Rozsudok ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Judgement was issued on Wednesday, February 7, 2019

Súd: Okresný súd Martin
Spisová značka: 17Csp/31/2018

Identifikačné číslo súdneho spisu: 5718201756
Dátum vydania rozhodnutia: 07. 02. 2019
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Katarína Janotová

ECLI: ECLI:SK:OSMT:2019:5718201756.4

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd v Martine v konaní pred sudkyňou Mgr. Katarínou Janotovou v právnej veci žalobcu:

FLAVA SLOVAKIA s.r.o., so sídlom Palárikova 1605/6, Martin 036 01, právne zastúpený Advokátska
kancelária Andrea Havelková, s.r.o., so sídlom D. Dlabača 2748/28, Žilina 010 01, IČO: 36 854 956,
proti žalovanému Q. F., H.. X.X.XXXX, C. Z. - S., T. XXXXX/X, právne zastúpený JUDr. Mario Buksa,
právne služby, s.r.o., so sídlom Červenej armády 1, Martin 036 01, IČO: 36 862 819 v konaní o zaplatenie
111.558,73 € s príslušenstvom takto

r o z h o d o l :

I. Žalovaný je povinný zaplatiť žalobcovi sumu 111.558,73 € spolu s 5 % - ným úrokom z omeškania
ročne od 12.12.2017 do zaplatenia, zo sumy 111.558,73 €, do troch dní od právoplatnosti rozsudku.

II. Žalobca má voči žalovanému právo na 100 % - nú náhradu trov konania, o výške ktorej rozhodne súd
prvej inštancie samostatným uznesením.

o d ô v o d n e n i e :

1. Žalobca sa žalobou doručenou súdu dňa 16.5.2018 domáhal zaplatenia sumy 111.558,73 €
s príslušenstvom. Žalobu odôvodnil tým, že 11.12.2017 nadobudol právoplatnosť a vykonateľnosť
rozsudok Okresného súdu Martin sp. zn. 13T/10/2017, ktorým súd schválil dohodu o vine a treste medzi
žalovaným a prokurátorom Okresnej prokuratúry Martin, okrem iného v znení, že žalovaný spáchal
pokračujúci zločin porušovania povinnosti pri správe cudzieho majetku podľa § 237 ods. 1, ods. 3, písm.

a), b) Trestného zákona s poukazom na ustanovenie § 138 písm. b) Trestného zákona a pokračujúci
prečin porušovania zákazu konkurencie podľa § 244 ods. 1 Trestného zákona, za čo mu bol uložený
úhrnnýtrestodňatiaslobodyvovýmere2rokyspodmienečnýmodkladom,pričombolaurčenáskúšobná
doba 4 roky a poškodená spoločnosť FLAVA SLOVAKIA s.r.o. Martin bola odkázaná s uplatneným
nárokom na náhradu škody na civilný proces. Žalobca uviedol, že žalovaný ním spôsobenú škodu
ani čiastočne neuhradil a preto si žalobca žalobou uplatňuje nárok na náhradu škody spôsobenej
predmetnými trestnými činmi v celom rozsahu. Nakoľko bol žalovaný vyzvaný na náhradu škody, mal

vedomosť o tom, že žalobca si aj v trestnom konaní uplatnil nárok na náhradu škody voči nemu, tak
minimálne od právoplatnosti rozsudku o tom, že trestný čin bol spáchaný , je žalovaný v omeškaní s
náhradou škody spôsobenou trestným činom a tak si žalobca uplatňuje aj zákonné úroky z omeškania.

2. Okresný súd Martin vo veci rozhodol platobným rozkazom, ktorému žalobe vyhovel.

3. Voči platobnému rozkazu podal žalovaný odpor, prostredníctvom svojho právneho zástupcu. V odpore

uviedol, že je pravdou, že rozsudkom Okresného súd Martin sp. zn. 13T/10/2017, ktorým súd schválil
dohodu o vine a treste uzavretú medzi žalovaným a prokurátorom Okresnej prokuratúry Martin, bol
uznaný za vinného zo spáchania zločinu porušovania povinnosti pri správe cudzieho majetku podľa
§ 237 ods. 1,2,3, písm. a) b) Trestného zákona, za čo mu bol uložený trest odňatia slobody vovýmere dva roky, s podmienečným odkladom na štyri roky. V odpore však žalovaný tvrdí, že nespôsobil
žalobcovi škodu tým, že mal užívať jeho nehnuteľnosť za neprimerane výhodných podmienok. Už v
trestnom konaní argumentoval, že v nehnuteľnosti nielen býval, ale staral sa aj o zhodnotenie a údržbu,

čistotu a prevádzku. V trestnom konaní pri určovaní škody okresná prokuratúra aplikovala vyjadrenie
znaleckej organizácie JMS, s.r.o. Martin. Táto však nevzala do úvahy, že žalovaný s rodinou neužíval
celú nehnuteľnosť ale len jej časť. Zvyšná časť slúžila ako sídlo prevádzky žalobcu. Tak isto znalecká
organizácia nevzala do úvahy a ani vyšetrovateľ a ani prokurátor neakceptovali návrhy na dokazovanie
týkajúce sa ohodnotenia prác a výkonov poskytovaných žalovaných, pri zhodnotení, údržbe a prevádzke

celej nehnuteľnosti. Tak isto, pokiaľ ide o náhradu škody, ktorej sa žalobca domáha titulom údajne
fiktívne vykonávaných služobných ciest a neoprávnene vyplatených cestovných náhrad, tak táto časť
škody bola žalovaným dôvodne spochybnená a popieral, žeby ju spôsobil, uviedol, že pracovné cesty
skutočne vykonal, avšak na niektoré z nich nepoužil motorové vozidlá, ktoré deklaroval v účtovných
dokladoch ale iné motorové vozidlo. Urobil tak pre zjednodušenie účtovníctva. Výška škody bola v tomto
prípade určená spôsobom, ktorý nie je vierohodný. Žalovaný tvrdí, že žalobca nemá právo na náhradu

škody a keby ho mal mať, musel by preukázať, ktoré pracovné cesty žalovaný nevykonal a nechal si
ich preplatiť. Žalovaný ďalej uviedol, že sa pokúšal ďalej dohodnúť so žalobcom na náhrade škody, že
navrhol kompenzáciu hodnotou svojho obchodného podielu, ktorú má ako spoločník žalobcu s tým, že
ho prevedie na druhého spoločníka žalobcu alebo ním určenú osobu. K dohode doposiaľ nedošlo.

4. K odporu sa písomne vyjadril žalobca a uviedol, že odpor považuje za nedôvodný a tam uvedené
tvrdenia za nepravdivé. V skutočnosti, v deň hlavného pojednávania 11.12.2017 pred hlavným
pojednávaním navrhol žalovaný v pozícii obžalovaného uzavretie dohody o vine a treste, ktorú pred
prokurátorom odmietol uznať, avšak s tým, že nesúhlasí, aby jej súčasťou bola aj dohoda o náhrade
škody poškodenému - žalobcovi. K dohode pre prokurátorom nedošlo nie preto, žeby nebol pre takúto

dohodu dostatočný podklad vo vykonanom dokazovaní ale preto, že obžalovaný sa „zubami - nechtami“
bránil dohode, ktorej súčasťou by bola aj škoda a jej náhrada. Vyplýva to aj zo zápisnice o hlavnom
pojednávaní zo dňa 11.12.2017. Žalovaný z pozície obžalovaného na tomto hlavnom pojednávaní
uviedol, že rozumie, čo tvorí podstatu skutkov, ktoré sa mu kladú za vinu, rozumie právnej kvalifikácii a
dobrovoľne priznal a uznal vinu za ne. Ak žalovaný svoje kladné odpovede dnes rozporuje, je otázkou, či

skutočne vážne uzavrel dohodu o vine a treste a či nie je potrebné ďalej v trestnom konaní pokračovať.
Žalobca zdôraznil, že súčasťou skutkov, ku ktorým sa žalovaný bez akýchkoľvek výhrad priznal, je
aj náhrada škody a jej výška. Táto je jedným zo základných skutkových znakov, skutkových podstát
ním spáchaných trestných činov, ako aj veličinou určujúcou výšku trestnej sadzby. Konanie o dohode
o vine a treste nepripúšťa uzavretie dohody s výhradou. Buď žalovaný uzná, že spáchal to, čo sa

mu kladie za vinu, vrátane následkov tohto konania alebo nie. Z opatrnosti žalobca uviedol, že hoci
je trestné konanie konaním kontradiktórnym, žalovaný nikdy nenamietal správnosť záverov znaleckej
organizácie, nikdy nepredložil iné odborné vyjadrenie, či znalecký posudok. K tvrdeniu žalovaného, že
nebolo prihliadnuté na práce a výkony poskytované pri údržbe predmetnej nehnuteľnosti, je nutné dodať,
že nikdy nepreukázal existenciu dohody, ktorá by takéto údajne ním uskutočnené výkony umožňovala

započítať na plnenie trhového nájomného. Navyše žalobca zotrváva na tvrdení, že žalovaný sám
so sebou dojednal nájom za nízke nájomné, tiež pravdivá je skutočnosť, že žalovaný a jeho rodina
využívali fakticky celý dom. K neoprávnenému účtovaniu pracovných ciest žalobca uviedol, že záznamy
v účtovníctve a počet najazdených kilometrov priamo z vozidiel nie sú subjektívnymi názormi žalobcu ale
explicitnými údajmi, o ktorých je vedená riadna evidencia, ktorá bola preverovaná aj s vyšetrovateľom.

Žalovaný v pozícii obžalovaného nakoniec uznal svoju vinu za to, že si vyúčtoval na pracovných cestách
viac, ako skutočne vykonal. Pokiaľ žalovaný spochybňuje dôvodnosť obvinenia podľa bodov 3 a 4
obžaloby, jeho tvrdenie je irelevantné, nakoľko uznal a priznal vinu aj za tieto skutky.

5. Vo vyjadrení k vyjadreniu žalobcu žalovaný zotrval na svojich všetkých tvrdeniach.

6. Súd vo veci nariadil pojednávanie s tým, že pred začatím konania vo veci samej strany požiadali o
krátku lehotu na rokovanie o mimosúdnom vysporiadaní sporu. K takémuto vysporiadaniu však nedošlo.
Následne na pojednávaní súd vykonal dokazovanie a zistil nasledovný právny a skutkový stav veci.

7. Právna zástupkyňa žalobcu na pojednávaní zhrnula základné skutočnosti podrobne udávané v
písomnom vyhotovení žaloby, ako aj v písomnom vyjadrení.8. Právny zástupca žalovaného na pojednávaní uviedol, že základnou otázkou, ktorú je dôležité vyriešiť,
je otázka viazanosti súdu rozsudkom v trestnom konaní, pokiaľ ide o vyčíslenie škody. Zdôraznil, že aj
samotný postoj súdu a prokurátora pred uzavretím dohody o vine a treste mali za pochybné, či škoda

ako právny titul na plnenie náhrady škody v adhéznom konaní, v rámci trestného konania je dostatočne
vyčíslená tak, aby mohla tvoriť podklad pre rozhodnutie súdu v trestnom konaní o náhrade škody, preto
došlo k dohode o vine a treste v tom zmysle, že aj prokurátor, aj súd súhlasili s tým, že s nárokom na
náhradu škody bude poškodený odkázaný na civilný proces. Uviedol, že obžalovaný v trestnom konaní,
dnesvpostavenížalovanéhospochybňoval,pokiaľideoškoduprvédvepoložky,ktorésatýkajúnáhrady

škody titulom ušlého nájomného a škody týkajúcej sa cestovných príkazov s tým, že prokurátor nakoniec
dospel k záveru, že na rozhodnutie o náhrade škody v adhéznom konaní by bolo potrebné vykonať
ďalšie dokazovanie, ktoré by presahovalo rámec trestného konania. Problém teda je podľa žalovaného
nie v existencii škody v zavinení, ale vo vyčíslení škody.

9. Právna zástupkyňa žalobcu uviedla, že nie je pravdou, žeby žalovanému, ktorý bol obžalovaný v

trestnom konaní niekto avizoval, že má pochybnosti o výške škody.

10. Do spisu bol predložený rozsudok Okresného súdu Martin sp. zn. 13T/10/2017, právoplatný
11.12.2017, ktorým bola schválená dohoda o vine a treste medzi obžalovaným Q. F. a prokurátorom
Okresnej prokuratúry Martin tak, že obžalovaný bol uznaný za vinného, že

ako štatutár spoločnosti FLAVA Slovakia, s. r. o., so sídlom v Martine, Ul. Palárikova 1605/6, IČO: 36
370 177, počas výkonu svojej funkcie konateľa v období od 31. 08. 2007 do 20. 05. 2015:

1) 31. 12. 2010 uzavrel ako nájomca (súkromná osoba) zmluvu o nájme s
prenajímateľom - spoločnosťou FLAVA Slovakia, s. r. o., ktorej predmetom bol byt, nachádzajúci sa v
katastrálnom území mesta Martin na Ul. Palárikovej, súpisné č. 1605/6, evidovaný na F. Č.. XXX, s
celkovou podlahovou plochou 82 m2 s dobou nájmu od 01.01.2011 na dobu neurčitú, za odplatu - sumu
30,- € mesačne vrátane všetkých poplatkov spojených s užívaním samotného bytu (nájom, energie a

služby), s poukázaním platby na účet vedený vo VÚB, a. s., Číslo účtu 629145362/0200, vždy na základe
vystavenej faktúry prenajímateľom, pričom na základe odborného vyjadrenia vypracovaného znalcom
(znaleckou organizáciou JHS, s. r. o.) z odboru Stavebníctvo, odvetvie odhad hodnoty nehnuteľností,
cena za prenájom predmetnej nehnuteľnosti, počas trvania uvedeného zmluvného vzťahu činila 633,86
€ mesačne bez záloh za energie, nájomný vzťah zmluvných strán bol ukončený k 31. 08. 2015, vyššie

uvedeným konaním obvinený porušil ust. § 135a ods. 1 zák. č. 513/1991 Zb. Obchodný zákonník v
znení neskorších predpisov, a poškodenej spoločnosti FLAVA Slovakia, s. r. o., so sídlom v Martine,
Ul. Palárikova 1605/6, IČO: 36 370 177, vzhľadom k výške nájmu stanoveného na základe vyššie
uvedeného odborného vyjadrenia spôsobil škodu v sume 33.816.16 €. [(633,86-30=603,86) x 56];

2) si neoprávnene nárokoval a vyúčtoval cestovné náhrady za použitie osobných motorových vozidiel vo
vlastníctve spoločnosti WM Slovakia, s. r. o., so sídlom v Martine, Ul. zelená 3739/7, ktorej štatutárnym
zástupcom je A. F., H.. XX. XX. XXXX, manželka obvineného, pričom vozidlami:
- zn. OPEL INSIGNIA SPORTS TOURER, VIN: WOLGT8EM4B1015371, ev. č.: MT-637CR, mal
zabezpečovať výkon svojho zamestnania a prepravovať sa ním na služobných cestách v období od

mesiaca 09/2010 do 04/2014 s tým, že za rok 2010 si vyúčtoval cestovné náhrady za prejdenie celkovo
12 900 km, v roku 2011 náhrady za prejdenie 49 330 km, v roku 2012 za prejdenie 55 555 km a v
roku 2014 za prejdenie 25 140 km, pričom za prejdený 1 km účtoval sumu 0,24 €, celkovo teda vyššie
uvedenej spoločnosti FLAVA Slovakia, s. r. o., vyfakturoval za prejdenie vyššie uvedeným vozidlom
vzdialenosť 210 705 km v celkovej sume 52.512,- €, i napriek tomu, že vozidlo bolo prehlásené podľa

výpisu z evidencie vozidiel k 07. 05. 2014, ako aj prostredníctvom získanej informácie zo správy overenia
technickej kontroly vozidla k VIN je zrejmé, že vozidlo k dátumu 09. 09. 2014 malo počet najazdených
oproti vyúčtovaným len 96 921 km, teda obvinený vyúčtoval poškodenej spoločnosti FLAVA Slovakia,
s. r. o., prejdenie najmenej 113 784 km, ktoré v skutočnosti prejdené neboli, a tým spôsobil spoločnosti
FLAVA Slovakia, s. r. o., so sídlom v Martine, Ul. Palárikova 1605/6, IČO: 36 370 177, škodu v sume

27.308,16 €,
- zn. INFINITI QX70S, VIN: JN1TDNS51U0540770, ev. č.: MT-964DM, mal taktiež zabezpečovať výkon
svojho zamestnania a prepravovať sa ním na služobných cestách v období od mesiaca 05/2014 do
04/2015, kde si opätovne neoprávnene nárokoval a žiadal spoločnosť FLAVA Slovakia, s. r. o., napreplatenie cestovných nákladov za prejdenie vyššie uvedeným osobným motorovým vozidlom za rok
2014 - 48 090 km a v roku 2015 - 23 210 km, teda za prejdených celkovo 71 300 km, vyúčtoval sumu
27.308,-€, pričom za prejdený 1 km účtoval sumu 0,28 €, i napriek tomu, že 21. 06. 2016 bola získaná

informácia ku skutočnému stavu najazdených kilometrov v stave 55.567, teda obvinený vyúčtoval
poškodenej spoločnosti FLAVA Slovakia, s. r. o., prejdenie najmenej 15 733 km, ktoré v skutočnosti
prejdené neboli, a tým spoločnosti FLAVA Slovakia, s. r. o., so sídlom v Martine, Ul. Palárikova 1605/6,
IČO: 36 370 177, spôsobil škodu v sume 4.405,24 €,
vyššie uvedeným konaním obvinený porušil ust. § 135a ods.1 zák. č. 513/1991 Zb. Obchodný zákonník

v znení neskorších predpisov, a poškodenej spoločnosti FLAVA Slovakia, s. r. o., so sídlom v Martine,
Ul. Palárikova 1605/6, IČO: 36 370 177, spôsobil celkovo škodu v sume najmenej 31.713,40 €,

3) v doposiaľ presne nestotožnený deň v mesiaci september 2014, na úkor spoločnosti FLAVA Slovakia,
s. r. o., ktorej bol vtom čase konateľom, oznámil spoločnosti MICRODENT, s. r. o., že naďalej má
byť dodávka skenerov s označením DW3 plus, s ktorými vyššie uvedené spoločnosti medzi sebou

obchodovali, v hodnote 6.000,- € za 1 ks naďalej doručovaná na adresu spoločnosti FLAVA, s. r. o.,
no fakturačná adresa má byť na spoločnosť WM Slovakia, s. r. o., ktorej konateľkou je a bola jeho
manželka A. F., H.. XX. XX. XXXX, za pôvodnú cenu, teda 6000,- € za 1 ks, ktoré následne spoločnosť
WM Slovakia, s. r. o., predávala a fakturovala spoločnosti FLAVA Slovakia, s. r. o., za sumu 9.500,- €
za 1 ks, pričom takto spoločnosť FLAVA Slovakia, s. r. o., zakúpila od spoločnosti WM Slovakia, s. r.

o., 6 ks uvedených skenerov, ktoré jej boli ako odberateľovi fakturované vo faktúre č. 514013 z 27. 11.
2014 na sumu 28.500,- € bez DPH a 09. 12. 2014 vo faktúre č. 514014 taktiež na sumu 28.500,- € bez
DPH, celkovo 57.000,- € bez DPH, ktoré boli dodávateľovi uhradené, čím vznikla Škoda poškodenej
spoločnosti FLAVA Slovakia, s. r. o., so sídlom v Martine, Ul. Palárikova 1605/6, IČO: 36 370 177, v
sume 21.000,- € (3.500 € x 6 ks), čím porušil ustanovenie § 136 ods. 1 písm. b/ zák. Č. 513/1991 Zb.

Obchodný zákonník v znení neskorších predpisov, o zákaze konkurencie,

4) v období od 31. 03. 2013 do 14. 05. 2015 vydal pokyn dodávateľovi -spoločnosti Microdent LAB,
s. r. o., v ktorom žiadal zmenu poskytnutia provízie, zo spoločnosti FLAVA Slovakia, s. r. o., ktorá jej
bola do tej doby poukazovaná na spoločnosť WM Slovakia, s. r. o. (spoločnosť jeho manželky), táto

súvisela s frézovaním, t. j. úpravou konečného produktu, ktorý vznikol v procese predaja skenera DW3
plus spoločnosťou FLAVA Slovakia, s. r. o., konkrétnemu zubnému laboratóriu, toto následne z odtlačku
chrupu zákazníka vyhotoví digitálnu podobu sádrového modelu a na základe tohto laborant virtuálne
vyformuje produkt (korunku, mostík), ktorý exportuje v digitálnej podobe na internetový portál spoločnosti
Microdent LAB, do ktorého má prístup a spoločnosť Microdent LAB, s. r. o., následne vyfrézuje konečný

produkt pre zákazníka, čím porušil ustanovenie § 136 ods. 1 písm. b/ zák. č. 513/1991 Zb. Obchodný
zákonník v znení neskorších predpisov, o zákaze konkurencie,
vyššie uvedeným konaním obvinený poškodenej spoločnosti FLAVA Slovakia, s. r. o., so sídlom v
Martine, Ul. Palárikova 1605/6, IČO: 36 370 177, spôsobil zasielaním provízie spoločnosti WM Slovakia,
s. r. o., škodu v sume 25.029,17 €,

obvinenýmQ.F.bolapoškodenejspoločnostiFLAVASlovakia,s.r.o.,sosídlomvMartine,Dl.Palárikova
1605/6, IČO: 36 370 177, spôsobená celková škoda v sume 111.558,73 €,

t e d a

v bode 1) a 2)
- inému spôsobil značnú škodu tým, že porušil všeobecne záväzným právnym predpisom ustanovenú
povinnosť opatrovať a spravovať cudzí majetok, a taký čin spáchal závažnejším spôsobom konania -
po dlhší čas,

v bode 3) a 4)
-akoosobapovinnádodržiavaťzákazkonkurenciepodľazákona,zákazuvedenývtakomzákoneporušil
a spôsobil tým inému väčšiu škodu,

č í m s p á c h a lv bode 1) a 2)
- pokračujúci zločin porušovania povinností pri správe cudzieho majetku podľa § 237 ods. 1, ods. 3 písm.
a), písm. b) Tr. zák. s poukazom na § 138 písm. b) Tr zák.,

v bode 3) a 4)
- pokračujúci prečin porušovania zákazu konkurencie podľa § 244 ods. 1 Tr. zák.

Z a t o s a o d s u d z u j e

Podľa § 237 ods. 3 Tr. zák. s prihliadnutím na § 36 písm. j/, písm. l/ Tr. zák., § 37 písm. h/ Tr. zák., §
38 ods. 3 Tr. zák., § 39 ods. 2 písm. d/, ods. 4 Tr. zák., § 41 ods. 2 Tr. zák., na úhrnný trest odňatia
slobody vo výmere 2 /dva/ roky.

Podľa § 49 ods. 1 písm. a/ Tr. zák. mu výkon uloženého úhrnného trestu odňatia slobody podmienečne
o d k l a d á.

Podľa § 50 ods. 1 Tr. zák. mu pri povolení podmienečného odkladu výkonu uloženého úhrnného trestu
odňatia slobody u r č u j e skúšobnú dobu na 4 /štyri/ roky.

Podľa § 288 ods. 1 Tr. por. súd poškodenú spoločnosť FLAVA SLOVAKIA, s.r.o., so sídlom Martin, Ul.
Palárikova 1605/6, IČO: 36 370 177, o d k a z u j e s uplatneným nárokom na náhradu škody na civilný
proces.

11. Z odborného vyjadrenia spoločnosti JHS s.r.o., Sládkovičova 10, Martin, ktoré odborné vyjadrenie
bolo podané v rámci trestného konania do vyšetrovacieho spisu, tak zo záverov tohto odborného
vyjadrenia vyplýva, že orientačne bola stanovená všeobecná hodnota nájmu za jeden mesiac, v zmysle
predloženej nájomnej zmluvy za podlahovú plochu 82 m2 u nehnuteľnosti - viacúčelová stavba súpisné

číslo 1605, S.. Č.. E. XXXX/XXX, E..Ú.. Z., na sumu 630,- €.

12. Zo zápisnice o hlavnom pojednávaní zo dňa 11.12.2017 okrem iného vyplýva, že na otázky
predsedníčky senátu obžalovaný Lukačovič odpovedal nasledovne:

či rozumie podanému návrhu na dohodu o vine a treste, odpoveď obžalovaného: áno,

či súhlasí, aby sa jeho trestná vec prejednala touto skrátenou formou, čím sa vzdáva práva na verejný
súdny proces, odpoveď obžalovaného: áno,
či rozumie, čo tvorí podstatu skutkov, ktoré sa mu kladú za vinu, odpoveď obžalovaného: áno,

či bol ako obvinený poučený o svojich právach, najmä o práve na obhajobu, či mu bola daná možnosť na
slobodnú voľbu obhajcu a či sa s obhajcom mohol radiť o spôsobe obhajoby, odpoveď obžalovaného:
áno,
či rozumie podstate konania o návrhu na dohodu o vine a treste, odpoveď obžalovaného: áno,
či rozumie právnej kvalifikácii skutkov ako pokračujúci zločin porušovania povinností pri správe cudzieho

majetku podľa § 237 ods. 1, ods. 3 písm. a), písm. b) Tr. zák. s poukazom na § 138 písm. b) Tr. zák. a
pokračujúci prečin porušovania zákazu konkurencie podľa § 244 ods. 1 Tr. zák., odpoveď obžalovaného:
áno,
či bol oboznámený s trestnými sadzbami, ktoré zákon ustanovuje za trestné činy mu kladené za vinu,
odpoveď obžalovaného: áno,

či sa dobrovoľne priznal a uznal vinu za spáchané skutky, ktoré sa v návrhu o dohode o vine a treste
kvalifikujúakopokračujúcizločinporušovaniapovinnostíprisprávecudziehomajetkupodľa§237ods.1,
ods. 3 písm. a), písm. b) Tr. zák. s poukazom na § 138 písm. b) Tr. zák. a pokračujúci prečin porušovania
zákazu konkurencie podľa § 244 ods. 1 Tr. zák., odpoveď obžalovaného: áno,
či súhlasí s navrhovaným trestom, trest prijíma a v stanovených lehotách sa podriadi jeho výkonu,

odpoveď obžalovaného: áno,
či si uvedomuje, že ak súd príjme návrh na dohodu o vine a treste a vynesie rozsudok, ktorý nadobudne
právoplatnosť vyhlásením, nebude možné proti rozsudku podať odvolanie, odpoveď obžalovaného: áno.13. Do spisu boli ďalej predložené ďalšie listiny a to výpis z LV na nebytové priestory, nájomné zmluvy,
faktúry, ktoré preukazujú spáchanie skutkov tak, ako sú opísané vo výroku rozsudku Okresného súdu
Martin 13T/10/2017.

14. Podľa § 420 ods. 1 Občianskeho zákonníka, každý zodpovedá za škodu, ktorú spôsobil porušením
právnej povinnosti.

15. Vchádzajúc z vyššie citovaných zákonných ustanovení a zisteného skutkového stavu veci súd

rozhodol tak, ako je uvedené vo výroku tohto rozsudku.

16. Napriek tomu, že žalovaný sa v rámci odporu a ďalších svojich vyjadrení, okrem výšky škody
snažil spochybniť aj priebeh skutkov oproti stavu uvedenému vo výroku trestného rozsudku, tak súd
mal bez akýchkoľvek pochybností preukázané a to právoplatným rozsudkom Okresného súdu Martin
13T/10/2017, že žalovaný v trestnom konaní obžalovaný sa dopustil pokračujúceho zločinu porušovania

povinnosti pri správe cudzieho majetku, podľa § 237 ods. 1, ods. 3, písm. a), b) Trestného zákona s
poukazom na § 138 písm. b) Trestného zákona a pokračujúci prečin porušovania zákazu konkurencie
podľa § 244 ods. 1 Trestného zákona a to konaním, ktoré je opísané vo výroku trestného rozsudku s tým,
že v samotnom výroku tohto trestného rozsudku sa konštatuje, že obvineným Radoslavom Lukačovičom
bola spôsobená škoda spoločnosti FLAVA SLOVAKIA s.r.o. v celkovej sume 111.558,73 €, teda škoda

značná. Civilný súd je v konaní viazaný rozhodnutím trestného súdu o tom, že bol spáchaný trestný
čin a o tom, kto ho spáchal ( ustanovenie § 193 CSP ). Pokiaľ trestný súd vo výroku odsudzujúceho
rozsudku ustáli, že následkom spáchania trestného činu je vznik škody určitej, minimálnej výške, je
civilný súd povinný takto zistené závery trestného súdu v celom rozsahu rešpektovať. Civilný súd je
viazaný minimálnou výškou škody zistenou v trestnom konaní, pričom v civilnom konaní môže zisťovať

iba škodu vyššiu, než bola škoda ustálená v odcudzujúcom rozsudku. Je potrebné vychádzať z toho, že
skutková podstata trestného činu obsahuje štyri základné kvalifikačné znaky a to:
a) subjekt - páchateľa
b) subjektívnu stránku - zavinenie vo forme úmyslu alebo nedbanlivosti
c) objekt - záujem chránený trestným zákonom

d) objektívnu stránku - konanie páchateľa
Vprípadeniektorýchtrestnýchčinovktýmtoštyromzákladnýmkvalifikačnýmznakompovinnepristupujú
ajďalšiekvalifikačnéznaky,napr.vznikškodovéhonásledku,čikvalifikovanáškoda.T.j.minimálnavýška
škody potrebná na spáchanie trestného činu. Aby bolo možné vo výroku trestného rozsudku ustáliť,
že určitá osoba spáchala určitý trestný čin, musia byť preukázateľne splnené všetky znaky skutkovej

podstatydanéhotrestnéhočinu.Civilnýsúdjevkonaníonáhraduškodyviazanývýrokomprávoplatného
odsudzujúceho rozsudku. Tento obsahuje právnu časť a skutkovú časť. Práve skutková časť výroku
rieši naplnenie znakov skutkovej podstaty trestného činu konkrétnym konaním páchateľa. Skutková časť
výroku odcudzujúceho rozsudku teda deklaruje nielen zavinené protiprávne konanie páchateľa - škodcu,
ale aj vznik škody a existenciu príčinnej súvislosti medzi protiprávnym konaním a vzniknutou škodou,

prípadne aj minimálnu výšku spôsobenej škody tak, ako to bolo aj v teraz súdenom prípade. Inými
slovami, v civilnom konaní si konajúci súd nemôže urobiť úsudok o tom, či boli naplnené znaky skutkovej
podstaty určitého trestného činu. Pokiaľ je súčasťou skutkovej podstaty aj vznik škodlivého následku,
je civilný súd viazaný nielen záverom trestného súdu o zavinenom protiprávnom konaní páchateľa, ale
aj o vzniku škody a existencii príčinnej súvislosti medzi zavineným protiprávnym konaní páchateľa a

spôsobenou škodou. Vzhľadom na vyššie uvedené potom civilný súd bol viazaný výrokom rozsudku
Okresného súd Martin 13T/10/2017 aj vo výroku, ku ktorým bola vyčíslená spôsobená škoda v sume
111.558,73 € a preto žalovaného zaviazal k zaplateniu tejto sumy žalobcovi.

17. Pokiaľ ide o úroky z omeškania, tak dňom nadobudnutia právoplatnosti rozsudku Okresného súdu

Martin 13T/10/2017, žalovaný vedel, že má povinnosť spôsobenú škodu nahradiť žalobcovi a teda ak
tak neurobil, tak dňom nasledujúcim po právoplatnosti tohto trestného rozsudku sa dostal do omeškania,
preto od tejto doby súd priznal z dlžnej sumy žalobcovi úroky z omeškania, ktoré si uplatnil v zákonnej
výške podľa § 517 ods. 2 Občianskeho zákonníka, v spojení s § 3 Nariadením Vlády SR č. 87/1995 Z.z.

18. O trovách konania súd rozhodol v súlade s ustanovením § 255 ods. 1 CSP a žalobcovi, ktorý mal
vo veci plný úspech priznal voči žalovanému právo na 100 % - nú náhradu trov konania, o výške ktorej
rozhodne súd prvej inštancie samostatným uznesením.Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu je prípustné odvolanie, ktoré sa podáva v lehote 15 dní od doručenia
rozhodnutia na súde, proti ktorému smeruje.

Podľa § 363 CSP v odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému
rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za
nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).
Podľa § 364 CSP rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty
na podanie odvolania.
Podľa § 365 ods. 1 CSP odvolanie možno odôvodniť len tým, že

a) neboli splnené procesné podmienky,
b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,
c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,
d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,

e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie
prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo
h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Podľa § 365 ods. 2 CSP odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že
právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu
uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.
Podľa § 365 ods. 3 CSP odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do
uplynutia lehoty na podanie odvolania.

Podľa § 366 CSP prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli
uplatnené v konaní pred súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak
a) sa týkajú procesných podmienok,
b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu,
c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne

rozhodnutie vo veci alebo
d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie.

Ak povinnosť stanovená týmto rozsudkom nebude dobrovoľne splnená, možno podať návrh na
vykonanie exekúcie podľa zákona č. 233/1995 Z. z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti

( Exekučný poriadok ) a o zmene a doplnení ďalších zákonov.