Rozsudok ,
Potvrdené Judgement was issued on Tuesday, November 5, 2019

Súd: Krajský súd Prešov
Spisová značka: 4Co/56/2019

Identifikačné číslo súdneho spisu: 8813210331
Dátum vydania rozhodnutia: 05. 11. 2019
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Gabriela Klenková, PhD.

ECLI: ECLI:SK:KSPO:2019:8813210331.2

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Prešove v senáte zloženom z JUDr. Gabriely Klenkovej, PhD., predsedníčky senátu

a sudkýň JUDr. Elišky Wagshalovej a JUDr. Jany Burešovej v spore žalobcu A. N., nar. X.X.XXXX,
bytom O. XXXX/XX, XXX XX Z., právne zastúpený JUDr. Milošom Kaščákom, advokátom so sídlom
Kalinčiakova 10, 093 01 Vranov nad Topľou, IČO: 35 511 028, proti žalovaným 1. L.. O. H., bytom P. XX,
XXX XX Z., 2. L.. L. T., bytom C. XXX/XX, XXX XX Z., obaja právne zastúpení Advokátska kancelária
JUDr. Drobňák, s.r.o., Sídlisko I. 997, 093 01 Vranov nad Topľou, IČO: 47 250 528, o ochranu osobnosti,
o odvolaní žalobcu proti rozsudku Okresného súdu Humenné č.k. 15C/30/2017-213 zo dňa 21.12.2018
takto

r o z h o d o l :

Potvrdzuje rozsudok.

Žalovaným 1. a 2. priznáva nárok na náhradu trov odvolacieho konania voči žalobcovi v plnom rozsahu
s tým, že o výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie samostatným uznesením po
právoplatnosti rozhodnutia vo veci samej.

o d ô v o d n e n i e :

1. Napadnutým rozsudkom súd prvej inštancie žalobu žalobcu, ktorou sa domáhal o ochranu osobnosti,
zamietol. Žalovaným vo vzťahu k žalobcovi priznal nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100 % s
tým, že o ich výške bude rozhodnuté samostatným uznesením po právoplatnosti rozsudku.

V odôvodnení poukázal na dôvody žaloby, ktorou sa žalobca domáhal, aby súd prvej inštancie uložil
žalovanej 1. povinnosť do 3 dní od právoplatnosti rozsudku požiadať primátora Mesta Vranov nad
Topľou, aby na zasadnutí mestského zastupiteľstva prečítal jej list v znení: „Na 27. Zasadnutí Mestského
zastupiteľstva vo Vranove nad Topľou konanom dňa 30.5.2013 som pri prerokovaní materiálu týkajúceho
sa R. Š. G. ulica XXX vo S. D. H. na adresu riaditeľa školy A.. O. N. uviedla: Samozrejme, že keď
sme nechali riaditeľa na poste ešte 4 mesiace a mal čas si dať veci do poriadku, tak je jasné, že keď

tam prišla polícia o 3 mesiace, tak tam veci už boli. Toto tvrdenie je nepravdivé, ničím nepodložené a v
značnej miere znižuje dôstojnosť a vážnosť osoby A.. O. N. v spoločnosti. Preto sa za toto tvrdenie A.. O.
N. ospravedlňujem.“ Ďalej žalobca navrhol uložiť žalovanému 2. povinnosť do 30 dní od právoplatnosti
rozsudku na webovom sídle VTN Vranov na vlastný náklad zverejniť ospravedlnenie v tomto znení: „Dňa
03.06.2013 som na tomto webovom sídle na adresu riaditeľa školy G. ulica XXX vo S. D. H. A.. O. N.
uviedol: „My sme dnešným rozhodnutím zlegalizovali zlodejinu vo S. D. H.. Toto tvrdenie je nepravdivé,
ničím nepodložené a v značnej miere znížilo dôstojnosť a vážnosť osoby A.. O. N. v spoločnosti. Preto

sa za toto tvrdenie A.. O. N. ospravedlňujem.“ Zároveň sa žalobca domáhal, aby súd uložil žalovaným
1. a 2. zaplatiť mu po 1.000,- eur.Súd prvej inštancie poukázal na skutkové okolnosti danej veci, stanovisko žalovaných, ktorí so žalobou
nesúhlasili a tvrdili, že podľa ich názoru nespôsobili žiaden zásah do práva na ochranu osobnosti
žalobcu. Žalobcom uvádzané skutočnosti v žalobnom návrhu sú nepresné a nepravdivé. Správa z

finančnej kontroly bola prerokovaná na 17. zasadnutí mestského zastupiteľstva dňa 31.5.2012, teda o
rok skôr ako uvádza žalobca v podanej žalobe. Bola vypracovaná žalovanou 1. objektívne a žalobca
nepreukázal, že by bola spracovaná účelovo v snahe pošpiniť jeho dobré meno. Výrok žalovaného 2. o
tom, že „My sme dnešným rozhodnutím zlegalizovali zlodejinu vo S. D. H.“, nebol ojedinelým kritickým
výrokom na adresu žalobcu, ktorá kritika odznela aj zo strany ďalších poslancov prítomných na 27.

zasadnutí mestského zastupiteľstva konaného dňa 30.5.2013. Súd prvej inštancie poukázal na výsledky
vykonaného dokazovania, najmä výsluchy svedkov O.. W. N., A.. M. L., O. G., M. B., M. M., obsah
pripojených listinných dôkazov a to správu z následnej finančnej kontroly účinnosti, hospodárnosti a
efektívnosti pri hospodárení s finančnými prostriedkami a s majetkom mesta v podmienkach R.koly na
G. ulici vo S. D. H. vypracovanej útvarom Hlavného kontrolóra Mesta Vranov nad Topľou dňa 14.5.2012,
na základe kontroly vykonanej v dňoch od 23.3.2012 do 26.4.2012 L.. O. H. a O.. H. O. s tým, že

uvedená správa bola doručená žalobcovi, ktorý bol poučený o možnosti vzniesť písomné námietky ku
kontrolným zisteniam uvedeným v správe. Ďalej poukázal na stanovisko žalobcu zo dňa 16.5.2012 ku
kontrolnej činnosti zo dňa 23.3.2012-26.4.2012, z ktorého záveru vyplynulo, že úroveň kontroly žalobca
považoval za vysoko odbornú, z ktorej závery prispejú k zlepšeniu riadenia organizácie školy po stránke
hospodárskej.Ďalejsúduviedol,žezvýpovedístránsporubolozistené,žepredmetnásprávazfinančnej

kontroly vypracovaná žalovanou 1. bola prerokovaná na 17. zasadnutí Mestského zastupiteľstva Mesta
Vranov nad Topľou dňa 31.5.2012. Dňa 3.6.2012 bola na webovom sídle VTN Vranov zverejnená
videonahrávka, ktorej žalovaný 2. ako poslanec mestského zastupiteľstva okrem iného uviedol, že „My
sme dnešným rozhodnutím zlegalizovali zlodejinu vo S. D. H.“, ktorý bol kritickým výrokom na adresu
žalobcu v súvislosti s vykonanou finančnou kontrolou na Základnej škole G. vo S. D. H..

Následne súd prvej inštancie citoval ust. § 11 Občianskeho zákonníka a uviedol, že predmetom
nároku bol nárok o ochranu osobnosti, ktorého podmienkou úspešného uplatnenia práva je to, že
došlo k neoprávnenému zásahu a tiež, že zásah bol objektívne spôsobilý privodiť ujmu na právach
chránených ust. § 11 Občianskeho zákonníka. Obe tieto podmienky musia byť splnené, aby vznikol

právny vzťah, obsahom ktorého je právo fyzickej osoby domáhať sa ochrany a povinnosť subjektu
zásahu súdom uloženú sankciu znášať. Pre priznanie finančnej náhrady sa okrem iného vyžaduje
vznik nemajetkovej ujmy fyzickej osoby predstavujúcej zníženie osobnosti alebo vážnosti v značnej
miere a príčinná súvislosť medzi neoprávneným zásahom a vznikom takejto kvalifikovanej ujmy, kedy
nepostačuje vzhľadom na intenzitu zásahu ani spôsob na nemajetkovú ujmu na osobnosť, iba priznanie

morálnej satisfakcie, ktorá podľa zákona má prednosť. Pod neoprávneným zásahom je potrebné
rozumieť také zasahovanie, ktoré nemá základ v zákonnej úprave, nesleduje stanovený cieľ, nedbá
na podstatu obmedzovaného základného práva a slobody alebo nie je nevyhnutným a primeraným
opatrením na dosiahnutie stanoveného cieľa. Objektívna spôsobilosť zásahu vyvolať nemajetkovú ujmu
spočívajúcu buď v porušení alebo ohrození fyzickej osoby v jej fyzickej a morálnej integrite vylučuje,

aby sa na hodnotenie zásahu stali rozhodujúce iba subjektívne pocity poškodeného. Záleží tiež na
prostredí, v ktorom k zásahu došlo, objekte zásahu a ďalších okolnostiach. Žalobca v žalobe poukázal
na to, že vyjadrenie žalovaných považuje za nepravdivé, ničím nepodložené a vážne zasahujúce do
jeho občianskej cti a ľudskej dôstojnosti. Žalovaní svojimi vyjadreniami mali vážne ohroziť jeho dobrú
povesť a vážnosť v spoločnosti. Tvrdené skutočnosti považoval za neoprávnený zásah do práva na

ochranu osobnosti v značnej intenzite. Konanie žalovaných malo vyvolať nepriaznivé dôsledky čo do
jeho postavenia v rodine a spoločnosti a tieto majú negatívne pôsobiť aj v súčasnosti. Mali tiež vyvolať
publicitu, o ktorú nestál.

Súd prvej inštancie poukázal na ust. § 149, § 153 ods. 1, § 154 Civilného sporového poriadku a

uviedol, že strany nesú zodpovednosť za dostatočné zhromaždenie skutkového materiálu potrebného
k posúdeniu a rozhodnutiu sporu. Dôkazné bremeno ohľadne rozhodujúcich skutočností spočíva na tej
strane sporu, ktorá existenciu tejto skutočnosti tvrdí. Na základe výsledkov vykonaného dokazovania
súd dospel k záveru, že žalobca nepreukázal, že došlo k neoprávnenému zásahu do jeho integrity, teda k
neoprávnenému zásahu do jeho osobnostných práv a tiež to, že zásah bol objektívne spôsobilý privodiť

ujmu na právach chránených ust. § 11 Občianskeho zákonníka. Jeho vyjadrenia ostali iba v polohe
tvrdení. Táto skutočnosť nebola preukázaná žiadnym z dôkazov, ktoré žalobca predložil. Jeho tvrdenia o
tom, že vyjadrenia žalovaných zasiahli do jeho dobrej povesti zostali v polohe tvrdení, bez akéhokoľvek
dôkazu. Ani jedna zo svedeckých výpovedí nepotvrdila, že by došlo k zníženiu vážnosti osoby žalobcuv spoločnosti alebo v okolí či rodine. Žalobca sa opätovne uchádzal o post riaditeľa základnej školy, a
to úspešne, a teda naďalej pôsobil vo funkcii riaditeľa školy, čo jednoznačne svedčí o tom, že nemohlo
dôjsť k zníženiu jeho osobného a morálneho kreditu výrokmi žalovaných, keďže funkcia riaditeľa školy

bola obsadzovaná prostredníctvom výberového konania. Napokon ani zo svedeckých výpovedí svedkov
vypočutých v konaní nevyplynulo, že by došlo k poškodeniu dobrého mena či povesti žalobcu údajnými
nepravdivými vyjadreniami žalovaných na jeho adresu. Žalobca ničím nepreukázal, že by tieto samotné
výroky žalovaných zasiahli vôbec do jeho dobrej povesti, ani v tom smere nenavrhol vykonať žiadny
dôkaz, preto súd prvej inštancie žalobu zamietol.

O nároku na náhradu trov konania súd rozhodol v zmysle ust. § 262 ods. 1 v spojení s § 255 Civilného
sporového poriadku tak, že úspešným žalovaným priznal nárok na náhradu trov konania voči žalobcovi
v celom rozsahu s tým, že o ich výške bude rozhodnuté samostatným uznesením po právoplatnosti
rozhodnutia vo veci samej.

2. V zákonom stanovenej lehote podal proti rozsudku odvolanie právny zástupca žalobcu. Namietal
nesprávne skutkové zistenia, ako aj nesprávne právne posúdenie. Poukázal na to, že súd prvej inštancie
opakovane žalobu zamietol bez toho, aby sa náležitým spôsobom vysporiadal s vysloveným právnym
názorom odvolacieho súdu v uznesení č.k. 4Co/84/2017-187 zo dňa 22.5.2018, na ktorý záver poukázal.
Zamietnutie žaloby pre neunesenie dôkazného bremena považoval za nesprávne. Uviedol, že skutkový

stav tvrdený žalobcom je nesporný. Spôsobilosť výrokov žalovaných zasiahnuť do cti a dôstojnosti
žalobcu bola preukázaná vykonaným dokazovaním a najmä výsluchom svedkov. Výroky žalovaných
sa vymykajú z rámca vecnej kritiky, pričom z ich strany ide o neoprávnený zásah do práva žalobcu na
ochranu osobnosti. Kritika nebola vecná, nakoľko nemá oporu v objektívnych skutkových okolnostiach.
Žalobcasanedopustilžiadnejzlodejiny.Pôsobeniežalobcunaposteriaditeľazákladnejškolyvsúvislosti

s vykonanou kontrolou bolo podrobené prieskumu orgánov činných v trestnom konaní s negatívnym
výsledkom. Tvrdenia žalovaných sa preto nezakladajú na pravde. Z tohto dôvodu namietal aj nesprávne
právne posúdenie. Zároveň poukázal na správanie sa žalovaného 2., ktorý po jednom z pojednávaní
na sociálnej sieti Facebook zverejnil svoj príspevok, na ktorý obsah poukázal s tým, že zdôraznil,
že žalovaný naďalej neoprávnene zasahuje do práva žalobcu na ochranu osobnosti. Podľa názoru

právneho zástupcu žalobcu, nejde o výkon práva na slobodu prejavu a šírenie informácií tak, ako to
prezentujú žalovaní vo svojich písomných vyjadreniach. Zdôraznil, že obaja žalovaní počas výkonu
funkcie poslanca a hlavného kontrolóra použili na adresu žalobcu lož ako pracovnú metódu. Obviniť
iného „zo zlodejiny“, bez následkov nie je možné v žiadnom riadne fungujúcom právnom štáte. Navrhol
zmeniť napadnutý rozsudok, žalobe vyhovieť. Uplatnil si nárok na náhradu trov konania. Súčasťou

podaného odvolania sú príspevky zo statusu žalovaného 2. na Facebooku (č.l. 223-224).

3. Právny zástupca žalovaných v písomnom vyjadrení k odvolaniu uviedol, že napadnuté rozhodnutie
vychádza zo správneho právneho posúdenia, lebo súd prvej inštancie dospel k správnemu záveru,
že výroky žalovaných nie sú sami o sebe spôsobilé ohroziť chránenú sféru osobnosti žalobcu, jeho

česť a dôstojnosť. Poukázal na skutkové okolnosti, ktoré vyplynuli z vykonaného dokazovania s
tým, že zdôraznil, že žalobca je verejne činná osoba, čo žalobca sám potvrdil na pojednávaní dňa
22.10.2015, ďalej, že na 27. zasadnutí Mestského zastupiteľstva Mesta Vranov nad Topľou konaného
dňa30.5.2013,nebolaprerokovanásprávazfinančnejkontrolyhospodáreniasfinančnýmiprostriedkami
v podmienkach R. školy G. S. D. H.. Tvrdenia žalobcu v bode 1. a v bode 2. žaloby sú nepravdivé.

Predmetom diskusie poslancov na 27. zasadnutí mestského zastupiteľstva bolo zvolenie žalobcu dňa
10.5.2013 v rámci výberového konania za riaditeľa školy, pričom za jeho zvolenie hlasovali aj 4 poslanci
delegovaní do Rady školy za mesto Vranov nad Topľou. Poukázal na reakciu poslancov v súvislosti
so zvolením žalobcu za riaditeľa školy. Zdôraznil, že nielen žalovaní 1. a 2. sa vyjadrovali kriticky na
adresu žalobcu, ale aj celý rad ďalších poslancov prítomných na zastupiteľstve. Zdôraznil, že kritika

je oprávnená, ak je primeraná obsahom a formou s tým, že vo vyjadreniach žalovaných nešlo o
neoprávnený zásah do osobnosti žalobcu, ale o kritiku zo strany žalovaných, ktorá bola oprávnená,
nakoľko neprekročila medze vecnej kritiky, opierala sa o pravdivé skutočnosti a bola primeraná obsahom
ajformou.PoukázalnajudikatúruEurópskehosúdupreľudsképráva,akoajÚstavnéhosúduSlovenskej
republiky s tým, že navrhol potvrdiť napadnutý rozsudok ako vecne správny. Uplatnil si nárok na náhradu

trov odvolacieho konania.

4. Právny zástupca žalobcu v rámci odvolacej repliky k vyjadreniu právneho zástupcu žalovaných
poukázal na skutkové okolnosti, ako aj jeho vyjadrenia uvedené v podanom odvolaní. Podľa jeho názoru,v žiadnom prípade nejde o výkon práva na slobodu prejavu a šírení informácií tak, ako to prezentujú
žalovaní vo svojich písomných vyjadreniach.

Právny zástupca žalovaných v rámci odvolacej dupliky zotrval na svojich vyjadreniach uvedených vo
vyjadrení k odvolaniu žalobcu. Zdôraznil, že z vykonaného dokazovania je zrejmé, že žalobca neuniesol
dôkazné bremeno, a preto žaloba je nedôvodná.

5. Krajský súd v Prešove (ďalej len odvolací súd) príslušný na rozhodnutie o odvolaní (§ 34 zákona č.

160/2015 Z.z. Civilného sporového poriadku účinného od 1.7.2016 v znení neskorších predpisov, ďalej
len CSP) vzhľadom na včas podané odvolanie osobou oprávnenou v súlade s ust. § 359 v spojení
s § 362 ods. 1 CSP preskúmal napadnuté rozhodnutie, ako aj konanie mu predchádzajúce v zmysle
zásad vyplývajúcich z ust. § 379, § 380 a § 390 CSP, vec prejednal bez nariadenia pojednávania s
nariadením termínu verejného vyhlásenia rozhodnutia, ktorý bol oznámený na úradnej tabuli súdu, ako
aj internetovej stránke dňa 10.10.2019 (§ 378 ods. 1 v spojení s § 219 ods. 1, 3 CSP) a dospel k záveru,

že odvolanie žalobcu nie je dôvodné.

Úlohou odvolacieho súdu v odvolaní namietanom nesprávne právne posúdenie bolo zistiť, či súd prvej
inštancie na zistený skutkový stav správne aplikoval príslušné právne predpisy. Nesprávnym právnym
posúdením veci sa rozumie omyl súdu pri aplikácii práva. O omyl v aplikácii práva ide vtedy, ak súd

použil iný právny predpis, než ktorý mal použiť, alebo ak použil síce správny právny predpis, ale ho
nesprávne vyložil.

Oboznámením sa s obsahom spisu, výsledkami vykonaného dokazovania, zisteným skutkovým stavom,
ako aj právnym posúdením, odvolací súd konštatuje, že súd prvej inštancie správne zistil skutkový stav

veci, ako aj správne právne vec posúdil. Odvolací súd sa v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením
uvedeným súdom prvej inštancie.

6. K odvolaniu žalobcu uvádza, že uplatnené námietky týkajúce sa nesprávnych skutkových zistení
vrátane nesprávneho právneho posúdenia odvolací súd nepovažoval za opodstatnené. Súd prvej

inštancie vychádzal z preukázaných skutkových tvrdení stranami v spore s tým, že správne na základe
vyhodnotenia jednotlivých dôkazov, výpovedí svedkov, ktoré vyhodnotil jednotlivo a v ich vzájomnej
súvislosti v súlade so zásadou voľného hodnotenia dôkazov vyplývajúcou z ust. § 191 CSP, dospel k
správnym skutkovým zisteniam, že žalobca nepreukázal, že došlo k neoprávnenému zásahu do jeho
občianskej cti a ľudskej dôstojnosti, ako aj to, že tento zásah by bol spôsobilý privodiť mu na ujmu na

právach chránených ust. § 11 a nasl. Občianskeho zákonníka.

Jednou zo základných procesných povinností strán sporu je povinnosť tvrdiť. Stranu zaťažuje bremeno
tvrdenia, unesenie tohto bremena je predpokladom pre úspech v spore. Nesplnenie povinnosti tvrdiť,
resp. nesplnenie povinnosti „relevantne“ tvrdiť, t.j. uniesť tvrdenia z hľadiska ich kvality, pravdivé,

úplné, podstatné, rozhodujúce, má pre stranu sporu procesnoprávnu sankciu, ktorá sa prejavuje
v meritórnom rozhodnutí vo veci. V danom prípade dôvodom zamietnutia žaloby bolo neunesenie
dôkazného bremena, lebo skutkové tvrdenia, z ktorých žalobca vychádzal pri uplatnenom nároku na
ochranu osobnosti neboli v spore dostatočne preukázané na to, aby bolo možné konštatovať, že došlo k
neoprávnenému zásahu do jeho integrity alebo jeho osobnostných práv, a že tento zásah bol spôsobilý

privodiť ujmu na právach chránených ust. § 11 a nasl. Občianskeho zákonníka. Z obsahu spisu nesporne
vyplýva,žetrestnéstíhanie,ktorébolozačatébolovmájiroku2014zastavené,správufinančnejkontroly,
ktorá bola prejednaná na mestskom zastupiteľstve vo Vranove nad Topľou dňa 21.5.2012 vypracovala
žalovaná 1. ako hlavná kontrolórka Mesta Vranov nad Topľou, pričom kontrola bola ukončená v máji
roku 2012 a správa bola podaná 31.5.2012. Žalobca ako riaditeľ základnej školy vo S. D. H. D. R. G.

sa so správou finančnej kontroly náležite oboznámil, považoval ju za vysoko odbornú. Z vyjadrenia
samotného žalobcu vyplýva, že sa v auguste roku 2012 sám vzdal funkcie riaditeľa základnej školy,
lebo mal záujem opäť kandidovať vo výberovom konaní. Žalobca následne v ďalšom výberovom konaní
uspel. Pokiaľ odznela kritika na adresu činnosti riaditeľa R. Š. G. S. S. D. H. v súvislosti s predloženou
správou finančnej kontroly, žalovaná 1. ako hlavná kontrolórka Mesta Vranov nad Topľou a žalovaný

2. ako poslanec mestského zastupiteľstva sa vyjadrovali v rámci prejednávania tejto správy s tým,
že sa jednalo o vec verejnú, týkajúcu sa hospodárenia a zistených nedostatkov na R. Š. G. S. S. D.
H.. Aj z výsluchu vypočutých svedkov, pracovníkov R. Š. G. S. S. D. H. vyplýva, a táto skutočnosť
nebola sporná, nepoprel ju ani sám žalobca, že v čase kontroly boli zistené závažné nedostatky, sámžalobca prijal ako riaditeľ R. Š. G. S. S. D. H. opatrenia na ich odstránenie. Uvedené skutočnosti potvrdili
vypočutí svedkovia, a to O. G., školník, M. B., údržbár, ako aj M. M., hospodársko-administratívna
pracovníčka, ktorá z dôvodu vytknutých nedostatkov dostala napomenutie a bola preradená na inú

prácu. O negatívnom vplyve celej situácie na rodinný život sa vyjadrovala len manželka žalobcu O..
W. N., ktorej vyjadrenie bolo vo všeobecnej rovine s tým, že to negatívne vplývalo aj na ich deti,
ktoré odmietali chodiť do školy a na záujmové krúžky. Svoje tvrdenia však nepreukázala žiadnymi
konkrétnymi skutkovými tvrdeniami, a dokonca tieto tvrdenia neboli predložené, zdokladované ani
samotným žalobcom. Na základe všeobecných skutkových tvrdení a prejaveného názoru žalobcu, ako

aj svedkyne O.. W. N., nebolo možné dospieť k záveru, že sa jednalo o neoprávnený zásah spôsobilý
zasiahnuť do osobnostných práv žalobcu. Podľa názoru odvolacieho súdu, sa jednalo o vecnú kritiku,
ktorá odznela na adresu činnosti riaditeľa R. školy G. vo S. D. H. ako štatutárneho zástupcu školy.

7. Pri kritike verejnej záležitosti vykonávanej verejne pôsobiacimi osobami, platí z hľadiska ústavnej
prezumpcie, že ide o kritiku dovolenú. Ide o výraz demokratického princípu, o výraz participácie

občianskej spoločnosti na veciach verejných. Ak ide o zásah do osobnosti osoby verejného záujmu,
táto okolnosť má za následok potrebu posudzovať akceptovateľnú mieru jej tolerancie voči kritickým
názorom. Uverejnenie pravdivej informácie nezasahuje do práva na ochranu osobnosti, pokiaľ tento údaj
nie je podaný tak, že skresľuje skutočnosť. Hodnotiaci úsudok preto nemožno akokoľvek dokazovať,
je však ho potrebné skúmať, či sa zakladá na pravdivej informácii, či forma jeho verejnej prezentácie

je primeraná a či zásah do osobnostných práv je nevyhnutným sprievodným javom výkonu kritiky, to
znamená, či primárnym cieľom kritiky nie je hanobenie a zneuctenie danej osoby.

Pokiaľ zo strany žalovaných odznela vecná kritika na hospodárenie R. Š. G. S. S. D. H. týkajúca
sa hospodárenia s verejnými prostriedkami, upozorňujúca na nezrovnalosti v ich hospodárení z

hľadiska verejného záujmu na zvýšení kontroly nakladania s verejnými finančnými prostriedkami,
takéto vyjadrenia žalovaných nemožno považovať za neoprávnené zásahy spôsobilé zasiahnuť do
osobnostných práv žalobcu. Kritika osoby zastávajúcej verejnú funkciu týkajúcu sa výkonu tejto funkcie
spojenú s hospodárením s verejnými finančnými prostriedkami v zásade nie je zásahom do práva na
ochranu osobnosti v zmysle ust. § 11 Občianskeho zákonníka (Zo súdnej praxe 26/1996).

8.Navyšeodvolacísúddodáva,žežalobcapoukázalnakritiku,ktoráodznelavsúvislostisprerokovaním
správy na zasadnutí mestského zastupiteľstva 30.5.2013, ktorú skutočnosť však žalovaní popreli
z dôvodu, že finančná kontrola bola ukončená k 30.5.2012 a bola správa finančnej kontroly bola
prejednaná21.5.2012.Navyjadreniasamotnýchžalovanýchnazasadnutímestskéhozastupiteľstvadňa

30.5.2013, správa z finančnej kontroly hospodárenia s finančnými prostriedkami nebola prerokovaná,
ale kritické vyjadrenia zo strany poslancov odzneli v súvislosti so zvolením žalobcu dňa 10.5.2013 v
rámci výberového konania za riaditeľa školy a došlo ku kritickému vyjadrovaniu sa nielen zo strany
žalovaných, ale aj ďalších poslancov prítomných na mestskom zastupiteľstve v súvislosti s opätovným
zvolením žalobcu za riaditeľa školy. Aj samotní žalovaní popreli, že by iniciovali zverejňovanie zistených

informácií prostredníctvom článkov. Práve bol to žalobca, ktorý s písaním článkov a na to nadväzujúcou
diskusiou na verejnosti začal. Túto skutočnosť potvrdila aj vypočutá svedkyňa O.. N..

9. Pokiaľ právny zástupca žalobcu v odvolaní poukázal na ďalšie neoprávnené podľa jeho názoru,
zásahy do práva žalobcu na ochranu osobnosti v súvislosti s vyjadrovaním sa žalovaného 2. na

sociálnych sieťach, k tomu odvolací súd uvádza, že túto námietku nepovažoval za relevantnú, lebo
nebola predmetom uplatneného nároku žalobcu na ochranu osobnosti. Nepovažuje však za pravdivé
tvrdenia, že žalovaní počas výkonu funkcie poslanca a hlavnej kontrolórky použili na adresu žalobcu lož
ako pracovnú metódu. Tieto tvrdenia neboli preukázané a navyše pokiaľ sa žalobca domáhal ochrany
osobnosti na základe skutkových tvrdení týkajúcich sa 27. zasadnutia mestského zastupiteľstva vo

Vranove nad Topľou, ktoré sa konalo dňa 30.5.2013, uvedené zasadnutie neprejednávalo správu z
finančnej kontroly, vecná kritika odznela len v súvislosti s výsledkom výberového konania na funkciu
riaditeľa školy vo S. D. H., ktorého sa zúčastnil žalobca a bol opätovne zvolený za riaditeľa.

Z týchto dôvodov odvolací súd nepovažoval odvolanie žalobcu za dôvodné, a preto napadnutý rozsudok

potvrdil ako vecne správny v zmysle ust. § 387 ods. 1, 2 CSP, vrátane súvisiaceho výroku o trovách
konania.10. O nároku na náhradu trov odvolacieho konania odvolací súd rozhodol v zmysle ust. § 396 ods. 1
v spojení s § 262 ods. 1 CSP a zásadou úspechu žalovaných 1., 2. v odvolacom konaní vyplývajúcu
z ust. § 255 ods. 1 CSP, ktorým priznal nárok na náhradu trov odvolacieho konania v plnom rozsahu

voči žalobcovi s tým, že o výške náhrady rozhodne súd prvej inštancie samostatným uznesením po
právoplatnosti rozhodnutia vo veci samej (§ 262 ods. 2 CSP).

Rozhodnutie bolo prijaté senátom odvolacieho súdu v pomere hlasov 3 : 0 (§ 393 ods. 2 CSP).

Poučenie:

Proti rozhodnutiu odvolanie nie je prípustné.

Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa
konanie končí, ak a) sa rozhodlo vo veci. ktorá nepatrí do právomoci súdov, b) ten, kto v konaní
vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu, c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať
pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d) v tej istej

veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie, e) rozhodoval vylúčený
sudca alebo nesprávne obsadený súd alebo f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane,
aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý
proces.
Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo

rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej
otázky, a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu.
b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo c) je dovolacím súdom
rozhodovaná rozdielne.
Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu

oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie,
lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy. Dovolanie je
podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde.
V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne

(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh).
Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom. Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je a) dovolateľom fyzická osoba,
ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b) dovolateľom právnická osoba a jej
zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, c)

dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený
osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa
predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a
akichzamestnanecalebočlen,ktorýzanekonámávysokoškolsképrávnickévzdelaniedruhéhostupňa.