Uznesenie ,
Potvrdzujúce Judgement was issued on Tuesday, October 22, 2019

Súd: Krajský súd Trnava
Spisová značka: 6To/3/2019

Identifikačné číslo súdneho spisu: 2217010331
Dátum vydania rozhodnutia: 22. 10. 2019

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Katarína Batisová
ECLI: ECLI:SK:KSTT:2019:2217010331.1

Uznesenie

Krajský súd v Trnave, v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Kataríny Batisovej a sudcov
JUDr. Jozefa Piknu a Mgr. Pavla Macháča, v trestnej veci proti obžalovanému K. X., nar. XX.XX.XXXX
v O., pre prečin ublíženia na zdraví podľa § 157 odsek 1 Trestného zákona, o odvolaní obžalovaného
proti rozsudku Okresného súdu Dunajská Streda z 9. mája 2018, č. k. 4T/79/2017-183, na verejnom
zasadnutí konanom dňa 22. októbra 2019 v Trnave, takto

r o z h o d o l :

Podľa § 319 Trestného poriadku sa odvolanie obžalovaného K. X. zamieta.

o d ô v o d n e n i e :

Rozsudkom Okresného súdu Dunajská Streda z 9. mája 2018, č. k. 4T/79/2017-183, bol obžalovaný K.
X. uznaný za vinného zo spáchania prečinu ublíženia na zdraví podľa § 157 odsek 1 Trestného zákona,
ktorého sa mal dopustiť tým, že
dňa 27. decembra 2016 v čase o 20.00 hod. za obcou Topoľníky v okrese Dunajská Streda viedol po

ceste č. 11/561 v smere na obec Okoč nákladné motorové vozidlo zn. Iveco Stralis 440ST evidenčného
čísla: TO409DE s návesom zn. Kogel evidenčného čísla: TO317YC, kde sa v km 31,50, na ľavej strane
návesu v dôsledku ním vykonaného nesprávneho zaistenia uvoľnila krycia plachta so záťažovou rúrou v
jej spodnej časti, ktorá následne prerazila čelné sklo protiidúceho autobusu zn. Karosa LC evidenčného
čísla: KN296DL, vedeného poškodeným R. X., ktorého prebodla cez hrudník a chrbát, poškodený R.
X. v dôsledku dopravnej nehody utrpel nasledovné zranenia: hemoragický šok, penetrujúce poranenie

ľavého hrudníka, tržno-zhmoždené rany ľavého hrudníka, rany na palci ľavej ruky, tržnú ranu ľavej paže,
zlomeninu palca ľavej ruky, roztrhnutie dolného laloka ľavých pľúc, krvácanie do ľavej strany hrudníka,
zlomeniny 3. až 9. rebra vľavo, ktoré si obvykle vyžadujú liečbu v trvaní od 20 do 24 týždňov, pričom
z traumatického hľadiska ide o úraz, ktorý poškodeného priamo ohrozoval na živote a ktorý u neho s
vysokou pravdepodobnosťou zanechá trvalé následky.

Za to ho okresný súd odsúdil podľa § 157 odsek 1 Trestného zákona s použitím § 36 písmeno
l), § 38 odsek 3 Trestného zákona na trest odňatia slobody vo výmere 6 mesiacov, ktorého výkonu
podľa § 49 odsek 1 písmeno a) Trestného zákona podmienečne odložil a podľa § 50 odsek 1 Trestného
zákona mu určil skúšobnú dobu na 1 rok.
Zároveň mu okresný súd podľa § 61 odsek 1, odsek 2 Trestného zákona uložil trest zákazu činnosti
viesť motorové vozidlá akéhokoľvek druhu vo výmere 12 (dvanásť) mesiacov.

Podľa § 288 odsek 1 Trestného poriadku poškodených s ich nárokmi na náhradu škody odkázal na
civilný proces.
Obžalovaný urobil na hlavnom pojednávaní vyhlásenie podľa § 257 ods. 1 písm. b) Trestného poriadku,
teda že je vinný zo spáchania skutku uvedeného v obžalobe, a následne odpovedal kladne na všetky
otázky uvedené v § 333 ods. 3 písm. c), d), f), g) a h) Trestného poriadku. Okresný súd vyhlásenie
obžalovaného o uznaní viny prijal a vyhlásil, že dokazovanie v rozsahu, v akom obžalovaný spáchanie

skutku priznal sa nevykoná a vykonajú sa len dôkazy súvisiace s výrokom o treste, o náhrade škody
alebo o ochrannom opatrení.Okresný súd na hlavnom pojednávaní vykonal dokazovanie oboznámením listinných dôkazov - správ a
relácií na obžalovaného. Zo správy Mestského úradu Topoľčany okresný súd zistil, že obžalovaný na
komisii verejného poriadku, verejnoprospešných služieb a životného prostredia v Topoľčanoch riešený

nebol. Zo správy zamestnávateľa obžalovaného HYZA a.s. Topoľčany vyplýva, že obžalovaný nastúpil
do zamestnania v tejto spoločnosti 22.05.2002 na pozíciu vodič nákladnej dopravy. Hlavnou náplňou
jeho práce je riadenie kamiónovej súpravy, k práci pristupuje zodpovedne. Z výpisu ústrednej evidencie
priestupkovvyplýva,žeobžalovanýsavobdobíod30.03.2016do05.02.2017dopustildvochpriestupkov
v cestnej premávke, za čo mu boli uložené blokové pokuty 20 a 30 eur. Z odpisu registra trestov okresný

súd zistil, že obžalovaný bol v minulosti bol jeden krát súdne trestaný rozhodnutím Okresného súdu
Topoľčany z 22.12.1982, bol mu uložený nepodmienečný trest odňatia slobody na šesť mesiacov. Z
výkonu trestu bol podmienečne prepustený 12.04.1983 so skúšobnou dobou na jeden rok a toho času
sa na neho hľadí akoby nebol odsúdený.
Pri rozhodovaní o uložení trestu a jeho výmery okresný súd zistil existenciu jednej poľahčujúcej
okolnosti, že sa obžalovaný k spáchaniu trestného činu priznal a trestný čin úprimne oľutoval (§ 36

písmeno l) Trestného zákona, priťažujúcu okolnosť nezistil. Pri prevahe poľahčujúcich okolností súd
vychádzal zo zákonom stanovenej trestnej sadzby vo výmere šesť mesiacov až dva roky, ktorej hornú
hranicu v zmysle § 38 odsek 3 Trestného zákona znížil o jednu tretinu. Upravená trestná sadzba tak
predstavovala výmeru šesť mesiacov až 18 mesiacov, pričom okresný súd uložil obžalovanému trest
odňatia slobody na dolnej hranici tejto výmery - 6 mesiacov. Pri ukladaní trestu okresný súd zohľadnil

spôsob spáchania trestného činu a jeho následok, zavinenie, pohnútku, priťažujúce i poľahčujúce
okolnosti, ako aj osobu obžalovaného, jeho pomery a možnosti jeho nápravy, a obžalovanému výkon
uloženého trestu odňatia slobody podmienečne odložil na skúšobnú dobu v trvaní jeden rok. Zároveň
okresný súd uložil obžalovanému aj trest zákazu činnosti viesť motorové vozidlá akéhokoľvek druhu v
cestnej premávke na dobu jeden rok.

Okresný súd vo vzťahu k uloženému trestu argumentoval tým, že hoci u obžalovaného ide o
profesionálneho vodiča, ktorý je svojim zamestnávateľom hodnotený pozitívne, vzhľadom na to, že
obžalovaný v minulosti už bol odsúdený, i keď odsúdenie už má zahľadené, nemožno v jeho prípade
hovoriť iba o jednorazovom vybočení z vedenia riadneho života. Preto sa okresný súd nestotožnil s
návrhom obhajoby a uložil obžalovanému aj trest zákazu činnosti viesť motorové vozidlá na spodnej

hranici zákonom stanovenej trestnej sadzby v trvaní jedného roka s tým, že po výkone polovice
uloženého trestu má možnosť požiadať súd o podmienečné upustenie od výkonu zvyšku tohto trestu.
Proti tomuto rozsudku podal zahlásil ihneď po jeho vyhlásení na hlavnom pojednávaní obžalovaný
odvolanie čo do výroku o treste. Prokurátor sa vzdal práva podať odvolanie.
Z písomných dôvodov odvolania, vypracovaných obhajcom obžalovaného vyplýva, že obžalovaný sa

nestotožňuje s uloženým trestom zákazu činnosti viesť motorové vozidlá akéhokoľvek druhu na jeden
rok. Tento trest považuje za neprimeraný, nezodpovedajúci zásadám ukladania trestov, predovšetkým
s ohľadom na charakter jeho konania opísaný v skutkovej vete. Odôvodnenie uloženia tohto trestu s
poukazom na už zahladené odsúdenie podľa neho neobstojí, lebo nikdy nebol odsúdený za trestný čin
v doprave. Obžalovanému je skutočne veľmi ľúto čo sa stalo v inkriminovaný čas a aké zranenia a

problémy poškodenému tým vznikli, ktorú ľútosť prejavil opakovane. Zo skutkovej vety a vykonaného
vyšetrovaniajevšakvysokopravdepodobné,žekebyvtedyviedolpredmetnénákladnémotorovévozidlo
iný jeho kolega, krycia plachta so záťažovou rúrou by sa uvoľnila aj jemu. Samozrejme nemožno
povedať kedy, kde a či by toto jej uvoľnenie malo rovnaké následky ako v tomto prípade. Z vykonaného
dokazovania je zrejmé, že obžalovaný je profesionálny vodič, ktorý najazdil doposiaľ nespočetné tisíce

kilometrov. Vodičské oprávnenie CE má od 29.05.1976, teda viac ako 40 rokov a áno, počas tohto
obdobia sa dopustil aj pár nezávažných priestupkov. Z pohľadu zamestnávateľa je hodnotený pozitívne,
svoju prácu vykonáva zodpovedne, pričom je vždy ochotný pomôcť svojim kolegom. Je vo veku, kedy
onedlho pôjde na zaslúžený dôchodok a vzhľadom na jeho doterajší druh zamestnania je zrejmé, že v
prípade uloženia trestu zákazu činnosti nebude môcť zotrvať v zamestnaneckom pomere u aktuálneho

zamestnávateľa. Z tohto pohľadu má uloženie tohto druhu trestu aj významne negatívne dôsledky na
jeho rodinu, pričom sa úplne vymyká účelu uloženia trestu. Z prezentovaných dôvodov navrhol, aby
krajský súd napadnutý rozsudok podľa § 321 odsek 1 písmeno e) Trestného poriadku „zrušil vo výroku
o treste a sám o treste rozhodol.“
Prokurátor sa k odvolaniu obžalovaného nevyjadril.

Krajský súd vo veci vykonal verejné zasadnutie, na ktoré sa dostavil prokurátor krajskej prokuratúry,
obžalovaný a jeho obhajca. Krajský súd na verejnom zasadnutí doplnil dokazovanie oboznámením
aktuálnej evidenčnej karty obžalovaného ako vodiča. Prokurátor krajskej prokuratúry na verejnomzasadnutí navrhol odvolanie obžalovaného ako nedôvodné zamietnuť. Obžalovaný a jeho obhajca
zotrvali na písomných dôvodoch podaného odvolania a konečnom návrhu v ňom uvedenom.
Podľa § 317 odsek 1 Trestného poriadku ak nezamietne odvolací súd odvolanie podľa § 316 odsek 1

Trestného poriadku alebo nezruší rozsudok podľa § 316 odsek 3 Trestného poriadku, preskúma podľa
§ 317 odsek 1 Trestného poriadku zákonnosť a odôvodnenosť napadnutých výrokov rozsudku, proti
ktorým odvolateľ podal odvolanie, ako aj správnosť postupu konania, ktoré im predchádzalo. Na chyby,
ktoré neboli odvolaním vytýkané, prihliadne len vtedy, ak by odôvodňovali podanie dovolania podľa §
371 odsek 1 Trestného poriadku.

Senát Krajského súdu v Trnave preskúmal v zmysle § 317 odsek 1 Trestného poriadku zákonnosť a
odôvodnenosť napadnutých výrokov rozsudku, proti ktorým odvolateľ podal odvolanie, ako aj správnosť
postupu konania, ktoré im predchádzalo a tak zistil, že odvolanie obžalovaného nie je dôvodné. Keďže
krajský súd v danom prípade nezistil také chyby, ktoré by odôvodňovali podanie dovolania, preskúmaval
len napadnutý výrok rozsudku, teda výrok o treste a po takomto preskúmaní dospel k nasledovným
záverom.

Z odôvodnenia napadnutého rozsudku vyplýva, ktoré skutočnosti vzal okresný súd do úvahy pri
rozhodovaní o druhu a výmere trestu. Správne u obžalovaného zistil poľahčujúcu okolnosť, že sa k
spáchaniu trestného činu priznal a úprimne ho oľutoval (§ 36 písmeno l) Trestného zákona). Priťažujúcu
okolnosť ani krajský súd nezistil. Správne preto postupoval okresný súd, keď pri prevažujúcom pomere
poľahčujúcich okolností upravil trestnú sadzbu postupom podľa § 38 odsek 3 Trestného zákona, teda

znížil hornú hranicu trestu odňatia slobody o jednu tretinu a trest následne ukladal v trestnej sadzbe
od 6 mesiacov do 18 mesiacov.
K trestu je treba uviesť, že je právnym následkom trestného činu, preto musí byť úmerný k spáchanému
trestnému činu (zásada proporcionálnosti trestu). Trest je jedným z prostriedkov na dosiahnutie účelu
Trestného zákona. Vychádzajúc z ust. § 34 odsek 1 Trestného zákona účelom samotného trestu

je ochrana spoločnosti pred obžalovaným tým, že mu zabráni v páchaní ďalšej trestnej činnosti a
vytvorí podmienky na jeho výchovu k tomu, aby viedol riadny život, súčasne odradenie iných od
páchania trestných činov vyjadrujúc morálne odsúdenie páchateľa spoločnosťou, pričom jednotlivé
hľadiská ukladania trestu vyplývajú z ust. § 34 odsek 3, odsek 4 Trestného zákona, ktorými sú spôsob
spáchania činu a jeho následok, zavinenie, pohnútka, priťažujúce okolnosti, poľahčujúce okolnosti,

osoba páchateľa, jeho pomery a možnosti jeho nápravy a skutočnosť, aby trest postihoval iba páchateľa,
tak aby bol zabezpečený čo najmenší vplyv na jeho rodinu a jemu blízke osoby.
Majúc na zreteli vyššie uvedený účel trestu a jednotlivé hľadiská pre jeho ukladanie, dospel krajský súd
k záveru, že okresným súdom uložený trest odňatia slobody vo výmere 6 mesiacov s
podmienečným odkladom jeho výkonu na skúšobnú dobu 1 rok, je trestom zákonným, primeraným a

spravodlivým, ktorý splní svoju funkciu tak z hľadiska individuálnej, ako aj generálnej prevencie. Túto
skutočnosť nakoniec ani sám obžalovaný nenamietal.
Pokiaľ ide o trest zákazu činnosti, uloženie ktorého obžalovaný v podanom odvolaní naopak namietal,
je potrebné prisvedčiť obhajobe, že pri trestných činoch v doprave nie je nevyhnutné zakaždým ukladať
páchateľovi trest zákazu činnosti vedenia motorových vozidiel akéhokoľvek druhu v cestnej premávke,

pretože takýto postup by mohol byť v rozpore so zásadami a hľadiskami rozhodnými pre ukladanie
trestu. Aj pri trestných činoch v doprave je potrebné pri ukladaní trestu zohľadňovať konkrétne okolnosti
toho ktorého prípadu. Druh a intenzita trestu musia byť súdom v každom konkrétnom prípade stanovené
tak, aby zodpovedali všetkým zvláštnostiam daného prípadu. Inak povedané, individualizácia trestu je
prostriedkom na dosiahnutie primeranosti trestu, pričom len primeraný trest je trestom spravodlivým.

Zároveň ale platí, že neuloženie trestu zákazu činnosti v prípade spôsobenia ťažkej ujmy na zdraví (a to
aj keď trestný čin nebol spáchaný pod vplyvom alkoholu) spravidla neplní účel trestu, najmä z hľadiska
generálnej prevencie. Taktiež ukladanie trestu zákazu činnosti pri trestných činoch v doprave, aj za
situácie, že bola spôsobená len „ľahká“ ujma na zdraví, nemožno hodnotiť ako výnimočný postup súdu,
lebo k ukladaniu tejto sankcie, pri posúdení samozrejme konkrétnych okolností tej ktorej prejednávanej

veci, súdy pristupujú pomerne bežne.
Zohľadňujúc potom vyššie popísané hľadiská dospel krajský súd k záveru, že uloženie trestu zákazu
činnosti je v prejednávanej veci nevyhnutné, nie však s ohľadom na zahľadené odsúdenie z roku 1982,
ktoré sa navyše ani netýkalo trestného činu v doprave, ale predovšetkým s poukazom na charakter
obžalovaným porušenej povinnosti, jeho priestupkovú minulosť a spôsobené následky v podobe ťažkej

ujmy na zdraví poškodeného. Pokiaľ ide o konkrétnu výmeru trestu zákazu činnosti, krajský súd zhodne
s názorom okresného súdu dospel k záveru, že na nápravu obžalovaného a ochranu spoločnosti,
postačí uloženie trestu na samej dolnej hranici, t. j vo výmere jedného roka.Potreba vodičského oprávnenia pre výkon povolania podľa názoru krajského súdu nie je takou
okolnosťou, ktorá by s ohľadom na spôsob spáchania trestného činu a osobu obžalovaného bola natoľko
mimoriadna, že by odôvodňovala neuloženie trestu zákazu činnosti.

Nezistiac teda dôvod pre zmenu, či zrušenie napadnutého rozhodnutia krajský súd odvolanie
obžalovaného ako nedôvodné postupom podľa § 319 Tr. por. zamietol.

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu nie je prípustný ďalší riadny opravný prostriedok.