Rozsudok ,
Zmenené Judgement was issued on Tuesday, October 15, 2019

Súd: Krajský súd Prešov
Spisová značka: 3To/46/2019

Identifikačné číslo súdneho spisu: 8519010182
Dátum vydania rozhodnutia: 15. 10. 2019
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Monika Halkociová

ECLI: ECLI:SK:KSPO:2019:8519010182.5

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Prešove v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Moniky Halkociovej a sudcov JUDr.

Mariána Sninského a Mgr. Iva Maruščáka na verejnom zasadnutí konanom dňa 15.10.2019, v trestnej
veci obžalovaného Š. S. pre prečin nebezpečného vyhrážania podľa § 360 ods. 1, ods. 2 písm. b) Tr.
zákona, o odvolaní obžalovaného proti rozsudku Okresného súdu Stará Ľubovňa sp. zn. 1T/65/2019
zo dňa 26.08.2019, takto

r o z h o d o l :

Podľa § 321 ods. 1 písm. d), písm. e), ods. 3 Tr. poriadku z r u š u j e napadnutý rozsudok vo výroku
o treste a o ochrannom opatrení.

Podľa § 322 ods. 3 Tr. poriadku
Obžalovanému Š. S., nar. XX.X.XXXX v H., trvale bytom
H. XXX, Q.. N. Ľ., t. č.
v ÚVV a ÚVTOS Prešov,

u k l a d á

Podľa § 360 ods. 2 Tr. zákona, § 38 od. 2 Tr. zákona trest odňatia slobody vo výmere 15 (pätnásť)
mesiacov.

Podľa § 49 ods. 1 písm. a) Tr. zákona výkon trestu podmienečne odkladá.

Podľa § 50 ods. 1 Tr. zákona určuje skúšobnú dobu na 1 (jeden) rok.

Podľa § 73 ods. 2 písm. c) Tr. zákona ochranné psychiatrické liečenie ambulantnou formou.

o d ô v o d n e n i e :

Napadnutým rozsudkom uznal súd prvého stupňa obžalovaného Š. S. za vinného z prečinu
nebezpečného vyhrážania podľa § 360 ods. 1, ods.2 písm. b) Tr. zákona s poukazom na § 139 ods. 1
písm. c) Tr. zákona, na tom skutkovom základe, že:

- dňa 25.2.2019 v čase okolo 13.30 hod. pod vplyvom alkoholických nápojov doma, v obci H., v rodinnom
dome č. XXX, okr. N. Ľ., prišiel k uzamknutým dverám izby svojho syna, Z. S., ktorý sa v tom čase
nachádzal v izbe a dobíjal sa do jeho izby búchaním dreveným poriskom o rozmeroch 57 cm x 4 cm po

drevených dverách, na ktorých pritom vybil drevené dosky, pričom synovi kričal „ja ťa zničím, ťa dobiju,
ťa zabiju“, čím u svojho syna vzbudil obavu, že svoje vyhrážky aj uskutoční.Za to mu podľa § 360 ods. 2 Tr. zákona pri nezistení poľahčujúcich nepriťažujúcich okolností uložil
trest odňatia slobody vo výmere 10 mesiacov, podľa § 48 ods. 2 písm. a) Tr. zákona obžalovaného pre
výkon uloženého trestu odňatia slobody zaradil do ústavu na výkon trestu odňatia slobody s minimálnym

stupňom stráženia. Zároveň obžalovanému podľa § 73 ods. 2 písm. a), písm. c) Tr. zákona v spojení s
§ 74 ods. 1 Tr. zákona uložil ochranné psychiatrické liečenie ústavnou formou.

Proti tomuto rozsudku v zákonom stanovenej lehote, priamo do zápisnice o hlavnom pojednávaní, podal
obžalovaný odvolanie, a to tak proti výroku o vine, ako aj proti výroku o treste. V písomných dôvodoch

svojho odvolania uviedol, že nepopiera, že vo svojom dome kričal, búchal na dvere izby, v ktorej bol syn,
ale je to jeho dom. Podľa jeho názoru nie je možné takýto skutok posudzovať ako prečin nebezpečného
vyhrážania tak, ako je popísaný v obžalobe. Ustanovenie § 360 Tr. zákona poskytuje trestnoprávnu
ochranu pokojnému občianskemu spolužitiu pred jeho hrubým narušeným konaním, ktoré vzbudzuje
dôvodné obavy o život, zdravie alebo spôsobenie inej ťažkej ujmy. Jeho správanie vo vlastnom dome
súd posúdil ako konanie, ktoré je v rozpore s uvedeným zákonným ustanovením. Pokiaľ jeho syn Z.

S., ktorý v konaní vystupuje ako poškodený, sa ho mal báť, mal možnosť kedykoľvek z domu odísť a
nezneužívať jeho a jeho manželku. Postoj syna k riešeniu ich spolužitia spôsobil, že syn je na slobode
a on je vo väzbe. Bol to však poškodený, ktorý útočil na obžalovaného fyzicky, bil ho po hlave a nie
on (obžalovaný) na neho (poškodeného). Lenže on (obžalovaný) nikdy nevolal políciu. Namiesto toho,
aby sa mu syn snažil pomôcť, keďže už je starý, bol to obžalovaný, kto poskytoval poškodenému nielen

bývanie, ale aj stravu a syn sa mu odvďačil tak, že naňho zavolal políciu, klamal a vymýšľal si rôzne
nepravdy. Syn mu ničím neprispieval ani na bývanie, ani na stravu. On popiera, aby sa mu vyhrážal
takým spôsobom, ktorý by u syna vzbudil obavu o život a zdravie. Poškodený tvrdí, že problémy medzi
nimi sú už dva až tri roky, mohol odísť z domu a nestrpčovať mu život, načo tam ostával. Poukázal na
rozhodnutie Krajského súdu v Trenčíne sp. zn. 23To/125/2017 zo dňa 12.02.2018, z ktorého vyplýva, že

ak je vyhrážanie tolerované dlhšiu dobu, môže existovať oprávnená pochybnosť, že nemohlo vzbudiť
dôvodnú obavu o svoj život a zdravie. Ak jeho syn uvádza, že jeho konanie vzbudilo v ňom obavu,
potom klame. Jeho výpoveď je jednoznačne účelová, chce sa zbaviť otca, ale aj matky, pretože syn
veľmi dobre vie, že matka potrebuje 24 hodinovú opateru, ktorú však on nie je schopný zabezpečiť.
To, či ide o vyhrážanie spôsobilé vzbudiť u iného dôvodnú obavu, je potrebné posúdiť so zreteľom na

všetky konkrétne okolnosti prípadu, treba brať do úvahy povahu vyhrážky, porovnať fyzické a povahové
vlastnosti páchateľa s fyzickými a povahovými vlastnosťami poškodeného. Uviedol ďalej, že medzi nimi
je23ročnýrozdielažeokresnýsúdnevenovalnáležitúpozornosťobjasneniutejtootázky.Pociťujeveľkú
krivdu, že jemu nikto nechce veriť, že sa synovi žiadnym spôsobom nevyhrážal, naopak, je to on, kto sa
o neho stará, pomáha mu celý život a ktorého on fyzicky napáda. V deň, kedy malo dôjsť ku skutku, syn

bil po hlave jeho. Vzhľadom na uvedené navrhol, aby krajský súd zrušil rozhodnutie okresného súdu a
vec vrátil súdu prvého stupňa na nové prejednanie a rozhodnutie.

Na základe podaného odvolania postupoval krajský súd v intenciách ustanovenia § 317 ods. 1 Tr.
poriadku, podľa ktorého, ak odvolací súd nezamietne odvolanie podľa § 316 ods. 1 alebo nezruší

rozsudok podľa § 316 ods. 3, preskúma zákonnosť a odôvodnenosť napadnutých výrokov rozsudku,
proti ktorým odvolateľ podal odvolanie, ako aj správnosť postupu konania, ktoré im predchádzalo, pričom
na chyby, ktoré neboli odvolaním vytýkané prihliadne len vtedy, ak by odôvodňovali podanie dovolania
podľa § 371 ods. 1 Tr. poriadku. Krajský súd v danom prípade nezistil také chyby, ktoré by odôvodňovali
podanie dovolania podľa § 371 ods. 1 Tr. poriadku a po preskúmaní napadnutého rozsudku dospel k

záveru, že odvolanie obžalovaného je čiastočne dôvodné.

Odvolací súd má za to, že skutok tak, ako ho ustálil súd prvého stupňa vo výroku svojho rozsudku
zodpovedá celkovej dôkaznej situácii, ktoré dôkazy súd prvého stupňa v napadnutom rozsudku
podrobne rozviedol a poukázal aj na rozpory vo výpovediach jednotlivých osôb ako aj na rozpory medzi

výpoveďami, ktoré logicky vyhodnotil a na tieto aj krajský súd v podrobnostiach odkazuje.

Aj podľa názoru krajského súdu vzhľadom na vykonané dôkazy bolo v posudzovanej veci nepochybne
preukázané, že skutok, ktorý sa obžalovanému kladie za vinu, sa stal a že ho spáchal práve obžalovaný,
aj keď obžalovaný spáchanie skutku v celom rozsahu, tak v prípravnom konaní, ako aj v konaní pred

súdom, poprel, keď uviedol, že je pravdou, že synovi búchal palicou po dverách, lebo už chcel mať
od neho pokoj a syn naňho stále volal policajtov, syn chcel, aby ho (obžalovaného) zavreli do väzenia,
avšak v žiadnom prípade sa synovi on nevyhrážal.Zo spáchania skutku tak, ako sa tento obžalovanému kladie za vinu, však bol obžalovaný v celom
rozsahu usvedčovaný výpoveďou svedka poškodeného Z. S., ktorý vypovedal o okolnostiach skutku
v prípravnom konaní, bezprostredne po tom, čo sa mu obžalovaný vyhrážal a ešte dňa 25.02.2019

o 17.30 hod. aj podal trestné oznámenie. O závažnosti vyhrážok potom svedčí aj skutočnosť, že
poškodený ihneď privolal aj hliadku polície, kde počas telefonického hovoru uviedol aj to, že obžalovaný
sa každú chvíľu do jeho izby dobije. Ani krajský súd pritom nezistil dôvod, pre ktorý by neuveril výpovedi
poškodeného.

Svedkyňa M. S., manželka obžalovaného a matka poškodeného uviedla, že bola prítomná pri incidente,
aj keď v inej miestnosti, jej manžel, obžalovaný, búchal po dverách, ona mu povedala, že tam poškodený
nieje,taktiežuvádzala,žeobžalovanýkričal,avšaknepočula,abysapoškodenémuvyhrážal,ibahovoril,
ty, ty a všelijako a taktiež uvádzala, že syn ich dotrápil.

Správne súd prvého stupňa poukázal na to, že aj zo znaleckého posudku znalkyne z odboru psychológia
plynie, že osobnosť poškodeného je prispôsobivá, ústupčivá a nemá sklony ku konfabulácii, či
skresľovaniu správania konania a taktiež nezistila ani sklony k účelovému spracovaniu vyšetrovaných
skutočností, ani nezistila snahu úmyselne poškodiť či priťažiť obžalovanému. Pokiaľ ide o špecifickú
vierohodnosť, výpoveď poškodeného vyhodnotila znalkyňa v podstate ako vierohodnú.

Zozáveruznaleckéhoposudkuzodborupsychológiavovzťahukobžalovanémubolozistené,žetentoje
afektívne labilný, impulzívny, s ťažiskom v cholerickom temperamentovom type, jeho výpovede možno
považovať za všeobecne vierohodné, špecifická vierohodnosť bola čiastočne znížená. Obžalovaného
dráždi synova sociálna situácia, jeho neochota, pasivita, ľahostajnosť, neohľaduplnosť, ale aj celková

nezaangažovanosť na chode spoločnej domácnosti, pričom táto nespokojnosť obžalovaného môže
provokovať aj k neadaptívnym formám správania, ktoré prebiehajú na pozadí dlhodobo narušeného
vzťahu so synom. V kritických situáciách má obžalovaný sklon ku skresľovaniu súdov a úsudkov
vplyvom negatívnych emócií a postojov, ktoré popisuje voči poškodenému.

Zo zápisnice z ohliadky miesta činu, ako aj z príslušnej fotodokumentácie je zrejmé, že dvere vedúce
do izby poškodeného boli poškodené a taktiež bola zaistená aj palica, ktorou obžalovaný búchal po
týchto dverách. Z prepisu telefonického hovoru na linku 158 zo dňa 25.02.2019 o 14.10 hod. plynie, že
volajúci poškodený Z. S. žiadal o vyslanie policajnej hliadky, pretože otec búcha na dvere a dvere má
zamknuté, keď ich rozbije..., uvádzal, že už rozbíja dosky a o chvíľu už príde k nemu. Ďalej uvádzal, že

(obžalovaný) už rozbil polovicu dverí.

Navyšekonanieobžalovanéhozodpovedáajjehoosobnosti,čoplynulonielenzvykonanéhoznaleckého
dokazovania znalcov z odboru psychológia a psychiatria, ale aj z vystupovania obžalovaného pred
prvostupňovým súdom, aj keď toto mohlo byť čiastočne ovplyvnené tým, že obžalovaný opakovane

namietal, že to bol poškodený, kto strpčoval svojim životným štýlom život obžalovaného a jeho manželky.

Na základe zákonne vykonaných dôkazov potom dospel prvostupňový súd k správnym skutkovým, ako
aj právnym záverom.

Konanie obžalovaného vo vzťahu k vyhrážaniu sa poškodenému, naplnilo aj podľa názoru odvolacieho
súdu všetky znaky prečinu nebezpečného vyhrážania podľa § 360 ods. 1,2 písm. b) Tr. zák., pretože
sa obžalovaný vyhrážal poškodenému smrťou a ťažkou ujmou na zdraví, v situácii, že poškodený sa
zamkol a obžalovaný sa do izbyj dobíjal, pritom dvere poškodil za použitia palice, teda vyhrážal sa
takým spôsobom, že to mohlo vzbudiť a aj vzbudilo u poškodeného dôvodnú obavu, že svoje vyhrážky

aj uskutoční, skutku sa dopustil voči chránenej osobe, ktorou je blízka osoba ( § 139 ods. 1 písm. c/
Tr. zák.). Pri posudzovaní otázky, či bolo toto vyhrážanie spôsobilé vzbudiť v inom dôvodnú obavu,
krajský súd zobral do úvahy najmä povahu vyhrážky, fyzické a charakterové vlastnosti páchateľa v
porovnanísfyzickýmiacharakterovýmivlastnosťamipoškodeného,ichvzájomnývzťah,akosapáchateľ
pri vyhrážaní správal, aj to, že mal v rukách predmet, ktorým by bol schopný naplniť vyslovenú hrozbu. Aj

z odôvodnenia napadnutého rozsudku pritom plynie, že poškodený vzhľadom na onkologické ochorenie,
ktoré v minulosti prekonal, je fyzicky slabší oproti obžalovanému.Pokiaľ ide o správnosť napadnutého výroku rozsudku okresného súdu o treste, bol krajský súd toho
názoru, že tento je neprimerane prísny a to vzhľadom na to, že obžalovaný pred spáchaním tohto skutku
vychádzajúc z odpisu registra trestov nebol súdne trestaný a predovšetkým s poukazom na okolnosti

prípadu, ktoré sa vymykajú iným obdobným prípadom v tom, že podľa výpovedí tak obžalovaného ako
aj svedkyne M. S. to bol práve poškodený, ktorý svojím správaním ako aj prístupom k životu, keď požíval
alkoholické nápoje a im ničím na domácnosť neprispieval, odmietal pomáhať, strpčoval rodičom život.
O spolunažívaní a nevhodnom správaní sa poškodeného k rodičom pritom svedčí aj spis Okresného
súdu Stará Ľubovňa sp. zn. 8T 1/2019. Išlo o dlhodobý konflikt medzi obžalovaným a poškodeným, ktorý

vyústil podaním oznámení, za čo bol obžalovaný dvakrát postihnutý pre priestupok proti občianskemu
spolunažívaniu a to pre skutky zo dňa 8.9.2018 a 29.8.2018 a pre skutok zo dňa 9.9.2018 bol obžalovaný
medzičasom aj odsúdený pre prečin nebezpečného vyhrážania podľa § 360 ods.1, ods.2 písm. b) Tr.
zák., kde poškodeným bol rovnako Z. S. Medzičasom obžalovaný a jeho manželka zrušili poškodenému
Z. S. trvalý pobyt v ich dome a poškodený bol umiestnený do resocializačného zariadenia v okrese N..

Pri ukladaní druhu a výmery trestu odvolací súd prihliadol na spôsob spáchania činu a jeho následok,
zavinenie, pohnútku, priťažujúce okolnosti, poľahčujúce okolnosti, na osobu páchateľa, jeho pomery a
možnosť jeho nápravy v zmysle § 34 ods. 4 Tr. zák. s prihliadnutím na účel trestu v zmysle § 34 ods.
1 Tr. zák., a dospel k záveru, že trest odňatia slobody vo výmere pätnástich mesiacov, ktorého výkon
bol podmienečne odložený na skúšobnú dobu jedného roka je dostatočný a primeraný, a to tak na

ochranu spoločnosti, ako aj na nápravu obžalovaného. Tento trest dostatočne, primerane a spravodlivo
zohľadňuje účel trestu z hľadiska jeho individuálnej i generálnej prevencie, pričom takto uložený trest v
plnej miere odzrkadľuje možnosť nápravy a pomery obžalovaného.

Správne súd prvého stupňa postupoval aj pokiaľ uložil obžalovanému ochranné psychiatrické liečenie,

avšak pokiaľ ide o jeho formu krajský súd dospel k záveru, že ústavná forma vyplývala len z potreby,
že išlo o opakované konanie obžalovaného vo vzťahu k svojmu synovi, poškodenému. Z dôvodu, že
poškodený Z. S. už bol umiestnený v sociálnom zariadení a teda, že ku konfliktom, vzhľadom na to,
že obžalovaný sa konfliktne vo vzťahu k iným osobám vychádzajúc aj zo správy obce H., nesprával,
postačí uloženie ochranného liečenia psychiatrického ambulantnou formou. Tu krajský súd vychádzal aj

z toho, že v inej trestnej veci, kde bol znalecký posudok z odvetvia psychiatria spracovaný len niekoľko
mesiacov skôr ako v tejto trestnej veci bolo znalcom odporučené ukladať obžalovanému ochranné
liečenie psychiatrické ambulantnou formou.

Z týchto dôvodov potom krajský súd zrušil napadnutý rozsudok vo výroku o treste a vo výroku o

ochrannom opatrení a sám vo veci rozhodol tak, ako je uvedené vo výroku rozsudku krajského súdu.
jednohlasne

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku ďalší riadny opravný prostriedok nie je prípustný