Rozsudok ,
Potvrdené Judgement was issued on Thursday, November 16, 2016

Súd: Krajský súd Prešov
Spisová značka: 12Co/187/2015

Identifikačné číslo súdneho spisu: 8108208282
Dátum vydania rozhodnutia: 16. 11. 2016
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Roman Tóth

ECLI: ECLI:SK:KSPO:2016:8108208282.8

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Prešove v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Romana Tótha a členov senátu

JUDr. Milana Majerníka a JUDr. Mareka Košča, v právnej veci žalobcu: Š. B., K.. XX.XX.XXXX, O.
Y. XXX, zastúpeného advokátom JUDr. Konštantínom Vaľom, so sídlom v Prešove, Konštantínova 3,
proti žalovaným: 1/ Q. S., Y.. B., K.. XX.X.XXXX, O. J., I. XX, zastúpenej advokátom JUDr. Jozefom
Pirkovským, so sídlom Prešov, Hlavná 19, 2/ B. B., K.. XX.XX.XXXX, O. Y.S. XXX, 3/ X. B., Y.. E., K..
XX.XX.XXXX, O. Y.S. XXX, 4/ B. Q., Y.. W., t. č. na neznámom mieste, 5/ X.K. W., t. č. na neznámom
mieste, 6/ U. P., Y.. W., t. č. na neznámom mieste, 7/ U. W., t. č. na neznámom mieste, 8/ K. W., t. č.
na neznámom mieste, 9/ A. Z., Y.. W., t. č. na neznámom mieste, 10/ A. H., Y.. W., t. č. na neznámom

mieste, 11/ Q. O., Y.. W., t. č. na neznámom mieste, 12/ H. S., Y.. W., t. č. na neznámom mieste, 13/ Q.
S., Y.. W., t. č. na neznámom mieste, žalovaní v 3. až 13. rade zastúpení opatrovníčkou U. X., súdnou
tajomníčkou Okresného súdu B. K. I., 14/ U. Q., Y.. Š., K.. XX.XX.XXXX, O. W., Q. W. X, 15/ O. W., K..
XX.X.XXXX,O.Y.XXX,16/Z.W.,Y..Č.,K..X.X.XXXX,O.Y.XXX,ozrušenieavyporiadaniepodielového
spoluvlastníctva, o odvolaní žalobcu proti rozsudku Okresného súdu Prešov zo dňa 13.8.2014 pod č.
k. 17C/106/2008-430, takto

r o z h o d o l :

P o t v r d z u j e rozsudok súdu prvej inštancie.

Sporovým stranám n e p r i z n á v anárok na náhradu trov odvolacieho konania.

o d ô v o d n e n i e :

1) Okresný súd Prešov rozsudkom č. k. 17C/106/2008-430 návrh na zrušenie podielového
spoluvlastníctva k parcelám č. XXX/X o výmere 617 m2, 418/4 o výmere 13 m2 a XXX/X o výmere
666 m2 - záhrady a zastavané plochy a nádvoria, zapísané na LV č. XX k. ú. Y., zamietol. Určil, že
žalovaná v 1. rade je výlučnou vlastníčkou nehnuteľnosti zapísanej na LV č. XX, k. ú. Y., parcela S.
Č.. XXX/X - záhrady o výmere 417 m2, parcela S. Č.. XXX/X - zastavané plochy a nádvoria o výmere
13 m2 a S. Č.. XXX/X - záhrada o výmere 666 m2, zapísané na LV č. XX, k. ú. Y.. Žalobcu zaviazal

nahradiť žalovanej v 1. rade trovy konania a náklady právneho zastúpenia vo výške 3.219,79 eur a tieto
uhradiť do 3 dní od právoplatnosti rozsudku na účet právnemu zástupcovi žalovanej v 1. rade JUDr.
Jozefovi Pirkovskému, advokátovi v Prešove, Hlavná 19. Ostatným žalovaným náhradu trov konania
neprisúdil. V odôvodnení rozhodnutia súd uviedol, že návrhom zo dňa 7.4.2008 sa žalobca domáhal
zrušenia podielového spoluvlastníctva k nehnuteľnostiam zapísaným na LV č. XX, k. ú. Y., a ktorý
je podielovým spoluvlastníkom v rozsahu 14/70. Do výlučného vlastníctva žalobcu má byť prikázaná
parcela č. XXX/X - záhrada o výmere 66 m2 vytvorená z pôvodnej parcely č. XXX/X a parcela č.

XXX/X - záhrada o výmere 72 m2 vytvorená z pôvodnej parcely č. XXX/X tak, ako je vyznačená na
Geometrickom pláne č. XXXXXXXX-XX/XXXX, vypracovaným U., W..Y..R.., dňa 12.3.2008, overeným
Správou katastra v W. dňa 19.3.2008 pod č. XXX/XX. Žalovanej v 1. rade sa prikázal spoluvlastnícky
podiel 1/70 k parcele č. XXX/X - záhrada o výmere 561 m2 a k parcele č. XXX/X - záhrada o výmere594 m2, zapísaných na LV č. XX, k. ú. Y.. Ďalej žiadal určiť, že namiesto pôvodného spoluvlastníka
X. B. sú spoločnými spoluvlastníkmi spoluvlastníckeho podielu 15/70 k parcele č. XXX/X - záhrada
o výmere 561 m2 a k parcele č. XXX/X - záhrada o výmere 594 m2, spoločne - žalovaní v 1. rade,

v 16., 17., 18. a 19. rade, zapísaných na LV č. XX, k. ú. Y.. Zároveň žiadal určiť, že žalovaný v 2.
rade je podielovým spoluvlastníkom v podiele 5/70 k parcele č. XXX/X - záhrada o výmere 561 m2 a
k parcele č. XXX/X - záhrada o výmere 594 m2, zapísaná na LV č. XX, k. ú. Y., žalovaná v 3. rade
je podielovou spoluvlastníčkou v podiele 5/70 k parcele č. XXX/X - záhrada o výmere 561 m2 a k
parcele č. XXX/X - záhrada o výmere 594 m2, zapísaná na LV č. XX, k. ú. Y.. Žiadal určiť, že žalovaná

v 4. rade je podielovou spoluvlastníčkou v podiele 1/70 k parcele č. XXX/X - záhrada o výmere 561
m2 a k parcele č. XXX/X - záhrada o výmere 594 m2, zapísaná na LV č. XX, k. ú. Y., žalovaný v
5. rade je podielovým spoluvlastníkom v podiele 1/70 k parcele č. XXX/X - záhrada o výmere 561
m2 a k parcele č. XXX/X - záhrada o výmere 594 m2, zapísaná na LV č. XX, k. ú. Y., žalovaná v 6.
rade je podielovou spoluvlastníčkou v podiele 1/70 k parcele č. XXX/X - záhrada o výmere 561 m2
a k parcele č. 419/2 - záhrada o výmere 594 m2, zapísaná na LV č. XX, k. ú. Y., žalovaná v 7. rade

je podielovou spoluvlastníčkou v podiele 1/70 k parcele č. XXX/X - záhrada o výmere 561 m2 a k
parcele č. XXX/X - záhrada o výmere 594 m2, zapísaná na LV č. XX, k. ú. Y., žalovaný v 8. rade je
podielovým spoluvlastníkom v podiele 1/70 k parcele č. XXX/X - záhrada o výmere 561 m2 a k parcele
č. XXX/X - záhrada o výmere 594 m2, zapísaná na LV č. XX, k. ú. Y., žalovaná v 9. rade je podielovou
spoluvlastníčkou v podiele 1/70 k parcele č. XXX/X - záhrada o výmere 561 m2 a k parcele č. XXX/

X - záhrada o výmere 594 m2, zapísaná na LV č. XX, k. ú. Y., žalovaná v 10. rade je podielovou
spoluvlastníčkou v podiele 1/70 k parcele č. XXX/X - záhrada o výmere 561 m2 a k parcele č. XXX/
X - záhrada o výmere 594 m2, zapísaná na LV č. XX, k. ú. Y., žalovaná v 11. rade je podielovou
spoluvlastníčkou v podiele 1/70 k parcele č. XXX/X - záhrada o výmere 561 m2 a k parcele č. XXX/
X - záhrada o výmere 594 m2, zapísaná na LV č. XX, k. ú. Y., žalovaná v 12. rade je podielovou

spoluvlastníčkou v podiele 1/70 k parcele č. XXX/X - záhrada o výmere 561 m2 a k parcele č. XXX/
X - záhrada o výmere 594 m2, zapísaná na LV č. XX, k. ú. Y., žalovaná v 13. rade je podielovou
spoluvlastníčkou v podiele 1/70 k parcele č. XXX/X - záhrada o výmere 561 m2 a k parcele č. XXX/
X - záhrada o výmere 594 m2, zapísaná na LV č. XX, k. ú. Y., žalovaná v 14. rade je podielovou
spoluvlastníčkou v podiele 10/70 k parcele č. XXX/X - záhrada o výmere 561 m2 a k parcele č. XXX/

X - záhrada o výmere 594 m2, zapísaná na LV č. XX, k. ú. Y., žalovaní v 15. rade sú podielovými
spoluvlastníkmi v podiele 10/70 k parcele č. XXX/X - záhrada o výmere 561 m2 a k parcele č. XXX/
X - záhrada o výmere 594 m2, zapísaná na LV č. XX, k. ú. Y.. Dôvodom podania tohto návrhu je, že
podieloví spoluvlastníci sa nemôžu dohodnúť na zrušení a vyporiadaní podielového spoluvlastníctva.
Sám je vlastníkom rodinného domu súp. č. XXX vrátane pozemkov na parcele č. XXX/X, XXX/X, XXX/X,

zapísané na LV č. XXX, k. ú. Y. a potrebuje si zabezpečiť primeraný prístup do vchodu svojho rodinného
domu tak, že z parcely č. XXX/X a z parcely č. XXX/X by bola reálne vyčlenená v prospech žalobcu časť
o výmere 277,71 m2, čo zodpovedá jeho spoluvlastníckemu podielu 15/70, resp. minimálne časť parcely
č. XXX/X o šírke 1 m a dĺžke cca 70 m. Takto vytvorená nová parcela by bola situovaná po celej dĺžke
parciel č. XXX/X, XXX/X a dotýkala by sa hranice parcely č. XXX/X, XXX/X U. XXX/X, resp. po celej

dĺžke parcely č. XXX/X a dotýkala by sa hranice parciel č. XXX/X a parcely č. XXX/X. V tomto prípade
by sa žalobca vzdal svojho spoluvlastníckeho podielu v prospech žalovaných o výmere 277,71 m2. Na
svoje náklady si žalobca dal vypracovať geometrický plán, ktorým by došlo k zrušeniu a vyporiadaniu
vlastníctva k predmetným nehnuteľnostiam, pretože žalovaní neprejavili žiadny záujem o vyporiadanie
podielového spoluvlastníctva.

2) Žalovaní s takýmto vyporiadaním podielového spoluvlastníctva nesúhlasili. Ich podielové
spoluvlastníctvo je už len formálne, pričom ich právni predchodcovia si reálne rozdelili podielové
spoluvlastníctvo. Takáto deľba existovala už niekoľko desaťročí a podľa toho užívajú nehnuteľnosti.
Žalobca si je toho vedomý, lebo vlastnícke právo si osvedčil ešte jeho právny predchodca. Ide o identické

parcely, ktoré boli reálne vyčlenené a oplotené. Časť tohto oplotenia žalobca však zbúral.

3) Žalovaná v 1. rade Q. S. podaním zo dňa 19.4.2010 žiadala, aby vzájomným návrhom bola určená
za výlučnú vlastníčku nehnuteľnosti zapísaných na LV č. XX, k. ú. Y., k parcelám S. Č.. XXX/X - záhrada
o výmere 617 m2 a parcely S. XXX/X, zastavaná plocha a nádvoria o výmere 13 m2 a parcely S. Č..

XXX/X, záhrady o výmere 666 m2, zapísaných na LV č. XX, k. ú Y., a to práve z tohto dôvodu, že už
v dávnej minulosti právni predchodcovia si reálne rozdelili toto podielové spoluvlastníctvo. Na základe
tejto reálnej deľby jej právny predchodca otec X. B. nadobudol nehnuteľnosti teraz zapísané na LV č.
XX, k. ú. Y., a tieto parcely č. XXX/X, XXX/X U. XXX/X dobromyseľne a nerušene užíval už pred rokom1970 až do smrti do roku 1989. Od tej doby ich nerušene a výlučne užíva ona. Predmetom reálnej deľby
právnymi predchodcami účastníkov boli aj nehnuteľnosti teraz vedené ako parcely S. Č.. XXX/X, XXX/
X, XXX/X, ku ktorým si nechali osvedčiť vlastnícke právo právni predchodcovia, t. j. rodičia žalobcu a

neskoršie tieto nehnuteľnosti previedli práve na žalobcu. Ďalšie nehnuteľnosti, ktoré boli predmetom
reálnej deľby, a to parcely S. Č.. XXX/X U. XXX/X, k. ú. Y., pripadli právnym predchodcom žalovaných
v 15. rade, t. j. O. W. a jeho manželky Z. W..

4) Žalovaní v 2. a 3. rade taktiež nesúhlasili s podanou žalobou, keď poukazovali na to, že asi pred 80.

rokmi ešte jeho pradedo rozdelil medzi svojich synov pôvodnú celú parcelu rovnakým dielom a jeho otec
X. B. tiež rozdelil svoj diel pre svoje deti. Takto po celý čas užívajú rozdelené parcely. Matka žalobcu
dostala dom a mala ostatných vyplatiť sumou po 12.000,- Sk, čo aj urobila. Bratovi X. B., ktorý peniaze
nechcel, dal otec pozemok, a to je práve ten pozemok, ktorý je predmetom žaloby a ktorý po ňom zdedila
žalovaná v 1. rade Q. S., rod. B.. Tá od smrti svojho otca ho užíva po celý čas. Doteraz takýto spôsob
užívania bol rešpektovaný. Každý má vyznačené hranice svojich pozemkov oplotením, ale plot od Q. S.

k Š. B. je zbúraný, teraz tam nie je oplotenie, aj keď tam plot pôvodne stál.

5) Opatrovníčka žalovaných v 3. až 13. rade sa k návrhu nevyjadrila.

6) Žalovaná v 14. rade potvrdila, že pôvodne prastarý otec X. B. a jeho manželka G. rozdelili svoj

pozemok medzi šiestich súrodencov, medzi nimi bola aj B. B., ktorá potom odišla do USA. Jej ale reálne
nebol vyčlenený pozemok, a tak každý zo súrodencov užíval rozdelenú časť 80 rokov. Žalobca má
pozemok uprostred. Každý si vyporiadal svoj podiel formou osvedčenia, len žalovaná v 1. rade Q. S. si
to nedala do poriadku. Keď si to išla vybaviť, žalobca podal žalobu. Žalovaní potvrdili, že pozemok je
dedičstvom po matke manželky Q. B. a užívajú ho nerušene už 50 rokov. Matka Q. B. bola dcérou X.

a G. B., ktorí jej vyčlenili podiel. So žalobcom nemajú spoločnú hranicu, sú úplne na konci. Pozemok si
osvedčili v r. 1997 vydržaním vlastníckeho práva.

7) Z vykonaného dokazovania súd mal preukázané, že žalobca sa domáha zrušenia podielového
spoluvlastníctva k nehnuteľnostiam zapísaným na LV č. XX. Dôvodom je, že chce rozšíriť prístup k

rodinnému domu o 1 m a zvyšok podielu asi 200 m2 by daroval ostatným žalovaným. Žalovaní v 1. až 3.
rade a 14. až 15. rade zhodne uviedli, že pred 80 rokmi došlo k reálnej deľbe. Každý užíval svoj podiel
dobromyseľne a nerušene tak, ako to bolo rozdelené starými rodičmi. Všetci účastníci, okrem žalovanej
v 1. rade, si osvedčili podielové spoluvlastníctvo. Žalovaná v 1. rade vzniesla vzájomný návrh a žiadala
určenie vlastníckeho práva k parc. č. XXX/X, XXX/X U. XXX/X, zapísaných na LV č. XX, k. ú. Y.. Žalovaní

potvrdili reálne rozdelenie nehnuteľností a nesúhlasia s tým, aby žalobca dostal do výlučného vlastníctva
čiastky z parcely č. XXX/X, XXX/X.

8) Vypočutí svedkovia X. B. a U. B. ako rodičia žalobcu potvrdili, že od r. 1974 užívali parcely č. XXX/X,
XXX/X, XXX/X, XXX/X, pričom na parcele č. XXX/X bol starý rodičovský dom jeho svokrovcov, pričom

on s manželkou si na vedľajšej parcele č. XXX/X postavili nový rodinný dom. Za domom svokrovcov
stála stodola a za ňou boli záhrady na parcele č. XXX/X U. XXX/X, ktoré užívali. Potom v r. 1974 došlo
k deľbe, uzavreli kúpno-zaopatrovateľskú zmluvu, na základe ktorej hospodárske budovy a záhrady
previedli svokrovci na nich a od vtedy tieto parcely užívali. Nebohý švagor, t.j. otec žalovanej v 1. rade
neskôr žiadal polovicu z týchto parciel v čase, keď uzatvorili túto zmluvu. Keď sa zbúral starý rodičovský

dom a stodola, začal druhú polovicu týchto pozemkov užívať X. B..

9) Svedkyňa Q. Š. vypovedala, že je sestrou B., U. B. a U. B. a je najstaršia zo súrodencov. Bola pritom,
keď sa delili pozemky a tie sa delili na päť častí. Pozemok z predmetu žaloby mal patriť neb. X. B..
Stodola mala patriť tomu, kto dochová rodičov. Rodičov dochovala sestra U. B.. Kým rodičia žili, stodola

sa užívala spoločne, ale keď zomreli, potom v r. 1975 - 1976 stodolu zbúrali.

10) Svedkyňa V. O. ako sestra U. B., Q. Š. a B. B. potvrdila reálne rozdelenie pred smrťou rodičov pri
pozemkoch, a to na päť častí. Bola vyplatená U. B.Š., teda nemá tam žiadnu čiastku. Sestra U. zbúrala
stodolu, pričom nastali určité problémy, keď sa do všetkého zamiešal brat B., keď začal premeriavať

pozemky a sestru U. upozornil, že má menší pozemok, a teraz to odtajuje.

11) Svedok U. B. potvrdil rozdelenie pozemkov s tým, že už by nikto nemal zasahovať do toho, ako bolo
rozdelené. On bol vyplatený, dostal 12.500,- Kčs.12) Svedkyňa P. P. ako neter žalovanej v 1. rade potvrdila rozdelenie pozemkov v r. 1974 a kým žil otec
žalovanej, neboli žiadne spory.

13) Obdobne, svedok O. Q. potvrdil užívanie sporných pozemkov žalovanou v 1. rade a predtým jej
otcom. Boli aj stanovené hranice, ale presný priebeh hranice nevie. Na záhrade videl pracovať žalovanú
v 1. rade a jej rodičov.

14) Podľa notárskeho osvedčenia zo dňa 16.5.1997, U. B. a X. B. osvedčili parcelu KN č. XXX/X -
zastavaná plocha o výmere 495 m2, parcely č. XXX/X - záhrada o výmere 120 m2, parcely č. XXX/X -
záhrada o výmere 668 m2, ktoré nadobudli na základe registrovanej Kúpnej zmluvy zo dňa 13.12.1974
od predávajúceho X. B.U.. Neskôr tieto nehnuteľnosti previedli darovacou zmluvou na žalobcu. Žalobca
návrhom sa domáhal vyčlenenia podielu ako novovytvorenej parcely podľa geometrického plánu a
zvyšok jeho podielu pripadol žalovanej v 1. rade. Podľa § 136 ods. 1 Občianskeho zákonníka č.

40/1964 Zb. (ďalej „OZ“), vec môže byť v spoluvlastníctve viacerých vlastníkov, pričom podľa odseku
2, spoluvlastníctvo je podielové alebo bezpodielové. Podľa § 141 ods. 1 OZ, spoluvlastníci sa môžu
dohodnúť o zrušení spoluvlastníctva a o vzájomnom vyporiadaní; ak je predmetom spoluvlastníctva
nehnuteľnosť, dohoda musí byť písomná. Podľa § 142 ods. 1 až 3 OZ, ak nedôjde k dohode,
zruší spoluvlastníctvo a vykoná vyporiadanie na návrh niektorého spoluvlastníka súd. V danom

prípade nedošlo k zhode podielových spoluvlastníkov o vyporiadaní, preto na návrh súd riešil otázku
vyporiadania spoluvlastníkov. K zrušeniu podielového spoluvlastníctva došlo už reálnou deľbou v r.
1974, čo potvrdili rodičia žalobcu, pôvodní spoluvlastníci, ktorí si neskôr svoje podiely osvedčili a boli
zapísaní ako vlastníci vyčlenenej časti nehnuteľnosti. Súd pri určení vlastníctva vychádzal z § 134 ods.
1 OZ, že oprávnený držiteľ sa stáva vlastníkom veci, ak ju má nepretržite v držbe po dobu troch rokov,

ak ide o hnuteľnosť, a po dobu desať rokov, ak ide o nehnuteľnosť. Vydržanie je originálny spôsob
nadobudnutia vlastníckeho práva a jeho účelom je uviesť do súladu dlhodobý faktický stav oprávnenej
nepretržitej držby oprávneným držiteľom, ktorý je po dobu stanovenú objektívne presvedčený o svojom
domnelom vlastníckom práve. Podmienkou držby je oprávnená držba, t.j. že držiteľ musí byť so zreteľom
na všetky okolnosti v dobrej viere, že mu vec patrí. Ak je držiteľ subjektívne presvedčený o svojom

práve, nebude so zreteľom na všetky okolnosti v dobrej viere, pokiaľ sú mu známe skutočnosti, z
ktorých by pri zachovaní objektívnej opatrnosti musel spoznať, že je subjektom práva, o vydržanie
ktorého ide. Dobromyseľnosť musí byť po celú 10-ročnú vydržaciu lehotu a vydržacia doba začína plynúť
od momentu dobromyseľného uchopenia držby veci. Vykonaným dokazovaním bolo preukázané, že
právny predchodca žalovanej v 1. rade vstúpil do oprávnenej držby v r. 1974 na základe uzavretej

kúpno-zaopatrovacej zmluvy zo dňa 16.12.1974, keď z nehnuteľnosti bol na neho prevedený podiel
15/70 ako nezastavaná časť, pričom na matku žalobcu a jej manžela X. B. rodičia previedli rodinný
dom s príslušenstvom, vrátane intravilánu a záhrady v pomere 15/70 na LV č. XX. Vstup právneho
predchodcu žalovanej v 1. rade do držby bol preukázaný dňom 16.12.1974 a takto nerušená držba trvala
až do 7.4.2008, kedy bola podaná žaloba. Vtedy sa žalobca pokúšal zrušiť podielové spoluvlastníctvo

k parcele č. XXX/X, XXX/X U. XXX/X. Žalovaní v 2. až 3. rade a 14. a 15. rade potvrdili dobromyseľnú
držbu X. B. a po jeho smrti žalovanou v 1. rade Q. S. podľa dedičského rozhodnutia XXD/XXXX/XXXX.
Podielové spoluvlastníctvo k parcelám č. XXX/X, XXX/X zaniklo reálnou deľbou pred 80 rokmi a v r. 1974
rozdelením majetku X. B. medzi jeho deti U. B.R. a jej manžela X. B. a X. B., a to rozdelením jeho časti
na dve polovice. Tým došlo k zrušeniu spoluvlastníctva a takýto stav užívania nehnuteľností a vstupu do

dobromyseľnejdržbyX.B.bolpreukázanýnielennotárskouzápisnicou,alevýsledkomvýsluchusvedkov
a účastníkov. Preto súd zamietol návrh na zrušenie vyporiadania podielového spoluvlastníctva, lebo toto
fakticky zaniklo už v r. 1974, resp. pred 80 rokmi. Žalovaná v 1. rade sa stala vlastníčkou predmetných
nehnuteľností na základe dobromyseľnej držby a pozemky užívala od 16.12.1974 doposiaľ. Preto súd
vyhovel vzájomnému návrhu žalovanej a určil, že je vlastníčkou parcely CKN XXX/X, XXX/X U. XXX/X,

keďže osvedčila právny záujem na určení vlastníckeho práva podľa § 80 O.s.p..

15) O trovách konania účastníkov bolo rozhodnuté podľa § 142 ods. 1 O.s.p.. Neúspešný žalobca nemá
právo na náhradu trov konania. Žalovaná v 1. rade bola v konaní úspešná, preto súd priznal žalovanej
náhradu trov konania na trovách právneho zastúpenia vypočítaných podľa vyhlášky č. 655/2004 Z.z..

Žalobca si musel byť vedomý rizika pri podaní žaloby, keďže vedel, že k piatim parcelám, ktoré rozdelili
aj jeho rodičom platil stav vydržania. Keď sa žalobcovi nepodarilo odkúpiť časť parcely od žalovanej
v 1. rade, tak chcel to dosiahnuť žalobou. Súd nevyhovel návrhu žalobcu, aby žiadnemu z účastníkovnebola priznaná náhrada trov konania s poukazom na § 150 O.s.p.. Súd nezistil žiadne dôvody hodné
osobitného zreteľa na strane žalobcu, aby nepriznal náhradu trov konania žalovanej v 1. rade.

16) Proti rozsudku okresného súdu dal odvolanie žalobca. Ak žalovaná v 1. rade bola toho názoru, že
je vlastníčkou nehnuteľností, mala si ich osvedčiť u notára. Naopak, žalobcova žaloba ju nezákonne
iritovala k tomu, aby za pomoci a solidarity ostatných žalovaných vykonštruovala dôvod na určenie
vlastníctva v jej prospech vydržaním. Keď súd riešil otázku vyporiadania spoluvlastníctva, tak nemal
právomoc určovať vlastnícke právo vydržaním pre žalovanú. Svedkovia Q. Š., Q. O. a U. B. potvrdili

existenciu stodoly a že vlastníctvo k tejto stodole svedčilo matke žalobcu U. B.. Je nepochybné,
že parcely boli vždy v spoluvlastníctve. Celá rodina B. mala vedomosť o existencii amerických
spoluvlastníkov (žalovaných v 4. až 13. rade). Žalovaná v 1. rade nemala byť nikdy dobromyseľná
pri užívaní nehnuteľnosti. Neexistuje žiaden doklad o reálnej deľbe nehnuteľnosti, preto absentuje
dobromyseľnosť a oprávnená držba u žalovanej v 1. rade. Naviac, žalovaná si mohla osvedčiť
nehnuteľnosť po smrti svojho otca od r. 1989, čo neurobila. Žalobca takisto namieta, že súd vo veci

konal s opatrovníkom, pričom súdu boli známe adresy podielových spoluvlastníkov v 4. až 13. rade.
Keď súd nekonal so všetkými účastníkmi na základe nesprávnych skutkových zistení, vyvodil nesprávne
právne závery. Preto žiada zmeniť rozhodnutie súdu prvého stupňa a určiť po predchádzajúcom zrušení
spoluvlastníctva vlastníctvo žalobcu k parcelám č. XXX/X U. XXX/X, prípadne zrušiť vec a vrátiť
okresnému súdu na ďalšie konanie. Žalobca takisto nesúhlasí s rozhodnutím rozsudku o náhrade trov

konania, pričom žiada priznať žalobcovi oslobodenie od platenia súdnych poplatkov.

17) V doplnení odvolania zo dňa 28.10.2014 žalobca poukázal na to, že súd sa nevyporiadal s
výpoveďou žalobcu zo dňa 13.8.2014, keď žalobca odkúpil od p. Q. vedľajší pozemok a ponúkal ho
žalovanej v 1. rade na výmenu, k čomu ona nepristúpila. Žalobca robil všetky ústretové kroky vo vzťahu

k žalovanej. Žalobca poukázal na výpovede O. B. o delení parciel v r. 1942. Vyporiadaniu muselo byť
až v r. 1947 po smrti B. B., zomr. X.X.XXXX v T., keď za dedičov ustálil práve žalovaných v 4. až 13.
rade. X. B. bol vtedy kurátorom amerických dedičov, t.j. žalovaných v 4. až 13. rade. Žalobca zbytočne
odkúpil pozemky od žalovanej v 14. rade, pričom žalovaná v 1. rade neakceptovala ponuku na zámenu
týchto pozemkov. Pre tieto vady konania rozhodnutie je zmätočné a nepreskúmateľné.

18) Okresný súd Prešov uznesením č. k. 17C/106/2008-455 zo dňa 27.3.2015 nepriznal žalobcovi
oslobodenie od súdnych poplatkov. Po podanom odvolaní zo strany žalobcu Krajský súd v Prešove
uznesením č. k. 5Co/123/2015-471 potvrdil rozhodnutie súdu prvej inštancie ako vecne správne o
nepriznaní oslobodenia od platenia súdnych poplatkov u žalobcu. Jeho pomery to neodôvodňujú.

19) Žalovaná U. Q., zástupkyňa žalovaných v 2. a 3. rade a žalovaného v 15. rade sa stotožňuje s
rozhodnutímsúduprvejinštancieanavrhujerozhodnutiesúduprvejinštanciepotvrdiť.Námietkyžalobcu
považuje za vymyslené a nedôvodné.

20) Zástupca žalobcu vyjadrenie žalovanej v 14. rade považuje za zmanipulované, so snahou podporiť
nelegálny nárok žalovanej v 1. rade. Tým len chcú prinútiť žalobcu, aby konečne odkúpil vedľajšie
pozemky,ktorésanachádzajúvedľajehopozemkuaoktorésadvarokyanižalovanáv1.radenestarala.

21) Podľa § 470 ods. 1 CSP č. 160/2015 Z.z., ak nie je ustanovené inak, platí tento zákon aj na

konania začaté predo dňom nadobudnutia jeho účinnosti. Podľa § 387 ods. 1, 2 CSP, odvolací súd
rozhodnutie súdu prvej inštancie potvrdí, ak je vo výroku vecne správne. Ak sa odvolací súd v celom
rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého rozhodnutia, môže sa v odôvodnení obmedziť len
na skonštatovanie správnosti dôvodov napadnutého rozhodnutia, prípadne doplniť na zdôraznenie
správnosti napadnutého rozhodnutia ďalšie dôvody. Odvolací súd sa stotožňuje s odôvodnením

napadnutého rozhodnutia v celom rozsahu a k tomu uvádza:

22) Žalobca podal návrh na zrušenie a vyporiadanie podielového spoluvlastníctva k nehnuteľnostiam
zapísaných na LV č. XX v k. ú. Y.. Podstatou jeho žaloby bolo získať do výlučného vlastníctva časť z
parcely, vytvoriť novú parcelu a prakticky rozšíriť o 1 m po celej dĺžke prístupovú cestu k domu žalobcu.

Zvyšoksvojhopodielovéhovlastníctvachcelžalobcaprisúdiťžalovanejv1.rade.Zhľadiskaodvolacieho
súdu išlo len o účelovú žalobu so snahou zmeniť užívacie pomery k nehnuteľnostiam zavedených v 70-
tych rokoch minulého storočia, keď pôvodné nehnuteľnosti boli rozdelené na päť častí a tieto užívané
právnymi predchodcami účastníkov. V prvom rade je potrebné zdôrazniť tú skutočnosť, že návrh žalobcubymenildoterajšístavužívanianehnuteľnosti,keďsiúčastníci,okremžalovanejv1.rade,osvedčilisvoje
práva k pôvodným podielom z nehnuteľnosti, pričom ani žalobca, resp. jeho rodičia si neosvedčovali
podiel k nehnuteľnostiam zapísaným na LV č. XX a nespochybňovali užívacie právo žalovanou v 1. rade.

Ak bol žalobca toho názoru, že je oprávneným podielovým spoluvlastníkom, mal si už v 90-tych rokoch
minulého storočia osvedčovať spoluvlastnícky podiel, čo ale neurobil súc vedomý si predchádzajúceho
rozdelenia nehnuteľnosti medzi právnymi predchodcami účastníkov. Účastníci s výnimkou žalobcu
potvrdili reálne rozdelenie nehnuteľnosti a užívacie právo k sporným nehnuteľnostiam u žalovanej v 1.
rade. To, že si žalovaná v 1. rade neosvedčila nehnuteľnosti u notára, ešte neznamená, že vlastnícke

právo nesvedčí jej ani jej právnym predchodcom k sporným nehnuteľnostiam. Po podaní žaloby na
zrušenie a vyporiadanie podielového spoluvlastníctva čelila žalovaná tejto žalobe určením vlastníckeho
práva. Okresný súd konštatoval dôvodnosť nároku žalovanej v 1. rade na určenie vlastníckeho práva,
pričom spochybnil nárok žalobcu ako podielového spoluvlastníka. Zapísané nehnuteľnosti len formálne
riešili otázku podielového spoluvlastníctva, pričom reálne po dobu 80 rokov nehnuteľnosti boli užívané
právnymi predchodcami účastníkov, pričom do podania žaloby nebolo preukázané, aby žalobca, resp.

jeho právni predchodcovia vznášali nároky na sporné nehnuteľnosti z predmetu sporu. Kým u žalovanej
v 1. rade je osvedčená dobromyseľnosť (§ 130 ods. 1 OZ), pretože vzhľadom na všetky okolnosti sa
mohla domnievať, že užíva nehnuteľnosti ako vlastné po svojich právnych predchodcoch, ale u žalobcu
nebola preukázaná dobromyseľnosť ani samotná držba sporných nehnuteľností (§ 134 ods. 1 OZ). Preto
ani odvolací súd nemá dôvod narúšať vlastnícke práva osvedčené právnymi predchodcami účastníkov

k nehnuteľnostiach, kde každý si osvedčil tú časť nehnuteľnosti, ktorú reálne užíval. Výnimkou bola len
žalovaná v 1. rade, ktorá nepodala návrh na osvedčenie nehnuteľnosti. Nebolo preukázané, aby do
podania žaloby ju niekto rušil v užívaní sporných nehnuteľností, resp. že držba jej právnych predchodcov
nebola oprávnená, minimálne od r. 1974, resp. od 40-tých rokov minulého storočia. Preto odvolací súd
potvrdzuje rozhodnutie súdu prvého stupňa, pokiaľ návrh žalobcu je zamietnutý a určené vlastnícke

právo k nehnuteľnostiam pre žalovanú v 1. rade Q. S.. Preto krajský súd potvrdzuje rozhodnutie súdu
prvej inštancie ako vecne správne, čo sa týka veci samej.

23) Krajský súd potvrdzuje rozhodnutie súdu prvého stupňa a neberie v úvahu procesné námietky
žalobcu, že súd vo veci nekonal so žalovaným v 4. až 13. rade, pričom súdu majú byť známe adresy

týchto účastníkov z dedičského konania z 26.8.1947 po neb. B. Š.R., rod. B., zomr. X.X.XXXX v T..
Od dedičského konania uplynulo minimálne 66 rokov, tak postup okresného súdu bol správny, pokiaľ
s dedičom po neb. B. Š.K. stanovil opatrovníka pre súdne konanie. Naviac, sám žalobca nevedel určiť
miesto pobytu dedičov po neb. B. Š.R., aj keď v súdnom spise je k dispozícii pozostalostné pokračovanie
zo dňa 7.5.1949 (č. l. 337 spisu). Preto odvolací súd nevidí pochybenie v postupe okresného súdu,

pokiaľ dedičom po neb. B. Š.R., rod. B., bol ustanovený opatrovník, ak ich pobyt nebol známy súdu.

24) Krajský súd potvrdzuje rozhodnutie súdu prvej inštancie aj vo výroku o náhrade trov konania.
Ak okresný súd nepriznal žalobcovi oslobodenie od platenia súdnych poplatkov, potom žalobca ako
neúspešný účastník konania je povinný podľa § 142 ods. 1 O.s.p. vznášať neúspech v súdnom konaní

s povinnosťou nahradiť trovy konania žalovanej v 1. rade zastúpenej advokátom. Výpočet náhrady trov
konania u advokáta žalovanej v 1. rade bol urobený správne (vyhláška č. 655/2004 Z.z.), preto krajský
súd potvrdzuje rozhodnutie súdu prvej inštancie ako vecne správne aj v časti náhrady trov konania.

25) O trovách odvolacieho konania bolo rozhodnuté podľa § 396 v spojení s § 255 CSP. Neúspešný

žalobca nemá právo na náhradu trov odvolacieho konania, pričom žalovaní si náhradu trov odvolacieho
konania neuplatnili. Preto sporným stranám odvolací súd nepriznal nárok na náhradu trov odvolacieho
konania.

26) Toto rozhodnutie prijal senát Krajského súdu v Prešove pomerom hlasov 3:0 (§ 393 ods. 2, posledná

veta, CSP).

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku odvolanie nie je prípustné.
Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP) v lehote
dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorýrozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia
opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP).
Dovolateľ musí byť s výnimkou prípadov podľa § 429 ods. 2 v dovolacom konaní zastúpený advokátom.

Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).
V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh - § 428 CSP).