoba má
svoje nároky na náhradu škody uplatňovať priamo voči poisťovni, ktorá má cestou Slovenskej kancelárie
poisťovateľov možnosť zabezpečiť likvidačného zástupcu, s ktorým sa má o nároku poškodeného
rokovať. Tento nárok si poškodený uplatnil cestou svojej partnerskej spoločnosti na území SR, a to
spoločnosti O. X. spol. s.r.o. so sídlom D.. Príslušný likvidačný zástupca poisťovateľa t. j. O. poišťovňa

a.s. F. W. sa vyjadrila tak, že nárok O. zamietol a preto sa v danom prípade O. mala obrátiť so svojím
nárokom na plnenie na Slovenskú kanceláriu poisťovateľov, prípadne si tento nárok uplatniť žalobou na
súdevočipoisťovni.Malzato,žesúdprvéhostupňasasprávnevysporiadalsnedostatkomjehopasívnej
legitimácie, keď za prevádzkovateľa motorového vozidla je potrebné považovať toho, kto má právnu a
súčasne faktickú možnosť ho užívať, teda sám organizovať jeho prevádzku na plnenie jeho funkcii a
účelu. V zmysle prevládajúcej právnej teórie platí, že prevádzkovateľom je najmä vlastník dopravného

prostriedku, oprávnený držiteľ a nájomca. Vzhľadom na uvedené považoval za preukázané, že za osobu
zodpovedajúcou za škodu vyvolanú osobitnou povahou jeho prevádzky nemožno považovať odporcu
a takouto osobou bola spoločnosť podnikajúca v čase dopravnej nehody pod obchodným menom O.
P. s.r.o. teraz R. P. s.r.o. so sídlom N. 4, V N. XXXX/XX, IČO: XXXXXXXX t. j. nájomca motorového
vozidla. Záväzkový vzťah medzi ním a toho času spoločnosťou O. P. s.r.o. vznikol na základe rámcovej

zmluvy o operatívnom lízingu č. 100308 zo dňa 18.07.2000 a v súlade s bodom 2.1 tejto zmluvy sa
špecifikované podmienky lízingu pre každé jednotlivé vozidlo. Podľa potvrdenia o doplňkové smlouvě
bolo osobné motorové vozidlo Škoda Octavia, EČ: O. od 13.12.2000 v nájme spoločnosti O. P. s.r.o., a to
na plánovanú dobu 36 mesiacov, ktorú považuje na dostatočne dlhú na to, aby nemohla byť považovaná
len za prechodné užívanie veci ako argumentuje navrhovateľ. Ako vodič bol označený pán Z. C., ktorý

bol vinníkom dopravnej nehody dňa 21.05.2002 a považoval preto za preukázané, že dopravná nehoda
sa stala počas trvania platnosti nájomného vzťahu medzi spoločnosťou odporcu ako prenajímateľom a
spoločnosťou O. P. s.r.o. ako nájomcom. Operatívny lízing je zabezpečením ničím nerušeného užívania
osobného motorového vozidla počas dohodnutého obdobia a dohodnutého počtu najazdených km s
tým, že po uplynutí doby nájmu odovzdá nájomca predmet nájmu prenajímateľovi, pretože pri tomto

type nájmu nemá nájomca vôľu ani právo nadobudnúť predmet nájmu do svojho vlastníctva. Zdôraznil,
že nemal v čase nehody ani faktickú ani právnu možnosť užívať a organizovať prevádzku motorového
vozidla Škoda Octavia ev.č.: O teda nemôže byť ani považovaný za prevádzkovateľa motorového
vozidla, nakoľko túto moc mal nájomca motorového vozidla.

Skôr ako odvolací súd pristúpi k preskúmaniu veci v dôsledku podaného odvolania zisťuje, či odvolanie
bolo podané v zákonom stanovenej lehote, subjektom ktorý je na podanie odvolania oprávnený ako aj
to, či smeruje proti rozhodnutiu, proti ktorému zákon takýto opravný prostriedok pripúšťa.

Podľa § 204 ods. 1 veta prvá O.s.p. odvolanie sa podáva do 15 dní od doručenia rozhodnutia na súde,

proti rozhodnutiu ktorého smeruje.

Z obsahu spisu krajský súd zistil, že napadnutý rozsudok bol v súlade s § 49 ods. 1 veta prvá doručovaný
zástupcovi navrhovateľa prostredníctvom pošty. Z pripojenej doručenky, ktorá má charakter verejnej
listiny, vyplýva, že rozsudok bol zástupcovi navrhovateľa doručený do vlastných rúk dňa 10.01.2013 a

jeho prevzatie potvrdil zástupca navrhovateľa na doručenke svojím podpisom.

Podľa § 45 ods. 2 O.s.p. údaje uvedené na potvrdení o doručení písomnosti (ďalej len doručenka) sa
považujú za pravdivé ak nie je dokázaný opak.

Deň prevzatia písomnosti t. j. 10.01.2013 je skutočnosťou určujúcou začiatok lehoty na podanie
odvolania.Zákonná15dňoválehotanapodanieodvolaniazačalaplynúťnasledujúcideňt.j.11.01.2013,
uplynula dňom 25.01.2013. Odvolanie bolo zástupcom navrhovateľa podané na pošte dňa 28.01.2013 ,
teda po uplynutí zákonom stanovenej 15 dňovej odvolacej lehoty.

Nazákladeuvedenýchskutočnostíkeďženavrhovateľprostredníctvomsvojhozástupcupodalodvolanie
oneskorene krajský súd podľa § 218 ods. 1 písm. a) O.s.p. jeho odvolanie odmietol. Rozhodol bez
nariadenia pojednávania podľa ust. § 214 ods. 2 O.s.p. podľa ktorého možno odvolanie rozhodnúť aj
bez nariadenia pojednávania.O trovách odvolacieho konania rozhodol podľa § 142 ods.l, § 151 ods.1, § 221 ods. l O.s.p., odporcovi
náhradu trov odvolacieho konania nepriznal, nakoľko trovy konania nevyčíslil a z obsahu spisu mu , s

výnimkou trov právneho zastúpenia , iné trovy konania nevyplynuli .

Rozhodnutie bolo senátom Krajského súdu v Trenčíne prijaté jednohlasne.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu odvolanie n i e j e p r í p u s t n é .