Rozsudok ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Judgement was issued on Tuesday, September 24, 2019

Súd: Okresný súd Skalica
Spisová značka: 7Pc/6/2019

Identifikačné číslo súdneho spisu: 2719200816
Dátum vydania rozhodnutia: 24. 09. 2019
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Vladimíra Slobodová

ECLI: ECLI:SK:OSSI:2019:2719200816.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Skalica sudkyňou JUDr. Vladimírou Slobodovou v konaní o zapretie otcovstva k mal. E. H.,

W.. XX.X.XXXX, bytom ako matka, zastúpená kolíznym opatrovníkom Úradom práce, sociálnych vecí a
rodiny Senica, za účasti muža ktorého otcovstvo má byť zapreté: Ľ. H., W.. XX.X.XXXX, F. V. XXX, F.,
zast. advokátkou JUDr. Eliškou Kotvanovou Sosnovou, Sibírska 2, Holíč a matky maloletého dieťaťa :
Ľ. H., W.. XX.XX.XXXX, F. Q. Č.. XXX, V., o návrhu muža ktorého otcovstvo má byť zapreté na zapretie
otcovstva k maloletému dieťaťu, takto

r o z h o d o l :

Súd určuje, Ž. Ľ. H., W.. XX.X.XXXX nie je otcom mal. E. H., W.. XX.X.XXXX U. L. z matky Ľ. H. C..
L., W.. X.XX.XXXX.

Súd priznáva navrhovateľovi nárok na náhradu trov konania 100 %.

O výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti tohto rozsudku.

o d ô v o d n e n i e :

1. Muža ktorého otcovstvo má byť zapreté (Ľ. H.) sa návrhom doručeným súdu dňa 4.6.2019 domáhal
určiť,že onniejeotcommal.E.H.,W..XX.X.XXXXU.L.zmatkyĽ.H.C..L.,W..X.XX.XXXX. Akodôvod
uviedol,že až zposudku ourčeníotcovstvapomocoutestuDNAz31.1.2019zistil,žepravdepodobnosť
jeho otcovstva je 0% a teda že jeho otcovstvo k mal. E. je vylúčené. Zároveň si uplatnil náhradu trov

konania.

2.Muž ktoréhootcovstvomábyťzapreté nanávrhutrval.Matkamaloletéhodieťaťasnávrhomsúhlasila.

3. Súd vykonal dokazovanie výsluchom kolízneho opatrovníka, výsluchom matky dieťaťa a muža
ktorého otcovstvo má byť zapreté a ich sobášnym listom , rodným listom dieťaťa, správou firmy GHC
GENETICS SK, s.r.o. z 31.1.2019 , ako i ostatným obsahom spisu a zistil tento skutkový stav:

4. Manželstvo matky dieťaťa a muža ktorého otcovstvo má byť zapreté doposiaľ trvá. Počas manželstva
sa matke narodili dve deti, Ľ. H., W.. XX.X.XXXX, t. č. už plnoletý a E. H., W.. XX.X.XXXX. Matka dieťaťa
podala návrh na rozvod na súd v auguste 2019 .

5. Ľ. H. (muž ktorého otcovstvo má byť zapreté ) k návrhu uviedol, že už pred narodením E. boli vzťahy
medzi ním a jeho matkou narušené, často sa hádali, ich intímne súžitie bolo obmedzené. On však v

manželstve zotrvával v záujme podieľať sa na výchove detí. Počas manželstva sa vzájomne podozrievali
znevery,časomzačalmaťpochybnostiosvojombiologickomotcovstvekmal.E.. Jehomanželka,matka
dieťaťa, neveru vždy popierala a tvrdila mu, že on je biologickým otcom maloletej. Taktiež vychádzal
z toho, že v čase počatia mal. E. mal s manželkou pohlavný styk. Hádky o nevere a podozrievaní sastupňovali zo strany jeho manželky, preto sa bez jej vedomia rozhodol s mal. E. podstúpiť testy DNA na
určenie otcovstva pomocou testu DNA. Predmetné testy vykonalo v špecializovanom laboratóriu GHC
GENETICS SK s.r.o. Výsledok testov sa dozvedel v listine z 31.1.2019, kde bolo jasne uvedené , že

jeho otcovstvo je vylúčené. Zároveň súdu predložil predmetnú správu . Na základe tohto zistenia sa
utvrdil, že nie je biologickým otcom mal. E..

6. Z obsahu písomnej správe firmy GHC GENETICS SK, s.r.o. z 31.1.2019 označenej ako určenie
otcovstva pomocou testu DNA súd zistil, že otcovstvo Ľ. H. k mal. E. je vylúčené.

7. Matka dieťaťa potvrdila, že biologickým otcom mal. E. nie je jej manžel. K veci uviedla, že v rozhodnom
čase pre splodenie maloletej mala intímny styk nie len so svojim manželom ale aj s iným mužom. Podľa
jej tvrdenia nikdy od narodenia E. si nebola istá kto je otcom, ale utvrdila sa v tom až po testoch DNA ,
ktoré podstúpil jej manžel s mal. E.. Výsledky testov DNA v konaní nepoprela. Matka uviedla, že mal.
E. túto skutočnosť už aj oznámila. Za biologického otca dieťaťa označila H. V., ktorému po testoch DNA

oznámila, že je biologickým otcom E.. V závere uviedla, že od júla 2019 býva už s mal. E. v spoločnej
domácnosti s H. V. a tento mieni aj k maloletej uznať otcovstvo. Podotkla, že v súčasnosti očakáva L.
H. V. narodenie ďalšieho dieťaťa.

8. Kolízna opatrovníčka dieťaťa súhlasila s návrhom na zapretie otcovstva vychádzajúc z zistenej

skutočnosti, že v súčasnosti žije matka s mal. E. už v spoločnej domácnosti s skutočným biologickým
otcom dieťaťa.

9. Podľa § 85 ods. 1 Zákona o rodine, ak sa narodí dieťa v čase od uzavretia manželstva do uplynutia
trojstého dňa po zániku manželstva alebo po jeho vyhlásení za neplatné, považuje sa za otca manžel

matky.

10. Podľa § 86 ods. 1 Zákona o rodine, manžel môže do troch rokov odo dňa, keď sa dozvedel o
skutočnostiach dôvodne spochybňujúcich, že je otcom dieťaťa, ktoré sa narodilo jeho manželke, zaprieť
na súde, že je jeho otcom.

11. Podľa pôvodne schváleného znenia § 86 ods. 1 manžel môže do troch rokov odo dňa, keď sa dozvie,
že sa jeho manželke narodilo dieťa, zaprieť na súde, že je jeho otcom. Ústavný súd však nálezom z 20.
apríla 2011, č. k. PL. ÚS 1/2010-57, rozhodol, že ustanovenie § 86 ods. 1 nie je v súlade s čl. 6 ods. 1 a čl.
8 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd. Tento nález bol uverejnený v Zbierke

zákonov Slovenskej republiky 8. septembra 2011. Podľa čl. 125 ods. 3 Ústavy Slovenskej republiky
ustanovenie § 86 ods. 1 dňom vyhlásenia tohto nálezu v Zbierke zákonov Slovenskej republiky stratilo
účinnosť. Keďže Národná rada Slovenskej republiky neuviedla toto ustanovenie zákona do súladu s
Dohovorom o ochrane ľudských práv a základných slobôd, stratilo po šiestich mesiacoch od vyhlásenia
tohto nálezu v Zbierke zákonov Slovenskej republiky aj platnosť.

12. Podľa § 88 zákona o rodine, manžel má právo zaprieť otcovstvo voči dieťaťu a matke, ak sú obidvaja
nažive, a ak nežije jeden z nich, voči druhému. Ak nežije ani dieťa, ani matka, toto právo manžel nemá.

13. Vzhľadom na vykonané dokazovanie mal súd objektívne preukázané, že návrh Ľ. H. ako muža

ktorého otcovstvo má byť zapreté, je dôvodný. Súd mal objektívne preukázané, že jeho biologické
otcovstvo k mal. E. je vylúčené a ani matka dieťaťa to nepoprela. Matka súhlasila so závermi testov
DNA potvrdiac, že v čase rozhodnom pre splodenie dieťaťa mala intímny styk okrem manžela aj s iným
mužom. Z tohto dôvodu aj súd rozhodol tak, ako je uvedené vo výroku tohto rozsudku.

14. Podľa § 2 ods. 1 Civilného mimosporového poriadku ( ďalej len „CMP“), na konania podľa tohto
zákona sa použijú ustanovenia Civilného sporového poriadku, ak tento zákon neustanovuje inak.

15. Podľa § 52 CMP, Žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov konania, ak tento zákon
neustanovuje inak.

16. Podľa § 53 CMP, v konaní vo veciach určenia rodičovstva a v konaniach vo veciach notárskych
úschov môže súd priznať náhradu trov konania účastníkom, ktorí mali vo veci úspech, proti účastníkom,
ktorí úspech nemali, ak to možno spravodlivo požadovať.17. Podľa § 55 CMP, súd môže náhradu trov konania priznať aj vtedy, ak je to s ohľadom na okolnosti
prípadu spravodlivé.

18. Podľa § 58 CMP, o nároku na náhradu a o výške trov konania rozhoduje súd v rozhodnutí, ktorým
sa konanie končí.

XX. Ľ. H. si v rámci návrhu uplatnil náhradu trov konania. V mimosporových konaniach upravených

Civilným sporovým poriadkom ( t.j. aj konanie o zapretie otcovstva) platí zásada, že žiadny z účastníkov
nemá nárok na náhradu trov konania, ktoré si v konaní platil (§ 49 CMP). Každý z účastníkov si teda
sám znáša trovy, ktoré v konaní platil. Civilný mimosporový poriadok však pripúšťa výnimky v zmysle
§ 53 až 55 CMP, o ktoré sa súd aj opieral. V prvom rade súd rozhodnutie o trovách konania podradil
pod § 53 CMP, lebo tu ide o konanie o určenie rodičovstva, pod ktoré je subsumované aj konanie o
zapretie otcovstva. Súd vychádzal z zásady úspechu a nakoľko Ľ. H. bol v konaní plne úspešným súd

mu priznal plnú náhradu trov konania (Rozhodnutie Ústavného súdu SR z 31. júla 2008, sp. zn. IV. ÚS
147/08). Druhotne súd prihliadal aj na hypotézu § 55 CMP. Súd pritom prihliadal na názor Ústavného
súdu SR v rozhodnutí, sp. zn. IV. ÚS 147/08, že pri rozhodovaní o náhrade trov konania treba prihliadnuť
s ohľadom na konkrétne okolnosti prípadu aj na spravodlivé riešenie vzťahov medzi účastníkmi konania,
ktoré je neoddeliteľnou súčasťou materiálneho prístupu k výkonu súdnictva. Vzhľadom na to, že matka

dieťaťa zapríčinila celú situáciu, v čase manželstva súložila v rozhodnom čase pre splodenie dieťaťa
okrem manžela aj s iným mužom, po dobu cca 14 rokov si nebola istá kto je otcom maloletej E. a aj
tak si nedala urobiť testy DNA, čakala až na iniciatívu jej manžela, ktorý testy aj zaplatil. Súd jeho toho
názoru, že by bolo nespravodlivé a v rozpore s dobrými mravmi, aby jej manžel mal znášať náklady na
trovy konania hlavne ak sa po celú dobu života o E. staral osobnou výchovou ale aj výživou, finančnou

podporou. Tieto všetky myšlienkové pochody viedli súd k tomu, aby priznal manželovi matky dieťaťa
plnú náhradu trov konania.

Poučenie:

Proti rozsudku je prípustné odvolanie v lehote 15 dní od doručenia rozsudku na súde, proti ktorého
rozsudku smeruje.

V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody)
a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh). Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ
rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.

Odvolanie možno odôvodniť len tým, že
a) neboli splnené procesné podmienky,
b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,
c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,

d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie
prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo

h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej
inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada
mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.

Odvolanie možno odôvodniť aj tým, že súd prvej inštancie nesprávne alebo neúplne zistil skutočný stav
veci.
Odvolacie dôvody možno meniť a dopĺňať až do rozhodnutia o odvolaní.
V odvolacom konaní možno uvádzať nové skutkové tvrdenia a predkladať nové dôkazné návrhy.
Zmena návrhu na začatie konania je v odvolacom konaní prípustná.Exekúciu vykoná exekútor, ktorého na vykonanie exekúcie poverí súd (§ 55 zák. č. 233/1995 Z. z. v
spojení s § 48 zák. č. 233/1995 Z. z.).