Rozsudok ,
Potvrdené Judgement was issued on Wednesday, October 17, 2019

Súd: Krajský súd Prešov
Spisová značka: 7Co/64/2019

Identifikačné číslo súdneho spisu: 8718202765
Dátum vydania rozhodnutia: 17. 10. 2019
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Branislav Breza

ECLI: ECLI:SK:KSPO:2019:8718202765.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Prešove v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Branislava Brezu a sudcov JUDr.

Martina Fiľakovského a JUDr. Anny Kovaľovej v právnej veci žalobcu: Prima banka Slovensko, a.s., so
sídlom v Žiline, na ul. Hodžovej č. 11, proti žalovanej: X. F., nar. XX.XX.XXXX, bývajúcej v Q., na ul. X.
č. XX, o zaplatenie sumy 2.256,83 eur s príslušenstvom, o odvolaní žalobcu proti rozsudku Okresného
súdu Poprad zo dňa 17.12.2018 č.k. 17Csp 59/2018-96 takto

r o z h o d o l :

Potvrdzuje rozsudok.

Žalovanej sa nepriznáva náhrada trov odvolacieho konania.

o d ô v o d n e n i e :

1. Prvoinštančný súd napadnutým rozsudkom žalobu zamietol a žalovanej nepriznal náhradu trov

konania.

2. Vykonaným dokazovaním mal za preukázanú skutočnosť, podľa ktorej žalobca so žalovanou uzavreli
dňa 14.11.2012 úverovú zmluvu. Na jej základe bol žalovanej poskytnutý úver vo výške 3.200 eur.
Zmluvné strany sa dohodli na mesačnej splátke vo výške 58,01 eur s termínom splatnosti prvej anuitnej
splátky 17.12.2012, s počtom splátok 120 splatných mesačne k 15-temu dňu každého mesiaca. Výška
RPMN predstavovala 20,88 % a priemerná RPMN 19,08 %. Celková čiastka, ktorú mala žalovaná

zaplatiť, ako súčet výšky úveru a celkových nákladov spojených s úverom predstavovala sumu 7.200
eur. Keďže žalovaná si neplnila svoje povinnosti a nesplácala úver riadne a včas, dňa 14.02.2018
ju žalobca vyzval k zaplateniu omeškaných splátok. Výška omeškaných splátok k uvedenému dňu
predstavovala 89,45 eur a túto sumu mala zaplatiť do 19.02.2018. Dňa 19.04.2018, po tom, čo žalovaná
nezaplatila dlžné splátky, vznikla žalovanej povinnosť jednorazovo uhradiť zostávajúcu sumu úveru vo
výške 2.445,63 eur do 29.04.2018.

3. Právny vzťah medzi stranami sporu je vzťahom spotrebiteľským, kde na strane žalobcu vystupuje
dodávateľ a na strane žalovanej spotrebiteľ. Tento vzťah je potrebné posúdiť podľa ustanovení
Občianskehozákonníkaospotrebiteľskýchzmluváchapodľazákonač.129/2010Z.z.ospotrebiteľských
úveroch a o iných úveroch a pôžičkách pre spotrebiteľov.

4. Poskytnutý úver je bezúročný a bez poplatkov, nakoľko zmluva o úvere neobsahuje sumu, ktorú by
v konečnom dôsledku mala žalovaná zaplatiť. Spotrebiteľ by nemal byť zavádzaný problematickými

údajmi, z ktorých nie je schopný vyvodiť, aké bude skutočné navýšenie sumy reálne mu poskytnutej.
V zmluve o úvere je stanovená výška úveru vo výške 3.200 eur s tým, že celková čiastka, ktorú musí
spotrebiteľ zaplatiť, predstavuje sumu 7.200 eur. Náklady bez úveru tak predstavovali 4.000 eur. Ak
však žalovaná mala platiť mesačnú splátku vo výške 58,01 eur v 120 splátkach, tak úver s nákladmipredstavoval sumu 6.961,20 eur. Náklady tak dosahovali iba sumu 3.761,20 eur. Vzhľadom na to, že v
zmluve nie je uvedená suma, ktorú má spotrebiteľ skutočne zaplatiť, je potrebné považovať poskytnutý
úver za bezúročný a bez poplatkov. Uvedené súvisí s výškou RPMN v zmluve stanovenej na 20,88 %.

Po prepočítaní RPMN súdom, táto predstavovala reálne pri mesačnej splátke a počte splátok 19,76
% ročne. S nesprávne uvedenou RPMN je spojená sankcia v podobe bezúročnosti a bezpoplatkovosti
úveru.

5. Keďže úver je potrebné považovať za bezúročný a bez poplatkov, žalobca sa môže domáhať iba

vrátenia poskytnutého úveru. Vzhľadom na to, že žalovaná zaplatila sumu 3.538,61 eur, teda sumu
prevyšujúcu poskytnutý úver, súd prvej inštancie žalobu v celom rozsahu zamietol.

6. Okrem toho žalobca nepredložil žiadne doručenky o tom, aby žalovanej bola doručená výzva na
zaplatenie dlžných omeškaných splátok a taktiež oznámenie o predčasnej splatnosti úveru. Nebolo
preukázané, aby tieto listiny sa dostali do dispozičnej sféry žalovanej a žalovaná tak nemala ani

vedomosť o tom, že došlo k zosplatneniu úveru.

7. Žalobca na základe zmluvy poskytol žalovanej úver s ročnou úrokovou sadzbou vo výške 17,9 %
ročne. Vychádzajúc z údajov prístupných na webovom sídle Národnej banky Slovenska, priemerná
úroková sadzba z nových úverov pre domácnosti (spotrebiteľské a ostatné úvery) so splatnosťou nad

5 rokov v rozhodnom období bola vo výške 13,99 %. Úroková sadzba dojednaná v zmluve o úvere je
vzhľadom na uvedené neprimeraná a v rozpore s ustanovením § 39 OZ.

8. Žalobca si uplatnil neoprávnene zmluvný úrok z dlžnej sumy po splatnosti úveru s tým, že na zmluvný
úrok mal žalobca nárok len do splatnosti úveru. Ďalej si uplatnil úrok z omeškania z nezaplatených

úrokov s tým, že úroky z omeškania nemožno žiadať z nezaplatených úrokov, pretože je to nadmerné
sankcionovanie spotrebiteľa.

9. Výrok o trovách bol odôvodnený ustanoveniami § 255 ods. 1 a § 262 ods. 1, ods. 2 CSP.

10. Proti tomuto rozsudku podal v zákonom stanovenej lehote odvolanie žalobca. Navrhol rozsudok
zmeniť tak, aby žalobe žalobcu bolo v celom rozsahu vyhovené. Ako dôvod uviedol, že v zmluve
je správne uvedená suma, ktorú má spotrebiteľ zaplatiť. Celkové náklady spotrebiteľa zodpovedajú
násobku počtu splátok (120) a výšky splátok (58,01 eur) a súčtu s poplatkom za poskytnutie úveru (1,99
eur x 120). Správny a v súlade so zákonom je i výpočet RPMN. Odôvodnenie rozsudku len odkazom na

výpočet, ktorý súd neuvedie, je nepresvedčivé. Ak mal súd pochybnosť o výpočte RPMN, mal vykonať
dokazovanie vyjadrením odborne spôsobilej osoby, resp. znaleckým dokazovaním, nakoľko žalobca má
za to, že výpočet RPMN podľa zákonom stanovenej rovnice vyžaduje odborné matematické znalosti.

11. Ak súd konštatoval, že žalobca nepredložil doručenky po doručení výzvy na predčasné zosplatnenie

a upomienky, mal žalobcu vyzvať na doplnenie žaloby, resp. opravu žaloby v zmysle ustanovenia §
129 ods. 1 CSP. Podľa tohto ustanovenia, ak ide o podanie vo veci samej alebo návrh na nariadenie
neodkladnéhoopatreniaalebozabezpečovaciehoopatrenia,zktoréhoniejezrejmé,čohosatýkaačosa
ním sleduje, alebo ide o podanie neúplné alebo nezrozumiteľné, súd vyzve toho, kto podanie urobil, aby
podanie doplnil alebo opravil v lehote, ktorá nemôže byť kratšia ako 10 dní. Z gramatického výkladu tohto

ustanovenia pritom vyplýva, že v prípadoch neúplných podaní súd obligatórne vyzve na doplnenie, resp.
opravu takéhoto podania. Súd nemá fakultatívnu možnosť uvedené vykonať podľa vlastného uváženia a
zákon mu výslovne prikazuje pokúsiť sa odstrániť uvedené vady konania v § 129 uvedeným postupom.
Súd žalobcu na doplnenie žaloby nevyzval, avšak napriek tomu vo veci meritórne rozhodol, pričom
uvedený postup je procesne vadný a žalobcovi ním bola odňatá možnosť uplatňovať si procesné práva

za účelom účinnej ochrany jeho práv.

12. Za neprimerane vysokú nemožno považovať ani úrokovú mieru vo výške 17,9 % ročne. Podľa
ustanovenia § 53 ods. 6 Občianskeho zákonníka v znení účinnom ku dňu uzatvorenia zmluvy, ak
predmetom spotrebiteľskej zmluvy je poskytnutie peňažných prostriedkov, nesmie odplata podstatne

prevyšovať odplatu obvykle požadovanú na finančnom trhu za spotrebiteľské úvery v obdobných
prípadoch. Pri posudzovaní obdobnosti prípadov sa prihliada najmä na finančnú situáciu spotrebiteľa,
spôsob a mieru zabezpečenia jeho záväzku, objem poskytnutých peňažných prostriedkov a lehotu
splatnosti.13. Čo sa týka nároku na zaplatenie úroku, tento trvá od poskytnutia peňažných prostriedkov až po
ich vrátenie, teda aj po predčasnom zosplatnení. V zmysle ustanovenia § 497 Obchodného zákonníka

zmluvou o úvere sa zaväzuje veriteľ, že na požiadanie dlžníka poskytne v jeho prospech peňažné
prostriedky do určitej sumy a dlžník sa zaväzuje poskytnuté peňažné prostriedky vrátiť a zaplatiť
úroky. Vychádzajúc z tohto ustanovenia, obsahom záväzku dlžníka nie je vrátiť len poskytnuté peňažné
prostriedky, ale aj úroky, ktoré nemožno stotožňovať s úrokmi z omeškania. Úroky sú odplatou za
poskytnutie peňažných prostriedkov, predstavujú cenu úveru, dlžník ich je povinný platiť od okamihu ich

reálneho poskytnutia až do okamihu ich reálneho vrátenia, a to či už v lehote alebo v omeškaní. Úrok z
úveru je nárokom, na ktorý nemá vplyv omeškanie dlžníka, ktoré je skutočnosťou, ktorá zakladá vznik
nových sankčných záväzkov dlžníka, samotný vznik nároku na úrok z úveru neovplyvňuje.

14. Odvolací súd v zmysle ust. § 379, § 380 a § 381 CSP preskúmal rozsudok spolu s konaním, ktoré
mu predchádzalo, vec prejednal bez nariadenia pojednávania a zistil, že odvolanie žalobcu nie je

opodstatnené.

15. Vo veci sa v dostatočnom rozsahu zistil skutkový stav a zo zistených skutočností bol vyvodený
správny právny záver. Keďže ani v priebehu odvolacieho konania sa na týchto skutkových a právnych
zisteniach nič nezmenilo, odvolací súd si osvojil náležité a presvedčivé odôvodnenie rozhodnutia

prvoinštančným súdom, na ktoré s výnimkou záveru o neplatnosti dojednania úrokovej sadzby úveru,
v plnom rozsahu odkazuje.

16. Pokiaľ ide o poplatok za správu úverového účtu vo výške 1,99 eur mesačne, tento správne
nebol súdom prvej inštancie zahrnutý do celkových nákladov spojených so spotrebiteľským úverom.

Ustanovenie § 37 ods. 21 zákona č. 483/2001 Z.z. o bankách v znení neskorších predpisov zakazovalo
banke, zahraničnej banke a pobočke zahraničnej banky požadovať od spotrebiteľa úhradu poplatkov,
náhradu nákladov alebo inú odplatu za vedenie, evidenciu alebo správu úveru alebo účtu alebo zrušenie
účtu, na ktorom je vedený úver a ktorého zriadenie alebo vedenie je podmienkou úverového vzťahu.
To neplatilo, ak išlo o účet podľa § 708 až § 715 Obchodného zákonníka, osobitného zákona, alebo

osobitnú službu, ktorá nie je podmienkou úverového vzťahu, ktorej podmienkou poskytnutia je písomný
súhlas spotrebiteľa.

17. Zákaz podľa ustanovenia § 37 ods. 21 sa prvýkrát uplatní na úhradu poplatkov, náhrady nákladov
alebo inú odplatu za vedenie, evidenciu alebo správu úveru alebo účtu alebo zrušenie účtu, na ktorom je

vedený úver a ktorého zriadenie alebo vedenie je podmienkou úverového vzťahu splatnú po 09.06.2013
(§ 122s ods. 4 Zákona o bankách).

18. Z vyššie citovanej úpravy vyplýva, že od 10.06.2013 priamo zákon zakazuje bankám požadovať od
spotrebiteľa úhradu poplatkov, náhradu nákladov alebo inú odplatu za správu úverových účtov. Možno

konštatovať, že predmetná novelizácia bola akýmsi vyvrcholením v podobe zákonnej úpravy zákazu
žiadania poplatkov za správu úverových účtov ako účtov, ktoré vznikajú na základe úverového vzťahu,
ale ľuďom nič neprinášajú a sú dôležité iba pre finančné inštitúcie.

19. V danej právnej veci ide o poplatok, ktorý sa stal splatným pred účinnosťou novely zákona o bankách

uskutočnenej zákonom č. 132/2013 Z.z. Dojednanie o poplatku za správu úveru bolo podrobené
súdnej kontrole v zmysle ustanovenia § 52 a nasl. Občianskeho zákonníka a predmetné dojednanie sa
vyhodnotilo ako neprijateľná podmienka spôsobujúca značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach
zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa. Je zrejmé, že žalovaná ako klient a dlžník z úverového
vzťahubolapovinnáplatiťžalobcoviakoveriteľovipoplatokzasprávuúveruvzmyslezmluvy.Tedalaicky

povedané a rovnako asi aj chápané priemerným spotrebiteľom, žalovaná bola povinná platiť žalobcovi
ako veriteľovi za to, že tento pre svoju vlastnú potrebu vykonával akúsi správu úverového účtu, teda
sledoval prijatie splátok, prípadne omeškania alebo iné pohyby na účte. Ak žalobca ako veriteľ poskytol
žalovanej ako dlžníkovi úver, bolo len v jeho kompetencii ako sa rozhodne predmetný úver spravovať a
je neprípustné, aby náklady s takouto činnosťou znášala žalovaná ako spotrebiteľ, ktorá za poskytnutie

úveru, resp. konkrétnej finančnej čiastky zaplatila žalobcovi ako veriteľovi odplatu vo forme úroku z
úveru, a preto na žalovanú nemožno prenášať úhradu takýchto nákladov. Dojednanie o povinnosti
zaplatiť poplatok za správu úveru bolo vyhodnotené ako neplatné pre rozpor s dobrými mravmi, a
preto absolútne neplatné s poukazom na ustanovenie § 39 Občianskeho zákonníka. Vzhľadom nauvedené žalobcovi nemohol vzniknúť nárok na poplatok za správu úverového účtu. Skutočnosť, že ide
o poplatok za správu úverového účtu a nie za vedenie bežného účtu, vyplýva priamo z úverovej zmluvy.
Ak žalobca do celkovej čiastky, ktorú musí žalovaná zaplatiť, zahrnul i neprijateľný poplatok za správu

úverového účtu vo výške 238,80 eur (1,99 eur x 120), ide o postup v rozpore s požiadavkami odbornej
starostlivosti veriteľa, ktorý mohol podstatne narušiť ekonomické správanie spotrebiteľa vo vzťahu k
poskytnutiuúveru,pričomtakétokonaniezákonodarcapovažujezanekalúobchodnúpraktikuasúčasne
ju zakazuje. Povinnosťou žalovanej bolo zaplatiť žalobcovi celkovú čiastku 6.961,20 eur (58,01 eur x
120) a nie sumu 7.200 eur uvedenú v úverovej zmluve. Nesprávne uvedená celková čiastka, ktorú musí

spotrebiteľzaplatiť,jesankcionovanábezúročnosťouabezpoplatkovosťouposkytnutéhoúveruvspojení
s ustanovením§ 11 ods. 1 zákona č. 129/2010 Z.z. o spotrebiteľských úveroch v znení účinnom v čase
uzatvorenia zmluvy.

20. V zmysle ustanovenia § 9 ods. 2 písm. j) zákona č. 129/2010 Z.z. v znení účinnom v čase uzatvorenia
zmluvy, zmluva o spotrebiteľskom úvere okrem všeobecných náležitostí podľa Občianskeho zákonníka

musí obsahovať ročnú percentuálnu mieru nákladov a celkovú čiastku, ktorú musí spotrebiteľ zaplatiť,
vypočítané na základe údajov platných v čase uzatvorenia zmluvy o spotrebiteľskom úvere; uvedú sa
všetky predpoklady použité na výpočet tejto ročnej percentuálnej miery nákladov. Ak zákon vyžaduje v
zmluve o spotrebiteľskom úvere uvádzať všetky predpoklady použité na výpočet RPMN, je nepochybné,
že do kategórie týchto predpokladov je potrebné zaradiť i matematický výpočet, na základe ktorého

veriteľ dospel k určitej výške RPMN. Ako inak by spotrebiteľ mohol preveriť správnosť takéhoto výpočtu
RPMN ako jednej z podstatných náležitostí zmluvy o spotrebiteľskom úvere umožňujúcej posúdiť
výhodnosť úveru, čo nepochybne má zásadný vplyv na jeho rozhodnutie vstúpiť do úverového vzťahu
s veriteľom. Je nemysliteľné od spotrebiteľa očakávať, aby len na základe údaja o ročnej percentuálnej
miere nákladov uvedenej v zmluve mohol posúdiť správnosť tejto náležitosti zmluvy.

21. Za správny sa ale nedá považovať záver o neplatnosti dojednania výšky úrokov pre rozpor s dobrými
mravmi. Stranami sporu dohodnutá úroková sadzba úveru vo výške 17,9 % ročne sa v porovnaní s
priemernou úrokovou sadzbou 13,99 % nedá považovať za neprimeranú.

22. Čo sa týka tvrdenia žalobcu, podľa ktorého na povinnosť platiť úroky z úveru nemá vplyv ani
zosplatnenie úveru, toto nemožno považovať za správne.

23. Úver je odplatným právnym úkonom, pri ktorom odplatu predstavujú spravidla úroky. Je to zrejmé z
ustanovenia § 497 Obchodného zákonníka, podľa ktorého zmluvou o úvere sa zaväzuje veriteľ, že na

požiadanie dlžníka poskytne v jeho prospech peňažné prostriedky do určitej sumy a dlžník sa zaväzuje
poskytnuté peňažné prostriedky vrátiť a zaplatiť úroky.

24. Vychádzajúc z tohto ustanovenia úverové obdobie, teda čas, na ktorý sa peňažné prostriedky
poskytujú, medzi podstatné náležitosti úveru nepatrí. Ak si ale účastníci dohodnú úverové obdobie a

dlžník poskytnuté peňažné prostriedky do splatnosti úveru nevráti, prichádzajú do úvahy za obdobie po
splatnosti úveru úroky z omeškania. Inštitút úrokov z omeškania je odlišný od inštitútu odplatných úrokov
a má sankčnú povahu. Úroky z omeškania v občiansko-právnych veciach sú právne regulované čo do
ich maximálnej výšky.

25. Predčasné zosplatnenie úveru predstavuje vo svojej povahe jednostranný sankčný právny inštitút,
ktorý umožňuje veriteľovi požadovať jednorazové, okamžité vrátenie celej požičanej istiny. Teda
podstatný rozdiel stavu výhody splátok a stavu jednorazového zosplatnenia úveru spočíva v tom, že
veriteľ nemá nárok a spotrebiteľ nemá povinnosť vrátiť celú požičanú sumu naraz. Splácanie úveru v
splátkach teda na strane veriteľa vyvoláva stav absencie požičanej sumy istiny, ktorá sa iba postupne

v splátkach vracia a spláca a za tento stav nedostatku a úverovania patrí veriteľovi úrok. Úrok preto
predstavuje cenu peňazí v zmysle ceny obetovanej príležitosti veriteľa, ktorý tým, že nemá istinu úveru
k dispozícii, nemôže s touto nakladať a produkovať zisk. Absentujúci zisk pokrýva veriteľovi práve úrok
splácaný spolu v rámci splátky úveru v režime dojednaného záväzku. Tento stav tzv. výhody splátok je
obvyklý a od nepamäti justifikuje nárok veriteľa na úroky ako ceny dočasne obetovaných peňazí, ktorých

dispozície sa veriteľ zbavuje v záujme získania budúcich úžitkov v podobe kapitalizovanej odplaty
získanej za celé obdobie postupného splácania úveru, a teda výhody splátok. Iný stav je však príznačný
pre predčasné a mimoriadne zosplatnenie úveru, kde veriteľovi vzniká nárok na jednorazové vrátenie
požičanej istiny úveru, vrátane úrokov kapitalizovaných ku dňu zosplatnenia úveru. V tomto prípadesvojím právnym úkonom veriteľ navodzuje stav, v ktorom má právo získať okamžite späť celú sumu
požičaných peňažných prostriedkov, v dôsledku čoho na jeho strane odpadá obmedzenie jeho práva na
dispozíciusistinouúveru,atýmobmedzenieobchodovaniaspeniazmi,ktoréuždlžníknemáprávovrátiť

v režime výhody splátok. Práve v tomto rozdiele spočíva ekonomická podstata straty nároku veriteľa
na úroky za požičanie peňažných prostriedkov spotrebiteľovi. Logicky tak nastupuje stav, v ktorom
by mal mať veriteľ záujem a vyvinúť úsilie smerujúce k skorému vráteniu peňažných prostriedkov a
právnyporiadokmupomimoriadnomzosplatneníúveruposkytujeviaceréprávneprostriedkyvymoženia
jednorazovozosplatnenejpohľadávky.Aknastalstav,kedyspotrebiteľužnemáprávnytitulmaťpeňažné

prostriedky u seba a tieto užívať, niet dôvodu ani na to, aby veriteľ inkasoval úroky, ktoré by mu patrili
výhradne za stavu oprávnenej držby prostriedkov spotrebiteľom. V opačnom prípade by bol založený
krajne nespravodlivý a ústavne nekonformný stav, kde spotrebiteľ by bol vystavený všetkým sankčným
mechanizmom vynútenia povinnosti a plnenia a veriteľ by naďalej pohodlne inkasoval úroky zo sumy,
ktorú by mu spotrebiteľ na výzvu nevrátil.

26. Možnosť veriteľa žiadať o zaplatenie celej pohľadávky pre nesplnenie niektorej splátky je právne
upravená v ust. § 565 Občianskeho zákonníka, na ktorú v prípade plnenia zo spotrebiteľskej
zmluvy nadväzuje ustanovenie § 53 ods. 9 Občianskeho zákonníka. Ustanovenie § 565 Občianskeho
zákonníka je zaradené do 8. časti hlavy I. oddielu 6 tohto právneho predpisu upravujúceho zánik
záväzkov. Vyhlásením predčasnej splatnosti zo strany žalobcu ako veriteľa v zmysle ustanovenia §

565 Občianskeho zákonníka, zmluva zaniká. Zanikajú všetky práva a povinnosti zmluvných strán zo
zmluvy a zaniká aj povinnosť žalovanej splácať žalobcovi poskytnutý úver v dohodnutých splátkach a
platiť mu z poskytnutej istiny ďalšie úroky. Úroky majú akcesorický charakter k hlavnej zmluve a teda
nemožno požadovať úroky za obdobie, v ktorom už zmluva neexistovala, pretože zanikla. Ak hlavný
záväzok zanikne, zaniká aj akcesorický záväzok a pretrváva len povinnosť nahradiť už splatné úroky.

Spotrebiteľovivznikápovinnosťvrátiťnesplatenúistinuasplatnéúroky,ktorýchvýškasakudňuúčinnosti
vyhláseniapredčasnejsplatnostizostranyveriteľazafixuje.Vprípadeomeškaniaspotrebiteľasvrátením
týchto prostriedkov je spotrebiteľ povinný platiť výlučne úroky z omeškania, avšak nie riadne úroky.

27. Čo sa týka obchodnoprávnej úpravy splatnosti úrokov táto vyplýva z ustanovenia § 503 Obchodného

zákonníka. Ustanovenie § 503 ods. 1 a ods. 2 Obchodného zákonníka upravuje otázku riadneho
splácania úrokov dohodnutých v zmluve, pričom ods. 2 tohto ustanovenia upravuje toto riadne splácanie
pre prípad, že sa poskytnuté peňažné prostriedky majú vrátiť v splátkach. Pre otázku splatnosti úrokov
je podstatná prvá a posledná veta ustanovenia § 503 ods. 1 Obchodného zákonníka, podľa ktorého
záväzok platiť úroky je splatný spolu so záväzkom vrátiť použité peňažné prostriedky. V čase, keď

sa má vrátiť zvyšok poskytnutých peňažných prostriedkov, sú splatné aj úroky , ktoré sa ho týkajú.
Práve prvá a posledná veta uvedeného ustanovenia ustanovujú, že veriteľ je oprávnený na úroky
len do momentu vyhlásenia predčasnej splatnosti. Obchodný zákonník expresis verbis v prvej vete
ustanovenia§503ods.1upravuje,že„záväzokplatiťúrokyjesplatnýspoluso záväzkomvrátiť“použité
peňažné prostriedky a nie „záväzok platiť úroky je splatný v momente vrátenia“ použitých peňažných

prostriedkov. Expresis verbis úpravu obsahuje tiež tretia veta uvedeného prvého odseku ustanovenia
§ 503 Obchodného zákonníka, keď splatnosť úrokov nastáva „ v čase , keď sa má vrátiť“ zvyšok
poskytnutých peňažných prostriedkov a nie „ v čase, keď dlžník vráti“ zvyšok poskytnutých prostriedkov.
Ustanovenie § 503 ods. 1 Obchodného zákonníka je koncipované jednoznačne a nepripúšťa žiaden
iný výklad.

28. Ustanovenie § 503 ods. 3 Obchodného zákonníka upravuje otázku splácania úrokov výlučne pre
prípad predčasného splatenia úveru zo strany dlžníka. Obchodný zákonník splatnosť úrokov upravuje
v ustanovení § 503 ods. 1 a ods. 2, ktoré veriteľa oprávňuje na riadne úroky len do momentu vzniku
záväzku vrátiť peňažné prostriedky veriteľovi, nie do momentu ich skutočného vrátenia.

29. Podľa ustanovenia § 517 ods. 2 Občianskeho zákonníka, ak ide o omeškanie s plnením peňažného
dlhu, má veriteľ právo požadovať od dlžníka popri plnení úroky z omeškania, ak nie je podľa tohto zákona
povinný platiť poplatok z omeškania; výšku úrokov z omeškania a poplatku z omeškania ustanovuje
vykonávací predpis. Týmto vykonávacím predpisom je Nariadenie vlády č. 87/1995 Z. z.

30. Za čas po splatnosti úveru patrí veriteľovi iba právo na úroky z omeškania vo výške stanovenej
všeobecne záväzným právnym predpisom. Akékoľvek navyšovanie úrokov z omeškania sa dostávado rozporu so zákonom. Takýmto neprípustným navyšovaním úrokov z omeškania je aj navyšovanie
úrokov z omeškania o úroky za úver po lehote splatnosti úveru.

31. Občiansky zákonník v ustanovení § 559 ods. 2 ukladá povinnosť dlžníkovi dlh splniť riadne a včas.
Riadne a včasné nesplnenie dlhu má za následok omeškanie dlžníka čo je zrejmé z ustanovenia § 517
ods. 1 veta prvá Občianskeho zákonníka. Pri omeškaní s plnením peňažného dlhu v zmysle ustanovenia
§ 517 ods. 2 Občianskeho zákonníka vzniká veriteľovi iba právo požadovať od dlžníka popri plnení úroky
z omeškania vo výške stanovenej vykonávacím predpisom.

32. Pojmu plnenie použitom v ustanovení § 517 ods. 2 Občianskeho zákonníka bez akýchkoľvek
pochybností zodpovedá pojem pohľadávka. Vychádzajúc z ustanovenia § 488 Občianskeho zákonníka
záväzkovým vzťahom je právny vzťah, z ktorého veriteľovi vzniká právo na plnenie (pohľadávka)
od dlžníka a dlžníkovi vzniká povinnosť splniť záväzok. Príslušenstvo pohľadávky je definované v
ustanovení § 121 ods. 3 Občianskeho zákonníka a sú ním úroky, úroky z omeškania, poplatok z

omeškania a náklady spojené s jej uplatnením.

33. Ak Občiansky zákonník úroky definuje len ako príslušenstvo pohľadávky a veriteľovi umožňuje pri
omeškaní s plnením peňažného dlhu, teda s plnením pohľadávky požadovať od dlžníka popri plnení
aj úroky z omeškania je zrejmé, že takáto možnosť sa vzťahuje iba na pohľadávku a nie aj na úroky

tvoriace iba príslušenstvo pohľadávky.

34. Občiansky zákonník ako základný právny predpis upravujúci spotrebiteľské vzťahy, ktorý je v
súčasnosti v súlade s ustanovením § 52 ods. 2 veta tretia priamo aplikovateľný i na úverovú zmluvu
uzatvorenú podľa ustanovenia § 497 a nasl. Obchodného zákonníka, umožňuje veriteľovi po lehote

splatnosti pohľadávky priznať iba úroky z omeškania jedine z pohľadávky a nie aj z jej príslušenstva.

35. Novela Občianskeho zákonníka účinná od 1.4.2015 doplnila ust. § 52 ods. 2 o tretiu vetu, podľa ktorej
na všetky právne vzťahy, ktorých účastníkom je spotrebiteľ, sa vždy prednostne použijú ustanovenia
Občianskehozákonníka,ajkeďbysainakmalipoužiťnormyobchodnéhopráva.Právnypredpis,ktorého

súčasťou je toto ustanovenie, nemá prechodné ustanovenia, čo znamená, že sa vzťahuje aj na právne
vzťahy založené pred účinnosťou tohto právneho predpisu. Tento záver priamo vyplýva z rozsudku
Najvyššieho súdu SR zo dňa 28.5.2015 vo veci 8MCdo/13/2014, ktorým bolo zamietnuté mimoriadne
dovolanie generálneho prokurátora namietajúceho, že premlčanie práva malo byť posudzované podľa
ustanovení Obchodného nie Občianskeho zákonníka.

36. Vzhľadom na prijatý záver o bezúročnosti a bezpoplatkovosti poskytnutého úveru je právne
bezvýznamný poukaz žalobcu na nesprávny postup prvoinštančného súdu, keď tento nevyzval žalobcu
na doplnenie žaloby podľa ustanovenia § 129 ods. 1 CSP. Aj za predpokladu, ak by zo strany žalobcu
bolo riadne preukázané predčasné zosplatnenie úveru, táto okolnosť výsledok sporu v prejednávanej

veci ovplyvniť nemohla. Ku dňu zosplatnenia, podľa žalobcom predloženého prehľadu splácania úveru
zo strany žalovanej, žalovaná uhradila sumu 3.538,61 eur, teda sumu o 338,61 eur vyššiu v porovnaní
s poskytnutým úverom vo výške 3.200 eur. Žalovaná teda žalobcovi uhradila čiastku vyššiu než na akú
mu vznikol zákonný nárok.

37. S prihliadnutím na vyššie uvedené odvolací súd postupom vyplývajúcim z ust. § 387 CSP rozsudok
ako vecne správny potvrdil.

38. O trovách odvolacieho konania rozhodol podľa ust. § 396 ods. 1 CSP v spojení s ust. § 255 ods. 1
CSP. Dôvodom takéhoto rozhodnutia o trovách bola skutočnosť, že žalovanej v súvislosti s odvolacím

konaním žiadne trovy nevznikli.

39. Rozhodnutie bolo prijaté pomerom hlasov 3 : 0.

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu odvolanie nie je prípustné.Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 C.s.p.) v lehote
dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý
rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia

opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 odsek 1 C.s.p.).

Dovolateľmusíbyťsvýnimkouprípadovpodľa§429odsek2vdovolacomkonanízastúpenýadvokátom.
Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 odsek 1 C.s.p.).

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 C.s.p.).