Rozsudok ,
Potvrdené Judgement was issued on Wednesday, October 10, 2019

Súd: Krajský súd Prešov
Spisová značka: 5Co/2/2019

Identifikačné číslo súdneho spisu: 8800899707
Dátum vydania rozhodnutia: 10. 10. 2019
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Jana Burešová

ECLI: ECLI:SK:KSPO:2019:8800899707.5

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Prešove v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Jany Burešovej a členov senátu

JUDr. Gabriely Klenkovej, PhD. a JUDr. Moniky Juskovej, v spore žalobcu Urbárska a pasienková
spoločnosť, pozemkové spoločenstvo Nižná Jablonka, 067 34 Nižná Jablonka, IČO: 35 506 458,
zastúpený JUDr. Petrom Barňákom, advokátom, Kukorelliho 58, 066 01 Humenné, proti žalovanému
Lesy SR, š.p., Námestie SNP 8, 975 66 Banská Bystrica, IČO: 36 038 351, zastúpený JUDr. Irenou
Sopkovou, advokátkou, Hlavná 25, 040 01 Košice, o zaplatenie 50.545,64 € s prísl., o odvolaní žalobcu
proti rozsudku Okresného súdu Vranov nad Topľou č.k. 10C 852/2000-732 zo dňa 22.5.2018 takto

r o z h o d o l :

Potvrdzuje rozsudok.

Žalovanému priznáva nárok na náhradu trov odvolacieho konania voči žalobcovi v plnom rozsahu s tým,
že o výške tejto náhrady bude rozhodnuté súdom prvej inštancie samostatným uznesením.

o d ô v o d n e n i e :

1. Napadnutým rozsudkom prvoinštančný súd žalobu zamietol. Žalobcovi uložil povinnosť zaplatiť
žalovanému trovy konania vo výške 56 % s tým, že o konkrétnej výške trov konania rozhodne súd
samostatným uznesením po právoplatnosti rozsudku. Žalobcovi uložil povinnosť zaplatiť štátu trovy
konania vo výške 366,41 eur do 3 dní od právoplatnosti rozhodnutia. Žalovanému uložil povinnosť
zaplatiť štátu trovy konania vo výške 103,35 eur do 3 dní od právoplatnosti rozhodnutia.

2. Prvoinštančný súd tak rozhodol o zvyšnej časti uplatneného nároku žalobcu.
Pôvodne sa žalobca žalobou, ktorá bola podaná na Krajský súd v Prešove dňa 21.12.1998, domáhal
zaplatenia sumy 1.954.877 Sk s úrokom z omeškania z dôvodu, že žalovaný po tom, čo od 21.6.1991,
teda od účinnosti Zákona o pôde, mu zaniklo právo hospodárenia na pozemkoch žalobcu, na
nehnuteľnostiach zapísaných na LV č. XXX a LV č. XXX o výmere XX,XX ha vyťažil drevnú hmotu v
rozsahu 3.000 m3, čím žalobcu pripravil o žalovaný zisk (sp. zn. 5Cb 848/98).

Krajský súd v Prešove rozsudkom č.k. 5Cb 848/98-61 zo dňa 22.10.1999 zaviazal žalovaného zaplatiť
žalobcovi 432.139 Sk. Zvyšnú časť vo výške 1.522.738 Sk s prísl. vylúčil na samostatné konanie.
Po tom, čo vec bola vylúčená na samostatné konanie, Okresný súd Vranov nad Topľou rozsudkom
č.k. 10C 852/2000-195 zo dňa 9.10.2006 zaviazal žalovaného zaplatiť žalobcovi sumu 1.509.678 Sk
so 17,6 % úrokom z omeškania od 25.7.1999 do zaplatenia a trovy konania. V prevyšujúcej časti súd
žalobuzamietol.Popodaníodvolaniaodvolacísúduznesenímč.k.5Co119/2006-223zodňa13.12.2007
prvoinštančný rozsudok zrušil v jeho napadnutej časti, t.j. okrem výroku, ktorým v prevyšujúcej časti

žalobu zamietol a vec bola vrátená na ďalšie konanie a nové rozhodnutie.
Vo veci bolo konanie prerušené prvoinštančným súdom z dôvodu, že pred Okresným súdom Humenné
pod č.k. 11C 14/2008 prebiehalo konanie o určenie vlastníckeho práva k nehnuteľnostiam, kde sa
žalobca Lesy Slovenskej republiky, štátny podnik Banská Bystrica domáhal určenia vlastníckeho právak nehnuteľnostiam zapísaným na LV č. XXX a LV č. XXX, k.ú. D. M. proti Urbárskej a pasienkovej
spoločnosti, pozemkové spoločenstvo Nižná Jablonka. Prvoinštančný súd žalobu zamietol, odvolací
Krajský súd v Prešove tento rozsudok potvrdil, avšak Najvyšší súd rozhodnutie Krajského súdu v

Prešove zrušil a vec mu vrátil na ďalšie konanie.
Žalobca v priebehu prvoinštančného konania na podanej žalobe na náhradu za drevnú hmotu trval
s tým, že je aktívne vecne legitimovaný na uplatnenie nároku na náhradu za vyrúbaný lesný porast.
Poukázal na skutočnosť, že v danom prípade je zachované spoluvlastníctvo k spoločnej veci a žalobca s
touto vecou hospodári a nakladá, žalobca má právnu subjektivitu. Žalovaný v priebehu prvoinštančného

konania namietal, že nárok za vyrúbaný lesný porast si môže uplatniť len fyzická osoba, ktorá je
oprávnenou osobou podľa zákona č. 229/1991 Zb. o úprave vlastníckych vzťahov k pôde a inému
poľnohospodárskemu majetku.
Prvoinštančný súd zistil, že pôvodne označené nehnuteľnosti zapísané na LV č. XXX k.ú. D. M. sa
aktuálne nachádzajú zapísané na LV č. XXX, XXX, XXX a XXX, k.ú. D. M. a ďalej nehnuteľnosti pôvodne
zapísané na LV č. XXX sa aktuálne nachádzajú zapísané na LV č. XXX, XXX V. XXX, k.ú. D. M.. Žalobca

je zapísaný ako pozemkové spoločenstvo s právnou subjektivitou.
Prvoinštančný súd vec posúdil jednak podľa ust. § 11 ods. 1 a § 31 ods. 1, 2 zákona č. 181/1995 Z.z.
o pozemkových spoločenstvách, účinného v čase vzniku žalobcu, ďalej podľa § 4 ods. 1, § 5 ods. 1, 2,
§ 15 ods. 1, § 24 ods. 4 a § 28 zákona č. 229/1991 Zb. účinného v čase, za ktorý si žalobca uplatňuje
nárok na úhradu za vyrúbaný lesný porast (od júna 1991 do 31.12.1995).

Prvoinštančný súd pri rozhodovaní o škode vychádzal aj z ust. § 415 a § 420 ods. 1 Občianskeho
zákonníka a čl. 6 Výnosu Ministerstva lesného a vodného hospodárstva č. 1/1992 zo dňa 30.1.1992.
Uviedol, že nárok žalobcu nie je dôvodný. Žalobca je pozemkovým spoločenstvom s právnou
subjektivitou, ktoré vzniklo dňom registrácie spoločenstva v registri pozemkových spoločenstiev dňa
28.6.1996. Do tej doby fungovalo ako združenie podľa zákona č. 83/1990 Zb.

Žalovanému dňa 21.6.1991 zaniklo právo hospodárenia na lesných pozemkoch v k.ú. D. M.. Organizácia
lesnéhohospodárstvamohlavykonávaťhospodárskučinnosťlenspredchádzajúcimsúhlasomvlastníka
a vôľu vlastníka rešpektovať, na lesných pozemkoch mohla vykonávať iba nevyhnutnú činnosť bez
rubnej ťažby, o predaji drevnej hmoty mala viesť osobitnú evidenciu a získané prostriedky viesť na
osobitnom účte, čo sa však nestalo. Ujmu v lehote 30 dní žalobcovi žalovaný nezaplatil. Oprávnenou

osobu na požadovanie takejto ujmy bol vlastník lesov, teda konkrétne fyzické osoby, nie združenie
občanov, prípadne pozemkové spoločenstvo. Nárok na ujmu si mali uplatniť fyzické osoby, spoluvlastníci
nehnuteľností, evidované na listoch vlastníctva.
Žalobca si nárok uplatnil podľa § 5 Zákona o pôde č. 229/1991 Zb. Zákon v ust. § 4 a § 5 presne
ustanovuje, kto je oprávnenou a povinnou osobou. Oprávnenou osobou je štátny občan Slovenskej

republiky, predtým Českej a Slovenskej Federatívnej Republiky, ktorý má trvalý pobyt na jej území a
ktorého pôda, budovy a stavby patriace poľnohospodárskej usadlosti prešli na štát alebo iné právnické
osoby v dobe od 25.2.1948 do 1.1.1990. Takejto oprávnenej osobe - fyzickej osobe, podľa § 15 ods. 1
Zákona o pôde prislúcha právo na náhradu za trvalý porast, ktorý bol na pozemku v čase jeho prevzatia
štátom alebo inou právnickou osobou, ak v čase vydania pozemku na ňom nie je porovnateľný porast.

Ani v takom prípade žalobca nie je aktívne legitimovaný na požadovanie takejto ujmy, pretože toto právo
prislúcha len osobe oprávnenej podľa tohto zákona, teda fyzickej osobe, ktorej nehnuteľnosti prešli na
štát alebo inú právnickú osobu. Žalobca takouto fyzickou osobou nie je.
Vo vzťahu k uplatnenému nároku na náhradu škody podľa Občianskeho zákonníka prvoinštančný súd
poukázal na ust. § 28 zákona č. 229/1991 Zb., podľa ktorého finančné nároky alebo iné nároky súvisiace

s vydávanými vecami je možné uplatňovať si len podľa špeciálneho právneho predpisu podľa Zákona
o pôde, nie podľa Občianskeho zákonníka. Aj v tomto ustanovení je odkaz na oprávnenú osobu, ktorou
je podľa Zákona o pôde fyzická osoba, spoluvlastník spoločnej nehnuteľnosti.
V priebehu konania žalovaný vzniesol aj námietku premlčania a touto námietkou sa prvoinštančný
súd zaoberal len okrajovo s poukazom na nedostatok aktívnej vecnej legitimácie v tomto spore, keď

uviedol, že ak by bol aj žalobca oprávnený požadovať od žalovaného spôsobenú škodu, je nárok
potrebné považovať za premlčaný. Žalobca sa o výške škody dozvedel z jednotlivých evidenčných listov
porastu, ktoré boli doložené k žalobe, podpísané žalobcom a vyhotovené dňa 18.12.1995. Žaloba bola
podaná dňa 21.12.1998, teda po uplynutí dvojročnej premlčacej lehoty podľa § 106 ods. 1 Občianskeho
zákonníka a aj po uplynutí trojročnej lehoty podľa § 101 Občianskeho zákonníka.

O trovách konania prvoinštančný súd rozhodol podľa § 255 ods. 1, 2 CSP a § 262 ods. 1 CSP a zaviazal
žalobcu na náhradu trov žalovaného v pomernej výške, pretože žalobca si pôvodne uplatňoval nárok vo
výške 1.954.877 Sk. Rozhodnutím súdu na základe čiastočného uznania nároku bol žalovaný zaviazaný
na zaplatenie sumy 432.139 Sk, teda 14.346 eur. V tejto časti bol žalobca úspešný, preto jeho úspechje v rozsahu 22 %. Úspech žalovaného je v rozsahu 78 % a po odpočítaní je miera úspechu žalovaného
v rozsahu 56 %. O výške rozhodne prvoinštančný súd samostatným uznesením (§ 262 ods. 2 CSP).
Ďalej sa prvoinštančný súd zaoberal trovami štátu v súlade s ust. § 251, § 260 a čl. 4 ods. 1, 2 Civilného

sporového poriadku. Dospel k záveru, že v danej veci bolo nariadené znalecké dokazovanie, preddavok
na znalecké dokazovanie bol zložený žalobcom vo výške 5.000 Sk. Nebol postačujúci na vyplatenie
odmeny hotových výdavkov znalca L.. Š. T.. Zostávajúca časť odmeny vo výške 14.152 Sk (469,76 eur)
bola poukázaná z finančných prostriedkov štátu. Keďže štát v danej veci vynaložil finančné prostriedky
na úhradu odmeny a hotových výdavkov znalca prostredníctvom analógie iuris s prihliadnutím na princíp

všeobecnej spravodlivosti zaviazal strany sporu pomerne podľa ich úspechu v celkovom súdnom konaní
na náhradu trov štátu. Keďže žalobca mal úspech v súdnom konaní vo výške 78 % a žalovaný vo výške
22 %, súd zaviazal žalobcu na náhradu trov štátu v sume 366,41 eur (78 % zo sumy 469,76 eur) a
žalovaného v čiastke 103,35 eur (22 % zo sumy 469,76 eur).

3. Proti tomuto rozsudku v zákonom stanovenej lehote podal odvolanie žalobca. Namietal, že konanie

pred prvoinštančným súdom má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo
veci, súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam a
rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Žalobca poukázal v odvolaní na predchádzajúce rozhodnutia v prejednávanej veci, kde v konaní
pred Krajským súdom v Prešove čiastočne bol nárok žalobcu žalovaným uznaný a tak rozsudkom

Krajského súdu v Prešove č.k. 5Cb 848/98-61 žalovanému bola uložená povinnosť zaplatiť žalobcovi
432,139 Sk. Zvyšok bol vylúčený na samostatné konanie. Pôvodne prvoinštančným rozsudkom č.k. 10C
852/2000-195 bolo nároku žalobcu v celom rozsahu vyhovené. Odvolací súd zrušil tento rozsudok s
tým, že bolo potrebné zaoberať sa presnou špecifikáciou výšky uplatneného nároku, vrátane právnej
kvalifikácie a zaoberať sa v tom čase tiež vznesenou námietkou premlčania.

Žalobca si uplatnil u právneho predchodcu žalovaného právo na vydanie urbárskych pozemkov v
katastrálnom území Nižná Jablonka dňa 4.2.1992 podľa § 5 zákona č. 229/1991 Zb. Zákona o pôde.
Právny predchodca žalovaného vydal žalobcovi časť urbárskych pozemkov až dňa 31.12.1995. Za
obdobie od uplatnenia nárokov roku 1992 až 1995 žalovaný vykonával ťažbu drevnej hmoty, ktorá spolu
predstavovala 1.954.870 Sk ako ujma. Žalovaný dokonca čiastočne nárok uznal, keď na základe prvého

rozsudku prvoinštančného Krajského súdu v Prešove čiastočne žalobcovi plnil sumu 423.139 Sk.
Žalobca poukazuje na to, že jeho nárok za vyrúbanú drevnú hmotu sa opiera jednak o čl. 6 Výnosu
Ministerstva lesného a vodného hospodárstva č. 1/1992 zo dňa 30.1.1992, ďalej podľa § 5 Zákona
o pôde č. 229/1991 Zb. a potom aj podľa § 415 a § 420 Občianskeho zákonníka. Žalobca v
odvolaní tvrdí, že je aktívne vecne legitimovaný na podanie takejto žaloby. Poukázal na to, že je

pozemkovým spoločenstvom, ktoré aktuálne upravuje zákon č. 97/2013 Z.z. Predtým jeho postavenie
bolo upravené v zákone č. 181/1995 Z.z. o pozemkových spoločenstvách. Urbárske vlastníctvo a
vlastníctvo pozemkového spoločenstva je osobitným systémom právnych vzťahov ohľadne majetku,
ktorý predstavoval pôvodné pozemky pridelené poddaným a nerozdelené do priameho individuálneho
vlastníctva, ale zachované vo forme spoluvlastníctva, a to len pri lesnej pôde a pasienkoch. Z právneho

hľadiska ide o osobitný druh podielového spoluvlastníctva, pretože všetky pozemky tvoria spoločnú
nehnuteľnosť. So spoločnou nehnuteľnosťou nemožno nakladať samostatne, majú spoločný právny
režim a urbárnik, vlastník podielu na urbárskej pôde, nemôže samostatne nakladať so svojim podielom
na spoločnej nehnuteľnosti. Ide o nedeliteľnosť urbáru. Keďže žalobca je pozemkovým spoločenstvom
so samostatnou právnou subjektivitou, koná vo vlastnom mene a na vlastnú zodpovednosť a tak

v mene členov pozemkového spoločenstva. Pokiaľ došlo k obnoveniu urbárskych a pasienkových
spoločenstiev na Slovensku od účinnosti zákona č. 229/1991 Zb., žalobcovia si vytvorili združenie,
a to Urbársku a pasienkovú spoločnosť Nižná Jablonka ešte 25.9.1992, pričom táto spoločnosť
vyzvala právneho predchodcu žalovaného na vydanie nehnuteľnosti, pretože žalovanému zaniklo právo
hospodárenia na lesných pozemkoch už dňa 21.6.1991. Napriek tomu prvoinštančný súd žalobu

zamietol a v tom žalobca vidí nesprávne právne posúdenie veci, keď prvoinštančný súd nepovažoval
žalobcu za aktívne vecne legitimovanú osobu na podanie uvedenej žaloby. Skutočnosť, že uplatnený
nárok si môže uplatňovať len fyzická osoba je nesprávny, zužujúci a v rozpore s obsahom zákona
č. 229/1991 Z.z. o pôde, v rozpore s § 330/1991 Zb. o pozemkových úpravách a pozemkových
spoločenstvách. Potiera účel, zmysel a samotný obsah uvedených právnych predpisov. Žalobca

pritom poukázal na skutočnosť, že pokiaľ je vydávaný lesný pozemok bez vytyčovania jednotlivých
pozemkov spoluvlastníkom, na obstaranie spoločných vecí súvisiacich s odovzdávaním pozemkov a
ich ďalším využívaním sa vlastníci môžu združiť alebo vytvoriť lesné spoločenstvo alebo pozemkové
spoločenstvo, čo sa v prejednávanej veci aj stalo. Ďalej žalobca poukázal aj na zákon č. 330/1991Zb., najmä na ust. § 37 citovaného zákona, kde sa vydávajú nielen spoluvlastnícke podiely, ale
aj iné práva na spoločných nehnuteľnostiach, na ktoré sa vzťahovali predpisy o úprave právnych
pomeroch pasienkového majetku bývalých urbárnikov a podobných právnych útvarov. Lesné celky

sa teda vydávali nie individuálne fyzickým osobám, ale spoločným zástupcom vlastníkov združenia
alebo spoločenstvám. V prejednávanej veci právny predchodca žalovaného vydal a fyzicky odovzdal
lesný majetok žalobcovi, teda Urbárskej a pasienkovej spoločnosti, pozemkové spoločenstvo Nižná
Jablonka, so všetkými právami a povinnosťami. Právny predchodca pozemkového spoločenstva ako
združenie občanov si uplatňovalo všetky nároky v súlade s ustanoveniami zákona č. 229, 330/1991 Zb.

a podľa Výnosu Ministerstva lesného a vodného hospodárstva Slovenskej republiky č. 2/1992. Žalobca,
keďže je pozemkovým spoločenstvom s právnou subjektivitou, vystupuje ako podnikateľský subjekt,
koná vo vlastnom mene a na vlastnú zodpovednosť a podieloví spoluvlastníci urbárskej nehnuteľnosti
katastrálneho územia Nižná Jablonka sú členmi pozemkového spoločenstva a svoje nehnuteľnosti
vniesli do správy spoločenstva a spoločného obhospodarovania žalobcu podľa § 8 - 12 a § 19 zákona
č. 97/2013 Z .z. Na základe predchádzajúcej, ale aj súčasnej právnej úpravy, žalobca má právo

hospodáriť na lesných pozemkoch a vykonávať podnikateľskú činnosť podľa živnostenského zákona a
teda nepochybne uplatňovať aj akékoľvek nároky vo vzťahu k iným podnikateľským subjektom, vrátane
náhrady ujmy. Žalobca je teda nositeľom subjektívnych práv na náhradu ujmy, ktorú spôsobil žalovaný
ako povinná osoba podľa výnosu Ministerstva lesného a vodného hospodárstva č. 1/1992, č. 2/1992,
ako aj náhrady škody podľa zákona č. 229/1991 Zb. a zákona č. 330/1991 Zb.

Žalobca nesúhlasil ani s vyhodnotením uplatneného nároku ako premlčaného, keď pokiaľ nie je aktívne
vecne legitimovaný, otázku premlčania nemá význam posudzovať. Pokiaľ by aj sa bolo dôvodné
zaoberať námietkou premlčania, ide o špeciálny nárok na náhradu ujmy, na ktoré sa vzťahuje ust. §
101 Občianskeho zákonníka, teda trojročná premlčacia lehota, ktorá nemohla začať plynúť skôr, ako
došlo k fyzickému odovzdaniu lesov žalobcovi, čo sa udialo ku dňu 31.12.1995. Podľa výnosu malo

dôjsť k úhrade zo strany žalovaného do 30 dní od uplatnenia ujmy a tak premlčacia lehota mala plynúť
až do 31.1.1996, kedy sa právo mohlo vykonať po prvý raz. Keďže žaloba bola podaná 31.12.1998,
bola podaná pred uplynutím trojročnej premlčacej lehoty, pričom objektívna premlčacia lehota podľa
žalobcu je 10 ročná, pretože ide o škodu spôsobenú úmyselne. Žiadal preto, aby odvolací súd zmenil
prvoinštančný rozsudok, prípadne zrušil rozsudok prvej inštancie a vec vrátil prvoinštančnému súdu.

Uplatnil si nárok na náhradu trov konania.

4. K odvolaniu zaujal písomné stanovisko žalovaný. Žalovaný vo vyjadrení žiadal, aby odvolací súd
napadnuté prvoinštančné rozhodnutie ako správne, spravodlivé a zákonné potvrdil a uplatnil si trovy
odvolacieho konania. Poukázal na to, že aktívnu legitimáciu v spore nie je možné preukazovať

právnou subjektivitou, keď žalobca vystupuje ako podnikateľský subjekt a koná vo vlastnom mene a
na vlastnú zodpovednosť. To, že podieloví spoluvlastníci urbárskych nehnuteľností kat. úz. D. M. sú
členmi pozemkového spoločenstva a svoje nehnuteľnosti vniesli do správy spoločenstva, žalobca má
ako pozemkové spoločenstvo právo hospodáriť na lesných pozemkoch a vykonávať podnikateľskú
činnosť a uplatňovať si nároky vo vzťahu k podnikateľským subjektom. Vzhľadom na to, že zákon

stanovuje, že členstvo v spoločenstve vzniká a zaniká prevodom alebo prechodom vlastníckeho práva
k podielu spoločnej veci a žalobca spravuje spoločnú nehnuteľnosť, kde členom spoločenstva sú všetci
vlastníci spoločne obhospodarovanej nehnuteľnosti, spoločenstvo len vykonáva správu prenechanej
nehnuteľnosti, práva uvedené podľa zákona ostávajú zachované spoluvlastníkom ako práva viažuce
sa na vlastníctvo. Nemožno si preto zamieňať obstarávanie spoločných záležitostí pozemkovým

spoločenstvom s uplatnením nároku oprávnenej osoby podľa špeciálnych reštitučných predpisov. Zákon
č. 330/1991 Zb. zakotvil, že na obstarávanie spoločných vecí bolo možné založiť lesné a pasienkové
spoločenstvo, v ust. § 37 ods. 2 stanovil, že na uplatňovanie nároku na vydanie nehnuteľnosti a nárokov
vyplývajúcich zo spoluvlastníctva pri pozemkových úpravách si môžu určiť oprávnené osoby spoločného
zástupcu. Na to však je potrebný súhlas majiteľov väčšiny podielov. Žalobca ale nepreukázal, že je

nositeľom hmotnoprávnych oprávnení v právnom vzťahu, z ktorého je vyvodzovaný žalobou uplatnený
nárok. Vlastníctvo k predmetným nehnuteľnostiam je doposiaľ v súdnom konaní a súdy doposiaľ
nerozhodli, kto je vlastníkom sporných nehnuteľností. Navyše, nárok je premlčaný.

5. Odvolací súd v rámci kompetencií vyplývajúcich z ust. § 34 CSP preskúmal napadnutý rozsudok

prvoinštančného súdu podľa zásad uvedených v ust. § 379 a nasl. CSP, bez nariadenia pojednávania
podľa § 385 CSP a contrario a zistil, že rozhodnutie súdu prvej inštancie je správne.6. Odvolací súd po preskúmaní spisového materiálu dospel k záveru, že odvolacie námietky žalobcu nie
sú dôvodné. Žalobca namietal, že prvoinštančný súd sa v konaní dopustil pochybenia tým, že konanie
má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci.

Odvolací súd skúmal, či v priebehu prvoinštančného konania došlo zo strany súdu k akémukoľvek
pochybeniu v procesnom postupe súdu a či takéto pochybenie mohlo mať za následok nesprávne
rozhodnutie vo veci.
Žalobca vo svojom odvolaní bližšie takúto vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo
veci nešpecifikoval a odvolací súd (§ 380 CSP) takúto vadu v rámci rozsahu svojej prieskumnej činnosti

a viazanosťou odvolacích dôvodov nezistil.

7. Ďalej žalobca vytýkal prvoinštančnému súdu, že súd prvej inštancie na základe vykonaných dôkazov
dospel k nesprávnym skutkovým zisteniam. Pokiaľ súdne rozhodnutie trpí skutkovými vadami, ak bol
nesprávne určený jeho skutkový základ, dochádza k tejto situácii buď preto, že prvoinštančný súd
nevykonal relevantné navrhované dôkazy, alebo nesprávne ustálil skutkový stav z vykonaných dôkazov,

alebo nedostatočne zistil skutkový stav z dôvodu, že je možné ešte aj v odvolacom konaní dotvárať
tento skutkový stav novotami.
Tretia alternatíva vzhľadom na sporové konanie a koncentračnú zásadu neprichádza v prejednávanej
veci do úvahy. Pokiaľ odvolací súd skúmal nevykonanie relevantných navrhnutých dôkazov, z obsahu
spisutakátoprocesnásituácianevyplýva,pretoževšetkystranysporunavrhlidovyhláseniadokazovania

za ukončené prvoinštančným súdom všetky dôkazy, ktoré vo veci chceli vykonať, predložili všetky listiny,
ktoré vo veci chceli použiť ako dôkaz a nebolo zistení ani v odvolacom konaní, že by k opomenutiu
vykonania akéhokoľvek dôkazu došlo.
Pokiaľ žalobca namietal nesprávne skutkové zistenia z vykonaných dôkazov, v takom prípade vykonané
dôkazy hodnotí súd podľa svojej úvahy a to každý dôkaz jednotlivo a všetky dôkazy v ich vzájomnej

súvislosti. Svoje úvahy uvedie v odôvodnení rozsudku. Prvoinštančný súd vyhodnotil všetky dôkazy v
prejednávanej veci podľa dôležitosti, a to z hľadiska relevancie vo vzťahu k zisťovaným skutočnostiam,
z pohľadu zákonnosti (forma získania dôkazu a jeho vykonania) a z hľadiska pravdivosti pri zisťovaní
hodnovernosti zdroja tohto dôkazu. A pri vyhodnotení všetkých dôkazov relevantných pre rozhodnutie
v tejto veci prvoinštančný súd nezistil žiadne iné okolnosti a skutkové okolnosti prípadu, než tie,

ktoré vyplývajú z listín a predložených dokladov, a svedčia o tom, že nárok žalobcu je premlčaný.
Prvoinštančný súd všetky dôkazy, ktoré boli dôvodom pre takéto svoje rozhodnutie správne vyhodnotil
a toto vyhodnotenie je v súlade s pravidlami formálnej logiky.

8. Žalobca ďalej namietal, že prvoinštančný súd vydal rozhodnutie, ktoré vychádza z nesprávneho

právneho posúdenia veci. Nesprávne právne posúdenie veci predstavuje právnu vadu rozhodnutia a
tento odvolací dôvod je naplnený vtedy, ak na zistený skutkový stav, ktorý odvolací súd považoval
za zistený správne, prvoinštančný súd 1. neaplikoval príslušnú právnu normu, 2. aplikoval nesprávnu
právnu normu, 3. obsah správnej právnej normy nesprávne interpretoval alebo 4. správne zvolenú a
správne interpretovanú právnu normu nesprávne aplikoval.

Odvolací súd nezistil pri právnom posúdení veci prvoinštančným súdom takéto pochybenie.
Prvoinštančný súd vec správne právne posúdil, pretože správne aplikoval právnu normu na správne
zistený skutkový stav. Prvoinštančný súd sa v svojom rozhodnutí vysporiadal so základnými námietkami
žalovaného a aj žalobcu s tým, že dal odpoveď na všetky podstatné skutočnosti, ktoré vyšli najavo v
priebehu konania a mali zásadný vplyv pre rozhodnutie v prednávanej veci.

9. Žalobca podľa žaloby doručenej súdu dňa 21.12.1998 (sp. zn. KS Prešov 5Cb 848/98) si uplatnil
nárok na náhradu za vyrúbanú drevnú hmotu na lesných pozemkoch zapísaných na LV č. XXX, XXX,
k.ú. D. M. za obdobie od dňa účinnosti zák. č. 229/1991 Zb., t.j. od 24.6.1991, kedy došlo k zániku práva
ich užívať na zabezpečenie lesnej výruby a ostatných funkcií lesa do 31.12.1995, keď dňa 18.12.1995

žalovaný zdokladoval žalobcovi, koľko drevnej hmoty v tomto období na lesných pozemkoch a v akej
hodnote vyťažil.

10. V priebehu konania žalovaný namietal premlčanie uplatneného nároku. Ide o hmotnoprávnu
námietku s procesnými dôsledkami. Pokiaľ je totiž vznesená dôvodne, dochádza k zániku uplatneného

nároku, t.j. subjektívne právo prestalo byť vznesením námietky premlčania vynútiteľné. Pokiaľ je
námietka premlčania vznesená, súd sa touto námietkou musí zaoberať prioritne, vždy ako primárnou
otázkou a až následne posudzovať nárok uplatnený žalobcom, pokiaľ vyhodnotí, že nárok premlčaný
nie je.V prejednávanej veci prvoinštančný súd vyhodnotil námietku premlčania žalobcu ako dôvodnú. Odvolací
súd len na doplnenie správnych záverov prvoinštančného súdu dodáva, že nárok žalobcu nevychádza
z ust. § 24 zák. č. 229/1991 Zb.

Zákon č. 229/1991 Zb. podľa § 24 umožňuje vlastníkovi lesného pozemku uplatniť si náhradu za trvalé
porasty ku dňu skončenia práva užívania lesnej pôdy (§ 22 ods. 1 písm. c/ zákona).
V danom prípade však nárok na vyrúbanú drevnú hmotu je žalobcom špecifikovaný za obdobie od
júna 1991 do 31.12.1995 vo výške 1.954.877 Sk, t.j. za obdobie od účinnosti zákona č. 229/1991
do 31.12.1995. Ide o výrub, za ktorý žalovaný žalobcovi odmietol uhradiť zisk, kedy výrub nespadá

do obdobia platnosti nárokov podľa zák. č. 229/1991 Zb., týka sa obdobia po vydaní pozemkov
oprávneným osobám. Uvedené vyplýva aj zo žiadosti o úhradu adresovanú žalovanému (čl. 615 spisu).
Výška uplatnenej náhrady vyplýva z Evidenčných listov porastu, kde žalovaný vypočítal výšku ceny za
realizovanú ťažbu drevnej hmoty a žalobca tieto výpočty prevzal dňa 18.12.1995 (čl. 4 až 27 pôvodného
spisu Krajského súdu v Prešove sp. zn. 5Cb 848/1998). Žaloba bola podaná 21.12.1998.
Keďže žalobca si nárok uplatnil ako nárok na náhradu škody, prvoinštančný súd skúmal lehoty (najmä

dlhšiu, objektívnu) v súvislosti so vznesenou námietkou premlčania (§ 306 ods. 2 OZ).
Z výsledkov dokazovania a z právnych záverov rozsudku Krajského súdu v Prešove, č.k. 5Cb 848/98-61
sajaví,žeideonároknavydanieplneniazbezdôvodnéhoobohatenia,kdeobjektívnalehotajeupravená
v ust. § 107 ods. 2 OZ.
Toto posúdenie nemá vplyv na správnosť záverov prvoinštančného súdu. V oboch prípadoch objektívna

lehota začala plynúť, keď ku skutočnosti, ktorá mala vplyv na uplatnenie nároku došlo. Touto
skutočnosťou je najneskôr vyčíslenie množstva a ceny výrubu dreva žalovaným a odovzdanie
Evidenčných listov porastu žalobcovi dňa 18.12.1995. Vtedy žalobca sa objektívne dozvedel o tom, že
mu vznikol nárok na náhradu za vyrúbaný porast a deň nasledujúci mohol podať žalobu na súd, t.j. dňa
19.12.1995.

Objektívna trojročná premlčacia lehota uplynula dňa 19.12.1998. V tejto lehote mohla byť podaná včas
žaloba. Keďže žaloba bola podaná až 21.12.1998, námietka premlčania bola žalovaným vznesená
dôvodne. Skúmanie subjektívnej dvojročnej lehoty je za tejto situácie bez významu, pretože najneskôr
sa subjektívna premlčacia lehota skončí uplynutím objektívnej premlčacej lehoty, ktorá je 3-ročná.
Pokiaľ žalobca tvrdil, že v prejednávanej veci plynie 10-ročná objektívna lehota, toto tvrdenie nebolo

ničím preukázané.
Preto bolo namieste žalobu zamietnuť pre premlčanie tak, ako to zistil prvoinštančný súd.

11. Vo vzťahu k aktívnej vecnej legitimácii v spore je potrebné zdôrazniť, že nie je namieste už túto
otázku skúmať. Pokiaľ je uplatnené právo žalobcu premlčané, je daný dôvod na zamietnutie žaloby bez

ohľadu na to, či z hmotného práva žalobcovi toto právo patrí, či je preukázaná zodpovednosť žalovaného
alebo preukázaná aj výška uplatneného nároku.
Len na ozrejmenie je potrebné uviesť, že pokiaľ sa nárok uplatňuje podľa zák. č. 229/1991 Zb., v takom
prípade je oprávnenou osobou a aktívne vecne legitimovanou osobou osoba špecifikovaná v tomto
osobitnom predpise. Pokiaľ sa nárok uplatňuje podľa všeobecného predpisu (Občiansky zákonník),

aktívne vecne legitimovaná je tá osoba, ktorá preukáže, že jej svedčí uplatnené právo.

12. Preto odvolací súd napadnutý rozsudok prvoinštančného súdu podľa § 387 ods. 1, 2 CSP potvrdil.

13. O trovách odvolacieho konania odvolací súd rozhodol podľa § 396 ods. 1 CSP v spojení s ust. §

255 ods. 1 CSP a priznal úspešnému žalovanému v odvolacom konaní nárok na náhradu trov konania
voči žalobcovi s tým, že o výške tejto náhrady podľa § 262 ods. 2 CSP rozhodne prvoinštančný súd v
samostatnom rozhodnutí.

14. Toto rozhodnutie bolo prijaté senátom odvolacieho súdu v pomere hlasov 3:0.

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu odvolanie nie je prípustné.

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP).Podľa § 420 CSP, dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej
alebo ktorým sa konanie končí, ak
a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,

b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu,
c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný
zástupca alebo procesný opatrovník,
d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,
e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo

f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces.

Podľa § 421 ods. 1 CSP, dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo
alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia
právnej otázky,

a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu,
b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo
c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne.

Podľa § 421 ods. 2 CSP, dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd

rozhodol o odvolaní proti uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n).

Podľa § 423 CSP, dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné.

Podľa § 424 CSP, dovolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané.

Podľa § 427 ods. 1 CSP, dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia
odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané
opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej
opravy.

Podľa § 427 ods. 2 CSP, dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom
odvolacom alebo dovolacom súde.

Podľa § 428 CSP, v dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému

rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie
považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh).

Podľa § 429 ods. 1 CSP, dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a
iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom.

Podľa § 429 ods. 2 CSP, povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je
a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,
b) právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické
vzdelanie druhého stupňa,

c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený
osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa
predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a
akichzamestnanecalebočlen,ktorýzanekonámávysokoškolsképrávnickévzdelaniedruhéhostupňa.