Rozsudok ,
Potvrdzujúce Judgement was issued on Tuesday, September 24, 2019

Súd: Krajský súd Bratislava
Spisová značka: 8Co/23/2017

Identifikačné číslo súdneho spisu: 1714207443
Dátum vydania rozhodnutia: 24. 09. 2019
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Ondrej Krajčo

ECLI: ECLI:SK:KSBA:2019:1714207443.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Ondreja Krajča a členiek senátu

JUDr. Jany Vlčkovej a JUDr. Moniky Holickej v právnej veci žalobcu: Pavel Fraňo „Schody Fraňo", miesto
podnikania Cajlanská 59, Pezinok, IČO: 33 838 780, zastúpeného PATENT IURIST s.r.o., so sídlom
Dostojevského rad 5, Bratislava, proti žalovaným: 1/ W. G., J. Y. XXX/XX, G., zastúpenej Advokátska
kancelária MULARČÍK A PARTNERI s.r.o., so sídlom Námestie Martina Benku 15, Bratislava, 2/ I. J., J.
J. XX, J., o zaplatenie 6.045 eur s príslušenstvom, na odvolanie žalovaného 2/ proti rozsudku Okresného
súdu Pezinok zo dňa 17. júna 2016, č.k. 10C/202/2014-74, takto

r o z h o d o l :

Odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie v napadnutej časti p o t v r d z u j e .

Žalobca má nárok na náhradu trov odvolacieho konania proti žalovanému 2/ v celom rozsahu.

o d ô v o d n e n i e :

1. Napadnutým rozsudkom súd prvej inštancie zamietol žalobu proti žalovanej 1/, žalovanému 2/
uložil povinnosť zaplatiť žalobcovi istinu v sume 6.045 eur s 8,05 % ročným úrokom z omeškania od
29.04.2015 do zaplatenia a nahradiť žalobcovi trovy konania za zaplatený súdny poplatok v sume
362,50 eur a trovy právneho zastúpenia v sume 1.167,61 eur a vo zvyšku žalobu proti žalovanému 2/
zamietol. Žalobcovi uložil povinnosť nahradiť žalovanej 1/ trovy právneho zastúpenia v sume 1.568,05
eur. Uviedol, že žalobca sa domáhal uloženia povinnosti žalovaným 1/ a 2/ zaplatiť mu spoločne a
nerozdielne 6.045 eur s príslušenstvom z dôvodu, že na základe cenovej ponuky,

objednávky žalovaných a poskytnutej zálohy v sume 4.500 eur vyrobil a dodal v roku 2013 montážou
celodrevené samonosné schodisko v dome na adrese Y. XX, G. a vykonané a dodané práce žalovaným
vyúčtoval s požiadavkou doplatku 6.045 eur, ktoré však žalovaní nezaplatili. Žalovaná 1/ namietala v
konaní nedostatok svojej pasívnej vecnej legitimácie, pretože záväznú objednávku nepodpísala a so
žalobcom ohľadne dodania diela nikdy nekomunikovala, nepodpísala ani príjmové pokladničné doklady,
taktiež namietala, že dielo nebolo dodané včas a v súlade s objednávkou, malo vady, ktoré neboli
odstránené, vyúčtovanie vykonaných prác jej nebolo doručené. Uviedla, že bola doma, keď sa doplácalo

4.000 eur, ale nebola pri tom ako si odovzdávali peniaze, nemiešala sa medzi nich. Žalovaný 2/ v
konaní uviedol, že so žalobcom sa dohodli na výrobe schodov začiatkom roka 2011 s tým, že schody
by potrebovali niekedy začiatkom roka 2012, vopred zaplatili žalobcovi zálohu na materiál, následne
kontaktoval žalobcu na jar 2012, žalobca však začal reálne montovať schody niekedy začiatkom októbra
2012. Žalobca nedodržal termín, boli problémy aj so sklami, sú tam technické nedostatky, schody
praskajú, čo oznámil žalobcovi telefonicky, žalobca poslal po každé iného technika, ktorý to vypodložil,
ale doposiaľ to nie je technicky doriešené. Žalobcovi dal najskôr zálohu 2.500 eur, keď došiel montovať

schody, dal mu ďalšiu zálohu 2.000 eur a ako doplatok mu vyplatil v jeho rodinnom dome 4.000 eur
na základe ústnej dohody. Z predložených listinných dôkazov zistil, že dňa 01.04.2011 bola vystavená
na hlavičkovom papieri s označením žalobcu záväzná objednávka, v ktorej bola ako zákazník uvedená
žalovaná 1/. Dňa 16.05.2011 vyhotovil žalobca cenovú ponuku adresovanú žalovanému 2/ na schodiskoso zábradlím v sume 7.750 eur, galéria 5 m drevo/sklo v sume 2.215 eur, morenie v sume 215 eur,
obkladhranygalérievsume365eur.Zpríjmovéhopokladničnéhodokladuz23.06.2011zistil,žežalobca
prijal od žalovaného 2/ sumu 2.500 eur ako zálohu na schody. Z príjmového pokladničného dokladu z

20.12.2012 zistil, že žalobca prijal od žalovanej 1/ sumu 2.000 eur ako druhú platbu na schody. Podľa
vyúčtovania vykonaných prác z 30.01.2013 vyhotoveného žalobcom na meno zákazníka žalovaného
2/ bol doplatok v sume 6.045 eur (schodisko so zábradlím 7.750 eur, galéria 5 m drevo/sklo 2.215 eur,
morenie 215 eur, obklad hrany galérie 365 eur, záloha 2.500 eur, 1. splátka 2.000 eur).
Zistený skutkový stav posúdil podľa § 34, § 35 ods. 1, § 631, § 632, § 633 ods. 1, § 634 ods. 1,

2 Obč. zákonníka a na základe vykonaného dokazovania dospel k záveru, že žalovaná 1/ neuzavrela
so žalobcom zmluvu o dielo, a nie je preto pasívne vecne legitimovaná v konaní o zaplatenie ceny za
dodané dielo. Zmluvu o dielo uzavreli žalobca ako zhotoviteľ a žalovaný 2/ ako objednávateľ, čo bolo
preukázanézhodnýmvyjadrenímžalobcuažalovaného2/,keďžalobcauviedol,že objednávkupodpísal
žalovaný 2/ a následne sa urobila cenová ponuka. Rovnako vypovedal žalovaný 2/, že objednávka je ním
vlastnoručne podpísaná a cenovú ponuku dostal do mailu. Záväzná objednávka vymedzuje predmet

diela a dohoda o odplatnosti vykonanej objednávky bola uzavretá doručením cenovej ponuky, ktorú
žalovaný2/nerozporoval.Povinnosťžalovaného2/ zaplatiťcenuzadielonastalaposkončenídiela,teda
súčasne s odovzdaním a prevzatím diela. Žalovaný 2/ vypovedal, že schody dodal a dokončil žalobca,
toto skutkové tvrdenie nebolo sporným s tvrdením žalobcu, že jeho pracovníci chceli odovzdať dielo
žalovanému 2/, ale tento odmietol podpísať dodací list. Z uvedeného vyplýva, že okamih odovzdania

nastal a bolo preto povinnosťou žalovaného 2/ ako objednávateľa zaplatiť zvyšok dohodnutej ceny za
dielo, po odpočítaní všetkého, čo počas zhotovovania diela zhotoviteľovi poskytol. Žalobca si správne
žalobou uplatnil voči žalovanému 2/ nárok na zaplatenie sumy 6.045 eur ako rozdielu medzi cenovou
ponukou a vyplatenými zálohami. Na splatnosť ceny riadne prevzatého diela nemá vplyv skutočnosť,
že dielo v čase prevzatia veci objednávateľom vykazovalo vady, na ktoré poukazovali žalovaní. Žalobca

v konaní nepreukázal, kedy nastala splatnosť ceny za dielo, a preto ustálil omeškanie žalovaného 2/
odo dňa nasledujúceho po doručení žaloby do vlastných rúk, t.j. 29.04.2015, kedy bola výška úroku
z omeškania vo výške 8,05 % ročne a vo zvyšnej časti uplatnených úrokov z omeškania žalobu voči
žalovanému 2/ zamietol, keď žalobca si uplatnil úrok z omeškania od 01.02.2013 a vo výške 8,75 %
ročne. O náhrade trov konania rozhodol podľa § 142 ods. 1 O.s.p.

2. Proti tomuto rozsudku v časti, v ktorej súd žalobe vyhovel proti žalovanému 2/, podal v zákonom
stanovenej lehote odvolanie žalovaný 2/. Uviedol, že nesúhlasí s rozhodnutím súdu prvej inštancie,
ktorým mu uložil povinnosť zaplatiť žalobcovi sumu 6.045 eur a žiadal rozsudok súdu prvej inštancie
v napadnutej časti zrušiť a vec mu vrátiť na ďalšie konanie, alebo aby odvolací súd rozhodol sám a
rozsudokvnapadnutejčastizrušil.Žalobcovivyplatilvsplátkachsumu2.500eur,sumu2.000eurasumu

4.000 eur, ktorá mu bola vyplatená v prítomnosti svedka W. G.T. a žalobca podľa jeho názoru zneužil
jehodôveru,keďprijalzjehorúkhotovosťvsume4.000eurateraztopopiera.Prácevykonanéžalobcom
nezodpovedajú zhotoveniu diela, ktoré bolo objednané, so žalobcom sa dohodol na 7 cm stupňoch
schodov a pri dodávke zistil, že schody majú len 5 cm a toto považuje za podvod zo strany žalobcu
a nesplnenie podmienok objednávky, keď suma bol vyrátaná na 7 cm. Pri montáži schodov došlo k

viacerýmpoškodeniamsteny,vdôsledkučohomuselinvestovaťneplánovanedoďalšiehopremaľovania
stien. Namietal, že žalobca si neoprávnene vyúčtoval sumu 2.215 eur za galériu drevo/sklo, s čím súvisí
aj suma za morenie 215 eur a obklad hrany galérie v sume 365 eur, pretože žalobca dodal sklo v inej
hrúbke ako bolo dohodnuté. Galériu drevo/sklo si preto objednal a zaplatil u inej firmy. Celkovo mal
žalobcovi zaplatiť sumu 10.545 eur, z čoho po odpočítaní 2.250 eur za galériu a za morenie v sume 215

eur a obklad hrany galérie v sume 365 eur, predstavuje jeho dlh žalobcovi sumu 7.750 eur, z čoho mu
však vyplatil 2.500 eur zálohu, druhú zálohu v sume 2.000 eur a sumu 4.000 eur. Spolu zaplatil žalobcovi
8.500 eur. Súd prvej inštancie bol zaujatý proti jeho osobe, pretože bez ďalšieho šetrenia považoval za
pravdivý výrok žalobcu, že poslednú splátku v sume 4.000 eur nedostal. On toto tvrdenie žalobcu poprel
a uviedol svedka, avšak súd to nebral na vedomie.

3. Žalobca vo svojom vyjadrení k odvolaniu žalovaného 2/ navrhol rozsudok súdu prvej inštancie v
napadnutej časti ako vecne správny potvrdiť a priznať mu proti žalovanému 2/ náhradu trov odvolacieho
konania. Zotrval na svojich tvrdeniach uvedených v prvoinštančnom konaní, že dielo dodal riadne a
včas a že vady, ktoré sa na diele následne vyskytli, boli z jeho strany dodatočne odstránené. Tvrdenia
žalovaného 2/ o údajných vadách diela považuje za účelové a namietal, že výskyt vád na diele

neoprávňuje žalovaného 2/ ako objednávateľa, aby neuhradil dohodnutú cenu diela, resp., aby znižoval
cenu diela, na ktorej sa dohodol, pretože znižovanie ceny diela nie je automaticky právny následok
existencie vád diela. Ďalej namietal, že v konaní nebolo preukázané, že by žalovaný 2/ uhradil žalobcovi
sumu 4.000 eur titulom doplatku ceny diela. Poukázal na to, že pri prijatí každého peňažného plneniavystavil náležité potvrdenie, keďže je povinný viesť riadnu účtovnú evidenciu a nie je preto dôvod, pre
ktorý by takéto potvrdenie nevystavil v prípade údajného prijatia platby od žalovaného 2/ v sume 4.000
eur. Poukázal na zápisnicu z pojednávania zo dňa 09.03.2016, na ktorom žalovaná 1/ na otázku, či

bola prítomná pri tom, keď sa doplácalo 4.000 eur, uviedla, len že bola doma, nebola pri tom ako si
odovzdávali peniaze a že sa medzi nich vôbec nemiešala. Vzhľadom na to sú tvrdenia žalovaného 2/ v
súvislosti s ním uvedeným svedkom a s nevykonaním ním navrhnutých dôkazov v rozpore s vykonaným
dokazovaním. Pokiaľ žalovaný 2/ spochybňuje vyúčtovanie odmeny zo strany žalobcu za galériu drevo/
sklo v sume 2.215 eur, namietal, že túto skutočnosť žalovaný 2/ v prvoinštančnom konaní neuviedol,

ale žalovaný 2/ vypovedal, že schody dodal a dokončil žalobca, na ktorú skutočnosť poukázal aj súd
prvej inštancie v odôvodnení napadnutého rozsudku, a preto tvrdenia žalovaného 2/, prezentované až v
odvolaní, v zmysle ktorých nemal žalobca vykonať dielo v rozsahu, ako bolo dohodnuté, nezodpovedajú
výsledku dokazovania a nerešpektujú koncentračnú zásadu, ktorou je civilné sporové konanie riadené.
4. Odvolací súd; s poukazom na § 470 ods. 1, 2 zákona č. 160/2015 Z. z., Civilný sporový poriadok
(ďalej len "C.s.p.") účinného od 01. 07. 2016; preskúmal rozsudok súdu prvej inštancie v napadnutej

časti a v medziach odvolacích dôvodov, ktorými je viazaný (§ 379 a § 380 ods. 1 C.s.p.), bez
nariadenia odvolacieho pojednávania (§ 385 ods. 1 C.s.p. a contrario v spojení s § 219
ods. 3 C.s.p.) a viazaný skutkovým stavom tak, ako ho zistil súd prvej inštancie (§ 383 C.s.p.) dospel
k záveru, že odvolanie žalovaného 2/ nie je dôvodné.
5. V prejednávanej veci súd prvej inštancie vykonal dokazovanie v dostatočnom rozsahu potrebnom na

zistenie skutočností rozhodujúcich pre posúdenie dôvodnosti žaloby v časti, v ktorej sa žalobca domáhal
zaplatenia sumy 6.045 eur s príslušenstvom proti žalovanému
2/, ako aj pre posúdenie opodstatnenosti argumentácie žalovaného 2/, na ktorej založil svoju obranu
v konaní, jeho skutkové zistenia majú oporu vo vykonanom dokazovaní, keď vzal do úvahy všetky
rozhodujúce skutočnosti, ktoré z vykonaných dôkazov, z prednesov sporových strán a z obsahu spisu

vyplynuli najavo, následne tieto; v súlade so zásadou voľného hodnotenia dôkazov; správne vyhodnotil
a dospel tak k správnym skutkovým záverom, že po dokončení diela, súčasne s jeho odovzdaním a
prevzatím vznikla žalovanému 2/ ako objednávateľovi povinnosť zaplatiť zvyšok dohodnutej ceny v
sume 6.045 eur, predstavujúcej rozdiel medzi cenovou ponukou a vyplatenými zálohami, na
splatnosť ktorej nemá vplyv skutočnosť, že dielo v čase prevzatia veci objednávateľom vykazovalo vady.

6. V konaní medzi stranami nebolo sporné uzavretie zmluvy o dielo medzi žalobcom ako zhotoviteľom a
žalovaným 2/ ako objednávateľom, predmetom ktorej bolo zhotovenie schodiska so zábradlím spolu s
montážou, v rozsahu záväznej objednávky z 01.04.2011, podpísanej žalovaným 2/, za dohodnutú cenu
v celkovej sume 10.545 eur na základe žalobcom vyhotovenej cenovej ponuky zo dňa 16.05.2011, ktorú
žalovaný 2/ akceptoval, a ktorú ani vo svojom odvolaní nerozporoval. Správne súd prvej inštancie na

základe vykonaného dokazovania ustálil, že došlo k dokončeniu diela žalobcom a k jeho odovzdaniu
a prevzatiu, keď aj žalovaný 2/ vo svojej výpovedi uviedol, že schody dodal a dokončil žalobca.
Žalovanému 2/ v zmysle § 634 ods. 2 Obč. zákonníka po skončení diela vznikla povinnosť zaplatiť
žalobcovi zvyšok dohodnutej ceny za dielo, a to v sume 6.045 eur, predstavujúcej rozdiel medzi
cenovou ponukou a vyplatenými zálohami, ako správne konštatoval aj súd prvej inštancie v odôvodnení

napadnutého rozsudku. V konaní nebolo sporné medzi stranami, že žalovaný 2/ zaplatil žalobcovi
zálohy v sume 2.500 eur a v sume 2.000 eur, sporná zostala skutočnosť tvrdená žalovaným 2/, že pri
dokončovaní prác na diele vyplatil v jeho rodinnom dome žalobcovi sumu 4.000 eur na základe ústnej
dohody.
7. Ust. § 120 ods. 1 O.s.p., účinného v čase vydania napadnutého rozsudku súdu prvej inštancie,

resp. ust. § 149 a nasl. C.s.p. ukladá stranám sporu povinnosť označiť dôkazy na preukázanie svojich
tvrdení. Splnenie dôkaznej povinnosti ešte neznamená unesenie dôkazného bremena; účastník môže
splniť dôkaznú povinnosť, avšak ak ju splní len tak, že to nevedie k preukázaniu jeho tvrdení, resp. splní
ju bez náležitej procesnej pozornosti, dôkazné bremeno neunesie.
8. Dôkazným bremenom treba rozumieť procesnú zodpovednosť strany sporu za to, že v konaní nebolo

preukázané jej tvrdenie, a že z toho dôvodu muselo byť rozhodnuté vo veci samej v jej neprospech.
Zmyslom dôkazného bremena je umožniť súdu rozhodnúť o veci samej aj v takých prípadoch, keď určitá
skutočnosť, významná podľa hmotného práva pre rozhodnutie vo veci, pre nečinnosť strany (v dôsledku
nesplnenia dôkaznej povinnosti) alebo vôbec (objektívne vzaté) nemohla byť preukázaná. Dôsledkom
neunesenia dôkazného bremena je nepriaznivý výsledok sporu, ktorý postihuje tú stranu, na ktorej

spočívalodôkaznébremeno,aktorásadostaladodôkaznejnúdze(neponúklaalebonevedelaponúknuť
súdu také dôkazné prostriedky, ktorými by sa preukázali pre výsledok sporu rozhodujúce skutočnosti).
9. Rozsah dôkazného bremena, teda okruh skutočností, ktoré musí strana sporu preukázať, zásadne
určuje hmotnoprávna norma, ktorá sa má na sporný vzťah aplikovať a z ktorej potom vyplýva, kto jenositeľomdôkaznéhobremena,tedaktorázostrán jepovinnástanovenýokruhskutočnostipreukázať,a
ktorú potom pri nesplnení tejto povinnosti postihuje nepriaznivý následok v podobe neúspechu v spore.
Dôkazné bremeno ohľadne určitých skutočností spočíva na tej strane sporu, ktorá z existencie týchto

skutočností vyvodzuje pre seba priaznivé právne dôsledky; ide o tú stranu sporu, ktorá existenciu týchto
skutočností tiež tvrdí.
10. V zmysle vyššie uvedeného, žalovaného 2/, ktorý tvrdí, že žalobcovi v jeho rodinnom dome pri
dokončovaní prác odovzdal sumu 4.000 eur, zaťažuje dôkazné bremeno spočívajúce v preukázaní
spôsobom vylučujúcim akúkoľvek pochybnosť, že skutočne došlo k odovzdaniu tejto sumy žalobcovi.

Žalovaný 2/ nedôvodne namieta, že táto ním tvrdená skutočnosť bola preukázaná výpoveďou žalovanej
1/, keď zo zápisnice z pojednávania zo dňa 09.03.2016 vyplýva, že žalovaná 1/ vo svojej výpovedi na
otázku,čibolaprítomnápritom,keďsadoplácalo4.000euruviedla,žeboladoma,alenebolapritomako
si odovzdávali peniaze a vôbec sa medzi nich nemiešala. Z uvedeného je zrejmé, že nebola prítomná
pri odovzdaní sumy 4.000 eur žalovaným 2/ žalobcovi, a preto jej svedeckou výpoveďou nemožno
považovať túto skutočnosť za preukázanú. Žalovaný 2/ žiaden iný dôkaz o tomto svojom tvrdení v

konaní nepredložil, vyplatenie tejto sumy žalovaným 2/ žalobcovi je spochybnené aj skutočnosťou, že
o tejto platbe nebolo žalobcom vystavené potvrdenie, resp. príjmový pokladničný doklad na rozdiel od
predchádzajúcich platieb v sume 2.500 eur a v sume 2.000 eur, a preto správne súd
prvej inštancie na túto žalovaným 2/ tvrdenú skutočnosť neprihliadol, keď žalovaný 2/ o tomto tvrdení
neuniesol dôkazné bremeno.

11. Odvolací súd posúdil ako nedôvodné aj námietky žalovaného 2/, týkajúce sa vád diela a nesplnenia
podmienok objednávky, keď s týmito námietkami sa dostatočne vysporiadal súd prvej inštancie v
odôvodnenínapadnutéhorozsudkuaodvolacísúdsastotožňuje sjehozáverom,žeprípadnáexistencia
vád diela nemá vplyv na splatnosť ceny riadne prevzatého diela. Žalovaný 2/ v konaní nepreukázal,
a ani netvrdil, že by si u žalobcu riadnou reklamáciou uplatnil práva vyplývajúce zo zodpovednosti za

vady diela.
12. Nové skutočnosti alebo dôkazy, ktoré neboli doteraz uplatnené pred súdom prvej inštancie, sú
spôsobilým odvolacím dôvodom v zmysle § 205 ods. 2 písm. e/ O.s.p., účinného v čase vydania
napadnutého rozsudku, za splnenia podmienok podľa § 205a ods. 1/ O.s.p., za predpokladu, že sú
právne významné a v ich dôsledku súdom prvej inštancie doteraz zistený skutkový stav nemôže obstáť.

13. Žalovaný 2/ vo svojom odvolaní uviedol, že galériu drevo/sklo si objednal u iného dodávateľa,
ktorému aj zaplatil, a preto si žalobca neoprávnene vyúčtoval sumu 2.215 eur, ako aj ďalšie sumy s tým
súvisiace, ktorú skutočnosť však žalovaný 2/ neuviedol v konaní pred súdom prvej inštancie, napriek
tomu, že na pojednávaní dňa 17.06.2016 bol poučený v zmysle § 120 ods. 4 O.s.p. o povinnosti predložiť
všetky dôkazy a skutočnosti alebo ich označiť najneskôr do vyhlásenia uznesenia, ktorým sa končí

dokazovanie, pretože na dôkazy a skutočnosti predložené a označené neskôr súd neprihliada. Nejde
ani o takú skutočnosť, ktorú by žalovaný 2/ bez svojej viny nemohol označiť alebo uviesť, resp. predložiť
dôkazy na jej preukázanie, do rozhodnutia súdu prvej inštancie (§ 205a ods. 1 písm. d/ C.s.p., a preto
v odvolacom konaní nemôže odvolací súd na tieto skutočnosti prihliadať.
14. Z uvedených dôvodov odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie v napadnutej časti podľa § 387

ods. 1 C.s.p. ako vecne správny potvrdil.
15. O náhrade trov odvolacieho konania rozhodol odvolací súd podľa § 396 ods. 1 v spojení s § 255
ods. 1 C.s.p. a žalobcovi, ktorý mal úspech v odvolacom konaní, priznal proti žalovanému 2/ náhradu
trov odvolacieho konania v celom rozsahu.
16. Toto rozhodnutie bolo prijaté pomerom hlasov 3:0.

Poučenie:

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 C.s.p).
Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa
konanie končí, ak sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, ten, kto v konaní vystupoval
ako strana, nemal procesnú subjektivitu, strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v

plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, v tej istej veci sa už
prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie, rozhodoval vylúčený sudca
alebo nesprávne obsadený súd, alebo súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby
uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý
proces (§ 420 C.s.p.).Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo
rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej
otázky, pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho

súdu, ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo je dovolacím súdom
rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1 C.s.p.). Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je
prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) (§
421 ods. 2 C.s.p.).
Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom

plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, napadnutý výrok
odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany neprevyšuje dvojnásobok
minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo
pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen
a)ab).Naurčenievýškyminimálnejmzdyvprípadochuvedenýchvodseku1jerozhodujúcideňpodania
žaloby na súde prvej inštancie (§ 422 ods. 1,2 C.s.p).

Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 C.s.p.).
Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu
oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie,
lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy. Dovolanie je
podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde (§ 427

ods. 1,2 C.s.p.).
V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 C.s.p.).
Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa

musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 C.s.p.). Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je dovolateľom
fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, dovolateľom právnická
osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého
stupňa,aleboakjedovolateľvsporoch sochranouslabšejstranypodľadruhejhlavytretejčastitohto
zákona zastúpený osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou

na zastupovanie podľa predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo
odborovouorganizáciouaakichzamestnanecalebočlen,ktorýzanekoná,mávysokoškolsképrávnické
vzdelanie druhého stupňa (§ 429 ods. 2 C.s.p.).