Uznesenie ,
Potvrdzujúce Judgement was issued on Tuesday, November 19, 2019

Súd: Krajský súd Trenčín
Spisová značka: 23Tos/106/2019

Identifikačné číslo súdneho spisu: 3119014952
Dátum vydania rozhodnutia: 19. 11. 2019

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Ondrej Samaš
ECLI: ECLI:SK:KSTN:2019:3119014952.1

Uznesenie

Krajský súd v Trenčíne v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Ondreja Samaša a sudcov JUDr.
Patrika Príbelského, PhD. a JUDr. Beáty Javorkovej, na neverejnom zasadnutí konanom dňa 19.
novembra2019prejednalsťažnosťprokurátoraOkresnejprokuratúryTrenčínvtrestnejveciodsúdeného

K. Z.,

nar. XX.XX.XXXX v F., trvale bytom X. V., N. XXX/XX, t. č. vo výkone trestu odňatia slobody v Ústave
na výkon trestu odňatia slobody Dubnica nad Váhom,

ktorú podal proti uzneseniu Okresného súdu Trenčín, sp. zn. 6Pp/194/2019 zo dňa 14. októbra 2019

a takto

r o z h o d o l :

Podľa § 193 ods. 1 písm. c) Tr. por. sa sťažnosť prokurátora zamieta, pretože nie je dôvodná.

o d ô v o d n e n i e :

Právoplatným trestným rozkazom Okresného súdu Považská Bystrica, sp. zn. 2T/30/2018 zo dňa
25.4.2019 v spojení s opravným uznesením Okresného súdu Považská Bystrica, sp. zn. 2T/30/2018 zo
dňa 4.5.2018 bol K. Z. odsúdený pre prečin ublíženia na zdraví podľa § 157 ods. 1, 2 písm. a) Tr. zák. a

iné prečiny k trestu odňatia slobody na 18 mesiacov nepodmienečne so zaradením do ústavu na výkon
trestu s minimálnym stupňom stráženia. Menovanému bol uložený aj trest zákazu činnosti a ochranné
protialkoholické liečenie a bolo rozhodnuté aj o náhrade škody.

Uznesením súdu prvého stupňa bolo podľa § 66 ods. 1, 2 Tr. zák. v spojení s § 415 ods. 1 Tr. por.
rozhodnuté tak, že odsúdený K. Z. bol podmienečne prepustený z výkonu vyššie uvedeného trestu

odňatia slobody (I.). Podľa § 68 ods. 1 Tr. zák. súd odsúdenému určil skúšobnú dobu v trvaní jedného
roka (II.).

Proti tomuto uzneseniu podal v zákonnej lehote sťažnosť prokurátor, ktorú zahlásil do zápisnice
o verejnom zasadnutí ihneď po vyhlásení uznesenia. Následne sťažnosť písomne odôvodnila
prokurátorka. Namietala, že samosudca si sám stanovil nové hodnotenie rizika sociálneho zlyhania

podľa vlastných kritérií, keď vypustil bod č. 1 - pohlavie páchateľa. Súdu tak vzniklo nové hodnotenie
- stredné riziko sociálneho zlyhania a menej priaznivá resocializačná prognóza (oproti pôvodnému
vysokému riziku a pôvodnej nepriaznivej prognóze). V tejto súvislosti prokurátorka tiež uviedla, že
v obsahu hodnotenia správania sa odsúdeného vo výkone trestu odňatia slobody sú uvedené také
okolnosti, ktoré neumožňujú jeho podmienečné prepustenie (laxný prístup odsúdeného k liečebnému
režimu pri ochrannom liečení, priemerné správanie, laxný postoj k zapájaniu sa do činnosti pre

všeobecný rozvoj osobnosti odsúdeného pri dodržiavaní čistoty a poriadku). Prokurátorka tiež v
neprospech odsúdeného uvádza okolnosť, že tento za dobu výkonu trestu odňatia slobody viac akojeden rok nezískal ani jednu pochvalu. V závere prokurátorka uviedla, že pre podmienečné prepustenie
musí byť zistená odôvodnená nádej, že odsúdený bude na slobode viesť riadny život. Prokurátorka
navrhla zrušiť uznesenie súdu prvého stupňa.

Krajský súd na neverejnom zasadnutí podľa § 192 ods. 1 Tr.por. preskúmal správnosť výrokov
napadnutého uznesenia, ako aj konanie, ktoré týmto výrokom predchádzalo a dospel k záveru, že
sťažnosť nie je dôvodná.

Súd prvého stupňa správne procesne postupoval, keď o návrhu odsúdeného na podmienečné
prepustenie z výkonu trestu odňatia slobody rozhodoval na verejnom zasadnutí. Odsúdený bol súdom
natomtoverejnomzasadnutívypočutý,pričommalmožnosťsavyjadriťksvojmusprávaniusavovýkone
trestu odňatia slobody.

K splneniu podmienok pre podmienečné prepustenie podľa § 66 ods. 1, 2 Tr. zák. uvádza senát

nadriadeného súdu nasledovné. Splnenie formálnej podmienky z pohľadu dĺžky doteraz vykonaného
trestu odňatia slobody (1/2) bolo preukázané, pričom v sťažnosti táto podmienka ani nebola vytýkaná.

K splneniu materiálnych podmienok v podobe správania sa a plnenia povinností odsúdeného,
preukazujúceho jeho polepšenie a pozitívnej prognózy vedenia riadneho života, z pohľadu vytýkaných

chýb v sťažnosti je predovšetkým potrebné uviesť nasledovné. Tieto podmienky sú predmetom
dokazovania na verejnom zasadnutí, pričom v súlade s ustanovením o základnej zásade trestného
konania - § 2 ods. 12 Tr. por. súd hodnotí dôkazy podľa svojho vnútorného presvedčenia založeného na
starostlivom uvážení všetkých okolností prípadu jednotlivo i v ich súhrne.

Napriek tomu, že hodnotenie správania sa odsúdeného vo výkone trestu odňatia slobody zo strany
ústavu na výkon trestu odňatia slobody, súčasťou (podkladom) ktorého je aj hodnotenie rizika sociálneho
zlyhania - resocializačná prognóza, sú dôkazy pre posúdenie zákonných podmienok podľa § 66 ods.
1, 2 Tr. zák. veľmi dôležité, neznamená to, že súd pri svojom rozhodovaní najmä z pohľadu tam
uvedených záverov, návrhov a prognóz nemôže urobiť iné rozhodnutie. Z tohto pohľadu potom ani

výsledky hodnotenia rizika sociálneho zlyhania nie sú pre súd záväzné, pretože v opačnom prípade
by ani nemusel o podmienečnom prepustení rozhodovať súd, ale stačilo by vyplniť „dotazník“. Senát
nadriadeného súdu sa pritom stotožnil s názorom súdu prvého stupňa v tom, že pri hraničných
bodových súčtoch takejto resocializačnej prognózy (do 5 bodov nízke riziko, do 11 bodov stredné
riziko, od 12 bodov vysoké riziko) je možné prihliadať aj na kvalitatívny význam posudzovania tejto

prognózy z pohľadu obsahu posudzovanej okolnosti. Faktom je, že vek ani pohlavie, za ktoré odsúdený
„dostal“ 2 negatívne body (spolu mal 12 takýchto bodov), nie sú takého charakteru (odhliadnuc aj od
samosudcom uvádzanej možnej diskriminácie), že by bolo nevyhnutne potrebné vždy tieto okolnosti
hodnotiť významne v neprospech odsúdeného.
Rovnako senát nadriadeného súdu neprisvedčil názoru prokurátorky v tom, že neexistencia odmeny

odsúdeného by mala byť prekážkou jeho podmienečného prepustenia. V zhode s názorom súdu prvého
stupňa totiž aj senát nadriadeného súdu vyhodnotil prezentované správanie sa odsúdeného a plnenie
povinností ako prejav polepšenia sa.

Z pohľadu pozitívnej prognózy vedenia riadneho života na slobode po podmienečnom prepustení, senát

nadriadeného súdu predovšetkým poukazuje na to, že odsúdený je vo výkone trestu odňatia slobody
prvýkrát, a preto neexistujú negatívne skúsenosti z jeho správania sa v skúšobnej dobe. Zároveň senát
nadriadeného súdu pri svojom rozhodovaní nemohol prehliadnuť, že na prevýchovu odsúdeného by
malo byť vplývané vo výkone trestu odňatia slobody už ani nie 4 mesiace (koniec trestu dňa 10.2.2020).
Je preto možné a dôvodné dať odsúdenému „šancu“ preukázať, že sa „napravil“ pred vykonaním celého

uloženého trestu odňatia slobody.

Z takto rozvedených dôvodov rozhodol krajský súd tak, ako je to uvedené vo výrokovej časti tohto
uznesenia.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu zákon nepripúšťa žiadny ďalší riadny opravnýprostriedok.