Rozsudok ,
Iná povaha rozhodnutia Judgement was issued on Monday, November 7, 2016

Súd: Okresný súd Prešov
Spisová značka: 9C/55/2016

Identifikačné číslo súdneho spisu: 8116203434
Dátum vydania rozhodnutia: 07. 11. 2016
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Rastislav Sikorjak

ECLI: ECLI:SK:OSPO:2016:8116203434.4

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Prešov samosudcom JUDr. Rastislavom Sikorjakom v právnej veci žalobkyne: Z. A.,

nar. XX.XX.XXXX, bytom Q. X, XXX XX W., právne zastúpeného JUDr. Igor Šafranko, advokát,
so sídlom Sovietskych hrdinov 163/66, 089 01 Svidník, proti žalovanému: Poštová banka, a.s., so
sídlom Dvořákovo nábrežie 4, 811 02 Bratislava, právne zastúpeného AK Antol s..ro., so sídlom
Kupeckého2542/72,90201Pezinok,ourčenieneprijateľnejzmluvnejpodmienkyaovzájomnomnávrhu
žalovaného o zaplatenie sumy 1823,89 € s prísl., takto

r o z h o d o l :

I. Konanie zastavuje v časti o určenie, že úver zo zmluvy o úvere č. XXXXXXXXXX uzavretej dňa
10.10.2012 medzi žalobcom a žalovaným je bezúročný a bez poplatkov.

II. Určuje, že zmluvná podmienka uvedená v bode 2.5 zmluvy o úvere č. XXXXXXXXXX z 10.10.2012
v znení:

„Zmluvné strany sa dohodli, že akékoľvek spory, ktoré vzniknú z tejto zmluvy, vrátane sporov o jej vznik,
platnosť a výklad, budú rozhodované v súlade s rozhodcovskou doložkou uvedenou v článku 10, II. Časti
Všeobecných obchodných podmienok.“

v spojení s bodom 10.2.3 Všeobecných obchodných podmienok účinných od 23.06.2012 v znení:

„Ak klient najneskôr pri uzavretí bankového obchodu a/alebo zmluvy nedoručí banke písomne
oznámenie, že s rozhodcovskou doložkou nesúhlasí, má za to, že ju prijal.“

je pre svoju neprijateľnosť neplatná.

V prevyšujúcej časti žalobu o určenie neprijateľnosti zmluvnej podmienky zamieta.

III. Žalobca má v konaní o určenie neprijateľnosti zmluvnej podmienky a v konaní o určenie, že úver je
bezúročný a bez poplatkov, nárok na náhradu trov konania voči žalovanému v rozsahu 100 %.

IV. Vzájomný návrh žalovaného zamieta.

V. Žalobca má v konaní o vzájomnom návrhu žalovaného nárok na náhradu trov konania proti
žalovanému v rozsahu 100 %.

o d ô v o d n e n i e :

1. Návrhom došlým súdu dňa 19.02.2016 sa žalobca domáhal:
a) určenia neprijateľnosti zmluvnej podmienky týkajúcej sa rozhodcovskej doložky,b) určenia, že úver zo zmluvy o úvere č. XXXXXXXXXX z 10.10.2012 je bezúročný a bez poplatkov.

2. Žalobca v návrhu vo vzťahu k rozhodcovskej doložke uviedol, že bod 2.5 zmluvy o úvere odkazuje

na článok 10, II. časť VOP a konštatuje, že veriteľ a dlžník sa dohodli riešiť akékoľvek spory z úverovej
zmluvy v rozhodcovskom konaní. Žalobca následne cituje § 93b zákona č. 483/2001 Z. z. o bankách.
Žalobca ďalej cituje ustanovenia § 52 - 54 Občianskeho zákonníka týkajúce sa spotrebiteľských
zmlúv. V rámci právnej argumentácie poukazuje na uznesenie Krajského súdu v Prešove sp. zn.
6CoE/210/2012. Pokiaľ ide o určenie bezúročnosti a bezpoplatkovosti úveru, poukazuje na to, že zmluva

o spotrebiteľskom úvere podľa § 9 ods. 2 písm. k) zákona č. 129/2010 Z.z. musí okrem všeobecných
náležitostí podľa Občianskeho zákonníka obsahovať aj výšku, počet a termíny splátok istiny, úrokov
a iných poplatkov, prípadne poradie, v ktorom sa budú splátky priraďovať k jednotlivým nesplateným
zostatkom s rôznymi úrokovými sadzbami spotrebiteľského úveru na účely jeho splatenia, pričom pri
nedostatku tejto náležitosti zmluvy je poskytnutý spotrebiteľský úver podľa § 11 ods. 1 písm. a) zákona č.
129/2010 Z.z. bez úrokov a bez poplatkov. Pokiaľ ide o úver samotný, žalobca uvádza, že na tento úver

doteraz zaplatil sumu vo výške 1 184,92 €. V rámci príloh k žalobe, žalobca predložil zmluvu o úvere s
názvom „Dostupná pôžička“ uzavretú medzi stranami sporu dňa 10.10.2012, uznesenie Krajského súdu
v Prešove sp. zn. 6Coe/210/2012 a výpis z účtu týkajúci sa platenia úveru poskytnutého na základe
zmluvy, ktorej preskúmavanie je predmetom tohto konania.

3. Žalovaný sa k žalobe prvýkrát vyjadril písomným podaním došlým súdu dňa 06.04.2016 (č. l. 15 - 21).
V tomto písomnom podaní žalovaný pravdepodobne omylom rozoberal inštitút zrážok zo mzdy podľa §
551 OZ, ktorý však predmetom tohto konania nebol. Pokiaľ ide o neprijateľnosť rozhodcovskej doložky,
toto podanie sa k nej nevyjadruje. Vo vzťahu k bezúročnosti a bezpoplatkovosti úveru, žalovaný má za
to, že žalobca nesprávne vykladá ustanovenie § 9 ods. 2 písm. k) zákona č. 129/2010 Z. z.

4. Na pojednávaní konanom dňa 09.06.2016 žalobca zotrval na svojej žalobe. Pokiaľ ide o vyjadrenie
žalovaného,tenpožadovalžalobuvcelomrozsahuzamietnuťstým,ževprípaderozhodcovskejdoložky,
túto nepovažuje za neprijateľnú zmluvnú podmienku, a pokiaľ ide o povinnosť rozpisu jednotlivých
splátok na istinu, úroky a poplatky, poukazuje na vyjadrenie Vlády SR a Európskej komisie vo veci

predbežnej otázky vedenej na Súdnom dvore Európskej únie pod č. 42/15, podľa ktorých rozpis splátok
nie je povinnou náležitosťou zmluvy o spotrebiteľskom úvere. Žalovaný zároveň súdu predložil vzájomný
návrh, ktorým si od žalobcu uplatňuje zaplatenie sumy 1 823,89 € s príslušenstvom. V súvislosti
so vzájomným návrhom súd predniesol stranám sporu svoj predbežný právny názor v tom, že táto
skutočnosť znamená, že odpadá naliehavý právny záujem na požadovanom určení bezúročnosti a

bezpoplatkovosti úveru, pretože touto otázkou sa súd bude zaoberať v rámci rozhodovania o žalobe na
plnenie z predmetného úverového vzťahu, ktorú podal žalovaný.

5. V súvislosti so vzájomným návrhom súd vyzval žalovaného, aby preukázal, že:
- pri predčasnom zosplatnení úveru bolo postupované podľa § 53 ods. 9 OZ, teda, že žalobca bol

upozornený, že z dôvodu omeškania môže dôjsť k predčasnému zosplatneniu úveru,
a ďalej aby
- predložil súdu všetky doklady, ktorými overoval bonitu žalobcu,
- predložil zrozumiteľnú platobnú históriu.

6. Žalovaný súdu predložil Všeobecné obchodné podmienky, účinné od 23.06.2012, ktoré v bode 10.2
s názvom „riešenie sporov“ uvádzajú nasledujúce:
„Podľa bodu 10.2.2 banka a klient sa dohodli na rozhodcovskej doložke týkajúcej sa riešenia všetkých
sporov, ktoré medzi nimi vzniknú z právnych vzťahov vzniknutých pri poskytovaní služieb, bankových
produktov a/alebo vykonávaní bankových obchodov, vrátane sporov o platnosť, výklad a zánik príslušnej

zmluvy, a to v nasledovnom zmení:
a) pokiaľ bude v príslušnom spore žalobca banka, predloží tento spor na prerokovanie a rozhodnutie
rozhodcovskému súdu, a to podľa jeho štatútu a rokovacieho poriadku, ktoré sú platné a účinné v čase
začatia rozhodcovského konania;
b) pokiaľ bude v príslušnom spore žalobcom klient, je oprávnený predložiť tento spor na prerokovanie

a rozhodnutie rozhodcovskému súdu, a to podľa jeho štatútu a rokovacieho poriadku, ktoré sú platné a
účinné v čase začatia rozhodcovského konania alebo všeobecnému súdu.
Podľabodu10.2.3-Akklient,najneskôrpriuzavretíbankovéhoobchodua/alebozmluvy,nedoručíbanke
písomne oznámenie, že s rozhodcovskou doložkou nesúhlasí, má sa za to, že ju prijal.“7. Žalovaný podal vyššie uvedený vzájomný návrh aj písomne (č. l. 49 - 50), pričom z tohto vzájomného
návrhuvyplýva,žesinažalobcoviuplatňujezaplateniesumy1823,89€akocelkovejvýškynesplatených

dohodnutých splátok úveru zo zmluvy č. XXXXXXXXXX, riadneho úroku 385,05 € vyčísleného ku dňu
predčasnej splatnosti úveru a úroku z omeškania vo výške 5,05 % ročne zo sumy 10823,89 € od
04.08.2015 až do zaplatenia.

8. Súd vo veci vykonal ďalšie pojednávanie dňa 12.09.2016. Na tomto pojednávaní žalobca zobrala

návrh v časti o určenie bezúročnosti a bezpoplatkovosti úveru späť. Vzhľadom na to, že na tomto
pojednávaní žalovaný súdu krátkou cestou predložil vyjadrenie spolu s ďalšími listinami v počte 38 listov
formátu A4, pojednávanie muselo byť odročené za účelom oboznámenia sa ako súdu, tak aj žalobcu s
predloženým vyjadrením a ďalšími dokladmi.

9. V rámci tohto vyjadrenia, ktoré sa nachádza na č. l. 56 - 72 spisu, žalovaný obšírne rozoberá

otázkuplatnosti,čineplatnostirozhodcovskejdoložky.Dochádzakzáveru,žetátorozhodcovskádoložka
bola dojednaná individuálne, a teda v tomto prípade určenie jej neprijateľnosti do úvahy neprichádza.
Má tiež za to, že táto rozhodcovská doložka v žiadnom prípade nenapĺňa podmienky neprijateľnej
zmluvnej podmienky pretože nie je v hrubom nepomere v neprospech spotrebiteľa v právnom vzťahu zo
spotrebiteľskej zmluvy. Žalovaný kladie dôraz na to, že rozhodcovská doložka spotrebiteľskej zmluvy je

formulovaná tak, že ju žalobca mal právo odmietnuť, že rozhodcovskou doložkou plnil svoju povinnosť
vyplývajúcu mu z § 93b zákona o bankách a zároveň, že aj pri existencii rozhodcovskej doložky žalobca
mal právo, či v prípade sporu žalobu predloží rozhodcovskému súdu, alebo súdu všeobecnému.

10. Pokiaľ ide o overovanie bonity žalobcu, podľa žalovaného tento v žiadosti o úver uviedol, že jeho

zamestnávateľom je spoločnosť M&M Partner plus a jeho čistý mesačný príjem predstavuje sumu vo
výške 1 500 €. Žalobca ďalej uviedol, že žije v manželstve, býva vo vlastnom dome alebo byte a
nemá žiadne vyživované dieťa. Poštová banka overovala existenciu zamestnávateľa, dobu pracovného
pomeru a existenciu pracovného pomeru. Žalobca v súvislosti s podaním žiadosti o úver predložil
doklad SIPO, ktorým dokumentoval náklady na domácnosť a rozhodnutie Sociálnej poisťovne o priznaní

invalidného dôchodku. V tomto podaní zároveň žalovaný predložil rozpis úhrad na predmetný úver zo
strany žalobcu, z ktorého vyplýva, že celkove zaplatil sumu 1 209,92 €, z toho 86,95 € na poplatky,
946,86 € na úroky a 172,09 € na istinu. Súd považuje za potrebné zdôrazniť, že v rámci tohto podania a
jeho príloh však žalovaný žiadnym spôsobom súdu nepredložil doklady, ktoré by svedčili o preverovaní
bonity žalobkyne. Predložil súdu iba listinu s názvom Kredit report, v ktorom sú uvedené osobné údaje

žalobkyne, uvedený druh bývania dom/byt ako vlastný, počet vyživovaných detí ako 0, rodinný stav
vydatá, zamestnávateľ M&M Partner plus - Peter Mihálik, čas zamestnania od 07.11.2011. V žiadosti
o úver (č. l. 90) sa uvádza v kolónke čistý príjem žalobkyne suma 1 500 €. Zároveň v rámci príloh sa
nachádza prefotený doklad SIPO za mesiac august 2012 na meno A. Q. vo výške 268,51 € a rozhodnutie
o poberaní invalidného dôchodku vo výške 166,60 €. V predložených dokladoch sa však nenachádza

žiadny doklad, ktorý by preukazoval, že žalobkyňa je skutočne zamestnaná u zamestnávateľa, u ktorého
to uviedla, a že jej príjem je skutočne vo výške 1 500 € mesačne netto.
10.1. Podľa § 7 zákona č. 129/2010 Z.z.
(1) Veriteľ je pred uzavretím zmluvy o spotrebiteľskom úvere alebo pred zmenou tejto zmluvy
spočívajúcej v navýšení spotrebiteľského úveru povinný posúdiť s odbornou starostlivosťou schopnosť

spotrebiteľa splácať spotrebiteľský úver, pričom berie do úvahy najmä dobu, na ktorú sa
poskytuje spotrebiteľský úver, výšku spotrebiteľského úveru, príjem spotrebiteľa a prípadne aj účel
spotrebiteľského úveru.
(2) Spotrebiteľ je povinný poskytnúť veriteľovi na jeho žiadosť úplné, presné a pravdivé údaje potrebné
na posúdenie schopnosti spotrebiteľa splácať spotrebiteľský úver; tým nie je dotknuté právo veriteľa

využívať informácie o spotrebiteľovi z príslušnej databázy za podmienok ustanovených osobitným
zákonom.
Podľa § 11 ods.2 zákona č. 129/2010 Z.z. - Ak veriteľ nekonal s odbornou starostlivosťou podľa §
7 ods. 1 , nie je oprávnený
vyžadovať od spotrebiteľa jednorazové splatenie spotrebiteľského úveru.

10.2. Cieľom § 7 ako aj § 11 ods.2 zákona č. 129/2010 Z.z. je, že veriteľ je pri posúdení úverovej
schopnosti klienta povinný brať na zreteľ ako existujúcu situáciu klienta, najmä jeho príjmy a výdavky,
tak i skutočnosti, ktoré možno na základe informácií dostupných pred uzavretím zmluvy s vysokou
mierou pravdepodobnosti očakávať (napr. predpokladaný príjem z prejednávaného dedičského konania,predaja nehnuteľnosti, poistného plnenia a pod.). Dôraz pri posúdení úverovej schopnosti je pritom
kladený na pomer medzi príjmami a výdavkami spotrebiteľa a na posúdenie toho, či spotrebiteľovi
zostane po vynaložení bežných výdavkov mesačne taká čiastka, aká bude potrebná pre splácanie

úveru. Pri posudzovaní budúcej schopnosti spotrebiteľa splácať úver sa vychádza z existujúceho stavu
a prezumpcie jeho zachovania do budúcna. Nejde však pritom o získanie stopercentnej istoty, že úver
bude v budúcnosti splatený, pretože nie je napr. možné s istotou vylúčiť, že spotrebiteľ dostane výpoveď
z pracovného pomeru, dlhodobo ochorie a pod. Z uvedeného je zrejmé, že cieľom zákonodarcu bolo
efektívne zamedziť predlžovaniu spotrebiteľov, ktorí nie sú schopní svoje záväzky riadne splácať.

10.3. Z textu zákona o spotrebiteľskom úvere vyplýva, že informácie pre rozhodnutie dodávateľa o
tom, či zmluvu uzavrie alebo nie, si má veriteľ zabezpečiť sám a to aj v spolupráci so žiadateľom o
úver. Pri získavaní relevantných informácií za účelom posúdenia úverovej schopnosti spotrebiteľa tak
veriteľ vychádza ako z informácií dodaných spotrebiteľom (a samozrejme ním aj preukázaných), tak z
informácií, ktoré získava z iných dostupných zdrojov. Je povinnosťou veriteľa takto získané informácie
zhromaždiť,vyhodnotiťichdostatočnosťarozhodnúť,čiaktoréinformáciejenevyhnutnéďalejoverovať.

10.4. Za dostatočné sa považujú iba také informácie o príjmoch a výdavkoch, z ktorých je veriteľ
schopný získať objektívny obraz o žiadateľovej finančnej situácii. Spotrebiteľ je povinný poskytnúť
veriteľovi na jeho žiadosť úplné, presné a pravdivé údaje. Táto povinnosť však nezbavuje veriteľa
konať s odbornou starostlivosťou, teda vyžiadať si od spotrebiteľa potrebné informácie, aktívne si
zabezpečovať ďalšie primerané a objektívne zistiteľné informácie o spotrebiteľovi a takto získané

informácie riadne vyhodnotiť. Schopnosť spotrebiteľa splácať spotrebiteľský úver tak treba chápať ako
situáciu, keď v závislosti na frekvencii splácania zostane spotrebiteľovi v jeho osobnom/domácom
rozpočte dostatok finančných prostriedkov, aby mohol bez akýchkoľvek problémov a obmedzení splácať
splátku v predpokladanej výške. Preto dodávateľ musí okrem iného analyzovať spotrebiteľov osobný/
domáci rozpočet a to ako stranu príjmov, tak stranu výdavkov, a to vždy vo vzťahu ku konkrétnemu

žiadateľovi o úver (tj. konkrétne príjmy zo zamestnaneckej alebo inej činnosti, konkrétne náklady na
bývanie, dopravu, domácnosť alebo nezaopatrené deti). Analýza iba niektorej zo strán rozpočtu sama
o sebe k posúdeniu úverovej schopnosti nepostačuje.
10.5. Je zrejmé, že žalobca spôsobom vyššie uvedeným nepostupoval, preto súd dospel k záveru, že
nebolo možné poskytnutý úver predčasne zosplatniť.

11. Výzvou zo dňa 22.09.2016 požiadal súd žalovaného, aby mu tento obratom zaslal amortizačnú
tabuľku. Žalovaný súdu amortizačnú tabuľku zaslal až elektronickým podaním bez zaručeného
elektronického podpisu dňa 04.11.2016, pričom táto sa do času pojednávania chybou kancelárie k
sudcovi prejednávajúcemu vec nedostala. Bola mu predložená až dňa 09.11.2016. Nič to však nemení

na tom, že aj v prípade, ak by túto tabuľku bol mal súd k dispozícii v čase rozhodovania, jeho rozhodnutie
by nebolo iné, pretože nejde o amortizačnú tabuľku v celom jej rozsahu, teda amortizačnú tabuľku
preukazujúcu rozpis všetkých splátok v počte 72 ale táto amortizačná tabuľka sa týka iba splátok 1.
- 33. Súd však považuje za potrebné uviesť, že zo strany právneho zástupcu žalovaného išlo podľa
jeho názoru o konanie so zlým úmyslom jednak v tom, že zaslal napriek dostatočnému časovému

priestoru amortizačnú tabuľku súdu až dňa 04.11.2016, čo bol piatok, pričom pojednávanie sa konalo
dňa 07.11.2016 v pondelok, zrejme počítajúc s tým, že sa stane to čo sa stalo a z dôvodu pohybu takejto
listiny cez rôzne osoby pracujúce na súde sa táto listina k zákonnému sudcovi včas nedostane. Naviac,
právny zástupca žalovaného na pojednávaní dňa 07.11.2016 prítomný, nesignalizoval splnenie tejto
povinnosti, čo by bolo súd viedlo k tomu, aby ešte počas pojednávania pátral potom, či táto povinnosť

splnená bola alebo nebola. Súd zároveň uvádza, že ak určil lehotu na splnenie tejto dôkaznej povinnosti
žalovanému bezodkladne, a to listom, ktorý bol žalovanému doručený dňa 06.10.2016, splnenie tejto
povinnosti elektronickým podaním dňa 04.11.2016 nenapĺňa literu zákona uvedenú v § 153 ods. 2,3
C.s.p. (Strany sú povinné uplatniť prostriedky procesného útoku a prostriedky procesnej obrany včas.
Prostriedky procesného útoku a prostriedky procesnej obrany nie sú uplatnené včas, ak ich strana

mohla predložiť už skôr, ak by konala starostlivo so zreteľom na rýchlosť a hospodárnosť konania. Na
prostriedky procesného útoku a prostriedky procesnej obrany, ktoré strana nepredložila včas, nemusí
súd prihliadnuť, najmä ak by to vyžadovalo nariadenie ďalšieho pojednávania alebo vykonanie ďalších
úkonov súdu.) a súd by aj v prípade, ak by takúto amortizačnú tabuľku v čas obdŕžal, na ňu neprihliadal.

12. Pri svojom rozhodovaní súd vychádzal aj z nasledujúcich právnych úvah:
12.1. Pokiaľ ide o čiastočné zastavenie konania, skutočne tým, že zo strany žalovaného bol
podaný protinávrh týkajúci sa plnenia nesplateného úveru z úverovej zmluvy, ktorá bola predmetom
posudzovania v tomto konaní, odpadol naliehavý právny záujem na určení bezúročnosti abezpoplatkovosti úveru, pretože naliehavý právny záujem tu musí byť daný v čase konečného
rozhodovania súdu. Žalobca preto správne v tejto časti zobral žalobu späť, pričom takéto späťvzatie
nemožno považovať za jeho neúspech.

11.2. Pokiaľ ide o samotnú rozhodcovskú doložku a jej prijateľnosť, či neprijateľnosť, procesný súd
poukazuje na právnu argumentáciu Krajského súdu v Prešove vo veci sp. zn.6Coe/210/2012, s ktorou
sa stotožňuje: „S oprávneným nie je možné súhlasiť, že došlo k naplneniu § 93b ZoB. Podľa § 93b
ZoB banky a pobočky zahraničných bánk sú povinné ponúknuť svojim klientom neodvolateľný návrh na
uzavretie rozhodcovskej zmluvy o tom, že ich prípadné vzájomné spory z obchodov budú rozhodnuté

v rozhodcovskom konaní stálym rozhodcovským súdom zradeným podľa osobitného zákona, a to tak,
aby klient mal možnosť voľby, či prijme alebo neprijme predložený návrh na uzavretie rozhodcovskej
zmluvy. Banka a pobočka zahraničnej banky sú pri predložení návrhu na uzavretie rozhodcovskej
zmluvy tiež povinné preukázateľne poučiť klienta o dôsledkoch uzavretia navrhovanej rozhodcovskej
zmluvy, na riešenie ich vzájomných sporoch z obchodov. Uvedené ustanovenie vyžaduje individuálne
vyjednanierozhodcovskéhokonaniazostranyspotrebiteľa,atopopoučeníodôsledkujehorozhodnutia.

Dodávateľ tak musí postupovať spôsobom preukázateľným. Zákonom vyžadované preukázateľné
poučenie spotrebiteľa a jeho voľba nenapĺňa taký postup dodávateľa, ak sa rozhodcovská doložka
uvedie len ako súčasť všeobecných obchodných podmienok. Podstatou všeobecných obchodných
podmienok je, že sa v rámci kontraktácie nemenia, že sú všeobecné a buď záujemca o službu prijme
tieto podmienky alebo zmluva nevznikne. V tom spočíva faktická nerovnosť pri kontraktácii. Je zrejmé,

že spotrebiteľ je tak čo do vyjednávacej pozície ako čo do informovanosti v nevýhodnom postavení
o proti dodávateľovi. Ako je zrejmé, uvedená norma vyžaduje individuálne rozhodnutie spotrebiteľa o
tom, že si vymieňa rozhodcovské konanie, a to preukázateľne. Z obsahu spisu nevyplýva, žeby v rámci
kontraktácie došlo k naplneniu zákona a žeby s odbornou starostlivosťou príslušný zamestnanec banky
najprv poučil povinného a nechal mu priestor na rozhodnutie a voľbu.“

11.3. Procesný súd poukazuje na bod 5. zmluvy o úvere s názvom „Dostupná pôžička“, podľa ktorého
zmluvné strany sa dohodli, že akékoľvek spory, ktoré vzniknú z tejto zmluvy, vrátane sporov o jej vznik,
platnosť a výklad, budú rozhodované v súlade s rozhodcovskou doložkou uvedenou v článku 10, II.
časti Všeobecných obchodných podmienok. Je zrejmé, že v prejednávanej veci žalovaný nepreukázal,
že z jeho strany došlo k osobitnému poučeniu žalobcu o následkoch prijatia ponuky rozhodcovskej

doložky. Bod 5. zmluvy o úvere je formulovaný tak, že priamo obsahuje zakotvenie rozhodcovskej
doložky, pričom z neho nie je zrejmé, že všeobecné obchodné podmienky umožňujú rozhodcovskú
doložku odmietnuť. Súd považuje za dôležité to, že všeobecné obchodné podmienky v spojení s bodom
5. zmluvy o úvere sú sofistikovane formulované tak, aby žalovaný - banka dosiahol svoj cieľ, teda
uzavretie rozhodcovskej doložky. Pokiaľ § 93b Zákona o bankách hovorí, že banka má povinnosť

ponúknuť svojim klientom neodvolateľný návrh na uzavretie rozhodcovskej zmluvy, a to tak, aby klient
mal možnosť voľby, či prijme alebo neprijme predložený návrh na uzavretie rozhodcovskej zmluvy,
potom v prejednávanej veci rozhodcovská doložka takýmto spôsobom dojednaná nebola. Z bodu
10.2.3. Všeobecných obchodných podmienok nevyplýva dodržanie litery zákona, že spotrebiteľ sa
má rozhodnúť, či rozhodcovskú doložku prijme alebo nie. Takéto znenie zákona je naplnené tým, že

potom ako dôjde zo strany banky k vysvetleniu podstaty rozhodcovskej doložky, je priamo v zmluve
o úvere alebo v osobitnej rozhodcovskej zmluve uvedená možnosť vyznačiť spotrebiteľom vybranú
možnosť, a teda, či návrh rozhodcovskej zmluvy prijíma alebo nie. V tomto prípade naopak v rozpore so
zákonom a odbornou starostlivosťou ako zásadou, ktorou by banka pri svojej činnosti mala byť vedená,
preniesol žalovaný povinnosť konať na spotrebiteľa nezákonným spôsobom tým, že mu neumožnil

vybrať si, či rozhodcovskú doložku prijme alebo nie, (pričom je zrejmé, že v prípade ak by zo strany
spotrebiteľaksúhlasusrozhodcovskoudoložkounedošlo,nebolbypovinnýnažiadnekonanie,prípadne
by stačilo vyznačiť možnosť, že rozhodcovskú doložku neprijíma), ale svojej povinnosti sa zbavil
tak, že aktivitu v tomto smere preniesol na spotrebiteľa tým spôsobom, že tento ak nechcel, aby
rozhodcovská doložka v zmluve a všeobecných obchodných podmienok už zakotvená, bola pre neho

záväzná, musel vyvinúť aktívne konanie a banke písomne doručiť oznámenie, že s rozhodcovskou
doložkou nesúhlasí, a to najneskôr pri uzavretí bankového obchodu a/alebo zmluvy. Je teda zrejmé,
že na rozdiel od zákonom predpokladaného prípadu, že rozhodcovská doložka bude pre spotrebiteľa
záväzná len vtedy, ak vyvinie aktivitu k jej prijatiu, v tomto prípade bola rozhodcovská doložka nastavená
tak, že vyžadovala aktivitu spotrebiteľa, ak chcel dosiahnuť to, aby touto rozhodcovskou doložkou

viazaný nebol. V tomto prípade nejde o nič iné ako o obchádzanie zákona, a to § 93b zákona o
bankách, keď sa navonok neutrálnym spôsobom dosahuje výsledok, ktorý zákon nepredpokladá, a
to výsledok výslovne priaznivý pre dodávateľa ako silnejšiu zmluvnú stranu, zmluvu a všeobecné
obchodné podmienky pripravujúcu, a teda s nimi oboznámenú, na úkor spotrebiteľa. Je chimérou(falošným zdaním) si myslieť, že v čase podpisovania úverovej zmluvy by bol spotrebiteľ schopný
prečítať a analyzovať 36 strán všeobecných obchodných podmienok, v rámci ktorých bola zakotvená aj
rozhodcovská doložka a spôsob jej odmietnutia. Súd má teda za to, že žalovaný v tomto prípade porušil

zákon o ochrane spotrebiteľa, spreneveril sa svojej povinnosti konať voči spotrebiteľovi s odbornou
starostlivosťou a v súlade s dobrými mravmi, a prevážil povinnosti v zmluvnom vzťahu na stranu
spotrebiteľa tak, že zmluvnú podmienku týkajúcu sa rozhodcovskej doložky bolo potrebné vyhlásiť za
neprijateľnú. Neprijateľnosť je daná samotným obsahom rozhodcovskej doložky (povinnosť spotrebiteľa
sa jej podrobiť, ak je žaloba podaná dodávateľom) ale najmä spôsobom, akým ju žalovaný v zmluvnom

vzťahu dosiahol.
12.3. V prevyšujúcej časti (podľa návrhu žalobcu) považoval súd bod 2.5. zmluvy o úvere za súladný
so zákonom.
12.3. Neprijateľnosť zmluvnej podmienky bola vyhlásená podľa nasledujúcich zákonných ustanovení:
Podľa § 53 ods.1 OZ - Spotrebiteľské zmluvy nesmú obsahovať ustanovenia, ktoré spôsobujú
značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa (ďalej len

„neprijateľná podmienka“). To neplatí, ak ide o zmluvné podmienky, ktoré sa týkajú hlavného predmetu
plnenia a primeranosti ceny, ak tieto zmluvné podmienky sú vyjadrené určito, jasne a zrozumiteľne alebo
ak boli neprijateľné podmienky individuálne dojednané.
Podľa § 53 ods.4 písm.r) OZ - Za neprijateľné podmienky uvedené v spotrebiteľskej zmluve sa považujú
najmä ustanovenia, ktoré vyžadujú v rámci dojednanej rozhodcovskej doložky od spotrebiteľa, aby spory

s dodávateľom riešil výlučne v rozhodcovskom konaní.
Podľa § 53 ods.5 OZ - Neprijateľné podmienky upravené v spotrebiteľských zmluvách sú neplatné.
Podľa § 93b ods.1 zákona č. 483/2001 Z.z. o bankách - Banky a pobočky zahraničných bánk sú
povinné ponúknuť svojim klientom neodvolateľný návrh na uzavretie rozhodcovskej zmluvy o tom,
že ich prípadné vzájomné spory z obchodov [§ 5 písm. i) ] budú rozhodnuté v rozhodcovskom konaní stálym rozhodcovským
súdom zriadeným podľa osobitného zákona, a to tak, aby klient mal možnosť voľby, či prijme alebo
neprijme predložený návrh na uzavretie rozhodcovskej zmluvy. Banka a pobočka zahraničnej banky sú
pri predložení návrhu na uzavretie rozhodcovskej zmluvy tiež povinné preukázateľne poučiť klienta o
dôsledkochuzavretianavrhovanejrozhodcovskejzmluvynariešenieichvzájomnýchsporovzobchodov.

Podľa § 298 C.s.p.
(1) Súd môže v rozsudku, ktorý sa týka spotrebiteľského sporu, aj bez návrhu vysloviť, že určitá zmluvná
podmienka používaná dodávateľom v spotrebiteľskej zmluve alebo v iných zmluvných dokumentoch
súvisiacich so spotrebiteľskou zmluvou je neprijateľná; v takom prípade súd uvedie vo výroku rozsudku
znenie tejto zmluvnej podmienky, ako bolo dohodnuté v spotrebiteľskej zmluve alebo v iných zmluvných

dokumentoch súvisiacich so spotrebiteľskou zmluvou.
(2) Ak súd určil niektorú zmluvnú podmienku v spotrebiteľskej zmluve alebo v iných zmluvných
dokumentoch súvisiacich so spotrebiteľskou zmluvou za neplatnú z dôvodu neprijateľnosti takej
zmluvnej podmienky, nepriznal plnenie dodávateľovi z dôvodu takej zmluvnej podmienky alebo mu
na základe takej zmluvnej podmienky uložil povinnosť vydať spotrebiteľovi bezdôvodné obohatenie,

nahradiť škodu alebo zaplatiť primerané finančné zadosťučinenie, súd aj bez návrhu výslovne uvedie vo
výroku rozsudku znenie tejto zmluvnej podmienky, ako bolo dohodnuté v spotrebiteľskej zmluve alebo
v iných zmluvných dokumentoch súvisiacich so spotrebiteľskou zmluvou.

13. Vo vzťahu k vzájomného návrhu žalovaného, súd uvádza nasledovné:

13.1. Zmluva bola uzatvorená dňa 10.10.2012. Sankcia bezúročnosti a bezpoplatkovosti úveru pre
neskúmanie bonity spotrebiteľa bola do zákona č. 129/2010 Z.z. zavedená až novelou účinnou ku
dňu 01.01.2013. Dovtedy sankciou bola iba nemožnosť predčasného zosplatnenia úveru. Napriek
uvedenému, súd má za to, že v prípade ak zo strany dodávateľa dôjde k poskytnutiu úveru
bez skúmania bonity klienta s odbornou starostlivosťou, a teda ak dodávateľ hazarduje so svojimi

finančnými prostriedkami a poskytuje ich človeku, o ktorom nemá dostatočne preukázané, že je reálne
pravdepodobné, že počas celého trvania zmluvného vzťahu bude schopný svoj záväzok splácať úver v
splátkach plniť a teda ho dostáva do neriešiteľného zadĺženia, bolo by v rozpore s dobrými mravmi (§
3 ods.1 OZ), ak by z takéhoto konania mal mať dodávateľ prospech vo forme úroku alebo poplatkov.
Súd teda dospieva k záveru, že úver z prejednávanej zmluvy je v konečnom dôsledku bez úrokov a bez

poplatkov, aj keď z iných dôvodov ako uvádza žalobca.
13.2. Pokiaľ ide o žalobcom tvrdený nedostatku zmluvy podľa v § 9 ods. 2 písm. k) zákona č. 129/2010
Z.z., k tomu súd zaujíma nasledujúci postoj: po rozhodnutí Súdneho dvora Európskej únie č. 42/2015 vo
veciHomeCreditSlovakiaprotiK.A.T.(Článok10ods.2písm.h)ai)smernice2008/48samajúvykladaťv tom zmysle, že zmluva o úvere na dobu určitú stanovujúca amortizáciu istiny po sebe nasledujúcimi
splátkami nemusí vo forme amortizačnej tabuľky spresňovať, aká časť každej splátky bude započítaná
na vrátenie tejto istiny.), je zrejmé, že vychádzajúc z eurokonformného výkladu príslušnej európskej

smernice,podslovnýmspojenímsuma,početatermínysplátokistiny,úrokovainýchpoplatkovnemožno
rozumieť žalovanou vyžadovanú amortizačnú tabuľku ale frekvenciu a výšku splátok. Aj pred týmto
rozhodnutím KS v Prešove rozhodoval tak, že rozpis splátok obligatórne nevyhnutný nie je (napr.
uznesenie senátu 17Co zo dňa 28.04.2016 vo veci Okresného súdu Prešov sp. zn. 10C 30/2015).
13.3. Náležitosť zmluvy o spotrebiteľskom úvere podľa § 9 ods.2 písm.k) zákona č. 129/2010 Z.z. podľa

súdu smeruje k tomu, aby v rámci splátky bola zahrnutá istina, úroky a poplatky (splátka má byť ich
súčtom) a aby nedošlo k tomu, že niektoré pravidelne platené platby v splátke uvedené nebudú ale budú
„nenápadne“ uvedené v inej časti zmluvy. Súd sa stretáva s výkladom, ktorý podal žalobca a nesúhlasí
s ním. Spotrebitelia, ich zástupcovia ale často aj súdy vo svojich rozhodnutiach dospievajú k záveru,
že žiadnej časti zmluvy o spotrebiteľskom úvere spotrebiteľ pre jej tvrdenú zložitosť prípadne neurčitosť
nerozumel - ide napr. o zmluvnú pokutu, rôzne poplatky, rozhodcovské doložky a iné. Jedným dychom

však tvrdia, že rozpis splátok (ktorý je zložitejším členením a môže mať aj niekoľko strán a spotrebiteľ by
mu napriek v predchádzajúcej vete uvedenému, podľa zástupcov spotrebiteľov ale aj niektorých súdov
„istotne“ rozumel) na istinu, úroky a poplatky je pre spotrebiteľa rozhodujúcim faktorom pri rozhodovaní
súvisiacom so spotrebiteľským úverom. Senát 9C OS Prešov sa s takýmto tvrdením spotrebiteľa, ktoré
by bolo produkované priamo ním (a nie právnym zástupcom alebo spotrebiteľským združením) vo

svojej praxi nestretol. Súd je presvedčený, že pre spotrebiteľa je pre jeho rozhodovanie o uzatvorení
spotrebiteľského úveru podstatné najmä to, akú sumu dostáva a akú má vrátiť. Pre spotrebiteľa, ktorý
do úverového vzťahu nevstupuje špekulatívne ale s vôľou svoj záväzok splniť je predsa rozhodujúca
suma, ktorú má vrátiť a je mu jedno, či splátky sú nastavené tak, že najprv sa spláca príslušenstvo a
až potom istina alebo opačne.

13.4. Pokiaľ ide o nedodržanie postupu stanoveného § 53 ods. 9 OZ (Ak ide o plnenie zo spotrebiteľskej
zmluvy, ktoré sa má vykonať v splátkach, môže dodávateľ uplatniť právo podľa § 565 najskôr po uplynutí troch mesiacov od omeškania so
zaplatením splátky a keď súčasne upozornil spotrebiteľa v lehote nie kratšej ako 15 dní na uplatnenie
tohto práva.), žalovaný síce predložil súdu upomienky, ktorými žalobca mal byť upozorňovaný na

nesplnenie svojej povinnosti a zároveň byť poučený, že v prípade nevyrovnania omeškanej dlžnej
čiastky, môže banka využiť svoje oprávnenie podľa § 565 OZ a požadovať predčasné splatenie úveru,
doručenie týchto listín žalobcovi však preukázané nebolo. Za takéto preukázanie súd nepovažuje
výstupy z počítača nachádzajúce sa na č. l. 84 - 85, ktoré žalovaný súdu predložil.
13.5.Vzhľadomnazáversúdu,žeúverjebezúročnýabezpoplatkovavsúvislostisporušenímskúmania

bonity klienta, ako aj nepreukázaním postupu podľa § 53 ods. 9 OZ aj neplatne predčasne zosplatnený,
je daná povinnosť žalobcu zaplatiť žalovanému iba dlžnú sumu istiny ku dňu rozhodovania súdu.

14. Pokiaľ ide o možnosť priznania plnenia žalovanému vo vzťahu k žalobcovi, súd potreboval mať
zistené, aká je výška istiny, ktorá mala byť zaplatená ku dňu jeho rozhodovania. Keďže žalovaný nesplnil

povinnosť uloženú mu súdom, teda nezaslal rozpis všetkých splátok úveru v počte 72 na istinu, úroky
a poplatky, nevedel súd aká je dlžná suma istiny ku dňu jeho rozhodovania, a teda či doteraz žalobcom
zaplatená suma 1 209,92 € nepokrýva alebo v akom rozsahu pokrýva istinu, ktorá mala byť ku dňu
rozhodovaniasúduzaplatená.Zdôvodutejtopasivitynastranežalovanéhomužiadneplneniezúverovej
zmluvy voči žalobkyni priznané byť nemohlo.

15. Trovy konania.
Podľa § 251 C.s.p. - Trovy konania sú všetky preukázané, odôvodnené a účelne vynaložené výdavky,
ktoré vzniknú v konaní v súvislosti s uplatňovaním alebo bránením práva.
Podľa § 255 ods.1 C.s.p. - Súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci.

Podľa § 262 ods.1 C.s.p. - O nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí,
ktorým sa konanie končí.
V konaní o žalobe ako aj vzájomnom návrhu bol plne úspešný žalobca, preto má právo na náhradu trov
konania v rozsahu 100%.

Poučenie:Proti tomuto rozsudku je prípustné odvolanie. Podľa § 359 C.s.p. - Odvolanie môže podať strana, v ktorej
neprospech bolo rozhodnutie vydané.
Odvolanie sa podáva v lehote 15 dní od doručenia rozhodnutia na Okresnom súde Prešov v dvoch (2)

vyhotoveniach.
Podľa § 363 C.s.p. - V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému
rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za
nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).
Podľa § 364 C.s.p. - Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia

lehoty na podanie odvolania.

Podľa § 365 C.s.p. - (1) Odvolanie možno odôvodniť len tým, že
a) neboli splnené procesné podmienky,
b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,

c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,
d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie

prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo
h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
(2) Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu
prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto
vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.

(3) Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na
podanie odvolania.

Podľa § 366 C.s.p. - Prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli
uplatnené v konaní pred súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak

a) sa týkajú procesných podmienok,
b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu,
c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne
rozhodnutie vo veci alebo
d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie.

Ak žalovaný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, žalobca môže podať návrh
na vykonanie exekúcie podľa Exekučného poriadku.