Rozsudok ,
Potvrdené Judgement was issued on Friday, December 21, 2018

Súd: Okresný súd Humenné
Spisová značka: 15C/30/2017

Identifikačné číslo súdneho spisu: 8813210331
Dátum vydania rozhodnutia: 21. 12. 2018
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Vladimír Donič

ECLI: ECLI:SK:OSHE:2018:8813210331.4

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Humenné sudcom JUDr. Vladimírom Doničom v spore žalobcu: A.. O. N., D.. XX.XX.XXXX,

N. O. XXXX/XX, XXX XX S. D. H., zastúpeného JUDr. Milošom Kaščákom, advokátom so sídlom
Kalinčiakova 10, 093 01 Vranov nad Topľou, IČO: 35511028 proti žalovaným: 1. L.. O. H., N. P. XX, XXX
XX S. D. H., 2. L.. L. Č., N. C. XXX/XX, XXX XX S. D. H., obaja zastúpení JUDr. Mikulášom Drobňákom,
advokátom so sídlom Sídlisko I 997, 093 01 Vranov nad Topľou o ochranu osobnosti takto

r o z h o d o l :

I. Žalobu z a m i e t a.

II. Žalovaným vo vzťahu k žalobcovi p r i z n á v a nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100 % s

tým, že o ich výške bude rozhodnuté samostatným uznesením po právoplatnosti tohto rozsudku.

o d ô v o d n e n i e :

1. Žalobca podal dňa 08.10.2013 na súd žalobu o ochranu osobnosti, ktorou navrhol, aby súd žalovanej
v 1. rade uložil povinnosť do 3 dní od právoplatnosti rozsudku požiadať primátora mesta S. D. H., aby na
zasadnutí mestského zastupiteľstva prečítal jej list v znení:“ Na 27. zasadnutí Mestského zastupiteľstva
vo S. D. H. konanom dňa 30.5.2013 som pri prerokovaní materiálu týkajúceho sa základnej školy G. X.
XXX S. S. D. H. na adresu riaditeľa školy A.. O. N. uviedla: Samozrejme, že keď sme nechali riaditeľa
na poste ešte 4 mesiace a mal čas si dať veci do poriadku, tak je jasné, že keď tam prišla polícia o 3
mesiace, tak tam veci už boli. Toto tvrdenie je nepravdivé, ničím nepodložené a v značnej miere znižuje

dôstojnosť a vážnosť osoby A.. O. N. v spoločnosti. Preto sa za toto tvrdenie A.. O. N. ospravedlňujem.

2. Ďalej žalobca navrhol, aby súd uložil žalovanému v 2. rade povinnosť do 30 dní od právoplatnosti
rozsudku na webovom sídle S. S. na vlastný náklad zverejniť ospravedlnenie v tomto znení: Dňa
3.6.2013 som na tomto webovom sídle na adresu riaditeľa školy G. X. XXX S. S. D. H.Ľ. A.. O. N. uviedol:
„ My sme dnešným rozhodnutím zlegalizovali zlodejinu vo S. D. H.Ľ..“ Toto tvrdenie je nepravdivé, ničím
nepodložené a v značnej miere znížilo dôstojnosť a vážnosť osoby A.. O. N. v spoločnosti. Preto sa za

toto tvrdenie A.. O. N. ospravedlňujem.“

3. Zároveň žalobca navrhol, aby súd zaviazal žalovaných v 1. a 2. rade zaplatiť mu každého po 1 000
eur a nahradiť mu trovy konania.

4. Žalobu odôvodnil tým, že dňa 30.5.2013 sa vo S. D. H. konalo 27. zasadnutie mestského
zastupiteľstva, na ktorom bola žalovaná v 1. rade prítomná ako hlavná kontrolórka mesta S. D. H. a

žalovaný v 2. rade ako poslanec mestského zastupiteľstva. Predmetom rokovania poslancov mestského
zastupiteľstva bol aj materiál týkajúci sa Základnej školy G. X. XXX S. S. D. H.P., kde žalovaný pôsobil
ako riaditeľ školy. Prerokovanie tohto bodu súviselo so správou, ktorú vypracovala žalovaná v 1.
rade, a v ktorej konštatovala nepravdivé skutočnosti týkajúce sa údajne zlého hospodárenia žalobcuvo funkcii riaditeľa školy. Voči žalobcovi bolo podané aj trestné oznámenie, no žiadne skutočnosti
tvrdené žalovanou v 1. rade neboli preukázané. V 47. minúte rokovania žalovaná v 1. rade povedala:
„Samozrejme, že keď sme nechali riaditeľa ešte na poste štyri mesiace a mal čas si dať veci do poriadku,

tak je jasné, že keď že keď tam prišla polícia o tri mesiace, tak tam veci už boli.“ Toto tvrdenie žalovanej v
1. rade sa nezakladá na pravde. Správa z následnej finančnej kontroly na ZŠ G. X. XXX S. S. D. H. bola
zo dňa 21.5.2012 a polícia prišla do školy začiatkom júna 2012. Žalobca sa vzdal funkcie riaditeľa školy
30.8.2012 z osobných dôvodov, čo sú 3 mesiace po zverejnení správy z následnej finančnej kontroly.
Žalovaná v 1. rade ako hlavná kontrolórka mesta S. D. H. teda nehovorila poslancom pravdu, zavádzala

verejnosť a očiernila žalobcu ohováraním tým, že sa v škole mali „dať veci“ do poriadku. Žiadne veci v
jej ponímaní nebolo potrebné na škole dávať do poriadku.

5. Dňa 03.6.2013 bola na webovom sídle S. S. zverejnená videonahrávka, v ktorej žalovaný v 2.
rade okrem iného uviedol: :My sme dnešným rozhodnutí zlegalizovali zlodejinu vo S..“ Toto tvrdenie
žalovaného v 2. rade o „zlegalizovaní zlodejiny“ je nepravdivé a ničím nepodložené.

6. Citované tvrdenia žalovaných sú nepravdivé, ničím nepodložené a vážne zasiahli do občianskej cti a
ľudskej dôstojnosti žalobcu. Žalovaní svojimi vyjadreniami vážne ohrozili jeho dobrú povesť a vážnosť
v spoločnosti. Tvrdené skutočnosti považuje za neoprávnený zásah do práva na ochranu osobnosti
v značnej intenzite. Konanie žalovaných vyvolalo nepriaznivé dôsledky čo do postavenia v rodine a v

spoločnosti a tieto negatívne pôsobia aj v súčasnosti. Vyvolali publicitu, o ktorú nestál.

7. Listom zo dňa 17.6.2013 vyzval žalobca žalovanú v 1. rade, aby sa v budúcnosti zdržala podobných
prejavov a na najbližšom zasadnutí mestského zastupiteľstva vo S. D. H. sa u pred poslancami
ospravedlnila. Na list žalovaná nereagovala.

8. Podobne aj žalovaného v 2. rade listom zo dňa 17.6.2013 vyzval, aby sa v budúcnosti zdržal
podobných prejavov a na webovom sídle S. S. sa mu ospravedlnil. Na list reagoval telefonicky, avšak
znovu urážajúcim spôsobom.

9. S poukazom na ust. § 11 a 13 zákona č. 40/1964 Zb. Občianskeho zákonníka žalobca podanou
žalobou žiadal, aby súd rozhodol tak ako je uvedené v bode 1. tohto rozsudku.

10. Žalovaní žiadali žalobu zamietnuť, nesúhlasili s ňou, podľa ich názoru nespôsobili žiaden zásah do
práva na ochranu osobnosti žalobcu. Žalobcom uvádzané skutočnosti v žalobnom návrhu sú nepresné

a nepravdivé. Správa z finančnej kontroly bola prerokovaná na 17. zasadnutí mestského zastupiteľstva
dňa 31.5.2012, teda o rok skôr ako uvádza žalobca v podanej žalobe. Správa vypracovaná žalovanou
v 1. rade bola objektívna a žalobca nepreukázal, že by bola spracovaná účelovo v snahe pošpiniť
jeho dobré meno. Výrok žalovaného 2. rade o tom, že „my sme dnešným rozhodnutím zlegalizovali
zlodejinu vo S.“ nebol ojedinelým kritickým výrokom na adresu žalobcu, kritika odznela aj zo strany

ďalších poslancov prítomných na 27. Zasadnutí Mestského zastupiteľstva konaného dňa 30.5.2013.

11.Žalobcaosobnevypracoval„Stanovisko“kvykonanej„Správezfinančnejkontroly“zodňa16.5.2012,
v ktorej uvádza, že úroveň kontroly pokladá za vysoko odbornú, ktorej závery prispejú k zlepšeniu
riadenia organizácie školy po stránke hospodárskej. Vo svojom vyjadrení ďalej priznáva celý rad

pochybností a nezrovnalostí v hospodárení školy, medziiným chýbajúce kovové brány a drevené
polotovary, potvrdené krádeže okrasných kríkov, drevín a kameňov.

12. Žalobca spracoval k správe aj opatrenia na nápravu nedostatkov zistených kontrolnou činnosťou
zo dňa 23.5.2012 a následne písomnú správu „O splnení opatrení na nápravu nedostatkov“ zo dňa

05.6.2012. Nedostatky zistené na ZŠ G. a konštatované žalovanou v 1. rade v správe z vykonanej
kontroly boli opakovane riešené aj v januári 2013. Teda pred prerokovaním Správy z finančnej kontroly
hospodáreniasfinančnýmiprostriedkamivpodmienkachZákladnejškolyG.na17.zasadnutíMestského
zastupiteľstva vo S. D. H., ktoré sa konalo dňa 31.5.2012, žalobca oficiálne a písomne v „Správe“ zo dňa
16.5.2012 a „Opatreniach na nápravu“ zo dňa 23.5.2012 potvrdil, že kontrolnou činnosťou bol zistený

celý rad nedostatkov a pochybení v hospodárení školy, na ktorej zastával funkciu riaditeľa. Mestské
zastupiteľstvo na tomto zasadnutí prerokovalo žalovanou v 1. rade predloženú „Správu z finančnej
kontroly“ a Uznesením 104/2012 navrhlo primátorovi mesta prijať opatrenia voči kontrolovanémusubjektu a informovať o tom Mestské zastupiteľstvo a následne aj na 18. zasadnutí Mestského
zastupiteľstva, kde mu aj vytkli, že predchádzajúce uznesenie nesplnil.

13. Na 27. zasadnutí mestského zastupiteľstva konaného dňa 30.5.2013 nebola prerokovaná Správa
z finančnej kontroly hospodárenia s finančnými prostriedkami v podmienkach Základnej školy G. tak
ako to tvrdí žalobca v žalobe. Predmetom diskusie poslancov bolo zvolenie žalobcu dňa 10.5.2013, v
rámci výberového konania za riaditeľa školy, pričom za jeho zvolenie hlasovali aj 4 poslanci delegovaní
do Rady školy za mesto S. D. H.. Poslanci mestského zastupiteľstva boli pobúrení zvolením žalobcu

za riaditeľa školy a preto mestské zastupiteľstvo týchto členov Rady Základnej školy G. delegovaných
mestským zastupiteľstvom odvolalo a zvolilo do rady školy nových členov. Teda nielen žalovaní v
tomto konaní sa vyjadrovali kriticky na adresu žalobcu ale aj celý rad ďalších poslancov prítomných na
zastupiteľstve sa kriticky vyjadrovali k jeho osobe a svojimi vyjadreniami mohli vyvolať publicitu okolo
osoby žalobcu. Nie žalovaní vyvolali nežiaducu publicitu okolo osoby žalobcu, ale sám žalobca sériou
článkov tieto diskusie na verejnosti otvára a dlhodobo živí.

14. Žalobca je verejne činná osoba. Je potrebné rozlišovať medzi kritikou a neoprávneným zásahom
do osobnosti. Rozdiel je potrebné vidieť v pravdivosti, hodnovernosti, objektívnosti a cieľa, ktorý sa
konkrétnym prejavom sleduje. Zákonná ochrana osobnosti je daná len vtedy, ak vytýkané prejavy sú
zásadne nepravdivé a/alebo pravdu skresľujúce. Kritika je oprávnená ak je primeraná obsahom a formou

(R103/1967).Vovyjadreniachžalovanýchnešlooneoprávnenýzásahdoosobnostižalobcu,šlookritiku
z ich strany, ktorá bola oprávnená, nakoľko neprekročila medze vecnej kritiky, opierala sa o pravdivé
skutočnosti a bola primeraná obsahom i formou.

15. Žalovaní poukázali na nález Ústavného súdu I ÚS 453/03 - v zmysle ktorého je potrebné preukázať

zníženie ľudskej dôstojnosti a vážnosti v značnej miere a príčinnú súvislosť medzi neoprávneným
zásahom do chráneného práva a ujmou zníženej ľudskej dôstojnosti. Ďalej poukázali na judikatúru
ESĽP, ktorú Ústavný súd konštantne zohľadňuje vo svojej rozhodovacej činnosti, pričom sloboda prejavu
predstavuje jeden zo základných pilierov demokratickej spoločnosti a jednu zo základných podmienok
jej rozvoja a sebarealizácii jednotlivca. Uplatňuje sa nielen vo vzťahu k informáciám a myšlienkam, ktoré

sa považujú za neškodné a neutrálne, ale aj na také, ktoré sú urážajúce, šokujúce a znepokojujúce.
Vyžaduje si to pluralizmus, znášanlivosť a veľkorysosť, bez ktorých nemožno hovoriť o demokratickej
spoločnosti. Z nálezu Ústavného súdu SR zo dňa 15.12.2009, II ÚS 152/2008 vyplýva, že sloboda
prejavu ma liberálnom . demokratickom štáte nenahraditeľný význam. Každému je dovolené vyjadrovať
sakverejnýmotázkamavynášaťhodnotovésúdy.Kveciamverejnýmnepochybnepatríčinnosťorgánov

verejnej moci a tiež činnosť osôb pôsobiacich vo verejnom živote. Tieto činnosti môžu byť verejne
posudzované. Pri ich kritike platí z princípu demokracie vyplývajúca ústavná prezumpcia, že ide o kritiku
povolenú. Je nepochybné, že u žalovaných šlo iba o výkon práva na slobodu prejavu a šírenia informácií,
vyslovenie názoru a šlo o legitímne právo realizácie kritiky, pričom prezentovaný názor vychádzal z
pravdivého a relevantného zdroja.

16. Podľa názoru žalovaných žalobca neuniesol dôkazné bremeno. Na ich strane išlo iba o výkon ich
práva na slobodu prejavu a šírenia informácií, vyslovenie názoru a šlo o legitímne právo realizácie kritiky,
pričom prezentovaný názor vychádzal z pravdivého a relevantného zdroja. Žalobca ako verejne činná
osoba je v zmysle judikatúry EŠĽP ale aj v zmysle nálezov Ústavného súdu povinný dobrovoľne sa

podrobiť väčšej spoločenskej kontrole, musí znášať verejné posudzovanie svojej osoby a pri ich kritike
platí z princípu demokracie vyplývajúca ústavná prezumpcia, že ide o kritiku dovolenú.

17. Rozsudkom sp. zn. 8C/256/2013-142 zo dňa 08. decembra 2016 súd žalobu zamietol.

18.ŽalobcapodalprotirozsudkuprvostupňovéhosúduodvolanieaKrajskýsúdvPrešovehouznesením
sp. zn. 4Co/84/2017-187 zo dňa 22. mája 2018 zrušil a vrátil súdu prvej inštancie na ďalšie konanie a
nové rozhodnutie.

19. Odvolací súd vo svojom zrušovacom uznesení uviedol, že v ďalšom konaní je úlohou súdu prvej

inštancie opätovne sa zaoberať dôvodnosťou uplatneného nároku žalobcu na ochranu osobnosti vo
vzťahu k žalovaným 1/ a 2/ z dôvodu, že doposiaľ vykonané dokazovanie nebolo súdom prvej inštancie
náležitevyhodnotenévrozhodnutívovecisamej,apretonovérozhodnutievovecijepotrebnéodôvodniť
v súlade s náležitosťami vyplývajúcimi z ust. § 220 ods. 2 CSP. Jednotlivé dôkazy vyhodnotiť v súlade sozásadou hodnotenia dôkazov vyplývajúcou z ust. § 191 ods. 1 CSP tak, aby z odôvodnenia rozhodnutia
bolo jasné, na základe akých rozhodných skutkových zistení súd prvej inštancie vo veci rozhodol a
z akých dôvodov vykonané dôkazy považoval za vierohodné, na základe ktorých rozhodol a z akých

dôvodov vykonané dôkazy považoval za vierohodné, na základe ktorých rozhodol, resp. ktoré považoval
za presvedčivé na preukázanie tvrdených skutočností. Z obsahu spisu vyplýva, že boli nielen vypočutí
svedkovia, a to svedok L. (č. l. 126 spisu), svedok G. (č. l. 128 spisu), svedok B., svedkyňa M. (č. l. 129),
ale boli v konaní predložené aj listinné dôkazy žalobcom na preukázanie ním tvrdených skutočností (č.
l. 107 až 114 spisu), ako aj bola vypočutá svedkyňa N. (č. l. 116 spisu).

20. Po zrušení rozsudku prvostupňového súdu a vrátení veci Krajským súdom strany sporu nemali
vo veci nové návrhy na dokazovanie. Súd preto opätovne vyhodnotil doposiaľ vykonané dokazovanie
vypočutím strán sporu a svedkov L., G., B., M.F.Č. a N. a listinnými dôkazmi predloženými žalobcom v
konaní a zistil nasledovný skutkový stav:

21. Predmetom konania bol nárok žalobcu podľa § 11 a § 13 zákona č. 40/1964 Zb. Občianskeho
zákonníka (ďalej len OZ), ktorým sa žalobca domáhal poskytnutia ochrany za zásah do jeho dobrej
povesti ako fyzickej osoby žalovanými.

22. Žalobca vo svojej výpovedi na pojednávaní konanom dňa 22.10.2015 uviedol, že pôsobí vo S. D. H.

ako riaditeľ na základnej škole, ktorým sa stal na základe úspešného výberového konania, ktoré vyhral
v roku 2004. Za obdobie pôsobenia vo funkcii riaditeľa prešiel rôznymi kontrolami, inšpekciami alebo
finančnými kontrolami. V roku 2012 bola na škole plánovaná finančná kontrola, ktorú vykonala žalovaná
v 1. rade ako hlavná kontrolórka mesta S. D. H.. Správa vypracovaná žalovanou v 1. rade bola podľa
jeho názoru podaná neodborne, očierňuje ho a robí z neho zlodeja. V správe bolo poukázané na to, že

v čase kontroly chýbal tovar v sume 12 000 Eur, čo sa nezakladalo na pravde, pretože tento tovar bol
zakúpený a uložený u dodávateľov, s ktorými bolo zazmluvnené, že práce vykonajú v čase, keď na to
bude vhodný čas. Kontrola bola ukončená niekedy v máji 2012 a správa bola vypracovaná 30.5.2012.
Kontrolórka podala podnet na prokuratúru a do týždňa prišli do školy policajti. Pohybovali sa po škole
s nápisom „Polícia“, fotili všetky veci počas vyučovacieho procesu. Učitelia sa pýtali čo sa deje, žiaci

sa báli. V auguste roku 2012 sa vzdal funkcie riaditeľa v domnienke, že naozaj sa všetko prešetrí a
mal záujem opäť kandidovať. Podľa vyjadrenia OR PZ zo dňa 12.5.2014 bolo trestné stíhanie vo veci
zastavené. Žalovaná v 1. rade zavádzala poslancov mestského zastupiteľstva na zasadnutí, kde ich
informovala, že polícia prišla o 3 - 4 mesiace a všetky zakúpené veci tam našla. Polícia prišla do týždňa
a všetky veci tam boli, on nemal čo donášať, boli to veci veľkého rozsahu, ktoré sa nedali len tak doniesť

alebo urobiť za týždeň. Preto sa cíti dotknutý, žijú v malom meste a aj dcéra prišla domov s otázkou,
že či niečo pokradol. Ináč žalovanú v 1. rade nepozná a so žalovaným v 2. rade nemal nikdy konfliktnú
situáciu, nikdy mu neublížil. Celý záznam z mestského zastupiteľstva bol zverejnený v televízii S., vyšil
rôzne články vo S. D., celá okres - riaditelia mu telefonovali, že čo sa to deje, či je to tak alebo nie.

23. Žalovaná v 1. rade vo svojej výpovedi uviedla, že dňa 29.01.2009 bola zvolená Mestským
zastupiteľstvomzahlavnúkontrolórkumestaatútočinnosťvykonávalavsúladesozákonomč.369/1990
Zb. Dňa 21.12.2011 bol na zastupiteľstve schválený plán kontrolnej činnosti na I. polrok 2012, v ktorom
bola aj schválená následná finančná kontrola na ZŠ G. S. S. D. H.. Táto kontrola začala 23.3.2012, bola
z nej vypracovaná správa a táto bola predložená kontrolovanému objektu. Štatutárny zástupca školy k

správe vypracoval stanovisko k zisteným nedostatkom, boli prijaté opatrenia a následne bola štatutárom
vypracovaná správa o plnení prijatých opatrení. Dňa 31.12.2012 bola správa z kontroly predložená na
prerokovanie v mestskom zastupiteľstve, ktoré požiadalo primátora prijať opatrenia voči kontrolovanému
subjektu a informovať mestské zastupiteľstvo na ďalšom rokovaní. Primátor neprijal žiadne opatrenia
voči kontrolovanému subjektu a opäť požiadali primátora mesta o odvolanie riaditeľa školy, t. j. žalobcu

z funkcie riaditeľa školy. Jej ako hlavnej kontrolórke mesta vyplývala zo zákona povinnosť zistené
nedostatky ohlásiť ako podozrenie z trestnej činnosť, čo aj dňa 01.6.2012 urobila a oznámenie zaslala
na Okresnú prokuratúru vo S. D. H.. Podľa jej vedomostí trestné stíhanie vo veci bolo zastavené.

24. Žalovaný v 2. rade vo veci vypovedal, žalobcu si vážil a považoval ho za veľmi šikovného riaditeľa,

až kým neprišla správa z kontroly, z ktorej vyplynulo, že veľmi veľa materiálu chýbalo. Po následných
rozhovoroch je presvedčený a bolo verejným tajomstvom, že žalobca si pomáhal kadejako. Staval v
tom čase rodinný dom a on je presvedčený, že veľa materiálu skončilo na jeho rodinnej stavbe. On
ako poslanec iba hájil záujmy mesta, čo bolo jeho povinnosťou. V súčasnosti už vo funkcii poslancanepôsobí, vzdal sa mandátu ak vďaka žalobcovi. Osobne mal informácie iba sprostredkované zo správy
o kontrole. Pokiaľ ide o jeho výrok, že sa zlegalizovala zlodejina, za týmto výrokom si stojí. Na základe
výsledkov kontroly navrhol, aby bol žalobca hneď odvolaný, čo sa nestalo, funkciu vykonával asi 3

mesiace a za ten čas sa veci dali do poriadku.

25. Svedkyňa O.. W. N.L.V. vo svojej výpovedi uviedla, že je manželkou žalobcu a všetko sa začalo
po vykonaní kontroly na škole, kde jej manžel pôsobil ako riaditeľ. Pani kontrolórka si splanila svoje
povinnosti a na mestskom zastupiteľstve predniesla správu o vykonanej kontrole, v ktorej manžela

očiernila. Aj poslanci sa na mestskom zastupiteľstve vyjadrili v tom zmysle, že jej manžel je zlodej. Na
zasadnutí tohto mestského zastupiteľstva boli prítomné aj média, televízia a tlač, ktoré následne túto
správu zverejnili. Medializácia správy bola v takej intenzite, že ich deti v tom čase vo veku 15 a 17
rokov odmietali chodiť do školy a na záujmové krúžky. Odmietali chodiť aj do obchodov, pretože sa im
spolužiaci vysmievali a tvrdili, že ich otec je zlodej. Celá situácia mala negatívny vplyv na ich rodinný
život a bolo to pre nich všetkých veľmi ťažké obdobie. Je pravdou, že následne došlo k medializácii,

keď jej manžel reagoval na správu prednesenú na zasadnutí mestského zastupiteľstva, avšak zo strany
jej manžela iba o odozvu.

26. Svedok A.. M. L. vo svojej výpovedi uviedol, že v roku 2012 vykonával funkciu štatutárneho zástupcu
riaditeľa školy na ZŠ G. S. S. D. H.. V tom roku prebiehala kontrola, ktorou mesto zisťovalo stav financií

a stav budov. On osobne sa na kontrole nepodieľal. Po jej ukončení sa opýtal riaditeľa ako dopadla, na
čo mu povedal, že nie sú žiadne problémy, iba že kontrolórka si vymýšľa hlúposti a vytkla mu nejaké
drobnosti. Po zasadnutí mestského zastupiteľstva a zverejnení záverov kontroly sa dozvedel, že sú tam
vážne nedostatky. Toto zistil aj po prečítaní protokolu na internete. Po skončení kontroly sa v júli začal
do školy dovážať rôzny materiál, ako sú hranoly, dosky, plechy. Zhruba vtedy do školy prišla polícia a

robila fotodokumentáciu, teda v čase, keď tam materiál už bol. On bol pozbavený funkcie štatutárneho
zástupcu riaditeľa, do tejto funkcie bola vymenovaná O.. O., ktorá má so žalobcom veľmi blízky vzťah
a snažila sa robiť všetko preto, aby mu pomohla očistiť sa. On sám bol od celého hospodárenia školy
odstavený. V súčasnosti nie je zamestnancom školy, dostal výpoveď z dôvodu nadbytočnosti, ktorú mu
dal žalobca.

27. Svedok O. G. vo svojej svedeckej výpovedi uviedol, že je zamestnancom na ZŠ G. S. S. D. H.,
kde pracuje ako školník. Vedel o tom, že na škole bola vykonaná kontrola mestom s nie najlepšími
výsledkami. Chyby sa stali, avšak potom sa všetko pomaličky dalo do poriadku. Napríklad pri rátaní
chýbali radiátory, neskôr po prepočítaní to bolo v poriadku. Chýbali stromčeky - sadenice, ktoré sa

pokosili. Podľa jeho názoru sa žalobca o školu staral príkladne, všetko zveľadil. Z toho čo sa dialo po
vykonanej kontrole vo vzťahu k riaditeľovi bol nešťastný.

28. Svedok M. B., ktorý pracuje na ZŠ G. S. S. D. H. ako údržbár vypovedal, že vie o tom, že na škola
bola vykonávaná kontrola, o jej výsledkoch však nevie, niečo sa hovorilo, presne nevie. So žalobcom

ako zamestnávateľom vychádza dobre, niečo o ňom počul v médiách. Pokiaľ ide o chýbajúce stromčeky,
je možné, že po prázdninách, keď sa v areály školy nekosí mohol vo vysokej tráve nejaké skosiť.

29. Svedkyňa M. M. vypovedala, že pracuje na ZŠ G.D. S. S. D. H. ako hospodársko-administratívna
pracovníčka. O prebiehajúcej kontrole vedela a so správou o nej bola oboznámená. K jednotlivým

vytknutým bodom bolo podané stanovisko. Za chyby, ktorých sa dopustila dostala napomenutie a
požiadala o preradenie na inú prácu. Nakoľko sa chcela chrániť pred prípadnými následkami kontroly,
adresovala žalovanej v 2. rade žiadosť zo dňa 19.6.2012, v ktorom uviedla, že žiada o pomoc, nakoľko
pri šetrení po finančnej kontrole uskutočnenej na škole bolo zo strany riaditeľa (žalobcu pozn. súdu)
zdôraznené, že pokiaľ dôjde k jeho prepusteniu resp. potrestaniu, najskôr potrestá prípadne prepustí

pracovníčku - hospodárku, ako seba.

30. Zo správy z následnej finančnej kontroly účinnosti, hospodárnosti a efektívnosti pri hospodárení s
finančnými prostriedkami a s majetkom mesta v podmienkach Základnej školy na G.P. X.. S. S. D. H.
vypracovanej Útvarom hlavného kontrolóra mesta S. D. H. dňa 14.5.2012 na základe kontroly vykonanej

v dňoch od 23.3.2012 do 26.4.2012 L.. O. H.G. a O.. Ľ. O. vyplýva, že v čase výkonu kontroly sa v objekte
kontrolovaného subjektu nenachádzali tovary, resp. zrealizované práce v celkovej hodnote 11308,92
eur, ktoré boli školou uhradené. Nakoľko medzi jednotlivými dodávateľmi a kupujúcim neboli uzatvorené
žiadne zmluvy, ktoré by umožňovali poskytnúť preddavok, kontrolný orgán považoval tieto faktúry zafiktívne a zo strany štatutárneho orgánu za zneužitie verejných finančných prostriedkov. V správe sa
ďalej uvádza, že čo sa týka uhradených faktúr za dodaný tovar a služby za rok 2010 a 2011 pre v správe
uvedené firmy spolu vo výške 67 533,07 Eur, nie je možné z pohľadu kontrolného orgánu posúdiť, či

všetok zakúpený tovar bol použitý pre potreby základnej školy a v akom rozsahu boli vykonané všetky
služby a práce pre potreby školy.

31. Žalobca bol s predmetnou správou oboznámený a túto prevzal dňa 14.5.2012 s poučením, že
písomné námietky ku kontrolným zisteniam uvedeným v správe kontrolovaný subjekt podá v lehote do

18.5.2012, ktorý doručí útvaru hlavného kontrolóra.

32. V stanovisku žalobcu zo dňa 16.5.2012 ku kontrolnej činnosti zo dňa 23.3.2012 - 26.4.2012 žalobca
uviedol, že úroveň kontroly považuje za vysoko odbornú, ktorej závery prispejú k zlepšeniu riadenia
organizácie školy po stránke hospodárskej.

33. Z výpovedí strán sporu bolo zistené, že predmetná správa z finančnej kontroly vypracovaná
žalovanou v 1. rade bola prerokovaná na 17. zasadnutí mestského zastupiteľstva mesta S. D. H. dňa
31.5.2012. Dňa 03.6.2012 bola na webovom sídle S. S. zverejnená videonahrávka, v ktorej žalovaný v
2. rade ako poslanec mestského zastupiteľstva okrem iného uviedol, že „my sme dnešným rozhodnutím
zlegalizovali zlodejinu vo S.“, ktorý bol kritickým výrokom na adresu žalobcu v súvislosti s vykonanou

finančnou kontrolou na Základnej škole G. S. S. D. H.Ľ..

34. Podľa § 11 zákona č. 40/1964 Zb. Občianskeho zákonníka fyzická osoba má právo na ochranu svojej
osobnosti, najmä života a zdravia, občianskej cti a ľudskej dôstojnosti, ako aj súkromia, svojho mena
a prejavov osobnej povahy.

35. Podľa § 13 ods. 1 Občianskeho zákonníka fyzická osoba má právo najmä sa domáhať, aby sa
upustilo od neoprávnených zásahov do práva na ochranu jej osobnosti, aby sa odstránili následky týchto
zásahov a aby jej bolo dané primerané zadosťučinenie.

36. Podľa odseku 2 pokiaľ by sa nezdalo postačujúce zadosťučinenie podľa odseku 1 najmä preto, že
bolavznačnejmierezníženádôstojnosťfyzickejosobyalebojejvážnosťvspoločnosti,máfyzickáosoba
tiež právo na náhradu nemajetkovej ujmy v peniazoch.

37. Podľa odseku 3 výšku náhrady podľa odseku 2 určí súd s prihliadnutím na závažnosť vzniknutej

ujmy a na okolnosti, za ktorých k porušeniu práva došlo.

38. V zmysle ust. § 11 Občianskeho zákonníka predmetom ochrany osobnosti fyzickej osoby sú
imateriálnehodnotyastránkyosobnostičloveka.Natietoimateriálnehodnotyľudskejosobnostiakýmisú
napríklad meno, česť, dôstojnosť, súkromie a telesná integrita ako aj na hmotnom substráte zachytené

prejavy osobnej povahy uvedené v ust. § 12 akými sú podobizne, zvukové záznamy sa v občianskom
práve upínajú osobitné práva. Vzhľadom na to, že ide o výsostne osobnostné stránky patriace každej
fyzickej osobe, nazývame ich osobnostnými právami. Predmetom práva na ochranu cti a dôstojnosti tak
ako je to zvýraznené v dikcii zákona je česť občana v jeho rozmanitých spoločenských vzťahoch jednak
vo vzťahu k spoločnosti a jednak vo vzťahu k ostatným spoluobčanom. Podľa stanoviska súdnej praxe

predmetom ochrany občana je aj jeho česť v odborných kruhoch, v ktorých je známy svojou odbornou
prácou a činnosťou. Ak došlo k neoprávnenému zásahu do cti a dôstojnosti fyzickej osoby, ktorý je
objektívne spôsobilý privodiť tejto osobe ujmu, dotknutá osoba môže uplatniť právne prostriedky na
ochranu. K zásahu do cti a dôstojnosti môže dôjsť rôznym konaním, či prejavmi.

39. Podmienkou úspešného uplatnenia práva na ochranu osobnosti v zmysle citovaných zákonných
ustanovení je to, že došlo k neoprávnenému zásahu, a tiež to, že zásah bol objektívne spôsobilý privodiť
ujmu na právach chránených ust. § 11 Občianskeho zákonníka. Pritom obe tieto podmienky musia byť
splnené aby vznikol právny vzťah obsahom ktorého je právo fyzickej osoby domáhať sa ochrany a
povinnosť subjektu zásahu súdom uloženú sankciu znášať. Pre priznanie finančnej náhrady sa okrem

inéhovyžadujevzniknemajetkovejujmyfyzickejosobypredstavujúcejzníženieosobnostialebovážnosti
v značnej miere a príčinná súvislosť medzi neoprávneným zásahom a vznikom takejto kvalifikovanej
ujmy, kedy nepostačuje vzhľadom na intenzitu zásahu ani v spôsobe na nemajetkovú ujmu na osobnosť
iba priznanie morálnej satisfakcie, ktorá podľa zákona má prednosť.40. Pod neoprávneným zásahom je potrebné rozumieť taká zasahovanie, ktoré nemá základ v zákonnej
úprave, nesleduje ustanovený cieľ, nedbá na podstatu obmedzovaného základného práva a slobody

alebo nie je nevyhnutným a primeraným opatrením na dosiahnutie ustanoveného cieľa.

41. Objektívna spôsobilosť zásahu vyvolať nemajetkovú ujmu spočívajúcu buď v porušení, alebo
ohrození fyzickej osoby v jej fyzickej a morálnej integrite vylučuje, aby sa na hodnotenie zásahu stali
rozhodujúce iba subjektívne pocity poškodeného. Záleží tiež na prostredí, v ktorom k zásahu došlo,

objekte zásahu a ďalších okolnostiach.

42. Žalobca vo svojej žalobe uviedol, že vyjadrenie žalovaných považuje za nepravdivé, ničím
nepodložené a vážne zasahujúce do jeho občianskej cti a ľudskej dôstojnosti. Žalovaní svojimi
vyjadreniami mali vážne ohroziť jeho dobrú povesť a vážnosť v spoločnosti. Tvrdené skutočnosti
považuje za neoprávnený zásah do práva na ochranu osobnosti v značnej intenzite. Konanie žalovaných

malo vyvolať nepriaznivé dôsledky čo do jeho postavenia v rodine a v spoločnosti a tieto majú negatívne
pôsobiť aj v súčasnosti. Mali tiež vyvolať publicitu, o ktorú nestál.

43. Podľa § 149 zákona č. 160/2015 Z. z. Civilného sporového poriadku (ďalej len „CSP“) prostriedkami
procesného útoku a prostriedkami procesnej obrany sú najmä skutkové tvrdenia, popretie skutkových

tvrdení protistrany, návrhy na vykonanie dôkazov, námietky k návrhom protistrany na vykonanie dôkazov
a hmotnoprávne námietky.

44. Podľa § 153 ods.1 CSP strany sporu sú povinné uplatniť prostriedky procesného útoku a prostriedky
procesnej obrany včas. Prostriedky procesného útoku a prostriedky procesnej obrany nie sú uplatnené

včas, ak ich strana mohla predložiť už skôr, ak by konala starostlivo so zreteľom na rýchlosť a
hospodárnosť konania.

45. Podľa § 154 prostriedky procesného útoku a prostriedky procesnej obrany možno uplatniť najneskôr
do vyhlásenia uznesenia, ktorým sa dokazovanie končí.

46. Strany nesú zodpovednosť za dostatočné zhromaždenie skutkového materiálu potrebného k
posúdeniuarozhodnutiusporu.Nazákladepovinnostitvrdenia,bremenatvrdeniaadôkaznéhobremena
majú vniesť do konania potrebné informácie o rozhodujúcich skutočnostiach. Dôkazné bremeno
ohľadne rozhodujúcich skutočností leží len na tej strane sporu, ktorá existenciu týchto skutočností tvrdí.

47. V danom konaní súd dospel k záveru, že žalobca nepreukázal, že došlo k neoprávnenému zásahu
do jeho integrity, teda k neoprávnenému zásahu do jeho osobnostných práv a tiež to, že zásah bol
objektívne spôsobilý privodiť ujmu na právach chránených ust. § 11 Občianskeho zákonníka. Jeho
vyjadrenia ostali iba v polohe tvrdení. Táto skutočnosť nebola preukázaná žiadnym z dôkazov, ktoré

žalobca predložil. Jeho tvrdenia o tom, že vyjadrenia žalovaných zasiahli do jeho dobrej povesti zostali
v polohe tvrdení, bez akéhokoľvek dôkazu. Ani jedna zo svedeckých výpovedí nepotvrdila, že by došlo
k zníženiu vážnosti osoby žalobcu v spoločnosti alebo v okolí či rodine. Žalobca sa opätovne uchádzal o
postriaditeľazákladnejškolyatoúspešne,tedanaďalejpôsobilvofunkciiriaditeľaškoly,čojednoznačne
svedčí o tom, že nemohlo dôjsť k zníženiu jeho osobného a morálneho kreditu výrokmi žalovaných,

keďže funkcia riaditeľa školy bola obsadzovaná prostredníctvom výberového konania. Napokon ani zo
svedeckých výpovedí svedkov vypočutých v konaní nevyplynulo, že by došlo k poškodeniu dobrého
mena či povesti žalobcu údajnými nepravdivými vyjadreniami žalovaných na jeho adresu. Žalobca ničím
nepreukázal, že by tieto samotné výroky žalovaných zasiahli vôbec do jeho dobrej povesti a ani v tomto
smere nenavrhol vykonať žiadny dôkaz, preto súd nemal inú možnosť ako žalobu v celom rozsahu

zamietnuť.

48. Podľa § 255 ods. 1 zákona č. 160/2015 Z. z. Civilného sporového poriadku (ďalej len ,,CSP“), súd
prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci.

49. Podľa § 255 ods. 2 CSP ak mala strana vo veci úspech len čiastočný, súd náhradu trov konania
pomerne rozdelí, prípadne vysloví, že žiadna zo strán nemá na náhradu trov konania právo.50. Podľa § 256 ods. 1 CSP ak strana procesne zavinila zastavenie konania, súd prizná náhradu trov
konania protistrane.

51. Podľa § 262 ods. 1 CSP o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí,
ktorým sa konanie končí.

52. V danom spore boli žalovaní v celom rozsahu úspešní, preto im súd vo vzťahu k žalobcovi priznal
nárok na náhradu trov konania v celom rozsahu s tým, že o ich výške bude rozhodnuté samostatným

uznesením po právoplatnosti tohto rozsudku súdom prvej inštancie.

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu je možné podať odvolanie v lehote 15 dní odo dňa jeho doručenia
prostredníctvom tunajšieho súdu na Krajský súd v Prešove.

V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v

akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody)
a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).

Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda a dôvody odvolania môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia
lehoty na odvolanie.

Odvolanie možno odôvodniť len tým, že
a) neboli splnené procesné podmienky,
b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,

c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,
d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie

prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo
h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej
inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada

mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.

Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na
podanie odvolania.

Prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené v konaní pred
súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak
a) sa týkajú procesných podmienok,
b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu,
c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne

rozhodnutie vo veci alebo
d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie.

Ak nebude povinnosť uložená týmto rozhodnutím splnená v stanovenej lehote, možno sa jej splnenia
domáhať návrhom na vykonanie exekúcie podľa osobitného predpisu.