Rozsudok ,
Potvrdzujúce, Zmeňujúce Judgement was issued on Thursday, November 13, 2019

Súd: Krajský súd Žilina
Spisová značka: 7Co/175/2019

Identifikačné číslo súdneho spisu: 5716201208
Dátum vydania rozhodnutia: 13. 11. 2019
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. František Dulačka

ECLI: ECLI:SK:KSZA:2019:5716201208.4

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Žiline, ako súd odvolací, v senáte zloženom z predsedu senátu Mgr. Františka Dulačku

a členov senátu Mgr. Márie Kašíkovej a JUDr. Jany Kotrčovej, v právnej veci žalobkyne: S. E., nar.
XX.XX.XXXX, bytom D. XX, zastúpená: Občianske združenie Centrum správnej pomoci Martin, so
sídlom J. Š. Šikuru 4850/1, Martin, proti žalovanému: PROFI CREDIT Slovakia, s.r.o., so sídlom
Pribinova 25, Bratislava 25, IČO: 35 792 752, právne zastúpený spoločnosťou: Advokátska kancelária
JUDr. Andrea Cviková, s. r. o., so sídlom Kubániho 16, Bratislava, IČO: 47 233 516, o vydanie
bezdôvodného obohatenia a určenie neplatnosti rozhodcovských zmlúv, na odvolanie žalobkyne proti
rozsudku Okresného súdu Martin z 11. apríla 2019 sp. zn. 7C/38/2016-393, takto

r o z h o d o l :

RozsudoksúduprvejinštancievčastivýrokuI.,vktorejzamietolžalobužalobkynenauloženiepovinnosti
žalovanéhovydaťjejbezdôvodnéobohateniezozmluvyoúvereč.8500010823 mení tak,žežalovaný
j e p o v i n n ý zaplatiť žalobkyni titulom bezdôvodného obohatenie zo zmluvy o úvere č. 8500010823
sumu 435,94 €, do troch dní.
Vo zvyšnej časti tohto nároku žalobu z a m i e t a .

RozsudoksúduprvejinštancievčastivýrokuI.,vktorejzamietolžalobužalobkynenauloženiepovinnosti

žalovanéhozaplatiťžalobkynititulombezdôvodnéhoobohateniazozmluvyoúvereč.8500010822sumu
1.534,20 €, zo zmluvy o úvere č. 8500024158 sumu 1.503 € a zo zmluvy o úvere č. 8500021686 sumu
1.534,20 €, p o t v r d z u j e .

Rozsudok súdu prvej inštancie v časti výroku II. p o t v r d z u j e .

Žalovanému p r i z n á v a proti žalobkyni nárok na náhradu trov konania v plnom rozsahu.

o d ô v o d n e n i e :

1. Napadnutým rozsudkom súd prvej inštancie žalobu žalobkyne, ktorou žiadala, aby súd zaviazal

žalovaného k povinnosti vydať jej bezdôvodné obohatenie z úverovej zmluvy číslo 500024158 vo
výške 1.503 €, zo zmluvy o úvere číslo 8500021686 vo výške 1.534,20 €, zo zmluvy o úvere číslo
8500010822 vo výške 1.534,20 € a zo zmluvy o úvere č. 8500010823 vo výške 970 €, zamietol (výrok
I). Žalobu na určenie, že rozhodcovská zmluva číslo 8500024158 zo dňa 19.4.2013, rozhodcovská
zmluva číslo 8500021696 zo dňa 19.2.2013, rozhodcovská zmluva číslo 8500010822 zo dňa 27.3.2012
a rozhodcovská zmluva číslo 8500010823 zo dňa 27.3.2012 sú neplatné, ako nedôvodnú zamietol
(výrok II.). Žalovanému priznal proti žalobkyni nárok na náhradu trov konania v plnom rozsahu (výrok

III.). Vykonaným dokazovaním zistil, že medzi žalobkyňou a žalovaným boli uzatvorené úverové
zmluvy č. 8500010822 dňa 27.3.2012, č. 8500010823 dňa 27.3.2012, č. 8500021686 dňa 19.2.2013,
č. 8500024158 dňa 19.4.2013, na základe ktorých boli žalobkyni poskytnuté dohodnuté finančné
prostriedky, pričom záväzky z týchto zmlúv si žalobkyňa nesplnila a vznikol jej dlh. Pohľadávkyvzniknuté žalovanému z uzavretých zmlúv o úvere boli predmetom rozsudkov Stáleho rozhodcovského
súdu Victoria rozhodcovský súd v Žiline, ktorým bola žalobkyňa zaviazaná zaplatiť žalovanému dlh
z uvedených úverových zmlúv tak, ako je to konštatované v bodoch 14., 15., 16. a 17. odôvodnenia

rozsudku. Tri zo štyroch rozhodcovských rozsudkov boli vydané počas účinnosti zákona č. 244/2002
Z.z. o rozhodcovskom konaní. Rozhodcovský rozsudok, ktorého predmetom bol dlh z úverovej zmluvy č.
8500024158 bol vydaný za účinnosti zákona č. 335/20014 Z.z. Žalobkyňa netvrdila ani nepreukázala, že
podala žalobu o zrušenie predmetných rozhodcovských rozsudkov. Pohľadávka žalovaného z úverovej
zmluvy č. 8500010823 bola predmetom exekučného konania vedeného na Okresnom súde Martin pod

sp. zn. 18Er/4196/2014, pričom podľa potvrdenia súdneho exekútora JUDr. Jána Gašperca, pohľadávka
žalovaného ku dňu 18.12.2014 bola vymožená v plnom rozsahu. Predmetom exekučného konania
vedeného na Okresnom súde v Martine pod sp. zn. 18Er/4197/2014 je pohľadávka žalovaného z
úverovej zmluvy č. 8500010822, pričom poverenie na vykonanie exekúcie doposiaľ vydané nebolo.
Vzhľadom k tomu, že ani jeden zo štyroch rozhodcovských rozsudkov, ktorými bola žalobkyňa k plneniu
zaviazaná, nebol zrušený a rozsudky sú právoplatné, nie je možné konštatovať, že žalobkyni vznikol

nárok na vydanie bezdôvodného obohatenia. Z uvedených dôvodov preto nárok žalobkyne na vydanie
bezdôvodného obohatenia (peňažného plnenia) v celom rozsahu zamietol. Keďže rozhodcovské
súdy vo všetkých sporových veciach posudzovali platnosť rozhodcovskej zmluvy, nebolo dôvodné
vyhovieť žalobe žalobkyne na určenie neplatnosti rozhodcovských zmlúv. Žalobu žalobkyne na vydanie
bezdôvodného obohatenia bolo dôvodné zamietnuť aj na základe vznesenej námietky premlčania

žalovaným v konaní. Žalobkyňa nárok na vydanie bezdôvodného obohatenia si uplatnila najskôr svojim
podaním zo dňa 22.3.2017, ktoré však nebolo jasné a zrozumiteľné, pričom svoje podanie doplnila a
opravila až podaním, ktoré bolo súdu doručené dňa 4.7.2018. Až uvedený dátum je rozhodujúcim pre
plynutie subjektívnej dvojročnej premlčacej doby na vydanie bezdôvodného obohatenia. Čo sa týka
plnenia z úverovej zmluvy č. 8500010823, dlh bol v exekučnom konaní uhradený a žalobkyňa nárok na

vydanie bezdôvodného obohatenia si mohla uplatniť najneskôr v dvojročnej subjektívnej lehote, ktorá
uplynula dňa 8.12.2016. Aj u ostatných zmluvných vzťahov právo na vydanie bezdôvodného obohatenia
zaniklo, a to u úverovej zmluvy č. 8500010822 dňa 10.12.2016, u úverovej zmluvy č. 8500024158
dňa 10.12.2016 a u úverovej zmluvy č. 8500021686 dňa 10.11.2016. Naviac, u úverovej zmluvy č.
8500021686pohľadávkažalovanéhopriznanánazákladerozhodcovskéhorozsudkunebolapredmetom

uplatnenia na exekučnom súde.

2. Proti rozsudku súdu prvej inštancie podala v zákonom stanovenej lehote odvolanie žalobkyňa.
Opätovne zdôraznila, že všetky predmetné poskytnuté úvery je potrebné považovať za bezúročné a
bez poplatkov podľa § 11 ods. 1 zákona č. 129/2010 Z.z. v spojení s § 9 ods. 2 citovaného zákona,

keďže dojednaná úroková sadzba v predmetných zmluvách je v rozpore s dobrými mravmi a je neplatná
podľa § 39 Občianskeho zákonníka; v zmluvách taktiež absentuje termín konečnej splatnosti úveru a
uvedenie skutočnej výšky RPMN. Rozhodcovské rozsudky nemožno považovať za právoplatné, keďže
sú neplatné. Predmetné zmluvy obsahujú neprijateľné zmluvné dojednania a neobsahujú zákonom
požadované náležitosti. Rozhodcovské zmluvy vytvárajú hrubú nerovnováhu v právach a povinnostiach

zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa. Žiadala rozsudok súdu prvej inštancie zmeniť a jej žalobe
v plnom rozsahu vyhovieť.

3. Žalovaný vo vyjadrení k odvolaniu žalobkyne uviedol, že pokiaľ rozhodcovský rozsudok vydaný na
základe zákona o rozhodcovskom konaní nebol zrušený a ani inak právne relevantným spôsobom

nezanikli jeho účinky, potom nemožno plnenie, ktoré bolo vymožené na jeho základe, posúdiť ako
bezdôvodné obohatenie. Pri uzatváraní zmluvného úverového vzťahu nebolo od žalobkyne žiadané - ak
sa domnievala, že zmluvné podmienky boli nevýhodné - žiadať úver a rovnako nemusela ani uzatvoriť
rozhodcovskú zmluvu. Naopak, podľa bodu 7 rozhodcovskej zmluvy vyplýva právo dlžníka odstúpiť
od rozhodcovskej zmluvy v lehote 14 dní od jej uzavretia. Skutočnosť, že podmienkou poskytnutia

spotrebiteľského úveru nebolo uzavretie rozhodcovskej zmluvy, je názorom vysloveným odvolacími
senátminaKrajskomsúdevŽilinepodsp.zn.8CoE/4/2014zodňa31.1.2014aKrajskomsúdevBanskej
Bystrici sp. zn. 1CoE/328/2013 zo dňa 10.12.2013.

4. Žalobkyňa vo vyjadrení k podanému vyjadreniu žalovaného (v tzv. replike) poukázala na rozhodovaciu

prax Ústavného súdu Slovenskej republiky a viacerých odvolacích krajských súdov v obdobných
veciach.5. Žalovaný vo vyjadrení k vyjadreniu žalobkyne (v tzv. duplike) poukázal na skutočnosť, že vzhľadom
na vydanie rozhodcovských rozsudkov je daná existencia prekážky rozhodnutej veci. Žalobkyňa mala
možnosť namietať údajnú neplatnosť rozhodcovskej zmluvy už v konaní pred rozhodcovským súdom, k

čomu nedošlo. Žiadal, aby odvolací súd odvolanie žalobkyne v plnom rozsahu zamietol.

6. Krajský súd v Žiline ako súd odvolací (§ 34 CSP) po zistení, že odvolanie podala včas (§ 362 ods. 1
CSP) strana sporu, v neprospech ktorej bolo rozhodnutie vydané (§ 359 CSP) proti rozhodnutiu, proti
ktorému je odvolanie prípustné (§ 355 ods. 1 CSP) po nariadení odvolacieho pojednávania (§ 385 ods.

1 CSP) preskúmal napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie v intenciách § 379 a § 380 CSP, ktorý
v časti výroku I. podľa § 388 CSP zmenil, v časti výroku I. podľa § 387 ods. 1 CSP potvrdil; vo výroku
II. podľa § 387 ods. 1 CSP ako vecne správny potvrdil.

7. Záver súdu prvej inštancie, že žalobkyňa nedôvodne uplatňuje nárok na vydanie bezdôvodného
obohatenia zo spotrebiteľských zmlúv uzavretých so žalovaným, z ktorých žalovanému bolo priznané

plnenie na základe právoplatných a vykonateľných rozhodcovských rozsudkov, ktoré neboli zrušené a
že nárok na vydanie bezdôvodného obohatenia nie je možné priznať z dôvodu premlčania práva, je
správny iba čiastočne.

8. Žalobkyňa na základe podanej žaloby v zmysle vykonanej zmeny na základe písomného podania

doručeného súdu prvej inštancie dňa 22.3.2017 (č.l. 92), ktorú súd prvej inštancie pripustil uznesením
z 2.10.2018 sp. zn. 7C/38/2016-190, sa domáha vydania bezdôvodného obohatenia na základe
skutkového tvrdenia, že so žalovaným uzatvorila štyri zmluvy o spotrebiteľskom úvere - zmluvu o
revolvingovomúvereč.8500010822zodňa27.3.2012,č.8500010823zodňa27.3.2012,č.8500021686
zo dňa 19.2.2013 a č. 8500024158 zo dňa 19.4.2013, ktoré neobsahujú náležitosti uvedené v § 9 ods.

2 zákona č. 129/2010 Z.z. o spotrebiteľských úveroch v znení účinnom ku dňu uzatvorenia zmluvy, t.j.
vzhľadom na výšku úrokovej sadzby 70,01 %, ktorá je neprimerane vysoká a je v rozpore s dobrými
mravmi, na dojednanú výšku RPMN, ako aj neplatne dojednanú výšku, počet, termíny splátok, istiny,
úrokov a iných poplatkov a termín konečnej splatnosti spotrebiteľského úveru, na základe čoho v zmysle
§ 11 citovaného zákona považuje uvedené spotrebiteľské úvery za bezúročné a bez poplatkov. Zároveň

žalobkyňa na základe podania z 4.3.2019 (č.l. 298) rozšírila žalobu o určenie neplatnosti rozhodcovskej
zmluvy č. 8500024158 zo dňa 19.4.2013, rozhodcovskej zmluvy č. 8500021686 zo dňa 19.2.2013,
rozhodcovskej zmluvy č. 8500010822 zo dňa 27.3.2012, rozhodcovskej zmluvy č. 8500010823 zo dňa
27.3.2012 z dôvodu neprijateľnosti zmluvných podmienok.

9. Súd prvej inštancie v bodoch 14. - 18. správne považoval za preukázané zistenie, že vo všetkých
uvedených spotrebiteľských úveroch bol už vydaný rozhodcovský rozsudok, pričom v spotrebiteľských
úveroch č. 8500010822, č. 8500010823 a č. 8500021686 boli vydané rozhodcovské rozsudky Stálym
rozhodcovským súdom Victoria rozhodcovský súd v Žiline, so sídlom Vojtecha Tvrdého 793/91, v zmysle
zákona č. 244/2002 Z.z. o rozhodcovskom konaní v znení účinnom do 31.12.2014. Rozhodcovským

rozsudkom vydaným Stálym rozhodcovským súdom Victoria, Arbiter, so sídlom Framborská 3605,
Žilina č.k. RP-PC-2014/14-EK zo dňa 2.10.2015, ktorým bola žalobkyňa zaviazaná zaplatiť žalovanému
plnenie vo výške 2.096,75 € s príslušenstvom týkajúci sa plnenia z úverovej zmluvy č. 8500024158,
rozhodcovský súd rozhodoval už na základe zákona č. 335/2014 Z.z. o spotrebiteľskom rozhodcovskom
konaní.

10. Pokiaľ bol vydaný rozhodcovský rozsudok na základe podmienok zákona č. 335/2014 Z.z. o
spotrebiteľskom rozhodcovskom konaní, tento v sebe obsahuje ustanovenia, na základe ktorých aj bez
zvýšenej iniciatívy procesnej strany - spotrebiteľa, ukladá rozhodcovskému súdu preskúmavať ex lege
spotrebiteľskú zmluvu, ako aj spotrebiteľskú rozhodcovskú zmluvu (viď § 2 ods. 1, § 3 ods. 2, 3, 6 a

7, § 28 ods. 6, § 39 ods. 2, § 45 ods.1 písm. e/) a spotrebiteľovi priznáva ďalšie práva, ktoré môže
v konaní o vydanie rozhodcovského rozsudku uplatniť (viď § 25 ods. 4, 5, § 28 ods. 5, 7 a ďalšie).
Začatie spotrebiteľského rozhodcovského konania nedáva možnosť rozhodovať už o tomto nároku
na súde - začatie rozhodcovského konania v zmysle § 26 ods. 2 zákona č. 335/2014 Z.z. zakladá
prekážku litispendencie - a v zmysle § 41 citovaného zákona, doručený rozhodcovský rozsudok má za

podmienok § 46 ods. 2 pre účastníkov spotrebiteľského rozhodcovského konania rovnaké účinky ako
právoplatný rozsudok súdu (prekážka res iudicata). V danom prípade na základe výsledkov vykonaného
dokazovania bolo zistené, že predmetné rozhodcovské rozsudky citované v bodoch 14., 15., 16., 17.
odôvodnenia rozsudku súdu prvej inštancie nadobudli právoplatnosť a vykonateľnosť a nebolo zistené,že by žalobkyňa podala žalobu o zrušenie týchto rozsudkov v zmysle podmienok § 37 a § 40 zákona č.
244/2002 Z.z. a § 45 a § 46 zákona č. 335/2014 Z.z. V zmysle uvedeného bol preto prvostupňový, ako
aj odvolací súd z právoplatných a vykonateľných rozhodcovských rozsudkov vychádzať, najmä pokiaľ

sa týka výšky priznaného plnenia v nadväznosti na ďalšie zaujaté právne závery.

11. Na základe doplneného dokazovania v odvolacom konaní vo vzťahu k skutkovým tvrdeniam
uvádzaných žalobkyňou v podaniach, odvolací súd na rozdiel od záveru súdu prvej inštancie dospel
k záveru, že poskytnutý spotrebiteľský úver na základe zmlúv o revolvingovom úvere č. 8500010822

zo dňa 27.3.2012, č. 8500010823 zo dňa 27.3.2012, č. 8500021686 zo dňa 19.2.2013 je potrebné
považovať za bezúročný a bez poplatkov podľa § 11 ods. 1 písm. a), b) zákona č. 129/2010 Z.z., keďže
podmienky uvedené v § 9 ods. 2 písm. i), j), k) v znení účinnom ku dňu uzatvorenia zmluvy (výška
úrokovej sadzby a RPMN), boli dojednane v rozpore s hmotným právom, takéto dojednanie je potrebné
považovať za neplatné, na základe čoho zákonodarca sankcionuje uzavretie zmluvy dodávateľa so
spotrebiteľom tým, že poskytnutý úver sa považuje za bezúročný a bez poplatkov, ktoré okolnosti nastali

aj v danej prejednávanej veci.

12. Z výsledkov vykonaného dokazovania vyplýva, že v úverových zmluvách uzavretých medzi
žalovaným ako dodávateľom a žalobkyňou ako spotrebiteľkou č. 8500010822 a č. 8500021686 bola
dojednaná ročná úroková sadzba vo výške 70,01 % a v úverovej zmluve č. 8500010823 vo výške 70,02

%, pričom RPMN u úveru č. 8500010822 predstavovala hodnotu 66,12 %, u úveru č. 8500010823 66,13
%, u úveru č. 8500021686 70,11 %, kde okrem uvedeného výška RPMN požadovaná spotrebiteľom v
časti 6 (Údaje o požadovanom revolvingovom úvere) sa nezhodovala s výškou RPMN v časti 6 (Údaje
o schválenom revolvingovom úvere).

13. Hoci maximálna výška úrokov (ako odplaty za užívanie poskytnutej čiastky) pri peňažných pôžičkách
ani pri úveroch nie je žiadnym právnym predpisom limitovaná a je ponechaná výlučne na dohodu
zmluvných strán, nie je neobmedzená. Dohoda o výške úrokov totiž musí byť v súlade s ustanovením
§ 39 Občianskeho zákonníka, teda nesmie sa priečiť dobrým mravom. O takýto stav pôjde spravidla
vtedy, ak dohodnuté úroky presiahnu mieru úrokov poskytovanú peňažnými ústavmi v čase uzavretia

zmluvy. V danom prípade výška dojednaného úroku z poskytnutého spotrebiteľského úveru vo výške
70,01 % a 70,02 % vysoko presahuje hodnotu úrokov poskytovaných peňažnými ústavmi fyzickým
osobám v čase, keď zmluvy boli medzi žalovaným ako nebankovým subjektom a žalobkyňou ako
spotrebiteľkou uzatvárané. V tomto čase podľa prehľadu Národnej banky Slovenska, výška úrokov
poskytovaná peňažnými ústavmi fyzickým osobám u spotrebiteľských a ostatných úveroch na obdobie

od 1 do 5 rokov, v roku 2012 predstavovala hodnotu 11,64 % a v roku 2013 12,98 % (údaje dostupné na
webovej stránke Národnej banky Slovenska: www.nbs.sk - priemerné úrokové miery z úverov bánk).
Z uvedených dôvodov odvolací súd vyvodil, že zmluvy o spotrebiteľskom úvere vyššie menované,
náležitosti uvedené v § 9 ods. 2 písm. i) a j) boli dojednané neplatne, čo v danom prípade zákon
sankcionuje tým, že poskytnuté úvery sa považujú za bezúročné a bez poplatkov.

14. V priebehu konania žalovaný vzniesol proti uplatnenému nároku žalobkyne na vydanie
bezdôvodného obohatenia námietku premlčania, na ktorú bol prvostupňový, ako aj odvolací súd v
zmysle § 100 ods. 1 Občianskeho zákonníka prihliadať.

15. Podľa § 107 ods. 1 Občianskeho zákonníka, právo na vydanie plnenia z bezdôvodného obohatenia
sa premlčí za dva roky odo dňa, keď sa oprávnený dozvie, že došlo k bezdôvodnému obohateniu a kto
sa na jeho úkor obohatil.

16. Podľa § 107 ods. 2 Občianskeho zákonníka, najneskôr sa právo na vydanie plnenia z bezdôvodného

obohatenia premlčí za tri roky, a ak ide o úmyselné bezdôvodné obohatenie, za desať rokov odo dňa,
keď k nemu došlo.

17. Záver súdu prvej inštancie pri posudzovaní subjektívnej premlčacej doby v zmysle § 107 ods.
1 Občianskeho zákonníka vyjadrený v bode 26. odôvodnenia rozsudku, nie je správny. V súvislosti

s posudzovaním začiatku plynutia subjektívnej premlčacej doby je potrebné zhodnotiť: a) kedy sa
oprávnený subjekt (v našom prípade spotrebiteľ) dozvedel, že došlo k bezdôvodnému obohateniu a b)
kedy sa oprávnený subjekt (spotrebiteľ) dozvedel, kto sa na jeho úkor obohatil.18. Zo spisového materiálu je zrejmé, že žalobkyňa uplatnila nárok na vydanie bezdôvodného
obohatenia na súde až na základe písomného podania, ktoré bolo doručené súdu prvej inštancie
dňa 22.3.2017. Skutočnosť, že poskytnutý úver je možné považovať za bezúročný a bez poplatkov,

je možné konštatovať už na základe pôvodného podania žalobkyne doručeného súdu prvej inštancie
dňa 3.2.2016, ktorý možno považovať za deň, kedy sa oprávnený subjekt dozvedel, že došlo
k bezdôvodnému obohateniu. Uvedenú skutočnosť potvrdzuje aj samotná výpoveď žalobkyne na
odvolacom pojednávaní, v ktorom vysvetlila, ako sa so skutočnosťami ohľadom posúdenia poskytnutého
spotrebiteľského úveru dozvedela. Od tohto momentu začala plynúť žalobkyni dvojročná subjektívna

lehota na uplatnenie jej nároku na súde. Pokiaľ žalobkyňa nárok na vydanie bezdôvodného obohatenia
uplatnila na súde dňa 22.3.2017, jej nárok nemožno považovať za premlčaný. Žalobkyni vznikol
nárok na vydanie bezdôvodného obohatenia z titulu bezúročnosti a bezpoplatkovosti poskytnutých
spotrebiteľských úverov, ako bolo uvedené v bodoch 12. - 14. tohto rozhodnutia, pričom v zmysle § 107
ods. 2 Občianskeho zákonníka (veta pred spojovníkom „a“) jej vznikol nárok na vydanie bezdôvodného
obohateniazaobdobie(vtzv.trojročnejobjektívnejlehote),kedyplnilanazákladespotrebiteľskýchzmlúv

od 22.3.2017 spätne do 22.3.2014.

19. Podľa prehľadu platieb zaslaných žalovaným a na základe výsledkov vykonaného dokazovania v
odvolacom konaní vyplýva, že k zmluve č. 8500010822 bol žalobkyni poskytnutý úver vo výške 1.360,70
€ a žalobkyňou boli vykonané platby v celkovej výške 3.004,20 €. Rozdiel predstavuje sumu 1.643,50

€. Za obdobie od 22.3.2014 do 22.3.2017, kedy nárok nemožno považovať za premlčaný, žalobkyňa
zaplatila sumu 1.547 €. Vzhľadom k tomu, že na základe rozhodcovského rozsudku č. RK-PC-426/14-
LP z 26.3.2014 bolo žalovanému priznané plnenie vo výške 1.589 €, ktorým rozhodnutím bol súd v
civilnom sporovom konaní viazaný, žalobkyni nárok na vydanie bezdôvodného obohatenie uplatnený vo
výške 1.534,20 € nevznikol.

20. Podľa prehľadu platieb k zmluve č. 8500024158, žalobkyni bol poskytnutý úver vo výške 1.226,16
€ a z jej strany boli vykonané platby v celkovej výške 3.064,75 €. Rozdiel predstavuje sumu 1.838,59
€. Za obdobie od 22.3.2014 do 22.3.2017 žalobkyňa uhradila sumu 2.794,90 €. Vzhľadom k tomu, že
rozhodcovským rozsudkom č. RK-PC-2014/14-EK z 2.10.2015 bolo žalovanému priznané plnenie vo

výške 2.096,75 €, ktorým rozhodnutím bol súd v civilnom sporovom konaní viazaný, žalobkyni nárok na
vydanie bezdôvodného obohatenie uplatnený vo výške 1.503 € nevznikol.

21. Podľa prehľadu platieb k zmluve č. 8500010823, žalobkyni bol poskytnutý úver vo výške 860,90
€ a z jej strany boli vykonané platby v celkovej výške 2.364,74 €. Rozdiel predstavuje sumu 1.519,94

€. Za obdobie od 22.3.2014 do 22.3.2017 žalobkyňa uhradila sumu 1.401,94 €. Vzhľadom k tomu, že
rozhodcovským rozsudkom č. RK-PC-332/14-LP z 19.3.2014 bola žalovanému priznaná suma 966 €,
z ktorého rozhodnutia odvolací súd vychádzal a pokiaľ v období, kedy nedošlo k premlčaniu práva
žalobkyňa zaplatila sumu 1.401,94 € v rozdiele (vo výške 435,94 €) žalobkyni vznikol nárok na priznanie
bezdôvodného obohatenia. Pokiaľ žalobkyňa v tejto časti žiadala vydať bezdôvodné obohatenie vo

výške 970 €, odvolací súd vo zvyšnej časti žalobu zamietol

22. Podľa prehľadu platieb, ako aj z Oznámenia veriteľa o schválení úveru dlžníkovi odvolací súd zistil,
že na základe úverovej zmluvy č. 8500021686 bol žalobkyni poskytnutý úver vo výške 1.251,41 € a z
jej strany boli vykonané platby v celkovej výške 3.004,20 €. Rozdiel predstavuje sumu 1.752,79 €. Za

obdobie od 22.3.2014 do 22.3.2017 boli žalobkyňou vykonané platby vo výške 2.247,40 €. Vzhľadom
k tomu, že na základe rozhodcovského rozsudku č. RK-PC-1491/14-LP z 20.11.2014 bolo žalovanému
priznané plnenie vo výške 2.018,40 €, ktorým rozhodnutím bol súd v civilnom sporovom konaní viazaný,
žalobkyni nárok na vydanie bezdôvodného obohatenie uplatnený vo výške 1.534,20 € nevznikol.

23. Krajský súd rozsudok súdu prvej inštancie vo výroku II. ako vecne správny potvrdil. Je zrejmé,
že pokiaľ rozhodcovské rozsudky citované v bodoch 14. a 17. odôvodnenia rozsudku súdu prvej
inštancie nadobudli právoplatnosť a vykonateľnosť, súd v civilnom sporovom konaní je takýmito
rozhodnutiami viazaný a nie je oprávnený skúmať platnosť rozhodcovskej doložky dohodnutej v zmluve
o spotrebiteľskom úvere. Oprávnenosť súdu skúmať právomoc rozhodcovského súdu v súvislosti s

existenciou rozhodcovskej zmluvy, resp. s jej neplatnosťou, je oprávnením vyplývajúcim z ustanovenia
§ 44 ods. 2 Exekučného poriadku v platnom znení do 31.3.2017. Aktuálne svoje práva môže žalobkyňa
realizovať len vo vzťahu k exekučnému konaniu vedenému na Okresnom súde Martin pod sp. zn.
18Er/4197/2014 v súvislosti s existenciou rozhodcovskej zmluvy, resp. jej neplatnosťou k zmluve o úvereč. 8500010822, pričom exekučné konanie vedené na exekučnom súde pod sp. zn. 18Er/4196/2014
v súvislosti s posudzovaním podmienok zmluvy o poskytnutí spotrebiteľského úveru č. 8500010823
bolo ukončené vymožením pohľadávky. Z výsledkov vykonaného dokazovania prvostupňovým, ako i

odvolacím súdom nebolo zistené, že by vo vzťahu k ostatným zmluvám o poskytnutí spotrebiteľského
úveru bolo exekučné konanie žalovaným začaté.

24. O trovách prvostupňového a odvolacieho konania odvolací súd rozhodol podľa § 396 ods. 1, 2 v
spojení s § 255 ods. 1 CSP tak, že vzhľadom k tomu, že žalobkyňa mala úspech iba v nepatrnej časti,

žalovanému priznal nárok na náhradu trov prvostupňového a odvolacieho konania v plnom rozsahu. O
výške týchto trov rozhodne súd prvej inštancie (§ 262 ods. 2 CSP).

25. Rozhodnutie odvolacieho súdu bolo prijaté hlasovaním v pomere hlasov 3 : 0.

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa. (§ 419 CSP)

Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa
konanie končí, ak
a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,
b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu,

c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný
zástupca alebo procesný opatrovník,
d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,
e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo
f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné

práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces. (§ 420 CSP)

Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo
rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej
otázky,

a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu,
b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo
c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne.
Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti
uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n). (§ 421 ods. 1 a 2 CSP)

Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak
a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy;
na príslušenstvo sa neprihliada,
b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany

neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada,
c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia
dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b).
Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby
na súde prvej inštancie. (§ 422 ods. 1 a 2 CSP)

Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné. (§ 423 CSP)

Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu
oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie,

lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy.
Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom
súde. (§ 427 ods. 1 a 2 CSP)

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania ustanovených v § 127 ods. 1 CSP (ktorému

súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje a podpísania) uvedie, proti ktorémurozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie
považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh). (§ 428 CSP)

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom.

Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je
a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,

b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské
právnické vzdelanie druhého stupňa,
c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený
osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa
predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou
a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého

stupňa. (§ 429 CSP)

Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie
dovolania. (§ 430 CSP)